Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem, ja viem, že to bude možno... no, uvidíme.
Každopádne ja by som chcel len nejaké vyjadrenie predsedajúceho k tomu, že pán poslanec Migaľ nazval jedného poslanca Národnej rady špinou. Akože ja viem, že je to široko interpretované, že aké sú výrokové prostriedky a tak ďalej, ale myslím si, že akože ako konkrétne hovoriť o vulgarizmoch, či by sme k tomu len niečo si povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda sa v krátkosti aj v ústnej rozprave pokúsim ešte raz vyjadriť k tomu, čo tu odznelo, a teda asi ako kolegovia vedia, koaliční či opoziční, ja teda som tu prvé volebné obdobie a ja si nejako v osobných sporoch nejako nehoviem, mňa to nejako nebaví, a je to fajn, každý nech k tomu pristúpi, ako chce.
To, čo tým chcem celým povedať, je, že aj to, ako sme vystupovali ja či kolegyňa Števulová a ďalší za nás v rozprave, bolo najmä o tom najpodstatnejšom, čo, si myslím, že Národná rada má robiť, a to je chrániť hodnoty ústavné, tejto krajiny a rozvíjať a budovať jej inštitúcie. A o tom to tu dnes je. O nejakých základných vzťahoch inštitúcií, a to je konkrétne zákonodarnej moci voči výkonnej moci, výkonnej moci v tej najdelikátnejšej polohe, aká sa vykonáva v tejto krajine, ako aj povedal pán poslanec Grendel. Bavíme sa tu o inštitúcii, ktorá má bezprecedentné oprávnenia, môže vytvárať falošné identity, môže nasadzovať informačno-technické prostriedky, môže konať proste naozaj v rámcoch, ktoré sú bezprecedentné v našej krajine, a bolo by, teda a je to proste zásadné, naozaj že zásadné, že kto a akým spôsobom ju kontroluje. A o tomto to tu je.
A ak môžem niečo povedať k tejto rozprave, tak mne je to veľmi ľúto, že napriek tomu, že po dvoch hodinách diskusie sme zo strany predkladateľa v tejto zásadnej veci vzťahov, ako sú nastavené medzi kontrol... medzi kontrolou právomoci tejto inštitúcie, kontrolnou právomocou tejto inštitúcie a výkonnou mocou, nepočuli vôbec nič.
A, pán Migaľ, ak sa nenahneváte, ale mne príde veľmi málo povedať, že vystúpite na konci tejto rozpravy. Akože potom, ja neviem, či v rozprave, mimo rozpravu, ja sa tu už nejdem teraz doťahovať na tom, či môžu byť a nemôžu byť faktické poznámky, ale prepáčte, pán poslanec aj navrhovatelia, akože ak váš príspevok v takej zásadnej veci, ako je narušenie tohto vzťahu, je v nejakých faktických poznámkach a potom v nejakom vystúpení na koniec, tak to je fakt veľmi málo. Akože objektívne, ako že však si už povedzme, tak keď chceme mať nejakú úroveň tu politiky, chceme tu mať nejakú kvalitu práce, a kľudne, keď máte aj ten návrh na odvolanie pani predsedníčky, my sme sa k tomu vyjadrili, ale venovali sme tomu hodinu a pol, možno aj nejakej intelektuálnej energie. A vy ste dali tomu čo? Akože naozaj. A potom vy sa, tu krútite hlavou, keď vám hovoríme, že to znie ako z 50. rokov, a ja tieto metafory naozaj nejako si nelibujem (povedané so smiechom), ale to už naozaj znie, ako tak, že sem prídete, prečítate, čo vám bolo povedané, odídete a vo štvrtok si to odhlasujeme. Tak aspoň majte toľko akože, neviem čoho, odvahy alebo sily a intelektuálnej, že nám to vysvetlíte. Naozaj že nám to vysvetlíte, lebo to, čo, to, čo tu ste predviedli, bolo veľmi málo.
A teda ak môžem, len, ak teda, ak odzneli, ja som si tak dovolil vypasírovať, lebo inak som to nemohol urobiť, vypasírovať jak, jak kečup z paradajok z vašich faktických poznámok možno nejaké náznaky argumentov, tak jeden bol teda to, že už teda prirovnávanie pani predsedníčky Kolíkovej k pánovi Kotlebovi, čo mi prišlo teda veľmi nevkusné a nešťastné, nehovoriac o tom, že ako som aj ja teda povedal vo svojej faktickej, vo svojom prejave v písomnej rozprave, tak k odvolaniu zvoleného predsedu výboru, pokiaľ viem, nikdy nedošlo, a raz keď sa Národná rada uzniesla na tom, že pani Kolíková môže byť predsedníčkou výboru, tak by ma veľmi zaujímalo, aké zásadné skutočnosti nastali, že plénum Národnej rady ju má odvolať, že to je kúsok iná situácia, ako keď ani nezvolí toho človeka, ale fajn.
A tobôž by som bol veľmi rád, keby, keby ste neargumentovali tým, čo bolo zlé v minulých obdobiach, v ktorých, poznámka pod čiarou, sme sa nezúčastnili, a sami by ste to nerobili potom. Však aspoň toľko urobte, však to potom nerobte, keď to bolo zlé. Keď sa vám nepáčilo to, čo robili kolegovia z OĽANO alebo čo robila úradnícka vláda, tak to je veľmi zvláštne, že to kritizujete a vzápätí potom urobíte to isté. Tak aspoň nastavte tú novú kultúru. Ukážte nám, ako sa to má robiť. Ukážte proste, ako to má vyzerať inak, lebo momentálne akurát robíte to, že proste za štyri roky tu bude niekto iný a urobí to isté naopak a budeme si vykrikovať, však ale pri Kolíkovej bolo robené to isté, vybavené.
Utajené, utajované skutočnosti, tak to je, si myslím, že veľmi zvláštny argument, ale, ale fajn. Ja teda podľa, podľa toho, čo je verejne známe, si myslím, že nedošlo k vyjadreniu utajovanej skutočnosti, alebo potom by som dal taký širší návrh, že si myslím, že je mnoho členov nášho kontrolného výboru, ktorí veľmi, by som povedal, liberálne pristupujú na svojich tlačových konferenciách k tomu, ako informujú o tom, že čo sa na výbore prebralo, a možno by bolo dobré, keby sme si na výbore raz povedali aj o tom, že budeme udržiavať nejakú kultúru, lebo si myslím, že takisto na tlačovkách, na tlačovkách kolegov zo strany HLAS a zo strany SMER boli, boli informácie, ktoré boli predmetom rokovania výboru, podľa mňa spĺňajú nejakú, nejakú mieru utajenia a boli diskutované. Už proste si myslím, že k tomu celkovo sa pristupuje už veľmi nadivoko a mohli by sme s tým niečo, niečo urobiť, lebo aj mne samému sa to nepáči, ale poukazovať na jednu vec, potom by som len odporúčal kolegom, aby rovnako kriticky si pozreli svoje tlačové konferencie. Ak vás to zaujíma, môžem vám povedať aj konkrétnu stopáž konkrétnych tlačových konferencií, na ktorých sa to udialo, lebo takú analýzu som si dal vypracovať aj ja sám.
A teda mám dve výzvy takto na koniec môjho vystúpenia. Jedna by bola tá, že ja by som chcel poprosiť kolegov, my máme výbor zajtra, ak sa nemýlim, o jednej v stredu. Ja by som chcel teda navrhnúť, a mňa to veľmi zaujíma teda, že kolegovia, že či budú súhlasiť s tým, aby prvý bod rokovania nášho zajtrajšieho výboru, a to si myslím, že je absolútne až, až absurdné, ako my by sme zajtra mali mať výbor a ideme sa tváriť, že ideme preberať všetky tie veci, ktoré tam mienime preberať, ja neviem, už z hlavy teraz si ani nespomeniem, čo tam máme, ale jednoducho, že ideme sa tváriť, ako keby sa tu nič zásadné nedialo. Ja by som chcel teda poprosiť kolegov a možno im len naznačte, že či by bod, súhlasili s tým, že schvália program, kde prvý bod rokovania bude to, že tieto veci, ktoré tu dnes odzneli, si vydiskutujeme normálne, slušne vo formáte uzatvorenom výborovom, kľudne bez riaditeľa alebo s riaditeľom, teda bez námestníka, mne je to jedno, ale že teda veľmi by ma zaujímalo, keby mi niekto povedal, že či s tým bude súhlasiť. Lebo ak s tým nebudete súhlasiť, že ani o takejto zásadnej veci sa na tom výbore nebude diskutovať, to je tiež určitý prejav nejakej kultúry, že ako k tomu ideme, že proste mäsokombinát, ideme, vybavíme, koniec, nebavíme sa. Bude to takto alebo nejako inak. Takže prosím ešte raz, ja to zajtra navrhnem a veľmi by som chcel teda apelovať na kolegov, aby túto zmenu v programe akceptovali.
A druhá moja výzva je teda na, ja som veľmi rád, že teda pán úradujúci predseda Národnej rady predsedal tejto diskusii, lebo si myslím, že je to vec, ktorá sa týka chodu celej Národnej rady. Ja som vnímal fungovanie pána úradujúceho predsedu zatiaľ veľmi akože konštruktívne a v rámci tej role tej dočasnosti, ktorá, uvidíme, teda aká dlhá bude, ale každopádne v rámci toho, že tu nemali byť narušené nejaké zásadné precedensy, tak si myslím, že toto je zásadné narušenie, precedens nejakých zvyklostí, ktoré tu máme. A možno by to nebolo úplne dobré, aby sa to dialo v tomto kontexte, kedy sme v nejakom prechodnom období alebo jednoducho pod, pod vedením už akéhokoľvek fungujúceho alebo dočasného predsedu Národnej rady, dochádzalo k takýmto zmenám.
Ja si myslím, že toto je agenda, ktorá je vec, ktorou by sa mal zaoberať ako najvyššie aj vedenie parlamentu, lebo, lebo, poviem to na koniec, ja vám, kolegovia z vlády, koaliční poslanci, kolegovia, normálne vás poprosím, že choďte si prečítať to, ten návrh, ktorý tam je, a predstavte si, že by to bolo naopak, keby to nebolo o pani Kolíkovej, ale bolo by to o pánovi poslancovi Saloňovi alebo bolo by to o pánovi poslancovi Migaľovi a keby sme sa tu postavili a teraz pani poslankyňa Števulová a povedala by: Viete čo, pán poslanec Migaľ dvakrát nezvolal výbor a raz napísal mi list, v ktorom sa podpísal, že Migaľ, predseda výboru, a ideme ho teraz odvolať.
Ja si myslím, že napriek všetkému, však neviem, ako vnímate naše fungovanie, moje fungovanie tu, mne ide najmä o to, aby sme si aj nastavili proste nejaké základné fungovanie medzi opozíciou a koalíciou, a myslím si, kolegovia, že toto je tak bezprecedentné, že to sa vám, nám, každému, kto tu sedí a bude tu aj v ďalšom období, vráti. Toto takto je, že to je tak tenký ľad, po ktorom ideme a o ktorom som si istý, že vo štvrtok sa prepadneme, ak za to budeme hlasovať, že do budúcnosti to umožňuje, aby tu bol odvolaný hocikto za hocičo.
A verte mi, neverte, ja chcem žiť v krajine, kde aj keď, nebodaj, raz Progresívne Slovensko, dúfam, však všetko pre to robím, bude členom vlády a bude, nebodaj, mať nejaký dosah na fungovanie SIS, tak ja budem chcieť, aby zároveň túto inštitúciu kontrolovala normálna a fungujúca opozícia, ktorá bude mať normálne právomoci v rámci kontrolného výboru, tak ako to predpokladá zákon, ktorý dúfam, mimochodom, bude raz menený tak, aby tá opozícia mala ešte silnejšie právomoci, lebo si verím, že je, že je zlý ten zákon. A by som vás na to apeloval, prosím vás, kolegovia, predstavte si, že to raz bude takto naopak, a ako by ste sa voči tomuto zachovali.
Ja by, z tohto, z týchto všetkých dôvodov, ja viem, že už tu odznelo toho mnoho, ale ja by som, teda ak dovolíte, navrhol teda tie dve veci, jednak teda, aby sme sa o tom porozprávali zajtra na výbore, a jednak by som teda navrhol, aby, procedurálne aby toto hlasovanie bolo odložené na, na, minimálne na september.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne a ďakujem teda za pripomienky.
Pán poslanec Glück, čo sa týka toho, toho podpisu toho listu, stále myslím, že, ja neviem, asi si rozumieme alebo nerozumieme, ale že v momente, ako konštatuje fakt, že pani predsedníčka je predsedníčkou toho výboru bez ohľadu na to, že či výbor sa uzniesol, alebo neuzniesol. Ale v tom liste, v ktorom ona vyjadrí nejaký svoj právny úsudok, ale nehovorí, že koná z poverenia toho výboru, tak, tak ja neviem, že či to je fakt o tom hlavičkovom papieri. Fakt je to o tom? Lebo však tá Generálna prokuratúra alebo hocikto ďalší sa s tým vysporiada tomu primerane, ale akože čo by som považoval dôvod na odvolanie, je, keby ona tvrdila, že koná z moci výboru, a podpíše sa. Alebo aj keby sa nepodpísala tou hlavičkou, ale povedala by, že koná, koná z poverenia výboru, by to bol problém verzus naopak, ale myslím, že, že fajn.
Pani poslankyňa Plevíková, ja si myslím, že organizácia práce výboru je na výbore a na jeho členoch, a nech sa dohodnú, ako budú fungovať, a kľudne sa bavme o tom, že či by sa to dalo robiť lepšie alebo horšie, ale rozhodne si nemyslím, že kvôli dvom nezvolaným výborom ako ideme odvolávať naozaj že, že predsedu toho výboru. To mi príde ako naozaj že latka, ktorá je postavená veľmi nízko alebo, ja neviem, vysoko, už neviem, ako funguje táto metafora v tomto kontexte, ale každopádne je to absurdné a nesprávne.
A, pán poslanec Saloň, ja som si potom, samozrejme, toto mi doklaplo, čo ste spomínali, ale tam si myslím, že, jednak ako poviem, že my sme s tým spoločné nič nemali, a myslím si, že dobré, že, že, že, že si to povedať, že možno nie je úplne všetky z týchto vecí boli šťastné alebo nešťastné, ale každopádne, akože keď sa vám to nepáčilo, tak hlavne to nerobte, prosím. Hej, keď vy si myslíte, že je to nesprávne, tak nechápem, že prečo to opakujete, a najmä si myslím, že teraz sa bavíme o tom, že raz ste pani poslankyňu už zvolili, tak ako ja neviem, v čom je problém, že prečo ju teraz treba náhle odvolávať, a to bola tá vec, na ktorú som sa, som sa, som sa odvolával, že niekto, kto dostal tú dôveru pléna, a zrazu ju stratil, to je moment, ktorý, ktorý sme tu zatiaľ nemali.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, pozdravujem vás všetkých, a teda som veľmi rád... Alebo som veľmi rád, neviem, či som rád, som, naopak, by som povedal, som veľmi znepokojený, že teda naozaj sa nakoniec tento bod, bod rokovania dostal na, na rokovanie toho pléna, lebo ja som, musím sa priznať, že keď som prvýkrát videl tento návrh, tak som úplne neveril tomu, že či on vážne je myslený a že či bude vážne prerokovaný. Ja sa k tomu dostanem, že celkom, že prečo.
A potom som bol, potom som bol veľmi zvedavý na to, že, že fajn, že možno, možno mi len niečo uniká, ale v momente, kedy, kedy predkladatelia pristúpia k rokovaniu, budú, budú teda prezentovať svoj návrh v pléne, tak mi to všetko ako doklapne a ja to pochopím.
No a teraz, pán poslanec Migaľ, predkladateľ, ja inak, z nejakých našich osobných rozhovorov, ja viem, že ste inteligentný, sčítaný človek. A moja taká otázka by bola základná, že či toto myslíte vážne. Či naozaj to, čo sme tu teraz videli, že toto bolo vystúpenie, ktoré trvalo možno minútu a pol. Čiže my sa bavíme o tom, že jedna z najcitlivejších funkcií Národnej rady, ktorá tu existuje, a to je kontrola spravodajských služieb, ktorá prebieha v jednom veľmi delikátnom režime na základe nejakej dohody opozície, koalície, neformálnej, formálnej, zákonnej, tak do tohto tu celého vstúpime na základe akože tohto návrhu tu. (Rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu.) Pardon, neviem či teda môžem, nemôžem. Na základe štyroch bodov. A bude to zdôvodnené, prakticky že nebude zdôvodnené. Čiže to už naozaj, že, že to takto sa to robí? Že viete si predstaviť, že by v akékoľvek inej demokratickej krajine sa pristúpilo k tomu, že ideme odvolávať predsedu kontrolného výboru spravodajskej služby, jedinej inštitúcie, ktorá kontroluje dnes spravodajskú službu na Slovensku zvonka, a že príde koalícia, povie, že odvolávame, odvolávame šéfku toho výboru z opozície, tak je o tom obrovská diskusia. O tom sa rozpráva, to je vážna vec. A my k tomu tu pristupujeme, jak keby sme sa bavili pomaly o hocijakom technickom uznesení, ktoré toto tu plénum akože prijíma. Takže, kolegovia, pre... prosím, že naozaj, že to sa takto nerobí. Že tak ak to chcete naozaj akože zdôvodniť, tak sa tu postavte a dajte to akože vážne zdôvodnenie toho, aby, že prečo by Národná rada mala pristúpiť ku kroku, a to mi, teraz poprosím, že možno skúsenejší členovia tohto pléna nech mi povedia, to sa asi nikdy nestalo v minulosti, že by bol odvolaný člen, člen, predseda osobitného kontrolného výboru, neviem. Povedzte mi, či bol, alebo nebol. (Reakcia z pléna.) Bol? Neviem, dobre, tak povedzte. A minimálne, keď bol, tak potom si, tak sa poďme baviť o tých precedentoch, že na základe čoho to bolo urobené. Lebo, že to bude tak, že my sme sa, teda sme si to zmysleli, tak, tak neviem.
A teda ďalšiu dôležitú vec, ktorú by som k celej kultúre tohto návrhu chcel povedať, je tá, že tento návrh akýmkoľvek spôsobom nebol prediskutovaný na výbore, že ak majú kolegovia, teraz si procesne len povedzme teda. Samozrejme, to, rokovanie tohto výboru prebieha v neverejnom režime. Ja teraz nebudem nejako o tom siahodlho rozprávať, ale minimálne toľko snáď môžem povedať, že diskusia o tom, že je nejaká nespokojnosť s vedením toho výboru, na výbore neprebehla. A teda už ako nech si ľudia urobia názor o tom všetkom sami, ale teda konkrétne, informácie o tom, že sa ide odvolávať pani predsedníčka, sme sa dozvedeli z pozvánky na tlačovú konferenciu po tom, čo sme boli na tom výbore, na ktorom to, samotní predkladatelia nemali ani toľko odvahy, alebo, ja neviem, kultúry, alebo čo to je, aby to povedali, že počujte, zdá sa nám, že to nefunguje dobre, chceme, chceme sa o tomto baviť, že to, že proste musí to fungovať nejako inak. Ani to, toľko toho neprebehlo.
Tak ja už neviem, či nejaká ústavná tradícia či existuje, nejaká parlamentná tradícia, minimálne nejaká ľudská tradícia. Však keď sa vám nepáči, ako ten výbor funguje, tak to proste pomenujte na tom výbore jasne, explicitne. Ani toto neprebehlo. A to len akože musím povedať, že, myslím si, že naozaj v roku 2024 by tento parlament mohol rokovať kúsok iným spôsobom.
No a teda k samotným, k samotným tým bodom, ktoré tu odzneli, lebo si myslím, že je dôležité ako keby spomenúť krok za krokom. Teda to, že pani predsedníčka osobitného kontrolného výboru napísala list, v ktorom sa podpísala, že je predsedníčka výboru. Ten list, ak sa nemýlim, opravte ma opäť, neindikoval, že má, že koná v mene výboru, že ona reprezentuje vôľu toho výboru, že ona koná na pokyn toho výboru, jednoducho pani predsedníčka sa podpísala, že je predsedníčka toho výboru. A teda akože to je, to je celá, celá tá vec je tá, že je tam nejaká akože hlavičkový papier a podpis. Tak prepáčte mi, ak toto je dôvod na, dôvod na ako nejaké vyvodzovanie zodpovednosti, tak si myslím, že to by bolo veľmi dobré ako vysvetliť, lebo, opäť, ak by predsedníčka výboru povedala, klamala, že koná v mene výboru alebo výbor ju na niečo splnomocnil a ona to, ona, ona v mene tom posiela nejaký podnet, tak, tak fajn, ale jednoducho sa podpísala. Tú funkciu pani predsedníčka má, má ju, aj keď píše iným ľuďom. Píše, tipujem, že sa podpisuje tak v rôznych iných kontextoch, a nemusí mať na to uznesenie v každom prípade, keď sa podpíše ako, ako predsedníčka. Lebo naozaj z tohto, z logiky tohto, vašej argumentácie vyplýva, vždy, keď napíše pani Kolíková, že je predsedníčka výboru, tak musí, musí byť na to uznesenie výboru. No, a to si myslím, že nie, lebo jednoducho je držiteľka tej funkcie, keď to má na dverách napísané, tak je predsedníčka toho výboru, tak neviem teda, lebo ide, ide o samotný ten akt, to uznesenie, tu vôľu toho výboru, ktoré myslím si, že pani predsedníčka v nejakej forme ako neindikovala v tom liste, len upozornila, upozornila na nejaké, na nejaké skutočnosti, ktoré, s ktorými ona proste nejakým spôsobom narábala.
Dal by som ale do pozornosti jeden veľmi zaujímavý moment, ktorý nastal v tejto situácii, a to bol ten, kedy sa zrazu spravodajská služba ozvala a poslala obsielku všetkým členom výboru, okrem pani predsedníčky Kolíkovej, ak sa nemýlim. Tak vy ste tento list, pani predsedníčka, nedostali. Dostali ho všetci ostatní členovia výboru, kedy služba zrazu dala nejaké stanovisko a upozornila na niečo a zrazu v reakcii na toto tu chrabrí poslanci koaliční výboru si povedali, že nie, toto musí skončiť, a, a, a teda dali tento návrh, ktorý, ktorý dali. A opäť, ja sa len tu prizastavím pri tomto tvrdení, to nie je tvrdenie, to sú tie listy, ktoré sme dostali všetci.
Spravodajská služba okomentovala konanie členky kontrolného výboru, predsedníčky kontrolného výboru, ktorú ju má kontrolovať. A to prepáčte, opäť, že kde sme, aby sa spravodajská služba vyjadrovala k tomu, ako koná nejaká členka kontrolného výboru?! To je tak nad rámec proste nejakých právomoci tej služby a nejakej etiky a nejakého ústavného konania a tobôž akože už čerešnička na torte je to, že nemali ani toľko, neviem, čo to je, odvahy alebo slušnosti, aby to napísali pani predsedníčke samotnej. Myslím, že pani poslankyňa Števulová ju potom informovala o tom, že, že ten list teda sme dostali, ale aspoň ten list bol uverejnený v otvorenom režime, lebo niekedy nám služba posiela listy ako vyhradené, lebo prečo by sme mali informovať o tom, že čo sa tam deje.
Fajn, bod dva, to je teda, musím povedať, že bod dva, ak niekedy sa bude písať nejaká kniha o histórii slovenského parlamentarizmu, tak bod dva, v dňoch 30. 1. a 24. 4. nezabezpečila rokovanie výboru, tak to si myslím, že to by sme tam mohli dať. Akože kolegovia, kolegyne, že ak je kritériom na to, že či niekto môže predsedať nejakému kontrolnému výboru v Slovenskej republike to, že či dvakrát zvolá, alebo nezvolá výbor a zíde sa, nezíde výbor, a vy to tam normálne napíšete. Akože to, to, je naozaj, že, však to tam aspoň ste nemuseli dávať, kolegovia. Akože to ste mohli ísť po tých ostatných veciach, ale že toto je vyslovene že na smiech. To potom akože čo sa ideme baviť o tom, že ideme odvolávať všetkých poslancov výborov, ktorí pravidelne obštruujú napríklad opozične zvolané výbory, lebo sa na nich nezúčastňujú? Tak potom čo? Máme dať teraz akože, ktorý máme výbor, ktorý obštruuje veľmi? Pôdohospodársky výbor sa nám neschádza. Tak teraz máme dať akože návrh na odvolávanie všetkých členov koaličných výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, lebo kašľú na prácu toho výboru? Lebo podľa tej logiky, ktorú tu vy máte, by to malo platiť.
Však ako, samozrejme, že poďme sa baviť o tom, že ako organizovať prácu toho výboru. Ja si myslím, že rokovania toho výboru napríklad cez plenárne týždne je mimoriadne náročné. Poďme sa baviť o tom, že či má sa ten výbor stretávať vo výborové týždne. Som veľmi zvedavý, koľko koaličných poslancov bude pozitívne reagovať napríklad na vytvorenie väčšieho časovo priestoru, ktorú by sme si urobili nie cez plenárny týždeň, lebo tu už by, samozrejme, možno nebolo také populárne, a by som bol potom zvedavý, koľko ľudí by prišlo. Ale že povedať, že kvôli dvom nezvolaným stretnutiam teda budeme odvolávať predsedníčku výboru, ktorá za opozíciu kontroluje ako jediná spravodajskú službu, tak to proste si povedzte nahlas, že či, či vám to príde, že je to v poriadku, aby odznelo v nejakej demokratickej spoločnosti.
No, a bod tri, to je, to je tiež si myslím, že v tej pomyselnej knihe slovenského parlamentarizmu teda by bolo, bolo dobré si zapamätať. Ja to prečítam ešte raz a aj pomaly pre kolegov, nech si to teda vychutnajú. V záujme vlastnej propagácie opakovane verejne spochybňuje činnosť Slovenskej informačnej služby a verejne komunikuje nepravdivé informácie, čím spochybňuje reputáciu tejto spravodajskej inštitúcie. Predsedníčka kontrolného výboru kontroluje službu, má nejaký názor na prácu tej služby. A dokonca, že spochybňuje reputáciu.
Ako vy naozaj si myslíte, že úlohou osobitného kontrolného výboru je chváliť spravodajskú službu?! Hovoriť, ako robí všetko fantasticky? Hovoriť proste, aké dosahuje fantastické výsledky? Však, ako však, snáď toto ani nemyslíte vážne? Úlohou osobitného kontrolného výboru je mať kritický vzťah voči službe. Ak máte pocit, že pani predsedníčka povedala niečo nepravdivé, tak by bolo dobré si to vydiskutovať. Ideálne, keby sme si to diskutovali v režime tomu primeranom, čo je, teda sú uzavreté rokovania kontrolného výboru, kde tam proste vieme o týchto informáciách pracovať, s týmito informáciami vieme narábať v nejakom primeranom režime.
Ja osobne si myslím, že k ničomu podobnému nedošlo. Ale kritizovať šéfku akéhokoľ... šéfa a teraz nejde ani, ani o pani predsedníčku Kolíkovú, ide o šéfa akéhokoľvek kontrolného výboru, že vy ho idete odvolať kvôli tomu, že je kritický voči službe? Alebo že znižuje jej reputáciu? Tak kde sme my proste, ako v Sovietskom zväze? Ale ja, ja, ja tomu nerozumiem, že toto ako, ako môže niekto vôbec vážne napísať v roku 2024?
Proste opozícia, koalícia, veľmi komplikovaný vzťah so spravodajskou službou, veľmi komplikovaná história spravodajskej služby, veľmi komplikovaný kontext riadenia spravodajskej služby súčasnosti, to sú všetko veci, ktoré sú že úplne vážne tu prítomné v tejto diskusii. A netvárme sa, že, že tu nie sú.
A namiesto toho, aby, aby sme sa o nich bavili, tak vy tu idete kritizovať predsedníčku kontrolného výboru za to, že, že si dovolí mať nejaký názor, ktorý je kritický voči službe. A to je naozaj, prepáčte, že ja som do tohto momentu neveril ani tomu, že naozaj tento návrh bude v tejto podobe prednesený v pléne. Lebo tak ako odznel, to znie naozaj ako keby, ja nemám nič proti ako východoeurópskym krajinám ďaleko sovietskym, neviem akým, ale jednoducho toto znie, ako keby osvietený vodca nie je spokojný, ako jeho poslanci si dovolili vyjadriť nejaký názor, a všetci máme chváliť bezpečnostné zložky. Ako naozaj rok 2024, Európska únia, kolegovia, a nie, nie, nie, nie Spoločenstvo nezávislých štátov.
A takže na záver takto, lebo, vravím, že pripravil som si tieto body tak narýchlo najmä kvôli tomu, že som ani nečakal, že budú prednesené, ale ešte raz, pre budúcnosť by som vás chcel poprosiť, aby ste zvážili stiahnutie tohto návrhu, lebo nastavujete tak absolútne nebezpečný precedens pre to, akým spôsobom bude nenastavený... nastavený vzťah opozície, koalície a kontrolných spravodajských služieb, lebo ako dobre vedia aj kolegovia, kolegovia predkladatelia, toto nie je definované zákonom. To, že patrí opozícii vedenie kontrolných výborov, je zvyková vec a táto zvyková vec stojí na nejakom dodržiavaní nejakých pravidiel a napríklad to, že rešpektujeme nejaké nominácie zo strany opozície a že jednoducho do nich v priebehu toho volebného obdobia, ak tomu nie sú nejaké naozaj že vážne dôvody, však ja verím tomu, že existujú niekedy dôvody, keď je nutné odvolanie, ale jednoducho určite nevyzerajú tak ako tie, ktoré predniesli tu predkladatelia, ale jednoducho, že do toho, kto vedie kontrolný výbor, vláda nekecá. Na toto tam je ten kontrolný výbor, aby fungoval v tom špecifickom režime, však je to špecificky ustanovených zopár paragrafov v rokovacom poriadku a v zákone o SIS, aby si robil túto prácu ako jediná inštitúcia, ktorá to dnes môže robiť. Naozaj my sa tu bavíme o tom, že toto je skupina ľudí, ktorí ako jediní majú ako také naozaj že pravidlá a možnosti kontroly z roku ’93, či kedy to je, proste dinosaurie pravidlá , ktoré urgentne potrebujú zmenu, ale ešte v rámci týchto pravidiel vy do toho chcete vstupovať a jednoducho narušiť nejakú nezávislosť tejto kontroly zo strany opozície, odvolať odvolať predsedníčku tohto výboru na základe prazvláštnych dôvodov, si myslím, že pre budúcnosť to je taká cesta do pekla, že neviem, kedy, kedy sa na nej zastavíme. V krátkosti za mňa toľko.
Som veľmi zvedavý a dúfam, že snáď možno som niekoho vyprovokoval k tomu, aby zo strany predkladateľa vystúpil v rozprave. Ja si veľmi rád tie argumenty vypočujem, lebo možno mi fakt len niečo, niečo uniká, a potom sa poďme baviť ďalej v ústnej rozprave.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte teda, aj ja by som sa možno v mene celého poslaneckého klubu nášho poďakoval teda za túto správu, aj za prácu, ktorú na NKÚ robíte. Myslím, že je to zrejmé, že je to kvalitná, nezávislá a dobrá kontrolná činnosť a my, teda ja zvlášť ešte oceňujem aj tú snahu komunikovať s jednotlivými poslaneckými klubmi, a teda aj v našom sú poslanci, ktorí sa vyslovene tejto téme špecializovane venujú a veľmi radi budú ďalej v kontakte s NKÚ. Takže držím palce aj pre budúcnosť.
A druhá vec, sa pripájam k poznámke pána Hargaša, že myslím si, že aj v štruktúre Národnej rady by bolo dobré nájsť nejaký výbor, ktorý by sa zisteniami NKÚ zaoberal v nejakej konkrétnejšej forme. Dnes sa mi zdá, že tu to nemá úplne jasného vlastníka na našej strane, a bolo by dobré, keby tu bola nejaká skupina ľudí, ktorá by naozaj potom s tými zisteniami pracovala, lebo či sú to z pohľadu tvorby verejných politík, sú to veci, ktoré sú zásadné, vracajú sa nám v rôznych zákonoch, legislatíve a len proste ako keby na našej strane chýba ten jasný prijímateľ. Toto plenárne prednesenie je dobré, ale plenárne správy trpia tým, že proste je nás tu 150 a nie je to zaujímavé úplne pre každého, alebo to nie je odbornosť každého, a tie výbory by boli predsa len podľa mňa vhodnejší inštrument. Len teda toľko.
Ďakujem pekne.

V mene poslaneckých klubov PS, SaS a KDH by som chcel požiadať o poradu poslaneckých klubov a navrhujem, aby prebehla počas tej prestávky s tým, že o výsledku porady budeme informovať po ukončení prestávky o 20.35 h.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No ako to niekedy už pri mne tak býva, je teda skoro sedem hodín, paragraf, rozprava, 29a a také absolútne déjá vu toho, že už tu vystupujem niekoľkokrát v podobnom, v podobnom nastavení a v zásade tá téma napriek tomu, že vždy tá koláž okolo toho, tá inštitúcia je vždy nejaká iná a vždy to je proste, v tomto prípade je to RTVS, tak ten motív je tam podobný. A teda čo sa týka tej samotnej RTVS, ja si myslím, že moje kolegyne a kolegovia tu vystupovali veľmi extenzívne a pomenovali tie odborné argumenty v rámci tej témy samotnej veľmi presne a trefne, ja si dovolím povedať o tom motíve širšom, ktorý tu podľa mňa nad nami stojí, a to je ten, tá opakujúca sa kontinuálna deštrukcia inštitúcií a nezávislosti hocičoho v tomto štáte. Mne to príde až ako neuveriteľné a zvláštne, že to je ďalšia z podobných tém, na ktoré sme si tu, absolútne že zvykli, že vlastne tento rok, odkedy tu sme, koľko, osem mesiacov, koľko už bolo zákonov, ktoré sme menili kvôli tomu, aby sme niekoho vyhodili, kto tam bol ako nezávislý a dali si tam nejakého svojho človeka. To nehovorím len teda, a to sú teda veci, ktoré sme museli meniť v Národnej rade kvôli tomu, že je nejaká legislatíva naviazaná, a to nehovorím o všetkých tých exekutívnych rozhodnutiach, ktoré si vláda mohla urobiť a aj si ich urobila. A teda ja som si len tak pracovne, keď som tu sedel a počúval kolegyne a kolegov, urobil taký zoznam, len aby sme si to možno len tak pripomenuli, že do akých absurdných vôd teda ideme, teda že RTVS, mali sme tu FPU, vybavené. Čo ja som teda bol absolútne užasnutý z toho, že štatistický úrad bol teda predmet nejakej zmeny, lebo teda bolo nutné zmeniť aj politické vedenie, teda v nezávislej inštitúcii, ktorá zbiera dáta, tak bolo treba dosadiť bývalého, teda poslanca z Národnej rady, ktorý išiel na štatistický úrad, ale to je teda v poriadku. Ale teda SHMÚ, povedzme si to teda, aj SHMÚ bolo treba teda vymeniť. Bibiana, lebo neviem, proste tie detské ilustrácie sú asi vec, kde musí byť nejaká politická kontrola. ÚRSO, fajn, proste tak, lebo jednoducho musíme mať pod kontrolou reguláciu sieťových odvetví a musí to byť politická nominácia.
Bol tu aj pokus teda aj na PMÚ, tam teda sme museli zastať, lebo, lebo nám to Európska únia povedala, že, vďakabohu, že ešte máme nejaké ako komunita teda spoločné právo o jednotnom trhu, lebo tam tá zmena nemohla nastať. ÚŠP, lebo o tom sme tu diskutovali celkom dlho. Rada pre štátnu službu, no to bude nudný zoznam a dlhý, prepáčte, lebo je toho fakt veľa, je to dlhé, hej? Takže len si to povedzme teda. Rada pre štátnu službu, poďme zase do nejakého iného súdka, banské múzeum, lebo teda v Banskej Štiavnici banské múzeum, opäť je to niečo, čo je dôležité, ale zase aj vážne inštitúcie musia byť teda politizované, tak SIS teda, kde sme, ale to SIS, keďže to bolo komplikované a nedalo sa to tak jednoducho, tak sme to teda museli urobiť cez utajovanú zmenu štatútu a doteraz máme dočasného námestníka povereného tajným štatútom, ktorý je tak krkolomný, ja teda, ja ho poznám, keďže som člen osobitného kontrolného výboru, a ten je tak krkolomný, že keby ste ho videli, tak sa chytíte za hlavu, že to je salto na dvakrát, a tak máme teda povereného riaditeľa štátnej služby.
Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, to bola taká jednohubka, ktorú sme vybavili minulý týždeň, životopis jedna k jednej zmenili ste kvalifikačné predpoklady. Ďakujem veľmi pekne.
Národný park Veľká Fatra a Malá Fatra, keby vás to zaujímalo, Vysoké Tatry aj Nízke Tatry, Muránska planina národný park aj Národný park Slovenský kras, a teda to je jednak veľmi pekný národný park, to odporúčam tam, to je podľa mňa skrytý klenot národných parkov slovenských. Chránená krajinná oblasť Záhorie aj chránená krajina oblasť Kysuce a asi päť ďalších chránených krajinných oblastí, to je hrozná skratka, to nebudem vravieť.
Všetky okresné úrady, lebo to už je teda základný štandard, to už ani, o tom sa snáď ani nediskutuje, že by okresné úrady nemali byť politická nominácia a regionálna štátna správa, to znamená úrady práce, sociálne poisťovne, inšpektoráty práce a tak ďalej, a tak ďalej, desiatky, desiatky, desiatky, stovky, by som povedal priam že stovky ľudí.
Aj tak rozmýšľam, že ako sme sa my dostali k tomu, že toto považujeme za normálne, že prvý rok akože vládnutia, to, na čo tu míňame energiu, je naozaj to, že aby sme si postupne tam podosadzovali akože svojich ľudí.
Že lebo, teda, teraz dajme si, že toto je prvá, teda vignetka, že táto situácia.
Potom ja mám veľmi rád, keď tu máme diskusiu o tom, že ako to je možné, že sme ešte nepostavili diaľnicu medzi Košicami a Bratislavou, že táto krajina medzi svojimi dvoma najväčšími sídlami nebola schopná postaviť akože súvislý prúd, pás betónu o šírke, ja neviem, štyri, šírke, čo ja... diaľnica dva kilometre, kilometer, ja neviem, proste to pásmo, koľko to je. To sme neboli schopní spraviť. Vlaky stále chodia za 4 hodiny 40 minút medzi Košicami a Bratislavou a považujeme to za rekord, ale tu pani poslankyňa Mesterová by vám povedala, že čo to znamená ísť do Stakčína vlakom. Točí o tom videá, ktoré sú proste virálne, lebo to je normálne že zážitok. Lebo napríklad z Bratislavy dostať sa do Stakčína trvá, myslím, že koľko, desať hodín alebo osem hodín, nech sa páči. Je tu národná diskusia o tom, že kde bude tá nemocnica, ktorú začneme stavať, že my tridsať rokov rozmýšľame nad tým, kde postavíme tú ďalšiu nemocnicu. Nie že ju postavíme, my sa nevieme dohodnúť na tom ani, či ju postavíme, postavíme ju v Rázsochách, postavíme ju v Ružinove. Ale, chvalabohu, príde minister obrany, už sa na to sám, chudák, nemohol pozerať, takže on to musí zobrať pod svoje krídla a ide stavať v Prešove vojenskú nemocnicu tajne, aby si konečne aspoň jedna nová nemocnica na Slovensku bola, hej? A musí to robiť minister obrany, lebo my sa nevieme ani zhodnúť na tom, že či v Rázsochách, alebo v Ružinove. Ja keď to počujem len tú diskusiu, ma z toho hlava bolí. Ja nechápem, ako je to vôbec možné, že my sme tu niečo takéto nepostavili. Okej.
Informatizáciu máme ako v roku 2007, alebo neviem, nech povie kolega Truban, lebo to tak je. Ja píšem interpelácie o tom, že čo robíme s tým, že na Slovensku, teda v Košickom kraji alebo v Prešovskom kraji, padajú mosty na cestách II. a III. triedy, že my tu máme niekoľko desiatok až stovák mostov na cestách II. a III. triedy že v havarijnom stave, že to je taká bežná vec, že sa zatvárajú mosty na východe, lebo jednoducho sa rozpadávajú, tak, tak to tu máme.
Eurofondy teda je tiež taká ako smutná kapitola a väčšinou sa u nás diskutuje o tom, že teda ako ich konečne začať míňať. Kým idete do Poľska, alebo idete do Českej republiky, tak to tam vyzerá tak, ako vyzerá. A viete, to je veľmi smutné, že nielen ja, ale myslím, že aj poslankyňa Gažovičová napríklad, sme študovali na vysokej škole v Brne, na Masarykovej univerzite v Brne. Prosím pekne, kolegovia, 120 kilometrov z Bratislavy v roku 2006, kde bol postavený jeden obrovský krásny nový kampus, kde to tam vyzeralo jak na západe. Veda, jedáleň, športoviská, no proste krása, taká veľká krása, že to oceňujú že tisíce ľudí, študentov a študentiek, ktorí tam idú študovať namiesto toho, aby študovali tu na Slovensku. A my sa tak akože čudujeme, že kedy by sme už možno mohli dačo tu postaviť.
A ja zbožňujem, ja naozaj že zbožňujem, keď nastane potom tá diskusia o tom, že ako je toto možné, že sa to nám nedarí. Však čo dočerta sa to deje, že sa nám tam nedarí? Čo v tom musí byť ten háčik, že my nie sme schopní, kým to Poliaci sú schopní spraviť, Česi sú to schopní spraviť, Nemci sú to schopní spraviť, čo je tá kliatba, ktorá visí nad tým slovenským národom, ktorá mu bráni, aby jednoducho urobil to rozhodnutie a urobil jeden, prosím, aspoň jeden úspešný veľký infraštruktúrny projekt napríklad, aby niečo dotiahol do konca. Lebo na Slovensku naozaj za posledných tridsať rokov, keď sa tu niečo postavilo, tak to bol súkromný sektor a keď tento štát niečo robil, tak to bolo proste, že rozdal a že je to úplne poriadku, že buď zmenil daňovú legislatívu, alebo rozdal nejaké peniaze.
Ale že by tento štát bol schopný niečo postaviť, dotiahnuť do konca, to sa mu nepodarilo. A viete, že prečo to je?
To je presne preto, túto diskusiu, ktorú tu máme dnes. Lebo že kto by to robil pre ten štát? No však to sa nepostaví sama tá nemocnica, to sa nezlepšia tie vlakové trate, to sa neurobí ten kampus univerzitný, to urobia nejakí ľudia, hej? A kto budú tí ľudia? Kto bude chcieť pracovať pre tento štát, keď v momente, keď každé štyri roky, keď sa tu proste niečo ide, keď sa tu zmení vláda, tak proste sa tu reže krížom-krážom a vyhadzuje sa ešte nejaký aj nešťastník, ktorý spravuje banské múzeum v Banskej Štiavnici, lebo aj to si proste niekto na to urobí, sa na to ulakomí, tak kto by asi chcel stavať nemocnicu, alebo chcel mať na starosti obrovské infraštruktúrne projekty a všetky tie, ten tlak a všetku tú zodpovednosť, čo s tým súvisí, keď my politizujeme ešte aj pomaly proste referentov na okresnom úrade v Košiciach na okolí, hej? No kto to spraví? Nikto to nespraví.
A to je proste že totálna, totálna hanba a totálny základ, akože ja by som povedal že 80 % problémov, ktoré my tu máme. A ja budem prvý, ktorý povie, keď sa potom prihlási pán poslanec Michelko a povie, že ale však to robili aj tie ostatné vlády. A ja s ním súhlasím, že áno. Robili to proste všetky vlády, ktoré tu boli doteraz. Podľa mňa je to proste že neprípustné. Je to základ proste tých problémov, ktoré my tu máme a niečo sa s tým musí spraviť a možno prvá vec, ktorú by sme s tým spravili, je to, že by sme si povedali, že existuje nejaká čiara, cez ktorú sa nejde, že existujú nezávislé inštitúcie, ktoré necháme na pokoji, že budeme mať profesionálnu štátnu službu, ktorú necháme na pokoji, že budeme mať manažérov, ktorí tam budú bez ohľadu na to, že či sú straníci v Progresívnom Slovensku, SNS, či to sesternica pána Trubana, alebo pána Danka, alebo, alebo hocikoho iného. Jednoducho že tam budú ľudia, ktorí sú tam na to, aby robili svoju prácu. A potom, samozrejme, nad nimi budú politici, ktorí skrz voľby v Národnej rade si zvolia nejakú vládu, ktorá si bude dosadzovať proste nejaké politické riadenie do tých inštitúcií, bude dozorovať tie inštitúcie nezávislé. Jednoducho bude, bude, bude ten štát riadiť tak, ako sa nejako patrí, alebo ako to funguje v nejakom normálnom rozvinutom svete.
Lebo čuduj sa svete, ja si nemyslím, že sme národ prekliaty, že nad nami visí nejaká kliatba. Myslím si, že sme národ krásny, šikovný a dokážeme veľké veci, len konečne, prosím, konečne by sme nemuseli na začiatku každého volebného obdobia odvolať všetkých ľudí, ktorí dačo robia v tomto štáte, dosadiť si tam svojich a potom sa čudovať, že nám to veľmi nejde.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som požiadať a podať procedurálny návrh na termínovanie parlamentných tlačí 240, čo je zákon o mene a priezvisku, teda jeho zmena, tlači 243, Trestný zákon, tlači 342, zákon o štátnom občianstve, a tlači 343, zákon na vydanie príspevku na úhradu nákladov na bývanie, na štvrtok 27. júna na deviatu kvôli účasti hlavnej predkladateľky v Rade Európy reprezentujúc Národnú radu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ja si dovolím reagovať na pani Vaľovú, najmä skúsim ešte dovysvetliť ešte ten svoj argument, alebo v podstate máme takú teoretickú diskusiu. Tak áno, len v súčasnou poriadku predpokladá sa celoživotná renta, najmä prezidenta, kvôli tomu, že on reprezentuje tú štátnosť, že od neho sa nečaká, že sa vráti do bežného občianského života, on už proste má tam dačo robiť, písať knižky alebo tak, hej. Tieto, naozaj akože tá rola prezidenta v našom ústavnom poriadku je objektívne iná ako než, než ďalší, je taká transcendentná priam, by možno povedali nejakí ústavní právnici. A nedáva to úplne potom zmysel v tom, že potom keď už v tom návrhu sa to rozširuje na toho predsedu parlamentu, ktorý sa tam chudák ocitol už len preto, no, chudák, možno dobre pre neho, že teda vlastne tak jeden dostane rentu, lebo je to exekutívna funkcia, musí dostať on a ten predseda parlamentu, tak už je najvyšší činiteľ tiež, tak to dáme aj jemu. No proste akože logicky vnútorne to nesedí, ja chápem, že tam ide o jednu konkrétnu vec, ale no proste nedáva to logiku a nemusíme sa tváriť, že hej.
Lebo druhá vec potom je to poistenie, ktoré hovoríte, čo podľa mňa je veľmi dobrý argument, ja som nad tým taktiež rozmýšľal, lebo napríklad je to podobná situácia ako príslušníci bezpečnostných zborov, ktorí pri výkone, pri výkone svojej funkcie sú zranení alebo, alebo zomrú a v tom prípade dostáva rodina nejaké odškodnenie, no ale potom nerozumiem, že prečo to je po dvoch rokoch, hej, či po dvoch celých volebných obdobia. Lebo ak to má byť, opäť nie je zrejmé, že čo je zámer toho opatrenia, či to vďaka, či je to akože sociálne zabezpečenie, nejaká forma jeho, alebo je protikorupčné opatrenie, transparentnosť. A že lietame hore-dole medzi tými argumentami a nikdy nám to úplne nesedí. A preto len ja hovorím, že ja chápem, čo sa akože v jadre tej, argumenty majú hlavu aj pätu, ktorú hovoríte aj vy, ale v zmysle toho legislatívneho materiálu, ktorý sem prišiel, je zrejmé, že to nie je nejaká komplexná zmena pomerov ústavných činiteľov a všetkého, čo od toho čakáme, čo bude s nimi po alebo počas výkonu ich funkcie.
Ďakujem pekne.