Ďakujem pekne. Dobrý deň, milí kolegovia, ctené kolegyne. Keďže táto rozprava o tak dôležitom zákone, ako je zmena Občianskeho zákonníka po 60 rokoch, bola skrátená a podľa mňa nevhodným spôsobom ste obmedzili práva opäť. Ste obmedzili práva poslancov Národnej rady? Koľko tu toho, koľko tu bolo rečí, keď ste menili rokovací poriadok o tom, že už to bude lepšie, bude to spravodlivejšie, už nebudete skracovať rozpravy, lebo teraz ste to nastavili tak, ako to má byť a teraz už to bude tak, ako si predstavujete, tak čuduj sa svete, ešte tento zákon nie je v platnosti ani poriadne ani týždeň a už idete skracovať a už nám opäť beriete možnosť vystupovať a skracovať a skracujete rozpravu. Otázka znie: Prečo to robíte? Keďže sa bavíme o tak obrovskom zákone, ktorý obsahuje takmer 2000 paragrafov, keďže sa bavíme o zákone, ktorý idete meniť po 60 rokoch, keď vieme, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní tam bolo 4000 pripomienok, z toho 800 zásadných pripomienok ste neakceptovali. A každý legislatívec, každý právnik, poslanec Národnej rady, ktorý sleduje legislatívny proces, vie, že v podstate tá najnovšia verzia, s ktorou ste teraz prišli do parlamentu, je na tom svetle, kde si to môžu pozerať a študovať, či už odborníci, laici, proste občania Slovenskej republiky, takmer mesiac. No a ja teraz sa pýtam, že či takto obrovský masívny zákon si za ten mesiac dokážu naštudovať jednotliví poslanci. Či si to dokáže naštudovať pán minister? Či si to dokážu naštudovať odborné rôzne skupiny, ktoré na Slovensku máme, ktoré sa tým zaoberajú, ktorí s tým budú pracovať možno ďalších 60 rokov. A to už nehovorím o laickej verejnosti, ktorá si samozrejme žije svoj život, majú svoju prácu, majú svoje rodiny, majú svoje koníčky, čokoľvek a ešte popritom by mali nejakým spôsobom vedieť, čo sa vlastne ide diať, lebo ide sa toho diať veľmi veľa. A vy to viete, pán minister. Viete, že sa to dotkne každého jedného občana Slovenskej republiky. Ja by som pre ilustráciu chcel ukázať. Neviem, či to bude možné, ale táto kniha má 500 strán. Táto kniha, čo vidíte, má 500 strán. Toľko isto 500 strán má zákon, s ktorým prišiel pán minister Susko do tejto snemovne. A snaží sa nám povedať, že on si toto stihol všetko prečítať. Že on to má naštudované a že on nám vie každú jednu vec v tomto zákone odargumentovať. Takže moja prvá otázka znie: Pán minister spravodlivosti Boris Susko, povedzte nám, či vy ste si toto tu, takýto masívny zákon, preštudovali. Či vy ho máte prečítaný? Lebo viacerí poslanci Národnej rady, tí poctivci, ktorí tu chodia, ktorí si študujú veci, ktorí chcú mať prehľad o veciach, ktorí to seriózne študujú so svojimi tímami legislatívcami, hovoria, že to nemajú fyzicky ako dosiahnuť. Pretože my okrem takýchto zákonov tu máme aj Viacerí poslanci Národnej rady, tí poctivci, ktorí tu chodia, ktorí si študujú veci, ktorí chcú mať prehľad o veciach, ktorí to seriózne študujú so svojimi tímami legislatívcami, hovoria, že to nemajú fyzicky ako dosiahnuť. Pretože my okrem takýchto zákonov tu máme aj iné ďalšie zákony. To nám naozaj chcete povedať, pán minister, že seriózne za tých 6 hodín, ktoré ste nám tu dali k dispozícii, my máme si to naštudovať a my vám máme dať odborné stanoviská a máme to občanom Slovenskej republiky vysvetliť a všetky tie veci, ktoré tam boli, tých 800 zásadných pripomienok, ktoré ste neprijali, máme nejakým spôsobom povedať alebo odargumentovať tým, ktorí ich poslali. Ja si myslím, že každý príčetný človek, ktorý to vidí, ktorý si uvedomuje, aký obrovský zákon ide, vie, že to nie je možné, že to nie je možné, čo sa týka fyzických síl, obsiahnuť takýto obrovský zákon. A veľmi dobre to tu spomínala kolegyňa Plaváková, ktorá tu bola predo mnou, že napríklad v porovnaní s Českou republikou sa na to pripravili poctivejšie. Boli popritom robené kampane pre ľudí, ktorí nežijú dennodenne právom, Občianskym zákonníkom, nie sú notári, nie sú sudcovia, nie sú advokáti. Boli tam webové stránky, ktoré ľuďom vysvetľovali, čo sa ide diať, čo sa ide meniť, čo sa ide upravovať, čo sa ich dotkne, čo sa ich nedotkne, na čo sa majú prichystať, na čo si majú dávať pozor, čo si majú dať do poriadku. Boli tam odborné konferencie, boli tam laické konferencie, bola tam kampaň zaplatená v médiách, printových, online médiách. Proste poctivo sa na to pripravili. A nie ako u nás. Rýchlo, rýchlo, rýchlo, rýchlo, len to mať z krku, len, aby už bol pokoj, len, aby už sme náhodou sa o tom nerozprávali 37 hodín, ale len 6 hodín. Lebo vy veľmi dobre viete, pán minister, že z tých 12 hodín, ktoré ste nám obmedzili, vaši kolegovia k tomu nebudú vystupovať. Vaši kolegovia tu nebudú stáť, nebudú obhajovať tento zákon, lebo ani sami ho nemajú naštudovaný. Jediní, kto sa tu bude vyjadrovať, budú odvážni opoziční poslanci, ktorí chcú ľuďom na Slovensku vysvetliť, akou metódou vy pracujete. A pri takej vážnej odbornej veci, pri takej vážnej zmene po 60 rokoch v Občianskom zákonníku. Ďalšia vec, ktorá je pre mňa nepochopiteľná, je, prečo je rodina z tohto zákona vyhodená. Prečo to nie je komplexné? Prečo to nie je obsiahle? Lebo veľa vecí so sebou súvisí. Jedno s druhým so sebou súvisí. Jedno s druhým je na seba napojené. Prečo ste tú rodinu z toho vyhodili? Neviem. Možnože vysvetlíte, možnože nám odpoviete, možnože sa niektoré veci nepýtam dobre, ale budem rád, keď ma usmerníte. Budem rád, keď nám vysvetlíte, kolegom, prečo tam niektoré veci chýbajú. Ja vychádzam z toho, čo hovorili moji kolegovia, ktorí sa tým dlhodobejšie zaoberajú. Keď som si to prepočítaval na jedného poslanca Národnej rady, vychádza, že 5 minút vychádza na jedného poslanca Národnej rady, že by sa k tomu mohol vyjadriť, vystúpiť, povedať. Keby každý poslanec chcel poctivo vystúpiť, povedať, povedať svoj názor, tú jednu vec, ktorú by chcel vypichnúť, má na to 5 minút. Ja si myslím, že to je nedôstojné, prepáčte. Osobne si myslím, že vy ako minister spravodlivosti ste mali byť prvý, ktorý mal bojovať za to, aby to išlo v riadnom legislatívnom procese, aby sa tu žiadne časy neskracovali. Aby sa tu neobmedzoval čas poslancov, lebo toto vám vytýkajú. Toto vám vytýkajú teraz a budú vám to vytýkať. Pán minister, len si spomeňte na to, že pri každom jednom zákone, ktorý ste tu priniesli v tom chvate a v zrýchlenom, skrátenom legislatívnom, a obmedzili ste čas, v každom jednom zákone sa ukázali chyby. V každom jednom sa ukázali chyby. A je obrovská pravdepodobnosť, že aj v tomto masívnom zákone, ktorý tu opäť idete schvaľovať veľmi rýchlo, nastanú chyby. Ja sa pýtam, či vy si za to prevezmete zodpovednosť. Či vy, keď prídu tie chyby, poviete áno, teraz sa tu postavíte a sľúbite: odstúpim. Odídem z pozície ministra spravodlivosti, keď v tomto zákone budú nejaké chyby. A čo len jeden občan Slovenskej republiky bude mať s tým nejaký problém, nebude možno dodržané jeho právo alebo sa nebude môcť domôcť vecí, ktoré by mu patrili, len preto, lebo sa tu udejú nejaké chyby. Či si to vy beriete na osobnú zodpovednosť? Toto je moja otázka. Aby som nezdržiaval, lebo viem, že ešte chcú vystúpiť aj moji kolegovia a chcú sa pýtať aj oni na nejaké veci. Zhrniem to, čo som povedal, do tých troch zásadných otázok pre vás. Prvá je, či viete tuná sa postaviť a povedať občanom Slovenskej republiky, že toto máte celé naštudované, tento obrovský zákon, či ste si ho prečítali? Po druhé, či viete zagarantovať, že tam nebude ani jedna chyba? Či viete zagarantovať, že keď sa tam nejaká chyba vyskytne, lebo to robíme v chvate, lebo to robíme rýchlo, či preberiete politickú zodpovednosť? A či viete mi teraz odpovedať na to, že keby vy ste boli v opozícii, dajme si taký test. Keby bol Boris Susko v opozícii a ministerka Kolíková by prišla s takýmto zákonom a obmedzila by rozpravu poslancom na 6 hodín, či vy by ste s tým boli spokojní a boli by ste ticho a boli by ste, že OK, že je to tak, fajn, tak to má byť. Toto sú otázky, na ktoré, pán minister, očakávam od vás odpovede. Ďakujem veľmi pekne.
