Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 o cenách, ak sa pozrieme na text, ktorý bol v prvom čítaní, môžeme si povedať, okej, ministerstvo financií a ministerstvo dopravy si zmysluplne prenášajú kompetenciu kontroly cien nájmu pri bytoch postavených z verejných zdrojov a upravujú pár zastaralých pojmov. Človek by povedal, okej, poďme ďalej, nie je čo diskutovať. Posudzovanie vplyvov na štátny rozpočet i na podnikateľské prostredie v tomto návrhu hovorilo jasne: žiadne vplyvy.
Situácia sa však diametrálne zmení, alebo zmenila, ak sa pozrieme na pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore pre financie a rozpočet. Tu končí zdravý rozum a začína komunizmus. Vláda chce kontrolovať a v podstate stanovovať ceny potravín.
Ja si dovolím odcitovať asi tri body zo samotného pozmeňujúceho návrhu, bod 16 v § 20 ods. 2 písm. p) znie: "p) zabezpečuje zriadenie webového sídla na účel informovania o plnení úloh podľa tohto zákona"; 17 v § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom q), ktoré znie: "q) získava informácie vrátane osobných údajov z informačných systémov finančnej správy na plnenie úloh podľa tohto zákona"; v bodoch 15 až 17 sa navrhujú... dobre, to nemusíme, každopádne teda ide o vytvorenie cenového informačného systému, ktorý bude sledovať a zverejňovať cenový vývoj napríklad vybraných druhov potravín, hovorí teda odôvodnenie.
Ďalej v čl. I doterajší bod 16, doterajší bod znie... chcú zasa asi, stačí povedať, že doplnenie odôvodnenia, doplnenie doterajšej úpravy § 20 ods. 11 sa navrhuje z dôvodu potreby úpravy kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie. Navrhovaná úprava spresňuje kompetencie SOI-ky v oblasti výkonu cenovej kontroly potravín a prinavracia do stavu ku 30. 4. 2019, kedy bola SOI oprávnená vykonávať cenové kontroly aj v tejto oblasti. Od 1. 5. 2019 bola pozícia cenového orgánu v oblasti potravín zverená osobitnému cenovému orgánu, ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
No, každopádne na základe tohto návrhu bude SOI-ka môcť opätovne plnohodnotne vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja výrobkov vrátane potravín a poskytovania služieb konečnému spotrebiteľovi. Zároveň zostáva zachovaná aj kompetencia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorému v oblasti potravín okrem cenovej kontroly a uskutočňovania konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny patrí aj kompetencia určovať rozsah cenovej evidencie a zásad cenovej kontroly v celej potravinovej vertikále, ako aj oprávnenie na účely § 12 ods. 3 druhej vety ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom pre oblasť cien vybraných potravín rozsah, spôsob ustanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho, ktorý predáva kupujúcemu vo výhodnejšom hospodárskom balení.
Čo teda znamená tento pozmeňujúci návrh alebo tieto body z pozmeňujúceho návrhu? No v prvom rade, v skratke, znamená novú byrokraciu, ktorá nikomu nepomôže. Nikomu. Znamená to nových zamestnancov, ktorí budú vykonávať nezmyselnú prácu, ktorá ľuďom nijak nepomôže, ale všetci alebo všetkých týchto ľudí zaplatíme z našich daní.
Čo to pre tú Slovenskú obchodnú inšpekciu znamená? Znamená to toľko, že ono tých ľudí bolo asi tristo, po tej zmene, ktorá bola v roku 2019, kde teda prišlo k zníženiu cenovej, cenových týchto kontrol a k zníženiu byrokracie, asi dvesto ľudí proste odišlo, resp. teda možno ich presunuli niekam inam, ale nie, neboli na toto potrebné. Čiže teraz minimálne dvesto nových zamestnancov z našich daní, z verejných zdrojov bude znovu robiť prácu, ktorá ale fakt k ničomu nevedie. To je teda jeden pohľad. My občania si to zaplatíme na tom, že zasa bude viacej zamestnancov štátu, ktorí budú robiť nezmyselnú byrokraciu.
Zároveň, a to teda znovu upozorňujem, že pôvodne zákon hovoril o žiadnych vplyvoch na podnikateľské prostredie, no tak presne toto bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude to znamenať jeho zhoršenie, pretože keď táto nová tlupa štátnych kontrolórov príde ku predajcom potravín, jednoducho nejaký zamestnanec sa im bude musieť venovať, nejaký zamestnanec im, samozrejme, bude musieť pripraviť požadované údaje, ale aj týchto zamestnancov tentokrát, áno, aj tých potravinárskych reťazcov alebo teda akýchkoľvek potravín, zasa ich vo finále zaplatíme my občania, pretože sú to pre tie firmy dodatočné náklady, ktoré si, samozrejme, prenesú do cien svojich produktov.
Teda realita je, že tento zákon má negatívny vplyv na verejné financie a má aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V podstate, keď to teda trošku možno preženiem, pôvodne predloženými tabuľkami vplyvov nás jednoducho predkladateľ zaviedol, povedzme, že je to malá účelová lož.
Tá najväčšia lož, s ktorou sem teda tentokrát minister financií prišiel, je, že teda pán minister týmto návrhom zákona, alebo teda hlavne tým pozmeňovákom hovorí, že štát dokáže regulovať, ergo znížiť ceny potravín. Toto jednoducho nie je v schopnostiach, v silách štátu. Som presvedčený, že práve predložený návrh situáciu, ako som povedal, ešte zhorší, a tento zákon je typický zákon, ktorý by bolo lepšie neprijať. Jednoducho všetkým viac pomôže, koaliční kolegovia, ak tento zákon táto snemovňa odmietne a pošle ho do zabudnutia, alebo pre koaličných kolegov možno, možno menej odvážne riešenie, ktoré ale tiež by reálne pomohlo, by bolo neschváliť spoločnú správu, keďže pôvodný zákon v tom pôvodnom znení neprináša zásadné škody.
Ja by som si dovolil znovu sa obrátiť na koaličných kolegov, ak chcete reálne ľuďom pomôcť s cenami potravín, a áno, tie ceny potravín boli v poslednom období veľmi vysoké a rástli, to je fakt, toto, to nijak nespochybňujem, tak jednoducho treba sa zamerať na, na riešenia, ktoré môžu reálne pomôcť. Ja by som si dovolil, ak stihnem, aspoň, aspoň tri spomenúť.
No, prvý bod, ktorý teda má reálny dosah na znížene cien potravín, je zvýšenie konkurencie, a teda zmenšenie dominancie pár veľkých hráčov. Tu skutočne štát môže pomôcť. Vnímame reťazec, poľský reťazec Biedronka, chce prísť na náš trh. Možno by ministerstvo hospodárstva mohlo hľadať nejakých ďalších potenciálnych hráčov v potravinárskom sektore, ktorí by mohli prísť. Čiže toto je jedna z možností štátu. Áno, dlhodobejšia, nuž ale keď sa nezačne, ani sa neskončí a ani to, potom nie sú žiadne výsledky. Takže tuto môže štát pomôcť.
Ďalšia možnosť je zlepšenie podnikateľského prostredia, práve opačne, to, čo sa ide diať, znížením nákladov na byrokraciu všetkého typu. Ja si myslím, že stačí sa spýtať samotných potravinárov. Treba vnímať to, že my sme oproti všetkým ostatným okolitým krajinám menší trh, zároveň keby sme hneď mali rovnako tej byrokracie ako Poľsko, Maďarsko, Česko, tak to množstvo byrokracie sa vlastne prenáša do menšieho množstva produktov, keďže máme menej zákazníkov, a už len tým majú tie potraviny tendenciu byť drahšie. To znamená, my musíme hľadať cesty, ako mať menej byrokracie než naše, naši susedia, než okolité krajiny. Takže toto je zasa vec, kde môže aj ministerstvo financií, ale vôbec vláda, kde by mohla pomôcť.
No a potom je tu ešte ďalšia vec, možno poznáte, kolegovia, pojem potravinové púšte a deje sa vlastne to, že špeciálne v menších obciach pomaly zanikajú tie miestne potraviny, ktoré tam či už proste nejaký podnikateľ, ktorý mal dve-tri v dvoch-troch dedinách, alebo teda samotný, ktorý mal len jednu, akokoľvek, tieto potraviny pomaličky zanikajú, je kopu menších obcí, kde teda ľudia majú zhoršený prístup vôbec k potravinám, ale, a o tom vlastne to je, to, samozrejme, zasa len pridáva na tej sile tým veľkým, veľkým predajcom. Takže ak by vláda chcela zasa nejak pomôcť, tak by asi zo všetkého najviac pomohlo nejaké zjednodušenie pravidiel a byrokracie práve pri takýchto nejakých malých dedinských potravinách a zároveň teda by to malo vplyv aj na cenu.
Z týchto dôvodov budeme, strana SaS, hlasovať proti a fakt v dobrom vyzývam koaličných poslancov, aby sa pozreli na ten zákon a aby hľadali cestu, ako skutočne pomôcť ľuďom. V tomto konkrétnom prípade, v tomto konkrétnom zákone najviac vieme ľuďom pomôcť tak, že za tento zákon nebudeme hlasovať, a tým pádom sa nestane platným a účinným. To v tomto momente je najlepšia pomoc občanom Slovenska, akú vieme spraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov teda k predloženému návrhu zákona.
Samozrejme, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je vyslovene odborným návrhom zákona, kde teda vyjadrujem vieru, že odborné zložky ministerstva financií a samozrejme aj finančná správa urobili dobrú prácu.
Návrh má viacero cieľov, prvým je, už ako aj spomínal pán minister, zosúladenie niektorých ustanovení zákona č. 98/2004 s Ústavou Slovenskej republiky, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2021, ktorý bol uvede... uverejnený v Zbierke zákonov 17. decembra 2021. K tomuto, samozrejme, nie je čo dodať.
Zákon má aj, ale aj ďalšie ciele, ktorými je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane, a tu teda treba povedať, že zákon nepojednáva len o minerálnych olejoch, ale aj o liehu a takisto aj o cigaretách.
Ďalším, ďalším cieľom sú teda legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení zákonov o spotrebných daniach, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. No toto, samozrejme, vyzerá pozitívne, keď sa pozrieme na doložku vplyvov na podnikateľské prostredie, tak hovorí teda, že návrh zákona predkladá, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takže taká pochvala, že teda konečne vidíme a máme tuná v snemovni aj zákon, ktorý by mohol pomôcť podnikateľskému prostrediu na Slovensku. Dúfam teda, že tieto proklamované ciele predmetný zákon skutočne prenesie do praxe a extrémna byrokracia v tejto oblasti sa aspoň trochu zmierni. Ešte raz, hovorím o všetkých troch oblastiach, ktorých sa tento zákon dotýka, spotrebnej dane nielen u minerálneho oleja, ale teda aj u tabakových výrobkov a takisto spotrebnej dane z liehu.
Doložka vplyvov tiež hovorí o negatívnom vplyve na verejné financie alebo na štátny rozpočet v roku 2023. To sa možno chcem spýtať pána ministra, teda neviem, či nebol myslený skôr rok ´24, ale okej, možnože rok ´23, každopádne ak teda je hodnota v tabuľke správna, bavíme sa o vplyve okolo 284-tisíc euro v roku ´23, okej, keby to hneď bolo ´24, na úpravu informačných systémov, nie sú to žiadne zásadne vysoké výdavky. Zákon na roky ´24 až ´26 nepredpokladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, okej, teším sa, bodaj by to tak bolo.
Záverom môjho v podstate krátkeho vystúpenia mám dve otázky na pána ministra v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol prijatý na výbore pre financie a rozpočet. Tento pozmeňovák okrem teda kopy ďalších zmien prináša aj určité zmeny pre malé pivovary a malé samostatné liehovary, ja si dovolím aj odcitovať, je to vlastne bod 30 z toho pozmeňováku, kde teda sa dopĺňa nový odsek 25, kde prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je malý samostatný liehovar, môže vydať, môže požiadať o vydanie osvedčenia podľa osobitného predpisu, 13a, colný úrad pred vydaním tohto osvedčenia preverí splnenie podmienok podľa ods. 1 písm. a) až d) a celkovú ročnú výrobu liehu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je malý samostatný liehovar, spĺňa podmienky podľa ods. 1 písm. a) až d), tak colný úrad vydá osvedčenie podľa osobitného predpisu, 13a.
Takýto podobný bod je, myslím, aj bod 34, ktorý teda zasa hovorí o malých samostatných pivovaroch, a teda tá moja otázka na pána ministra, resp. na jeho tím, verím, že stihnú do ústnej rozpravy aspoň (povedané so smiechom), teda aspoň nejaké vysvetlenie, ono je tam teda vysvetlenie, že vykonávacím nariadením Komisie 2021/2266 sa zavádzajú nové postupy pri potvrdzovaní statusu malého výrobcu alkoholického nápoja, a teda z tohto dôvodu sa to dopĺňa o možnosť požiadať správcu dane o vydanie osvedčenia nezávislého malého pivovaru; súčasne sa upravujú podmienky správcu dane pri vydaní tohto osvedčenia, ale teda nedokážem z toho vydefinovať vlastne, ako a či im to pomôže.
A toto by som sa teda rád spýtal, pretože určite je jedna z možností, ako pomôcť slovenskej ekonomike, je presne toto, podporiť malé miestne či už liehovary, alebo aj, alebo aj teda malé, malé samostatné pivovary, a teda či skutočne to nejak pomôže a či táto oblasť, ktorá vidíme, že v iných krajinách vie veľmi pomôcť a je veľmi dobrá aj smerom teda k poľnohospodárstvu a k spracovávaniu vlastne ovocia, by mohla pomôcť, takže toľkoto, toľkoto k tomu a to je asi v podstate všetko.
Ďakujem pekne a teda poprosím pána ministra o reakciu, ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Skúsim teda reagovať na kolegov.
No presne, ako hovoril kolega Hlina, dnes si požičiava Slovensko na úrovni Talianska. To je momentálne najmenej dôveryhodná krajina Európy. Čiže požičiavame si jednoducho draho. A sme rovnako málo dôveryhodní, čiže budeme mať problém nielenže si požičiavať draho, ale vôbec si aj požičiavať. No ako sme na tom s tým dlhom? Šesťdesiatosem miliárd je náš aktuálny hrubý štátny dlh a blížime sa k 60 % hrubého domáceho produktu. To sú čísla pre malú otvorenú ekonomiku, ktoré sú už toxické.
Ale aby som teda len nekritizoval, zmysel by malo vlastne naviazať zvyšovanie dôchodkov fakt na ekonomiku, na to, na schopnosť vygenerovať dodatočné zdroje a tu naviažem na pána kolegu Richtera, že áno, presne tak. Ono treba robiť aj to, aby proste sa podporovala ekonomika, aby sme boli konkurencieschopnejší, aby sa ten koláč zväčšoval, aby bol väčší hrubý domáci produkt, z toho, samozrejme, aj tá časť, ktorá sa dostane do štátu a aby teda následne boli zdroje aj na sociálne, či zdravotné, či všetky ostatné účely. Ale, bohužiaľ, toto zatiaľ ešte z vlády nevidieť, necítiť. Proste iba sa rozdáva, iba ten populizmus. Ja verím a dúfam, že prídu aj opatrenia fakt na podporu ekonomiky. Lebo to je jediná cesta, ako sa dá fungovať.
Čo sa týka ešte výšky toho, čo treba doplatiť do Sociálnej poisťovne, no v tomto roku je to 1,6 mld. Proste my potrebujeme na vyplatenie tých dôchodkov, ktoré budú schválené, ďalších 1,6 mld., ktoré sa teda, sú transferom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov a asi to tiež bude tak, ako kolega, kolega Hlina, že teda nebude to politicky podporujúce samého seba, ale bude to férové a bude to skutočne zasa o peniazoch.
V prvom rade, áno, aj ja vnímam medzigeneračná solidarita je dôležitá. Áno, všetkými desiatimi hovorím, že za. Vnímam aj to, že špeciálne starodôchodcovia naši majú skutočne nízke dôchodky. Je to pravda. Rozumiem aj každému jednému dôchodcovi bez ohľadu na jeho príjem, že sa poteší dodatočnému dôchodku, dodatočnému príjmu. Chápem, aj môj otec je dôchodca, chápem, rozumiem, je to prirodzená ľudská vlastnosť. Rozumiem aj politickému kontextu našich kolegov z koalície, rozumiem. Rozumiem aj medzigeneračnej solidarite. To tiež treba povedať. No ale povedzme si, čo je a čo už nie je medzigeneračná solidarita.
No čo je medzigeneračná solidarita, samozrejme, je to, že aby sme dnešnými našimi sociálnymi odvodmi, ktoré všetci platíme, aby sme sa nimi skladali na dnešné dôchodky pre našich dnešných dôchodcov, samozrejme. Tie odvody nie sú malé, všetci to vieme, vnímame, vidíme to na páske. Takisto medzigeneračná solidarita je aj to, ak sa dnes, keď veľa ľudí pracuje, keď naša demografická situácia je v tomto momente v poriadku, aby sme teda časť tých odvodov dávali do II. piliera a aby teda na osobných dôchodkových účtoch si nimi ľudia šetrili na svoje budúce dôchodky. Aj toto je medzigeneračná solidarita, v budúcnosti to bude odľahčovať ten priebežný dôchodkový systém, úplne súhlasím.
No medzigeneračná solidarita však už nie je míňať viac ako krajina, jej pracujúci ľudia sa dokážu na dôchodkoch vyzberať. Medzigeneračná solidarita nie je ani to, čo sa udialo nedávno v konsolidačnom balíčku, a to je okresávanie II. piliera, pretože tým míňame dnes na úkor budúcnosti. Proste toto nie je medzigeneračná solidarita, toto, ja to volám, že to je medzigeneračné vyžieranie. Medzi týmito dvoma pojmami fakt treba rozlišovať a treba to ľuďom hovoriť.
A nastavenie, ktoré teraz ide vláda prijímať, o ktorom teraz rokujeme v prvom čítaní, je jednoducho pre slovenské verejné financie neudržateľné, tak ako to idú nastaviť, je to jednoducho neudržateľné, to treba každému jednému občanovi povedať. Vláda si v podstate žije búdu aj na samého seba, alebo samú seba a populizmus ju dobehne. Povedzme si, ako to bolo doteraz, veď aj doteraz sme mali nejaký 13. dôchodok, bol nastavený ako sociálna dávka, áno, tiež to bolo obeťou populistických náletov, ale zodpovednému hospodárovi, zodpovednému ministrovi financií to dávalo možnosť vyplácať ako 13. dôchodok toľko, koľko si v danom, v danom roku dokáže teda krajina dovoliť, hej. No a teraz vlastne jednoducho to už bude tak, ako aj pán minister povedal, pre tento rok 830 mil., pre ďalší ešte viacej, je to jednoducho zákonné, povinné a vláda proste, minister financií bude nútený tie peniaze nájsť, bližšie poviem, ako ich nájde.
No a k tomu 13. dôchodku ako sociálnej dávke, tam bola určitá sociálnosť, hej, 300 euro sa platilo dôchodcom s najnižšími príjmami, teda tí dostanú v aktuálnom roku plus 300, a tí, ktorí mali doteraz najvyššie dôchodky, tí mali tú najnižšiu sadzbu tých 50, tým pribudne v tomto roku až 550. Toto by sa tiež dalo obhájiť ako určitá zásluhovosť, veď tí, čo viacej platili, proste majú vyššie dôchodky, tak viacej platili aj do toho I. piliera, alebo teda do priebežného. Ale toto by sa dalo obhájiť vo Švajčiarsku, alebo v nejakom ropnom emiráte, nie na Slovensku, kde jednoducho si na kompletný 13. dôchodok musíme požičať. Fakt celý 13. dôchodok na Slovensku ide na úkor zvýšenia štátneho dlhu. Takto to je a žiadny obed nie je zadarmo, aj toto treba proste ľuďom hovoriť. Na všetok populizmus, ktorý, áno, pomohol, pomohol tejto vláde vyhrať voľby, vidím to aj ja, ale jednoducho doplatia na to ľudia a aj to zaplatia. A ja rozumiem, pán minister je minister sociálnych vecí, prečo by on hovoril, odkiaľ na to tie peniaze zobrať, tak férový minister by povedal aj á, dáme ľuďom, bé, odkiaľ na to vezmeme, tak ale dovolím si to ja teda povedať namiesto pána ministra, ako to vlastne v tej štátnej kase v tomto roku vyzerá a ako to bude vyzerať v najbližších rokoch.
V prvom rade asi všetci vnímame, že naša demografická situácia je do budúcna najhoršia v celej Európskej únii, proste ten náš úbytok pracovnej sily, úbytok mladých ľudí bude najvýraznejší v celej Únii a aj preto my máme najmenej udržateľné dlhodobé verejné financie. Toto sú fakty, ktoré nehovorím ja, to hovorí proste Eurostat. Toto si nás všetko počká.
No, zároveň my máme problém už dnes a dnes ten systém mal byť fakt schopný, schopný fungovať a generovať tie peniaze, on by to aj bol schopný, len nesmelo by sa to populisticky zvyšovať nad tú úroveň proste, ktorá je udržateľná. Každopádne v tomto roku, a toto je už rozpočet tejto vlády, je naplánovaný deficit 7,9, takmer 8 mld. eur, 8 mld. eur na tento rok. To znamená, znamená to, že týchto 8 mld. eur si budeme musieť požičať, zároveň, samozrejme, si musíme požičať ešte aj na, proste na splácanie starého dlhu, čiže realita je tá, že Slovensko si tento rok musí požičať 10 mld. eur pri úrokoch medzi 3 až 4 %, to sakra nie je málo, to je extrémne rozdiel oproti tomu, keď sme si požičiavali pred tromi rokmi za nulu, ale ešte stále to nie je dosť, proste ešte stále, už si Slovensko ani nevie požičať viacej ako tých 10 mld. ročne na finančných trhoch, ale dobre, je ešte nejaká finančná rezerva, hotovostné rezervy štátu, takže to, čo ešte bude treba na dosplácanie dlhov, to sa teda použije z toho a zníži to hotovostnú rezervu Slovenska. Takáto je tá situácia a takto to vyzerá.
Čo to znamená? Tá dlhová služba, to znamená, čo nás stojí splácanie, splácanie dlhov pre tento rok, to som zasa, mám tu tabuľky z rozpočtu, je 1,6 mld. eur, okej, dôchodcom ideme dať 830, ale toto si treba pozrieť. Na splácanie dlhu dá táto krajina 1,6 mld. Zamyslime sa, čo by sme všetko mohli mať, keby sme nemali, keby sme neboli zadlžení a keby sme nepokračovali takýmto extrémnym spôsobom v zadlžovaní sa. Ešte stále to nie je najhoršie, pretože na budúci rok pribudne ďalších aspoň 7 mld. ďalšieho dlhu a ďalší rok ďalšie a proste tá dlhová služba porastie budúci rok k 2 mld. a v ´26 to bude až takmer 2,5 mld. eur.
To sú jednoducho čísla, ktoré sa nedajú, nedajú udržať a najhoršie je na tom to, že ak sa krajina dostane do problémov, to je to, čo hovoríme často o tej gréckej ceste, tak vo finále na to nakoniec doplatia práve tí najchudobnejší, práve tí najbiednejší, to sa aj v tom Grécku stalo, oni jedného dňa normálne museli škrtnúť 30 % z dôchodkov, normálne tým ľuďom prišlo z mesiaca na mesiac o 30 % menej, a to boli v situácii, kedy ale ešte boli radi, že im vôbec ten zvyšok prišiel. Pretože boli v situácii, že to je pekné, že mali bankomatovú kartu, pekné, že našli bankomat, ale strčili ju tam a nič z neho nevyliezlo. Toto, toto je problém, ale dobre, možno sa nestaneme až do takejto situácie, ale ani tá situácia predtým nie je veselšia, pretože, okej, Európska únia má, samozrejme, viacero, viacero mechanizmov, ktoré zabránia krajine sa dostať až na takýto extrém, a to použije Únia aj voči nám, ale to znamená to, že proste budeme jednoducho odsúdení na chudobu, nám ešte skôr než proste krach štátu hrozí to, že Slovensko bude chudobné. A budeme chudobná ako krajina a budeme chudobní aj ako jej občania. A najhoršie bude práve tým, ktorých pán minister najčastejšie spomína, proste práve tým, ktorí sú na tom najslabšie sociálne, finančne, zdravotne, akokoľvek. Toto si treba uvedomiť, toto je odvrátená strana populizmu a toto si, prosím, vážení kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Dovolím si ja reagovať, už keď teda bola SaS-ka oslovená. No takto. V prvom rade, samozrejme, aj my podporujeme rozvoj nových technológií, rozvoj zelených technológií, samozrejme, čím menej CO₂ v ovzduší, tým lepšie, toto je naprosto všetko jasné. Ale treba vo všetkom vidieť zdravý rozum, aj napríklad tie tepelné čerpadlá verzus plyn. Lebo to je o tom, že akýkoľvek nový dom, jasné, tepelné čerpadlo dáva zmysel, moderná technológia, okej, ale zároveň majme na mysli to, že my sme krajina v Európe, ktorá je najviac plynofikovaná, my máme veľké investície urobené proste do plynu a nemá zmysel proste za každú cenu proste rušiť niečo, čo funguje a vie fungovať dlhšie. Čiže fakt že podporovať, jasné, tepelné čerpadlá, ale so zdravým rozumom a nechať to existujúce, to ešte roky, roky bude fungovať. To je jeden pohľad.
Ďalší pohľad ešte stihnem, aj tie spaľovacie motory. Zasa, zdravý rozum, samozrejme, veď voľakedy boli parné lokomotívy, potom dieselové, dneska chodia väčšinou na elektriku, nikto ich nerušil a proste ten vývoj dospel k tomu, že tá, že tá elektrická lokomotíva je silnejšia, efektívnejšia, vo finále lacnejšia, ale nikto to nezakazoval. Aj tie spaľovacie motory, ten zákaz je absolútne zbytočný a kontraproduktívny, aj príroda najlepšie funguje, keď je variabilná, aj stolička so štyrmi nohami stojí lepšie ako na jednej nohe. Toto všetko treba, treba nechať tak, jasné, možno sa tá elektromobilita presadí tak, že vytlačí tie spaľovacie motory, ale prečo to robiť nasilu. Navyše ak je Európa v niečom dobrá, tak vo, špičková vo svete, tak vo výrobe spaľovacích motorov, sami si ideme rušiť výhodu, ktorú máme voči ostatnému svetu a ideme do závis... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. Ja trošku využijem, že pán predsedajúci nepočúva, ale zneužijem situáciu a obrátim sa na pána ministra. Pán minister, len ťa poprosím, keby si vedel filozoficky teda povedať postoj aktuálnej vlády, nešiel som do rozpravy, ale len opakujem túto moju otázku, že ako to teda vidíš so samotnou agentúrou, samotným nájomným bývaním a toto ak by sa dalo. Ideálne v rozprave, ale však aspoň teda v tom záverečnom slove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No ja tu mám pred sebou zrovna tabuľky k rozpočtu. Sociálna poisťovňa bude musieť byť dofinancovaná tohto roku sumou 1,6 mld. zo štátneho rozpočtu. Reálne sú to peniaze, ktoré si budeme musieť požičať. Požičiavame si momentálne za ročnú úrok medzi tromi-štyrmi percentami a Slovensko tohto roku si bude musieť na teda nový dlh a splátky existujúcich požičať asi 10 mld. eur, okolo tri sme si už stihli požičať do začiatku februára. Zvyšok, keďže to je ešte trošku viacej, tak bude treba zaplatiť z hotovostných rezerv. No, čo to znamená? Dlhová služba pre tento rok nás bude stáť zhodou okolností veľmi podobných 1,6 mld. eur. Opačná strana príbehu, aj toto platia ľudia.
No a filozofická otázka, tiež si spomínal, že teda čo podporovať, nepodporovať v ekonomike, ako to funguje. Zoberme si šport. Asi dáva zmysel podporovať odvetvia, ktoré majú tradíciu, sú úspešné a dosahujeme v nich úspechy. Tak tie sa podporujú, to dáva zmysel, a tam, kde tradíciu nemáme, tak sa nepodporuje, okej. V ekonomike to však robíte opačne, že tým úspešným, ktorí si dovolili mať zisk a sú úspešní a možno majú nejakú konkurenčnú výhodu na našom, na našom trhu alebo teda vôbec v našom prostredí, tým sa hádžu polená pod nohy, dodatočné zdanenie a ja neviem, čo všetko, windfall taxi a takéto. A tým, a tým sa teda ich, ich snaha a schopnosti obmedzujú a zároveň sa teda ide pomáhať tým, ktorým to nejde, no otázka, či to pomôže a či vôbec dokážu prežiť. Toto ide proti, proti trhovým silám a vo finále ekonomika poškodzovaním úspešných a pomáhaním neúspešným, nealokuje dobré zdroje a nebude fungovať tak dobre, ako by mohla. Toto je na filozofickej úrovni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Kolega, ďakujem pekne za tvoje, za tvoje vystúpenie. No. Ono presne, no pomáhať, to je heslo posledných rokov, to by ešte znelo dobre, ale dá sa to nazvať aj inak, populizmus, a teda aj bývalá vláda a táto dotiahla populizmus skutočne k dokonalosti. No má to minimálne dve roviny. Jedna je tá, že áno, ono sa dá diskutovať, že potravinári, poľnohospodári skutočne sú v zlej situácii, tak teda im nejaké odvody odpustíme a teda im to pomôže. No zároveň ale si jasne povedal, že to ide pomáhať aj firmám, ktoré tam nepatria, ktoré jednoducho to nepotrebujú, a treba vnímať, že každá pomoc niekde proste zhoršuje situáciu iných. Takže veľmi treba vážiť pri akomkoľvek dotovaní kohokoľvek a už vôbec toho, kto to nepotrebuje.
Potom je ešte jedna rovina, že či na to tá krajina má. My máme skutočne pre tento rok už aktuálne naplánovaný a schválený deficit 8 mld. eur. A proste táto vláda nerobí nič iné, než tam dáme, tam rozdáme, tomu pridáme, až je to skutočne v rovine, že aj napriek ťažkým časom proste skutočne tí spotrebitelia sú na tom lepšie, ako boli, čo by bolo všetko v poriadku, keby sme boli nejaký, nejaký emirát, ktorý má rozpočtové prebytky, ktorý si môže dovoliť zadotovať v podstate, koho to napadne. Ale tu je aj to bé, na všetky dotácie sa musia zložiť ľudia. To, čo sa, to, čo nám chýba, sa musí požičať a ľudia sa musia okamžite zložiť na úroky a v budúcnosti sa budú musieť zložiť aj na vrátenie istiny. To je celý problém a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No, kolega Dodo Hlina, takto. V prvom rade skutočne je to zver, ktorý, ja hovorím, že nebude fungovať a bolo za ním kadečo. Vôbec to prijímanie toho zákona bolo no nie nepodobné tlačeniu napríklad aj toho, čo sme tu mali včera. Tiež sa to dostalo až po veto pani prezidentky a tuná to bolo prelamované.
Ale teda dovolím si osloviť aj kolegu Muňku. Viem, že nemôžem, ale jednoducho bez hlasov SaS, Dušan, bez hlasov SaS. My sme boli proti tomu a jednoducho nepovažujeme to vôbec za správny, vôbec nastavenie. A to, čo tam SME RODINA pretláčalo, však veď možno povie ešte niekto ďalší. Preto mňa veľmi zaujíma, aký je pohľad súčasného ministra, súčasnej vlády a čo s tou samotnou agentúrou a vôbec s tým samotným systémom, ktorý, hovorím, v prvom rade nevie fungovať, mienia robiť. To je, to je kľúčová otázka a to je to, na čo tu upozorňujeme a saskári to upozorňovať tuto skutočne môžme, pretože sme to nepodporovali. Práve naopak, sme upozorňovali na všetky problémy, ktoré okolo toho boli.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, samozrejme, toto sú presne tie dva pohľady, že teda či je toto potrebné skráteným, ale aj ja si myslím, že pochvala po finále nikdy nezaškodí a áno, už tu dneska ráno bola debata, že asi že väčšie zneužitie skráteného legislatívneho konania, ako bolo pri Trestnom zákone, proste tu možno už ani nebude a si to asi s tým úplne neporovnávajme, tak išiel som do toho, že skutočne oceňujem a tak sme v takej situácii, ale oceňujem proste priamo z pána ministra. Aj keď áno, o tých hroziacich škodách sa baviť môžme, ale či teda reálne hrozia, ale dobre, je to takto a teda ja si myslím, že pochvala nepoškodí niekedy.
Ďakujem.