Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, opäť za, za slovo. Ja som neplánoval v tomto druhom kole vystúpiť. Mal som pocit, že v tom prvom vystúpení za klub, v tom tridsaťminútovom že som využil všetok čas a priestor, ktorý som chcel k tejto téme, ale som rád, že sa rozprávame o duševnom zdraví a že tu vznikla síce taká jednostranná debata, lebo druhá strana mlčí a svedčí, ale že to je, tejto dôležitej téme venujeme toľko času na tejto pôde, je vzácne. Dovolím si jednak sa ospravedlniť za to slovo „zvracanie", som netušil, že fyziologické procesy sú také citlivé, ale potom som si vlastne spomenul, že Martina Šimkovičová bola v Slovenskej národnej galérii a tiež s tým mala problém. Takže ospravedlňujem sa. A vrátim sa k tomu výroku pána predsedajúceho, že teda psychológovia a psychiatri nemajú robiť politiku.
No vec sa má tak, že psychológovia konkrétne a psychoterapeuti, teda odborná verejnosť sa snažila robiť v prípade tohto návrhu tohto konkrétneho zákona robiť politiku. A robili naozaj všetko, čo mohli a vynaložili veľa síl a energie, času do toho, aby z toho zákona vytiahli esenciu toho najlepšieho možného. Ale musím sa vrátiť k tomu, že s akou odozvou sa stretli. Ja som to hovoril vo svojom prvom vystúpení.
Odborná verejnosť organizovala po zverejnení teda toho návrhu aj hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 4 500 približne ľudí, fyzických aj právnických osôb, no a pripomínam, že táto hromadná pripomienka nebola akceptovaná, resp. išla na vládu s rozporom, ktorý nebol odstránený. Čiže sa vraciam k tomu, že ako si ministerstvo zdravotníctva, poťažmo vláda, váži odborný hlas, hlas odborníkov a odborníčok, k téme, keď nie je schopné s nimi ani korektne komunikovať, ani im povedať, že dobre, skúste nabudúce, alebo neviem čo. Ale oni nedostali ani zápisnicu z medzirezortného pripomienkového konania, z rozporka, hej? (Reakcia navrhovateľa.) No tak dokážte, že bola odoslaná. (Reakcia navrhovateľa.) Ale tak mi, tak dokážte, že bola odoslaná. Dajte mi podateľňu, čas, kedy pod akým číslom, dokážte to.
A, no a druhá časť toho, čo pán Gašpar povedal, teda že psychológovia a psychoterapeuti a psychiatri nemajú robiť politiku, tak predpokladám teda, že pán predsedajúci narážal na otvorený list, ktorý bol poslaný predsedovi vlády. Ja viem, že je to citlivé písať nejaký otvorený list, ale títo odborníci, o ktorých sa rozprávame, majú čísla, majú dáta a oni vidia, čo ten zhrubnutý jazyk a to, ako sa politici, špeciálne koalície, správajú vo verejnom priestore, ako deformujú diskusiu, aký jazyk používajú, ako sa vyjadrujú a po každej jednej homofóbnej, mizogýnnej, hocijakej inej poznámke vidia, aký dopad to má na duševné zdravie ľudí tejto krajiny. Špeciálne na mladých ľudí a na ľudí, ktorí sú buď teda deti v predškolskom, školskom veku, aj predškolskom podotýkam, alebo sú na stredných školách, a my nemáme pre nich dostačujúcu záchrannú sieť, ktorá by im v tých stavoch, ako sa cítia a ako im je, pomohla. Veď o tom celý čas rozprávame.
A keď raz odborníci a odborníčky vidia, že haló, my nemáme kapacity na to, aby sme pomohli všetkým, napríklad OZ-ko, ktoré prevádzkuje najväčšiu linku pomoci, internetovú poradňu pre mladých ľudí, hovorí, že každý, neviem koľký, šiesty-siedmy telefonát môže byť iba obslúžený, tak aký ďalší dôkaz potrebujete o tom, aby ste povedali, že dobre urobíme krok, alebo dva, alebo tri späť, spomalíme, lebo to má dopady. A potom sa stane niečo ako Spišská Stará Ves, stane sa dvanásťročný chlapec, ktorý si vezme život kvôli homofóbnej šikane, a prejde to tým spravodajským cyklom, niektorí citliví politici a političky k tomu dajú stanovisko, koaliční väčšinou nie, lebo veď museli by si priznať trošku viny a ideme ďalej, a ideme ďalej bez povšimnutia.
A potom sem príde takýto mačkopes, ktorý nič nerieši, nerozširuje podľa toho pôvodného zámeru dostupnosť k zdravotnej starostlivosti, naopak ju zužuje, po prvé, ten požadovaný cieľ, ktorý mal byť, že sa rozšíri mimo zdravotníctva pomoc, robí naopak, hej, zužuje sa. Spomínali sme s kolegyňou Kalmárovou, že psychodiagnostické testy to opäť pohorelo. Dva ciele, ktoré boli v pláne obnovy a odolnosti v rámci duševného zdravia, končia absolútnym fiaskom. A potom dnes na vláde bola teda informácia o priebežnom plnení úloh akčného plánu duševného zdravia na roky ´24 až 2030. No ja mám paniku z toho pri tej kvalite tej parlamentnej, teda nie parlamentnej, politickej práce a odbornej práce, ako sledujeme, o čom sa rozprávame, že ako tento akčný plán dopadne. Ja naozaj mám dôvodné obavy, ako horíme a ešte horieť budeme.
A my tu nerozprávame len o verejnom jazyku, o tom, aká, aký problém je šikana a nedostupnosť starostlivosti, my tu máme kopec ďalších stresových faktorov špeciálne pre mladú generáciu, ktorá vôbec nie je obsiahnutá, na ktorú ministerstvo zdravotníctva nielenže v tejto práci, ani pri tomto zákone nemyslí. Ja sa pýtam, dokedy tu budeme sa, no niekto si dovolil kritizovať nejakého politika, že povedal neviem čo alebo, alebo čo. To je, to je to, čo vy v tom čítate? Že niekto vás kritizuje kvôli tomu, ako komunikujete, namiesto toho, aby ste si z toho zobrali, že aha, máme problém, urobme krok späť a začnime s čistým štítom. Dobre, veď sa dohodnime. Máme spoločenskú dohodu, že od zajtra začíname korektne, zabudneme, čo bolo, bolo, nikto nebude už vyhadzovať nikomu nejaké suky a neviem čo, ale poďme už niečo robiť. Poďme konečne niečo robiť. Čo viac potrebujete? Ďalšiu tragédiu, ďalších osem tragédií? Čo ešte potrebujete na to, aby ste si povedali, že robíme krok späť a ideme na novo. Čo? Povedzte mi to. (Potlesk.)

Pán podpredseda, pokojne sa, zapojte sa do diskusie, zoberte si slovo ako rečník a vyjadrite sa, nemusíte moderovať diskusiu. To sa od vás neočakáva. Očakáva sa, že sa postavíte tam za ten pultík a budete rozprávať, pretože zatiaľ jediný človek, ktorý sa sem prišiel vyzvracať, bol váš kolega Mažgút. A inak akože vecná a odborná, profesionálna debata k tejto téme neexistuje. Jediný, kto diskutuje o duševnom zdraví, pretože to považujeme za prioritu, sme tu my. Pán minister tam poklepkáva si hlavou, dáva za pravdu, neviem, čo si popravde myslí, ale naspäť teda ku kolegovi.
Mňa zaujala, zaujalo to stanovisko, že nemáme kapacity pripraviť nejaký protinávrh alebo, alebo vylepšiť tento zákon. No pravda je taká, že tento zákon, tento návrh je neopraviteľný. Už len k tej podstate, že je nevykonateľný, ja neviem si predstaviť, že čo za vesmírnu silu by sme museli vynaložiť, aby sme to opravili v krátkosti času do druhého čítania. To sa jednoducho nedá. No a je to o to alarmujúcejšie, že nám okrem toho, že ako spoločnosť v akom sme stave a ja o tom ešte dnes budem rozprávať, o tom, aký dopad má aj politický, politický jazyk a ako sociálne siete a všetko pôsobí na generáciu špeciálne mladých ľudí, tak okrem toho teda, že tento zákon, tento návrh zákona zužuje prístup k zdravotnej starostlivosti a uzatvára ho v zdravotníctve namiesto toho, aby ten deklarovaný cieľ, aby ho rozšíril, tak popri tom nám tu pôsobia na scéne rôzni ezopezo ľudia, hej, Haré Krišná, ktorí sa tu tvária, akože my vás vyliečime, my vám pomôžeme, kúpte si tento kameň, tento, tento olejček a bude vám dobre, choďte si zabehať, keď vám je zle, čo je absolútne škodlivé, tak ja neviem, ešte, ja som si myslel, že mňa už napríklad nič neprekvapí, ale minule som sa dozvedel, že Martin Jakubec, ten, čo spieva v Senzi hity, hej, že ten sa najnovšie tvári ako psychoanalytik, tak ja neviem, že ešte čo potrebujeme, aby sme sa zastavili a začali konať.

Ďakujem, Oskar, že si naviazal na mňa a ďakujem za to, že si spomenul a register, lebo to ja som vlastne ani nestihol, alebo nemal som priestor do svojho vystúpenia vtesnať. Ono registre, to je celkom akože bizarnosť v tomto návrhu, lebo aktuálne fungujúca Slovenská komora psychológov nemá registre, hej, po vládach digitálnych lídrov Slovenská komora psychológov pracuje v Exceli, lebo veď data safety. A vec je taká, že ministerstvo zdravotníctva doteraz neukončilo verejné obstarávanie na registre, ktoré podľa plánu obnovy majú byť hotové a pripravené na užívanie do konca júna, hej. To je nepredstaviteľné, aby sa to stíhalo, aby ten register aj pre Slovenskú komoru psychológov alebo pre tú novú superveľkú komoru, ktorú rieši tento zákon, bol funkčný od 1. 7. To jednoducho, to sa nedá, to sa nedá stihnúť a ani sa to naliať vlastne do toho registra. A nehovoriac o tom, že ročné náklady na údržbu tých registrov, ako ich prezentuje ministerstvo zdravotníctva v tomto návrhu, to komora nemá ako finančne zabezpečiť. Čiže to je tiež taká zaujímavosť celého tohto návrhu.
No a ešte naviažem na to, čo už bolo povedané, tak okrem toho, že teraz sa rozprávame o jednom zbabranom návrhu zákona, tak v tieni ostáva ešte druhý projekt duševného zdravia, ktorý už bol spomenutý a ktorý bol z plánu obnovy vyškrtnutý, a je to projekt za päť a pol milióna eur, projekt modernizácie psychohygienistických testov a metód. Tento sa nestihol dokončiť, pretože štyri roky bolo málo a preto ho ministerstvo zdravotníctva ukončilo. A ja teda nechcem ukazovať, ani od toho tu podľa mňa nie sme, lebo to nikam neposúva túto diskusia, aby sme ukazovali prstom, že koho je to vina, toto nepatrí do tejto diskusie, ak sa chceme posunúť ďalej a veci riešiť a problém riešiť a ono je to vlastne bezpredmetné ukazovať prstom. Dôležité je to, že ako táto konkrétna situácia, v ktorej sa nachádzame, ukazuje, že táto krajina jednoducho negeneruje politickú vôľu a silu na to, aby duševné zdravie populácie systematicky sa zlepšovalo, a to je smutné.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za faktické poznámky.
Pán Mažgút, keď sa niečo stane a niekto niečo urobí a, alebo niekomu na niečo prídu a porušuje to nejaké pravidlá alebo prekračuje to medze, je minimálne slušné sa ospravedlniť a vysvetliť situáciu. Ja mám za to, že som sa aj ospravedlnil, aj som situáciu vysvetlil. Myslím si, že vec, ktorá je stará viac ako desať rokov, by tým pádom mala byť uzavretá. Keby som mal robiť dlhý zoznam všetkých vecí, ktoré vy ste porozprávali alebo kde a ako ste sa správali vy a vaši kolegovia, tak by sme tu mohli, mohli byť dlhšie. Môžeme sa porozprávať o tom, ako sa napríklad vaša kolegyňa Beňová správa, keď sa niečo stane. Ona sa tvári, že nepočuje, nevidí, hej? Tak, prosím, ja už neviem, čo mám iné urobiť, ako sa ospravedlniť a vysvetliť situáciu, ako to, že sa budem napríklad brániť trestnoprávne, pretože k tej situácii prišlo pričinením vášho kamaráta Daniela B., áno (reakcia z pléna), tak ja neviem, chodíte s ním do telky napríklad, TA3. (Reakcia z pléna.) Nie, však vy a vaši kolegovia. Ale dobre, veď boli ste v kampani, hej, akože nechajme to, nechajme to tak, lebo je to úplne zbytočné krútenie sa okolo vlastného chvosta.
Ja si myslím, že mnohým, aj pánovi Mažgútovi, aj vašim, vašim kolegom a kolegyniam by pomohlo v rámci odbornej diskusie o psychoterapii a psychologickej pomoci, ktorú tu vedieme, aby ste ju vyhľadali. Pretože na rozdiel od bežných obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny ste natoľko privilegovaní, že si ju môžete dovoliť. A špeciálne teda vládni predstavitelia, ktorí si navýšili aj platy, čo teda bežne ľudia vďaka tomu, ako sa zdravotníctvo vyvíja v tejto krajine, nemajú ten benefit.
Ja si myslím, že keby ste tú psychoterapeutickú pomoc vyhľadali, tak by to mnohým z vás veľmi pomohlo v rámci vášho videnia plochozemského a analogického, tak by som to povedal. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobrý deň vám želám. Pre mňa toto vystúpenie bude trošku osobné, pretože dnes chcem využiť tento priestor na to, aby som sa vám prihovoril nielen ako váš poslanecký kolega, ale aj sa vám prihovorím ako človek, ktorý sa už vyše desaťročie venuje podpore prevencie duševného zdravia, pretože na svojej vlastnej osobnej skúsenosti som si okúsil, aké je to náročné, keď človek musí vyhľadať odbornú pomoc a práve na základe môjho vlastného osobného príbehu môjho liečenia venujem od toho času, už je to aktuálne dekáda a vyše, naozaj veľa času a energie osvete a podpore programov duševného zdravia a prevencie, ale aj podpore mimovládnych organizácií, ktoré, a to si musíme povedať úplne úprimne, že vo veľkej miere v starostlivosti o duševné zdravie suplujú povinnosti štátu. To je fakt. Za tie roky musím konštatovať, že aj prierezom cez vlády, ako nasledovali, nevidím žiadne výrazné, markantné zlepšenie a, žiaľ, nevidím ani žiadnu koncentrovanú snahu investovať čas, energiu, peniaze alebo odborný kapitál do toho, aby sme podporovali funkčné riešenia, ktorých aplikovanie by naozaj rapídne znížilo výdavky štátu. Nie nadarmo sa hovorí, že prevencia je lacnejšia ako sanovanie dôsledkov tej zanedbanej prevencie. A na to máme aj čísla.
Zo štúdií jasne vychádza, že jedno investované euro do oblasti duševného zdravia sa neskôr vráti ako deväť eur. To je naozaj veľký nepomer. A máme dokonca na to aj naše národné čísla, nie úplne aktuálne, čo je tiež na zamyslenie, že by sme možný, možno si mohli aktualizovať údaje, každopádne pracujeme s tým, čo máme, a Útvar hodnoty za peniaze v máji 2020 zverejnil štúdiu, ktorú počítal ešte pred covidom, čo je dôležité aj podotknúť, a duševné poruchy podľa výpočtov ÚHP nás vtedy stáli až 2,1 mld. eur ročne, čo za rok 2019 predstavovalo 2,4 % HDP. Čiže viac ako výdavky, ktoré smerovali do vedy, výskumu alebo do obrany štátu. A to podotýkam a podčiarkujem, že to bolo pred covidom. Ako všetci na základe svojich vlastných osobných skúseností zo života v tejto krajine vieme, covid toho porobil veľa, okrem toho teda, že nám dal pandémiu Kotlára, tak nám dal aj iné prejavy a jednou, jedným z tých prejavov je teda aj pandémia duševných ťažkostí a špeciálne, ale nielen, samozrejme, sledujeme pandémiu duševných ťažkostí v skupine detí a mladých ľudí. A, žiaľ, je naozaj veľmi smutné, že aktuálna koalícia k zlepšeniu situácie a zlepšeniu stavu s duševným zdravím tejto populácie nepomáha. Nepomáha jednak svojou politickou prácou a nepomáha ani svojím správaním, a to nie je nič nové, to jednoducho musíme len konštatovať, že duševné zdravie nie je prioritou tohto vládneho kabinetu a to dokonca ani v časoch, kedy školy čelili jednej bombovej vyhrážke za druhou, čo teda rozhodne neprispelo k duševnej pohode detí, mládeže, ani personálu, ani rodičov, nevidíme koncentrovanú snahu zlepšovať prevenciu duševného zdravia v časoch, kedy napríklad 18-ročný študent v Spišskej Starej Vsi na smrť dobodal svoju spolužiačku a učiteľku, kedy si 12-ročný chlapec z Košíc vzal život, pretože bol šikanovaný pre svoju inakosť, a lebo kedy boli Juraj Vankulič a Matúš Horváth chladnokrvne zastrelení kvôli svojej identite.
To, v akom stave je duševné zdravie tejto krajiny a tie osobné tragédie, ktoré sledujeme, nevieme nijako izolovať od tej politickej nekultúry, ktorá je našou každodennou realitou, a celkovo od tej spoločenskej atmosféry, ktorá je v krajine, ktorú vedie koalícia plná grobianov, homofóbov, mizogýnov a Martina Šimkovičová. Ja sa pýtam, ako môžeme docieliť zlepšenie duševného stavu a zdravia populácie a celkovej atmosféry, keď bývalý poslanec tejto inštitúcie priamo v tejto budove svojej kolegyni nadáva do súk. Ako sa môže duševné zdravie a spoločenská atmosféra zmeniť, keď tu predsedajúci, podpredseda parlamentu národu k nedeľnému obedu v televíznej diskusii verejnoprávneho média rozpráva o buznách? Ako sa to môže celé tu zlepšiť, keď premiér tejto krajiny už svojim vlastným občanom, samozrejme tým, ktorí ho volili nie, ale tým, ktorí ho nevolili áno, nadáva do potkanov, do prasiat, do prostitútok a hocičoho iného, pretože možno aj vplyvom duševného zdravia predsedu vlády sledujeme, že on už ani nevie vlastne komunikovať inak ako bez vulgarizmov a hrubosti.
No a to ma privádza k návrhu zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, pretože správanie premiéra a tento zákon sú úzko prepojené. Do tohto návrhu vkladala odborná verejnosť naozaj veľa nádeje. Ostatne o zriadení nadrezortnej komory a celkovo o tomto zákone sa na ministerstve zdravotníctva začalo nielen rozprávať, ale aj pracovať v auguste 2020, kedy sa vtedy prvýkrát stretla medzirezortná pracovná skupina. A to, že finálne znenie tejto legislatívy doručila iná skupina a nie v požadovanej kvalite, tak k tomu sa dostanem neskôr.
Tento návrh zákona bude predpokladám veľmi pozorne sledovaný nielen nami, ale bude pozorne sledovaný aj médiami, pretože je to ten návrh zákona, ktorý mal ambíciu byť aj náhubkovým zákonom, pretože chcem pripomenúť, že práve pri tomto zákone chcela byť mimoriadne kreatívna sestra premiéra Roberta Fica, osviežim pamäť, prokurátorka Lucia Chabadová, ktorá teda pôsobí na odbore legislatívy Generálnej prokuratúry, práve ona bola autorkou pripomienky, ktorou navrhovala obmedziť otvorené listy psychológov a psychiatrov. Ono síce v pripomienke, ktorú zaslala Generálna prokuratúra premiér nebol menovaný osobne, ale také tie náznaky tam boli, samozrejme, a keď sa spomínal nedávny otvorený list, ktorý mu adresovali psychiatri a psychológovia, ja z nej, z tej pripomienky budem citovať, ak dovolíte: „Nedá sa opomenúť v nedávnych dňoch medializovaný otvorený list psychiatrov a psychológov adresovaný vysokému politickému predstaviteľovi," to sa píše na začiatku pripomienky, „podľa ktorej teda odborníci," citujem opäť: „vážne zneužili svoje profesionálne postavenie na politické ciele. Vychádzajúc z obsahu listu je nutné konštatovať, že k tejto svojej „aktivite" boli uvedení odborníci politicky motivovaní." Generálna prokuratúra preto navrhla ministerstvu zvážiť doplnenie zákona o povinnosť psychológov a psychoterapeutov zdržať sa takého konania, citujem: „ktoré by znižovalo vážnosť stavu a súčasné konania, ktoré by spochybňovalo objektívny výkon ich povolania."
No, pozitívne je, že táto pripomienka našťastia, našťastie nebola v pripomienkovom konaní akceptovaná, žiaľ, musím konštatovať, že nebolo akceptovaných mnoho ďalších pripomienok vrátane tých relevantných od odbornej verejnosti, ku ktorým sa dostanem. Ale ešte chvíľu, lebo si tým chcem pomôcť, zostanem pri pripomienke Generálnej prokuratúry, pretože tá mala aj iný odtieň, ona si totižto, Generálna prokuratúra, v návrhu toho zákona všimla isté nazvime to diskrepancie. Citujem: „Zámeru predkladateľa návrhu zákona, pokiaľ ide o jeho obsahovú časť, rozumieme. Vôľu predkladateľa vypracovať novú právnu úpravu nepochybne urýchlila aj požiadavka spoločnosti vyplývajúca z nedostatku odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť. Slovenská republika čelí dlhodobému nedostatku odborníkov na duševné zdravie, čo sa odzrkadľuje na obmedzenej dostupnosti psychologických služieb pre verejnosť. Na druhej strane je však pre nás neprijateľná forma návrhu zákona, v akej bol predložený. Po preštudovaní návrhu zákona máme za to, že jeho v súčasnosti predložené znenie je nezrozumiteľné, v niektorých častiach až chaotické a v rozpore s požiadavkami, ktoré sú kladené na tvorbu právnych predpisov, tak ako ich predpokladá zákon o tvorbe právnych predpisov. Jedným zo základných pravidiel tvorby právneho predpisu je terminologická správnosť, presnosť a všeobecná zrozumiteľnosť, z čoho vyplýva dôvodná obava, že v prípade schválenia takto navrhovanej právnej úpravy bude jej aplikácia v praxi spôsobovať nemalé problémy."
Ja som si teda vyhodnotenie pripomienkového konania veľmi pozorne preštudoval, všetkých 322 strán a je pravda, aby som nekrivdil, že veľa techniky bolo upravenej, ale nie všetka. Za všetky bizarnosti spomeniem napríklad § 6 poskytovanie psychologickej činnosti a poskytovanie psychoterapeutickej činnosti, kde v odseku 6 sa píše: „ak ide o poskytovateľa právnickú osobu podmienkou poskytovania psychologickej činnosti a poskytovania psychoterapeutickej činnosti je podľa písm. e) odborný garant s odbornou spôsobilosťou podľa ods. 5 písm. e)." Písm. e) v ods. 5 neexistuje. To by bol však najmenší problém tohto návrhu, pretože chcem sa dostať celkovo k tomu obsahu.
Zámerom reformy, tak ako bola zamýšľaná, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v psychológii a v psychoterapii a teda aj konkrétne odstránenie tých mnohých prekážok pre psychológov a psychologičky, ktorí dnes fungujú mimo rezortu zdravotníctva a ďalších profesií. Čiže toto bola jedna časť a druhá časť bol cieľ, samozrejme, zriadenie, ako sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra, nadrezortnej komory. To bolo na začiatku. No a skončilo sa to tak, že jednak návrh nezodpovedá tým zámerom, ktoré sú uvedené v predkladacej a v dôvodovej správe a tento návrh zákona, tak ako pôvodne chcel rozšíriť zdravotnú starostlivosť, tak ju zužuje a tak ako ju chcel dostať mimo rezortu zdravotníctva, tak ju ešte viac uzatvára v rezorte zdravotníctva.
Čiže v skratke, nedá sa povedať inak, že tento návrh zákona nie je nič iné, iba fail a práve preto ho v tomto znení klub Progresívneho Slovenska nepodporí, aj to rozvediem prečo.
Čo sa týka cieľa zriadenia spomínanej nadrezortnej komory, tak ten je splnený v podstate iba formálne, pretože on vlastne komplikuje situáciu a ešte viacej zneprehľadňuje poskytovanie služieb, zvyšuje nároky na činnosť stavovskej organizácie, ale aj zabezpečenie financovania komory. Už dnes je stav financovania neudržateľný, keďže komora, ako isto, alebo teda možno viete, nie je financovaná z rozpočtu a zároveň financovanie je obmedzené reguláciou podľa zákona 578. A spomínajú päť sedem osmičku, tak tento návrh, o ktorom teraz diskutujeme, ako som spomínal, má veľa chýb, no a ono jednou z tých najväčších chýb je, že nie je celkom zrozumiteľné, že podľa ktorého zákona sa má komora vlastne riadiť a postupovať pri jednotlivých psychológoch. Kedy sa má riadiť podľa 578 a kedy podľa tohto nového zákona a kedy sa vlastne tá činnosť viaže na zdravotníckych psychológov, čiže na konci dňa, čo to prinesie, tak to bude chaos a komplikácie pre výkon tej novej komory.
Sčítané a podčiarknuté, teda aby som sa dostal k nejakému zhrnutiu, predtým ako vám budem čítať Liebesbrief, zákon, ktorého príprava na začiatku, nebudem klamať, poviem tak, ako je, spôsobila v odbornej komunite nadšenie, že konečne sa niečo ide robiť, tak ten zákon, resp. jeho návrh dopadá tak, že to bude v podstate iba odfajfknuté, pretože formálne síce ministerstvo zdravotníctva pripravilo tento návrh tak, aby bol splnený cieľ plánu obnovy, ale nie je splnený cieľ samotnej reformy, napriek tomu, že to predkladateľ deklaruje. Preto je mi to ľúto, ale ak to teda Národná rada schváli v tomto znení, tak tento návrh neprinesie tú dlho očakávanú a požadovanú zmenu, a pretože to, o čom diskutujeme, je nejasné, je to komplikované, aktuálne, žiaľ, aj nevykonateľné.
A prečo sa to stalo? No stalo sa to preto, lebo finálnu podobu tohto návrhu pripravovali ľudia, ktorí, po prvé, nepoznajú prax a, po druhé, nepoznajú ani činnosť stavovskej organizácie. A to je dôvod, prečo návrh v tejto podobe sa nestretáva logicky s podporou odbornej verejnosti. Odborná verejnosť sa práve preto zapájala aj do pripomienkového konania, zorganizovala dokonca aj úspešnú hromadnú pripomienku, ona sa volala Umožnime psychológom a psychoterapeutom regulárne pracovať a povedzme si, ako dopadla tá hromadná pripomienka. Podotýkam, bola podaná v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády, za 55 hodín ju podporilo 4 478 podporovateľov, fyzických aj právnických osôb, rozporové konanie za účasti štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva pána Štofka sa uskutočnilo 19. februára, no a na rozpore k bodu číslo jeden hromadnej pripomienky jej spoluautorka trvala a do dnešného dňa nedostala zápisnicu. Prečo je to dôležité? Pretože podľa čl. 18 legislatívnych pravidiel sa upravuje, že ako sa o výsledku rozpor... pripomienkového konania, pardon, dozvie legislatívna rada vlády jednak, ale aj samotná vláda, ktorá návrh schvaľuje. No a, žiaľ, informácia o neodstránení rozporu k hromadnej pripomienke verejnosti musí byť obsahom samotného vyhlásenia predkladateľa, ktorý je súčasťou materiálu a ktorý sa teda predkladá na rokovanie vlády. O hromadnej pripomienke verejnosti musí byť informácia aj v predkladacej správe materiálu a detailné vyjadrenie k jednotlivým pripomienkam by malo byť zahrnuté do vyhodnotenia pripomienkového konania ako súčasti celého materiálu, no a to dôležité, v procese schvaľovania na zasadnutí vlády 4. marca nebolo splnené nič z vyššieho spomínaného. To znamená, že v predkladacej správe nie je uvedená informácia o hromadnej pripomienke, po prvé, ani, po druhé, o spôsobe jej vyhodnotenia a tiež, po tretie, absentuje informácia o tom, že pretrváva rozpor.
Čiže moja otázka znie, ako mohla vláda, poťažmo minister zdravotníctva hlasovať za materiál, v ktorom nebol odstránený rozpor. To už naozaj, že tu neplatia žiadne pravidlá, že nerešpektujeme nič, čo je napísané, čo by sme mali rešpektovať, takto sa vyhraj voľby, môžeš všetko vláda má správať k svojim odborným kapacitám, takto sa im vysmievať do tváre, že vlastne nie je ani schopná, ani ochotná korektne komunikovať a počúvať. A najhoršie na tom je, že rozprávame o návrhu zákona, ktorý sa týka aj voličov a voličiek koalície. Aj toto je ten odkaz, ktorý vidíme na bilbordoch a na platených reklamách, že robíme to pre vás, robíme pre ľudí. Kde? Kde je v tomto správaní robíme pre vás, robíme pre ľudí, prosím vás? Pýtam sa.
A ja úplne rozumiem tej frustrácii, ktorú aktuálne cíti odborná verejnosť, pretože s nimi komunikujem, oprávnene cítia tú frustráciu aj hnev, aj znechutenie, že z formovania finálnej podoby tohto zákona boli vynechaní a, žiaľ, musím konštatovať, že skončilo to v podstate ako často a hanebne, že je to celé o nás bez nás. A keďže, ako hovorím, s odbornou verejnosťou komunikujem na rozdiel od ministerstva, komunikujem vecne a denne, tak som požiadal stavovské organizácie, ktoré sú dotknuté touto úpravou, o ich stanoviská. A ono je to v podstate najmenej, čo v tomto momente môžem pre nich spraviť, pretože keď vláda a ministerstvo s nimi nekomunikuje, tak aspoň chcem urobiť všetko preto, aby v tomto pléne, keďže tu sa o tom bude rozhodovať, bol počutý hlas stavovských organizácií, odborníkov a odborníčok a mám teda viacero stanovísk a rozhodol som sa, verím, že máte pre to pochopenie, že využijem všetok zvyšný čas svojho vystúpenia, aby som vám tie stanoviská reprodukoval a ja ich potom aj pánovi ministrovi odovzdám, keby náhodou sa mu v mailboxe stratili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Sabo, odpustite na sekundu, pozdravujem študentov z gymnázia z Komárna, skôr než neodídu, podľa mňa vy budete súhlasiť. Pozdravujem! (Potlesk.)

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Zhodou okolností rozprávam o zákone, ktorý sa vás veľmi dotýka, bytostne, takže je to pre vás.
Ako prvé si dovolím prečítať stanovisko Slovenskej komory psychológov.
Základným zámerom reformy v oblasti duševného zdravia, ktorá mala byť podporená komponentom 12 plánu obnovy a odolnosti, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v oblasti psychológie a psychoterapie prostredníctvom odstránenia systémových bariér pre psychológov mimo rezortu zdravotníctva, rovnako i v ďalších profesiách pôsobiacich v oblasti psychoterapie, ktoré mali byť vyriešené prostredníctvom novej legislatívnej úpravy. V súčasnosti, žiaľ, pre dlhoročne platnú legislatívnu úpravu nemôžu všetci odborníci v oblasti psychológie a psychoterapie poskytovať služby a neexistuje jednotná regulácia povolania a dáta z toho vyplývajúce.
Základným cieľom novej legislatívnej úpravy malo byť zriadenie tzv. nadrezortnej komory a zvýšenie odbornosti a zabezpečenie regulácie vo vzdelávaní, disciplinárneho dohľadu a tiež poskytovanie právnej pomoci pre tieto povolania bez ohľadu na rezort, v ktorom sa vykonávajú.
Zákon i napriek vyjadreniam Ministerstva zdravotníctva v dôvodovej správe k jeho návrhu očakávanú zmenu neprináša. Umožní registráciu do komory psychológom vykonávajúcim výkon mimo, povolania mimo zdravotníctva, ale i tým, ale iba tým, ktorí splnia stanovené podmienky, pardon. Tým čiastočne splní cieľ plánu obnovy a odolnosti. Návrh nevytvára rámec, ktorý by umožnil splnenie podmienok pre registráciu a výkon povolania všetkým odborne kompetentným psychológom a psychoterapeutom.
Čo zákon prináša? Psychológovia pôsobiaci mimo zdravotníctva, ktorí sa do komory budú môcť registrovať, nebudú môcť hneď získať licencie na výkon povolania vo vlastnom mene. Ministerstvo zdravotníctva zvolilo ako riešenie pre zvýšenie počtu odborníkov vydanie nového všeobecne záväzného právneho predpisu o spôsobe ďalšieho vzdelávania, hodnotení vzdelávania, sústave špeciálnych odborov a sústave certifikovaných činností v súvislosti s výkonom psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti. Toto nariadenie vlády Slovenskej republiky v budúcnosti upraví spôsob ďalšieho vzdelávania psychológa a psychoterapeuta, ktorý nie je zdravotníckym pracovníkom, sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností.
Čo znamená v budúcnosti? Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa v jednom bode pri vyhodnotení pripomienok k rozporovému konaniu vyjadruje nasledovne, citujem: Na základe potreby splnenia viacerých podmienok pre vydanie licencie poskytovateľovi podľa tohto zákona uplynie značný čas, kým budú podmienky k vydaniu licencie poskytovateľom, fyzickou osobou ani poskytovateľom právnickou osobou, dlhodobo splniť nebude možné.
Naskytajú sa otázky: Je Slovenská republika v čase konsolidácie tak bohatá, aby si mohla dovoliť mrhať odborne kompetentnými ľudskými zdrojmi? Je Slovenská republika taká bohatá, aby si mohla dovoliť ďalšie náklady súvisiace s ekonomickými dôsledkami práceneschopnosti a liečby osôb s ťažkosťami v oblasti duševného zdravia? V súčasnej dobe klesá alebo narastá počet osôb, ktoré potrebujú podporu a odbornú pomoc v oblasti duševného zdravia? Je právo nástrojom alebo prekážkou, ktorá má pomáhať riešiť problémy a potreby spoločnosti?
Z akého dôvodu kladieme tieto otázky, keď zákon de facto sľubuje riešenie situácie a umožnenie zmeny? Odpoveď nájdeme priamo v texte návrhu všeobecne záväzného predpisu, ktorý hovorí, citujem: „Všeobecne záväzný predpis obsahuje všeobecné ustanovenia o spôsobe ďalšieho vzdelávania psychológov a osôb, ktoré spĺňajú kritériá na zaradenie do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti psychoterapia, ktorými sú najmä odborná spôsobilosť a vykonávanie praxe v certifikovaných pracovných činnostiach pod odborným dohľadom odborného garanta pre tieto činnosti a po celú dobu štúdia až do doby získania odbornej spôsobilosti na ich samostatné vykonávanie.“
Ak vezmeme do úvahy vyjadrenie zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, že vypracovanie všeobecne záväzného predpisu odhadujú na dva roky, následný schvaľovací proces, proces získania akreditácie vzdelávacími inštitútmi, dĺžku vzdelávania pre špecializačné činnosti tri a viac rokov, pre psychoterapiu v priemere päť rokov, dostávame odpoveď. Proces než odborníci získajú niektorú špecializáciu alebo certifikáciu v psychoterapii, ako i možnosť pracovať vo vlastnom mene bude trvať pri optimistickom variante šesť a viac rokov, pri psychoterapii osem rokov. Nie je zrejmé, ako budú upravení tí psychológovia, ktorí celý život vykonávajú určitú špecializáciu, ale nemali možnosť zaradenia do špecializačného štúdia v zdravotníctve. Rovnako nie zrejmé, ako budú vyriešení tí odborníci – psychológovia, liečební pedagógovia a logopédi, ktorí majú už teraz plné psychoterapeutické vzdelanie, len počas vzdelávania pracovali s klientom inde ako v zdravotníctve.
Tí, ktorí majú (rečník si odkašľal), pardon, psychoterapeutické vzdelanie pri základnom povolaní sociálny pracovník, špeciálny pedagóg a iní nezískajú možnosť uznania vzdelania ani prijatím plánovaného všeobecne záväzného predpisu. Pôvodným zámerom zmeny bolo uznanie psychoterapie ako samostatného povolania. Aj európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní stanovuje, že psychoterapia je nezávislá profesia od psychológie, psychiatrie a poradenstva. Ministerstvo zdravotníctva však zvolilo pre zákon úpravu podľa súčasného stavu, ktorý je pre občana dlhodobo neefektívny a znedostupňujúci starostlivosť pre občana. Pardon. (Rečník sa napil.)
Návrh zákona prináša i skomplikovanie poskytovania supervízie a navrhovaná zmena od júla minimálne na mesiace znedostupní pre psychológov – psychoterapeutov supervíziu. Miesto umožnenia a zdostupnenia supervízie pre psychológov vytvára umelú potrebu vzdelávania supervízora, čo aktuálne znemožní výkon supervízie supervízorom, ktorí sú uznaní odbornými psychoterapeutickými inštitútmi. Zákon supervíziu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti zaraďuje medzi psychologickú a psychoterapeutickú činnosť a to i napriek tomu, že nie je poskytované psychologické poradenstvo ani psychoterapia ani odborníkovi, ktorý je prijímateľom supervízie, ani jeho klientovi. Úradníci z ministerstva zdravotníctva nerešpektujú fakt, že ide o nástroj rozvoja, ktorý môže byť použitý i pre rozvoj psychológov a psychoterapeutov.
Jednoznačne je možné skonštatovať, že zákon nezvýši dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb, ale naopak ich viac znedostupní. Môže tak pretrvávať výkon odborných psychologických a psychoterapeutických činností psychológmi a psychoterapeutmi formou vo vlastnom mene formou inak nazvanej činnosti. Títo budú ohrození trestným činom neoprávneného podnikania, čo sa týka práve tých odborne kvalifikovaných odborníkov, ktorých legislatíva neuznáva a neuzná za odborne spôsobilých. Tak budú pôsobiť bez stavovského dohľadu a dostávajú sa na úroveň osôb bez vzdelania, rovnako ako rôzni podvodníci, ktorí pomôcť klientovi v oblasti duševného zdravia nevedia. Takto sa naša spoločnosť rozhodnutím ministerských úradníkov váži tých, ktorí investovali svoj čas a nemalé finančné prostriedky do svojho celoživotného vzdelávania, často odborne i časovo náročnejším ako u tých, ktorým terajšia legislatíva vzdelanie uznáva.
Toľko stanovisko Slovenskej komory psychológov, mám tu stanovisko Slovenskej komory učiteľov, Slovenskej asociácie školskej psychológie, zhodou okolností školstvo aj napriek pôvodnému zámeru z tohto zákona bolo vyhodené a mám tu aj stanovisko Slovenského inštitútu pre vzdelávanie psychoterapií, pán minister, nech sa páči, pekné čítanie a vám vďaka za pozornosť. (Potlesk.)

Vďaka za slovo, aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie. Ja prehovorím vlastne zo svojej skúsenosti ako bývalý člen výboru, o ktorom sa práve teraz rozprávame, a so svojou skúsenosťou z druhého výboru, v ktorom som aktuálne členom. Čiže porovnávam životné prostredie, pôdohospodárstvo so zahraničným výborom a teda to je skúsenosť, ktorá je, poviem tak, že neprenosná jednak v štýle práce, v štýle vedenia, čo sa týka predsedania, ale aj tej kultúry, ktorú si adresovala. Ak teda môžeme, samozrejme, sa porozprávať o erudícii budúceho, alebo teda kandidáta na predsedu tohto, tohto výboru, to je, samozrejme, vec, ktorú budeme veľmi pozorne sledovať, ale čo sa tej kultúry vedenia a zasadania výborov týka, tak teda ja si myslím, že je úplne namieste povedať, že členovia a členky tohto výboru majú absolútne právo niekedy mať aj trošku traumu z toho, ako pán Huliak viedol ten výbor. A ja teda verím, že ak bude pán nový predseda zvolený do svojej, do novej funkcie, tak pevne verím teda, že v prospech nielen členov a členiek tohto výboru, ale aj celej verejnosti a dôstojnosti tejto inštitúcie, ktorá teda ešte hádam tie zvyšky dôstojnosti v Národnej rade ostali, tak že pán Ševčík nebude skákať napríklad kolegom do rečí, že nebude sekať diskusiu, že nebude výbory plánovať tak, že na prerokovanie napríklad desiatich bodov v programe bude iba hodina, pričom opozícia nebude mať veľa priestoru dostať sa ku slovu, že nebude obmedzovať čas, to je jedna vec k tej kultúre vedenia výboru. A tá druhá časť je, že bude výbor prerokovávať materiály, ktoré prerokované už dávno mali byť. Ja dám pánovi Ševčíkovi do pozornosti len napríklad správu Najvyššieho kontrolného úradu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, ktorá do parlamentu, konkrétne teda na výbor prišla v auguste minulého roka a do dnešného dňa nebola prerokovaná. A potom čítame statusy na Facebooku a pozeráme videá o tom, ako tu všetci odpadajú z toho, ako potrebujeme riešiť vodovody a kanalizácie. No naozaj nemám ten pocit.

Takže môžem rozprávať bez toho, aby som sa ponáhľal, hej? (Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.) Lebo toto je téma, o ktorej ja som schopný rozprávať hodiny a hodiny, a som vďačný za to, že ste vytvorili priestor na to, aby sme sa k tejto téme vrátili, pretože za vyše rok fungovania tejto koalície sme sa už toľko napočúvali o pomoci ľuďom, o ochrane ľudí, o ohrození našej bezpečnosti, o tom bájnom pokoji. Toľko floskúl tu zástupcovia, zástupkyne Ficovej štvrtej koalície vyriekli, no a skutek utek. A toto je taký lakmusový papierik, lebo keď si urobíme skúšku správnosti výkonom tejto koalície, tak áno, veď to vidíme, že pomáhajú svojim ľuďom a ľudia, ktorých zdravie či bezpečnosť sú dlhodobo ohrozené, tak títo ľudia sú naďalej prehliadaní. A ten sľubovaný pokoj, ten sa akosi nedostavil ani po parlamentných, ani po prezidentských, ani po eurovoľbách.
No a keď sa na ten pokoj, ochranu a bezpečnosť pozrieme optikou verejného zdravia, tak to sa nedá inak povedať, ako že je to kapitálna hanba, ako ich bývalé, ale aj táto vláda zbezobsažnili. Som práve teraz vymyslel to slovo, neviem, že či je v slovníku (povedané so smiechom), ale zbezobsažnenie je asi ten správny výraz.
V prípade problematiky environmentálneho hluku som v tomto pléne už tento rok rozprával a vtedy tu bolo tuším že ešte menej ľudí ako dnes. Je to vždy fascinujúce prihovárať sa k menšiemu počtu ľudí ako prstov na ruke. A každopádne, vtedy tu nebola ani vtedajšia ministerka zdravotníctva ako predkladateľka novely zákona o ochrane zdravia, ktorej som sa teda na neriešenie problematiky s hlukom rôznymi cestami – či už cez hodiny otázok, alebo cez interpelácie – snažil pýtať. Ona tak nejak aktívne predo mnou stále vlastne s odpoveďami utekala. A ja som sa jej vtedy, lebo to bolo aktuálne, som sa jej pýtal na vtedajšiu hrozbu správneho konania Európskej komisie, pretože vtedy sa k tomu konaniu schyľovalo. No a to už dnes je realitou.
Takže ešte raz, Vlaďa a Vlado, ďakujem za ten priestor na diskusiu, aj keď teda asi si veľmi nepokecáme. Môžeme navzájom si vymeniť nejaké svoje postoje k tomu. Chcem len vyilustrovať, že aký veľký problém na Slovensku máme s akustickým smogom. A chcem to ilustrovať na konkrétnom prípade Rakytoviec, okolo ktorých každý z nás pravidelne chodí, čiže vieme, kde sa Rakytovce nachádzajú, vieme, ako rýchlo tade autá chodia a ako tam prekračujú rýchlosť, a môžeme si domyslieť, aký dopad to má na tie domácnosti, ktoré v blízkosti žijú svoje životy. Rakytovce sú mestskou časťou Banskej Bystrice, zároveň sú naozaj ukážkový príklad, taký zlý príklad toho, ako sa človek na Slovensku, resp. nielen človek, ale aj skupina ľudí a domácností snažia dlhodobo dovolať svojho práva neúspešne, pretože sú prehliadaní štátom a inštitúciami. Rakytovce vnímam ako naozaj vskutku škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže z R1, pričom ani po tom, čo bol tento prípad opakovane medializovaný, tak neprišlo k náprave a neprišlo k náprave doteraz ani po tom, čo na prípad upozornil verejný ochranca práv pán Dobrovodský.
V skratke, ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu, a ministerstvo vtedy nariadilo NDS-ke, aby vykonala sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, a preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá, samozrejme, ako viete, dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť hotová až v roku 2032. Čo keď si teda dáme do reality a do časovej osi, to by znamenalo teda, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojho problému s hlukom, ktorý je stále akútnejší, pochopiteľne, pretože doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa dočkali riešenia svojho problému 15 rokov od podania podnetu. A možno dobre šípite, že tento problém trvá, pochopiteľne, ešte dlhšie, pretože z dostupných meraní vieme, že hluk v tejto lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Už vtedy bola identifikovaná táto oblasť ako problémová. Z podnetu VOP vyplynulo, že meraniami hluku tu bolo zistené 9- až 23-percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto územie. 9- až 23-percentné, samozrejme, v závislosti od merania. No a aj kvôli tomuto pán Dobrovodský, pán ombudsman, požiadal ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové opatrenia, a ministerstvo teda okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá je prisľúbená do roku 2032, nenariadilo žiadne iné náhradné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré by aspoň čiastočne mitigovali to vystavenie nadmernému hluku, ktoré dlhé roky, pochopiteľne, znižuje nielen kvalitu života, lebo veď akože keď vám za obývačkou stále chodí nejaký kamión, tak to asi nie je veľmi bezpečné, ale ohrozuje aj fyzické a duševné zdravie. O tom si povieme možno neskôr. Čiže keď to napočítame, podľa toho by to znamenalo teda, že Rakytovce majú pri plnom vedomí štátu žiť dve desaťročia v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom. Taký je fakt. A ani ministerstvo dopravy a ani NDS-ka očividne teda nemajú naponáhlo a to dodám teda, že v Rakytovciach žije viac ako 500 ľudí – a nikoho to nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie a tiež práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované v čl. 44 a 40 ústavy, a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré sú garantované v čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. No a tieto práva boli, prosím pekne, priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky.
Aby som to skrátil, tak nám sa tu potom teda vlastne stala situácia, že máme teda problém s hlukom a v tomto roku sme riešili ten spomínaný vládny návrh zákona a vtedy sme už vedeli teda, že sa schyľuje k tomu sporu s Európskou komisiou. A prišiel nám sem vládny návrh zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia a ja som vtedy kritizoval, že ten návrh bol nielen teda bezobsažný, ale aj bez ambícií, pretože on neprišiel s ambíciou priniesť nápravu ani v kontrole, ani vo vymožiteľnosti. Jediné, čo ten návrh priniesol, bolo, že priniesol zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčných plánov, čiže ja som to vtedy nazval a ono sa to vlastne aj potom tým konaním otvoreným na Európskom súdnom dvore potvrdilo, že to bol generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Generálny pardon v zmysle vypracovania akčných plánov na znižovanie akustického smogu, pričom tieto akčné plány sú zákonom definované. Máme zákonnú povinnosť vypracovávať akčné plány, nielen samosprávy, ale aj prevádzkovatelia železníc a ciest. No a generálny pardon hovorím v tom zmysle, že ani Národná diaľničná spoločnosť, ani Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia, nemali včas v zmysle zákona aktualizované svoje akčné plány, hoci už dávno predtým mali byť hotové, no a toto bolo vlastne až do príchodu tej spomínanej novely tolerované.
No a vtedy som sa teda pýtal pani ministerky, že kde je nejaká ambícia priniesť vyšší kontroling a vyššiu vymožiteľnosť. Povedala mi, že na niečom sa pracuje, že príde to niekedy, možno, hádam čoskoro. Máme tu nového ministra, toho keď som sa pýtal, tak pozeral na mňa prekvapene. Ja chápem teda, že aj on je sám prekvapený, že kde sa to ocitol a akej situácii čelí (povedané s pobavením), ale, kolegyne a kolegovia, my máme na stole infringement a naozaj, že vo vzduchu je hrozba, že budeme platiť brutálnu pokutu za rokmi nesplnenú povinnosť. A pre mňa je jednoducho, ja tomu nerozumiem, ako nielen tento kabinet, ale aj tie predchádzajúce kabinety pri plnom vedomí toho, že koľko škôd environmentálnych je tu napáchaných, že nikomu, nikoho netlačí v topánke, ako sa hovorí, že poďme s tým niečo spraviť.
Jedna vec je akustický smog, kde teda je rozbehnuté konanie. No a potom tu máme aj mnohé ďalšie kategórie, máme tu znečistenie ovzdušia, tá istá situácia. Jelšava, hej? Opäť vidíme, aká je tam smogová situácia, nikoho to netrápi, nejdeme ďalej, nenapredujeme.
To isté odpadové hospodárstvo. Máme, ja si myslím, že to bude najvyššia pokuta, ktorú Slovenská republika dostane za odpadové hospodárstvo, za skládky, a aj tak na minulej schôdzi, koncom, sem prišli zástupcovia strany HLAS, korí si úplne že flagrantne prílepkom k nesúvisiacemu zákonu tam šupli odklad povinnej úpravy odpadu pred uložením na skládku, čím priťažili nielen tomu prebiehajúcemu sporu, ale priniesli absolútny chaos a nepredvídateľnosť do samosprávneho prostredia, do priemyslu a priťažili ešte, resp. zvýšili to riziko, že nielen prehráme európsky súd, ale že nás ešte aj priemysel bude žalovať.
Čiže máme problém za problémom a my sa tu v tomto pléne nevenujeme tomu, ako že ako ich urýchlene riešiť, ale nejak to tak fiktívne odkladáme, že veď ono sa to hádam niekedy nejako, niekto to vyrieši a medzičasom my tu strácame už rok čas a koalícia si tu fúka svoje vlastné boliestky. Kde začať, hej, ÚŠP, RTVS, LGBTI, mimovládky, budúci týždeň transparenty. Naozaj? Tak, koľko nás tu je? Dva, štyri, šesť, sedem. O tomto by sme sa tu mali rozprávať pri plnej účasti o naozaj reálnych problémoch, o reálnom ohrození zdravia, bezpečnosti ľudí. A je hanba, že k tejto téme sme sa dostali v piatok popoludní pred poloprázdnym plénom a nikoho to netankuje. Mne je to strašne ľúto, štve ma to, som rozčúlený a bolí ma to, pretože tí ľudia z Rakytoviec toto dnes pozerajú, vidia to a toto je odpoveď na ich problém.
Je mi to ľúto, prepáčte.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Tebe Oskar ďakujem za tvoje vystúpenie.
Spomínal si proces. No, proces je jedna vec, ale... a, samozrejme, ako politici na proces musíme dávať pozor. Špeciálne, keď sme v opozícií, ale zároveň sme stále ľudia.
A ja chcem pripomenúť, že iba nedávno jeden z huliakovcov v tomto pléne naozaj nechutným a stigmatizujúcim spôsobom napadol psychiatrických pacientov, potom následne jeho koaličný kolega zo SMER-u povedal, že mladí ľudia sú precitlivelí, citujem. To ako keby koaliční poslanci nevideli tie dáta, ktoré hovoria o stave duševného zdravia na Slovensku, špeciálne pri mladých ľuďoch. No ale späť k procesoch, k procesu.
Koalícia, ako si spomínal, chce pozmeňovákom zachraňovať míľniky plánu obnovy, pričom v tom obsahu ktorý vidíme, rozhodne sa nedá považovať, že ide o riešenie, ktoré naplní komponent 12 napríklad. A, a pri komunikácii, ktorú mám s odborníkmi, tak súčasne musím konštatovať, že ministerstvo zdravotníctva aj napriek prísľubu a opakovaným prísľubom nepredložilo tento návrh komore psychológov napríklad a ide cez poslanecký návrh.
Tak ja sa zamýšľam nad tým, že keď do tvorby úpravy nie je zapojená napríklad aktuálna Slovenská komora psychológov, pričom ministerstvo operuje cez zmätočné, nepresné a cielene selektované informácie, tak potom to sa nedá považovať ani za transparentnosť, ale ja sa zamýšľam, že, že aký je cieľ potom takéhoto správania.

Vďaka za slovo aj tebe za vystúpenie, Veronika, aj kolegyni Holečkovej za to, že vôbec mala priestor sa v tomto pléne rozprávať o tom, čomu čelia jednorodičovské domácnosti na Slovensku.
Čelia mnohým bariéram okrem toho, že systém ako taký ich nevidí a prehliada ich, no čo chcem podotknúť a opätovne pripomenúť, že na tieto domácnosti mimoriadne dopadá energetická chudoba, keď v energetickej chudobe žije podľa aktuálnych dát každá šiesta domácnosť na Slovensku. My sme sa kolegyňou Beou Jurík snažili ponúknuť nástroj adresnej pomoci vo forme príspevku na bývanie, ale v tomto pléne sa hanebne nenašla podpora pre náš návrh, pritom nič zlé na tom návrhu nevidíme. Mali ste to na stole, vážená koalícia, no pseudosociálni demokrati sa buď zdržali, alebo boli proti nášmu návrhu. No a proti tomu chcem pripomenúť, že takto pred rokom, keď sme sa teda rozprávali o energopomoci a o konsolidácii, tak pred rokom pani ministerka hospodárstva a ďalší čelní predstavitelia tejto vlády tu sľubovali sväto sväte, že prídu so svojím návrhom adresnej pomoci, a nestalo sa tak. Po roku sa tak nestalo a opäť sme na prahu toho, že tu vláda ide helikoptérou rozhadzovať peniaze v energopomoci. Ale ono to nie je len o týchto – v úvodzovkách – technických riešeniach, ono je to aj o tom, že energetická chudoba na Slovensku je spätá napr. s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí. Aj to je rejc, ktorý tlačíme pred sebou.
A potom si urobíme skúšku správnosti, že kto vedie ministerstvo životného prostredia, a ja absolútne rozumiem, že za rok sme sa ani v energetickej efektívnosti obydlí neposunuli ani že o nanocentimeter.