Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, vitajte naspäť, dúfam, že ste mali príjemné leto. Ja vystúpim naozaj v krátkosti a skončíme teda o devätnástej, nebojte sa.
Na úvod dovoľte, aby som teda tak povedal, že ďakujem vlastne všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí pracovali na tomto návrhu, lebo viem, že do toho išla istá práca a tá snaha si myslím, že bola aj úprimná a potom tu teda to, čo tu odznelo v tej diskusii, myslím,...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, vitajte naspäť, dúfam, že ste mali príjemné leto. Ja vystúpim naozaj v krátkosti a skončíme teda o devätnástej, nebojte sa.
Na úvod dovoľte, aby som teda tak povedal, že ďakujem vlastne všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí pracovali na tomto návrhu, lebo viem, že do toho išla istá práca a tá snaha si myslím, že bola aj úprimná a potom tu teda to, čo tu odznelo v tej diskusii, myslím, že to aj vystihuje, keď ten pocit, ktorý zo strany opozície keď zaznieva, že je to teda zmeškaná príležitosť, tak on vychádza vlastne z toho, že teda sú tam veci, ktoré, ktoré sme jasne pomenovali v tejto rozprave, ktoré verím, že budú predmetom druhého čítania a ktoré tam chýbajú.
No ale kolegovia, kolegyne, prvé čítanie by malo byť o tých ako všeobecných princípoch. Verím, že o tých detailoch sa budeme baviť v tom druhom čítaní. Už aj pán kolega Gašpar tu indikoval, že o tú diskusiu záujem má a ja verím, že tá diskusia bude konštruktívna, ale poďme teda k tým konkrétnym princípom. Lebo viete, ja verím, že toto by mal byť rokovací poriadok, ktorý vychádza z nejakého základného konsenzu a myslím, že by to mal byť rokovací poriadok, ktorý bude fungovať na taký ten rawlsonský princíp, závoj nevedomosti sa tomu hovorí, že spravodlivá je taká spoločnosť, kde vy neviete, ako sa do nej narodíte, či budete bohatý alebo chudobný alebo biely alebo čierny a je to lotéria, ale tie pravidlá sú také, že ich budete akceptovať, akokoľvek sú náhodné. A teda by som tento rawlsonský test do tohto dal, že teda verím, že toto bude rokovací poriadok, ktorý budete akceptovať, za ktorý by kolegovia z koalície hlasovali, aj keby boli opoziční. Lebo však snáď verím tomu, že budeme mať stále slobodné voľby a možno raz sa to tu otočí a raz budete chcieť aj vy, kolegovia, na tejto strane miestnosti fungovať s rokovacím poriadkom, ktorý funguje pre všetkých.
A ja teraz ani prekvapivo nechcem hovoriť o nejakých konkrétnych ako keby detailoch toho rokovacieho poriadku, ale poviem, že momentálne ja vidím že dva základné princípy, ktoré presahujú podľa mňa ten rokovací poriadok a nejakého rešpektu menšiny a väčšiny, ktoré momentálne nie sú dodržiavané, a mňa to osobne akože mimoriadne trápi, štve, hnevá a neviem, povedzte si nejaké synonymum, a prvé je teda to, ako absolútne odsúvame to vyslovovanie nedôvery a vyslovovanie nedôvery či už vláde, alebo ministrom. To, kolegovia a kolegyne, to je že tak zásadné podľa mňa porušenie vôbec ako ústavnej funkcie tejto inštitúcie. To, že sme sa rozhodli, že niečo, čo máme ústavou dané, čo je kontrola teda exekutívy, je rozhodnutím pléna, rozhodnutím nejakej politickej väčšiny odsúvanej bokom, je podľa mňa škandalózne. A ja sa teda ako pýtam, že či je toto niečo, s čím sa kolegovia chcú stotožniť a pre mňa toto je napríklad vec, ktorá v tom rokovacom poriadku by mala byť ošetrená. Ja si myslím, že to je, by som povedal, dokonca aj zásadný že ústavný problém.
Druhú vec, ktorú ja považujem za problematickú, ktorá sa tu vždy tak ako keby bokom posunie, lebo na výboroch teda tie kamery až tak prítomné nie sú, na výboroch až tak veľa novinárov väčšinou nesedí, ale to, ako nám prestávajú fungovať výbory. Ja normálne ako, ak tu kolegovia sa niekedy rozčuľujú, že prečo zbytočne tu sedíme v pléne, ja niekedy ako mám pocit, že načo sa hráme vôbec na tie výbory. Lebo to je presne tá vec, však sú cez tie obedňajšie prestávky, niekedy ich máme o 7.30 h s pánom predsedom sudcom, ale však ja to chápem, aj prečo to je, len proste však fungujeme okolo, tak, že to každý berie, že to vlastne nie je to ozajstné, načo tu sme, lebo potom, kolegovia, ak sa naozaj chceme baviť o tom, že sa v pléne diskutuje veľa a zbytočne, tak ono by to malo byť vyvážené a chýba nám odborná diskusia, tak ja si myslím, že tá odborná diskusia by mala prebiehať vo výboroch. Štandardne vo veľkých parlamentoch, fungujúcich parlamentoch sú výbory tie miesta, kde mimochodom je tá ako keby najživšia diskusia, či už je to Bundestag alebo House of Commons alebo v Európskom parlamente výbory, dokonca niekde sú podvýbory, ktoré sú úplne že kľúčová vec. Tam sa dejú tie odborné diskusie a naozaj potom v tom pléne to už je len taká akože špička ľadovca, kde sa povedia tie vyštrngané politické pravidlá.
No a my sme úplne naopak. My ideme skracovať teda rečnícke časy v tom pléne, čo ja považujem teda za celkom akože nešťastný nápad, ale nie aj okrem toho, že podľa mňa je to porušenie nejakej tradície, ktorú tu máme, a už čert to ber tých päť minút, a najmä kvôli tomu, že potom nám nefungujú tie výbory. To, že nám nechodia ministri na výbory, ako prepáčte, kolegovia, ak sme kúsok seba rešpektujúci poslanci, ktorí chápu to, že v tej ústavnej nejakej ako architektúre Národná rada sa zodpovedá nám, a keď vy máte nejaký problém s ministrom, zastupujete svojich voličov, tak ten minister by mal ako naklusať do toho výboru a jednoducho (rečník sťažka prehltol), pardon, sa mu zodpovedať. No a toto sa nám nedeje a toto sú pre mňa akože veci, ktoré poviem, že fajn, vyriešme si grafy, tabuľky, vyriešme si čítania pozmeňovákov, to sú všetko veci, ktoré sú dôležité, ale pre mňa akože v jadre dnes fungovania Národnej rady ako nefungujúceho vzťahu medzi koalíciou a opozíciou, pre mňa je napríklad toto ako keby jedna zo základných vecí, že tu absolútne postrádame nejaký rešpekt medzi väčšinou a menšinou, podľa mňa v dvoch kľúčových veciach na to, aby sme robili.
Druhá, druhý okruh, ktorý by som chcel zvýrazniť, je kvalita legislatívy, lebo my sa tu niekedy o tomto bavíme, ako keby tento zákon bol o nás, ale tento zákon nie je o nás. Tento zákon je o tom, aby sme my boli schopní prijímať kvalitné zákony pre ľudí. A, prepáčte, ako kvalitné zákony ja si myslím také, ktoré sú, však pán predseda hospodárskeho výboru určite často stretáva zástupcov, a teraz to úplne vážne myslím, že zástupcov podnikateľských združení alebo obchodných komôr, ktorých jedna z najčastejších kritík je to, že slovenská legislatíva je nekvalitná, mení sa priebežne, daňoví poradcovia sa nevedia nachystať na ďalšiu sezónu a tak ďalej a tak ďalej. Ústavný súd nám opakovane posiela do Národnej rady, keď robí prieskum nejakých, nejakých našich vecí, proste kvalita, čo to je, legislatívna kultúra Národnej rady je veľmi nízka. To už dostávame zo súdov, dostávame to od ľudí.
Tak ja by som teda volal po tom, aby sme sa naozaj pozreli na túto vec. Nie o tom, že či nás to tu nudí sedieť v pléne, že či počúvame o päť minút dlhšie niekoho, kto nás baví-nebaví, ale je to o tom, že či my tu prijímame zákony, ktoré sú kvalitné, na ktoré občania sa vedia nastaviť, biznis sa vie nastaviť, občianske združenia sa vedia nastaviť a podľa mňa to momentálne tak nie je, lebo proste tu máme bordel v tých lehotách, lebo sme si zvykli na tie prílepky, zvykli sme si tu na všetko, že je nám to absolútne každému všetko jedno. Myslím, že aj dnes sme dokonca schvaľovali nejakú spoločnú správu, v ktorej bolo ja neviem koľko, koľko bodov, bol to nejaký prílepok a proste zo dňa na deň sa tu nieže bežné zákony aj ústava sa tu novelizovala a ktovie ako to skončí. A teda len pán predseda bol pri tom treťom čítaní.
Pán predsedajúci, ako ste reagovali na to tretie čítanie, že ako sa to zneužívalo. Však to má veľmi jednoduché riešenie. Jednak teda povedzme si rovno, späť k tomu, čo som povedal predtým, to tretie čítanie je dôležité, lebo sa tam robí harakiri legislatívne, ergo proste to má veľký význam, prosím, neznižujme to, a keď niekto vystupuje v treťom čítaní nie k veci, tak jednoducho predsedajúci preruší, tak ako to niekedy s nejakou kontroverziou robí aj pán podpredseda Gašpar.
No a teda na záver teda ten etický kódex. Ja len pripomínam, že celá táto epopeja vznikla, vlastne ja si to pamätám, niekedy bolo tak dva roky dozadu, ešte sme boli všetci mladí a krásni, začalo sa IX. volebné obdobie a nastali tu nejaké incidenty a potom tie incidenty sa vyhodnocovali tak akože ad hoc, že proste ani vlastne na to nie je pravidlo, ani na to nemáme nejaké, nejaké normy, poďme, poďme s tým teda niečo spraviť, lebo tu bol taký moment, pamätáte si, dokonca sme chvíľku nemali naživo tlačovky vo foyeri Národnej rady ako riešenie správania poslancov. No tak dopyt bol po tom, aby sme prijali nejaké pravidlá. A tak prosím, že prijmime tie nejaké pravidlá. Ja počujem aj pána predsedajúceho podpredsedu Gašpara, že teda má chuť o tom diskutovať, diskutujme, majme teda kvalitné druhé čítanie, len ja prosím jednu vec, a opäť to je, sa vrátim k tomu rawlsonskému princípu, nech je to férové pre každého. Prosím, prijmime také pravidlá, či už to budú pokuty, alebo ja neviem, čo sa tu bude robiť, ale ktoré budú aplikované na každého rovnako, či to bude koaličný poslanec, či to bude opozičný poslanec, či to bude fialový, modrý, oranžový, akýkoľvek. Čokoľvek tu prijmeme, prosím, nech to férovo platí pre všetkých.
Ďakujem veľmi pekne, nejdem to už ďalej naťahovať. (Potlesk.)
Skryt prepis