Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda.
Vážení ministri, kolegovia, kolegyne, je to moja premiéra, budem krátko hovoriť k tomu, čo som si pripravil, a potom chcem hovoriť o veciach, ktoré tak vnútorne cítim.
Chcel by som vás naučiť náš pozdrav. Stojím tu za menšinu, ktorá je druhá najväčšia na Slovensku, a my sa zdravíme takým pozdravom, ako aj vy. Keď poviete ´dobrý deň´, tak v našom jazyku to je ´lače džives´. Čiže prajem všetkým lače džives. A chcem sa vyjadrovať najmä ku kultúre.
Vyše pätnásť rokov pôsobím v oblasti kultúry v treťom sektore, ktorý veľmi pomáha aj našej, našej skupine Rómov na Slovensku. Programové vyhlásenie štvrtej vlády Roberta Fica má veľa nedostatkov a samotná kapitola kultúry vzhľadom na personálne a myšlienkové oblasti Ficovej vlády neprekvapila, viac-menej žiadne mimoriadné veci nevnášajú do tejto kapitoly až na dlhodobejšie naznačované rozdelenie RTVS, o ktorom už veľakrát predrečníci a tí, ktorí rozprávali, riešili túto tému, hovorili.
Pod rúškom posilnenia, posilnenie verejnoprávnej, verejnoprávnosti RTVS chcú v skutočnosti rozdeliť na, toto médium na dve časti – Televíziu a Rozhlas – a je tam cítiť, že, že si chcú dosadiť svojich ľudí na tieto miesta a tak dosiahnuť alebo vytvoriť médium, ktoré bude propagandou, štátnou propagandou a mať vlastne médium, ktoré bude vyšité. Toto sa nesmie stať, aby sme neporušili slobodu slova a slobodu vyjadrovania a vlastne osobne si myslím, že, že bude veľká chyba, ak toto dovolíme, aby sa to rozdelilo, aby, aby vlastne vznikli v RTVS dve rôzne veci, ktoré dokážu a roky fungovali v jednom balíku. Je to zbytočné.
Sám Robert Fico pred pár dňami zaujal svoje postavenie voči tomu, že niektoré médiá nechcel pustiť na úrad vlády. Tak ako môj kolega Jožo, Jozef Pročko hovoril, že sme svedkami aj ďalšieho takého mediálneho incidentu tu na pôde parlamentu, kde vlastne zakazujeme vysielanie a živé vstupy. Je to nefér voči médiám a nemôžme sa chovať takto. Nemôžme vnášať túto kultúru do médií, keďže hovoríme o tom, že na Slovensku je sloboda slova a sloboda vyjadrovania, sloboda prístupu k informáciám.
Inak náramne ma pobavila v programovom vyhlásení formulácia vlády, že vláda vytvorí podmienky pre rovnoprávne fungovanie všetkých médií a súčasne zamedzí, aby sa neoprávnene nezasahovalo do slobody slova, slobody vysielania a práva na šírenie informácií, to, čo som už zopakoval. Lenže dozvedáme sa, že to, čo napísali, tak v praxi vyzerá úplne inak. Tu by som len pripomenul všetkým, čo si pamätajú, že to bola práve Matovičova a Hegerova vláda, ktorá prijala mediálny zákon zrovnoprávňujúci všetky typy médií. Postaral sa o zvýšenú, o zvýšenie, aj keď nie o dostatočnú ochranu novinárov, a za tri roky sa vďaka tomuto zákonu posunulo Slovensko z 35. miesta v roku 2019 na 17. miesto v roku 2023, čo sa týka ochrana, ochrany novinárov. Podstatné je, aby sa nezakazovalo, necenzurovalo to, čo je prirodzenou súčasťou kultúry, lebo umenie a kultúra musí byť slobodné, aby viedlo oslobodzovať, aby vedelo informovať, aby vedelo budovať v ľuďoch ten cit aj ku kultúre, aj k umeniu. Čiže nemôžme, nemôžme dovoliť, aby, aby v kultúre sa diali takéto veci.
Teší ma, že štvrtá vláda Roberta Fica sčasti prevzala kultúrnu politiku vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Síce sformulovanú svojsky, ale predsa napĺňajúce ciele stratégie kultúry, kreatívneho priemyslu 2030, v čom je sponzoring, znižovaním investičného dlhu, zlepšením, lepšie mzdové ohodnotenie zamestnancov v kultúre, napĺňanie operačného programu Slovensko, investície do národných kultúrnych pamiatok. Pokračujeme v projekte budovanie hradov, kde budeme ďalej zamestnávať znevýhodnených, kde, povedzme si na rovinu, teraz v súčasnosti pracuje veľa Rómov, ktorí opravujú. Bol som sám svedkom toho, keď sme boli v Zborove a prišli k nám chlapi, ktorí mali tašky a išli do roboty, a sme sa pýtali, že kde pracujú, tak asi desať alebo dvanásť chlapov išlo na zmenu na hrad, ktorý opravujú už tretí rok, už druhý rok, čo ma veľmi, veľmi teší, že ďalej tento projekt budeme podporovať. Bola to myšlienka ale vlády Igora Matoviča. Som rád, že sa bude pokračovať v tomto.
Škoda, že do programového vyhlásenia vlády sa nedostalo zníženie DPH na kultúrne služby, ako to uvádzalo SNS vo svojom programe. Škoda.
Podpora národnostných menšín, ktorú, je bod, ktoré, ktorý som si študoval asi najviac a kde ma oslovili niektoré veci a je nedostatočne rozvinutý tento bod v programovom vyhlásení, čomu budeme venovať pozornosť aj my kolegovia zo strany Slovensko a budeme sa snažiť prinášať návrhy, aby národnostné menšiny na Slovensku neboli utláčané, aby mali rovnaké práva, tak ako sa to v tom dokumente píše, ale aj povinnosti. A pýtam sa sám seba, že kto tu má právo, kto tu nemá právo, nemôžme to rozdeľovať iba na základe toho, že sú tu menšiny.
Ešte jedna vec, ktorú chcem povedať, je, že v oblasti národnostných menšín a v oblasti rómskej menšiny vôbec som sa nedočítal o tom, ako budeme podporovať veci, ktoré fungujú. Nemyslím iba MOPS, komunitné centrá, terénnu sociálnu prácu, ale aj cirkev, ktorá má veľký, veľký dôsledok v posune rómskych komunít. Ja sám som príkladom toho, že ma mentoroval kňaz, ktorý vo mne spustil veci, ktoré ma posunuli dopredu. Je to kňaz, ktorý sa volá Martin Mekel a ktorý za 25 rokov dosiahol takéto výsledky, ktoré nedosiahli žiadne organizácie, ktoré mali obrovské badžety, obrovské financie. On pracoval s minimom peňazí a so srdcom a dosiahol oveľa viac. Ja som pracoval v organizácii, ktorá 25 rokov dostávala obrovské fondy a mala zásluhu v tom, že mali dvoch maturantov z rómskych komunít, mali dosah v celom Prešovskom kraji, a pýtal som sa sám seba, prečo takáto organizácia, ktorá dostala toľko peňazí, má takýto slabý výsledok? A nikto si nevšímal to, že kresťanská organizácia, cirkev, ktorá nemala toľko peňazí, ktorá mala ešte väčšie pôsobenie za kratší čas, priniesla, alebo výsledok jej činnosti bol to, že mala 30 vysokoškolákov a asi 50 maturantov z prostredia Rómov. Nezakrývajme si oči pred vecami, ktoré fungu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, chcem vám úprimne poďakovať za váš vstup a za veci, ktoré ste vlastne hovorili o vzdelávaní z detí z MRK a nielen detí, ale aj dospievajúcich. Naozaj toto programové vyhlásenie vlády nevenuje taký dôraz ani len nerozoberá, čo konkrétne v MRK vo vzdelávaní chce dosiahnuť, nemá ani určené nejaké ciele a súhlasím v mnohých veciach s vami, že potom vlastne vytvárame iba ďalšie, ďalšiu pôdu pre to, aby sme vychovali nevzdelaných, alebo nepodporovali deti, ktoré potrebujú túto pomoc, ktorí potrebujú normálnu školu. Už dnes som sa raz vyjadril k tomu, že na to, že Slovenská republika má na krku žalobu z Európskej únii, tak tomu venujeme veľmi, veľmi-veľmi malú pozornosť a to hlavne v oblasti vzdelávania.
Čiže ešte raz, ďakujem za váš príspevok.

Dobrý deň všetkým. Ďakujem za slovo.
Tak ako Peťo Pollák spomínal na začiatku, že vlastne rómska komunita je súčasťou Slovenska a má také isté práva a povinnosti, a takisto naša komunita alebo tí, ktorí pracujú v našej komunite, odvádzajú dane aj tým, že nakupujú a vlastne budujú svoje domy, svoje, skrášľujú svoje okolie, čo je dôkazom aj, aj vlastne kampaň, ktorú chceme začať, ukazovať aj pozitívne príklady, nie iba rozpadnuté osady, kde nič nie je, lebo aj médiá prispievajú k tomu obrazu o nás a málo, je tu málo pozitívnych príkladov. Čo je veľmi akútne a pripájam sa k Peťovi, je ten, tá voda a kanalizácia. V Prešovskom kraji máme žltačku vlastne v osadách alebo v lokalitách, kde nie je prístup ku vode a ak je prístup k vode, tak je tam jeden bod, nejaký zdroj vody, ktorý slúži pre celú osadu, čo je dôsledok týchto pandémií, choroby nečistých rúk v 21. storočí na Slovensku. Čiže súhlasím, budem veľmi vďačný, ak pán Taraba, minister, splní toto svoje slovo.
A posledná vec, v programovom vyhlásení vlády kladieme strašne malý dôraz na to, aby vzdelávanie detí v MRK sa nejak posúvalo alebo rástlo. Čiže vzhľadom na to, že nám hrozí obrovská pokuta z Európskej komisie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)