Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Jozef, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja plne verím a vnímam tvoje férové a protikorupčné nastavenia a kvitujem ho. Len keď používaš selektívne fakty, tak trochu to tak nabúrava ten celý postoj. Okej, žijeme v postfaktuálnej dobe, málokoho fakty reálne zaujímajú, ale predsa len chcem trošku rozporovať to, že sa nehlásiť k rozpočtu 2023, akože treba ho tiež zaradiť do prezentovaných faktov. Je to tak, bohužiaľ, veľa vecí, ktoré teda vidíme všetci alebo vidím v smeráckom rozpočte na rok ´24 má svoj obraz, bohužiaľ, aj v rozpočte 2023. No tento rozpočet jednoznačne robil minister financií Matovič, a teda robilo ho OĽANO. A treba tiež povedať, že tesne pred voľbami v dobe legislatívnej smršte bolo prijatých veľa, a ja to poviem, že teda skúsim to povedať diplomaticky, pravdepodobne možno dobrých zákonov, ale na ktoré naša ekonomika a naše verejné financie nemajú. No a aj tie zákony proste robia, robia teraz problém, tak len aby sme aj toto nejako vnímali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, vážim si, že si vystúpil v rozprave. Škoda, že teda až po pol dni a v dvojminútovej faktickej sa nedá ani z ďaleka reagovať na všetko. No posledného tri a pol roka som tu aj ja vždy kritizoval nezodpovedné hospodárenie, atómové bomby od Igora Matoviča, potvrdzujem, že aj ty si kritizoval, to sa z veľkej časti zhodneme. Rozumiem ti aj, že sa hanbíš na Ekofine, také Česko má trikrát menší deficit pre rok ´24, len teda už nerozumiem, prečo pokračuješ vo všetkom tom, čo si kritizoval u predchádzajúcej vlády. Prečo vyrábaš nové a nové výdavky v čase, keď sám hovoríš, že na to verejné financie nemajú.
Rozumiem aj tvojmu prirovnaniu verejných financií k Titanicu a áno, zotrvačnosť sedí, ale prečo namiesto spätného chodu ste zaradili plný plyn? To nedokážem pochopiť, takto sa ten Titanic zastaviť nedá. Prečo ideš na úplnú hranu deficitu tohtoročného rozpočtu, veď ak sa pozrieme na semafor pred dvoma mesiacmi, predpokladaný deficit bol asi 5,5%, teraz to vyzerá na maximálnych 6,5 a je to asi 1,2 miliardy, ale to už ide jasne za vami tieto výdavky.
Takisto prečo, prečo tvrdíš, že výdavkové limity padli s nástupom novej vlády? Je to úplne scestný postoj, niečo na úrovni, že s nástupom novej vlády automaticky prestanú platiť prijaté zákony predchádzajúcej vlády. Zákon jasne hovorí, že pôvodné výdavkové limity platia až do momentu schválenia nových výdavkových limitov po nástupe novej vlády.
Hovoríš v rozpočte o znižovaní deficitu, resp. o konsolidácii v rokoch ´25-´26, tento cieľ síce je v rozpočte, ale bez čo i len jediného konkrétneho opatrenia. Ten rozpočet vôbec nič nehovorí o tom, ako tieto ciele dosiahnuť, bohužiaľ, aj tu ste sa inšpirovali na vládnutí Igora, Matoviča robil to rovnako, kritizoval som aj jeho. Nárast dlhu váš bude v budúcom roku minimálne 8 mld. za jediný rok. Navyše predstavený rozpočet nadhodnocuje príjmy, podhodnocuje výdavky, resp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega, takže presne súhlasím, adresnosť pomoci s energiami nie je nový pojem, veď skutočne sa o tom rozpráva a rozpráva od začiatku energetickej krízy a ja si myslím, že koalícia sa ani nemôže brániť tým, že nebol čas spresniť a zacieliť energetickú pomoc nejak zmysluplnejšie. Ja by som to porovnal priamo so slovami Roberta Fica, ktorý pri Trestnom zákone hovorí: "Veď to nie je nová debata, veď tá verejná debata tu prebieha dlho." Tak ja si myslím, že rovnaké kritériá by mali platiť aj na energetickú pomoc. Tiež to tu prebieha dlho a už dávno mohli mať pripravené zmysluplné riešenie. No a tie pohľady, jeden je teda pohľad prírody, človeka alebo teda nazvime to že peňaženky. Ak by fakt aspoň časť tej ceny bola trhová, lebo to sa zhodneme, že, samozrejme, nejaké dotácie sú stále potrebné, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, ale aspoň možno tých 20 %, tých posledných 20 % spotreby bola, bola povedzme že trhová cena, tak úplne prirodzene by každý využíval efektívnejšie a vo finále by ušetril. Rovnako pohľad štátu, a to by mohlo zaujímať pána ministra financií, že ak by tá pomoc bola takto nejak nastavená motivačne, aby človek šetril, no tak aj štát by vo finále zaplatil výrazne menej. Ešte by sme teda aj prírode pomohli. No a treba to na rovinu povedať, že je absolútne jasné, že štát si takúto podporu nemôže dlho dovoliť aj keď sa pozrieme do rozpočtu, tam jednoducho nie je toľko peňazí, aby takto nastavená forma pomoci vydržala celý rok. No, ja si tak dovolím tipnúť, že tak do prezidentských volieb vydrží a potom uvidíme, čo bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegynka Simona Petrík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si povedala jednu základnú myšlienku. Presne, vláda hovorí o predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Hovorí. Ale tá realita je presne opačná, tak ako si aj uviedla viacero prípadov. Tie jednotlivé opatrenia z tohto balíka zmien proste slúžia presne, presne opak. Búrajú podnikateľské prostredie, robia ho nepredvídateľným, robia ho nekonkurencieschopným a už napríklad aj to, čo si spomínala tie kryptomeny, respektíve investície, skutočne je menej ako mesiac do platnosti, ono sa kopu firiem a teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú, sa už pripravovali na nové zmeny, dokonca aj mali nejaké investície, možno plánovali presťahovanie svojho daňového sídla na Slovensko. Toto všetko vlastne prijatím tohto zákona padne a čo sme fakt mohli byť niekde na vrchole, zasa budeme s prepáčením v jame.
Takisto proste tie dividendy, hej? Spomínal to tu Richard Sulík, ale to má ešte jednu absurdnosť, že vláda si povedala, že oholí tých podnikateľov hneď ešte v tomto, v tomto zdaňovacom období úplne že retroaktívne. To je tak "geniálny nápad", že teda, našťastie, si to po našom upozornení uvedomili a myslím si, že pozmeňovákom sa to mení na teda začínajúc rokom 2024, hej? Ja chápem to chcenie, že aby sa nemohli tí podnikatelia pripraviť a aby im to zobrali hneď. Takisto televízia mali teda garantovaných 0,17, ja som presvedčený, že oni dnes mali ten rozpočet pripravený a počítali s tým. Toto, že sa im to teraz škrtá na teda minimálne 0,13, to, proste to im spôsobí fakt veľké-veľké zásahy. A zasa je to čokoľvek, len nie predvídateľné podni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Hajko, ďakujem pekne, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Absolútne súhlasím, zákon nepomáha tým, ktorí to potrebujú, a pomáha aj tým, ktorí tú pomoc nepotrebujú. Aj my v SaS vnímame, že teda pomáhať treba tam, kde je to potrebné, a tá cielenosť by, je, je dôležitá, je zásadná. Navrhovali sme riešenia, no vláda sa rozhodla inak.
Ale teda dotácia zvýšenia splátky v kombinácii s tým, že, že pri presune hypotéky medzi bankami, to znamená, že tá pomoc už nie je možná, táto kombinácia, paradoxne, a teda verím, že nechcene, pomôže práve bankám a na konci znovu zostane klient, ktorý bude platiť vyšší úrok. Áno, tomu, komu teda štát doplatí dotáciu dočasne, tak ten si povie, že okej, veď dobre, štát mi doplatil, ale aj takémuto klientovi zostane tá vyššia sadzba aj, aj po ukončení pomoci. No a vyššia sadzba, samozrejme, budú, zostane všetkým, ale budú ju mať aj ľudia, ktorí sa nie, ktorí neparcipujú, ne-par-ti-ci-pu-jú na pomoci. No a proste obmedzením konkurencie, ktoré týmto štátnym vstupom nastane, jednoducho to vždy znamená nižšie ceny. Nižšia konkurencia... pardon, vyššie ceny. Hej? Nižšia konkurencia znamená, že banky si budú vedieť aplikovať vyššie ceny.
No a ako málo týmto trhovým silám rozumejú, rozumejú aj, aj na ministerstve financií sa fakt ukázalo včera na minister... na, na výbore, kde teda ministerstvo tvrdilo, že dokáže zabezpečiť vlastne anonymnosť toho, aby banky nevedeli, že teda či sa klient kvalifikuje, alebo nekvalifikuje na tú pomoc. Toto je absolútne mylná myšlienka, banka vie o našich príjmoch, banke bolo treba aj pri hypotéke do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak skúsim reagovať takto, aby sme sa rozumeli, že ja teraz tak, ako je ten systém nastavený, je to okej, hej, že proti, proti, proste globálne firmy je, dáva zmysel zdaňovať na globálnej úrovni, to je okej, aj tá sadzba je okej, hej? Toto, toto je vlastne v poriadku. Len dovolil som si upozorniť, že vlastne otvára to cestu k ďalším veciam, ktoré by už nemuseli byť tak v poriadku a ani by nemuseli byť dobré, hej? Daňová konkurencia namiesto daňového kartelu je vždy rozumnejšie riešenie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu čohokoľvek, hej, takto. Ale tento samotný zákon je v poriadku.
Áno, na tú sumu som sa nepýtal, pretože pán Jakab ná pravdu, debatovali sme o tom na výbore a myslím si, že tá suma, ja si to pamätám ako 48 mil. ročného teda plusového konta pre verejné financie. Na pohľad je to možno, možno nízka suma, ale presne tak, pýtali sme sa aj na okolité krajiny a tie čísla, ktoré pán Jakab hovorí, sú, sú, takto padali. Takže ale zasa je to niečo, takisto ministerstvo financií hovorilo, že nie je s tým ešte skúsenosť žiadna, ani aplikačná, ani teda, že koľko to reálne bude. Je to niečo nové, čo sa teda uvádza do praxe, a áno, sme povinní to uviesť do praxe, tak ako to uvádzajú do praxe aj ostatné krajiny, takže sami uvidíme. Len hovorím, dovolil som si upozorniť na to, že to otvára niečo, čo v tomto momente je okej, ale ak sa to bude veľmi-veľmi rozvíjať, môže to spôsobiť viac škody ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť fakt len na chvíľu, možno nie už s úplne ideálnym vystúpením do druhého čítania, pretože skôr chcem tak akoby tak filozoficky povedať pár slov než konkrétne ku ustanoveniam, ale teda chvíľu.
Takže toto je vlastne skutočne. zasa je to nejaké zvýšenie daní, okej, možno je to jasné v tom, že globálne firmy, globálne zdanenie. Áno, týka sa to veľkých firiem, a vlastne ktoré teda fungujú na povedzme území celej Únie, tak okej. Únia si povie, že teda ide to zdaňovanie riešiť. Do nejakej, do nejakej miery to, samozrejme, má význam, pretože keď tie firmy fungujú na globálnej úrovni, tak tie jednotlivé národné zdaňovacie systémy sú častokrát krátke, keďže fungujú len národne. Takže toto je povedzme že okej, s tým sa dá súhlasiť. Ale chcem len upozorniť, že ono väčšinou to býva potom tak, že ten diabol sa skrýva vždy v detailoch a treba si uvedomovať, že teraz je to povedzme že dobre, sadzba je zmysluplná, návrh je zmysluplný, Únia sa na ňom dohodla, Slovensko aj všetky okolité krajiny ho aplikujú, okej. Ale treba dávať pozor, že napríklad predstavte si, začína to takto, hej, Únia sa pustila do zdaňovacej politiky, dobre, robí to na globálnej úrovni, ale ja by som bol strašne rád, keby to tiež malo svoj koniec, malo svoju hranicu, pretože teraz si zoberte, že je tam sadzba 15, okej. Teraz ak si niekto myslí, že si celá Únia povie jedného dňa že 30, však dane sa zvyšujú, prečo by si nepovedala, tak toto vie mať potom ten problém, že sa môže stať Únia niečím, čím, kde, čomu sa vedia vyhýbať potom všetky firmy zase na globálnej úrovni. Čiže treba aj na toto dávať pozor.
A ďalšia vec je tá, že fakt treba dávať pozor, aby sa Únia nepúšťala veľmi ďalej, lebo, ešte raz to poviem, tuná to má zmysel. Globálna firma, globálne zdaňovanie. Ale aby sa nepúšťala Únia do toho, že vlastne prídeme každá krajina o tú schopnosť si ten svoj daňový systém určovať a nastavovať podľa vlastného rozhodnutia. Totižto Únia tie snahy má a nebude to dobré. Pretože daňový systém je jeden z dnes už možno mála vecí, kde sa tá krajina jedna od druhej vie odlíšiť, kde si vie urobiť nejakú konkurenčnú výhodu, ak ten systém nastaví zmysluplne, ak ho nastaví rozumne, alebo opačne, samozrejme, krajina vie mať aj obrovskú nevýhodu a potom ju obchod obchádza, ak to nastaví zle.
Čiže špeciálne pre menšiu krajinu s otvorenou ekonomikou s pár ľuďmi je určite veľmi dôležité, aby sme aj do budúcna mali náš daňový systém vo vlastných rukách, takto to poviem, aby mohlo sa tuná v Bratislave rozhodnúť, čo a ako, v akej výške budeme zdaňovať, alebo nebudeme zdaňovať, a aby sme z tohto dokázali ako krajina profitovať. A toto je vlastne to potom, však máme ďalšie zákony, kde teda mám veľa výhrad voči zvyšovaniu daní, pretože práve to je šanca malej krajiny, mať nižšie dane, byť zaujímavý a na tomto, na tomto získať. Dalo by sa tu povedať viacero malých krajín, ktoré práve profitujú z toho, že majú zmysluplne nastavený daňový systém alebo nejakú jeho časť, že sú napríklad veľmi zaujímaví pre, čo ja viem čo, krypto investorov alebo proste nejakú inú oblasť. Takže toto, prosím, majme na pamäti, netýka sa to tohto zákona, ale majme na pamäti, že mať daňový systém vo vlastných rukách je špeciálne pre malú krajinu veľmi dôležité.
A ešte to využijem dve-tri minútky, aby som povedal, takéto niečo, jednu časť vlastne, kde sme mohli mať výhodu a jedna z vecí, ktoré sa podarili, ani neviem, či mám povedať že bývalej koalícii, ono sa to podarilo krížom cez, cez politické spektrum, v minulom volebnom období sme schválili výrazné zníženie zdaňovania kryptomien a niektorých foriem investícií a to sa ide teraz zrušiť vlastne v tom veľkom lex konsolidácia. Málokto aj z koalície o tom vôbec vie, tak využívam aj túto možnosť, aby ste si to akoby uvedomili, pretože tam to výrazné zníženie napríklad toho krypta, keď to zjednoduším, z dnešných 25 dane z príjmu plus 14 % zdravotného odvodu by sa to znížilo len na 7 % a, alebo by sa znížilo, to aktuálne platí, len to ešte nie je účinné, a teda zdravotný odvod by sa neplatil vôbec. Ak by toto zostalo zachované, tak Slovensko sa stáva veľmi zaujímavou krajinou práve pre týchto investorov do týchto kryptomien a proste by bolo veľmi zaujímavé, aby to tu zdaňovali. Dnes máme príjmy zo zdaňovania kryptomien veľmi, veľmi malé, blízke nule. Možno pán minister bude povedať, bude vedieť povedať presnejšie. Ale jednoducho je kopu Slovákov, ktorí to, buď to nezdaňujú, lebo tie sumy sú fakt veľké, tie sadzby sú veľké, alebo sú v Čechách alebo sú v iných okolitých krajinách, veľa z nich už bolo pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, venujte sa téme, prosím vás, predmetného zákona.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Každopádne súvisí to s daňami, súvisí to proste s Európskou úniou. Toto chcem povedať, že prosím, fakt, skúste sa všetci zamyslieť. Ten zákon nie je účinný, nevieme, čo prinesie. Dajte mu rok. O nič neprídete. V tomto prípade to nie je žiadny výpadok verejných financií, dajte tomu aspoň rok, uvidíme, čo sa stane, uvidíme, koľko to prinesie, uvidíme, či sa nestane Slovensko trošku mekkou týchto investorov, pomohlo by to krajine a ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som trošku odbočil od témy.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za vystúpenie. Myslím si, že to možno niekomu zasa otvorilo oči. A ja som chcel reagovať len k jednej veci, povedal si, že ja absurdná sociálna dávka na riešenie dopravnej chudoby. No možno sa to zdá absurdné, ale, bohužiaľ, nie je to absurdné. Ja som teraz čítal nedávno dokument ľavicových ekonómov, návrhy pre verejné financie, tak nejak sa to volalo, vypracovali ho pred voľbami ako teda návrhy vlastne toho ľavicového ekonomického spektra, že čo by mala a mohla krajina robiť. No a neuveríte, tak presne toto sa tam spracováva. Prihovárajú sa za zákon predaja spaľovacích motorov alebo vozidiel so spaľovacím motorom už od roku 2030 a úplne vážne tam rozpracovávajú myšlienku, že bude treba proste riešiť dopravnú chudobu, keďže tie autá budú menej dostupné, budú drahšie a normálne sa tam, áno, uvažuje o sociálnej dávke na riešenie dopravnej chudoby. Ona by sa to možno znelo, že teda to je nejaká ľavicová fikcia. Ja to už len uvediem do reality tým, že jeden zo spoluautorom je aj Branislav Ondruš, aktuálny minister, pardon, štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Takže aby sme sa nečudovali, aby sme za chvíľku nemali aj návrh zákona, ktorý vytvára takúto nejakú novú sociálnu dávku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie zákona, respektíve na, na, na tie dopady, tak tam vidíme, že skutočne to celé bude stáť na zamestnancoch, na ich mzdách 5 mil. ročne plus 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie a plus ďalšie stotisíce na zabezpečenie nových informačných systémov a ďalšie veci. No a z tohto pohľadu je ale jedno, že či sú to že noví zamestnanci, alebo existujúci zamestnanci, proste prišla nová agenda, ktorú bude musieť podľa dopadov obsluhovať 300 zamestnancov, lebo to je ekvivalent 5 mil. na mzdových nákladoch.
No a teraz vlastne ja zároveň teda budem reagovať na pána ministra a verím, že mi potvrdí, lebo nikde to zatiaľ napísané nebolo, ale teda koalícia to hovorí, že teda plánujete prepustiť 5 % štátnych zamestnancov ako teda formu konsolidácie formu šetrenia. Je tak, pán minister? Tak, no a teraz vlastne pán minister teda mal elegantnú šancu, pretože teda končil nejaký projekt, nejakí zamestnanci vlastne nemali prácu a v podstate bezbolestne mohol začať plniť sľub, teda ku ktorému sa hlásia, a to som ja veľmi rád, že sa hlásia, a vlastne teda mohli byť prepustení, no keďže nemajú prácu, sú prebytoční, to sa deje v súkromnom sektore na dennej báze. Ste firma, ktorá musí sledovať každé euro, nemáte zákazky, máte zamestnancov, no zamestnanci musia odísť. Takže tuto vlastne namiesto, aby tí zamestnanci odišli, tak sa im vytvorila nová agenda, nový projekt na najbližšie štyri roky a teda ja poviem, že fakt ministerstvo krúžkov.
No toto je zaujímavé aj z toho globálneho pohľadu, že, a to zasa vládu chválim, že teda chcú znížiť počet štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov o 5 %, pretože to je jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky. V prvom rade to, že máme veľmi vysoký podiel zamestnancov pracujúcich v štátnom sektore. A ešte je to umocnené jednou vecou, ktorá sa deje, že priemerná mzda vo verejnom sektore, inak to je sektor, ktorý neprodukuje novú hodnotu, iba teda ju spotrebúva, aj keď, samozrejme, robia veľa, veľa spoločensky dôležitých vecí, ale teda priemerná mzda je tam vyššia ako je priemerná mzda v súkromnom sektore. To znamená, že deje sa to, že tá práca pre verejný sektor je zaujímavejšia a lepšie platená a vlastne ten sektor vysáva dlhodobo zamestnancov zo súkromnej sféry. Toto, samozrejme, sa nedá dlho vydržať a aj preto kritizujem tento zákon, lebo mohol slúžiť presne opačne. Aby už teda tých verejných zamestnancov bolo o niečo menej. No ale to je teda jedna rovina.
Druhá rovina je, na ktorú by som sa chcel zamerať, a je to, aby aspoň takto prenesene mojimi ústami bolo počuť aj odborný sektor, proste ktorý teda má tiež výhrady voči tomuto zákonu, voči pomoci, tejto forme pomoci pri hypotékach a jednoducho pre to rýchle skrátené legislatívne konanie jednoducho nemajú šancu sa nikde vyjadriť, takže ja si dovolím vlastne takto prečítať pohľad, pohľad aj tohto odborného sektora.
No a tá realita je, že zásahom do hypoték vláda nechtiac, možno chtiac, ale nechtiac pomôže bankám, pretože klienti už tak ľahko neprejdú ku konkurencii. Domáce finančné domy stále predávajú relatívne lacné úvery na bývanie. Slovenská sadzba bola v septembri 2023 na úrovni 3,92 %. Oproti priemeru za celú eurozónu je to o jednu stotinu percentuálneho bodu nižšia hodnota. Stále dobré postavenie je však ešte lepšie vidieť pri porovnaní s inými krajinami. Len v šiestich štátoch platiacich eurom si ľudia požičajú na vlastnú strechu nad hlavou lacnejšie ako na Slovensku. Naopak drahšie hypotéky sú až v trinástich, aj toto ukazuje, že ako nezmyselné je riešiť to takto za použitia verejných zdrojov. Za, no a aby sme teda vedeli, za sadzby tesne pod šiestimi percentami sa predávajú úvery na bývanie v Litve, Lotyšsku a Estónsku. To sú teda tri najdrahšie krajiny Únie z hľadiska úverov na bývanie. Možno môžem povedať ešte ďalšie. Takže Cyprus má okolo úrovne 5 % a z tej druhej strany najnižšie, najnižšie náklady na bývanie má dnes Malta, potom Francúzsko niekde nad úrovňou 3,5 %, Chorvátsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko a teda potom Slovensko s tými 3,97 % priemernou hodnotou.
No a teraz, na európske pomery stále dobré slovenské postavenie nie je dielom náhody a, samozrejme, ani filantropického prístupu domácich bánk. Za ich správaním stoja obavy, že príliš razantné zvýšenie úrokových sadzieb prinúti klientov odísť k lacnejšej konkurencii. Zo zákona môžu ľudia bez problémov vymeniť banku v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. Pôvodná banka im v tom nemôže brániť sankčnými úrokmi alebo poplatkami. A tu je to riziko štátnej regulácie.
Predstavme si, že klient spláca tridsaťročnú hypotéku vo výške 150-tisíc euro. Prvých päť rokov bola pôžička úročená jednopercentnou sadzbou. Zaokrúhlene predstavuje mesačná splátka sumu 483 eur. Po piatich rokoch splácania klesne výška istiny, istiny zo 150-tisíc eur na 128-tisíc eur. Zároveň sa banka rozhodne zvýšiť úrok z jedného na päť percent. V takomto prípade mesačná splátka preto stúpne o 265 euro na celkových 748 eur. Klientovi sa takýto rast bude zdať príliš prudký, rozhodne sa preto využiť akciovú ponuku konkurencie a svoju hypotéku prenesie do banky so štvorpercentným úrokom. Pri takto vysokej sadzbe mu mesačná splátka stúpne o 193 eur na 676 eur. Samotné prenesenie prebehne tak, že v drahšej banke sa ukončí úverová zmluva vyplatením dlžnej zmluvy za peniaze získané uzatvorením novej hypotéky. Tento technický detail bude mať od nového roka zásadný význam. Štát plánuje pomáhať so splátkami hypoték len pri existujúcich zmluvách, na nové sa takáto zmluva, takáto pomoc nebude vzťahovať. Z tohto dôvodu prestane byť pre ľudí zaujímavé prenášať hypotéky do bánk s nižšími úrokmi, tie sú totiž brané ako nové zmluvy. Prechodom ku konkurencii s nižšími úrokmi stratia klienti bánk nárok na štátnu podporu. Štátna pomoc má byť zároveň štedrejšia ako úspora zo získania nižšieho úroku. Pri spomínanej hypotéke síce zvýšenie úroku na 5 % prinesie mesačnú splátku 748 eur, ale štát podľa prijímaného zákona preplatí 150 eur a tak bude klient reálne každý mesiac splácať len 598 eur, čo je o dosť menej ako v prípade štvorpercentného úroku v tej druhej banke, kde by bola mesačná splátka 676 euro.
No a čo sa stane, čo bude výsledok? Dneska sme o tomto debatovali aj na výbore a debatovali sme aj so samotným ministerstvom. Áno, politickú objednávku plnia, takže taký je aj ich názor, ale fakt je dôležité, čo to spôsobí. A teda buď to spôsobí drahšie hypotéky alebo nehnuteľnosti. Takže pri takto nastavenom systéme sa banky nemusia báť razantnejšie zdražieť hypotéky. Klienti im pre snahu získať štátny príspevok neodídu k lacnejšej konkurencie, konkurencii, preto výsledok štátnej regulácie bude s veľkou pravdepodobnosťou práve zdraženie hypoték. No, teraz sa môžme na to pozrieť, veď okej. Vládna koalícia už môže to ešte opraviť. Debatovali sme o tom na výbore, počulo to ministerstvo, takže, takže teoreticky môže byť tento návrh opravení, opravený tak, aby teda boli do toho zahrnutí aj tí, čo pre, pre sú, do pomoci boli zahrnutí tí, čo presúvajú hypotéku.
Lenže ani takáto úprava by nezostala bez následkov, pretože súčasné zdražovanie hypoték má aj jeden pozitívny jav, a tým je pokles cien nehnuteľností. Už tu bola debata, a myslím, že všetci vnímate, že tie nehnuteľnosti klesli. Ceny starších bytov v niektorých prípadoch od leta minulého roku padli o desaťtisíce eur a zbytočne skorý koniec tohto trendu môže prísť v prípade, ak sa štát rozhodne finančne podporiť aj nové zmluvy a umelo tým zvýši dopyt po hypotékach. Takýto vývoj s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvyšovanie cien bytov aj domov. Väčšina klientov bánk nepotrebuje pomoc so splácaním hypoték. Peniaze požičané za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti má problém vrátiť len jeden zo sto klientov. Hypotéky aj spotrebiteľské úvery dosahujú pozitívne historické rekordy podielov zlyhaných úverov. Tak ako sme tu už dnes spomínali, pri hypotékach sa takmer celý rok udržujú na 1,1 % spod... zlyhaných spotrebiteľských a pri spotrebiteľských úveroch je to okolo 6,9 %. Prítok nových zlyhaných úverov je približne stabilný a nenaznačuje žiadnu zmenu trendu, konštatuje v správe finančná, v správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.
Čiže inými slovami, klienti nemajú problém splácať svoje záväzky a nie je dôvod nechať všetkých daňových poplatníkov splácať časť ich hypoték. Čiže toto je pohľad verejnosti. A v skratke povedané, ešte raz, toto spôsobí rast úrokov, toto spôsobí zdraženie hypoték, dokonca aj pre tých, ktorí nebudú mať žiadny nárok na štátnu pomoc alebo, alebo z toho teda vypadnú akýmkoľvek spôsobom, a vo finále sa stane to, že štátnou reguláciou naša ľavicová vláda viac pomôže bankám a klient, občan zostane zasa na konci a bude musieť platiť viac. Aj ten, ktorý nedostane žiadnu štátnu pomoc.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol roku odišli práve hlavne kvôli nezodpovednému hospodáreniu, kvôli šafáreniu, kvôli rozdávaniu. My sme odtiaľ odišli. To môžme kritizovať spoločne.
No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude.
Ďakujem pekne.