Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť byť čo najhutnejší, najpresnejší a nech nezdržiavam túto poslaneckú snemovňu vzhľadom na to, že každý tu aj tak rozpráva, čo chce. Veľa sa tu, musím oceniť možno niektoré vystúpenia, nehovorím, že s nimi súhlasím.
Pán Viskupič sa snažil držať aspoň merita veci a niektorých faktov. Mali sme tu veľa demagógie, musím povedať, hlavne teda tí páni, ktorí tu chcú teda diskutovať. Kde je pán Jakab, ktorý chce diskutovať? Ten nechce diskutovať. Ten tu naklame, natára a zmizne ako taký gáfor, aj s tou celou tou svojou bandou, ktorá tu tára hlúposti. Hlúposti.
Najprv sa vyjadrím k dlhu a, pani Kolíková, k vám sa asi vyjadrím hneď na úvod. Bola tu jedna schôdza, kde sa, kde ste boli odvolávaná, kde sa spomínali vaše kauzy, a ja na rozdiel od vás nemám žiadnu kauzu, pani Kolíková, žiadnu. Vy sa smejete tak priblblo, hej, aj keď ste žena, hej, ale budeme sa vám venovať, veľmi detailne a vašim všetkým prešľapom, ktoré ste tu urobili. Vy si na mňa tu dovolíte tu vykrikovať a ukazovať prstom? Vy?! Váš brat, čo sa nabaľoval na RTVS! Vy, čo ste tam mali prenájom tej vašej budovy! Aj tomu sa budeme venovať. Vy, čo ste, vaša rodinka, ktorá okradla ľudí! Tomu všetkému sa, musíme to oprášiť, pani Kolíková, lebo vy už ste zabudli. (Reakcia z pléna.) Nevykrikujte! Ja som nevykrikoval, keď ste rozprávali. Takže si vypočujte aj názor toho druhého, keď chcete teda diskutovať.
Máme tu všelijaké prípady, si pamätám. Tie MOM-ky, na ktorých sa nakradlo. Štátny tajomník, mal možno dvadsať MOM-iek, na ktorých nakradol sto tisíce eur z tohto štátu! To vám nevadilo. Absolútne nič, žiadny problém. Že sa tu minuli desiatky miliónov na vakcínach, ktoré prepadli, ktoré nikto nikdy nepoužil, ale niektoré dokonca boli, boli aj vyfakturované, nikdy neboli dodané! To vám nevadilo, to ste tu nekričali. Takže nech sa páči, budeme sa vám detailne venovať, vašim kauzám. Ja na rozdiel od vás žiadnu kauzu nemám. Takže poďme ďalej.
Čo sa týka dlhu, lebo všetci ste tu rozprávali o náraste dlhu za tejto vlády, pán Jakab, hej, už ste tu, chvalabohu. Nemôžem ukazovať grafy. Takže poďme teda k faktom, keď tu toľko rozprávate. Vy ste taký demagóg, vy si vytiahnete len to, čo sa vám hodí a tuto to dokolečka budete opakovať, aby to ľudia tomu uverili. (Reakcia z pléna.) To robil Goebbels. Nevykrikujte, ja som na vás nevykrikoval. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
62.
Pán poslanec, oficiálne vás upozorňujem, že narúšate priebeh schôdze.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim. Reakcia z pléna.) To robil Goebbels, to robil Goebbels. Takže vypočujte si môj názor.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
64.
Pán poslanec, prvé upozornenie oficiálne. Dobre? Aby to bolo na zázname.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
V roku 2019 dlh Slovenskej republiky, keď som odovzdával ja vládu, to bolo na konci roku, bolo to, samozrejme, o tri mesiace neskôr, bol 45 miliárd dlh, 24 miliárd ste vyrobili, pán Jakab. Sedemdesiat miliárd dlh, keď sme preberali vládu v roku, koncom roku 2023. A stojím si za tým a každý, kto si tu rozpráva o tom náraste na tie ďalšie roky. Čo sa tu stalo v roku ´23? To si nikto nespomína, hej? Nikto. Lebo mnohí a opäť pán Hajko demagogicky rozpráva o roku ´23, ale nespomenul to, že od 1. 1. 2024 tu niekto naprijímal legislatívu za 1,6 miliardy. A nechal nám tu danajský darček na ďalšie roky.
A kto sa tomu trošku rozumie, pán Viskupič, tiež ste tu zavádzali. Poviem jedno. Kto sa tomu trošku rozumie, vie, čo sú štrukturálne výdavky. Keď sa niečo vyrobí s nejakou platnosťou a tie výdavky sa stále budú opakovať, tak ten dlh vám bude stále narastať. A ja som to hovoril niekoľkokrát. Nie sú to čísla Ladislava Kamenického, sú to čísla Inštitútu pre finančnú politiku, pán Jakab, počúvajte teraz. Keby sme tu my neexistovali, nič sme tu nerobili, tak o tom dlhu, o ktorom ste hovorili, že za nás to bude 90 miliárd, za vás by to bolo 110 v roku 2027, keby sme tu nič nerobili, to, čo vy tu rozprávate.
A takisto čo sa týka ratingov. Áno, pán Kišš. Áno, spadol rating hneď po tom, ako sme prebrali vládu a hádajte prečo. My sme sa snažili stabilizovať. Ja som očakával, že všetky ratingy nám popadajú vzhľadom, čo ste to tu napáchali za posledné tri roky, čo ste mi tu nechali. Robíme maximum pre to, aby sme tie ratingy ako-tak udržali. A to, že čo sa týka Moody´s, ja som sa k tomu vyjadroval niekoľkokrát, pán Kišš. Ja veľmi dobre sledujem každý rating. A budúci piatok budeme mať ďalší, potom niekedy vyjde, tak môžete ho komentovať, samozrejme. Bude to opäť Moody´s. Teraz sme mali nedávno Standard and Poor´s. Zanechali nám dobre výhľad, je horší a všetci, poviem jednu vec. Áno, je pravda to, čo hovoril pán Viskupič. Ekonomické rasty všetkých krajín idú dole. Idú dole a prečo? No máme tu obchodné vojny a ja sa nebudem na to vyhovárať, je to tak. Externé prostredie spôsobuje, bol som, som sa vrátil zo zasadania OECD, kde všetkým krajinám odhady skresali, lebo tu máme obchodné vojny. Vidíme, čo sa deje v Nemecku. Rasty v Nemecku sú minimálne a my sme veľmi závislí od toho, čo sa deje v Nemecku, samozrejme. Teraz sa ide naháňať hospodársky rast v zvyšovaní výdavkov na zbrojenie, s čím ja a priori nesúhlasím, lebo to nie sú efektívne vynakladané peniaze. A za tým si stojím. Možno niektorí aj z našej koalície, možno má niekto iný názor, ja mám názor, že tieto peniaze nemajú multiaplikačný efekt. To znamená, keď ich vynaložíte, že tie peniaze vám neprinášajú ďalšie rasty, ktoré by mohli prinášať, keby boli investované do niečoho iného. A ja sa pýtam, prečo Európa ide vynaložiť 800 miliárd na zbrojenie? Pýtam sa. Čo sa chystáme na vojnu? Chce tu niekto vojnu, aby ľudia na Slovensku narukovali, išli bojovať? To asi nechce nikto. Ja teda nie.
Takže k tomu dlhu som sa jasne vyjadril, pán Jakab. To sú vaše dlhy, ktoré ste tu spôsobili. Štyridsať miliárd navyše, ktoré budú do roku ´27, a trvám si na tom. Vy sa tam môžte priblblo usmievať.
Deficit. To, čo som povedal. V roku ´24, to, čo ste tu navyrábali a sú to čísla nie moje, pána Ódora. Vášho kolegu, pán Kišš. Osem a pol miliardy očakávaný deficit na rok ´24. Odovzdávame štátny záverečný účet, odovzdávame 6,9 miliardy miesto 6,5 %, 6,51 %, 5,27. Hovorili sme o konsolidácii pol percenta dole. Áno. Urobili sme 1,24 % dole a áno, ja som to hovoril v úvodnom slove, že boli obranné výdavky, ktoré sa odložili o 600 miliónov, to beriem, ale sme aj o 327 miliónov vybrali viac, pán Viskupič, keď teda to chceme vyvažovať a hovoriť, hovoriť o tom, čo sa spravilo. Samotný dlh sme hovorili. Tým, že ARDAL, áno, ARDAL si požičal o jednu miliardu viac a mohol si požičať ešte o jednu miliardu menej kvôli zníženému deficitu, o ktorom sa bavíme, ale tie podmienky na tých finančných trhoch sa môžu zásadne meniť. A počul som tu nejakú kritiku, že úspech, naše štátne dlhopisy bol úspech. No bol úspech, a že trošku, že sú tam vyššie úroky. Každá jedna krajina, ktorá robí retailové dlhopisy, dáva vyšší úrok na týchto dlhopisoch, lebo s tým sú spojené aj nejaké náklady, ale hovorme o diverzifikácii. Viete, v akom sme boli stave v roku 2011, keď si Slovenská republika mala problém požičiavať na trhoch. A my tú diverzifikáciu robíme. Boli sme vo Švajčiarsku a to som tu počúval, že nemáme si kde požičať, preto sme išli do Švajčiarska. Nie my sme išli do Švajčiarska predávať dlhopisy kvôli tomu, aby sme diverzifikovali to portfólio.
Retailové dlhopisy. Je to ďalšia diverzifikácia. A sú tam prirážky, samozrejme, ale keď chcete diverzifikovať, oceníte, viete kedy? Keď nastane problém, že by ste sa nevedeli financovať a vtedy budete mať iné možnosti, kde si viete peniaze požičať. Ja musím povedať za seba a o tom svedčí, že sú stabilizované verejné financie.
Nesúhlasím s tými vašimi, pán Kišš, čo ste tu rozprávali, že toto je zlé, tamto je zlé, ono je zlé. Finančné trhy oceňujú, čo sa týka, čo sa týka konsolidácie. Nikto iný na to nevie dať lepšie vysvedčenie ako finančné trhy. Nikto iný. Môžte tu vy rozprávať, čo chcete. Oni vás nebudú počúvať. Oni pozerajú na čísla, ktoré majú. A stav je aký? No lebo ratingy nám neklesli tak, jak všetci očakávali a my si, stále máme dopyt na naše dlhopisy, ktorý je dva až trikrát, 2,5-krát väčší, ako to, čo chceme momentálne predať. To je o tom. Ale ja netvrdím, že táto situácia môže byť večná. To netvrdím.
Ideme do zlých časov. Lebo vidíme, čo sa deje celkovo a nebuďte škodoradostní. Pre Slovenskú republiku tento stav nie je dobrý a nie je dobrý pre celú Európsku úniu a sú to chyby, ktoré sa tu narobili za posledné roky. Rôzne green dealy, nezmyselné investície, neefektívne, a môžeme sa tu baviť o tom všetkom, čo ste tu narozprávali, ja beriem. Každé jedno drobné treba, treba, treba strážiť, ale treba strážiť aj tie veľké čísla a to je ten najväčší problém, ktorý má minister financií na to, aby dokázal zložiť aj rozpočet.
Hovorilo sa tu o zdražovaní. Zas nemôžem ukázať graf, ale v roku ´24, keď sa teda bilancujeme, pán Jakab, potravinová inflácia v roku ´24 2,5 %, dva a pol. Za Matoviča, Hegera, Ódora a niekto tu hovorí, že to nemá, ja to budem opakovať, dokedy to bude, dokedy to je pravda, tak to budem opakovať. V roku ´22 inflácia na potraviny 19,3 % za, v roku ´22 to bolo, ´23 bolo 17,5. Dokopy 40,18 %. O 40 %, pán Jakab, zdraželi potraviny za vašej vlády. Vy tu idete mať tú drzosť rozprávať niečo o Ficovej dražobe? To je vaša dražoba, pán Jakab.
A, pán Viskupič, keď sa bavíme, ja nehovorím, že je dobrá, samozrejme, pán minister, ktorý má deficit Sociálnej poisťovne, ale jedna časť toho deficitu veľkého sú aj valorizácie z dôsledku inflácie. Viete to dobre. Tá veľká časť. To je väčšia časť ako tie trináste dôchodky, o ktorých sa toľko, toľko polemizujete. No pozrite si to. Trináste dôchodky 1 miliarda, 1,7, to je ten zbytok, to sú tie valorizácie dôchodkov, ktoré boli. A ja hovorím jedno, dôchodcovia si svoje dôchodky zaslúžia, ale treba takisto pozerať na to, že akým spôsobom ste tu vy šafárili za posledné roky. Nie je to jednoduchá situácia.
Takže zosumarizujem to. Nebudem už ďalej naťahovať čas, lebo myslím si, že máme aj ďalšie témy, o ktorých chceme diskutovať. Ja som ochotný diskutovať, ale ja odmietam demagógiu a to, čo robí OĽANO, to je demagógia. To neni nič iné. Za ne ste spálili dom a teraz chcete, aby Kamenický zobral metlu a poupratoval a pozametal ten prach, ktorý ste tu nechali, a ešte to aj postavil. To sa takto nedá robiť. Ja netvrdím, že ja som jediný. Však celá vláda je, nie je minister financií za všetko zodpovedný, lebo máme iných ministrov, ale musíme všetci robiť preto, aby sme sa dostali z tej situácie, v ktorej sme prebrali verejné financie.
Ešte na záver poviem, čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti, o ktorej hovoril pán Kišš, 4,9 v roku 2019, preto hovoríme o roku 2018, lebo to je niekde, niekde to číslo 4,1 nastalo alebo teda, ak teda sa, hovorím, že sa vrátili v čase niekde v rozmedzí roku 2018 - 2019, aby sme teda upresnili čísla. Chcem upozorniť na rok ´23, keď bolo 6,2 % najvyššie, najvyššia úroveň dlhodobej udržateľnosti podľa RRZ za tej vašej bývalej vlády. Za, aj za vlády pána Ódora, vášho kolegu. A keď teda sa, hovoríte, jak to všetko viete super robiť, tak poviem jedno. Čo urobil pán Ódor? Čo urobil? Ani jedno konsolidačné opatrenie neurobil. Ani jedno za svojej vlády. Neurobili sa žiadne opatrenia - a to hovorím o celej vláde - boja proti daňovým únikom. Neurobilo sa nič. Nič. Nula. Nula, zero. Takže dlhodobá udržateľnosť z roku 2024 klesla do stredného pásma zo 6,2 na 4,1 %. A ja netvrdím, že všetko je super, že všetko je ružové. Nie je. Nie je. Ružová situácia nie je a musím povedať, ekonomická situácia v Európe sa zhoršuje a s tým súhlasím, možno jediným, čo tu bolo povedané, s tými hospodárskymi rastami a budeme to vidieť pri najbližšej prognóze, ktorú čakáme koncom júna, ktorá môže byť, môže byť veľmi prekvapivá.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Takže, kolegovia, dobré ráno všetkým. Čo sa týka dnešnej série zákonov, sú mnohé len technického charakteru. Začíname podľa mňa takou tou nejakou rekapitulačnou témou.
Bavíme sa o záverečnom, návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024. Takže samozrejmé, že je to potvrdené Európskym štatistickým úradom, ktorý to zverejnil 22. apríla, výsledky hospodárenia všetkých krajín Európskej únie za uplynulý rok. Ide o predbežné údaje, ktoré budú aktualizované na jeseň v rámci druhého kola notifikácie, ktoré budú vychádzať z definitívnych účtovných výkazov subjektov verejnej správy, spresnení daňovo-odvodových príjmov na základe podaní daňových priznaní a potvrdení výkonu našej ekonomiky. Podľa predbežne notifikovaných údajov je schodok verejných financií na rok 2024 nižší, ako pôvodne plánoval návrh rozpočtu na roky 2024 až 2026. Dlh verejnej správy sa zvýšil, ale tu treba brať do hodnotenia aj efekt hotovostnej rezervy, kedy Agentúra na riadenie dlhu a likvidity využila priaznivé podmienky na finančných trhoch a predzásobila sa sčasti už aj na potreby roku 2025. Bavíme sa o výške približne jednej miliardy eur.
Verejná správa, schodok verejnej správy. Verejná správa Slovenskej republiky v roku ´24 hospodárila so schodkom 5,27 % HDP. V absolútnej hodnote je to 6,9 miliardy eur. Chcem pripomenúť schodok, ktorý oznámila vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii, bol na úrovni 6,5 %, schodok bol vo výške 8,5 miliardy. Čiže z 8,5 mld. na 6,9 miliardy v absolútnom vyjadrení. Deficit je nižší ako pôvodne rozpočtovaný koncom roku 2023, kedy sa na základe všetkých dostupných informácií a predikcie ekonomického vývoja Slovenskej republiky odhadoval na úrovni 5,97 %. V absolútnej hodnote schodok oproti rozpočtu nižší takmer o jednu miliardu eur. K lepšiemu výsledku hospodárenia prispeli predovšetkým výdavky na obranu, znížené výdavky na obranu o 606 miliónov, lepší výber daní a odvodov o 373 miliónov eur, nižšie odvody do rozpočtu EÚ o 250 miliónov eur, z toho hlavne zdroj založený na hrubom národnom dôchodku 137 miliónov eur a vysporiadanie sa so stratou na tradičných vlastných zdrojoch je vo výške asi 47 miliónov eur. Štátny rozpočet dosiahol vyššie hotovostné príjmy oproti rozpočtu o 1,8 miliardy eur hlavne z grantov a transferov, z nedaňových príjmov o 360 miliónov. Naopak daňové príjmy boli nižšie o 283 miliónov. Celkové hotovostné výdavky boli vyššie o 506 miliónov eur, pričom išlo hlavne o kapitálové výdavky formou transferu ostatným zložkám verejnej správy.
Dlh verejnej správy. V roku 2024 hrubý dlh oproti predpokladanému rozpočtu síce vzrástol o jeden percentuálny bod, v absolútnej hodnote je to jedna miliarda eur, ale ako som už spomenul, na jednej strane tam boli aj pozitíva, čo sa týka hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnej báze, ktoré dosiahlo hotovostný deficit nižší o viac ako 1,2 miliardy eur, ale máme tam aj tú emisiu, o ktorej sme sa bavili. Ak by vzhľadom na nižší deficit a vzhľadom na tú hotovostnú rezervu, myslím, že to bola debata aj na finančnom výbore, ako som bol informovaný, by ARDAL v podstate musel, mohol teoreticky emitovať asi o dve miliardy menej, ale vzhľadom na priaznivé podmienky sme sa predzásobili. Naopak na zvýšení dlhu sa prejavila snaha zabezpečiť dostatočnú úroveň hotovostnej rezervy v Štátnej pokladnici, to, čo som už hovoril, a preto ARDAL využil tie priaznivé podmienky. V menšej miere k nárastu dlhov oproti rozpočtu prispela aj revízia HDP, voči ktorej sa dlh pomeruje.
Limit verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov pre rok 2024 bol podľa predbežných údajov poskytovaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky vyhodnotený ako dodržaný. Samozrejme evidujem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že nie, ale vzhľadom, ja sa opieram o informácie Inštitútu finančnej politiky a Štatistického úradu. Môže byť, samozrejme, tie metodiky sú rôzne. Čo je však dôležité, že sme dodržali, neprekročili sme nárast výdavkov, čo je podstatné pre limity verejných výdavkov. Tu chcem tiež podotknúť jednu vec. Limity verejných výdavkov, ktoré si prijala bývalá vláda, nikdy ich ona sama nemusela realizovať, nakoľko si dala výnimku na posledný rok hospodárenia a nechala v podstate limity prvýkrát na túto vládu. Dnes sa nám ich darí, darí napĺňať. Stanovený limit verejných výdavkov bol na úrovni 57,7 miliardy eur. Skutočne dosiahnutá hodnota čistých výdavkov spadajúca pod limit verejných výdavkov bola 57,605 miliardy, čo predstavuje úsporu 1,112 miliónov za celý okruh verejnej správy. Na tejto skutočnosti sa v prevažnej podieľali nižšie hotovostné výdavky štátneho rozpočtu, ale aj vplyv akrualizácie v súlade s metodikou ESA 2010.
Ďakujem pekne a chcem všetkých požiadať o schválenie štátneho záverečného účtu na rok 2024.

Ďakujem pekne. Pán minister ma požiadal, aby som, on sa za chvíľu objaví, aby som uviedol vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi teda uviesť tento vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie a žiakov na výchove a vzdelávaní, tak aby sa vytvorili podmienky na predchádzanie záškoláctvu a ďalším negatívnym javom, ktoré sú s nimi spojené.
Zámerom zavedenia všeobecnej prísnejšej úpravy pre všetky školy je dôraz na riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a povinnej školskej dochádzky.
Nový systém ospravedlňovania má byť rozdelený na dva režimy. V rámci prísnejšieho všeobecného režimu je nižší počet vyučovacích hodín, ktoré môže ospravedlniť škola bez lekárskeho potvrdenia, resp. nižší počet vyučovacích dní, ktoré môže materská škola ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia. Pre školy, ktoré počas sledovaného obdobia školského roka nepresiahnu určitú referenčnú hodnotu počtu vymeškaných hodín, môže riaditeľ školy určiť, že sa bude v nasledujúcom školskom roku uplatňovať miernejšia úprava, t. j. škola môže ospravedlniť bez potvrdenia lekára vyšší počet vyučovacích hodín alebo vyučovacích dní, ak ide o materskú školu. Túto referenčnú hodnotu bude určovať aj zverejňovať ministerstvo školstva. V praxi by mal zostať v prísnejšom režime nižší počet škôl, kde sú problémy s plnením školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania najvýraznejšie. Ponecháva sa však možnosť škôl, ktoré nepresiahnu referenčnú hodnotu, uplatňovať prísnejší režim ospravedlňovania z dôvodu, aby mali možnosť vplývať na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a plnenia školskej dochádzky podľa podmienok na konkrétnych školách.
Celkovo sa má touto úpravou dosiahnuť zníženie absencie detí alebo žiakov adresne najmä v školách, kde sa zvýšená absencia objavuje tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov, ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie neprimeraným využívaním možnosti ospravedlňovania neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem pekne.

Opäť v mene pani ministerky kultúry odpoveď.
Vážený pán poslanec, áno, Levoča je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a jej historické pamiatky sú pre Slovensko nesmierne cenné. O to viac si uvedomujeme zodpovednosť, ktorú máme ako štát voči výnimočným umeleckým artefaktom, ktoré v tomto prostredí sa nachádzajú. Rozhodnutie ministerstva kultúry premiestniť bustu Cecílie Gonzagovej pripisované samotnému Donatellovi vzišlo z naliehavej potreby zabezpečiť jej ochranu potom, ako bolo ohrozené jej bezpečné uschovanie v Levoči. Myslím si, že v predchádzajúcej odpovedi som už na to detailne odpovedal, takže asi nemá zmysel sa nejak opäť vracať k tomu istému, je to skoro ten istý text, takže nebudem sa opakovať. Ďakujem pekne.

Opäť som bol požiadaný pani ministerkou, aby som prečítal odpoveď na túto otázku. S prípadnými otázkami, dopredu avizujem, že sa môžete obrátiť na pani ministerku.
Vážený pán poslanec, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prijalo mimoriadne bezpečnostné opatrenia na ochranu výnimočne vzácneho umeleckého artefaktu busty Cecílie Gonzagovej, ktorá sa s vysokou pravdepodobnosťou pripisuje samotnému Donatellovi. Tento renesančný originál z 15. storočia je výnimočný nielen svojím pôvodom, ale aj tým, že ide pravdepodobne o jedno zo siedmych Donatellových diel označených podpisom. Hodnota diela, ak by sa pravosť potvrdila, môže presiahnuť 100 miliónov eur. Tento artefakt sa nachádza vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom za jeho správu a ochranu je zodpovedné Slovenské národné múzeum, Spišské múzeum v Levoči zriadené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Práve preto je povinnosťou ministerstva zabezpečiť takémuto objektu adekvátnu úschovu a ochranu v súlade so zákonom, odbornými odporúčaniami aj medzinárodnými štandardami.
Po medializácii nálezu 25. februára 2025 došlo ku konkrétnemu narušeniu bezpečnosti v Levočskom múzeu. Bol zaznamenaný incident, ktorý vyhodnotila polícia ako pokus o neoprávnený vstup do objektu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zhoršené bezpečnostné podmienky bolo rozhodnuté o prevoze zbierkového predmetu na utajené miesto, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prevoz zabezpečila špecializovaná jednotka LYNX Commando, a to v súlade s odporúčaniami bezpečnostných zložiek.
Na rozdiel od prípadu Berniniho busty Pápeža Paula V., ktorý sa v roku 2020, 2015 nachádzala sa v súkromnom vlastníctve a bola zo Slovenska legálne vyvezená do zahraničia, pričom v Londýne bola identifikovaná ako originál a neskôr vydražená za viac ako 30 miliónov eur, v prípade busty Cecílie Gonzagy ide o majetok štátu a zodpovednosť štátu. Dôsledky v prípade Berniniho diela sú nám dnes všetkým známe a opakovanie podobnej chyby nie je prijateľné. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky teda neuzavrelo žiadnu zmluvu o výpožičke, pretože nešlo o výpožičku. Išlo o proces úschovy v špeciálnom režime ochrany. Všetky kroky boli zdokumentované a vyhodnotili sa, vyhotovil sa protokol o prevzatí diela, ktorý bol podpísaný za účasti dvoch reštaurátorov a fotodokumentovaný v tlačenej aj digitálnej podobe. O budúcnosti busty bude rozhodnuté po odbornej a verejnej diskusii. Prioritou zostáva bezpečnosť, odborné zhodnotenie a dôstojná prezentácia. Vzhľadom na súčasné technické a bezpečnostné limity v Levoči nie je momentálne možné vystaviť dielo tam, kde by mohlo byť ohrozené. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ubezpečí odbornú verejnosť i všetkých občanov, že koná zodpovedne, transparentne a zákonne s vedomím historickej hodnoty artefaktu a poučené minulosťou, aby sa neopakovali chyby, ktoré viedli k nenávratnej strate Berniniho originálu zo Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Dostál, ja si myslím, že ja mám dosť iných povinností, aby som odpovedal. Som bol poverený alebo požiadaný pani ministerkou, dostali ste plnú odpoveď, takže keď budete mať ďalšie otázky, tak obráťte sa na pani ministerku.

Ďakujem pekne. Takže za pani ministerku prečítam odpoveď, ktorú som dostal.
Vážený pán poslanec, rozhodnutie o odvolaní pána Gustáva Murína z pozície dočasne povereného riaditeľa Slovenského literárneho centra nebolo unáhlené, ani vykonané pod tlakom verejnosti, médií alebo konkrétnej udalosti v zahraničí. Bolo výsledkom systematického, odborného a vecného zhodnotenia jeho pôsobenia vo funkcii, ktoré prebiehali kontinuálne od jeho vymenovania. Ako ministerka kultúry som od začiatku osobne monitorovala situáciu v Slovenskom literárnom centra, pričom som vyhodnocovala viacero relevantných podnetov od interných výhrad časti zamestnancov cez kritické reakcie odbornej verejnosti až po výstupy v médiách, ktoré upozorňovali na možné problémy v oblasti odborného riadenia a verejného vystupovania pána Murína.
Ministerstvu kultúry, ako aj mne osobne záleží na tom, aby všetky kultúrne inštitúcie fungovali profesionálne, dôstojne a dôveryhodne v súlade s ich poslaním a hodnotami, ktoré reprezentujú doma i v zahraničí. Tieto zásady musia platiť rovnako pre každého bez ohľadu na jeho predchádzajúce pôsobenie, mediálny obraz či podporu, ktorej sa môže dostať rôznych strán politického spektra. Naša personálna politika sa nezakladá na emóciách, politickom tlaku ani mediálnych kampaniach. Zohľadňujeme výlučne odborné kritériá, dôveryhodnosť a zodpovednosť voči verejnosti, preto sme si dali mimoriadne záležať, aby rozhodnutie o odvolaní pána Murína stálo na faktoch, nie na dojmoch či momentálnom spoločenskom tlaku. V prípade pána Murína išlo o rozhodnutie prijaté v záujme zachovania profesionálneho, reprezentatívneho a kultivovaného pôsobenia Slovenského literárneho centra, ktoré je dôležitou štátnou inštitúciou s významným poslaním nielen doma, ale aj v medzinárodnom kultúrnom priestore.
Ako ministerka kultúry som konala v súlade so svojou zákonnou zodpovednosťou a v prospech verejného záujmu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Sabo, tak počúvajte, je vám poviem, prečo ste populisti, ja vám poviem. Lebo ja keď som odovzdával verejné financie v roku 2019, odovzdal som ich z deficitom 1,2 mld. Keď som ich prevzal posledne, tak som poč... poč... vy neskáčte mi do reči, som prevzal 8,5 mld. A vy tu rozprávate všetci, čo by ste všetko rušili, ale si uvedomte jednu vec, to je dekonsolidácia. Povedzte mi, kde máte konsolidáciu, preto hovorím, že ste populisti. Lebo nič nepredkladáte, hovoríte o tom, že idete niečo rušiť. Tak ja vám poviem jedno, keď vy tu budete vo vláde, pán Sabo, a neviem, kto z vás bude minister financií, a zrušíte transakčnú daň, kde prídete možno o 700 mil., nech to je 600-500, to je jedno, tak si zoberiem pukance a budem sa pozerať, čo komu zoberiete. Čo urobíte prvé? Trináste dôchodky. Všetci ste tu hovorili, že 13. dôchodok, aký to bol zlý nápad, však dobre, ale priznajte sa k tomu, keď ste teda neni populisti. Tuto kolegovia z SaS aspoň povedia, že zoberú 13. dôchodok, vy to nepoviete. Preto ste populisti, pán Sabo, preto. A ďakujem pánu Šimečkovi, že tu zostal, aby si vypočul aj toto. Keď to napočítate, potom sa môžeme baviť o faktoch. Ja sa budem baviť o faktoch, ja s tým nemám problém.

Tak. Dobre.
Kolegovia, poviem jednu vec. Ja, ja to chápem, čo tu robíte, a nie som tu ani prvý, ani po... ani, už som tu toľko, toľko rokov, že viem, o čo tu ide. V prvom čítaní sme tu mali debatu o tom, o čom sme sa mali baviť, a myslím si, že tá debata bola relatívne korektná a každý sme mali svoje, svoje názory. A trošku je nefér jedno, lebo ja keď teda chcem dodržiavať rokovací poriadok, tak nebudem robiť to, čo robíte vy. To znamená, ja som nesúhlasil s tým, čo urobil pán Truban hneď na začiatku, aj som to avizoval, vzhľadom na to, že aby ste nekričali, že vám niekto zatvára ústa, sme sa dohodli s pánom predsedom Rašim, že vás necháme hovoriť. Potom prišiel druhý, tretí, štvrtý, zmenilo sa to na, celkovo na obštrukciu, samozrejme, však ja to beriem, však my sme tu tiež možno sa pokúšali, môžte tu rozprávať, koľko dlho chcete, ale s mnohými vecami nesúhlasím. Ale keď sa teda bavíme, téma je o obciach a o VÚC-kach, ktorým treba pomôcť, tak vám chcem oznámiť nie to, čo ste tu spomínali, to sú, to sú pinac proti tomu, čo sa tu udialo v minulosti, keď samosprávy prišli o 700 mil., pán Šimečka, o 700 mil. (Reakcia z pléna.) Vy tu, potom ste to sanovali, 200 mil. z dane z príjmu právnických osôb, aby to samosprávy nepoložilo. A vy tu idete rozprávať o tom, že čo tu je teda likvidačné? Ja beriem jedno, že ste sa naučili, všetci jak ste tu z PS-ka, obrovskému populizmu. Ste populisti, páni a dámy.
Pán Šimečka, ja som vás zažil, vy tu všetci mudrujete, čo by ste všetko vy robili. Ja sa hrozím, keď vy budete raz vládnuť na Slovensku vzhľadom na to, že od vás, vy hovoríte, čo sme, kde sme vymysleli. Vy ste nevymysleli vôbec nič, pán Šimečka. Absolútne nič. Ja som vás zažil, keď ste boli u pána predsedu Roberta Fica, keď ste prišli, tí kádeháci aspoň niečo priniesli, vy nula, zero. A teraz si povedzme, čo sa tu dialo počas Ódorovej vlády. Ja sa pýtam, my sa snažíme robiť boj s daňovými únikmi, zase niečo urobíme, zas to budete kritizovať, to je zlé, to je zlé, ale na druhej strane my sme urobili aj v minulosti opatrenia, aby sa lepšie vyberali dane a títo páni hore, tých nebudem ani komentovať, lebo tí, tí sú tam ani neni, ale tí len prídu, zasmradia a utečú, lebo sa boja, že by sa dozvedeli pravdu. Samozrejmé, že sa musia nahrať na facebooky, aby tam niečo dali, čo múdre povedali, ale sú to hlúposti a vedia to veľmi dobre, to sú, to sú megapopulisti. Megapopulisti.
Dôležité je, myslím si, aby, samospráve nepomôže to, že my sa tu budeme hádať a že vy tu budete rozprávať to, čo chcete rozprávať, toto nikomu nepomôže. Ja si myslím, že teda keď hovoríte, ako tomu všetkému rozumiete, tak ja som čakal, že počas Ódorovej vlády vyjdú aspoň nejaké návrhy na konsolidáciu, o ktorej sa toľko bavíme, a tie vplyvy sú tu obrovské. Ja tu nechcem rozoberať, a bolo by to hodinovú záležitosť, mohol by som tu hodinu o tom rozprávať, nebudem vás s tým zaťažovať, lebo tu to nemá zmysel. Táto debata nemá zmysel. Vy si tu budete rozprávať, môžete tu rozprávať päť hodín, desať, mne to je jedno. A budete si stále motať to isté, aj keď teda nafukujete ten problém, veľmi ho nafukujete. A ja by som sa rád k tomu vyjadril, ale nemôžem, vzhľadom na to, že mi to nedovolí rokovací poriadok a kľudne by som o tom s vami diskutoval, tak jak som diskutoval, posledne v rozprave som vystúpil, lebo, a to bolo k veci. V prvom čítaní vystúpil som, mohli ste na mňa reagovať, každý ste si povedali, ja som si povedal, to bolo korektné.
Toto je divadlo, dámy a páni, divadlo. Kľudne v tom pokračujte. Ja chcem poďakovať pánu predsedajúcemu Dankovi, že sa to tu snaží držať v nejakých medziach rokovacieho poriadku, a hovorím vám, ja som tu nejaký už ten pátek, jak sa hovorí, a toto, čo robíte, je obštrukcia, beriem, budete si to tu linkovať, budeme tu robiť divadlo, ale kľudne v tom pokračujte. Ja keď bude treba, ja sa vyjadrím aj k tomu, o čom ste sa tu bavili, len dneska, bohužiaľ, na to neni priestor.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, videl som, že je veľký záujem o rozpravu, tak, samozrejme, sa budem na ňu tešiť. V prvom čítaní som v podstate povedal to podstatné, čo bolo treba povedať k tomuto zákonu, a v mojom úvodnom slove trošku ešte spomeniem niektoré veci.
Ide o to, aby sme pomohli samosprávam, teda nedávame im peniaze navyše, ale dávame, v podstate preplácame hlavne teda situáciu, ktorá vzniká v máji tohto roku na základe toho, že bol prijatý zákon o, ešte bývalou vládou ohľadne daňového bonusu, ktorý spôsobuje anomálie z hľadiska vyplácania dane z príjmu fyzických osôb po daňových priznaniach v apríli a potom samotnom zúčtovaní v máji sa dostávajú samosprávy do situácie, kedy, kedy im padá príjem niekde dokonca aj možno niekde okolo 10 % z toho, čo dostávali mesiac predtým. Takže túto anomáliu sa snažíme nejakým spôsobom vyrovnať. Bavíme sa o tom, že chceme, aby v máji miesto možno 10-15 mil. dostali samosprávy 100, celkovo 100 mil. euro. Takisto VÚC-ky, vyššie územné celky, aby dostali okolo 50 mil. euro dokopy aj s tým, čo mali dostať. Tak ako som už hovoril v prvom čítaní, tá anomália budúci rok by mala byť oveľa miernejšia. Čiže ten májový príjem bude tak ako každý rok o niečo nižší, ale nebude takýto obrovský rozdiel, nebude to desatina, možno to bude 60 % toho, máme, samozrejme, prepočty. Moji ľudia, ktorí na tom pracujú, vedia, aký bude ten dopad aj na budúci rok. Čiže táto vec by mohla byť vyriešená.
No ako som povedal na základe tej prvej rozpravy, kde tu padlo množstvo informácií, že dávame menšie percento daní z príjmu právnických, teda fyzických osôb samosprávam. Doteraz bolo rozdelenie 70 ku 30, 70 % išlo obciam, 30 išlo VÚC-kam. Toto percento sa znížilo u obcí na 55,1 % vzhľadom na presun niektorých príjmov do rozpočtu ministerstva školstva, kedy sa teda prevzalo, štát prevzal financovanie materských škôl a VÚC majú o pol percenta menej, čo zdôvodňujeme z dôvodu konsolidácie. Čo sa týka samotnej konsolidácie, aj štát tak ako aj samosprávy musia uvažovať o tom, kde by vedeli nielen teda zdvihnúť svoje príjmy, ale kde vedia aj šetriť. Veľa sa tu hovorilo o možnej reforme, ktorú, samospráv, aj financovanie samospráv, čo ja plne podporujem, ale na to, aby sme si mohli na to sadnúť, my sme teda vyzvali aj samosprávy, aby prišli s nejakou predstavou, na ktorej sa samosprávy samotné zhodnú. Musím povedať, že v mnohých, z toho, čo viem, tak nie je dohoda samotných samospráv, ako by to mohlo vyzerať. A my sme ale pripravení kedykoľvek s nimi o tom hovoriť, nemôžme mať na druhej strane stola rozhádaných starostov alebo županov, potrebujeme mať jasnú predstavu, aby tie samosprávy sami vedeli, čo chcú. My im vieme, samozrejme, množstvo vecí navrhnúť, prepočítať a na konci dňa sa môžeme o nejakej reforme dohodnúť, ale to je dosť zásadná vec, zásadná zmena.
Samozrejme musím povedať, akákoľvek zmena daňového mixu, o ktorej tu možno bude sa veľa hovoriť, je dôležité vedieť, že, samozrejme, nepredpokladám, že starostovia budú súhlasiť s daňovým mixom, kde by mali dostať menej peňazí. Za mňa ja nemám problém s iným daňovým mixom, ale, samozrejme, hovorím o objeme peňazí približne v tom objeme, ktorý dostávali, lebo od toho sa odvíja, samozrejme, aj zostavovanie rozpočtu verejnej správy. Ale potom, samozrejme, vzniká aj otázka pre samosprávy, ktoré musia si byť vedomé, že niektoré dane sú stabilnejšie, niektoré sú menej stabilnejšie, my dnes vidíme napríklad väčší výber DPH, horšie sa darí dani z príjmu právnických osôb, dane z príjmu fyzických osôb sú relatívne veľmi stabilnou daňou, a preto aby tie výkyvy nenastávali, aj preto bola daň z príjmu fyzických osôb vybratá na to, aby sa na základe nej vypočítavali podielové dane pre jednotlivé obce, ale ja som otvorený akejkoľvek debate.
Opäť pripomeniem, že reforma alebo teda zmena zákona o daňovom bonuse obrala samosprávy rádove okolo 700 mil. eur, kde teda bolo potrebné ich sanovať. Zistili, že tie samosprávy by kľakli na kolená, tak sa to sanovalo z dane z príjmu fyzických a právnických osôb čiastočne asi vo výške 200 mil. v minulých rokoch. Za mňa môžem povedať, máme prepočty, ako sa budú cca na základe tých nastavených parametrov, pri tom, že sa nebudú meniť tie parametre, tak v budúcom roku ´26 by si samosprávy mali prilepšiť, rádove je tam nárast okolo 12 %, kedy by sa mohla celá táto situácia rapídne zmeniť a vylepšiť. Ja viem, že tak ako štát nemá peniaze a ako štát musí konsolidovať, tak aj samotné samosprávy nemajú na ružiach ustlaté, nikdy som to nehovoril. Na druhej strane musím však povedať, že sú aj samosprávy, kde teda tie zostatky na účtoch sú relatívne vysoké, a sú samosprávy, o ktorých vieme, že majú svoje problémy. Mnohé veci, samozrejme, závisia aj od toho, ako samosprávy samostatné hospodária. Musím poznamenať jednu vec, že samosprávy sa preto volajú samosprávy, že sami seba nejakým spôsobom riadia, sami seba financujú a v prípade, že samosprávy dostávali viac peňazí, ani jedna samospráva nepríde za mnou, že tu máme navyše peniaze, my vám ich vrátime. A samozrejme, keď je problém, tak každý príde, že dajte nám viac. O tom tu možno budete veľa hovoriť.
Takže ja tie podstatné veci, ktoré som chcel, hovoril som, už som aj komentoval v rozprave v prvom čítaní, nerád sa opakujem. Ja si, samozrejme, vypočujem vaše názory, ale na záver chcem povedať jednu vec, že my so samosprávami komunikujeme, budeme komunikovať a budeme sa snažiť hľadať také riešenia, ktoré aj v týchto ťažkých časoch konsolidácie budú nejak znesiteľné aj zo strany samosprávy, aj zo strany štátu.
Takže ďakujem za pozornosť.