Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za chvíľkové meškanie. Návrh zákona, ktorý chcem predniesť mení a dopĺňa zákon o Hasičskom a záchrannom zbore. Bol vypracovaný s cieľom upraviť služobný čas príslušníkov Hasičského a záchranného zboru tak, aby sa znížil počet súdnych sporov s týmito príslušníkmi z dôvodu nedodržiavania európskej legislatívy upravujúcej maximálny priemerný týždenný pracovný čas. Návrhom zákona sa stanovuje limit pre maximálny priemerný týždenný služobný čas a do tohto limitu sa zaráta aj služobná pohotovosť. Za zákonom stanovených podmienok bude možné prekročiť tento limit so súhlasom príslušníka Hasičského a záchranného zboru, čo európska legislatíva umožňuje. Týmto krokom sa sleduje pokrytie výkonov služobných pohotovostí, keďže v súčasnosti je nedostatok príslušníkov Hasičského a záchranného zboru ktorými by bolo možné vykonávanie služobnej pohotovosti pokryť a pritom dodržať limity pre maximálny priemerný týždenný pracovný čas.
Návrhom zákona sa tiež zvyšuje peňažná náhrada za služobnú pohotovosť na dvojnásobok súčasnej výšky tejto náhrady a to z dôvodu zvýšenia motivácie jej výkonu.
Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pán predsedajúci, páni poslanci, keďže dámy tu nevidím. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hasičskom a záchrannom zbore sa predkladá na skrátené legislatívne konanie z dôvodu, aby sa čo najskôr znížili hospodárske škody vznikajúce v Slovenskej republike zo súdnych konaní, ktoré vznikajú už niekoľko rokov, pretože sa u príslušníkov hasičského a záchranného zboru prekračuje limit priemerného týždenného služobného času. Tento limit je stanovený európskou legislatívnou. Dlhodobo pretrvávajúca nespokojnosť príslušníkov s týmto stavom ako aj ich trvajúce súdne spory môžu negatívne vplývať aj na bezpečnosť. Toto je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Pán predsedajúci, páni poslanci záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda.
Dámy poslankyne, páni poslanci, ako som už uviedol v prípade skráteného legislatívneho konania, cieľom tohto vládneho návrhu zákona je najmä stabilizovať viackrát medializovanú nepriaznivú situáciu na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru a tým prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu vybudovaniu žiadostí o pobyt cudzincov, ako tu už bolo spomínané, nápory na cudzineckých políciách, problémy pri získavaní termínu, kde ide na, chceme vyriešiť jasnými krokmi, napríklad predĺžiť platnosť národných víz, počas ktorej si cudzinec má podať žiadosť o udelenie pobytu, vypustenie predkladania fotografií a dokladu o finančnom zabezpečení pri väčšine pobytov či zavedenie povinnosti využiť rezervačný systém. Zmeny teda odbremenia aj samotných cudzincov od niektorých administratívnych povinností.
Jedným z dôležitých kľúčových opatrení je regulácia prechodných pobytov na účel podnikania, ktorý je v súčasnosti nastavený pomerne benevolentne. Počty podnikateľov z tretích krajín značne zaťažujú administratívne technické aj personálne kapacity cudzineckej polície bez toho, aby tomu primerane zodpovedal ich reálny prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Po vzore Českej republiky sa preto zavádza limit na prijímanie žiadostí o tento účel prechodného pobytu. Maximálny počet žiadostí, ktoré budú môcť ročne prijať zastupiteľské úrady, bude určený nariadením vlády. Rovnako obmedzením počtu žiadostí na účel podnikania sa uvoľnia chýbajúce kapacity a termíny na ostatné žiadosti.
Všetky navrhnuté opatrenia by mali umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov.
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého materiálu.
Ďakujem pekne.

Ešte raz ďakujem pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, Dohovor o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu bol podpísaný 5. mája 2006 vo Viedni so zámerom krajín juhovýchodnej Európy riešiť otázky organizovanej a závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ktorá postihuje juhovýchodný región komplexnejším a účinnejším spôsobom. Cieľom predkladaného materiálu je zosúladiť právne predpisy v oblasti policajnej spolupráce s právnymi aktami uplatňujúcimi sa v Európskej únii a Šengenskom priestore. Dohovor nadobudol platnosť 10. októbra 2007 a je otvorený na pristúpenie pre ďalšie štáty. Dohovor slúži ako právny základ pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva so širokou škálou moderných foriem spolupráce podľa vzoru osvedčených postupov Európskej únie, ako sú spoločná azylová politika, styční dôstojníci, prenasledovanie, ochrana svedkov, cezhraničné sledovanie, kontrolované dodávky, prenos a porovnávanie profilov DNA a iných identifikačných materiálov, technické opatrenia na uľahčenie cezhraničnej spolupráce, hraničné pátracie operácie, zmiešané analytické pracovné skupiny, spoločné vyšetrovacie tímy, zmiešané hliadky pozdĺž štátnych hraníc a spolupráca v spoločných strediskách. S konštatovaním toho, že tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým umožniť pôvodcom registratúry, aby menili podobu registratúrnych záznamov a to prostredníctvom transformácie, ktorou sa hodnoverný registratúrny záznam transformuje z neelektronickej do elektronickej podoby a naopak, alebo sa zmení jeho forma, pričom pôvodný registratúrny záznam sa môže vyradiť bez vyraďovacieho konania. Transformácia registratúrnych záznamov môže výrazným spôsobom prispieť k zefektívneniu administratívnych procesov, zamedzí zdvojeniu registratúry a zníži náročnosť spojenú so správou registratúrnych záznamov. Návrhom zákona sa ďalej ustanovuje, že štát sa stáva vlastníkom nájdeného archívneho dokumentu ak nemá iného vlastníka, alebo jeho vlastník nie je známy. Nálezcovi bude patriť nálezné vo výške 10 % z hodnoty získanej akvizičnou komisiou ministerstva vnútra. Návrhom zákona sa zavádza nový druh osobitného vyraďovacieho konania, ktorý umožní vo viacerých prípadoch vyradiť registratúrne záznamy ešte pred uplynutím lehoty uloženia. Vzhľadom k tomu, že od nadobudnutia účinnosti zákona neboli zvyšované pokuty za spáchanie priestupkov alebo správnych deliktov dochádza k ich miernemu zvýšeniu. Aj týmto návrhom sa dosiahne zefektívnenie fungovania orgánov verejnej moci v oblasti správy registratúrnych záznamov a rovnako aj vo vzťahoch k pôvodcom registratúry z radov podnikateľského spektra. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Cieľom vládneho návrhu zákona je stabilizovať nepriaznivú situáciu pri riešení rôznych životných situácií cudzincov na našom území, nápor ľudí na oddeleniach cudzineckej polície, Policajného zboru, ich zhlukovania a vznikajúce konfliktné situácie, problémy pri výbere termínu na cudzineckej polícii a neistá životná situácia cudzincov sú dôvodmi na prijatie opatrení, ktoré chceme čo najskôr prijať na zefektívnenie a urýchlenie prijímania žiadostí o konaní o nich. Vzhľadom na to sa navrhuje predĺženie platnosti národný víz, vypustenie preukazovania finančného zabezpečenia pri väčšine pobytov, povinné využívanie rezervačného systému a v rámci neho možnosť výberu oddelenia cudzineckej polície podľa aktuálnej obsadenosti a regulácie počtu podnikateľov z tretích krajín zavedením maximálneho počtu žiadostí, ktoré môžu prijať zastupiteľské úrady. Tieto opatrenia by mali znížiť administratívnu a časovú náročnosť vybavovania pobytu cudzincov na našom území a to tak na strane samotných cudzincov ako aj na strane cudzineckej polície, teda umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov. Pretrvávajúca súčasná situácia môže ohroziť základné ľudské práva a slobody cudzincov a taktiež bezpečnosť čo sú podľa Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvody na skrátené legislatívne konanie. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci. Záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Tu je zase téma, o ktorej sa málo hovorí a rozpráva, ale je to sľub, ktorý tu už dávali mnohé vlády pred nami, a ja som hrdý na to, že sa nám to podarilo na ministerstve vnútra konečne sfunkčniť do praxe, že kto chce, môže mať elektronické doklady v mobile, nie je to žiadna povinnosť, ani nutnosť, ani to nikam nesmeruje k nejakému strašeniu toho, že už iba elektronická identifikácia bude možná. Naďalej ostávajú v platnosti aj normálne štandardné doklady, ale kto chce, má legislatívne umožnené od 1. 1. v mobile možnosť elektronickej peňaženky a v prvom kroku sme zaviedli elektronické doklady, hovorím o občianskom a o vodičskom preukaze. Teším sa, že tento projekt má úspech, že sa nám ho podarilo zrealizovať.
Čo sa týka aplikácie pre vytvorenie týchto dokladov v mobile, hovorím, že majú obrovský úspech a dovolím si povedať, že týmito aplikáciami je Slovensko vzorom aj pre Európsku úniu. Za dva mesiace, odkedy je táto aplikácia aj technicky sprevádzkovaná, si stiahlo túto aplikáciu už viac ako 200-tisíc Slovákov. Od 15. apríla 2025, kedy ministerstvo vnútra sprístupnilo verejnosti aplikáciu eIdentita, o ktorej som hovoril, a eDoklady, zaznamenávame v priemere 65-tisíc až 70-tisíc autentifikácií denne. To znamená, že v takomto množstve sa využívajú denne. Súvisí to, samozrejme, aj s rozširovaním služieb štátu i súkromného sektora, ktoré umožňujú autentifikovať sa elektronickými občianskymi preukazmi. V prvom kroku sme to zaviedli najmä pre služby Policajného zboru, ale okrem polície, Slovenskej pošty akceptujú elektronické doklady už aj mnohé ubytovacie zariadenia, na ich využívanie sa pripravujú aj železnice, poisťovne a čoskoro aj banky a mobilní operátori.
Samozrejme, ak navštívite ministerstvo vnútra, takisto nemusíte predkladať klasický občiansky preukaz, ale službukonajúci policajti vás rovnako identifikujú pomocou vašej digitálnej identity, v mobile telefóne overia elektronicky. Okrem predkladania dokladov na kontrolu je možné vybrané údaje z digitálnych dokladov rýchlo skopírovať a použiť ich pri vypĺňaní formulárov na webe či v aplikáciách. Hovorím o mobilnom eID, tu sa možno prihlásiť napríklad k elektronickým službách Finančnej správy cez portál slovensko.sk.
Rovnako ministerstvo vnútra rokuje s ďalšími subjektami, ktoré majú záujem o integráciu digitálnych dokladov do svojich procesov a elektronických služieb. Pre tento účel uzatvárame memorandá a vzájomné výhodné spolupráce, ktoré nám veľmi pomáhajú napríklad pri tvorbe aktualizácií bezpečnostných štandardov.
Rovnako vás chcem informovať, že na základe skúseností z prvých týždňov po spustení prijalo ministerstvo vnútra viaceré opatrenia na zlepšenie komunikácie a podpory používateľov, vylepšili sme informačné materiály a pripravili sme aj jednoduchého klikateľného sprievodcu, ktorý je priamo súčasťou procesu aktivácie mobilného ID pomocou priehľadného grafického rozhrania, používateľ krok za krokom je navedený, ako mu môžme pomôcť, určiť typ občianskeho preukazu a ďalšie veci, ktoré je potrebné pri aktivácii urobiť. Rovnako aktuálne je možné overiť digitálny doklad len na území Slovenskej republiky, nie je ho možné využívať napríklad ako cestovný doklad v zahraničí, ale rokujeme aj na pôde Európskej komisie, aby táto európska digitálna peňaženka bola rozvíjaná aj v ostatných členských krajinách. Koniec koncov je tu povinnosť, že do roku 2027 Európska únia kladie členským štátom sfunkčnenie tohto projektu, teším sa, že nám sa to podarilo už takto dva roky v predstihu, to znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať aj všetky ostatné členské štáty Európskej únie a občania Slovenskej republiky by mohli cestovať už v roku 2027, kedy to bude povinnosť pre všetky členské krajiny mimo, respektíve v rámci schengenského priestoru aj s elektronickým ...
===== ... to znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať aj všetky ostatné členské štáty Európskej únie a občania Slovenskej republiky by mohli cestovať už v roku 2027, kedy to bude povinnosť pre všetky členské krajiny mimo, respektíve v rámci Schengenského priestoru aj s elektronickými odkladmi. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Tu je zase téma, o ktorej sa málo hovorí a rozpráva, ale je to sľub, ktorý tu už dávali mnohé vlády pred nami, a ja som hrdý na to, že sa nám to podarilo na ministerstve vnútra konečne sfunkčniť do praxe, že kto chce, môže mať elektronické doklady v mobile, nie je to žiadna povinnosť, ani nutnosť, ani to nikam nesmeruje k nejakému strašeniu toho, že už iba elektronická identifikácia bude možná. Naďalej ostávajú v platnosti aj normálne štandardné doklady, ale kto chce, má legislatívne umožnené od 1. 1. v mobile možnosť elektronickej peňaženky a v prvom kroku sme zaviedli elektronické doklady, hovorím o občianskom a o vodičskom preukaze. Teším sa, že tento projekt má úspech, že sa nám ho podarilo zrealizovať.
Čo sa týka aplikácie pre vytvorenie týchto dokladov v mobile, hovorím, že majú obrovský úspech a dovolím si povedať, že týmito aplikáciami je Slovensko vzorom aj pre Európsku úniu. Za dva mesiace, odkedy je táto aplikácia aj technicky sprevádzkovaná, si stiahlo túto aplikáciu už viac ako 200-tisíc Slovákov. Od 15. apríla 2025, kedy ministerstvo vnútra sprístupnilo verejnosti aplikáciu eIdentita, o ktorej som hovoril, a eDoklady, zaznamenávame v priemere 65-tisíc až 70-tisíc autentifikácií denne. To znamená, že v takomto množstve sa využívajú denne. Súvisí to, samozrejme, aj s rozširovaním služieb štátu i súkromného sektora, ktoré umožňujú autentifikovať sa elektronickými občianskymi preukazmi. V prvom kroku sme to zaviedli najmä pre služby Policajného zboru, ale okrem polície, Slovenskej pošty akceptujú elektronické doklady už aj mnohé ubytovacie zariadenia, na ich využívanie sa pripravujú aj železnice, poisťovne a čoskoro aj banky a mobilní operátori.
Samozrejme, ak navštívite ministerstvo vnútra, takisto nemusíte predkladať klasický občiansky preukaz, ale službukonajúci policajti vás rovnako identifikujú pomocou vašej digitálnej identity, v mobile telefóne overia elektronicky. Okrem predkladania dokladov na kontrolu je možné vybrané údaje z digitálnych dokladov rýchlo skopírovať a použiť ich pri vypĺňaní formulárov na webe či v aplikáciách. Hovorím o mobilnom eID, tu sa možno prihlásiť napríklad k elektronickým službách Finančnej správy cez portál slovensko.sk.
Rovnako ministerstvo vnútra rokuje s ďalšími subjektami, ktoré majú záujem o integráciu digitálnych dokladov do svojich procesov a elektronických služieb. Pre tento účel uzatvárame memorandá a vzájomné výhodné spolupráce, ktoré nám veľmi pomáhajú napríklad pri tvorbe aktualizácií bezpečnostných štandardov.
Rovnako vás chcem informovať, že na základe skúseností z prvých týždňov po spustení prijalo ministerstvo vnútra viaceré opatrenia na zlepšenie komunikácie a podpory používateľov, vylepšili sme informačné materiály a pripravili sme aj jednoduchého klikateľného sprievodcu, ktorý je priamo súčasťou procesu aktivácie mobilného ID pomocou priehľadného grafického rozhrania, používateľ krok za krokom je navedený, ako mu môžme pomôcť, určiť typ občianskeho preukazu a ďalšie veci, ktoré je potrebné pri aktivácii urobiť. Rovnako aktuálne je možné overiť digitálny doklad len na území Slovenskej republiky, nie je ho možné využívať napríklad ako cestovný doklad v zahraničí, ale rokujeme aj na pôde Európskej komisie, aby táto európska digitálna peňaženka bola rozvíjaná aj v ostatných členských krajinách. Koniec koncov je tu povinnosť, že do roku 2027 Európska únia kladie členským štátom sfunkčnenie tohto projektu, teším sa, že nám sa to podarilo už takto dva roky v predstihu, to znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať aj všetky ostatné členské štáty Európskej únie a občania Slovenskej republiky by mohli cestovať už v roku 2027, kedy to bude povinnosť pre všetky členské krajiny mimo, respektíve v rámci schengenského priestoru aj s elektronickým ...
===== ... to znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať aj všetky ostatné členské štáty Európskej únie a občania Slovenskej republiky by mohli cestovať už v roku 2027, kedy to bude povinnosť pre všetky členské krajiny mimo, respektíve v rámci Schengenského priestoru aj s elektronickými odkladmi. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Áno, otázka znela, že či chcem meniť zákon o politických stranách. Ja som to ohlásil už minulý týždeň na tlačovej konferencii, že sme na ministerstve vnútra pripravení na odvážne veci, pretože v politike musíte mať niekedy aj odvahu a reagoval som tak aj na vyhlásenia predsedu vlády, či sme pripravení sa baviť aj o odvážnych témach, ako je napríklad veľká reforma verejnej správy. Myslím si, že všetci mi dáte za pravdu, že po tridsiatich rokoch je najvyšší čas, aby sme sa pozreli na to, ako má fungovať na Slovensku územné usporiadanie. Myslím, že je najvyšší čas, aby sme pozreli sa aj na to, ako má vyzerať aj Národná rada, aby sme mali odvahu baviť sa aj o zastúpení v rámci Národnej rady a myslím, že by sme mali mať odvahu aj to, ak musíme konsolidovať a musíme šetriť v rámci štátneho rozpočtu, pretože sme prijali pred dvomi rokmi takmer verejné financie v najhoršom stave v histórii Slovenskej republiky, kedy nás zadlžila Matovičova vláda o 24 mld., čo v prepočte znamená o 4 360 eur na hlavu na každého dôchodcu aj dieťa. 4 360 eur za dva a pol roka. Tak nás zadlžil Matovič, práve preto musíme konsolidovať, práve preto tu prebiehajú aj náročné debaty aj o dani Igora Matoviča, takzvanej transakčnej dani, tá nebola zavedená preto, pretože by sme chceli, ale pretože sme museli, ak chceme byť zodpovednými hospodármi.
No ak chceme byť zodpovednými hospodármi, som povedal veľmi jasne aj ako predseda strany, ale aj ako minister vnútra si myslím, že by sa na konsolidácii mali podieľať aj politické strany, v tomto prípade sa bavíme o tom, že je tu potencionálna úspora ušetriť až 32, nie, pardon, 32 mil. eur v horizonte najbližších rokov tak, aby sme sa bavili o tom, ako chceme nastaviť, aby sa spolupodieľali politické strany, ak sa nedarí štátnemu rozpočtu, ak je deficit nad úrovňou 3 % zadlženia krajiny, aby aj politické strany dostali menší príspevok. Myslím si, že je to z hľadiska solidarity to najmenej, čo politické strany môžu urobiť a ak sa krajine nedarí a deficit štátnych financií predstavuje úroveň tri a viac percent, tak by politická strana dostala o 30 % menej peňazí zo štátneho rozpočtu na chod.
Rovnako sa chceme baviť o tom, aby sme sa pozreli, že ak máme na Slovensku asi najväčší počet politických strán v rámci celej Európy, aby sme štandardizovali politické prostredie, aby sme sa pozreli na to, že či tých politických strán nie je, či tie politické strany neslúžia na to, aby niekto si urobil z toho biznis. Pretože politická súťaž je absolútne legitímna, je to súčasť demokratického priestoru, ale myslím si, že je najvyšší priestor na štandardizáciu politického spektra, preto navrhujeme aj, respektíve navrhneme v druhom bode, aby príspevok pre politické strany, ktoré nedosiahli 5 %, nebol vyplácaný. Dnes je to na úrovni 3 %. Bavme sa o tom. Ja som otvorený na debatu, ak vzíde z tejto snemovne návrh, že sa to má posunúť z 3 % na 4 %, na 4,5, bavme sa o tom, ale myslím, že je tu priestor, ak chceme šetriť, prosím, nešetrime na našich odkázaných, na dôchodcoch, na rodinách, na pracujúcich, ale šetrime na štáte, šetrime na politických stranách.
No a tretia vec, o ktorej sa chceme baviť v rámci tohto, je aj zvýšenie kaucie. Ak chce politická strana kandidovať, tak sa bavíme o tom, aby kaucia, jej návrh, sa zvýšila pri voľbách do Národnej rady zo 17-tisíc na 50-tisíc eur, no a rovnako sa bavíme aj o kandidatúre do Európskeho parlamentu, aby aj tam sa zvýšila tá kaucia a strany, ktoré sa nedostanú či do parlamentu alebo do Európskeho parlamentu, aby nedostali túto kauciu späť, ale by prepadla aspoň takto symbolicky v prospech štátu. Nie je to obmedzovanie demokracie, je to štandardizácia politického systému, pretože neviem, či si to mnohí uvedomujú, ale už iba pri tom, že štátna komisia vypláca politickým stranám, aj tým, ktoré sa do parlamentu nedostanú, príspevky pri voľbách do komisií, už tam jednoducho politické strany, mikrostrany vedia od štátu prísť k finančným prostriedkom a tu chceme, aby sa tento priestor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)