Videokanál poslanca

40.
Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som na úvod svojho vystúpenia vyzval z tohto miesta prezidentského kandidáta, ktorý zhodou okolností je predsedom Národnej rady, Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal konečne novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Prečo to hovorím pri tejto rozprave? Lebo to veľmi úzko súvisí. Amnestia, ktorú chce Peter Pellegrini ako prezidentský kandidát nadeliť zločincom, ktorí tu roky rozkrádali štát, ktorí okrádali svojich vlastných voličov, ktorým pred voľbami nasľubovali hory-doly, ale potom jednoducho po voľbách mali jedinú úlohu, jako tých istých ľudí, ktorí im dali dôveru vo voľbách, ako ich okradnúť. Presne tá amnestia týmto zločincom je v podstate to isté, čo koná tu strana SMER alebo tá mafia, ktorá nám tu vládne. SMER myslím, SMER 1 a SMER 2.
A čo tu konajú vlastne od roku 2006? Vtedy vo voľbách oklamali svojich voličov tým, že zvoľte nás, keď parafrázujem a urobíme poriadky s tými vagabundami, ktorí tu rozkradli majetok. Ktorí majú majetok a pochádza evidentne z verejných zdrojov a budú museť preukazovať, odkiaľ ho teda nadobudli. A keď ho nebudú vedieť preukázať, tak im ho zoberieme. Toto tu sľuboval Fico s Pellegrinim pred voľbami 2006. To, že popritom chudákom okradnutým státisícom najmä starších ľudí, ktorí boli okradnutí nebankovkami, sľuboval, že keď ho zvolia, tak, tak im zabezpečí vrátenie škody alebo náhradu škody, o tom je asi aj zbytočne hovoriť, lebo jednoducho na tých ľudí sa zvysoka viete čo.
Ale rovnako podviedol aj tých, ktorí si uvedomovali, že je veľmi dôležité zabezpečiť spravodlivosť prinavrátením rozkradnutého majetku do rúk štátu. A na to má slúžiť a v normálnych fungujúcich demokraciách západného strihu na to funguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Spôsob, ako to riešia, je rôzny, ale nikde, v žiadnej civilizovanej západnej krajine nemajú šaškarádu, ktorú urobil Fico s Pellegrinim z našeho zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Šaškaráda, ktorá nepostihla ani jedného vagabunda, ktorý rozkrádal spoločné.
A keď si dávate otázku, ako je to možné, vlastne sľubovať voličom pred voľbami niečo a po voľbách vykonať presný opak a vlastne urobiť zo zákona, ktorý má postihovať tých, ktorí rozkrádali spoločné peniaze, ako z toho urobiť len nejakú atrapu, tak no preto, lebo Fico, Pellegrini a ostatní, aj súčasný predsedajúci tejto schôdze pán Žiga, boli súčasťou tej mašinérie, ktorá rozkrádala verejné zdroje. Však za to sú dnes súdení, obvinení, obžalovaní, korupcia, úplatky, zákazky a miliardy eur z peňazí, na ktoré sa zložili z veľkej časti aj ich vlastní voliči, skončili miesto zdravotníctva, školstva a iných bohumilých činností, skončili na ich súkromných účtoch.
A o tom je spravodlivosť, o tom je boj za spravodlivosť, o tom je aj dnešná pripomienka si asi najstatočnejšieho bojovníka za spravodlivosť, ktorý je, áno, bohužiaľ, už mŕtvy. A nebojme sa povedať, že oni ho dali zabiť. Áno, oni, ľudia zo SMER-u a im spriaznením ľudí, dali zabiť Kuciaka. Prečo Fico o tom mlčí? Pred rokom a pol povedal verejne na námestí v Nitre, že pozná vraha Jána Kuciaka. Ako je možné, že tu neprišiel a nepovedal teda o ňom? Ak by to bol niekto mimo ich okruhu, mimo ich mafie, dávno by to vytrúbil do sveta. Dávno by bol hovoril o tom, tom, tom, tom, tom, ale keďže povedal verejne na tom námestí, že ho pozná, a zároveň ho rok a pol kryje, znamená, že to je mafia família, to znamená mafia, je to niekto z ich okruhu.
Čiže Fico vie, kto je vrah. A viete, čo je čudné? Že tuto tí jeho pusipajtáši, ktorí tu stláčajú gombičky, ich to nezaujíma. A však čo tam nejaký novinár, však bol drzý, vypisoval tu sprostosti o tom, jako kradneme. Čo si to môže čo dovoliť tu nejaký lúzer dvadsaťročný s nejakou šťandou, tuto oni budú o nás písať, že my kradneme, však my vlastne robíme bohumilú činnosť. Toto majú ten pocit bohorovnosti. A presne niekto z nich, kto ten pocit bohorovnosti mal, si povedal, že on je už na úrovni Boha. Že už môže rozhodovať o tom, či niekto bude žiť, alebo nebude žiť. A objednal si Žužovú, Žužová nájomných vrahov a tí vykonali svoje.
Zabiť mladého človeka len preto, lebo stráži verejný záujem, že sa nehanbíte! Zabiť jeho snúbenicu strelou do hlavy v jej vlastnej kuchyni v čase, kedy si vyberá svadobné šaty, že sa nehanbíte! A vy ste toho spolupáchatelia, môžte sa usmievať a pritakávať, koľko len chcete, ste spolupáchatelia tejto vraždy! Vy ste stvorili ten systém, vy kryjete ako predsedu strany človeka, ktorý hovorí, že pozná vraha Jána Kuciaka, hovorím o Robertovi Ficovi, vy ho kryjete, vám to vôbec ale nič nehovorí!
Ale viete, čo vám chcem povedať? Tá spravodlivosť si vás počká, tak ako si počkala toho Pašku. Že zdochol jako pes pred nemocnicou, ktorú rozkrádal. Na chodníku bez toho, aby mu bolo pomoci. A vás tá spravodlivosť počká, na vás alebo na vašich blízkych na tomto svete alebo na tom druhom. Verte tomu, že tej spravodlivosti neutečiete. Môžete si hovoriť, čo chcete, ešte raz vám hovorím, spravodlivosť, spravodlivosť si vás počká, lebo ste spolupáchateľmi vraždy Jána Kuciaka! To, čo chcel dosiahnuť Ján Kuciak a v svojich článkoch bojoval za to, aby tu politici neokrádali svojich vlastných voličov a teda nerozkrádali verejné zdroje, bolo de facto niečo iné, čo mal riešiť funkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale ten funkčný zákon nebol. Lebo tak, ako som to popísal predtým, bol Ficov eminentný záujem aj s Pellegrinim, aby z toho urobili len atrapu, lebo inak nemôžu si predsa ušiť bič na samých seba. Tak napísali atrapu, aby boli v klídku.
A my vám teraz ponúkame hlasy komplet celej opozície, neverím, že niekto z PS-ka, z KDH, zo SaS-ky nezahlasujú za zákon, ktorý má sfunkčniť preukazovanie pôvodu majetku a ktorý má sfunkčniť potrestanie zločincov, ktorí rozkrádali náš spoločný majetok.
My vám ponúkame hlasy a hovorím bez toho, aby som sa pýtal, ale predpokladám, že to je povinná jazda každého opozičného poslanca, že za ten zákon zahlasujú, poďte splniť váš sľub z roku 2006 z kampane, kde ste sľúbili, že áno, pôjdete po krku zločincom, ktorí majú majetok, ktorý nevedia preukázať, z akých zdrojov ho majú. Ja aj Veronika máme majetok, ktorý vieme preukazovať, alebo teda naše rodiny majú majetok, ktorý vedia do posledného eura preukázať, z akých zdrojov majú. Ale máte ho vy? Poďte si ušiť bič na samých seba. Poďte si ho ušiť. Poďte zahlasovať za zákon, ktorý sleduje verejný záujem. Aha, máte strach, aha, máte strach, že vy by ste prišli o to nakradnuté. Jáj, tak budete udržiavať súčasný stav. Vaše svedomie. Ale verte tomu, jak som povedal predtým, tá spravodlivosť si vás počká, jako si Pali Pašku počkala na tom chodníku pred nemocnicu, pred nemocnicou, ktorú vo veľkom rozkrádal. Na tom chodníku chcel by celý svoj majetok vymeniť za svoj život, ale už to nestihol, nebolo mu pomoci.
Takže ja vás chcem z tohto miesta vyzvať, aby ste nielen teda v strachu o to, že tá spravodlivosť vás niekde za rohom bude čakať a strašiť, ale preto, aby ste zabezpečili zo Slovenska štát, kde si budeme pred zákonom rovní, kde bude základná hodnota štátu, a to je pilier spravodlivosti, pevne stáť. Poďte sa vydať touto cestou!
Áno, je to presný opak toho, čo ste spáchali pri novele Trestného zákona. Presný opak toho. Tam zločincom ste vy nadelili amnestiu. Tu ste sa pozerali, ako vagabund Gašpar tu stál a tu on organizoval hlasovanie o zákone, kde svojím vlastným hlasom si nadelil amnestiu. Vy ste sa pozerali tam na predsedajúceho, vtedy Petra Pellegriniho, ktorý rovnako sám sebe si nadelil amnestiu, čo i len za ten jeden skutok, kde zobral úplatok 150-tisíc eur a následne spáchal škodu pre štát vo výške 15,4 milióna eur. Hovorím o softvére na virtuálnu registračnú pokladňu, keďže som bol ministrom financií, viem o čom hovorím. Softvér, ktorý mal hodnotu 28-tisíc, nakúpil za 15,4 milióna.
Áno, vám sa to povie, však normál, nie? Kto nekradne, nemá, ne? Ale normálny, normálny volič, a ja verím, že aj takých máte, si dáva otázku, že počkať, jak? Jak on môže, človek, ktorý má zastupovať môj záujem a má sa správať ako dobrý hospodár, ako on môže páchať takéto zločiny? A ako ich môže páchať beztrestne? Skúste sa zamyslieť nad tým, že 70 % vašich voličov je proti tomu, aby ste dávali amnestiu zločincom. Vy myslíte, že môžete dráždiť hada bosou nohou? Či bosou, holou rukou? Je normálne, aby ste rozumnú časť vašich voličov provokovali tým, že vy si sami sebe dáte amnestiu za rozkrádanie verejných zdrojov? Je normálne, že nepodporíte zákon o zavedení hmotnej zodpovednosti, to ma ináč mrzí postoj aj či už progresívcov, KDH, aj SaS. Jednoducho nikto. Hmotná zodpovednosť? Ne, to je téma, božechráň, aby bol politik hmotne zodpovedný. Ale teraz máte ďalšiu možnosť na reparát. Poďte ukázať, že vám záleží na tom, aby si tu nikto neužíval majetky, ktoré ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

36.
Mišo, som rád, že si pripomenul Jána Kuciaka v súvislosti s preukazovaním pôvodu majetku, lebo však v podstate to, čo robil, bolo práve poukazovanie na to, že niekto si tu užíva majetok, ktorý v žiadnom prípade nie je v súlade s tým, čo títo ľudia legálne zarobili. Najmä to boli politici SMER-u a im blízki ľudia a kvôli tomu zomrel. Jednoducho niekto z nich si povedal, že tuto nejaký mladý novinár nám predsa nebude kázať o morálke a nebude nám vkuse dýchať za chrbtom a poukazovať na to, ako rozkrádame verejné zdroje.
Na druhej strane jedným dychom sa mi v tento deň žiada povedať, že mnohí novinári, bohužiaľ, zneužívajú pamiatku Jána Kuciaka a veľakrát sa za neho len skrývajú. Aj dnes, keď som si pozrel statusy niektorých známych alebo vedúcich šéfredaktorov médií, tak Ján Kuciak sem, Ján Kuciak tam, len mnohých týchto novinárov od Jána Kuciaka delí to podstatné, a to je schopnosť hľadať pravdu. Byť novinárom je de facto poslanie. Poslanie, ktoré má hľadať pravdu alebo poslanie pre povolanie, ktoré je o hľadaní pravdy. A, bohužiaľ, mnohí novinári na Slovensku si mýlia hľadanie pravdy s pocitom, že sú majiteľmi pravdy. S pocitom, že keď majú klávesnicu, majú pero, majú funkciu alebo pozíciu v nejakom médiu, tak automaticky to, čo napíšu, je pravda. A práve pre činnosť mnohých z týchto ľudí po voľbách v roku 2020 nám sa vrátila k moci mafia a v omnoho horšej podobe ako v časoch, kedy Ján Kuciak písal.
Jednoducho títo ľudia neuniesli to, že isté hnutie OĽANO vtedy porazilo Progresívne Slovensko a Progresívne Slovensko zostalo pred bránami parlamentu. A ich boj proti nám spôsobil návrat... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Veronika, asi ani to nemohlo vyjsť lepšie.
Dnešný deň, kedy si pripomíname ohavnú vraždu Jána a jeho snúbenice, ktorá si dovolila tú drzosť v svojej vlastnej kuchyni, v svojom vlastnom, skromnom dome si v počítači vyberať svadobné šaty a pri tejto príležitosti ju zavraždili len preto, lebo jednoducho objednávka znela, aby zavraždili odvážneho novinára, ktorý si dovolil písať o zločinoch, rozkrádaní politikov, alebo pusipajtášov v SMER-e a zároveň objednávka znela, aby pri tom neboli žiadni ďalší svedkovia, tak zavraždili týchto dvoch mladých ľudí len preto, lebo konali vo verejnom záujme.
V dnešný deň akurát predkladáš návrh zákona alebo predkladáme návrh zákona, ktorý má zabezpečiť presne to, o čom Ján Kuciak písal. O čom písal, že čo zlyháva, že preukazovanie pôvodu majetku jednoducho je len na papieri, ale v skutočnosti ak chcete niekoho usvedčiť z toho, že nelegálne nadobudol majetok, tak Fico s Pellegrinim vymysleli toľko dier v tom zákone, že bez najmenších problémov zločinci tomu utiecť môžu.
Čiže bol to len ťah na to, aby oklamali opäť voličov pred voľbami 2006, kedy sľubovali, že to je kľúčový zákon, ktorý treba presadiť, potom ho urobili taký, aby mal dostatočné diery, aby v podstate žiadneho zločinca nepostihol a keď si dovolil o tom písať nejaký novinár, odvážny, tak ho dali títo ľudia zabiť. Hovorím, títo ľudia, áno, títo ľudia ho dali zabiť. Bol to niekto zo SMER-u, kto tú objednávku vykonal a najhoršie je, že oni ešte aj vedia, kto je objednávateľ vraždy, lebo o tom aj verejne sa preriekol predseda SMER-u Robert Fico na námestí v Nitre, kedy povedal, že keď povieme Slovensku, kto objednal vraždu Kuciaka, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Viete, ja som sa tak rozhodol, akože súvisí-nesúvisí (povedané so smiechom), ale že v tej prezidentskej kampani budem hovoriť o tom, že žijeme takú dobu falošnú. Súčasťou tej falošnej doby, som si teraz tak spomenul, jak, jak som sem išiel, je taký zvyk, že ľudia, keď sem prídu, povedia: „Vážení kolegovia, milí kolegovia, milé kolegyne,“ niekto povie: „Vážení kolegovia a kolegyne,“ aby teda bol rodovo akurátny, a ja to nedokážem hovoriť.
Sorry. Ja si tu nevážim vagabundov, ktorí tu mafii dávajú amnestiu. Ja ich nepovažujem za milých ľudí. A, prepáč, Anka, že pri tomto zákone to chcem povedať, ale chcem povedať tebe, že naozaj a osloviť teba ako váženú a milú kolegyňu, na ktorú som hrdý, že je v našom poslaneckom klube, a chcem ti takto verejne poďakovať, že v takýchto situáciách a s takýmito zákonmi prichádzaš s návrhmi, ktoré, ktoré v podstate tak klopkajú na naše svedomie, lebo, myslím si, že po tých 35 rokoch od Sviečkovej manifestácie dávno sa tu mal nájsť niektorý či už kresťanský demokrat, dosť dlho tu sedeli, alebo iný demokrat, ktorý to naozaj cíti, že tá Sviečková manifestácia bola mimoriadna udalosť v našej histórii, a mal prísť s takýmto návrhom. A tí ľudia neprišli. Boli hluchí k histórii, boli hluchí k spravodlivosti, lebo však čo, bárak... hŕstka, hŕstka, pár ľudí, dobre, niekoľko stoviek, možno pár tisíc ľudí, ktorí tam vtedy prišli, no a čo, potom boli väčšie demonštrácie a dnes sú väčšie demonštrácie. Dnes na to námestie príde 30-tisíc ľudí. Ale porovnávajme, sakra, to bol veľmi veľký rozdiel v odvahe. Postaviť sa na námestie alebo prísť na námestie v čase ťažkej totality a prísť v čase relatívnej slobody, postaviť sa na námestie a vedieť, že bude mať za to osobné prenasledovanie a moji rodinní príslušníci kvôli tomu budú trpieť, a postaviť sa na námestie, keď našťastie, teda ešte k tomuto sme sa nevrátili, tak je teda, keď som už použil to slovo, sakra veľký rozdiel medzi dávkou odvahy a osobnej integrity človeka, ktorý to vykoná.
A preto ma veľmi mrzí, že za tých 35 rokov sa tu nenašiel žiaden zákonodarca, a hovorím, špeciálne ma to mrzí, že teda z tých politických strán, ktoré sa tu veľakrát skrývali za kresťanstvo, alebo teda, ktorí tu hovorili a rečnili o demokracii, ktorý by prišiel s takýmto návrhom, a že som veľmi rád o to viac, že si s tým návrhom prišla ty ako žena, ktorá v tomto pléne zvyčajne na to svedomie klopká.
Ten dátum je zároveň spojený aj s dňom počatého dieťaťa a 25. marec je tak symbolicky previazaný, je to teda, áno, pripomenutie toho, o čom hovoríš ty, že by sa malo stať štátnym sviatkom, ale zároveň ďalšou veľkou tvojou témou, ktorou si v tomto pléne veľakrát klopkala na svedomie poslancov, a to je téma nenarodených detí, alebo teda téma úcty k životu už od počatia, alebo téma pomoci matkám v núdzi, od ktorých tak ako spoločnosť by sme automaticky očakávali, že napriek akejkoľvek kritickej situácii to dieťa nakoniec bude ich prioritná voľba a urobia všetko pre to, aby ho donosili.
Prichádzaš s pekným návrhom, spravodlivým, ako jak som povedal už predtým, ktorý dávno mal byť v tejto sále nielen prednesený, ale dávno aj schválený, lebo je to návrh, ktorý je apolitický.
Na druhej strane, keď som začal s tým, že žijeme dobu falošnú, tak sa bojíme niekedy priznať, že ten komunizmus v mnohých, v mnohých z nás žije. A preto si tak kladiem verejnú otázku, že koľkí ľudia, ktorí v tejto sále síce nie sú papierovo komunistami, ale v hĺbke duše komunistami zostali, že koľkí z nich cítia, že takýto sviatok vlastne by sme spoločne mali mať, lebo pre mňa to je človek komunista, ktorý presne v duchu tej komunistickej výchovy, čo neukradneš, alebo kto nekradne, ten okráda svoju vlastnú rodinu, kto síce dnes si hovorí sociálny demokrat, takému človeku možno Sviečková demonštrácia nič nehovorí. Však to boli vlastne nejakí vzbúrenci, ľudia, ktorí nerešpektovali systém, ktorí nepočúvali, ktorí sa nesprávali ako ovce, a týmto ľuďom v systéme vyhovujú práve ovce. Ľudia, ktorí nerozmýšľajú, ktorí si netrúfnu postaviť sa systému, ktorí si netrúfnu využiť alebo nájsť v sebe, v sebe odvahu, a preto som trošku pesimista. Nechcem ti to kaziť a viem, že urobíš všetko pre to, aby ten návrh prešiel do druhého čítania, ale ono to v podstate bude taký lakmusový papierik, ktorý otestuje túto sálu z toho, kto z nás je mentálnym komunistom a kto z nás tým komunistom ani nikdy nebol a dupľom nie je v týchto časoch.
Mali by sme si uctiť pamiatku ľudí, ktorí tú odvahu mali, alebo tú pamiatku tej odvahy, ktorú preukázali, lebo ono sa hovorí, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, a medzi spôsobom zabudnutia je aj neuctievanie si práve takýchto sviatkov, a tým vlastne vystierame červený koberec tomu, aby sme ako národ na túto historickú udalosť zabudli, a teda hovorí sa, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, je odkázaný ju prežiť znova. A ja prajem každému jednému z nás, nielen v tejto sále, aj na Slovensku, aby sme nemuseli sa znova dožiť obdobia, kedy budeme hľadať odvahu v ľuďoch, aby sa aktuálnej moci postavili, a kde tí ľudia budú vedieť, že budú za to trpieť, ale napriek tomu sa tej moci alebo zlomoci postavia.
Takže ďakujem veľmi pekne za tvoju iniciatívu, a prepáč, že som ťa prišiel aj takto osobne podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Gašpar, viete, keď vy sa tam postavíte a tvárite sa, že vám ide o spravodlivosť, no vaša hodnovernosť je asi taká, jak keď morské prasa tvrdí, že je morské prasa. Nie je ani morské, ani prasa. A vy teda určite a vám nikdy nešlo o spravodlivosť, lebo vtedy, keď ste mali tú možnosť a šéfovali ste Policajnému zboru, tak ste priamo do rúk šéfa nitrianskej mafiánov vašej rodiny Norberta Bödöra zverili vedenie de facto polície. Čo nerozhodol Bödör, to nebolo. Ste sa správali ako verná podržtaška alebo sluha mafiána. Vy ste kľúčový orgán spravodlivosti vydali do rúk mafie. Vy môžete o spravodlivosti len tak možno snívať. Len, bohužiaľ, žijeme, áno, v tejto dobe, v tejto krajine, kde ste sa preklamali do parlamentu a k moci.
A keď teda obhajujete tak strašne to obludné tvrdenie, toho primitíva Glücka, či jako sa volá, ktorý tu obhajoval znižovanie premlčacej doby pre ženy, lebo teda treba ich pomknúť k tomu, aby skorej svedčili, lebo keď neskôr svedčia, tak potom sa stráca možnosť to nejako dokázať a podobne, tak potom naberte odvahu, keď toto platí táto rovnica, potom načo im dávate tých 10 rokov? Skráťte im to na päť. Čo na päť, skráťte im to na rok. Čo na rok, dajte im jeden deň, nech na druhý deň teda tá žena zranená ide svedčiť, lebo vtedy budú všetky stopy. Možno vtedy bude ešte aj krv. Vy primitív! Vy viete niečo o tom, čo tá žena cíti? Vy viete, primitív, niečo o tom, čo ten znásilnený desaťročný nejakým úchylom zo SMER-u cíti v Čistom dni? Však ten človek ten je zranený na celý život. Lebo vy ste si povedali, že vy ste rovnejší Boha, že vy môžete robiť čokoľvek, vy sa Bohu rúhate tým, čo robíte. Vám nejde o spravodlivosť. (Potlesk.)

Viete, na takéto veci slúži riadne, riadne pripomienkové konanie, kde vlastne veci sa vyjasnia, urobí sa v tom jasno a nieže z večera do rána tu meníme svet, trestné zákony, ktoré sa vyvíjali po stáročia. Vidíte sami, že to spôsobuje problémy, ale fakty sú fakty a fakty nepustia. A fakt hovorí, že znižujete premlčaciu dobu z 20 na 10, to je fakt. Ani ste ho, vy ste ho nespochybnili. Trošku ma zaráža tá vaša selektívna schopnosť komparácie. Hej, kde vám to vyhovuje, tak viete skomparovať hneď. X-krát som sa dožadoval, aj iní sa dožadovali nejakých komparatívnych štúdií toho, že ako to majú kde inde. Nikdy sme nevedeli, len to, čo sa vám hodilo, ste v momente vedeli povedať. Neviem, koľko je krajín v Európe aj mimo Európskej únie, ale asi dosť. Hej, tak viete, keď ste zobrali porovnanie Česka, ste spomenuli, Rakúska a Nemecka, už odhliadnuť od toho, že ako sú a ako ďaleko sú, hej, aj vývojovo. Mňa by napríklad zaujímalo aj také Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Španielsko, Anglicko, Nórsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko, mňa by to všetko zaujímalo, že proste ako sa oni vysporiadavajú s premčacou lehotou, či to vám ne, sa nehodí do krámu? Či to ste si nezisťovali, že to tam dávajú ináč?
A už aj keby, keby v celej Európe mali premlčaciu dobu na znásilnenie 10 rokov, Slovensko malo doteraz 20 rokov. A počas žiadnej debaty koľko trvala, nikto z vás férovo nepovedal, že áno, a popritom, že ideme meniť majetkovú trestnú činnosť, ideme znížiť aj trestnú činnosť, ideme znížiť aj premlčaciu dobu za znásilnenie, lebo nastal čas a Európa sa nejakým smerom vyvíja a tie baby proste udávajú tých bohatých chlapov a chcú peniaze. Tak to ste...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďuro, súhlasím s tým, jak si povedal, že Pellegrini podviedol svojich voličov a ono to je naozaj, myslím si, že neviem, či teda v novodobej histórii Európy je taký politik, ktorý by tri-štyri mesiace dozadu sľúbil babičkám, že keď ho budú voliť, že im zabezpečí lacnejšie potraviny a neurobil po voľbách nič, že im sľúbil, že im zabezpečí lacnejšie energie a neurobil pre to po voľbách nič, že sľúbil babičkám, že im vyplatí, keď ho budú voliť, ešte pred Vianocami 640 eur a v skutočnosti väčšine z nich vyplatil 350, 400, 450 a okradol ich, podviedol ich o 200 miliónov eur. A miesto toho ten istý politik, ktorý teda zhodou okolností kandiduje za prezidenta, štyri mesiace nerobí nič iné, len hľadá všetky cestičky, ako zabezpečiť beztrestnosť sebe a svojim spolupáchateľom za zločiny, ktoré spolu s nimi páchal. Ako si zabezpečí amnestiu za úplatok, ktorý zobral 150-tisíc eur na základe dvoch svedkov a na základe čoho potom spôsobil štátu škodu len pri nákupe jedného softvéru za 15,4 milióna eur. Ale dnes, čo tento človek spáchal, je teda podľa poslancov z jeho klubu, sám presviedčal svojich vlastných poslancov, že musia podporiť drastické zníženie premlčacej doby za znásilnenie žien a za zneužívanie maloletých detí, to je najodpornejší skutok, ako tento človek, ktorý dnes vedie Národnú radu, aký mohol spáchať.
Ale pre vás ostatných, ktorí máte len štipku svedomia, chcem povedať jedno, keď schválite tento zákon, bude premlčaná aj vražda študenta Daniela Tupého. Pod toto sa idete podpísať.

Znásilniť ženu je naozaj ťažký zločin a nielen z pohľadu práva, ale aj morálky. A nechcem to teraz porovnávať, ale bezbrannosť maloletého dieťaťa je ešte väčšia. Vy si týmto zákonom, týmto hlasovaním idete nadeliť amnestiu za to, o čom v podstate tu tie parlamentné múry dlhé roky šepkajú, o tom, čo ste stvárali s deťmi z Čistého dňa. Čo ste stvárali s deťmi, ktoré boli v podstate aj mnohé závislé, iné mali iné problémy, ale mimoriadne zraniteľné deti. Áno, po tom ako sa niečo prevalilo v roku 2013, ste s tým mali prestať. Ale tie deti tým hlasovaním naveky budú mať zalepené ústa a veľmi dobre viete, že keď malé maloleté deti takéto niečo zažijú, dosť dlho trvá, kým sa s tým vysporiadajú, duplom keď sú to deti závislé alebo teda trpia inými psychickými problémami, ktoré v tom zariadení napríklad boli a trvá to niekedy desiatky rokov, kým sú schopné začať o tom hovoriť. A preto celoeurópsky, v demokratických krajinách podotýkam, a celosvetový, v demokratických krajinách podotýkam, trend je práve rušiť premlčaciu dobu pri zneužívaní maloletých detí. A vy Slovensko vydávate presne opačným smerom, lebo to dieťa nie je pripravené. Desaťročný chlapec zneužitý s nejakým úchylom zo SMER-u nie je pripravený ako dvadsaťročný, osemnásťročný vypovedať, ale možno dvadsaťpäťročný by už svedčiť išiel. Ale vy mu idete naveky zalepiť ústa. Čo urobíte týmto najmenším, ako mne by ste urobili, hovoril to jeden veľký človek a mnohí z vás sa za kresťa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kalivoda, rád vás poznávam, prvýkrát počujem vaše meno, vy budete asi z HLAS-u. Hovoriť nám tu, že vy za to hlasovanie, za túto špinavosť, za atentát na spravodlivosť nič neberiete okrem vášho platu, môžte vašim voličom. Tých považujete za hlupákov, ktorým chcete vysvetliť, že v podstate znižovanie cien potravín, znižovanie cien energií, vyplatenie dôchodku, mimoriadneho, pred Vianocami 640 eur, že to nebolo také dôležité, že úplne najdôležitejšie nadeliť si sami sebe a zločincom a predsedom svojich strán amnestiu za zločiny, ktoré páchali.
Jednoducho svojich voličov považujete za hlupákov. Im hovorte tie hlúposti, že to robíte len za plat. A keď to robíte len za plat, tak vás chcem iba upozorniť, že mnohí vaši kolegovia to len za plat nerobia a potom sa tomu hovorí, taký terminus technicus, ktorý sa pripisuje Vladimírovi Iľjičovi Leninovi, hovorí sa tomu užitočný idiot. Tak skúste sa zamyslieť potom ráno v kúpeľke, či náhodou nerobíte Pellegrinimu užitočného idiota na to, aby tu mafii dával takýmto spôsobom amnestiu.
Každopádne ďakujem za faktickú.

Prepáčte, presne si nepamätám, že či pred, za tým slovíčkom ma prerušil predsedajúci, takže to písmeno by som prečítal znova, kde som skončil:
"b) ako člen nebezpečného zoskupenia alebo
c) za krízovej situácie.
Záškodníctvo § 315
(1) Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky
a) dopustí sa iného podobného nebezpečného konania alebo
b) vydá skupinu osôb do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar, povodeň alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo nebezpečenstvo zvýši, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až trinásť rokov.
(2) Odňatím slobody na trinásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) na chránenej osobe.
(3) Odňatím slobody na šestnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(4) Odňatím slobody na dvadsaťjeden rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 316
(1) Kto v úmysle uvedenom v § 315 ods. 1 cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov.
(2) Odňatím slobody na jedenásť rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.
§ 317 Sabotáž
(1) Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania preto, aby
a) maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby, alebo
b) spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až šestnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na šestnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) za krízovej situácie.
§ 318 Vyzvedačstvo
(1) Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné, s cieľom vyzradiť ju cudzej moci alebo cudziemu činiteľovi, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce takú utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť cudzej moci úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov.
(2) Odňatím slobody na osem rokov až šestnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať utajované skutočnosti, alebo
b) hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené.
(3) Odňatím slobody na šestnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.
Ohrozovanie utajovanej skutočnosti
§ 319
(1) Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné, s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až štyri roky.
(2) Kto utajovanú skutočnosť uvedenú v odseku 1 vyzvedá s úmyslom vyzradiť ju do cudziny alebo kto takú utajovanú skutočnosť úmyselne do cudziny vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až sedem rokov.
(3) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) hoci mu bolo uchovávanie utajovanej skutočnosti osobitne uložené, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 320
Kto z nedbanlivosti spôsobí vyzradenie skutočnosti utajovanej na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Prísne tajné alebo Tajné, nepovolanej osobe, alebo spôsobí stratu listiny alebo veci obsahujúcej takú utajovanú skutočnosť, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. 1 bod 141 znie:
"141. § 321 až 368 (321 až 358, pozn. red.) vrátane nadpisov znejú:
"Útok na orgán verejnej moci
§ 321
(1) Kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(4) Odňatím slobody na trinásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 322
(1) Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody
a) v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci, alebo
b) pre výkon právomoci orgánu verejnej moci,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ' potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Útok na verejného činiteľa § 323
(1) Kto použije násilie
a) v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo
b) pre výkon právomoci verejného činiteľa,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ublíženie na zdraví,
b) a spôsobí ním väčšiu škodu,
c) závažnejším spôsobom konania, alebo
d) proti orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
(3) Odňatím slobody na sedem až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na trinásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 324
(1) Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody
a) v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo
b) pre výkon právomoci verejného činiteľa,
potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
§ 325
Ochrana podľa § 321 až 323 sa poskytuje aj tej osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného činiteľa.
§ 326 Zneužívanie právomoci verejného činiteľa
(1) Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
b) prekročí svoju právomoc, alebo
c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.
(4) Odňatím slobody na jedenásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 326a Ohýbanie práva
(1) Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
§ 327 Marenie úlohy verejným činiteľom
(1) Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstate sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 327a
Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a
a) spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo
b) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
Prijímanie úplatku
§ 328
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
§ 329
(1) Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až deväť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až šestnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.
§ 330
(1) Kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až trinásť rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až šestnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
Podplácanie
§ 332
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
§ 333
(1) Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až štyri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) voči verejnému činiteľovi.
(3) Odňatím slobody na päť rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
§ 334
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
§ 336 Nepriama korupcia
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil
a) na výkon právomoci verejného činiteľa,
b) na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,
c) na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo
d) na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až deväť rokov.
(2) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil
a) na výkon právomoci verejného činiteľa,
b) na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,
c) na osobu v súvislosti s (poslanec Pročko položil na rečnícky pult pohár s vodou), ďakujem, s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo
d) na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
§ 336a Volebná korupcia
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky, aby
a) volil alebo hlasoval určitým spôsobom,
b) nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,
c) nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo
d) sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby
a) volil alebo hlasoval určitým spôsobom,
b) nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,
c) nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo
d) sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) ako verejný činiteľ,
c) na chránenej osobe, alebo
d) verejne.
§ 336b Športová korupcia
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že ovplyvní priebeh súťaže alebo výsledok súťaže, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania a tak ovplyvnil priebeh alebo výsledok súťaže.
(3) Odňatím slobody na dva roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2
a) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý,
b) závažnejším spôsobom konania alebo
c) vo väčšom rozsahu.
(4) Odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2
a) ako rozhodca, delegát športového zväzu alebo funkcionár športovej organizácie,
b) v súťaži organizovanej medzinárodnou športovou organizáciou alebo
c) v značnom rozsahu.
(5) Odňatím slobody na päť rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 vo veľkom rozsahu.
Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody § 336c
(1) Kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.
(3) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.
§ 336d
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.
(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.
§ 337 Podnecovanie
Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 338 Schvaľovanie trestného činu
(1) Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto v úmysle prejaviť s trestným činom súhlas
a) páchateľa alebo osobu jemu blízku odmení alebo odškodní za trest, alebo
b) zbiera prostriedky na takú odmenu alebo odškodnenie.
§ 339 Nadržovanie
(1) Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky; ak však takto pomáha páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.
(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech jemu blízkej osoby, nie je trestný, okrem prípadu, ak by tak urobil v úmysle
a) pomôcť osobe, ktorá spáchala trestný čin vlastizrady podľa § 311, úklady proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313 a § 314, záškodníctva podľa § 315 a § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318 alebo genocída podľa § 418, alebo
b) zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech.
(3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak bol k pomoci donútený a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.
§ 340 Neoznámenie trestného činu
(1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez toho, aby by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania.
(3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámenie (správne: oznámením, pozn. red.) trestného činu porušil
a) zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti, alebo
b) spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou.
§ 341 Neprekazenie trestného činu
(1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol zločin prekaziť bez značných ťažkostí alebo bez toho, aby by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neprekazenia zločinu, za ktorý tento zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
(3) Prekaziť zločin možno aj jeho včasným a dobrovoľným oznámením orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(4) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na osobu, ktorá by jej splnením porušila spovedné tajomstvo.
§ 342 Zasahovanie do nezávislosti súdu
(1) Kto pôsobí na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom, alebo kto koná v úmysle zmariť práva účastníkov súdneho konania alebo obvineného na zákonného sudcu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až sedem rokov.
(2) Odňatím slobody na dva roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) z osobitného motívu,
b) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
c) ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo
d) ako osoba vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov.
(3) Odňatím slobody na tri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 343 Pohŕdanie súdom
Kto opakovaným konaním napriek predchádzajúcemu upozorneniu
a) závažným spôsobom poruší (správne: ruší, pozn. red.) pojednávanie súdu,
b) na pojednávaní sa k súdu správa urážlivo alebo súd znevažuje, alebo
c) bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne príkaz súdu alebo jeho predvolanie,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 344 Marenie spravodlivosti
(1) Kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní
a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,
b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,
c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo
d) použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až sedem rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1 spácha
a) v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,
b) v úmysle zmariť alebo sťažiť inému uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
c) z osobitného motívu,
d) ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo
e) ako osoba vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov.
§ 345 Krivé obvinenie
(1) Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) z osobitného motívu, alebo
b) verejne.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 346 Krivá výpoveď a krivá prísaha
(1) Kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Kto v trestnom konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný vplyv (správne: podstatný význam, pozn. red.) pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(3) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.
(4) Odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 347 Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon
(1) Kto ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ
a) pred súdom, prokurátorom alebo policajtom v trestnom konaní alebo pred súdom v civilnom procese a v správnom súdnom procese, alebo v exekučnom konaní, alebo v konaní pred orgánom verejnej správy, alebo pred rozhodcovským súdom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, alebo
b) pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy inému spôsobí malú škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, ktorého je znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon podkladom, alebo ak takú okolnosť zamlčí,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Marenie výkonu úradného rozhodnutia
§ 348
(1) Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, (že, pozn. red.)
a) bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa počas výkonu trestu zákazu pobytu zdržiava v mieste alebo obvode, na ktorý sa tento trest vzťahuje, alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu uložil súd v súvislosti s výkonom tohto trestu,
b) bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
c) zúčastní sa na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd uložil v súvislosti s výkonom tohto trestu,
d) vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
e) napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje prijímať dotácie, subvencie alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, sa uchádza alebo príjme dotáciu, subvenciu alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, alebo napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje účasť vo verejnom obstarávaní, sa zúčastní verejného obstarávania,
f) dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých rozhodnutí podstatne sťažuje,
g) dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,
h) dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu alebo na základe neodkladného opatrenia súdu,
i) dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese,
j) bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, hoci mu bol uložený trest vyhostenia alebo mu bol pobyt na území Slovenskej republiky zakázaný,
k) dopustí sa závažného konania, ktorým marí výkon uloženého ochranného dohľadu, alebo
l) napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Kto zmarí alebo podstatne sťaží v trestnom konaní výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, odcudzí alebo odstráni vec, ktorej sa také rozhodnutie týka, alebo
b) ujde stráži, z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody alebo pri takom úteku inému pomáha,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
§ 349
Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
§ 350 Marenie výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky tým, že nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho rozhodnutia, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 351 Marenie prípravy a priebehu volieb a referenda
(1) Kto inému násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou bráni vo výkone ústavného práva voliť, alebo hlasovať v referende, alebo iného takým spôsobom k výkonu takýchto ústavných práv núti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až štyri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto v súvislosti s výkonom ústavných práv uvedených v odseku 1
a) vedome nesprávne sčíta hlasy alebo poruší tajnosť hlasovania, alebo
b) inak hrubým spôsobom marí výkon týchto ústavných práv.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania,
b) ako verejný činiteľ,
c) z osobitného motívu, alebo
d) verejne.
§ 352 Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
(1) Kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu sfalšuje, podstatne pozmení ich obsah v úmysle, aby sa použili ako pravé, alebo ich použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto dosiahne vydanie pravej verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky alebo ciachy na základe aj nepravých podkladov.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom.
(4) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
b) z osobitného motívu.
(5) Odňatím slobody na štyri roky až jedenásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(6) Odňatím slobody na sedem rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen nebezpečného zoskupenia.
(7) Ochrana podľa odsekov 1 až 6 sa poskytuje aj cudzozemským verejným listinám, úradným pečatiam, úradným uzáverám, úradným značkám alebo úradným znakom.
§ 352a Falšovanie a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie
(1) Kto falšuje zdravotnú dokumentáciu alebo zámerne vyhotoví nepravdivú zdravotnú dokumentáciu v úmysle použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo ju použije ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo kto si nechá takúto zdravotnú dokumentáciu vyhotoviť v úmysle použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo použije takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) a spôsobí ním väčšiu škodu,
c) ako zdravotnícky pracovník,
d) závažnejším spôsobom konania, alebo
e) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a
a) získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo
b) spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na tri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a
a) získa ním pre seba alebo pre iného veľký prospech, alebo
b) spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
§ 353 Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti
(1) Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Dôverné alebo Vyhradené, s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce takú utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto utajovanú skutočnosť uvedenú v odseku 1 vyzvedá s úmyslom vyzradiť ju do cudziny alebo kto takú utajovanú skutočnosť úmyselne do cudziny vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až štyri roky.
§ 354 Násilné prekročenie štátnej hranice
(1) Kto prekročí štátnu hranicu za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až deväť rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až trinásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) najmenej s dvoma osobami, alebo
c) tým, že taký čin zorganizuje.
(3) Odňatím slobody na štrnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
(4) Odňatím slobody na dvadsaťjeden rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo
b) ako vojak za krízovej situácie.
Prevádzačstvo
§ 355
(1) Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Kto v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
a) organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo
b) na účel podľa písmena a) vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti,
potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech,
b) z osobitného motívu,
c) spôsobom, ktorý môže ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb alebo znamená neľudské zaobchádzanie alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo zneužívanie prevádzaných osôb, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a získa ním pre seba alebo iného značný prospech, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(5) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a získa ním prospech veľkého rozsahu, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 356
Kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožní, alebo pomáha zotrvať, alebo sa nedovolene zamestnať na území Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až deväť rokov.
§ 357 Nedovolené prekročenie štátnej hranice
Kto poruší predpisy o medzinárodných letoch tým, že vnikne vzdušným dopravným prostriedkom na územie Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až štyri roky.
§ 358 Vzbura väzňov
(1) Kto sa zúčastní na odpore skupiny väzňov proti dozornému orgánu, jeho rozkazu alebo väzenskému poriadku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až sedem rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1 zorganizuje."."
8. V čl. I sa vypúšťajú body 142 až 162.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. II bod 1 znie:
„1. § 1 vrátane nadpisu znie:
„§ 1 Predmet zákona
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté a následok trestného činu odstránený, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
10. V čl. II bod 7 znie:
„7. V § 10 odsek 19 znie:
„(19) Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia”), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie, trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 alebo trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra")."."
11. V čl. II sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. § 10 sa dopĺňa odsekom 23, ktorý znie:
„(23) Mediáciou sa na účely tohto zákona rozumie mimosúdne riešenie sporu medzi obvineným a poškodeným sprostredkované probačným a mediačným úradníkom, ktorého cieľom je najmä vysporiadanie sa s následkami trestného činu a uzavretie dohody o náhrade škody alebo spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo inom odškodnení."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. V čl. II sa za bod 9 vkladajú nové body 10 a 11, ktoré znejú:
„10. § 23 vrátane nadpisu znie:
„§ 23 Odňatie a prikázanie veci
(1) Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
(2) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného predpisu.
(3) Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. Návrh je strana povinná podať bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch na odňatie. O návrhu strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, alebo ktorý nebol podaný bezodkladne, alebo ktorý nie je odôvodnený, alebo ktorý je odôvodnený len procesným postupom súdu alebo všeobecnou námietkou proti všetkým sudcom daného súdu, sa nekoná.”
11. § 28 vrátane nadpisu znie:
„§ 28 Tlmočník a prekladateľ
(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 2 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený využije svoje právo podľa § 2 ods. 2, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo s inými procesnými podaniami.
(2) Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 2 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva, zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhoduje, rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.
(3) Ak si osoba podľa § 2 ods. 2 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému táto osoba rozumie.
(4) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka, pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.
(5) Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry môžu byť za účelom prekladu a tlmočenia využité prekladateľské služby Európskej únie. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom unesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.
(6) Poškodenému sa písomne preloží rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní, rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania a upovedomenie o hlavnom pojednávaní. Ak je oznamovateľom podľa § 196 poškodený, na jeho žiadosť sa mu písomne preloží aj písomné potvrdenie o prijatí trestného oznámenia. Preklad rozhodnutia a písomného potvrdenia o prijatí trestného oznámenia a ich doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide alebo ktorý prijal trestné oznámenie.
(7) Na žiadosť poškodeného, ale aj bez takej žiadosti, rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa poškodenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 6 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti poškodeného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže poškodený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo len jej časť a ktorá. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému pretlmočené alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.
(8) Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť tlmočníka a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka pre jazyk, ktorému osoba uvedená v § 2 ods. 2 dostatočne rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie zabezpečiť aj prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku (ďalej len „videokonferenčné zariadenie").
(9) Za podmienok uvedených v odseku 1 je osobe, ktorá je zadržaná alebo zatknutá, potrebné predložiť (správne: preložiť, pozn. red.) jej poučenie o jej právach podľa § 34 ods. 6. Ak preklad poučenia nie je k dispozícii, poučenie sa jej pretlmočí; preklad písomného poučenia sa takejto osobe poskytne bez zbytočného odkladu.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
13. V čl. II bod 12 znie:
"12. § 32 znie:
"§ 32
Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
(2) Ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.
(3) O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. Ak tento orgán zároveň oznámi svoju zaujatosť, prvá a druhá veta tohto odseku sa nepoužije a postupuje sa primerane podľa odseku 1, pričom orgán rozhodujúci o vylúčení prihliadne aj na dôvody vznesené stranou.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3; vziať späť možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3.
(5) O sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje
a) bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta,
b) bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,
c) nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo
d) iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
(6) O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31."."
14. V čl. II sa vypúšťa bod 13.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. II sa vypúšťa bod 14.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. II sa vypúšťa bod 15.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
17. V čl. II sa za bod 19 vkladajú nové body 20 a 21, ktoré znejú:
„20. V § 44 sa vypúšťa odsek 8."
"21. § 46 vrátane nadpisu znie:
„§ 46 Oprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, napomáhať orgánom činným v trestnom konaní, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(2) Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
(3) Poškodený, ktorému bola trestným činom spôsobená škoda, má nárok na náhradu škody. Poškodený je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; poškodený svoj nárok uplatní do skončenia vyšetrovania, alebo najneskôr na prvom hlavnom pojednávaní, na ktorom je vysluchnutý, tak aby bolo možné vykonať objasnenie veci aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Ak bola trestným činom spôsobená škoda na finančných prostriedkoch tvoriacich štátny rozpočet, rozpočet Európskej únie, rozpočet spravovaný Európskou úniou, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet štátneho fondu, rozpočet vyššieho územného celku, rozpočet obce, nárok na náhradu škody môže uplatňovať subjekt, v ktorého pôsobnosti je správa rozpočtu. Na tento účel sa škodou rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie z uvedeného rozpočtu, a to až do výšky, v akej neboli rozpočtu vrátené.
(4) Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o návrhu (správne: o nároku, pozn. red.) už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
(5) Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6) Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(7) Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako poškodenému priznáva.
(8) Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a) prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c) prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e) zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo
f) prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
(9) Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť; na zmenu rozhodnutia poškodeného sa prihliada.
(10) Súd pri uložení obmedzenia podľa § 33a ods. 1 písm. f) alebo g) Trestného zákona informuje poškodeného alebo určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu."." .
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. II sa za bod 20 vkladá nový bod 21(za bod 19 vkladá nový bod 20, pozn. red.), ktorý znie:
„20. § 48 znie:
㤠48
(1) Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným.
(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov, ktorý koná v rozsahu práv splnomocnenca poškodeného podľa § 54. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným osoba mladšia ako 18 rokov, upovedomí v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o začatí trestného konania a ustanovení opatrovníka z radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.
(3) Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(4) Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
19. V čl. II sa za bod 20 vkladajú nové body 21 až 26, ktoré znejú:
„21. § 54 znie:
㤠54
(1) Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky, je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka. Splnomocnenec môže za poškodeného uzavrieť zmier alebo dohodu s obvineným o náhrade škody, len ak je na to výslovne splnomocnený.
(2) Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného chce navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazov predloží písomne súdu, súd je povinný s takýmto návrhom oboznámiť prokurátora a obvineného."
22. § 54a znie:
㤠54a
(1) Oznamovateľ je osoba, ktorá podala oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie"). Za oznamovateľa sa nepovažuje osoba, ktorá podala trestné oznámenie o trestnom čine, ktorým nebola poškodená, v čase, kedy sa už začalo prípravné konanie. Oznamovateľom nemôže byť osoba, ktorá má podľa tohto zákona iné procesné postavenie. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo a postavenie osoby ako oznamovateľa podľa osobitného zákona.
(2) Oznamovateľ má okrem iných práv ustanovených týmto zákonom právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo ich doplnenie a predkladať dôkazy. Ustanovenie § 46 ods. 5 a 7 platí rovnako.
(3) Oznamovateľ, ktorému je poskytovaná ochrana podľa osobitného zákona, má právo, aby ho na úkonoch trestného konania sprevádzal zamestnanec Úradu na ochranu oznamovateľov.”
23. § 61a vrátane nadpisu znie:
„§ 61a Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia
Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovať aj iným vhodným spôsobom. Ak sa nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený. Ak nie je možné vyhotoviť zvukový záznam, použije sa na zaznamenanie priebehu hlavného pojednávania a verejného zasadnutia iné vhodné záznamové zariadenie.”
24. § 62 vrátane nadpisu znie:
㤠62 Podanie
(1) Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telefonicky (správne: telegraficky, pozn. red.), telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
(2) Ak je nesprávne označené podanie podľa obsahu riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom alebo sťažnosťou podľa osobitného zákona, orgán, ktorému bolo doručené, ho bez zbytočných odkladov postúpi príslušnému orgánu, ak nie je sám príslušný na jeho vybavenie.
(3) Ak sa trestné oznámenie podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobitných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.
(4) Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie; to platí aj pre trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať; orgán činný v trestnom konaní postúpi takéto anonymné podanie na prešetrenie jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
(5) Ak bola zápisnica o ústnom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi alebo policajtovi.
(6) Nejasné podanie, z ktorého nie je zrejmé, akej veci sa týka, nezrozumiteľné podanie, ktoré nie je opravným prostriedkom, ako aj podanie obdobného obsahu ako podanie, ktoré už bolo vybavené alebo o ktorom už bolo rozhodnuté, sa nevybavuje, o čom sa osoba podávajúca podanie upovedomí. Ak osoba podávajúca podania už bola na možnosť nevybavenia podania upozornená, alebo upovedomená o spôsobe vybavenia obdobného podania, urobí sa len záznam do spisu. Ďalšie podanie obdobného obsahu sa založí do spisu.”
25. § 65 až 68 vrátane nadpisov znejú:
„§ 65 Doručovanie
(1) Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou. Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú má evidovanú ako trvalé alebo prechodné bydlisko, ak neuviedol na účel doručovania inú adresu. Ak sa má písomnosť doručiť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a jej adresa nie je orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu známa, doručuje sa na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná. Ak je potrebné opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktoré sa majú na ňom znova zúčastniť, oznámiť nový termín. Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín vzali na vedomie, sa poznačí v zápisnici.
(2) V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresátovi zásielku, alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať útvar Policajného zboru alebo obec.
(3) Ak nebol adresát zásielky zastihnutý na adrese podľa odseku 1, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v inom, v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať. Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje za doručenú riadne a včas dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4) Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy podľa odseku 1, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum, za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6) Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré zariadi ich doručenie.
(7) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú oprávnení vlastnými prostriedkami a na vlastné náklady vykonávať doručovanie.
(8) Orgány činné v trestnom konaní a súd môžu písomnosti doručovať obvinenému, poškodenému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zákonnému zástupcovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi, aj elektronickými prostriedkami autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom.
(9) Obhajcovi, právnickým osobám a orgánom verejnej moci doručujú orgány činné v trestnom konaní a súd písomnosti elektronickými prostriedkami autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou.
(10) Ak sa doručuje elektronickými prostriedkami, písomnosť sa považuje za doručenú riadne a včas dňom, keď bola uložená do elektronickej schránky adresáta, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
§ 66 Doručovanie do vlastných rúk
(1) Do vlastných rúk sa doručuje
a) obvinenému obžaloba a predvolanie,
b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,
c) iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora z dôležitých dôvodov nariadi.
(2) Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.
(3) Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese podľa § 65 ods. 1, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto zásielky za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného obvinenému.
(4) Písomnosť sa považuje za riadne a včas doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy podľa § 65 ods. 1, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu obvinenému.
(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6) Ak sa doručuje elektronickými prostriedkami do vlastných rúk, písomnosť sa považuje za doručenú časom uvedeným na elektronickej doručenke, alebo uplynutím úložnej lehoty troch pracovných dní od uloženia do elektronickej schránky adresáta, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, keď sa adresát o uložení nedozvedel.
§ 66a Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1) Pri doručovaní elektronickými prostriedkami orgán činný v trestnom konaní a súd postupuje podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.
(2) Ak adresát, ktorý je fyzickou osobou, žiada o doručovanie do elektronickej schránky, orgán činný v trestnom konaní alebo súd môže overiť stav elektronickej schránky a ak elektronická schránka nie je aktivovaná na doručovanie, takéto doručovanie môže neumožniť.
(3) U obvineného, poškodeného a jeho splnomocnenca, oznamovateľa, zákonného zástupcu, zúčastnenej osoby a jej splnomocnenca, ktorí žiadajú o doručovanie elektronickými prostriedkami, orgán činný v trestnom konaní alebo súd vždy zistí aj adresu na doručovanie poštou alebo prostredníctvom centrálneho úradného doručovania.
§ 67 Odopretie prijatia
(1) Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2) Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora, ktorý písomnosť dostal, uzná, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď bolo prijatie odopreté, na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(3) Ak sa doručuje elektronickými prostriedkami, prijatie zásielky sa považuje za odopreté, ak adresát zásielku neotvoril alebo nepotvrdil jej prijatie (správne: jej doručenie, pozn. red.), napriek tomu, že sa prihlásil do svojej elektronickej schránky.
§ 68 Doručovanie právnickým osobám
(1) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, sa doručujú elektronickými prostriedkami.
(2) Písomnosť sa považuje za doručenú riadne a včas aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie.”
26. § 76 (§ 73, pozn. red.) vrátane nadpisu znie: Príkaz na zatknutie. Pardon.
„§ 73 Príkaz na zatknutie
(1) Ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.
(2) Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, právnu kvalifikáciu tohto skutku a dôvody, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.
(3) Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy, ktorí sú tiež povinní, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného. Ak sa pri zatknutí na mieste nachádza dieťa, orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatýka, vykonáva zatknutie tak, aby sa pri zatknutí prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä, aby bol výkon zatknutia čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre dieťa.
(4) Orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bezodkladne najneskôr však do 24 hodín dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu. Ak je na obvineného vydaných viac príkazov na zatknutie, orgán, ktorý obvineného zatkol, ho dodá súdu, ktorého sudca vydal príkaz v trestnom konaní o najťažšom trestnom čine. Ak sú trestné činy rovnako trestné, dodá ho súdu, ktorého sudca vydal príkaz skôr. Ostatné súdy o dodaní obvineného inému súdu upovedomí a zároveň upozorní súd, ktorému obvineného odovzdáva, na ďalší vydaný príkaz.
(5) Predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ktorý prevzal zatknutého obvineného, musí do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od jeho prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o jeho vzatí do väzby alebo ho prepustiť na slobodu, pritom postupuje primerane podľa § 72 ods. 3. Ak nebolo uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému v konaní doposiaľ oznámené, doručí mu rovnopis uznesenia sudca pre prípravné konanie pred výsluchom. Doručenie sudcom pre prípravné konanie má rovnaké účinky ako oznámenie uznesenia orgánom, ktorý uznesenie o vznesení obvinenia vydal a sťažnosť proti nemu môže obvinený podať aj do zápisnice o výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Ak prokurátor nebol pri výsluchu prítomný, doručí mu sudca pre prípravné konanie zápisnicu o výsluchu obvineného.
(6) O väzbe zatknutého obvineného rozhoduje predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uznesením.
(7) Predseda senátu rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na slobodu príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený. V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z dôvodu uplynutia lehôt podľa odseku 5 príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený. O prepustení zatknutého obvineného na slobodu z iných dôvodov rozhodne uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone.
(8) Ak predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevezme obvineného, na ktorého je vydaný aj iný príkaz na zatknutie, do väzby, oznámi túto skutočnosť ihneď súdu, ktorého sudca vydal iný príkaz a zabezpečí jeho bezodkladné dodanie tomuto súdu príslušníkmi Policajného zboru alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie tohto súdu postupuje podľa odseku 5 od prevzatia obvineného.
(9) Ak predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevezme osobu, ktorá bola súdu odovzdaná podľa § 87a do väzby, a ak nie je na túto osobu vydaný v inej veci príkaz na zatknutie, vráti túto osobu policajtovi, ktorý ju súdu odovzdal podľa § 87a."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
20. V čl. II sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie:
„23. § 81 znie:
„§ 81 Peňažná záruka
(1) Ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí byť obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.
(2) S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie peňažnej záruky ponúka, povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
a) v rámci postupu podľa § 72 ods. 3 alebo § 302 ods. 2 opatrením určí výšku peňažnej záruky a spôsob jej zloženia a doručí opatrenie tomu, kto má peňažnú záruku zložiť, alebo
b) postupuje podľa § 72 ods. 3 alebo § 302 ods. 2 bez vydania tohto opatrenia.
(3) Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie rozhodne, že peňažná záruka pripadá štátu, ak obvinený
a) ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania alebo inej písomnosti policajta, prokurátora alebo súdu,
b) pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,
c) zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného konania, ktorého vykonanie je bez jeho prítomnosti vylúčené,
d) pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi vykonať trestný čin, ktorý prv nedokonal alebo ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil,
e) nesplní povinnosti alebo nedodrží obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie,
f) sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu alebo výkonu náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest alebo
g) nevedie riadny život.
(4) Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu podľa odseku 1 a nastane niektorá z okolností podľa odseku 3, môže súd, ak je daný dôvod väzby podľa § 71, vziať obvineného do väzby a na ten účel predseda senátu prípadne aj vydať príkaz na zatknutie. V prípravnom konaní postupuje policajt a prokurátor podľa § 86 a 87 ods. 1 a sudca pre prípravné konanie podľa § 87 ods. 2, alebo sa postupuje podľa § 73. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom prepustení z väzby na slobodu, pre ďalšie trvanie väzby sa použije § 78.
(5) Peňažnú záruku zruší na návrh prokurátora alebo obvineného, alebo osoby, ktorá ju zložila alebo je bez návrhu, súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli alebo sa zmenili dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody alebo peňažný trest, alebo trest povinnej práce, môže súd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do dňa, keď odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí peňažný trest, alebo vykoná trest povinnej práce, alebo uhradí náklady trestného konania. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený, peňažnú záruku, ktorú zložil, môže použiť na úhradu nákladov trestného konania, ak neboli uhradené v určenej lehote. Ak o to obvinený požiada, peňažnú záruku možno použiť aj na zaplatenie uloženého peňažného trestu alebo na uspokojenie priznaného nároku na náhradu škody. O použitie peňažnej záruky na uspokojenie priznaného nároku na náhradu škody môže súd požiadať aj poškodený. Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
21. V čl. II sa za bod 27 vkladá nový bod 28, ktorý znie:
„28. § 104 vrátane nadpisu znie:
„§ 104 Predchádzajúca výzva
(1) Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.
(2) Postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná, alebo ak by predchádzajúcou výzvou mohol byť zmarený účel prehliadky alebo ak sa má nájsť vec, ktorá je zameniteľná s druhovo rovnakou vecou.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
22. V čl. II bod 29 znie:
„29. § 119 vrátane nadpisu znie:
„§ 119 Všeobecné ustanovenia
(1) V trestnom konaní treba dokazovať najmä
a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,
f) výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu,
g) majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.
(2) Majetkové pomery, vyhotovovanie majetkového profilu a vyhľadávanie, dokumentovanie a preverovanie rozsahu a umiestnenia výnosov z trestnej činnosti zisťuje a vykonáva policajt alebo orgán podľa osobitného predpisu. Majetkový profil sa vyhotoví vždy, keď sú splnené podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku.
(3) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci, najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
(4) Za dôkaz môže slúžiť aj vec alebo informácia, ktorú nevyhľadal alebo nezaobstaral orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
(5) V trestnom konaní môžu byť použité aj dôkazy získané v inom trestnom konaní alebo v inom konaní pred orgánom verejnej moci.
(6) Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát.
(7) Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
23. V čl. II sa vypúšťa bod 30.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
24. V čl. II sa za bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie:
„41. § 155 vrátane nadpisu znie:
„§ 155 Prehliadka tela a obdobné úkony
(1) Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu alebo iné skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.
(2) Ak na dôkaz treba vykonať odber krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo vykonal iný obdobný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Odber biologického materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom do telesnej integrity osoby, ktorej sa úkon týka, môže uskutočniť aj táto osoba alebo s jej súhlasom orgán činný v trestnom konaní.
(3) Osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a obvinený sú povinní podrobiť sa meraniu tela, vyhotoveniu fotografií tváre a tela, ako aj vyhotoveniu kamerového záznamu, strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov, odobratie vzorky pachu, krvi, sterov a odobratie vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny alebo strpieť iný obdobný úkon; pri odbere vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny sa postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že podozrivá osoba alebo obvinený po márnej výzve odmietne dobrovoľne strpieť úkony uvedené v tomto odseku, môžu byť tieto vykonané proti ich vôli na základe príkazu podľa odseku 4.
(4) Príkaz na prehliadku tela, na odber krvi alebo iný obdobný úkon vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Bez príkazu alebo súhlasu môže policajt taký úkon vykonať len, ak príkaz alebo súhlas nemožno zadovážiť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine. O vykonaní úkonu policajt bezodkladne upovedomí prokurátora.
(5) Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie vrátane odobratia daktyloskopických odtlačkov.
(6) O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť a upozorniť ju na následky nevyhovenia výzve alebo príkazu na jej splnenie.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
25. V čl. II sa vypúšťa bod 43.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
26. V čl. II sa za bod 45 vkladá nový bod 46, ktorý znie:
„46. § 207a znie:
㤠207a
(1) Ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej prokuratúry. Ak ide o vec patriacu do pôsobnosti európskej prokuratúry, obvinenie môže vzniesť aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor. Uznesenie sa doručí najneskôr do 48 hodín ministrovi spravodlivosti.
(2) O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa odseku 1 rozhoduje generálny prokurátor.
(3) Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona má právo po právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia písomne navrhnúť Súdnej rade Slovenskej republiky vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním pre tento trestný čin.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
27. V čl. II sa za bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie:
„46. (47., pozn. red.) § 213 znie:
㤠213
(1) Policajt môže povoliť účasť obvineného alebo ak má obhajcu, jeho obhajcu na vyšetrovacích úkonoch a umožniť im klásť vyslúchaným svedkom otázky. V takom prípade policajt včas obvinenému alebo obhajcovi oznámi čas, miesto konania úkonu a druh úkonu. Postupuje tak najmä vtedy, ak ide o dôkaz, pri ktorom je možné očakávať, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie ich prítomnosti alebo ich prítomnosť mohla ohroziť vykonanie tohto úkonu.
(2) Ak sa obhajca nemôže úkonu zúčastniť, zabezpečí za seba náhradu splnomocneným obhajcom, inak policajt vykoná tento úkon aj bez jeho účasti, okrem výsluchu podozrivého alebo obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu.
(3) Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, policajt vykoná tento úkon aj bez jeho účasti, okrem výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu.
(4) Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená podľa § 136 ods. 3, policajt vykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosť svedka nebola zistená.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
28. V čl. II bod 50 znie:
„50. § 218 znie:
㤠218
(1) Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie obvineného, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu, alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takéhoto trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.
(2) V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na dva roky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží, aby v skúšobnej dobe plnil podmienky uvedené v odseku 1. Ak bola trestným činom spôsobená škoda, prokurátor môže zároveň uložiť obvinenému, aby ju v určenej dobe poškodenému uhradil alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu.
(3) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.".".
29. V čl. II sa vypúšťa bod 51.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
30. V čl. II sa za bod 53 vkladá nový bod 54, ktorý znie:
„54. § 220 znie:
㤠220
(1) V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmien a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
(2) Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak
a) trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
31. V čl. II sa vypúšťa bod 57.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
32. V čl. II sa za bod 59 vkladá nový bod 60, ktorý znie:
„60. § 237 znie:
㤠237
(1) Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na ochranu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
(2) Pri podaní a zastupovaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých dôkazov a okolností prípadu.
(3) O obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje
a) sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie podľa § 204; pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca,
b) samosudca o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch; ak je senát založený zo sudcu a prísediacich vo veciach, v ktorých na hlavnom pojednávaní majú prejednávať utajované skutočnosti a prísediaci nemá oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia alebo nie je zvolený dostatočný počet prísediacich, prísediaceho nahradí sudca, ktorý sa určí náhodným výberom.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
33. V čl. II bod 60 znie:
„60. § 240 znie:
㤠240
(1) Po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby
a) obvinenému a jeho obhajcovi,
b) poškodenému,
c) zúčastnenej osobe,
d) zákonnému zástupcovi obvineného, ak ten nie je spôsobilý na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
e) zástupcovi záujmového združenia občanov, ak bolo kladne rozhodnuté o jeho účasti na hlavnom pojednávaní,
f) pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatriť iného.
(2) Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu alebo splnomocnenca, doručí sa rovnopis obžaloby len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi.
(3) Spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe len prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa.
(4) V návrhu na vykonanie dôkazov podľa odseku 3 treba uviesť okolnosti, ktoré sa majú nimi objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možno na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne.".".
34. V čl. II sa za bod 68 vkladajú nové body 69 a 70, ktoré znejú:
„69. § 255 znie:
㤠255
(1) Hlavné pojednávanie začína predseda senátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná. Potom zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené, a overí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.
(2) Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne súd po vyjadrení prítomných strán, či možno pojednávanie napriek tomu vykonať, alebo či ho treba odročiť.
(3) Po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu zistí, či prokurátor a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak súčasne zistí, že obžalovaný a poškodený majú záujem o vykonanie mediácie, dá na jej vykonanie pokyn a určí primeranú lehotu. Ak sa prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, vráti vec prokurátorovi na postup podľa § 232 a 233, len ak to navrhne prokurátor. Inak súd hlavné pojednávanie na potrebný čas preruší a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v takom prípade postupuje primerane podľa § 232 a 233. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa § 331, 333 a 334; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje v hlavnom pojednávaní. Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo ak súd návrh dohody o vine a treste odmietne alebo v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie", pokračuje súd v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby.".
70. § 256 znie:
㤠256
(1) Po vykonaní úkonov uvedených v § 255 predseda senátu vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu. Ak má obžalovaný obhajcu, po prednesení obžaloby ho predseda senátu vyzve, aby zaujal k obžalobe stanovisko.
(2) Ak bola medzi obvineným a poškodeným uzavretá dohoda o náhrade škody, predseda senátu na ňu poukáže, inak vyzve poškodeného, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu. Poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd vyzve, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu. Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho návrh je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.
(3) Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
(4) Podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, ak bránia účasti poškodeného okolnosti uvedené v § 46 alebo § 47.
(5) Ak súd rozhodol, aby sa pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní zúčastnil zástupca záujmového združenia občanov, predseda senátu ho poučí o jeho právach a postavení pred súdom, najmä o práve predniesť záverečnú reč.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
35. V čl. II sa za bod 69 vkladá nový bod 70, ktorý znie:
„70. Za § 260 sa vkladá nový § 260a, ktorý znie:
㤠260a
Zápisnicu o výpovedi spoluobžalovaného možno prečítať za podmienok uvedených v § 263. Za rovnakých podmienok možno prečítať skoršiu výpoveď spoluobvineného, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, alebo ak sa trestné konanie proti nemu už právoplatne skončilo.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
36. V čl. II sa za bod 69 vkladá nový bod 70, ktorý znie:
„70. § 270 znie:
㤠270
(1) Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči.
(2) Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov prehovorí poškodený, zúčastnená osoba, obhajca obžalovaného a obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca, prehovorí len splnomocnenec. Ak treba, určí predseda senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby. Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždy poslední; zástupca záujmového združenia občanov, poškodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenec môžu prehovoriť len v rozsahu uplatnených nárokov. Poškodený je počas záverečnej reči oprávnený uviesť, aké následky mal trestný čin na jeho život z krátkodobého ako aj dlhodobého hľadiska. Toto právo prislúcha aj právnym nástupcom poškodeného, ktorý v dôsledku trestného činu zomrel.
(3) Ak sa po záverečnej reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova na základe súhlasu predsedu senátu znovu prokurátor, obhajca a obžalovaný majú právo sa k tomu vyjadriť.
(4) Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca prejednávanej veci.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
37. V čl. II bod 71 znie:
„71. § 290 znie:
㤠290
(1) Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 alebo 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
(2) Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní; ak to však predseda senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov 1, 3 a 5 nariadiť verejné zasadnutie.
(3) Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o porušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(5) Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3, podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 alebo § 218 ods. 1 alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania podľa § 220 ods. 1, súd môže zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Na tento účel súd môže dať pokyn aj na vykonanie mediácie.
(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže prokurátor, proti rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania aj poškodený a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.".".
38. V čl. II sa vypúšťa bod 72.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
39. V čl. II sa za bod 83 vkladá bod 84, ktorý znie:
„84. § 363 znie:
㤠363
(1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
(2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.
(3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.".".
40. V čl. II sa za bod 83 vkladá nový bod 84, ktorý znie:
„84. § 364 znie:
㤠364
(1) Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podať do 10 pracovných dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a) obvinený vo svoj prospech,
b) poškodený v neprospech obvineného,
c) zúčastnená osoba.
(2) Osoby uvedené v odseku 1 môžu podať návrh, iba ak využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok, alebo ak nadriadený orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a v ich neprospech rozhodol sám.
(3) Generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa § 363 ods. 1 aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom nie je viazaný návrhom podaným podľa odseku 1.
(4) Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a ak nejde o rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného najneskôr do skončenia prípravného konania.
(5) Podanie návrhu podľa odseku 1 a konanie podľa odseku 4 nemá odkladný účinok na úkony v prípravnom konaní a nesmie byť na ujmu plynulosti prípravného konania.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
41. Čl. IV sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Vypustenie tohto článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
42. Čl. VI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Vypustenie tohto článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
43. Čl. VII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Vypustenie tohto článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
44. Čl. IX sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Vypustenie tohto článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
45. Čl. XI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Vypustenie tohto článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
46. Čl. XIII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Vypustenie tohto článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
47. Čl. XV sa vypúšťa.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Vypustenie tohto článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Pán predsedajúci, skončil som.