Videokanál poslanca

Myslím, že si to veľmi dobre zhrnul a je to nepríjemná téma pre najmä koaličných poslancov, lebo to vidíme, že veľmi masívne okupujú tento sál počas, počas doby, kedy tu hovoríme o ich verejnom hriechu. Ale ono to je možno pre niekoho smiešne, keď zbadá bľabotajúceho poslanca alebo predsedu Národnej rady, alebo ožratého predsedu vlády, ktorý tu ukazuje prostredník opozičným poslancom a tacká sa, prichytáva sa tuto tých, tých drevených zábradlí, ale ono to je hlavne smutné. Lebo ľudia v demokracii si volia parlament ako piedestál spoločnosti, vyberajú spomedzi seba tých ľudí, ktorí majú rozhodovať o ich osudoch, a nakoniec, čo to je platné otcovi a mame, babke a dedkovi, keď celý život vychovávajú svoje deti k tomu, že nie je normálne piť alebo keď treba piť, alebo keď teda keď piť, tak mať to pod kontrolou a zrazu oni vidia, že poslanci, ministri, predseda vlády, predseda, podpredseda parlamentu bez problémov ožratí hlasujú o ich osudoch, ako to majú vysvetliť tým svojim deťom? Tak oni môžu a ty mi, mama, tato, babka, dedko hovoríte, že ja by som nemal? Však oni sú mi príkladom. A v dnešnej dobe sociálnych sietí potom sa to veľmi rýchlo rozmôže. Len teda chcel by som zase zároveň zobrať také klišé, že to je problém len mužov v tejto sále. Bohužiaľ, pred pár týždňami ste tu vystúp... videli vystupovať aj ženu poslankyňu, ktorá to evidentne nezvládla, a je to obrovská hanba. A navyše hanba, teda keď žena, aj taká jedna veštica, aj tu to vlastne viacerí asi zažili v takejto situácii, tá nám počas minulého volebného obdobia vyslovene vtrhla do klubu ožratá.

Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne, už dávno som nevidel teda takú plnú sálu a odporúčam (povedané so smiechom) si, ak by to teda vedel niekto zvrchu odfotiť, že sa tu vlastne nachádzame predsedajúci, spravodajca a ja ako predkladateľ plus kolega Jakab, takže sme tu naozaj plný dom. A myslím si, že tak veľmi symbolicky v – á, ešte je tam schovaný, pardon, pod, pod balkónom jeden poslanec – tak veľmi symbolicky tu je prázdna sála práve pri téme, kedy ideme sa rozprávať o veľmi citlivej téme pre mnohých ľudí v tejto sále. A prečo citlivej? Lebo alkohol je metla ľudstva. Tridsaťpäť rokov, 35? Tento budeme mať 36. výročie revolúcie a za 36 rokov si predsedovia alebo teda poslanecké kluby, alebo politické strany, ktoré tu sú, nedokázali urobiť poriadok s tým, že je úplne bežné, že o osudoch ľudí hlasujú ľudia pod vplyvom alkoholu. Priamo v tejto sále hlasujú ľudia, ktorí by mali byť elita národa, ktorí sú vyvolení ľuďmi spomedzi nich všetkých, aby rozhodovali o ich osudoch, a priamo v tejto sále opakovane hlasujú ľudia o osudoch ľudí, ktorí sú evidentne pod vplyvom alkoholu.
Preto predkladáme návrh zákona, ktorý je v podstate veľmi jednoduchá zmena rokovacieho poriadku, na základe ktorého by sme alkoholikom medzi nami dali po prstoch a povedali by sme im, že teda ak si myslíte, že môžete chodiť do roboty ožratí, tak sa veľmi mýlite a títo ľudia by boli odstavení bokom a podliehali by de facto rovnakým sankciám ako obyčajní ľudia, ktorí keď prídu do práce a sú prichytení ich zamestnávateľom pod vplyvom alkoholu, tak rovnako by sa museli podrobiť testu na alkohol a podobne.
Na úvodné slovo myslím si, že stačí. Hlásim sa, samozrejme, teda do rozpravy aj ako prvý a bol by som teda veľmi rád, aby sme konečne dnes možno o jedenástej, možno o piatej povedali, že považujeme ľudí za normálnych, že ich nepovažujeme za hlupákov, ktorým bez problémov môžme sa tváriť pred voľbami, že nám na nich záleží, ale v skutočnosti keď máme ukázať, že nám aspoň pri tých základných parametroch pri nich záleží, že hlasujeme s plným vedomím a svedomím, tak že ukážeme, že nebudeme viac medzi sebou tolerovať ľudí, ktorí holdujú alkoholu a potom bez hanby idú stláčať tlačítka a rozhodovať o osudoch ľudí.
Ďakujem pekne. Na úvodné slovo stačí. Hlásim sa potom do rozpravy.

.

Čiže veľmi stručne, zbytočne by som sa opakoval.
Naozaj toto je návrh zákona, podľa mňa taký tip-top, ktorý nikomu neublíži a všetkým pomôže. A je to len o dobrej vôli, že koaliční poslanci, ktorí rok a pol svojimi návrhmi dosť výrazne ľudí stresujú, aj teraz napríklad ten posledný, o ktorom sa tu debatujeme, či tá transakčná daň, kde ľuďom, podnikateľom to pípa dennodenne, a nieže dennodenne, viackrát do dňa, po každej jednej transakcii a je to taký nasierací zákon a veľa takých nasieracích zákonov ste prijali počas toho roka a pol, jako, jako ste pri moci. Tak toto je niečo, čím by ste si to u ľudí čiastočne podľa mňa vyžehlili. Jasné, nie u všetkých, ale teda najmä u štátnych zamestnancov, úradníkov, zamestnancov v samospráve, kde by to tá povaha pracovného miesta umožňovala, že zrazu by dostali také tie ochranné krídla, že vlastne môžu požiadať zamestnávateľa, aby teda mali určený len štvordňový pracovný týždeň, a tým pádom, samozrejme, pri odpracovaní všetkých pracovných hodín, že tí ľudia na konci by vám boli veľmi, veľmi vďační.
Čiže iba čisto politicky, nepatrí sa mi vám radiť, čisto politicky, ja by som to na vašom mieste spravil, že takýto návrh zákona by som podporil.
Alebo možno Andrej Danko, keď vidím teraz, že v podstate sa chytá nejakých tém, a povedal si, že chce sa realizovať pri transakčnej dani. Pri tej transakčnej dani mu môžete niečo vyčítať, že vám urobí dieru do štátnej kasy, ale ak by podporil tento opozičný návrh zákona, tak si myslí, že sám sebe pomôže. Môže sa tým naveky chváliť, že presadil dobrú vec, a ja mu to nebudem vyčítať. Ja ho budem chváliť tak, ako ho chválim roky, v podstate odkedy nám tu, áno, fašisti z ĽSNS podporili 200 eur na dieťa. Nemám najmenší problém to povedať pred ľuďmi na diskusiách, nemám najmenší problém sa k tomu prihlásiť aj tu v rokovacej sále, lebo jednoducho keď sa v správnej chvíli postaví v parlamente na správnu stranu, tak ja na to nezabúdam, takže možno aj celkom dobrý tip. Nemáte číslo na Andreja Danka, že by som mu tento tip aj nejako doručil? Lebo myslím si, že tu by sa realizovať naozaj mohol a štátnemu rozpočtu by vôbec neublížil.
Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu.

Ďakujem.
Dovolím si teda reagovať na poslanca Hazuchu. Keďže v podstate od hlasov, prepáčte ostatní, čo ste reagovali, od hlasov koaličných poslancov záleží. Pán poslanec Hazucha spomínal také dve veci. Jedna je taká dôležitejšia, jedna menej. Poviem najprv tú menej.
Ten deň účinnosti, čo hovoríte, od 1. 7. 2024, viete, prečo to tam je? Lebo my sme to takto predložili pred rokom a vy ste nám stále odsúvali, ste nám nedovolili, aby sa ten zákon prerokoval. A vidíte, že veľmi užitočný, dobrý zákon a odsúvali ste to, odsúvali, odsúvali, odsúvali – a po roku sa dostal na rokovanie Národnej rady. Ja si osobne myslím, že týmto sa trošku popiera právo poslanca Národnej rady predkladať návrhy zákonov, lebo to predkladať neznamená, že máme právo predložiť do podateľne, ale aj právo, aby tie zákony aj boli prerokované v Národnej rade.
A myslím si, že je to aj taká idea do opozičných rád, že by si to zaslúžilo podanie na Ústavný súd, aby Ústavný súd rozhodol, že či teda právo poslanca končí právom doručiť to do podateľne a tým pádom môžeme byť štyri roky odsúvaní, a ten návrh sa neprerokuje. No, dobre, ale to bolo vysvetlenie toho.
Ale potom ste hovorili o tom flexibilnom pracovnom čase, že zamestnávatelia už dnes majú možnosť zo Zákonníka práce. No, ale toto je práve to, že dnes tú možnosť majú, ale nemusia vyhovieť zamestnancom. A potom to je holt jednoducho, keď tú cestičku nevytvoríte pre tých zamestnancov, že nemajú tú ochranu, ako keby predstavte si firmu, keď hovoríte, že ste dlhoročný odborár, že by tie odbory v tej firme neboli. No, tak tí ľudia sa budú menej domáhať svojich práv, keď raz tam majú tú ochranu odborárov, tak im tí odborári zabezpečujú tie práva, a v tomto prípade, my tú ochranu dávame do Zákonníka práce, aby ten Zákonník práce ich chránil pri tom rokovaní s tým zamestnávateľom a, samozrejme, tak, ako je to napísané, iba pri tých profesiách, kde to neublíži tej firme. Čiže kde to tá povaha tej práce a typ pracovného miesta umožňujú.
Čiže naozaj to je dobrý zákon.

.

Ďakujem pekne.
Dovoľte, aby som teraz vám odcitoval – myslím, že to je aj dobre napísané – z dôvodovej správy, takže nudiť vás to určite nebude, ale bude to iným spôsobom povedané, to, čo som povedal v úvodnom slove.
Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac, viac času s deťmi alebo manželom spoločne, alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi dôchodcami. Niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi majú často málo paragrafov, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky.
Predkladaný návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje – to podčiarkujem –, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia. To tiež podčiarkujem. Bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Predkladateľ zákona vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom.
V predkladanom návrhu zákona sa zavádza štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. V prípade, ak tento typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Rozdiel voči súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že pokiaľ o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac. Inými slovami, zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú 5 dní. Napríklad ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na 8 hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce, tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku, bude mať viac času na voľnočasové aktivity a psychohygienu, viac príležitostí na cestovanie, možnosť vybaviť si v tom čase lekárov, úrady či iné súkromné záležitosti mimo pracovného času v priebehu pracovného týždňa bez toho, aby si musela brať v práci voľno.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, v iných ohľadoch pozitívny a v niektorých aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, to je vnímané tak, že áno, niektorý podnikateľ si môže povedať, že počkať, ale ja tu chcem mať účtovníčku každý jeden deň, čiže je to čiastočne také obmedzenie ale to je, by som povedal, taká sila zvyku. To jak keď si ľudia zvykli po revolúcii, že Tesco je otvorené nonstop, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, a zrazu keď Tesco zavrelo a o desiatej trebárs zatvárali, tak zrazu sa ľudia cítili ukrivdení, že im tu niekto berie nejaké základné ľudské práva. Ale po pár týždňoch aj zabudli na to, že sa niekedy chodilo v noci do Tesca nakupovať. Takže ono to jednoducho niesť, to sa týka profesií, pri ktorých to nie je nevyhnutné.
Samozrejme, že to nie je o tom, že je štvorzmenná prevádzka po 8 hodín a teraz zrazu tam niekto si povie, že on chce mať, on chce robiť dvanástky pri tom páse, hoci jednoducho je ten kolobeh tej práce tam nadstavený inak, čiže naozaj sú to najmä tie administratívne úkony. Rovnako aj keď je prevádzka otvorená, trebárs je to, je to obchod, tak asi veľmi ťažko v takom prípade, keď tam možno robí len jedna predavačka a chodí tam každý deň, tak asi veľmi ťažko potom môže jej ten zamestnávateľ povedať, že bude chodiť iba štyri dni a v piatok bude mať zavreté napríklad. Čiže naozaj to ide o tie profesie, kde to tá povaha práce umožňuje.
Čiže ešte raz hovorím, také tie administratívne úkony, čo napríklad zoberiem, aj zamestnanci v samospráve. Absolútne nič by sa nestalo, nič by sa nestalo, ak by piatky boli voľné v akýchkoľvek obecných a mestských úradoch, a úradníci, ktorí tam pracujú, by mali, mali pracovnú dobu rozvrhnutú počas tých štyroch dní, alebo teda niekde piatky, niekde pondelky, to už by bolo jedno, ale to sú napríklad ľudia, a teda sú to státisíce ľudí, ktorí, ktorí tu pracujú, ktorí by boli vďační za takúto úpravu, lebo dnes im to Zákonník práce, bohužiaľ, nieže neumožňuje, umožňuje im vždy sa dohadovať so zamestnávateľom, ale nezaväzuje zamestnávateľa, že musí vyjsť v ústrety tomu zamestnancovi. Čiže aj keď ten zamestnanec to zargumentuje – počúvaj, Fero, však ja si odrobím to isté za tie štyri dni, pusti ma v piatok domov – a on si povie – nie, nie, nie ja tu chcem mať ten komfort, že kedykoľvek prídem, aj v ten piatok, za tou účtovníčkou, tak si jednoducho nepomôže. V tomto prípade je to, podľa môjho odhadu sa to môže reálne dotknúť ľudí, ktorí by to využili, to môže byť od 300- do 500-tisíc zamestnancov na Slovensku a je to ťah a krok, ktorý by bol len a len ústretový, ktorý by nás nič nestál, a po tých všetkých takých ranách, ktoré ste ľuďom za rok a pol vašej vlády, teda keď sa prihováram poslancom v koalícii, za ten rok a pol čo ste uštedrili ľuďom na Slovensku, tak by to bolo jedno z mála takých pozitív, niečo sympatické, čo by ste vlastne pre ľudí urobili a kde by na konci tí ľudia si povedali, že fajn, zmena, poteší.
Viete si predstaviť, že možno nech iba 100-tisíc rodín, že by zrazu mali predĺžené víkendy. To vás prestane baviť (povedané so smiechom), že budete každý víkend predĺžený doma. To je normálne pozvánka na to, že, ľudia, poďme a spoznávajme to Slovensko. To kebyže teraz je tu Andrej Danko s jeho láskou k cestovnému ruchu, tak si myslím, že by tiež pochopil, že toto je dobrý návrh zákona, ktorým by sme podporili slovenský cestovný ruch, lebo zároveň zase tie tri dni, zas si povedzme, že to nie je zase taký luxus, že môžete teraz ísť niekam na nejakú týždňovú dovolenku. Čiže ono to je vyslovene o tom, že tie predĺžené víkendy vás nabádajú, aby ste to využívali v na Slovensku, aby ste teda takýmto spôsobom trávili viacej času s rodinou.
Bol by som veľmi rád, aby sme takúto sympatickú zmenu pre ľudí spoločne schválili. Bolo by to naše spoločné dielo, a že by ste možno aj, koaliční poslanci, ukázali, že nemáte klapky na očiach, že automaticky všetko, čo príde z opozície, je pre vás zlé a všetko, všetko automaticky hádžete do koša a nič vám nie je hodné podpory. Ja si myslím, že toto, naozaj že vzhľadom na to, že to nikomu neubližuje v situácii konsolidácie, že to nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet alebo verejné financie, že to je návrh, na ktorom by sme sa vedeli bez problémov vedeli všetci zhodnúť a ľudia by nám len a len zaďakovali.
A ak by to podporila, samozrejme, súčasná vládna koalícia, tak ja za seba môžem dať túto taký verejný prísľub, že by som teda veľmi zaďakoval koaličným poslancom, lebo bez nich, povedzme si, nemá šancu to prejsť, že v tomto prípade urobili to gesto voči, voči opozičnému návrhu. Ale nie voči opozičnému návrhu, voči státisícom ľuďom na Slovensku, ktorí by z toho mali osoh, ktorí by zrazu boli radi, že ten voľný čas môžu stráviť s tou rodinou. Alebo s frajerkou spoznávam Európu a cestujem Ryanairom niekde za pár eur, lebo mi to jednoducho štát, v ktorom žijem, umožnil.
Čiže keď sa bavíme o tom, že by aj zákony, by mali byť v súlade s takým zdravým rozumom, toto je návrh zákona, ktorý je jednoznačne v súlade so zdravým rozumom. A ešte raz podotýkam je na ňom veľmi cenné to, že nikto na neho finančne nedopláca. Zamestnanec si zarobí to isté, zamestnávateľ, nestojí ho to viac, ešte tak symbolicky ušetrí, povedzme si, že štyri stravné lístky do mesiaca, lebo jednoducho vtedy tam ten zamestnanec nie je. Štát skôr ušetrí alebo skôr získa nejaké, len neviem kvantifikovať, to by som, to by som cucal z prsta, čiže skôr ušetrí, lebo má spokojnejších, motivovanejších zamestnancov či už v štáte, alebo v súkromných firmách. Spokojnejší, motivovanejší zamestnanec určite má vyššiu produktivitu práce ako niekto, kto sa tam teda necíti úplne komfortne, takže má to nejaké pozitívne dopady, ale ktoré, finančné pre, pre štát, aj tých zamestnávateľov určite, ale ktoré sa nedajú priamo kvantifikovať. A to, čo som spomínal aj v úvodnej reči, konkrétne v Bratislave, kde je koncentrované množstvo úradov a kde tá Bratislava je zapchatá aj v priebehu dňa a vám to zbytočne komplikuje život, ak by to v Bratislave využívalo takéto niečo využívalo 20-30-tisíc úradníkov, okamžite vypíname mestské zápchy, lebo jednoducho to sa sakramentsky prejaví. Druhá vec, čo vlastne prejaví, je aj rozloženie tej dopravy, lebo ak chodia všetci ľudia na osemhodinové šichty do roboty, a povedzme si, že plus-mínus chodia na ôsmu a plus-mínus končia okolo tej štvrtej, ale zrazu by tu boli ľudia, ktorí by nechodili na ôsmu a nekončili by o štvrtej, lebo jednoducho si potrebujú odpracovať ten dlhší pracovný čas, takže aj v tých iných dňoch pracovných by sa nám tá doprava rozložila v priebehu dňa a bol by tam aj tento efekt. A teda, čo ešte na záver hovorím, v čase konsolidácie, v čase, kedy nás čaká iná, ďalšia konsolidácia, toto je návrh, ktorý nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet. Je to len gesto voči ľuďom, že ich nepovažujeme za nejakých otrokov, a dáme im v podstate možnosť väčšej slobody, aby sa dohodli so zamestnávateľom. Keď si to raz odrobíš, tak mi to je jedno, v pohode maj ten deň voľný, ale mali by garanciu, že im ten zamestnávateľ musí vyjsť v ústrety.
A ešte raz, ak by sa nejaký zamestnávateľ, ktorý by to bral tak, by som povedal, príliš liberálne, že predsa on má slobodu rozhodovať, kedy budú tí jeho zamestnanci v robote, a on má slobodu rozhodovať, aký bude pracovný čas, sťažoval, tak povedzme si – nech ide do kytek. Jednoducho v tomto prípade sa stretajú dve práva dvoch ľudí, jeden zamestnávateľ, povedzme si, presvedčený ultraliberál, ktorý chce diktovať zamestnancovi, kedy bude presne v robote, a z druhej strany je to právo tých zamestnancov, ktorí si chcú žiť aj ten mimopracovný život. A ak tu sa nám stretnú tieto dve práva, tak ktorého právo by sme mali viacej akceptovať? Toho ultraliberála, ktorý chce orať tým ľuďom po chrbte, a aj keď im môže vyjsť v ústrety, tak im nevyjde v ústrety, lebo jednoducho chce si na nich zgustnúť, alebo teda to právo tých zamestnancov by sme mali zastávať a chrániť ich pred tým ultraliberálom, ktorý teda si myslí, že sú pomaly jeho inventár v práci a môže si z nimi robiť, čo chce.
Čiže je to aj sociálny návrh zákona a myslím si, že správny, a bol by som veľmi rád, ak by ste ho podporili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás takto podvečer oslovil s návrhom zákona, ktorý, si myslím, že by túto rokovaciu sálu mal spojiť, a trošičku ju aj previažem čiastočne s témami, ktoré sa tu prerokovávali ako predošlé, či už priamo ten zákon, ktorý bol pred chvíľkou, ale možno aj ten predtým, ktorý hovoril o väčšej podpore rodín, kde sme dávali návrh zákona o vyššej podpore prostredníctvom vyššieho prídavku na dieťa. A veľakrát počas posledných troch-štyroch hodín v tejto rokovacej sále zaznelo, že rodina je dôležitá, poďme podporovať rodiny, poďme zabrániť interrupciám tým, že budeme viacej podporovať matky, aby sa nemuseli dostať do sociálnej situácie takej, ktorá by ich pritlačila k múru a vlastne kvôli tomu by podstúpila interrupciu a podobne.
Veľmi stručne poviem, že tento návrh zákona, ktorý predkladám, ale teda poviem, aby ste vedeli, o čom, a chcem, aj teda do rozpravy sa hlásim ako prvý. Je to návrh o štvordňovom pracovnom týždni, len poprosím, nebuďte vyrušení. Je to návrh, ktorý nehovorí o tom, že poďme pracovať menej za tie isté peniaze, ktorý hovorí o tom, že umožníme rodinám, ktoré si chcú užívať predĺžené víkendy, a trebárs manžel je živnostník a vie si upratať svoj pracovný čas, ale manželka je účtovníčka, kde si vlastne tú prácu ona vie vykonať v priebehu prvých štyroch dní v týždni, tak umožníme takejto rodine, a keď majú napríklad malé deti, tak umožníme, aby mali predĺžené víkendy. Inak povedané, živnostník, ten si uprace svoj pracovný čas, a manželka, keď je účtovníčka vo firme, tak aby jej zamestnávateľ bol povinný jej odsúhlasiť štvordňový pracovný týždeň, ak si za tie štyri dni odpracuje 40 pracovných hodín, ktoré prislúchajú piatim dňom.
Čiže je to návrh, ktorý neubližuje podnikateľom, v podstate im pomáha, lebo vlastne ten jeden deň on nemusí zabezpečovať stravné napríklad. Čiže ušetrí, ale je to dobrovoľné rozhodnutie tej, tej matky účtovníčky, ktorá takto pracuje. Čiže ušetrí to nejaké peniaze zamestnávateľovi a zároveň to pomôže, by som povedal, lepšiemu rodinnému životu, lebo tá rodina bude mať možnosť napríklad cestovať po Slovensku, lebo už keď máte nie dva dni, ale už keď môžete ísť niekde prespať na dve noci z piatka na sobotu, zo soboty na nedeľu, tak už taký malý predĺžený víkend, už môžete to Slovensko spoznávať, alebo teda ísť niekam za rodinou, ale jednoducho je tam väčší, väčší súlad toho pracovného a rodinného života v takomto prípade.
Druhí ľudia, ktorých sa to týka, tak môžu byť napríklad teda mladí ľudia, ktorí tiež chcú spoznávať. Vieme, že kopa liniek leteckých lieta zo Slovenska, hocikam do Európy sa viete dostať za 30-40-50 eur. A viete to otočiť, na tri dni ísť niekam kamkoľvek v rámci Európy s nejakou nízkonákladovkou a spoznávať svet alebo Európu opäť je niečo celkom lákavé pre mladých ľudí. A rovnako dnes ak by teda ony si vedeli tú svoju prácu vykonať v priebehu tých štyroch dní v týždni a mať predĺžený víkend či už od piatku do nedele alebo od soboty do pondelka, tak len a len to tým ľuďom zatraktívni to pracovné miesto.
Opäť, podnikateľa alebo zamestnávateľa to nič nestojí a tí mladí ľudia v takomto prípade by boli radi. Čiže je to návrh zákona, ktorý nikomu neubližuje. Áno, pomáha to tým ľuďom, ktorí to využijú. Pomáha to zamestnávateľom, lebo ako som povedal, ten jeden deň nemusia platiť napríklad teda to stravné a pomôže to určite ekonomike, lebo spokojný zamestnanec produkuje viac, to vieme o tom z rôznych štúdii a v tomto prípade, keď tí ľudia budú zvyknutí, že áno, mám štyri dni pracovný a tri dni mám predĺžený víkend, tak určite by to pomohlo alebo bolo vidieť na ich pracovnom výkone. A zároveň to je možno také zatraktívnenie Slovenska s porovnaní s tým, kde by sa teda mladí ľudia rozhodovali, či pôjdu pracovať niekde inde, kde by takáto možnosť umožnená nebola, a aby vedeli, že na Slovensku takúto možnosť majú, tak si myslím, že takisto to čiastočne môže pomôcť. A zároveň to v žiadnom prípade neubližuje štátnemu rozpočtu, čiže nezakladá to žiadne nároky na štátny rozpočet. Čiastočne, samozrejme, záleží od množstva ľudí, ktorí by to využívali. Ale, keď zoberieme napríklad takú Bratislavu, kde je, kde sú desaťtisíce štátnych úradníkov, a berme, že pri nich by to dramatická väčšina využila, tak by sa to mohlo v tie pondelky a piatky prejaviť aj na verejnej doprave, napríklad na menších zápchach. Aj, keď samozrejme, že ten dopad bude percentuálny, ale viete, že v podstate zápcha vám vzniká aj z malého počtu áut, ktorý tá, ten úzky koridor nevie v tej danej chvíle absorbovať. Čiže aj relatívne pokles dopravy o 2-3 % môže spôsobiť, že zrazu to mesto je bez nejakých zápch, ktoré komplikujú život potom všetkým ostatným. Čiže z tohto pohľadu to môžu byť aj, aj teda hospodárske nieže škody, ale úžitky, lebo akákoľvek zápcha automaticky spôsobuje, že tí ľudia, ktorí v tej zápche sú, neprodukujú niečo, čo by mohli produkovať tam, kde by mali byť načas a zbytočne zabíjajú čas na ulici.
Povedal som inač toho dosť veľa v úvodnom slove. Hlásim sa potom aj do rozpravy. Ale budem asi hovoriť v podstate to isté. (Povedané so smiechom.)
Ďakuje pekne.

Rišo, ďakujem za tvoje, myslím, že veľmi kultivované vystúpenie, a celkovo sa mi naozaj táto debata páči.
Oceňujem mimoriadne, že Janke Bittó Cigánikovej zrejme bol doručený nejaký zákaz z jej strany, aby tu nevystupovala a zbytočne tú debatu tu nezahusťovala svojimi výlevmi. Každopádne takto by mala prebiehať, si myslím, debata o takejto vážnej téme, ale jedna otázka tu vyšla aj z toho tvojho vystúpenia, aj z tej ostatnej diskusie, že vlastne teda zodpovedajme si otázku, že kedy začína život.
A ja by som chcel upriamiť pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí jednoznačne – ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. To znamená, podľa mňa jednoznačne definuje, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky žije. Ústava Slovenskej republiky uznáva toto dieťa za ľudskú bytosť, ktorá má, má život, alebo jednoducho teda disponuje životom, a tým pádom túto otázku máme zodpovedanú.
Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, čl. 15 ods. 1 našej ústavy.