Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som tiež chcel podčiarknuť to, čo povedala pani poslankyňa Kleinert a ja súhlasím, že tá téma financovania RTVS je jeden z najšokujúcejších bodov toho konsolidačného balíka a padlo tu už ako nekonečne veľa argumentov o tom, že prečo to je dobré, prečo to je zlé, ale možno, ja niekedy vravím, že treba sa pozerať na to, že od čoho sa inšpirujeme a akí chceme byť, hej? Lebo toto je vlastne koncepcia o tom, že či chceme mať štátnu televíziu, alebo chceme mať verejno-prospešnú televíziu. Či chceme mať štátnu televíziu ako v Maďarsku, kde keď si pustíte maďarskú televíziu, tak tam chvália Viktora Orbána, opozícia tam je najhoršia na svete, tam sa ako nedorežete nejakých objektívnych informácií. Či chceme byť ako v Rusku, či chceme byť ako v Číne, fajn, alebo či chceme mať verejno-prospešnú inštitúciu, tak ako je to v Nemecku, v Škandinávskych krajinách, vo Veľkej Británii, kde tieto televízie sú výkladnou skriňou, národnou výkladnou skriňou k inštitúcii danej krajiny a kde kritizujú mimochodom aj vládu, aj opozíciu, keď si pozriete niekedy britskú televíziu, verte mi, že tam tá BBC nešetrí nikoho a ja si myslím, že tak by to malo byť. Myslím si, že je úplne okej, aby, aby médiá tu nie sú na to, aby nám hovorili, akí sme fantastickí, tobôž nie politikom, ktorí tu vládnu osemnásť rokov z posledných dvadsiatich dvoch, ale aby, aby jednoducho boli zrkadlom tej spoločnosti a plnili nejaký verejný záujem a je mi to ľúto, že my proste robíme všetko pre to, aby sa to rozpadlo.
A v neposlednom rade, kolegovia, kolegyne, nezabúdajme na to, že toto nie je len o spravodajstve. To je o rozvoji toho kultúrneho dedičstva toho fondu kultúrneho, ktoré tá RTVS, audiovizuálneho, ktorý ona rozvíja. Je to o dostupnosti mediálnych služieb pre širokú verejnosť bez ohľadu na to, či si to má platiť, alebo nemusí platiť pre všetkých. A potom, čo ma prekvapuje, je to, opäť ľavicové strany, ktorým nevadí komercionalizácia verejno-prospešných služieb, to mi príde absolútne fascinujúce, že tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Sulíka, on hoc vie, že my nie vždy súhlasíme v mnohých odborných otázkach, tak mne to prišlo ako veľmi vecné a konštruktívne vystúpenie bývalého ministra. Ja som aj celkom rád, že vlastne máme takúto vecnú, hĺbkovú rozpravu k takému zásadnému zákonu a presne tak, ako povedal pán Sulík, aj pán minister tu sedí, verím, že teraz keď tu nesedí pán minister, tak pán druhý minister mu odovzdá niektoré podľa mňa veľmi, veľmi dobré a trefné poznámky.
A možno by som ocenil aj to, že teda máme bývalých ministrov v pléne, ktorí majú isté skúsenosti s riadením toho úradu a vedia tú, tú rozpravu obohatiť, a to ma privádza potom k otázke, ktorá ma nekonečne fascinovala počas volebnej kampane, ktorú sme viedli, a teraz sa nám vracia v prípade tohto konsolidačného balíka, a to sú tie plošné dotácie a tie plošné obrovské výdaje, ktoré my v tomto štátnom rozpočte máme, verzus proste tieto drobné konsolidačné opatrenia, ktoré každý svojím spôsobom kritizujeme, tak možno keby pán Sulík vedel na konci z vlastných skúseností povedať možno nejakú víziu toho, že či sa vieme niekedy posunúť v tej adresnosti pomoci rôznym druhom domácností. Lebo presne ako hovoríme, tí dôchodcovia, už nech, nech už pomáha tým dôchodcom, ako chce, kto chce, to je fajn, to je politické rozhodnutie, máme ho tu, bavme sa o ňom, ale už odborári, prepytujem, odborári, ktorých by, si myslím, že ľavicová strana tejto snemovne mala ako počúvať, sami kričia, že napríklad mnohodetné domácnosti majú problém, slobodné matky majú problém, ľudia vo vylúčených komunitách majú obrovský problém s platením energií. Či vieme rozmýšľať nad nejakými nástrojmi, ktoré sa budú zaoberať týmito, touto podporou rôznych koncových užívateľov oveľa cielenejším spôsobom, než je to teraz.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ja som bol informovaný teda opäť mojimi poslancami, že neboli, to rokovanie výboru neprebehlo teda zákonným spôsobom a mám teda za to, že neboli splnené podmienky. Na to by bolo, môj návrh je teda, aby nebol zaradený ten bod na rokovanie pléna, pokiaľ neprebehne výbor. Jednoducho proste ten výbor neprebehol, ani podľa mňa nie sú splnené podmienky na rokovanie pléna.

Dobrý deň, pán predseda, prepáčte, teda ja rozumiem, že to nie je úplne v súlade s rokovacím poriadkom, ale ja som chcel podať námietku na 4. schôdzi ohľadom zlyhania hlasovacieho zariadenia. Viem, že to už nič nebude znamenať, a len aby to bolo zaznamenané, že na hlasovaní č. 3 na 4. schôdzi – vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra – poslancovi Štefunkovi zlyhalo hlasovacie zariadenie, bol vykázaný ako neprítomný a jeho vôľa bola hlasovať za. Tak len nech je to zaznamenané. Ďakujem pekne.

Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene klubov PS, OĽANO, KDH a SaS by som vám chcel oznámiť, že ako navrhovatelia opúšťame rokovaciu miestnosť a máme za to, že musí byť prerušená schôdza a poprosím vás o výklad a prípadne návrh, aby sme pokračovali o deviatej zajtra.

Ďakujem za slovo.
V prvom rade, pán minister, teda len aby sme si to vyjasnili, že ja som sa bol opýtať, prečo je tam 20 minút, lebo som tu nový a na rozdiel od vás tu nie som 20 rokov, tak a asi sa zhodneme v tom, že aj ten systém nefunguje úplne dobre, ale zhodneme sa aj na tom, že nie je to vina ani mňa, ani vás, ale niekoho predtým, kto to tu namontoval.
Ten Denník N, ja, ja inak tomu ani nerozumiem, že vy máte takú obsesiu s tým Denníkom N, že, že vy to máte nainštalované aj v telefóne, pán minister, a vás to potom nahnevá, je to tak, vás to musí nahnevať každý deň, že vám to tam pípne, vy si poviete, že to nebudete čítať, aj tak to prečítate, potom dáte nejakú skupinu, vy si to tam pošlete, potom sa hneváte vy všetci, ja nechápem, ako sa dá riadiť, ako sa tak riadiť to minister... akože nejaké ministerstvo, keď ste celý deň nahnevaný, a to teraz medzi mladými sa hovorí také akože detoxifikovací mobil, tak urobte to a vymažte si to radšej, pán minister, lebo potom tu chodíte a vidíte za všetkým Denník N v lepšom prípade, v horšom prípade Sorosa. Naozaj dobrá rada, veľmi budem, bude to pre všetkých lepšie.
No ale poďme k tomu podstatnému, pán minister, veľa vecí ste povedali a naozaj ako však rozumiete tomu, boli ste minister, všetko je fajn, len podstatná vec je stále tá istá, súd rozhodol. Je účinné, účinné proste rozhodnutie súdu, je to jasná právna argumentácia, ktorá hovorí, že ten minister nemal právo urobiť to, čo urobiť, čo urobil. Samozrejme, tu je nejaké iné rozhodnutie, rozhodne nejaký vyšší súd, budeme sa o tom tu baviť, ale netvárme sa, že je to proste o všetkých týchto možných veciach, o všetkých vašich sporoch, ktoré vy tu máte. To, o čom sa tu chceme baviť my ako Progresívne Slovensko, je konanie ministra vnútra, ktoré podľa nášho názoru je v rozpore so zákonom a má to veľmi vážne konotácie. O tomto to je, všetky ostatné veci fajn, ale prosím, do toho nás neťahajte, to sa nás netýka.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Migaľ, niekoľko poznámok. Prvá, neviem, koho tu odvolávame, či pána poslanca Mikulca, lebo mal som pocit, ja som si dokonca aj sledoval na tých stopkách, že tak v tej osemnástej minúte ste možno niečo začali hovoriť o ministrovi Šutajovi Eštokovi, ale mali sme takú ako detailnú analýzu posledných troch rokov. Neviem opäť, ako to súvisí s tým, že koho tu odvolávame a materiál, ktorý sme predložili v rámci návrhu, tak opäť po sedemdesiaty piatykrát prosím všetkých, že bavme sa o tom, o čom je tu rozprava.
A teda migrácia, však my sme to dneska preberali spolu aj v rozhlase, je to, je to výborné, jednak, prosím, nespomínajte tie papieriky. Tie papieriky predkladal minister Kaliňák a podpísal sa pod to predseda vlády Fico. Je to absolútne úsmevné, keď to vyťahujete a potom sa z toho celého vyhovárate, výborne, ale teda musím povedať, že absolútne najlepší argument v celej rozprave k Šutajovi Eštokovi, ministrovi vnútra, je Rajka a stopercentný úspech nula. A ja teda navrhujem, že podľa tejto logiky, že teda prišla policajná technika, nula migrantov prešlo, stopercentný úspech.
Kolega Migaľ, poďme vonku sa postaviť pred Národnú radu, poďme zabrániť príchodu migrantov do rána a kľudne sa pridajte aj ďalší a vyhlásime to za stopercentný úspech, lebo ich bude nula, lebo zhruba toto je takáto logika. Však ako majme aspoň kúsok nejakej elementárnej logiky v sebe a nejakej slušnosti a nejakej ako reality, lebo naozaj je to, ľudia sa na ulici z toho smejú, naozaj som videl ľudí, ktorí sa smiali nahlas z tohto argumentu, tak nerobme si to.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takisto ďakujem pánovi ministrovi Rašimu za pozornosť, ktorú venoval poslaneckému klubu Progresívne Slovensko. Je to od neho milé a hlavne som rád, že konečne ho vidím aj v rozprave, lebo pri programovom vyhlásení vlády ho nejako nebolo. No a má pravdu pán minister v jednej veci, že naozaj je veľmi skúsený a mohol by nám veľa radiť, však za posledných 18 rokov strana, v ktorej on bol predtým, a teraz tá ďalšia strana, v ktorej je, vládol 14 rokov. On bol ministrom, už neviem čoho všetkého. A má pravdu, že by sme sa mohli venovať tým vážnym problémom tejto krajiny, napríklad tým policajtom, ktorí nemajú tie ponožky a okresom, kde padajú mosty, a regiónom, ktoré sú zaostalé. Akurát sa pýtam, že keďže je tak skúsený a tak dlho tam bol, tak prečo sa tým veciam nevenoval on, keď tých 14 rokov vládol v ix-funkciách, v ktorých bol. Tak možno sa treba pozrieť aj do zrkadla.
A druhá vec, prosím, prosím, venujme sa tomu, čo je predmet tohto návrhu. Ja tomu nerozumiem a každý poslanec, ja to už vidím, že tu bude mnoho vládnych poslancov, ktorí sa budú chcieť prihlásiť a povedať veci, ktoré nesúvisia s návrhom, ktorý sme predniesli. Prosím, bavme sa o tých, o tých argumentoch. Ja to beriem aj od pána predsedu, že však môžu tam byť proste rôzne názory, môžme sa o tom baviť. Ja som zvedavý na tú rozpravu, ale ako nebavme sa teraz o tom, kto kedy čo povedal v roku 2007 - ´10. Ako väčšina z nás tu nebola vôbec, my s tým akože naozaj nič nemáme. Majme, prosím, diskusiu o tom návrhu. Tak by to malo fungovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda, jedna otázka, teda ja nie som právnik, tak mi to vysvetlite, že citujete z tých esemesiek, a teraz necháme ich bokom, môžme si o nich myslieť, čo chceme, hej, proste je to nejaký text, a tí ľudia povedali, napísali nejaké veci. Ja jednej veci nerozumiem, že ako to súvisí s ich právami, ktoré oni majú k úplne nesúvisiacej veci. Snáď ja môžem napísať akúkoľvek esemesku hocikomu, akúkoľvek nevkusnú esemesku môžem napísať, akékoľvek hrozné vtipy a snáď neprichádzam o ústavnú ochranu v tejto krajine za to. Neprichádzam o ochranu zo zákona, o ochrane oznamovateľa korupcie, neprichádzam o ochranu na základe Trestného poriadku. Však snáď všetky tie práva mám a ja nerozumiem, prečo venujeme proste čítaniu esemesiek toľko času, ktoré chápem, lebo je to proste politicky zaujímavé, pani Kolíková sa veľmi dobre opýtala, bol by to pekný príbeh zistiť, ako sme k nim tu všetci dostali, že áno, ale jednoducho ako pre pána, to súvisí s vecou, ktorú tu preberáme, s právnym stavom a s nejakými právnymi krokmi, ktoré my v tom odôvodnení, na ktoré sa kolega pýta, jednoducho veľmi jasne, čistým právnickým jazykom argumentujeme. Tak ostaňme, prosím, pri tomto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)