Videokanál poslanca

.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, už vyše roka je na rokovaní parlamentu tento návrh zákona, ktorého jediným cieľom je zastrašovať, šikanovať a umlčovať ľudí angažujúcich sa v mimovládnom sektore a to z jediného dôvodu, lebo vám vadí ich kritika a poukazovanie na vaše prešľapy, použijúc slová, ktoré tu už odzneli, lebo sa ich bojíte.
Za celý tento rok mal tento návrh zákona niekoľko rôznych podôb od označovania mimovládnych organizácií, ktoré dostávajú financie zo zahraničia, až po označovanie za lobistov, teraz tu má byť ešte nejaký ďalší pozmeňujúci návrh. A každá jedna podoba tohto návrhu zákona bola útokom na mimovládne organizácie a ľudí, ktorí sa v nich angažujú. Nepostupovali by ste inak, keby ste postupovali podľa nôt Vladimíra Putina, a Andrej Danko sa dokonca priznal, že tento zákon konzultoval aj v Moskve, takže ho pokojne môžeme označovať za ruský zákon, aj keď sa vám to nepáči, a počujem tu smiať sa pána podpredsedu spoza môjho chrbta, ale tak to si vysvetlite teda s pánom Dankom.
Návrh SNS, ktorý vychádza z úradu vlády, vytvára obrovský priestor pre šikanu nepohodlných mimovládnych organizácií a zastrašovanie ľudí, ktorí sa v nich aktívne angažujú. Úplne absurdné a naozaj mimoriadne pokrytecké je, že tu hovoríte o transparentnosti, to je naozaj fakt vtipné, pritom ste tí prví, ktorí žiadnu transparentnosť v praxi neuplatňujete. Obmedzujete prístup ľudí k informáciám, obmedzujete prístup médií k informáciám, neviete vysvetliť financovanie svojich strán a kampaní, ani vlastné majetky, to sme už veľakrát zažili, ani napr. dôvod návštevy Norberta Bödöra na úrade vlády. A dokonca ste obmedzili ešte aj túto rozpravu k tomuto návrhu zákona, aby ste umlčali ešte aj nás tu v pléne a obmedzili tú kritiku, ktorá je vám adresovaná, túto kritiku obludného ruského zákona. To je podľa mňa naozaj skutočné dno a je to veľká hanba a toto je teda zbabelé, ako by som pánovi Žigovi odkázala, keď tu takýmto spôsobom komentoval vyjadrenia v tejto rozprave.
Transparentnosť, to je téma, o ktorej sa tu veľa hovorí, a škoda, že teda už tu nie je pán podpredseda Gašpar vedľa ako predkladateľ, lebo som mu chcela teda ukázať, že v prípade napríklad mimovládnej organizácie Via Iuris, ktorá tiež teda vám leží v žalúdku, tak stačí, keď si kliknete na web viaiuris.sk, tam si tak kliknete na takú sekciu že výročné správy, normálne si môžte zobrať mobily, pozrieť si to, tam je taká sekcia že výročné správy a tam si nájdete výročné správy normálne po rokoch 2023, ´22, ´21, ´20, ´19, ´18, ´17, ´16, ´15, ´14, ´13, ´12, 2011, 2010, dokonca 2008 až 2009, takže tam si to môžte popozerať. Tam si otvoríte konkrétnu výročnú správu a máte tam popísané aktivity, ktoré robila táto mimovládna organizácia a aj financovanie, máte tam príjmy aj výdavky. Takže nech sa páči, môžte si to pozrieť a kiežby takto k tomu pristupovali aj teda politické strany, ktoré sú zoskupené v koalícii.
Mne príde naozaj zvláštne, že máte tú drzosť sa tváriť, že problém sú ľudia pracujúci v mimovládnych organizáciách, ktorí o vilách v Chorvátsku či v zlatých vaniach môžu akurát tak snívať. A vlastne si myslím, že o tom ani nesnívajú, pretože sú to zväčša ľudia, ktorý záleží na niečom úplne inom, majú úplne iné hodnoty a tie pretavujú práve do svojej práce v mimovládnom sektore v prospech ľudí, na ktorých štát kašle, a v prospech lepšej budúcnosti Slovenska.
A keď už hovorím o hodnotách, tak podľa mňa absolútne všetko o vás hovorí skutočnosť, že premiér Robert Fico nevie odsúdiť ruský odporný útok na mesto Sumy, pri ktorom zomrelo minimálne 34 ľudí vrátane dvoch detí, a ani vy tu, koaliční poslanci a poslankyne, ste nedokázali tento útok odsúdiť tu v pléne dnes. Ja naozaj nechápem, ako sa dokážete na seba pozerať v zrkadle, ale som rada, že teda náš hodnotový svet je naozaj veľmi-veľmi vzdialený od toho vášho, ktorý ste aj dnes predviedli a ku ktorému by som sa nikdy v živote nechcela priblížiť.
Späť k obsahu návrhu zákona. My podporujeme transparentnosť, a to vidno aj pri napríklad kampaniach, keď opakovane dostávame najlepšie hodnotenia transparentnosti vynakladania finančných prostriedkov, ale v tomto prípade, ako je tu tento návrh predložený, v prvom rade musí platiť teda pre všetkých. Tento návrh je zameraný iba na mimovládne organizácie, ktoré majú byť označované za lobistov, ale teda vidíme, že možno to tu vypadne pozmeňujúcim návrhom, ale teda povedzme si o podstate lobingu.
Podstatou je, že lobujúci získava nejaký prospech, napríklad keď si nejaké firmy presadia nejakú zmenu legislatívy, z ktorej nejakým spôsobom profitujú, alebo keď si cirkvi vybavia zvýšenie štátneho príspevku, z ktorého tiež finančne profitujú. Prospechom ľudí z mimovládneho sektora, ktorí sa snažia o zmenu verejných politík alebo bojujú napríklad proti korupcii, je v podstate hlavne dobrý pocit z toho, že prispievajú k lepšie fungujúcej spoločnosti. Prospechom ľudí z mimovládnych organizácií, ktoré pomáhajú všetkým ľuďom, na ktorých štát kašle, je dobrý pocit z toho, že niekomu aspoň o kúsok zlepšia život. Namiesto štátu, ktorý v tom dlhé-dlhé roky zlyháva. A takýchto ľudí, ktorým mimovládne organizácie pomáhajú, je naozaj mnoho, od zdravotne znevýhodnených ľudí, cez menšiny, až po predčasne narodené deti. A vy nemáte hanby na nich útočiť? Roky tu suplujú to, čo štát nedokáže poskytnúť.
Rovnako návrh úplne ignoruje fakt, že v prípade lobingu je kľúčová transparentnosť na strane ľudí, ktorí reálne majú moc rozhodovať, t. j. na strane lobovaných, a ja by som sa pána podpredsedu Gašpara spýtala, že teda napríklad v prípade novely trestných kódexov, kto loboval za tento návrh zákona. Ale vlastne odpoveď aj poznáme, pretože ten prospech získal aj on sám a viacerí v tomto pléne.
A návrh okrem toho zavádza aj nové povinnosti pre mimovládne organizácie, z ktorých mnohé sú formulované vágne, čo vytvára obrovský priestor pre svojvôľu ministerstva vnútra. Okrem označovania za lobistov, ktoré teda podľa všetkého asi vypadne, je v tomto návrhu zákona aj povinné zverejňovanie darcov, čo je jedna z vecí, ktoré kritizuje aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, keďže takéto opatrenie má odstrašujúci účinok na činnosť takýchto organizácií. Komisár označil za neprijateľné aj navrhnuté pokuty či zrušenie mimovládnych organizácií bez súdneho konania.
Ako bonbónik predkladateľ Lučanský, teda vlastne úrad vlády, do návrhu doplnil aj povinnosť, aby mimovládne organizácie podliehali ako povinné subjekty infozákonu. A to mne prišlo už naozaj úplne absurdné a takýmto spôsobom je za cieľ iba byrokraticky zaťažiť mimovládne organizácie, aby nemohli venovať úsilie tomu, čomu sa inak venujú, napríklad poukazovaniu na korupčné správanie vládnych predstaviteľov. Pri každom jednom zákone je podľa mňa v prvom rade potrebné reflektovať potreby a podnety tých, ktorých sa tieto návrhy zákonov týkajú.
Tak sa teda pozrime na reakciu ľudí, ktorých sa tento obludný ruský zákon dotýka. S jej dovolením, ako prvý prečítam príspevok Vandy Chovanovej, primárky Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach, ktorá sa so svojimi kolegami a kolegyňami už nemohla pozerať na zhumpľovaný stav zdravotníctva a vďaka zbierke prerábajú neonatologické oddelenie, v ktorom doposiaľ bežne plašili holuby, ktoré posedávali na inkubátoroch.
Citujem: „Vláda tento týždeň posunula do parlamentu návrh zákona, ktorý z neziskových organizácií robí lobistov a ktorého jediným cieľom je znepríjemňovať život občanom, ktorým záleží na tom, ako to v ich okolí vyzerá a funguje. Naša nezisková organizácia Malenka vznikla v roku 2018 s jediným cieľom – zlepšiť podmienky hospitalizácie našich pacientov a ich rodín. Od svojho vzniku prevažne z 2 % z daní z nás zamestnancov, našich rodinných príslušníkov a rodičov detí, ktorým sme zachránili život, nakupujeme prístroje, spotrebiče, dávame ich do majetku nemocnice, vzdelávame zamestnancov, humanizujeme prostredie našej jednotky vysokošpecializovanej starostlivosti pre novorodencov. Mnohí viete, že sme minulý rok získali do ľudí 330-tisíc eur v zbierke, pretože nám, ani im nedalo sa pozerať na to, na podmienky, v ktorých sú hospitalizovaní tí najkrehkejší pacienti a ich mamy, a od januára tohto roku intenzívne pracujeme na ich zlepšení. Opravujeme štátnu nemocnicu, aby sa nám všetkým, pacientom, ich mamám a personálu, v nej lepšie darilo. Nový zákon sa vraj bude týkať len politických mimovládok, ale v skutočnosti ktoré to sú? Keď suplujeme to, čo by mal robiť štát a nepriamo tým kritizujeme vlády za neschopnosť a rozkrádanie, je to politická aktivita alebo nie je? Keď napíšem kritický status alebo dám rozhovor do novín, ktoré našim politikom nevoňajú, je to politická aktivita alebo nie je? Mám staršiu fotku so Zuzanou Čaputovou a novšiu s tou druhou Zuzanou a raz som išla vo vlaku s poslancom za OĽANO, ktorého meno si nepamätám, on čítal noviny, ja knižku, je to už lobing alebo ešte nie je? Budú ma šikanovať nezmyselnou byrokraciou alebo dostaneme likvidačnú pokutu? Zrušíme neziskovku a začneme sa spoliehať len na štát? To asi nepôjde..."
Toto je jeden z mnohých príkladov toho, ako útočíte na tých, ktorým by ste mali naozaj že ruky nohy bozkávať za to, že sa snažia aspoň ako-tak udržať pri živote to, čo ste za štyri vlády Roberta Fica, vášho šéfa, rozobrali na šroubky – zdravotníctvo, vzdelávanie, ochrana prírody, zdravotne znevýhodnení ľudia, ľudia žijúci v generačnej chudobe, ženy zažívajúce násilie, deti zažívajúce násilie. A mohla by som tu donekonečna menovať ľudí, na ktorých životy a problémy roky zvysoka kašlete, a hodilo by sa teda naozaj expresívnejšie slovo, a ktorým namiesto vás pomáhajú práve mimovládne organizácie. Keby som v tom menovaní pokračovala, tak asi aj vyčerpám ten náš čas, ktorý ste nám láskavo teda dali, aspoň tých zopár minút.
Ďalej citujem z listu, ktorý ste dostali všetci: „My nie sme lobistky, sme matky detí so zdravotným znevýhodnením. Nie sme zahraničné agentky, sme Slovenky, ktoré chcú spokojný život pre svoje rodiny. V našom občianskom združení, ktoré vzniklo s cieľom pomoci znevýhodneným deťom a ich rodinám, podporujeme inklúziu a prevenciu šikany. Tak prečo chcú šikanovať nás? Podľa pripravovaného zákona o mimovládnych organizáciách a pozmeňujúceho návrhu z dielne SNS budeme označené za lobistky, hoci sme len matky, ktoré sa snažia o čo najdôstojnejší život pre svoje rodiny." Chápete to? Píšu vám matky detí so zdravotným znevýhodnením, aby ste ten zákon odmietli. Ešte raz, píšu vám matky detí so zdravotným znevýhodnením. Myslím, že viac už netreba dodať.
To, že vám zásadné pripomienky a apel na neschválenie zaslali aj významné ľudskoprávne autority ako komisár Rady Európy pre ľudské práva či aj náš slovenský verejný ochranca práv, to vám je podľa mňa úplne jedno, lebo ľudskými právami mávate len keď ide o vás alebo vašich ľudí, ktorí sú teda vo väzbe alebo vo väzení, alebo im hrozia tresty za korupčné správanie, inak vás ľudské práva absolútne nezaujímajú. Ja už som to v tomto pléne opakovala naozaj veľakrát, lebo sme tu tých príležitostí mali mnoho, dôkazom je napríklad aj nedávna skutočnosť, keď ste odmietli prerokovať mimoriadnu správu verejného ochrancu práv, ktorá sa týka policajnej brutality. Takže opätovne vás aspoň žiadam, aby ste už ľudskými právami sa neoháňali, pretože vám na nich absolútne nezáleží.
Tento návrh zákona považujeme za mimoriadne zásadný z hľadiska rozsahu zásahu do ľudských práv a vlastne aj demokratických pilierov Slovenka, a preto sme, samozrejme, pripravení podať aj podnet na Ústavný súd, lebo chrániť práva ľudí na Slovensku budeme vždy a naozaj vytrvalo, a to všetkými zákonnými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii.
Na záver by som chcela už len apelovať na to, aby ste tento návrh stiahli, pretože on sa skutočne nedá nijako opraviť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Farkašovský, ja keď som vás počúvala, tak som mala pocit, že pri čítaní ústavy ste vynechali takú jednu pasáž, druhá hlava, tretí oddiel, ktorá sa nazýva politické práva, a tam nájdete čl. 26 – sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, čl. 28 – právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje, a čl. 29 – právo slobodne sa združovať sa zaručuje. A presne všetko o tom, čo ste hovorili, že vám vadí, že ľudia robia, tak oni len napĺňajú tieto svoje ústavné práva, normálne práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Tak možno by sme sa mali možno naozaj snažiť aspoň to, že budeme garantovať pre ľudí na Slovensku to, že môžu napĺňať svoje ústavné práva.
Veľa ste hovorili aj o protestoch a tak vám to celé nejako vadí, aj o financovaní a o transparentnosti, tak napr. na tie protesty, ktoré organizoval Mier Ukrajine, sa zozbierali ľudia normálne cez portál donio.sk a chápem, že je to pre vás nepredstaviteľné, lebo vy keď organizujete protesty, tak tam musíte ľudí zvážať, nieto aby tam chodili ešte dobrovoľne, alebo nebodaj aj finančne na to prispievali, a teda neplatil ich žiadny Soros, ani židojašteri, ani kukurice, normálne si to ľudia ešte na tie protesty aj prispeli a dobrovoľne na ne prišli, pretože považujú kroky tejto súčasnej vlády za niečo neprijateľné, niečo, s čím sa nevedia stotožniť, a žiadajú zmenu. To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Jany, ja som rada, že si spomenul teda aj tú výzvu, ktorá sa nachádza na web stránke hlupadan.sk. A škoda, že tu už nie je pán Danko, ale chcela som mu poukázať teda, že táto výzva je veľmi úspešná. Ja som to sledovala, klikala som si priebežne len počas týchto faktických, ako tam pribúdajú podpisy a len teda za posledných pár minút tam pribudlo 250 podpisov. Takže je zjavné, že ľudia naozaj si želajú, aby táto transakčná daň bola zrušená. A je tu geniálna príležitosť na to, aby sme to zrealizovali k 1. máju, stačí podporiť ten náš pozmeňujúci návrh. A verím teda, že sa nájde nejaká podpora aj v koalícii, keďže mnoho hlasov z koalície prichádza takých, ktoré túto daň, ktorá je naozaj hlúpa a nezmyselná, kritizujú.
Takže poďme na to, máme tu veľmi ľahkú cestu, ako to zabezpečiť. Stačí šťuknúť gombík za pri našom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Mária, som rada, že si spomenula aj tie dotácie na podporu a poskytovanie pomoci obetiam trestných činov, lebo ako, myslím si, že toto bol už taký vrchol nevkusnosti, totálne nemorálne dno, ktoré predviedol minister spravodlivosti práve vo vzťahu k tomu, že v podstate hovorí, že LGBT ľudia si nezaslúžia podporu, ani keď sa stanú obeťami trestných činov.
Čiže napríklad Radka, ktorá prežila útok na Zámockej, ona si nezaslúži podporu právnu v jej konaní, pretože patrí do LGBTI menšiny. Veď fakt zamyslite sa nad sebou, to je absolútne nechutné. Že nemáte hanby!

Ďakujem za slovo.
Konečne máme niečo, na čom sa zhodneme. Matka je žena a otec je muž, a teda naša dcéra Sára má dve mamy, ja som matka žena a jej druhá mama je matka žena.
A k tomu plodeniu detí a ako teda deti vôbec prichádzajú na svet, tak ja som to už vysvetľovala ixkrát, že ja napríklad som bola na umelom oplodnení, a dnes som tu o tom hovorila, tuto v susednej krajine, kde teda sme normálne, inak je to úplne bizár, že toto tu musím vysvetľovať, kde sme teda pri umelom oplodnení využili darcovské spermie úplne, úplne rovnako, ako keď tam príde heterosexuálny pár, v ktorom je muž napríklad neplodný. Úplne rovnako. V úplne rovnakej situácii sa nachádzame, úplne rovnako. A úplne rovnakým spôsobom dôjde k splodeniu toho dieťaťa. Úplne rovnako ako pri tom heterosexuálnom páre. Tak ja neviem, že či tu je taká veľká miera neznalosti alebo ignorácie tejto reality, ale toto je súčasná medicína 21. storočia a sem sme sa dopracovali po desiatkach rokov výskumu a takýmto spôsobom aj vďaka tomu máme, sa rodia deti.
Či vy by ste chceli, aby sa tie deti radšej nenarodili?

Ďakujem veľmi pekne.
Ja upozorňujem na úvod, že budem hovoriť osobne, pretože myslím si, že každý, kto by sa cítil tak, že je útočené na jeho rodinu, tak by hovoril osobne, pretože pre mňa osobne je teda rodina to najvzácnejšie, čo mám, a takýmto spôsobom tu ďalej budeme v tomto pléne vystupovať.
A, pán Majerský, vy ste veľa hovorili o tom, ako teda KDH záleží na ochrane každého človeka, hovorili ste o dôstojnosti človeka a ja by som sa teda chcela spýtať, že ako si myslíte, že na stupnici od nula do 10, nula je najmenej, 10 najviac, sa asi cítim z hľadiska dôstojnosti, keď niekto sa snaží popierať existenciu mojej rodiny a znemožňuje jej riadne a dôstojne fungovať v našej spoločnosti. Že ako asi na tej stupnici od nula do 10 sa dôstojne cítim?
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, vôbec ma neteší, že tu stojím, ale teda tu sme v rozprave k novelám ústavy, lebo Robert Fico potreboval vytvoriť dymovú clonu pre svoje babráctvo a neschopnosť riešiť problémy ľudí na Slovensku, a tak využíva tento nástroj, aby zamestnal ľudí aj opozíciu, a neváha pri tom využiť aj časť obyvateľstva na Slovensku ako obetného baránka. Robí to opakovane, je to úplne priehľadné a verím, že to vidia aj ľudia, ktorí tu dnes sedia v tomto pléne a je teda veľmi zaujímavé, že za koalíciu tu nesedí nikto okrem pani spravodajkyne. Rozoberiem postupne viaceré okruhy, ktoré novela zákona otvára.
Tým prvým je, môžeme to nazvať zvrchovanosť Slovenska v niektorých otázkach ľudských práv. Kolegovia, kolegyne, ľudské práva nie sú bomboniéra, z ktorej si môžete vyberať iba to, čo sa vám páči. Medzinárodný systém ľudských práv tu máme preto, lebo sme k nemu ako ľudstvo dospeli, aby sme sa vyhli tým najhrôzostrašnejším obludnostiam, ktoré história ľudstva priniesla a ktoré poznáme, a aby sme každému človeku zabezpečili dôstojný život a jeho ochranu a napĺňanie základných práv a slobôd, ktoré majú byť garantované všetkým bez rozdielu. Vyjadrené to je aj v čl. I Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá ukotvuje – všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Je to z roku 1948, 76 rokov už máme toto znenie.
Našťastie tu teda máme medzinárodné ľudskoprávne zmluvy, ktorými je Slovensko viazané, na čom by nezmenila nič ani nove ústavy, chvalabohu, rovnako tu máme aj napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je posledným ochrancom ľudí v prípade, keď štáty zlyhávajú. Vďaka tomuto systému ochrany ľudských práv sme dospeli k mnohým pokrokom, ktoré zlepšujú životy milióny ľudí na Slovensku, teda na celom svete, ale aj životy ľudí na Slovensku.
A ďalej je potrebné zdôrazniť, že ľudské práva nemajú národnú identitu. Ich podstata spočíva práve v tom, že sú všeobecné a garantované pre všetkých bez rozdielu národnosti, etnickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, veku a tak ďalej. Rovnako neexistuje žiadna výnimka zo všeobecnosti ľudských práv vo vzťahu k tomu, čo zvyknú mnohí ľudia aj v tomto pléne označovať za kultúrnoetické otázky. Hádam si nemyslíte, že ak si akýkoľvek národ povie, že napr. oni kultúrnoetickú otázku manželstva vyhodnocujú tak, že ľudia s bielou farbou pleti a ľudia s tmavšou farbou pleti nemajú mať možnosť uzatvárať manželstvo, takže to bude v poriadku. Alebo ak si nejaký národ povie, že je v súlade s ich pohľadom na manželstvo, že nemanželské deti nemajú mať rovnaké práva ako tie, ktoré sa narodia v manželstve. A takýchto príkladov by som tu mohla uviesť mnoho, stovky. Keby sme tento princípov pripustili, môžeme celú ochranu ľudských práv hodiť rovno do koša, pretože by sa nám to rozpadlo na márne kúsky.
Ak sa bojíte pokroku, ktorý prináša lepší život pre mnohých ľudí, milióny ľudí po celom svete, tak to nebudete ani prví, ani poslední v histórii ľudstva. Takých sme tu už mali dosť v každej zlomovej etape vývoja ľudstva – zrušenie otroctva, volebné právo žien, možnosť žien byť farárkami v evanjelickej cirkvi, zrušenie zákazu uzavrieť manželstvo pre učiteľky – aj také sme tu mali, zrušenie segregácie v USA a mohla by som donekonečna pokračovať. Takýchto míľnikov, ktoré menili ľudstvo k lepšiemu je v histórii mnoho, obrovské množstvo, naozaj veľké množstvo a vždy sa pri tom búrila časť obyvateľstva, zväčša tá, ktorej sa zmena k lepšiemu bytostne nedotýkala, ale len z dôvodu, že už dávno práva, ktoré sa priznávali ďalšej časti obyvateľstva, mala. A tak je to aj dnes a je na každom z nás, z vás, sa rozhodnúť na ktorej strane dejín budete stáť.
Jedným z okruhov, ktorým sa venuje novela ústavy je rodičovstvo párov rovnakého pohlavia. Máme tu teda pokusy ako ústavne aj do budúcna obmedziť alebo rovno úplne znemožniť možnosť rodičovstva LGBTI ľudí. Ako LGBTI človek a zároveň mama, sa ma toto, samozrejme, dotýka úplne najviac. Už keď som tie návrhy prvýkrát videla, tak musím vám teda povedať, že naozaj ma obliala totálna úzkosť, a z môjho pohľadu to nie je nič iné, ako neľudský útok na rodiny, ako je tá moja a aké sú tisíce aj na Slovensku. Ako si to vôbec dovoľujete hovoriť mne a tisícom ďalších ľudí, či môžeme alebo nemôžeme byť rodičia?! Či môžeme, alebo nemôžeme adoptovať deti?! Či môžeme, alebo nemôžeme mať uznané naše zväzky?! Ako si to, naozaj ako si to dovoľujete mi to hovoriť?! Je to za mňa úplne odporné, ubližujúce a ponižujúce, to vám môžem povedať teda naozaj z osobnej skúsenosti.
Predstavte si napríklad aj vy, pani poslankyňa Plevíková, že by som sám ja diktovala, či môžete, alebo nemôžete adoptovať dieťa, lebo proste mne by sa tá predstava nepáčila. Páry rovnakého pohlavia deti mali, majú a budú mať, či už tie biologické, alebo aj adoptované. Aj na Slovensku. A môžete sa snažiť nás donekonečna vymazávať a popierať našu existenciu, ale naše rodiny neprestanú existovať. Sme tu.
Najsmutnejšie je, že týmito vašimi návrhmi nepomôžete absolútne nikomu, ale absolútne nikomu, nijako. Ale najviac ublížite deťom, ktorých sa to týka, a ich rodičom a ich starým rodičom a ich blízkym a priateľom. A pritom by to aj na Slovensku mohlo byť úplne inak.
Ja keď vyjdem z tejto miestnosti a pozriem sa von oknom, tak vidím krajinu, ktorá, ako sa zvykne hovoriť, katolícku krajinu, ktorá by mi umožnila plnohodnotné práva a život v rovnosti a dôstojnosti. Tuto vyjdem z tejto miestnosti, z týchto dverí a tam sa na ňu pozriem, na tú krajinu. Vďaka ich ľudskému prístupu som mohla normálne prísť na reprodukčnú kliniku s mojou partnerkou, kde sa ku nám správali ako ku každému inému páru. A musím vám povedať, že vlastne som tento pocit zažila prvý a poslednýkrát doposiaľ v mojom živote. Vďaka Rakúsku sa nám narodila dcéra, vďaka Rakúsku má Slovensko občianku, tak asi toľko ku demografickej kríze.
A, pán minister, vážne ma prekvapilo, keď ste na sociálnych sieťach vyjadrovali ľútosť nad samovraždou trinásťročného Maťka z Košíc. Prekvapilo ma to preto, že zároveň nemáte problém sa podieľať, dokonca tu predkladať návrhy, ktoré práve robia život LGBTI ľudí na Slovensku neznesiteľným. V lepšom prípade zo Slovenska iba odchádzajú – a ja poznám naozaj také množstvo ľudí, že stovky. V lepšom prípade zo Slovenska teda poznám len... V horšom prípade to má závažné dopady na ich duševné zdravie. A v tom najhoršom prípade si siahajú na život, ako sme videli aj v posledných mesiacoch. Tak sa fakt zamyslite nad tým, či toto chcete.
Ďalšou témou, ktorá tak veľmi vzbudila pozornosť, je téma dvoch pohlaví, teda máme tu návrh, aby sa do Ústavy doplnilo ustanovenie Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Robert Fico si všimol, že na Slovensku žijú aj ženy. Výborne! Naozaj veľká radosť vo mne. Aj by som sa išla nádejať, že teda konečne štvrtá vláda Roberta Fica začne sa venovať aj problémom, ktorým ženy na Slovensku čelia, ale stačí sa pozrieť na pár hlasovaní, ktoré sme tu mali aj v poslednej dobe, a táto planá nádej rýchlo spľasne. Pozrime sa ale teda na zopár problémov, ktorým ženy na Slovensku čelia.
Tým prvým je násilie. Jeden z najvypuklejších a najhorších problémov, ktorému je vystavená obrovská časť žien na Slovensku. Z dát výskumu rodovo podmieneného násilia na ženách z roku 2023, ktorý zrealizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny vyplýva, že psychické násilie v partnerskom vzťahu zažilo počas svojho dospelého života 48,2 % žien. Najčastejšie išlo o znevažovanie a ponižovanie. Fyzickému násiliu alebo vyhrážaniu v partnerskom vzťahu čelilo počas svojho dospelého života 28 % žien. Dvomi najčastejšími formami fyzického násilia bolo hádzanie predmetov alebo fackovanie a strkanie a ťahanie za vlasy.
Sexuálnemu násiliu bolo počas svojho dospelého života vystavených 14,2 % žien. Mimo partnerského vzťahu čelilo nejakej forme fyzického násilia, sexuálneho násilia alebo vyhrážania 16,7 % žien. Prenasledovaniu, stalkingu, ktorý sa teda veľmi rozmáha, bolo počas svojho dospelého života vystavených 32,1 % žien spomedzi všetkých respondentiek. Ženy sú prevažne prenasledované osobami, ktoré poznajú. V dôsledku prenasledovania si približne jedna tretina prenasledovaných žien zmenila telefónne číslo, e-mailovú adresu, alebo odišla zo sociálnej siete, čiže to má reálne následky na to, ako fungujú.
Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku mala každá druhá žena. Väčšina žien, ktoré mali skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, ho zažila opakovane. Ešte raz, každá druhá žena zažíva sexuálne obťažovanie na pracovisku, na mieste, kde trávia väčšinu svojho času. Samozrejmosť, s akou ženy dlhé roky znášajú násilie a spoločnosť sa na to prizerá, je naozaj z môjho pohľadu úplne hrôzostrašná. Miera tolerancie násilia u nás naozaj presahuje všetky hranice.
Len 29 % ľudí si myslí, že by žena mala odísť zo vzťahu po prvom fyzickom útoku. Ak sú v domácnosti deti, tak podporujú zotrvanie v tomto vzťahu ešte viacerí ľudia. Každý piaty Slovák si myslí, že by žena mala strpieť fyzické útoky od partnera na týždennej báze. Každý piaty Slovák. Každý štvrtý Slovák si myslí, že verbálne útoky by žena mala tolerovať dokonca na dennej báze.
Verbálne útoky ženy zároveň vo zvýšenej miere zažívajú aj v online priestore, pričom osobitne obrovských rozmerov dosahuje tento problém pri verejne sa angažujúcich ženách, či už sú to novinárky, političky alebo zástupkyne mimovládneho sektora. A čo robí Robert Fico a jeho vláda vrátane tu sediaceho, stojaceho vlastne ministra, ktorý vôbec ani nesleduje túto rozpravu, lebo tak dôležitá je táto novela ústavy? Takže čo robí táto vláda na pomoc ženám, zažívajúcim násilie? Veľké nič. Ak nepočítame teda vzletné statusy na Medzinárodný deň eliminácie násilia páchaného na ženách, kde sa za ministerstvo dušujú, ako budú robiť všetko pre potlačenie násilia na ženách. Za rok a pol nič. A keď sa už nedokážeme na vašu nečinnosť pozerať, keďže žien zažívajúcich násilie dennodenne pribúda, žiaľ, aj takých, ktoré sú usmrtené svojimi partnermi či inými mužmi, a prinesieme náš návrh zákona, ktorý tieto problémy adresuje a rieši, tak návrh podporí z poslancov a poslankýň koalície nula. Nikto. Lebo čo tam po pomoci ženám zažívajúcim násilie, hlavne že budeme mať dve pohlavia v ústave! To je podľa mňa naozaj hanba.
Ďalší problém, ktorému čelia ženy, je hrozba chudobou, ohrozenie chudobou. To, že ženy čelia nerovnému odmeňovaniu a následne aj nerovným dôchodkom, je holý fakt, ktorý ženy sprevádza vlastne celý život a vystavuje ich zvýšenej miere chudoby. A k tomu keď sa pridá ďalší faktor, ktorý vytvára zraniteľnú situáciu, tak sa to ešte zhoršuje. A takouto skupinou obyvateľstva sú napríklad ženy jednorodičky, ktoré tvoria prevažnú väčšinu všetkých jednorodičovských domácností. Na tieto ženy však všetky doterajšie vlády Roberta Fica zvysoka kašlali. Tiež sme sa nemohli na to prizerať, tak sme predložili náš vlastný návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam – a podporila ho nula poslancov a poslankýň z koalície. Takže im nezáleží na ženách zažívajúcich násilie ani na ženách ohrozených chudobou.
A čo zastúpenie žien v rozhodujúcich funkciách, kde môžu ovplyvňovať tvorbu verejných politík. Pozrime sa na parlament? Klub strany iniciátora dvojpohlavnej ústavy Roberta Fica SMER, má 4 ženy a 37 mužov, to znamená, že ženy tvoria v klube SMER necelých 10 %. V populácii ich je pritom viac ako 50 %. No a asi teda v tej slávnej dvojpohlavnej novelizačnej vete chýba koniec. Malo by to byť v duchu toho, ako k tomu v praxi SMER pristupuje asi takto – Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy, pričom mužov uznáva deväťnásobne. To by tak vystihovalo teda tú realitu.
Ďalšia téma, ktorej by som sa krátko venovala, je téma umelého oplodnenia. Toto bolo pre mňa asi najväčšie prekvapenie z tých návrhov, ktoré sme dostali na stôl, lebo snaha zakázať alebo obmedziť umelé oplodnenie, to som teda nečakala. V minulosti sme tu síce už mali aj návrh na to, aby ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, skončili vo väzení, myslím, že to bolo na 8 až 12 rokov. Čiže ja by som teraz sedela vo väzení, keby tento návrh prešiel, ale myslela som si, že toto máme už za sebou. No ale nie, máme tu tento návrh, ktorý teda sa navrhuje, že dohody o plodení deti alebo tehotenstve v prospech iných sú zakázané. Eugenické praktiky použitia ľudského tela na účely majetkového prospechu, klonovanie ľudských bytostí a vytváranie ľudských embryí na výskumné a terapeutické účely sú zakázané.
Z diskusie s kolegami z KDH som vyrozumela, že nebol teda zámer obmedziť umelé oplodnenie, teda dúfam, že som to správne pochopila, a teda je to len zle formulovaný návrh. Realita je teda taká, že navrhované znenie by zakázalo, alebo minimálne zásadne obmedzilo umelé oplodnenie. Dohody o plodení detí sú totižto všetky úkony, všetky dohody, ktoré sa realizujú na reprodukčných klinikách a v prospech iných je napríklad darovanie spermií alebo darovanie vajíčok, ktoré sú teda využívané vo veľkej väčšine umelých oplodnení. Nehovoriac o tom, že aj neplodnosť je diagnóza, je to normálne akože celé ako medicínsky úkon, a ktorá sa práve teda umelým oplodnením lieči, a teda ide o vytváranie embryí na terapeutické účely. Teda potrebujem za dôležité tu povedať, pre tých ľudí, ktorí budú hlasovať aj za tento návrh, tak som vás potrebovala upozorniť, že je tam aj takýto problém, že to znenie je formulované tak, že by zakázalo, alebo minimálne značne obmedzilo umelé oplodnenia na Slovensku.
Posledný okruh, ku ktorému už len veľmi krátko vystúpim, sú zásahy do práva na vzdelanie pre deti. Návrhy na zmenu ústavy, ktorá dáva do rúk rodičov veľkú moc ovplyvňovať vzdelávanie detí považujem za škodlivé pre deti a v rozpore s ich najlepším záujmom, žiaľ. Celá táto debata sa zvykne točiť okolo vzťahovej a sexuálnej výchovy, s ktorou majú mnohí problém. Všetkým by nám pritom malo záležať na tom, aby naše deti boli vedené k zdravým vzťahom. To je ten základ, ktorý im vytvára možnosť a prostredie pre aj ich vlastné rodiny, aby sme minimalizovali toxické vzťahové vzorce vrátane násilia a minimalizovali všetky negatívne dopady, ktoré majú na zdravé vzťahy, lebo tých negatívnych dopadov aj súčasná doba prináša naozaj mnoho. A ja si myslím, že návrh novely ústavy v tomto ohľade je s tým naozaj v rozpore, že pre tie deti neprináša práve zlepšenie toho vzdelávania, alebo teda môže im zamedziť prístup k tomu vzdelávaniu, ktoré všetky deti potrebujú aj preto, aby sme mali všetci zdravé vzťahy, aby naša spoločnosť mohla aj vďaka tomu lepšie prosperovať.
Na záver summa summarum k celému návrhu novely Ústavy. Keby Robert Fico dostal noty od Vladimíra Putina, tak by to skutočne nevyzeralo inak, takže to môžem pokojne označiť za putinizáciu slovenskej ústavy.
Čo je na tomto návrhu najnechutnejšie z môjho pohľadu, je ten odporný cynizmus Roberta Fica a aj zvyšku koalície, keďže to podporujú. Pre vás je to len politická hra, dymová clona na prekrytie všetkých vašich zlyhaní a neschopnosti riešiť problémy ľudí, ktoré na Slovensku sú, ale pre státisíce ľudí na Slovensku vrátane mňa je to o našich životoch, o životoch našich detí, o životoch našich rodičov a iných našich blízkych, ktoré týmto zasahuje. A, žiaľ, teda veľmi negatívne.
Je to ľudsky odporné, rovnako ako útoky na ľudí angažujúcich sa v mimovládnom sektore, rovnako ako útoky na kultúry a ľudí v nej pôsobiacich, ako útoky voči ľuďom, ktorí chodia na protesty, ako útoky na médiá. Je to len súčasť odklonu od nášho demokratického západného smerovania. Je to len ďalší krok k tomu – vytiahnuť nás z Európy a je to ďalší diel putinizácie Slovenska. Preto verím, že tento návrh nepodporíte.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Fero, ja si neviem predstaviť, že kto si vypočul tvoj príspevok a má aspoň kúsok empatie, dokáže stále hlasovať za tento návrh. A mňa by to naozaj zaujímalo, že ako si to vie napríklad pán Gašparovič vysvetliť, že proste ako si to vie v sebe odôvodniť. Lebo teda ja by som sa aj chcela spýtať, že ako sa vôbec potom dokážu pozrieť do očí napríklad niekomu, komu zomrela mama sama v nemocnici, lebo nemohli sa s ňou ani rozlúčiť blízki a len preto, že sa nakazila od niekoho, kto nezodpovedne sa zúčastnil nejakých protestných zhromaždení. Mne to príde ľudsky nepochopiteľné, ako dokáže niekto za takýto návrh hlasovať.
A ty si sa pýtal, že prečo je tento zákon taký dôležitý, tak podľa mňa je to z jednoduchého dôvodu, prečo je dôležitý pre túto koalíciu, lebo oni ich hecovali, tých ľudí, k porušovaniu opatrení a keďže chcú, aby ich znovu volili, tak jednoducho ich musia takýmto spôsobom odškodniť. Lebo ich vôbec nezaujíma, čo to znamená pre budúcnosť, o ktorej si ty hovoril vo svojom príspevku. Vôbec ich nezaujíma budúcnosť našej krajiny a ľudí, ktorí tu žijú.
A ten kontext, v ktorom prejednávame teraz túto, tento návrh zákona, tak to je ešte obzvlášť taká čerešnička na torte, naozaj že, to už mi príde také, že to už nemáte hanby?