Vážené poslankyne, milí poslanci, prešiel len mesiac, odkedy bol Matúš Šutaj Eštok ako člen vlády poverený riadením ministerstva vnútra. Čo všetkého za tento mesiac stihol?
Máme tu podozrenia z niekoľkonásobného porušenia niekoľkých zákonov dokonca. Napriek rozhodnutiam súdu neprehodnotil svoje predchádzajúce rozhodnutia, zbabelo sa vypo... vyhýba vypočutiu pred členmi a členkami ústavnoprávneho výboru, ktorý sme zvolávali už trikrát, útočil na sudcu a vyhrážal sa mu disciplinárnym stíhaním a dokonca trestnoprávnym postihom. Vystavil štát riziku udelenia pokuty, a to vo výške možno až 700-tisíc eur plus sumu náhrady škody. A včera ešte aj podal trestné oznámenie ohľadom udelenia statusu chránených oznamovateľov.
Chcela som sa tu prihovoriť priamo ministrovi, ale, žiaľ, teda mám to šťastie, že opäť, keď mám slovo, tak nie je v miestnosti. Pán minister, sa zdá, že je na svoje kroky a počínanie vo funkcii hrdý, ale skutočne nemá byť na čo hrdý. Ak by sa chcel ukázať ako dobrý právnik, volil by zákonnú cestu. V prípade, ak má pocit, že je v práve a len opravuje niek... nejakú podľa neho nespravodlivosť, očividnú, využil by všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii. A nie je ich málo. On si však zákonnú cestu nevybral. Vybral si cestu arogancie, demonštrácie moci a prisvojovania si právomocí, ktoré mu nepatria. Veľakrát som ho počula opakovať, ako koná všetky kroky v súlade so zákonom, dookola pri každom mediálnom vystúpení. Už som len čakala, kedy vykríkne: „Zákon som ja!“, lebo to je to, čo v skutočnosti robí. Za zákonné považuje jednotocho... jednoducho to, ako sa rozhodne v záujme úlohy zabezpečiť beztrestnosť smeráckych ľudí a slabošsky sa mstiť. Úlohu, ktorú musí plniť, či chce, alebo nie. A on, žiaľ, očividne aj chce. A to je jasný dôvod, prečo je nutné podporiť jeho odvolanie.
Rada by som teraz zhrnula pár dôležitých faktov a právnych okolností, pričom sa sústredím na argumentáciu týkajúcu sa chýbajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. K tejto téme sa dnes vyjadroval aj pán poslanec Tibor Gašpar vo svojom vystúpení, žiaľ, dosť skreslene.
Ministrovi Šutajovi Eštokovi chýbal zákonom požadovaný súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, a keď to minister popiera, zákon jasne hovorí, že pred samotným aktom postavenia vyšetrovateľov mimo službu sa mal obrátiť na úrad a požiadať ich o tento súhlas. Prečo?
Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov. Samozrejme, zákon upravuje aj určité výnimky. Súhlas sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom, ako tu už poukázal na to aj pán poslanec Dostál, priznáva nárok. To však nie je tento prípad. Alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu. To tiež nejde o tento prípad. A tento navyše, ak by sme aj usúdili, že ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu alebo nejaký obdobný, by sme tam našli nejaké prepojenie, tak na... navyše by mohol byť dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. To nie je tento prípad, lebo by muselo ísť o objektívnu skutočnosť, pri ktorej zamestnávateľ nerobí posúdenie. Napríklad ak je na výkon nejakej práce potrebné štátne občianstvo a daná osoba by ho stratila. To je objektívna skutočnosť, to tento prípad nie je.
To znamená, že nebola splnená ani jedna podmienka, pri ktorej by sa súhlas úradu nevyžadoval. Nešlo o priznanie nároku, nešlo o skončenie pracovnoprávneho vzťahu, a ak by aj teda niekto chcel argumentovať tým, že sa ma výnimka aplikovať aj na iné pracovnoprávne úkony, tak by muselo ísť o úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Nič z tohto nebolo splnené a pri poctivej aplikácii práva jednoducho nie je možné dospieť k inému výkladu.
Úrad na ochranu oznamovateľov by pritom mohol súhlas udeliť aj neudeliť. Úrad doposiaľ zavi... zaevidoval od začiatku svojho pôsobenia 13 žiadostí o súhlas v prípadoch chránených oznamovateľov, z toho v šiestich žiadostiach súhlas udelil a v šiestich nie, jedna je ešte stále otvorená.
Minister vnútra Šutaj Eštok sa však rozhodol ignorovať riadny zákonný postup a inštitúciu, ktorá má jediná kompetenciu súhlas udeliť, čím pošliapava aj základné princípy kompetenčného rozdelenia a nezávislosť verejných inštitúcií. A čo je obzvlášť smutné, vnáša tak do spoločnosti nastavenie, podľa ktorého je v poriadku ignorovať riadny zákonný postup, zákonom zakotvené inštitúcie s ich jasnými kompetenciami a pravidlami.
Minister vnútra Šutaj Eštok bol povinný úrad osloviť a požiadať o súhlas s vydaním personálneho rozkazu. To minister neurobil, ako všetci dobre vieme, a neurobil tak minimálne v siedmich prípadoch. Z vyjadrení úradu, ako aj z rozhodnutí súdu o neodkladných opatreniach je zrejmé, že minister konal v rozpore so zákonom, keď si tento súhlas nevyžiadal. Tento súhlas si musí zamestnávateľ vyžiadať vždy, ak ide realizovať pracovnoprávny úkon voči osobe, ktorá má status chráneného oznamovateľa. Ak si súhlas nevyžiada a takýto úkon realizuje, úkon je neplatný.
Ale ako povedal premiér Robert Fico na úvod tejto rozpravy minulý týždeň, minister sa rozhodol inak interpretovať právne predpisy. No áno, presne tak. A to je ten problém. To, že si svoj nezákonný postup uvedomuje aj samotný minister, je celkom zjavné aj z jeho vyjadrení o potrebe zmeny zákona o ochrane oznamovateľov, čo len zvýraznil a podčiarkol aj samotný premiér Robert Fico, keď pred týždňom, vyše týždňom na svojom sneme avizoval plánovanú zmenu zákona o ochrane oznamovateľov. Premiér Fico k čurillovcom a ich ochrane na sneme SMER-u v deň výročia Nežnej revolúcie povedal, že ide o zúfalé pokusy, ktoré treba zlikvidovať príslušnou zmenou legislatívy. Dodal, že tento nezmyselný zákon musí byť zmenený tak rýchlo, ako sa len dá. A ja sa teda pýtam, načo je teda potrebné zmeniť zákon, keď minister koná v súlade so zákonom. Slovami klasika, mne to nevychádza. A prečo sa tak obšírne venujem chýbajúcemu súhlasu úradu? Pretože práve tento aspekt je kľúčovým pri posúdení, či ide o pomstu, alebo nie. To nie je nejaké nadužívanie tohto slova z našej strany, ako sa vám tu snažil podsunúť premiér Robert Fico, to je podstata právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tá slúži na to, že chráni oznamovateľov pred tzv. odvetnými opatreniami. Ľudovo - pred pomstou. Tento zákon odvetné opatrenia presne definuje. Podľa § 2 písm. l) je odvetné opatrenie, ľudovo pomsta, konanie alebo opomenutie konania v súvislosti s pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom oznamovateľa vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti, a ktoré oznamovateľovi spôsobilo alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu. Odvetným opatrením podľa predchádzajúcej vety je najmä, vymenujem relevantné: odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia, zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku, nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie, poškodzovanie dobrej povesti.
Za konanie, resp. nekonanie ministra hrozí ministerstvu vnútra navyše pokuta do výšky 100-tisíc eur za každé jedno porušenie zákona. Minister vnútra má však stále možnosť zmierniť dopady svojho konania napríklad tým, že by vyhovel rozkladu, ktorý voči personálnemu rozkazu podali vyšetrovatelia. V takomto prípade by bolo možné jeho konanie vyhodnotiť ako menej závažné, čo by mohlo mať za následok napríklad uloženie nižšej pokuty.
V celej veci nesmieme zabúdať ani na následky, ktoré postavenie mimo službu voči vyšetrovateľom majú. V prvom rade je ich odmena znížená na úroveň minimálnej mzdy, plus 10 % za každé neopatrené dieťa, čo v ich prípade znamená pokles o 70 až 75 % príjmu. Zároveň sú prakticky v domácom väzení, keďže sa v pracovnom čase musia povinne zdržiavať doma, čo môže byť kontrolované náhodnými kontrolami. A presne tak sa aj deje.
V tomto kontexte je tiež dôležité podčiarknuť, že minister vnútra v rozpore so zákonom postavil vyšetrovateľov mimo službu na dobu do skončenia trestného stíhania, ktoré je voči nim vedené. Zákon mu pritom prikazuje obmedziť túto dobu na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov. A len v prípade pretrvávania dôvodov môže túto dobu predĺžiť. Minister vnútra však tieto zákonné požiadavky nerešpektoval, tak ako mnohé ďalšie, a je to krásny dôkaz pomsty a pokus, ako ich dlhodobo vystaviť tlaku. S obmedzeným príjmom, zavretí doma, čo logicky ovplyvňuje celé ich rodiny a vytvára nesmierny psychický tlak.
Minister obrany Robert Kaliňák nám tu radil, že okolnosti situácie si vyžadovali skôr zvolanie výboru a vypočutie ministra vnútra. No áno, to je naozaj krásna myšlienka. Mimoriadny ústavnoprávny výbor, ako som už uviedla, sme ho zvolali až trikrát. Chceli sme dať ministrovi vnútra priestor, aby nám teda odôvodnil toto svoje konanie a podozrenia z porušenia zákona. On však zbabelo najprv zabezpečil dvakrát, že výbor nebol uznášaniaschopný a potom tretíkrát síce uznášaniaschopný bol, ale neschválil program. To znamená, že minister vnútra sa krásne vyhol takémuto verejnému vypočutiu a našim otázkam. Toto všetko sa udialo ani nie mesiac, odkedy bol minister vnútra menovaný do svojej funkcie.
Hrubé porušenie zákona, ignorovanie zasadnutí výborov, na ktorých sa mal zúčastniť, zastrašovanie, čistky, všetkým je nám jasné, aké úlohy má minister plniť - zabezpečenie beztrestnosti smeráckych ľudí a pomsta. K výkonu funkcie ministra vnútra zjavne nemá ani morálne, ani profesionálne predpoklady, preto by mal vo svojej funkcii skončiť.
Ďakujem. (Potlesk.)
