Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, vitajte naspäť, dúfam, že ste mali príjemné leto. Ja vystúpim naozaj v krátkosti a skončíme teda o devätnástej, nebojte sa.
Na úvod dovoľte, aby som teda tak povedal, že ďakujem vlastne všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí pracovali na tomto návrhu, lebo viem, že do toho išla istá práca a tá snaha si myslím, že bola aj úprimná a potom tu teda to, čo tu odznelo v tej diskusii, myslím, že to aj vystihuje, keď ten pocit, ktorý zo strany opozície keď zaznieva, že je to teda zmeškaná príležitosť, tak on vychádza vlastne z toho, že teda sú tam veci, ktoré, ktoré sme jasne pomenovali v tejto rozprave, ktoré verím, že budú predmetom druhého čítania a ktoré tam chýbajú.
No ale kolegovia, kolegyne, prvé čítanie by malo byť o tých ako všeobecných princípoch. Verím, že o tých detailoch sa budeme baviť v tom druhom čítaní. Už aj pán kolega Gašpar tu indikoval, že o tú diskusiu záujem má a ja verím, že tá diskusia bude konštruktívna, ale poďme teda k tým konkrétnym princípom. Lebo viete, ja verím, že toto by mal byť rokovací poriadok, ktorý vychádza z nejakého základného konsenzu a myslím, že by to mal byť rokovací poriadok, ktorý bude fungovať na taký ten rawlsonský princíp, závoj nevedomosti sa tomu hovorí, že spravodlivá je taká spoločnosť, kde vy neviete, ako sa do nej narodíte, či budete bohatý alebo chudobný alebo biely alebo čierny a je to lotéria, ale tie pravidlá sú také, že ich budete akceptovať, akokoľvek sú náhodné. A teda by som tento rawlsonský test do tohto dal, že teda verím, že toto bude rokovací poriadok, ktorý budete akceptovať, za ktorý by kolegovia z koalície hlasovali, aj keby boli opoziční. Lebo však snáď verím tomu, že budeme mať stále slobodné voľby a možno raz sa to tu otočí a raz budete chcieť aj vy, kolegovia, na tejto strane miestnosti fungovať s rokovacím poriadkom, ktorý funguje pre všetkých.
A ja teraz ani prekvapivo nechcem hovoriť o nejakých konkrétnych ako keby detailoch toho rokovacieho poriadku, ale poviem, že momentálne ja vidím že dva základné princípy, ktoré presahujú podľa mňa ten rokovací poriadok a nejakého rešpektu menšiny a väčšiny, ktoré momentálne nie sú dodržiavané, a mňa to osobne akože mimoriadne trápi, štve, hnevá a neviem, povedzte si nejaké synonymum, a prvé je teda to, ako absolútne odsúvame to vyslovovanie nedôvery a vyslovovanie nedôvery či už vláde, alebo ministrom. To, kolegovia a kolegyne, to je že tak zásadné podľa mňa porušenie vôbec ako ústavnej funkcie tejto inštitúcie. To, že sme sa rozhodli, že niečo, čo máme ústavou dané, čo je kontrola teda exekutívy, je rozhodnutím pléna, rozhodnutím nejakej politickej väčšiny odsúvanej bokom, je podľa mňa škandalózne. A ja sa teda ako pýtam, že či je toto niečo, s čím sa kolegovia chcú stotožniť a pre mňa toto je napríklad vec, ktorá v tom rokovacom poriadku by mala byť ošetrená. Ja si myslím, že to je, by som povedal, dokonca aj zásadný že ústavný problém.
Druhú vec, ktorú ja považujem za problematickú, ktorá sa tu vždy tak ako keby bokom posunie, lebo na výboroch teda tie kamery až tak prítomné nie sú, na výboroch až tak veľa novinárov väčšinou nesedí, ale to, ako nám prestávajú fungovať výbory. Ja normálne ako, ak tu kolegovia sa niekedy rozčuľujú, že prečo zbytočne tu sedíme v pléne, ja niekedy ako mám pocit, že načo sa hráme vôbec na tie výbory. Lebo to je presne tá vec, však sú cez tie obedňajšie prestávky, niekedy ich máme o 7.30 h s pánom predsedom sudcom, ale však ja to chápem, aj prečo to je, len proste však fungujeme okolo, tak, že to každý berie, že to vlastne nie je to ozajstné, načo tu sme, lebo potom, kolegovia, ak sa naozaj chceme baviť o tom, že sa v pléne diskutuje veľa a zbytočne, tak ono by to malo byť vyvážené a chýba nám odborná diskusia, tak ja si myslím, že tá odborná diskusia by mala prebiehať vo výboroch. Štandardne vo veľkých parlamentoch, fungujúcich parlamentoch sú výbory tie miesta, kde mimochodom je tá ako keby najživšia diskusia, či už je to Bundestag alebo House of Commons alebo v Európskom parlamente výbory, dokonca niekde sú podvýbory, ktoré sú úplne že kľúčová vec. Tam sa dejú tie odborné diskusie a naozaj potom v tom pléne to už je len taká akože špička ľadovca, kde sa povedia tie vyštrngané politické pravidlá.
No a my sme úplne naopak. My ideme skracovať teda rečnícke časy v tom pléne, čo ja považujem teda za celkom akože nešťastný nápad, ale nie aj okrem toho, že podľa mňa je to porušenie nejakej tradície, ktorú tu máme, a už čert to ber tých päť minút, a najmä kvôli tomu, že potom nám nefungujú tie výbory. To, že nám nechodia ministri na výbory, ako prepáčte, kolegovia, ak sme kúsok seba rešpektujúci poslanci, ktorí chápu to, že v tej ústavnej nejakej ako architektúre Národná rada sa zodpovedá nám, a keď vy máte nejaký problém s ministrom, zastupujete svojich voličov, tak ten minister by mal ako naklusať do toho výboru a jednoducho (rečník sťažka prehltol), pardon, sa mu zodpovedať. No a toto sa nám nedeje a toto sú pre mňa akože veci, ktoré poviem, že fajn, vyriešme si grafy, tabuľky, vyriešme si čítania pozmeňovákov, to sú všetko veci, ktoré sú dôležité, ale pre mňa akože v jadre dnes fungovania Národnej rady ako nefungujúceho vzťahu medzi koalíciou a opozíciou, pre mňa je napríklad toto ako keby jedna zo základných vecí, že tu absolútne postrádame nejaký rešpekt medzi väčšinou a menšinou, podľa mňa v dvoch kľúčových veciach na to, aby sme robili.
Druhá, druhý okruh, ktorý by som chcel zvýrazniť, je kvalita legislatívy, lebo my sa tu niekedy o tomto bavíme, ako keby tento zákon bol o nás, ale tento zákon nie je o nás. Tento zákon je o tom, aby sme my boli schopní prijímať kvalitné zákony pre ľudí. A, prepáčte, ako kvalitné zákony ja si myslím také, ktoré sú, však pán predseda hospodárskeho výboru určite často stretáva zástupcov, a teraz to úplne vážne myslím, že zástupcov podnikateľských združení alebo obchodných komôr, ktorých jedna z najčastejších kritík je to, že slovenská legislatíva je nekvalitná, mení sa priebežne, daňoví poradcovia sa nevedia nachystať na ďalšiu sezónu a tak ďalej a tak ďalej. Ústavný súd nám opakovane posiela do Národnej rady, keď robí prieskum nejakých, nejakých našich vecí, proste kvalita, čo to je, legislatívna kultúra Národnej rady je veľmi nízka. To už dostávame zo súdov, dostávame to od ľudí.
Tak ja by som teda volal po tom, aby sme sa naozaj pozreli na túto vec. Nie o tom, že či nás to tu nudí sedieť v pléne, že či počúvame o päť minút dlhšie niekoho, kto nás baví-nebaví, ale je to o tom, že či my tu prijímame zákony, ktoré sú kvalitné, na ktoré občania sa vedia nastaviť, biznis sa vie nastaviť, občianske združenia sa vedia nastaviť a podľa mňa to momentálne tak nie je, lebo proste tu máme bordel v tých lehotách, lebo sme si zvykli na tie prílepky, zvykli sme si tu na všetko, že je nám to absolútne každému všetko jedno. Myslím, že aj dnes sme dokonca schvaľovali nejakú spoločnú správu, v ktorej bolo ja neviem koľko, koľko bodov, bol to nejaký prílepok a proste zo dňa na deň sa tu nieže bežné zákony aj ústava sa tu novelizovala a ktovie ako to skončí. A teda len pán predseda bol pri tom treťom čítaní.
Pán predsedajúci, ako ste reagovali na to tretie čítanie, že ako sa to zneužívalo. Však to má veľmi jednoduché riešenie. Jednak teda povedzme si rovno, späť k tomu, čo som povedal predtým, to tretie čítanie je dôležité, lebo sa tam robí harakiri legislatívne, ergo proste to má veľký význam, prosím, neznižujme to, a keď niekto vystupuje v treťom čítaní nie k veci, tak jednoducho predsedajúci preruší, tak ako to niekedy s nejakou kontroverziou robí aj pán podpredseda Gašpar.
No a teda na záver teda ten etický kódex. Ja len pripomínam, že celá táto epopeja vznikla, vlastne ja si to pamätám, niekedy bolo tak dva roky dozadu, ešte sme boli všetci mladí a krásni, začalo sa IX. volebné obdobie a nastali tu nejaké incidenty a potom tie incidenty sa vyhodnocovali tak akože ad hoc, že proste ani vlastne na to nie je pravidlo, ani na to nemáme nejaké, nejaké normy, poďme, poďme s tým teda niečo spraviť, lebo tu bol taký moment, pamätáte si, dokonca sme chvíľku nemali naživo tlačovky vo foyeri Národnej rady ako riešenie správania poslancov. No tak dopyt bol po tom, aby sme prijali nejaké pravidlá. A tak prosím, že prijmime tie nejaké pravidlá. Ja počujem aj pána predsedajúceho podpredsedu Gašpara, že teda má chuť o tom diskutovať, diskutujme, majme teda kvalitné druhé čítanie, len ja prosím jednu vec, a opäť to je, sa vrátim k tomu rawlsonskému princípu, nech je to férové pre každého. Prosím, prijmime také pravidlá, či už to budú pokuty, alebo ja neviem, čo sa tu bude robiť, ale ktoré budú aplikované na každého rovnako, či to bude koaličný poslanec, či to bude opozičný poslanec, či to bude fialový, modrý, oranžový, akýkoľvek. Čokoľvek tu prijmeme, prosím, nech to férovo platí pre všetkých.
Ďakujem veľmi pekne, nejdem to už ďalej naťahovať. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým za faktické poznámky. A ja teda, ak dovolíte, už to trvá príliš dlho celé, tak sa vyjadrím k pánovi Hazuchovi.
Viete, ja som, my sme mali klub teraz o jednej, a ja som vyslovene kolegov svojich poprosil, že, lebo sa ma pýtali, samozrejme, kolegovia sú veľmi fajn a kolegyne, ktoré sa ma chcú zastať, ale že ja si to teda obhájim sám, lebo si myslím, že je to v prvom rade o mne.
A v druhom rade vzhľadom na to, čo sme tu videli kolegovia, som aj tušil, že to bude takto vyzerať, tak si povedzme úprimne, že či toto je niečo čo, do čoho treba prilievať ešte oheň. Že či na toto sme my tu prišli, aby sme si tu citovali memečka, hovorili, že kto tu je aká ceruzka vystrúhaná, a ja neviem, a čo, kto videl, aký obrázok na internete. Že viete, že mne to bolo blbé aj ako keby teraz povedať, že počujte, poďte piati sa hádať na tejto úrovni, lebo myslím si, že na toto tu nie sme. A ak, ako bol to očividne dlhý rok, bola to dlhá schôdza a ja verím, že možno v lete si všetci kúsok ako oddýchneme, ak teda nebude nejaká mimoriadna schôdza, ako správne naznačili kolegovia, že sme to tu celkom mali. A že možno sa zamyslíme nad tým, prepáčte, to fakt poviem, že či toto je spôsob, akým tu ideme diskutovať. Lebo ja som absolútne pripravený na akúkoľvek diskusiu, aj osobnú, ostrú, vecnú, hodnotovú, ale akože nie takúto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegovia. Asi sa mi vystupuje ťažko a nie kvôli tomu, čo tu odznelo, ale celkovo kvôli tej atmosfére. A ja vlastne v podstate asi tak od desiatej minúty toho všetkého, čo tu, čo tu rozprávame, rozmýšľam nad tým, že vlastne v akom stave je táto krajina. Fakt že v akom stave my sme, že my tu ani takúto základnú vec, na ktorú môžeme mať rôzny názor, môžeme mať rôzny názor aj na mňa, aj na nás, aj na všetko, ale že my to nevieme prejsť ani ako keby s nejakou elementárnou slušnosťou, nejakou štábnou kultúrou voči tejto inštitúcii, voči, voči nám navzájom, ja neviem. Ja naozaj nerozumiem, že kde sa nachádzame a že kam, kam my smerujeme s tým všetkým, čo sme tu predviedli. Prepáčte a proste musím to ešte nejako spracovať.
Ďakujem kolegom z môjho poslaneckého klubu za nomináciu, ďakujem za všetky podporné slová, ďakujem za podporné slová kolegovi Dostálovi a všetkým z SaS, aj z ďalších opozičných klubov, veľmi si to cením. Ďakujem za vypočutie v klube SLOVENSKO, ktoré bolo naozaj veľmi korektné a fér a pýtali sa otázky, ktoré boli absolútne legitímne. A ďakujem ostatne aj za, za prejav Igora Matoviča, ktorý bol legitímny a ako to, ako to, ja si myslím, že pán poslanec Igor Matovič vraví, nakoniec to vysvedčenie nám dajú voliči. Lebo to odvolanie, ktoré tu prebehlo v septembri minulého roka, bola podľa mňa, stále som o tom presvedčený, jedna hanebná vec, jedna hanebná vec, ktorá sa nemala stať. A celá tá diskusia, ktorá tu ukazuje, všetko, čo sme okolo toho tu robili, viete, že ja by som to tu mohol, mohol aj vysvetľovať a mohli by sme si tu teraz akože dávať dáta, tabuľky a to, ale viete, mne je to tak ľúto, že to je vlastne úplne jedno, lebo my, ako tu sme v tejto miestnosti, my všetci vieme, že vlastne to kúsok neni pravda. Myslím, že pán Mikloško by vedel citovať, že to bol ten Václav Havel, že je to v tej eseji, ktorej to je, teraz som aj zabudol (reakcia z pléna), presne tak, V moci bezmocných, kde vlastne sa všetci tvária, vyložia ten, vyložia ten, ten výklad na prvého mája, všetci to vlastne nemyslia vážne, všetci to tlieskajú, očakávajú, žijú v tej spoločnosti, lebo to tak máme robiť, ale vlastne všetci vedia, že je to fejk.
A ja, prepáčte, kolegovia, ja chápem, všetci tu máme nejaké zadania, máme nejaké očakávania, ale to, čo tu odznelo, všetky tie veci, ja viem, že tomu ani vy neveríte poriadne, neverí... tak, ako ste neverili pri Šimečkovi, neveríte ani tomuto, čo tu odznelo, a jednoducho proste si to tu všetci odrobíme a pôjdeme domov na leto. A to je podľa mňa tá najhoršia vec na tom celom, lebo ak to takto funguje, že my sa tu ako nevieme ani normálne porozprávať o argumentoch, ale celé to robíme divadlo pre, ja neviem, stranícke centrály alebo pre instagramy alebo pre nejaké naše, nejaké volebné stratégie, tak je to jednoducho smutná vec.
No ale teda vyjadrím sa ako, vyjadrím sa, vyjadrím sa teda k niektorým tým poznámkam, ktoré tu boli, vrátane k dvom teda, prvej teda tej, že prečo to navrhujeme teraz, tak ak dovolíte, vzhľadom na to, že teda bola odvolaná, bol odvolaný náš predseda, tak bolo asi právom Progresívneho Slovenska a klubu Progresívne Slovensko sa rozhodnúť, kedy, kedy túto voľbu navrhne, takto sme sa preto rozhodli. Mimochodom, ako keby ste neverili, ale ešte aj počas tejto schôdze dostať nejaké body na rokovanie nie je úplne až taká jednoduchá vec, takže chcem vás všetkých ubezpečiť, že aj vzhľadom na môj životný štýl a majetkové pomery luxus je asi tak posledná vec, ktorá ma v mojich tridsiatich ôsmich rokoch v živote trápila a nemyslím si, že ma bude trápiť ďalej. Veľmi rád vás, samozrejme, na tú kávu, ktorú mi tu niektorí tak závidíte, veľmi rád pozvem a určite si ju vypijeme. Možno by to bolo aj dôležité, aby sme to spravili.
Kauza, ktorá tu visela, to je teda tiež inak akože úžasná vec, ktorú teda, teda tu nebola pomenovaná, ale však fajn, ten, ten odkaz, pardon, tu je, tu je, pardon, ten odkaz sme sa stále nedozvedeli, proste sa tu tak povedalo igelitkový Martin na internete, tu by som vás teda chcel fakt poprosiť, aby sme sa už takto nerozprávali. Ak máte nejaké konkrétne výhrady, nech sa páči, pomenujte ich, ale ak si tu ideme citovať memečka, odkazy z internetu, tak, tak je to jednoducho veľmi smutné.
A toľko asi k tomu, čo odznelo tu, lebo podstatná je podľa mňa iná vec. Ja tu pred vami stojím, a teda to hovorím ako nominant za opozíciu, ale je tu dosť veľa kolegov z koalície, a to si naozaj cením. Dúfam, že to nie je len preto, že ste to dostali nejakým príkazom, ale je to preto, že máte o túto tému nejako akože naozajstný záujem. Tak ja tu jednoducho stojím ako človek, ktorý predstupuje pred vás všetkých, pred vás sto päťdesiatich, a ja vám chcem jednoducho povedať a myslím si, že z toho, ako som tu doteraz v Národnej rade tieto dva roky pôsobil, že si ja tu každého kolegu a kolegyňu vážim. Myslím, že viete, že ja som sa každému z vás pozdravil, ja každého jedného človeka, ktorý tu bol zvolený, si vážim za to, že čo tu je, a to, čo vám ja tu sľubujem, je v prípade môjho zvolenia, že túto pozíciu budem vykonávať férovo s rešpektom voči rokovaciemu poriadku Národnej rady, s rešpektom voči tejto inštitúcii, ktorá, prepáčte, poviem, mám veľmi rád a v iných pozíciách som tu už aj nejaké roky strávil a by som bol veľmi rád, keby sa aj niekam posunula, a toto sú všetko veci, ktoré ja vám viem sľúbiť.
A to je teda, prosím, že možno aj taký ako krok, ktorý by sme všetci k sebe mohli urobiť, že v jednej, v jednej, myslím dokonca jedinej inštitúcii v tejto republike, kde sedí opozícia a koalícia spolu, dokonca myslím, že tam ako sú piati kolegovia, to je jediné miesto, kde sa ako denno-denne stretáva opozícia a koalícia, lebo v tej výkonnej (reakcia z pléna), alebo fajčiarni, výborne, alebo vo vláde, však to je proste koaličná vec, tak by nejaká základná, elementárna a normálna komunikácia mala byť, ktorá, si myslím, že sa nám absolútne rozpadá a končí potom tým, že tu hovoríme jeden druhému, že si lezieme na nervy a príďte po prázdninách, čo si myslím, že je veľmi nedôstojné a smutné.
Takže, kolegovia a kolegyne, stojím tu, vygúglite si, čo potrebujete, spýtajte sa nielen vlastných kolegov, čo potrebujete, zastavte sa za mnou do sedemnástej, verím, a spýtajte sa, na čo potrebujete, a budem vďačný za každý hlas každého poslaneckého klubu.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a dostal som inak také byť prvýkrát spravodajcom v tomto volebnom období, tak je to pekné, náhoda, krásne, magický deň v podstate z mnohých aspektov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spravodajcovi osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zneužívaniu Slovenskej informačnej služby na politické účely, tlač 757.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 787 z 10. marca 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 2. apríla 2025 na svojej 16. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny členov a členiek výboru v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a teda ďakujem kolegom v pléna, aj pánovi predsedajúcemu za ochotu a flexibilitu. Dovoľte, aby som predniesol na rokovanie Národnej rady návrh uznesenie k poslaneckému prieskumu na štatistickom úrade odo mňa, pani poslankyni Mesterovej a Števulovej.
Predmetom tohto ustanovenia je veľmi základná elementárna jednoduchá hypotéza, že Štatistickú rad by nemal robiť stranícke prieskumy a v tomto duchu navrhujeme, aby Národná rada prešetrila či k niečomu takému dochádza samozrejme v súlade s paritou a pomerným zastúpením všetkých poslaneckých klubov.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Pán predsedajúci, navrhujem zaradiť na opätovné rokovanie prepadnutí bod, tlač 803, čo je uznesenie k poslaneckému prieskumu na Štatistickom úrade odo mňa, pani Števulovej a pani Mesterovej. Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Už máte spravodajcu?

Dubéci, Martin, poslanec NR SR
Áno.

Ďakujem za slovo.
Kolegovia, ja som kúsok zmätený z toho, že najprv nám vyčítate, že sme poštípaní a celý deň diskutujeme a potom tu pán kolega predseda Glück hovorí, že vlastne nechceme diskutovať. No tak si to nejako ujasnime. My tu diskutujeme preto, lebo z argumentov, ktoré sme, myslím, že veľmi vecne povedali, a teda, že takzvaní odborníci na právo, tak mnohé moje kolegyne a kolegovia, ktorí tu vystupovali, sú teda odborníci a odborníčky na právo, tak tie argumenty sú vážne, ale tú diskusiu ste vyvolali vy a my v nej diskutujeme.
Ja si teda len dovolím pripomenúť, že kým dnes teda vystúpili asi dvaja alebo traja kolegovia z koalície, tak to prvé čítanie, tak to sme si fotili, tu nebol že nikto, ak si len dobre, si to pamätám správne. Tu normálne že nebol nikto na prvé čítanie tohto tu, lebo tak ústava, to asi nás zaujíma len v druhom čítaní, keď už o niečo ide. Takže toľko k tomu.
Ja verím, pán Gašpar, že to bol taký trolling, čo sa týka toho pána poslanca Majerského. Ja už nebudem nadväzovať tu na pána Mikloška, ktorý to pomenoval veľmi vážne, ale tak ja neviem. Ja žijem vo svete, kde ľudia menia svoje názory niekedy aj preto, že ich presvedčia argumenty, že majú nejaké hodnoty, že si to nejako jednoducho zvážili, a teda ako predseda poslaneckého klubu si naozaj vyprosím, aby ste niekoho obviňovali z toho, že niekoho kupuje alebo zastrašuje.
Tie argumenty, ktoré tu zaznievajú, naozaj fungujú bez ohľadu na to, či niekto použije peniaze, alebo nejaký strach. Ak u vás to funguje, tak mi je to ľúto, u nás to tak nefunguje, a teda keď už robíme ten apel na tú slušnosť a na to, aby sme viedli nejakú cielenú diskusiu, tak vás potom prosím, aby sme tu sa nenazývali nejakými protištátnymi a neviem akými stranami, ako to tu zaznelo kúsok predo mnou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem pánovi poslancovi za ten jeho prejav, ktorý ako, je to až divné povedať, bol zaujímavý, viete, ono tá téma, ktorá, o ktorej sa tu bavíme, je desivá, keď je pútavá a zaujímavá a relevantná a ja teda to zdravotníctvo absolútne nie je moja téma, ale bez ohľadu na tú tému ja nerozumiem tomu, ako v tejto republike my sa nevieme učiť z chýb. Tu sa stalo niekoľko vecí, aj minulý rok sa tu stala iná vážna vec, ku ktorej sa nemusíme vracať, ale v akejkoľvek inej krajine je bežné, že sú komisie alebo nejaké parlamentné výbory alebo niečo. Nie kvôli tomu presne, ako vy ste to povedali, pán poslanec, nie kvôli tomu, aby sme tu ukazovali prstom a odvolávali a ja neviem, čo všetko, niekoho do väzenia poslali, ale ako je to možné, že sa nám tu dejú vážne zlyhania a my sa tvárime, že však sa na to zabudne. A presne, ako ste tu povedali, v tých malých, malých ako anekdotkách, to je podľa mňa celkovo že, že koľko je to už proste, tri roky? Štyri roky? A nikto, nikto tu ako keby neurobil nejaké ako zhrnutie, tak v tomto sme sa posunuli, tu máme nejaký plán.
Ja teda zo zásady, zásadne nesúhlasím s pánom poslancom Kotlárom v tom, že vlastne v pohode by sme si tu mohli fungovať. No nefungujeme si tu v pohode. Už aj pri tej slintačke, krívačke sme videli, že aj tá nedôvera, aj to, ako, ako sa zapli alebo sa nezapli tie štátne inštitúcie. Jednoducho opakovane počúvame aj z rezortu vnútra, že tá celá sekcia krízového riadenia civilnej ochrany, či ako sa to teraz volá, je problematická a potrebuje modernizovať, potrebuje celý ten sektor reformu, ako to je. A je to ako, ak už ani toto nevieme urobiť, ak toto nie je nejaký základný atribút našej fungujúcej štátnosti, tak už čo?
A preto ja tu naozaj vyzývam kolegov, že poďme hľadať spôsoby, ako budeme sa schopní učiť z vlastných chýb, lebo nás to bude stáť ľudské životy.
Ďakujem pekne.

V prvom rade sa ospravedlňujem, že vystupujem v Národnej rade, prepáčte. (Smiech.) Ale teda, inak fakt, futbalové, to som si inak zle zavaril, lebo ja teraz to neviem dohrať túto metaforu z vašej strany. No, ale nezdá sa mi úplne, že toto je pol čas, pán, pán kolega teda. Nezdá sa mi. Zdá sa mi, že by bolo dobré, keby koalícia, ktorá nás často kritizuje a teda nás ako všetkých, lebo však sme tu ani neboli, teda valná väčšina nášho klubu, že keď niečo sa vám nepáčilo v minulosti čo robili politici, tak to nerobte rovnako pán kolega. Nerobte iným ľuďom to, čo nechcete, aby vám robili. Však to je základná nejaká, neviem až kantovská nejaká premisa by som povedal. Tak, tak možno skúsme, ako naozaj, ja si myslím, že tie mená sú, tá cesta je, ak chcete niečo robiť so zákonom, tak to úprimne normálne povedzte a poďme do, poďme do nejakej legislatívnej diskusie, však máte na to právo. Len sa tu akože netvárme, že, že tu hráme nejaký ako aktívny futbal, lebo zatiaľ to je veľmi nepekný zápas.
Ďakujem pekne. Waw.

Teraz príde disharmónia. Nie, nebojte sa, pán predsedajúci, ja budem veľmi krátky. Ospravedlňujem sa, ja som ostal v zápche, tak som tu nebol od začiatku, od začiatku rozpravy. Ale teda ak správne tomu rozumiem, diskutovali sme aj o tej komisii, že aj me o tej komisii. Tak k tomu len chcem povedať pre záznam, že ja som takto tu minulý rok vystupoval a povedal som, že bolo by skvelé, keby sme mali komisiu. A som tu o rok neskôr a vravím, bolo by skvelé, že by sme mali nominovanú tú komisiu a niečo mi vraví, že budem vystupovať aj budúci rok a rok potom, alebo uvidíme ako toto deviate volebné obdobie sa vyvŕbi. To ešte je otázka sama o sebe a nerád by som hovoril znova o tom, že chcem mať tú komisiu. A teda kolegovia, ja to tu len poviem pre záznam, aby o tom bolo jasné. Diskusia je na pozadí na úrovni predsedov poslaneckých klubov a vedenia politických strán a Národnej rady prebiehajú. Zo strany opozície boli ponúknuté mená. Mená, ktoré sa mi zdajú nekontroverzné, ktorým neboli signalizovaná žiadna výhrada. A dokonca boli ponúknuté aj mená toho jedného odborníka alebo dokonca niekoľkých odborníkov, skrátka, ja vám poviem, že ja teda futbal nehrám veľmi dobre, ale tú loptu som teda tak kopol na tú druhú stranu a zdá sa mi, že by ste už mohli ako s ňou niečo robiť. Lebo ja potom komunikujem s pánom podpredsedom Gašparom, komunikujem s pánom predsedom, predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť Glückom, ktorých ako od schôdze ku schôdze chodím a, a, a, a prosím ich, že teda poďme s tým niečo robiť a kolegovia stále majú nejakú výhovorku, že prečo sa to nedá. Toto už treba pomenovať naozaj tak ako je. Lopta je na strane koalície. Vy máte väčšinu, toto je proces, ktorý dokážete naozaj spustiť len vy. Z našej strany opozície bola urobená všetka úprimná, dobrá snaha bez toho mimochodom, aby sme z toho robili nejakú politiku pred kamerami, lebo je to proste delikátna, vážna vec. Tak proste mená máte, tak ja prosím, kolegov, už si to akože vyriešte u seba vo svojich kluboch. Prosím, ak sa k tomu chce ako sa mne dostalo nejaké informácie, dokonca znova vyjadrovať určití členovia vlády, ktorí sú možno aj podpredsedami vlády, lebo je to agenda, ktorá ich zaujíma, tak nech sa k tomu vyjadrujú. Ak chcete ako sa mimochodom, však si povedzme rovno čo nám tu ešte vybehlo, vlastne ten zákon meniť. Lebo už aj tom som teda počúval za posledný rok, že dôvod, prečo nechcete nominovať do tej komisie je vlastne ten, že Slovenská informačná služba alebo niektorí politici SMER-u vlastne ten zákon chcú otvoriť a, a tie parametre tej komisie meniť, no tak to potom urobte. Ale prosím, len tu nerobme toto divadlo, že vy ste nenavrhli, my sme nenavrhli, vlastne to chcete, nechcete to. No nechcete to. Ak v niečom táto Národná rada je šampión, tak je to naťahovanie procesov, vytváranie proste nejakých fiktívnych prekážok, ktoré nikam nevedú. Lebo tu keď niečo chceme spraviť, tak to urobíme aj za deň. A keď niečo nechceme spraviť, tak to neurobíme ani za celé volebné obdobie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)