Videokanál poslanca

Ďakujem, kolega, za vystúpenie. Ja len na dokreslenie. Teda poslanec Ferenčák povedal o exministrovi Budajovi, že je ekoterorista v reakcii na moju faktickú pred obedom, keď som mu teda vyčítal prílepok, ktorým strana HLAS chce zdobrovoľniť úpravu zmesového komunálneho odpadu pred uložením na skládku, pričom on sám klamal, keď naznačil, že ide o goldplating. Tak ešte raz, možno naposledy, teda predpokladám, že naposledy v tejto rozprave, o úprave odpadu sme vedeli, keď sme vstupovali do Európskej únie. Predchádzajúce Ficove vlády to pred sebou tlačili natoľko, že v roku ´21 začala voči Slovenskej republike komisia konanie za porušenie tejto skládkovacej smernice. Ak ten súd prehráme, čo podľa všetkého prehráme, nebude to precedens, pretože v podobnom prípade už existuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C, môžte si to dohľadať, 323/13 Malagrotta, takže nebuďme potom prekvapení, keď príde ten rozsudok a nebuďte ani prekvapení, vážení kolegovia, kolegyne z koalície, keď vám potom pripomeniem, že ja som vám to hovoril. Lebo ja vám to pripomeniem, že ja som vám to dnes hovoril, čo idete schvaľovať.

Vďaka, pán predsedajúci. Vďaka tebe za vystúpenie, Tamara.
K tomu odpadu, Tomáš Taraba minulý rok na svojej tlačovke hovoril, že mechanicko-biologická úprava odpadu pred uložením na skládku sa posúva o rok, opäť a že sa posúva naposledy. Aha, prešiel rok a posúva sa opäť a posúva sa prílepkom absolútne toxicky na poslednú chvíľu. Navyše tento pozmeňovák, o ktorom sa tu rozprávame, prichádza s klamlivým dôvodom, že má ísť o ochranu pred zvýšenými poplatkami za odpad. To je klamstvo, je to donebavolajúca lož, pretože toto, čo ide strana HLAS spraviť, domácnosti zaplatia v pokute, ktorú dostaneme od Európskej komisie, lebo Slovensko dvadsať rokov, nechápem, dvadsať rokov nebolo schopné postarať sa o svoj vlastný odpad. Do toho minister Taraba tu mrnčí na tlačovkách, že, jeho slovami, sme skládková veľmoc a že aké sú skládky hnusné, bakané, nebezpečné, za rok nebol schopný doručiť jedno jediné udržateľné riešenie, ktoré by Slovensko zlepšilo v tomto odpadovom hospodárstve a niežeby nás posunulo k cirkulárnej ekonomike, on furt rozpráva o spaľovniach ako o tom zázračnom riešení. Aj to je lož, veď si to pomenujme.
Pomenujme si to pravými slovami, skutočným dôvodom tejto škodlivej zmeny je neschopnosť troch bývalých vlád Roberta Fica vybudovať zariadenia na úpravu odpadov v súlade s európskym právom, bodka. Premrhali sme všetky príležitosti, ktoré sme mali a že ich bolo dosť, pretože v predchádzajúcich programových obdobiach na to boli vyčlenené desiatky miliónov eur. V tomto už nie sú, pretože komisia predpokladala, že za dvadsať rokov to zvládneme. Nestalo sa. Kým sme mali k dispozícii možnosti a peniaze, Slovenská republika, Ficove bývalé vlády to nevyužili. Dnes tu tí istí ľudia vyplakávajú. Hanba.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Garaj, vy ste vyjadrili súhlas s prílepkom. Už len to, že je to prílepok, by malo byť pre vás dostatočne alarmujúce. Ale ja vás chcem upozorniť na inú toxicitu, pretože jeden z predkladateľov tohto prílepku, pán poslanec Ferenčák pred pauzou, pred obedom uviedol, že v prípade mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku ide o európsku povinnosť až od roku 2030. Toto nie je pravda. Smernica o skládke odpadov nadobudla účinnosť v júli 1999 a členské štáty ju mali povinnosť transponovať do júla 2001. Ja chcem opakovať a zdôrazniť, že na, že o zákaze skládkovania odpadu, ktorý nebol upravený, sme vedeli, keď sme vstupovali do Európskej únie. Odvtedy Slovenská republika mala 20 rokov času, aby sme čl. 6 písm. a) smernice o skládkach a odpadov nielenže transponovali, ale aj naplnili konkrétnym obsahom, a to sa neudialo. A preto v roku 2021 Európska komisia začala voči Slovenskej republike právne konanie za porušenie tejto smernice, a k tomu prišlo práve s odôvodnením, že skládky nedisponujú zariadeniami na zabezpečenie selekcie rôznych frakcií odpadu.
Čiže týmto krokom, týmto pozmeňovákom nielenže budete legalizovať ďalšie poškodzovanie životného prostredia a verejného zdravia, ale ešte aj navýšite potenciálne škody, ktoré môžu prísť, pretože Slovensku vzniknú vyrubením pokuty po prehratom konaní s Európskou komisiou, a to je istota, že ten súd prehráme, ďalšie náklady, ktoré budú platiť kto? Občania a občianky Slovenskej republiky, uvedomte si to.

Ďakujem za slovo a podporujem tú istú otázku, ktorú položil pán kolega Dostál, ale ja ešte pridám aj tú obsahovú stránku. Chcem pripomenúť, že bolo to presne pred rokom, keď minister životného prostredia Tomáš Taraba sľuboval, citujem: "Že obdobie nečinnosti pri riešení problémov samospráv s odpadom sa skončilo." On takto veľkolepo dokonca pomenoval aj jednu zo svojich tlačových konferencií, kam si pozval aj zástupcov dvoch stavovských organizácií. Za ten celý rok Tomáš Taraba pre zlepšenie odpadového hospodárstva na Slovensku, ani pre situáciu samospráv v rámci odpadového hospodárstva neurobil nič. To je 0,0 nič, čo urobil Tomáš Taraba pre to, aby sme sa posunuli k civilizovanej spoločnosti ako Slovenská republika a aby sme sa presunuli k cirkulárnej ekonomike. Aj vďaka tomu, respektíve kvôli tomu samosprávy nie sú nieže lepšie, ony nie sú nijak pripravené na nové výzvy v odpadovom hospodárstve, ktoré budú aktuálne od 1. januára 2025.
A chcem len podčiarknuť, že toto celé sme už dávno, dámy a páni, mohli mať za sebou. O mechanicko-biologickej úprave komunálneho odpadu pred uložením na skládku sme vedeli v momente, keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, pretože táto úprava je zakotvená v európskej legislatíve od roku 1999.
My sme zrazu prekvapení, že niečo musíme robiť? Naozaj? Zrazu sme prekvapení, že nás niečo čaká, nejaká povinnosť. Tri predchádzajúce vlády SMER-u mali dostatok financií na to, aby ste vybudovali tie kapacity, zlepšili infraštruktúru a podporovali cirkulárnu ekonomiku.
Netvárte sa, že zrazu ste v šoku. Prepáčte, netvárte sa.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie.
Je to paradox, že nezaradený poslanec Huliak, ktorý sa tak rád stavia do pozície morálnej polície, nemá ani dostatok slušnosti, aby prišiel do tohto pléna obhájiť svoj vlastný návrh zákona. Neprišiel ani v prvom čítaní, neprišiel v druhom čítaní, lebo sa mu zjavne diskutovať nechce a nechce sa mu ani čeliť absolútne adekvátnym otázkam. Nechce sa mu argumentovať na základe faktov a dát, čoho dôkazom bolo aj prerokovanie tohto jeho legislatívneho návrhu na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, keď ako jeho vlastný predseda uťal diskusiu. Síce na to nebol pádny dôvod a kým kolegyňa Tamara Stohlová si pre túto diskusiu dokonca vypýtala dáta cez infožiadosť a argumentovala konkrétnymi údajmi, tak pán Huliak ju buzeroval vetami, "to nie je nič nové", to je štandard jeho, zlý štandard, ako napríklad "prejdite k veci, kolegyňka". Nehovoriac o tom, že na strane opozície boli konkrétne, na faktoch postavené otázky, kým koalícia argumentovala argumentmi typu, hádam nechcete spochybňovať moje životné skúsenosti.
Tak ja chcem len pripomenúť, že my sme v tejto ustanovizni nie od toho, aby sme prijímali zákony na základe životných skúseností, ale sme tu od toho, aby sme prijímali na dátach založené politiky rešpektujúce vedu a ústavu. Nato sme predsa skladali poslanecký sľub, na ústavu v tomto pléne. Ďakujem.

Verím, Tamara, že vo svojej faktickej poznámke a v reakcii teda využiješ ešte raz príležitosť vysvetliť kolegom, o čom je táto legislatívna tlač, v skratke. Jedna vec je, že rozprávame o zákone, ktorým vláda odobrila nariadenie o odlesňovaní a následne Európska komisia oznámila teda, že účinnosť nariadenia posúva o rok, pretože s ním v princípe majú problém všetci. Vláda a minister Takáč sa nemôže tváriť, že nebol čas na to reagovať, na tento vývoj situácie, a dnes sme o tejto parlamentnej tlači v podstate nemuseli hovoriť. Ale ako kolegyňa Tamara poukázala, vláda na jednej strane teda schválila návrh zákona na zmiernenie globálneho odlesňovania, ale vlastne ide o odlesňovanie v tejto parlamentnej tlači. A opäť sa to deje prílepkom a mňa úprimne udivuje, že do toho tento kabinet ide. My vám to od začiatku tohto volebného obdobia v tomto pléne hovoríme a vyčítame vám prílepkovanie. A nemôžete sa tváriť nikto z vás, že nie. Veď koniec koncov je to aj na zázname. Ja viem, že je občas ťažké pre vás dohľadávať si niektoré veci, ale internet je magické miesto, skúste to.
A udivuje ma toto celé aj preto, že túto škodlivú legislatívnu prax vám už vlastne vytkol aj váš vlastný prezident, keď Peter Pellegrini vetoval vodný zákon. Veď si pozrite to odôvodnenie, prezident vám sám vo svojom odôvodnení odkázal: nerobte to, nepoužívajte nesúvisiace prílepky pri zákonoch, ktoré sú naviazané na európsku legislatívu alebo na čerpanie peňazí z PO. Nepoužívajte nesúvisiace prílepky vôbec, je to protizákonné!

Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem tebe, drahá Dana, aj so Zorou ste dnes podali naozaj holistický vhľad do toho pre celú verejnosť, v akom stave je ministerstvo kultúry.
V minulých rokoch sme mali ministerku kultúry, ktorú sme prezývali aj Colombova žena. Vedeli sme že Natália Milanová existuje, ale nebolo ju akosi vidno. A tak sme si aj nejak priali, aby ministerku kultúry bolo viac vidieť. Neviem, či sme si dobre priali, až takto viditeľnú ministerku kultúry. Pani Šimkovičová keď na Markíze moderovala Televízne noviny, tak bola v správach dvakrát-trikrát do týždňa a jej sa teda prianie splnilo. Teraz je v správach každý deň. Niekedy aj celý deň.
Prianie sa splnilo aj Lukášovi Machalovi, ktorý z pozície generálneho tajomníka služobného úradu sa teraz môže mstiť všetkým, kto jemu alebo jeho kamošom kedykoľvek spôsobili akékoľvek bobo, malinký.
Ministerstvo kultúry plní dokonca priania, ako sme počuli, aj o dostupnom bývaní. Riaditeľ Slovenskej národnej galérie býva zadarmo priamo v galérii, sen. Oskar Rózsa si tiež splní prianie, lebo dlhé roky chcel zmeniť štátnu hymnu. Jemu sa to tiež vyplní, navyše za každé jedno hranie novej verzie štátnej hymny môže dostávať vyplatené tantiémy. A to naozaj nebude málo, keďže v zákone o STVR je povinné hranie hymny vždy o polnoci každý deň na všetkých programových službách. Perfektné! Tomu sa v rádiovom slangu hovorí, že áčková rotácia.
Skrátka, keď to tak počúvame dnes pri tejto príležitosti odvolávania Martiny Šimkovičovej z postu ministerky kultúry, tak aktuálne vedenie ministerstva kultúry je ministerstvom splnených prianí alebo ministerstvom, kde sa plnia sny, strašidelné sny. A keď už sa nám teda blíži ten Halloween (povedané so smiechom), a ja vlastne neviem, či to ešte môžem povedať, či to nebude čoskoro zakázané povedať, slovo Halloween.

Lebo ono tam sú aj veci nad rámec. Niekto tu má kartu, ale neviem kto. (Rečník zobral do rúk kartičku z rečníckeho pultu, ukazujúc ju plénu.) Potom.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodom môjho vystúpenia, ktoré inak vo svojej podstate bude technokratické, aby ste videli ten rozdiel medzi tým flagrantne zlým pozmeňovákom (povedané so smiechom), ktorý prešiel z ministerstva životného prostredia a, a ten rozdiel naozaj znova poctivou prácou, aby ten rozdiel bol zreteľný a jasný. Tak úvodom chcem povedať, že my sme vám to hovorili. My sme vám to hovorili ixkrát, hovorili sme vám to dokonca aj pri tomto konkrétnom návrhu zákona. Ale ak sa povznesieme na tento konkrétny návrh zákona, tak sme vám to za posledný rok hovorili pri toľkých parlamentných tlačiach, že ono to už v podstate nie je ani hanba. Toľkokrát sme vám hovorili, aby ste, s prepáčením, nebastardili zákony prílepkami a už vôbec nie zákony, ktoré sú naviazané na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. Toľkokrát sme vám to hovorili a tiež sme vám hovorili, aby ste zmeny zákonov zbytočne nehnali rýchlo a zbesilo, lebo ich potom je potrebné opravovať. No a potrebujete si robiť hanbu? Asi áno.
Tiež sme vám ixkrát hovorili, aby ste z veľkej palety dôvodov neobchádzali medzirezortné pripomienkové konanie. Koľkokrát sme vám to hovorili my, no tak to sa nedá ani napočítať, lebo to keby ste začali počítať, tak by vám explodovala jednak hlava, ale možno aj teda kalkulačka, keby ste sa snažili, ale toľko ste to šponovali, dámy a páni, až ste, až ste narazili a raz sa to muselo stať. A narazili ste na svojho vlastného prezidenta, a to je ten paradox. Je tu blamáž, neviem, či je toto pravé slovo, ale je to, je to brutálna blamáž, kolegovia, kolegyne. Sme tu, došlo na naše slová a opakujem, že sme vám hovorili aj v prípade tohto konkrétneho návrhu zákona aj pri tejto parlamentnej tlači, keď tu bola v druhom čítaní, sme vám, vás na to upozorňovali. Ale pokojne môžeme ísť do detailov a urobiť si skúšku ústavou a nielen ústavou.
Novela zákona o vodách, ktorú toto plénum schválilo 17. septembra, obsahuje prezidentom republiky vetované ustanovenie § 80i, ktoré bolo doplnené do návrhu zákona cez gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v druhom čítaní cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Prezidentom vetované ustanovenie fakticky a ex lege vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, konkrétne v tomto prípade je to Trnavský samosprávny kraj, a to podľa mojej mienky v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V praxi, už som to teda naznačil, sa toto vetované ustanovenie týka konkrétne ciest v rámci vodného diela Gabčíkovo, ktoré sú vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja, a touto právnou normou sa majú zoštátniť, a to v rozpore s ústavnými podmienkami. Vládna väčšina sa snažila tento svoj nehorázny krok urobiť potichu na výbore v druhom čítaní, len aby si to nikto náhodou nevšimol, no nevydalo. A raz sa to muselo stať, že niečo takéto nehorázne si niekto všimne. My sme si to všimli a všimol si to teda aj prezidentský palác.
A dovoľte, aby som vo svojom vystúpení uviedol tie najzávažnejšie výhrady, ktoré voči vetovanej právnej norme aj nad rámec pripomienok hlavy štátu mám ja ako tieňový spravodajca pre túto parlamentnú tlač za hnutie Progresívne Slovensko, a ktoré musia definitívne na pôde parlamentu odznieť, tak aby aj občania a občianky Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento prenos, tento proces, si spravili dosť konkrétny obraz o tom, ako koalícia pristupuje k legislatívnej práci.
Ako prvé je potrebné v novele zákona o vodách a prezidentom vetovanému ustanoveniu vytknúť proces jeho schvaľovania a pokútnosť, môžeme to nazvať aj úskok, ktorými sa sporné ustanovenie dostalo do schválenej novely zákona o vodách. Ako som už spomínal, predmetné ustanovenie § 80i zákona o vodách sa dostalo do návrhu zákona v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, konkrétne cez výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a jeho uznesenie č. 62. Tento výbor, náš gestorský výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami v podobe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Koaliční poslanci a poslankyňa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválili na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 10. septembra. Dostal som túto krásu ako darček k narodeninám. Ďakujem.
Sklamanie vetovaného ustanovenia vykazuje známky rozporu s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe tohto ustanovenia pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Takto schválený návrh tiež naráža na procedurálne limity § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý ustanovuje, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Inak povedané, doplnenie vetovaného ustanovenia do novely zákona o vodách je typickým príkladom tzv. prílepku, o ktorých tu často rozprávame, tak toto je tiež ten prípad, kedy sa doplňujúcim návrhom dostáva do návrhu zákona s jeho obsahom nesúvisiaca právna problematika a predmet regulácie. Takto opísaným postupom gestorského výboru zároveň bolo v legislatívnom procese vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri tak závažnej problematike, akou je vyvlastňovanie ciest II. a III. triedy teda mala byť automatickým štandardom.
De facto takto bolo obídené medzirezortné pripomienkové konanie v miere, ktorá naozaj prevyšuje bežné opravy a úpravy návrhu zákona.
Z prípravy novely zákona bol vylúčený jednak gestor zákona, to je ministerstvo životného prostredia, ale aj ústredný orgán štátnej správy, ktorý má v gescii reguláciu ciest a dopravy, to je Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. No a takto praktické vyhlásenie cez II. a III. triedy a prechod vlastníckeho práva ex lege na štát má ďalej, ďalekosiahly dopad na ďalšie verejné a samosprávne politiky, ktoré sú s nimi spojené, ako je napríklad správa a údržba ciest, investície do prevádzky ciest, daňové a rôzne ekonomické vzťahy spojené so správou ciest a mnoho, mnoho ďalšieho. No a takto bez zapojenia všetkých relevantných gestorov a aj samotného subjektu, na ktorý táto novela dopadá, teda opäť menovite Trnavského samosprávneho kraja, je prijímanie takto zásadnej zmeny cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh výboru v druhom čítaní absolútne nezodpovedné a absolútne neprijateľné.
Tak ale ono je to pri praktikách tejto koalície už smutnou realitou a bežnosťou, že opomenutá bola aj odborná verejnosť, pretože postup prijímania zásadných zmien vo vlastníckych vzťahoch k cestám II. a III. triedy, navyše ktoré sú súčasťou veľmi zložitého systému vodného diela Gabčíkovo, znamená obmedzenia aj participácie verejnosti na samotnom legislatívnom procese aj obmedzenie jej možností pre efektívnu verejnú kontrolu aj obmedzenie odbornej diskusie, aj obmedzenie účasti na tvorbe, aj obmedzenie účasti na pripomienkovaní zákona, ktorý sa bytostne dotýka logistiky, transportu pre obyvateľstvo, ale aj pre subjekty, ktoré sú zapojené do údržby aj do obsluhy samotného vodného diela Gabčíkovo.
Záverom chcem uviesť, že účinnosť tohto schváleného zákona, ktorý bol Národnou radou schválený 17. septembra, tá účinnosť je stanovená na 30. september 2024, čiže absentuje aj rozumná legiskvakačná lehota a robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným, resp. môžeme povedať, že je nad mieru zaťažujúci, keďže ako som spomenul, s prechodom vlastníckeho práva k cestám II. a III. triedy sú spojené ďalšie rôzne ekonomické náklady a aj praktické dopady pre samotného nového vlastníka a samotnú správu ciest. Vetované ustanovenie sa aj v tomto smere dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy v zmysle legislatívnych princípov, legislatívneho procesu a princípu právnej istoty. A v tomto prípadne musím trvať na nami z Progresívneho Slovenska toľkokrát opakovanom a zdôrazňovanom názore, že ústavné princípy, akými sú aj princípy právneho štátu a demokratickej tvorby práva sa vzťahujú aj na legislatívny proces v zákonodarnom zbore. Tieto majú, samozrejme, za cieľ chrániť parlamentný otvorený diskurz, tiež chrániť práva parlamentnej menšiny, chrániť prístup verejnosti k tvorbe práva a k efektívnej kontrole samotného legislatívneho procesu a ich dodržiavanie zákonodarným zborom a tiež budovať dôveru verejnosti v inštitúcie, ktoré dodržiavajú, samozrejme, svoje vlastné pravidlá, no ale toho nie sme svedkami.
Tento názor je najnovšie potvrdený aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2022 ohľadne Matovičovho rodinného balíčku, ten sa týka práve otázky ústavných princípov legislatívneho procesu. Tak slovom, aby som to zhrnul, takže ako sa má vlastne volič alebo volička, občan, občianka Slovenskej republiky spoľahnúť, keď sleduje tento proces, že nebudú rôznym pokútnym spôsobom a úskokmi v druhom čítaní bez akejkoľvek relevantnej diskusie prijímané akékoľvek právne normy, ktoré zasahujú napríklad aj do majetku a do súkromia ich samých, hej. Kde sú tie legendárne istoty, keď štát vlastne v rozpore s rokovacím poriadkom je ochotný vyvlastniť samospráve cesty? Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si na tomto mieste uviesť ďalej, že riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania dopadov, odôvodňovanie návrhu a samotné diskusie o, o ňom slúžia ako garancia kvality aj dôveryhodnosti, ale, samozrejme, aj legitimity prijímanej legislatívy no a takýto zásah do vlastníctva, ako je zásah do vlastníctva ciest II. a III. triedy v podobe ex lege vyvlastnenia jednoducho nebol zo strany parlamentnej väčšiny nieže dostatočne, ale v podstate nijako odôvodnený, nakoľko odôvodnenie doplnenia vetovaného ustanovenia do zákona o vodách stručne uvádza, citujem: „Doplnenie prechodného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu úprav v tomto pozmeňujúcom návrhu.“
Tak to je čo? Čo v tom máme čítať? (Povedané so smiechom.) Očividne ide o súvis s ďalším doplneným ustanovením cez spoločnú správu výborov, tak aspoň ja to čítam, a to bodom 8, ktorý v čl. 1 vložil nové body 12 a 14, a tieto umožňujú vyvlastniť pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod vodnou stavbou vo vlastníctve štátu alebo sú jej súčasťou v užívaní.
Aj toto ustanovenie trpí obdobnými legislatívnymi, legislatívnoprocesnými vadami, keďže rovnako ide o právnu úpravu umožňujúcu vyvlastnenie pozemkov fyzických osôb a právnických osôb. Takáto forma zasahujúca do vlastníckych práv a legitímnych očakávaní, pochopiteľne, súkromných vlastníkov pozemkov by mala byť predmetom riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania, opakujeme to stále a opakujeme to aj v tomto momente.
V tomto prípade, v tomto prípade... Mal som myšlienku, stratil som ju, pardon. (Povedané so smiechom.) A v tomto prípade našťastie nejde o vyhlásenie ex lege, ale norma predpokladá tiež návrhové vyvlastňovacie konanie, kde sa bude skúmať prítomnosť verejného záujmu a rozhodovať o primeranej náhrade. Toto nelegitimizuje absenciu riadneho odôvodnenia cieľov, ktoré sa majú vetovaným ustanovením dosiahnuť vhodnosti zvoleného legislatívneho prostriedku, tiež súladu s ústavnými princípmi a ekonomických daňových a praktických dopadov vetovaného ustanovenia na práva a povinnosti dotknutých subjektov.
Poďme k tomu najzávažnejšiemu porušeniu ústavy, a to k samotnému obsahu vetovaného ustanovenia a pretože podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vetované ustanovenie v podobe prechodného ustanovenia novely zákona o vodách vyvlastňuje priamo zákonom cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, ktoré prechádzajú cez vodné stavby, uskutočňuje podľa medzinárodnej zmluvy vo vlastníctve štátu a v správe právnickej osoby založenej ministerstvom.
Samosprávny kraj je teda v zmysle ústavy subjekt, ktorý je oddelený od štátu, preto požíva na účely ochrany vlastníctva rovnakú ochranu plynúcu z ústavy, ako požívajú fyzické osoby a právnické osoby, a teda aj v prípade úmyslu štátu vyvlastniť cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja musí zákonodarca rešpektovať ústavné predpoklady pre vyvlastnenie a to sa môže udiať iba v troch prípadoch – na základe zákona v konaní pred správnym orgánom, za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu.
Vetované ustanovenie nerešpektuje ani jednu z týchto troch ústavných podmienok a ani jednu, ktoré sa vzťahujú aj na majetok samosprávneho kraja, ak ho chce štát vyvlastniť.
Novela zákona o vodách vetovaným ustanovením vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja priamo zákonom bez akéhokoľvek správneho konania, bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez zohľadnenia rozsahu majetku, ktoré by bolo nevyhnutné vyvlastniť na splnenie sledovaného cieľa.
Chcem na tomto mieste ešte pripomenúť aj veľmi bohatú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, čo sa týka ex lege vyvlastnenie pozemkov bez riadneho vyvlastňovacieho konania. Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že nepriame vyvlastnenie v podobe vyvlastnenia zákonom nemôže byť alternatívou pre riadne vyvlastnenie skrz právne konanie, tiež Európsky súd pre ľudské práva zhrnul, že nepriame vyvlastnenie umožňuje verejnej moci okupovať pozemky a nezvratne ich zmeniť s tým, že nezvratná zmena znamená prechod vlastníctva na verejnú moc, a to bez formálneho aktu vyvlastnenia a bez formálneho aktu vyvlastnenia vydaného najneskôr pri strate kontroly vlastníka nad svojím pozemkom považuje Európsky súd pre ľudské práva mechanizmus nepriameho vyvlastnenia ex lege za neakceptovateľný z hľadiska právnej istoty.
Rovnako náš Ústavný súd opakovane zdôraznil ústavnú nesúladnosť vyvlastnenie pozemkov ex lege bez riadneho vyvlastňovacieho správneho konania, Ústavný súd zdôraznil, že verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z tohto odôvodnenia a rozhodnutia, ktorého podstatou je aj otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo, samozrejme, verejnými záujmami. Tými môže by napríklad aj výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola, ale nielen. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad vyvlastnení a nie je možné ho vopred a priori stanoviť priamo zákonom. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci už samotné vyvlastňovacie konanie plní ochrannú funkciu v režime inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Absencia riadnej administratívnej právnej ochrany vlastníka ciest II. a III. triedy spočívajúcej v riadnom vyvlastňovacom konaní znamená absenciu zákonodarného základu pre zásah do práva na vlastníctvo, resp. práva na ochranu majetku samosprávneho kraja.
Vychádzajúc z tohto, mi dovoľte konštatovať, že zásah do základného práva na vlastníctvo, resp. práva na pokojné užívanie majetku samosprávneho kraja spočívajúcich v ex lege vyvlastnení ciest II. a III. triedy vetovaným ustanovením bez poskytnutia predchádzajúcej adekvátnej ochrany nie je zlučiteľný s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto na základe týchto argumentov a týchto faktov náš klub, poslankyne a poslanci Progresívneho Slovenska podporia v hlasovaní veto a pripomienky prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho.
Ďakujem za vašu pozornosť.