Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
A chcem veľmi pekne poďakovať Michalovi Sabovi za jeho vystúpenie. Michal, ako aj vravel, je niekto, to sa problematike odpadového hospodárstva venuje roky a do hĺbky. A ja chcem potvrdiť aj to, čo vravel, keď máme diskusie so starostami po celej krajine a špeciálne teraz nedávno sme boli na juhu Slovenska, kde nám starostovia, a dokonca aj starostovia zvolení s podporou tejto koalície, hovoria tom, ako to všetko mešká, ako je to byrokraticky komplikované, ako to vlastne sa nedá či už obnoviť, alebo zrekonštruovať čističku odpadových vôd alebo dostať kanalizáciu do tých obcí, že to je reálne niečo, čím ľudia žijú.
No a ja by som si chcel predstaviť taký svet, v ktorom minister životného prostredia, keď má možnosť a má odbornú oponentúru, má tu poslanca, ktorý sa venuje tejto téme roky, tak pre toho ministra by to malo byť potešenie, by to mala byť úžasná príležitosť diskutovať o riešeniach, obhájiť sa, tak by to mohlo byť v normálnej krajine. Tak ako napríklad v susednej Českej republike, keď bolo hlasovanie alebo rozprava o vyslovení nedôvery vláde, tak normálne prebehla, teraz nedávno, ja som to spomínal. Nikto ju nezmaril. Nikto ju neodsunul. Normálne vystúpil český premiér, vystúpili ministri a nechápem, prečo sa to nedá na Slovensku. Prečo minister Taraba nevyužije tú možnosť, že tu má niekoho ako pán Sabo, s ktorým môže diskutovať? Možno to bolo tým, že bol, bola noc, tak sa tu ministrom nechcelo byť, lebo však to nikto nepozerá, ale tak teraz už je primetime skoro, už ľudia pozerajú, už sú tu novinári, tak už by sme čakali, že niekto príde. Iba ak by to bola tá slabosť, tá hanba, o ktorej tu hovorili moji kolegovia, iba ak to by bol ten dôvod.
Ale ďakujem ešte raz, Michal, za tvoje vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Mrzí ma, že nikto z tých zopár koaličných poslancov a poslankýň sa neprihlásil, aby sa aspoň faktickou snažil obhájiť túto vládu a podľa mňa to dokladá to, čo tu vraveli viacerí kolegovia, tu vedľa mňa sediaci, teda už nesediaci, predtým sediaci Martin Dubéci, ale aj pani Marcinková, aj pani Števulová, že to ukazuje nielen aroganciu a neslušnosť ministrov a vlády, ale proste na slabosť, na slabosť, zbabelosť, lebo keby mali čím sa obhájiť, tak by podľa mňa zase prišli. Oni radi hovoria. Podľa mňa keby tam bolo čo, keby pani ministerka Šimkovičová niečo vedela povedať, ale čo povie, že tu som rozložila nie úplne všetky ale iba 90 % kultúrnych inštitúcií? Alebo čo povie pán Ráž, že tak iba dvakrát nám havarovali vlaky, ale našťastie nikto nezomrel. Že to je akože naozaj, naozaj to nie je úplne ľahké a pán Kamenický čo by mal povedať, že neexplodoval nám deficit na 8 %, máme ho iba 5 % a infláciu nemáme 8, máme iba 4, iba sme najhorší v eurozóne, čiže akoby je to aj politická slabosť a zbabelosť a je to zároveň aj veľmi ťažká úloha to obhájiť. Chcem sa ešte veľmi krátko iba vyjadriť k tomu, čo vravela kolegyňa Irena Bihariová na margo tej minulej vlády a ja v mnohom súhlasím, veď keď sme boli mimoparlamentná opozícia, tak sme to aj kritizovali. Chaos, experimenty, hádky, ale v niečom sa nedá uprieť, že tá minulá vláda, jej ministri, niektorí sa úprimne snažili niečo robiť. Spomínam si a to nie je môj najväčší politický favorit, ale tak pán Sulík, akože bolo tam všetko okolo toho, ale tak zároveň aj urobil niečo, v zmysle že dotiahol to Volvo sem, že sa o to zaujímal, že chcel a boli tam takí ministri. To čo aj ja som kritizoval je, že títo proste ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, chcel by som povedať aj vážení členovia vlády, ktorí tu ale samozrejme, nie sú. Úplne na začiatok, by som rád pogratuloval ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi. Prečítal som si teraz tesne pred tým, než prišiel na mňa rad v rozprave, že v čase, keď tu rokujeme o odvolávaní jeho ale aj celej vlády, tak ministri za stranu HLAS mali párty, aby oslávili narodeniny ministra vnútra, tak týmto dúfam sa všetci pripájame ku gratuláciám. Škoda, že tu nie je, aby sme mu mohli pogratulovať (Potlesk.) aj osobne. Ale teda je to presne tak ako sme asi čakali, že to dopadne, že nakoniec tie odvolávania budú v noci, tak aby o tom čo najmenej ľudí počulo, aby to nikto reálne nepozeral, ale pravdupovediac, ja som prekvapený, že to vôbec je. Aj by som sa spýtal koaličných poslancov, že prečo práve teraz, prečo sa to nedalo ešte rok odkladať. Prečo to teda nemohlo byť pred polrokom, prečo to nemalo byť pred rokom. Je mi to takou záhadou ako tu fungujeme v tomto parlamente, že prečo práve teraz na prelome januára a februára. Zaujímavá otázka, možno je to na narodeniny pána Šutaja Eštoka. Ale teda dobre, konečne po roku. Pripomína mi to ako rýchlo ubehol ten čas, že sa nám to už zdá byť ako dávna minulosť, keď sme tu mali návrh na odvolanie, respektíve, vyslovenie nedôvery premiérovi Robertovi Ficovi a jeho vlády. A to bolo zhruba pred rokom, ja som vtedy sedel tu a úplne si to pamätám, ako sme zmeraveli všetci, keď Robert Fico zahlásil, že má závažné informácie o ohrození bezpečnosti nášho štátu, a preto je potrebné jednať mimo kamier. Pamätáte si to, ako bola vtedy zmarená schôdza o odvolávaní vlády. Ja som tu sedel, premiér mal vážnym hlasom prejav, kde tuším čítal nejakú správu SIS, nejaký email, ktorý šiel ja neviem, 150 ľuďom a tváril sa pritom seriózne a všetci sme boli takí, že čo sa preboha deje. Pamätáte si, že bol puč na Slovensku pred rokom. Preto to vravím, lebo ten čas beží a ja sa mi to zdá, jak keby to bolo už v minulom storočí. Normálne zasadala bezpečnostná rada, prezident s vážnou tvárou po nej vyslovoval obavy o bezpečnosť nášho štátu, že tu je Gruzínska légia tu pôsobí, pán ako sa volal Mamulašvili a že sú do toho zapojené rôzne mimovládne organizácie, tuším aj jedna naša poslankyňa. Manévre, to, a to ja len hovorím preto ako veľa ubehlo času. Nakoniec sa samozrejme, ukázalo, že to bol nezmysel, že to bola celé účelová hra. Neviem či na to, aby bola zmarená schôdza, to už je asi otázka na tých, čo to urobili, ale na to sme už aj všetci zabudli, že vlastne prebehol puč. V každom prípade, teda rok ministri a vláda utekali pred kritikou, báli sa rok pozrieť pravde do očí a čo je dôležitejšie, kašľali na svoju povinnosť, ktorú im prikazuje ústava. Na povinnosť zodpovedať sa zákonodarnému zboru, a to už nie je sranda. To už nie sú nejaké vtipy o puči, to je vážna vec, pohŕdanie parlamentom, pohŕdanie voličmi. Lebo to nie je tak, že my sme teraz rok čakali a tešíme sa, že môžeme mať rozpravu. My tu zastupujeme nejakých voličov, ktorí majú právo, aby, keď ich zástupcovia, ich poslanci zvolajú schôdzu o odvolávaní vlády, aby tu tá vláda bola, aby sa to udialo do siedmich dní, to nie je o nás, že nás toto baví. To je o voličoch, ktorých tu my zastupujeme. Mimochodom, neviem, či ste si všimli, v Českej republike po asi dvoch týždňoch vyslovili alebo teda zvolali schôdzu na odvolanie vlády, vlády Andreja Babiša, po dvoch týždňoch. A čuduj sa svete, tá schôdza sa normálne uskutočnila. Ako je možné, že Andrej Babiš to neodkopol o rok dopredu, že normálne bola schôdza, rozprava, hlasovanie, vláda prežila. Prečo to nemôže byť tak aj u nás. Prečo sme museli rok čakať. Ja neviem, či je to zbabelosť vaša alebo slabosť alebo arogancia, ale teda dobre, keby som chcel byť milosrdný, tak poviem, že, že ste nemali čas. Že bolo treba celý rok schvaľovať, rokovať o dôležitých veciach. Ale v realite je to tak, že ste nemali čas, pretože ten rok a celý čas čo ste pri moci, venujete sebe. A toto je veľmi dôležitý bod, pri tom sa chcem pristaviť, lebo podľa mňa je to aj najdôležitejší a najváženejší bod tej obžaloby tu, tej kritiky toho návrhu na odvolanie tejto vlády. Že to, čo ju charakterizuje naprieč oblasťami, zahraničnú politiku, spravodlivosť, zdravotníctvo, financie, sociálne veci, to čo ju najviac zo všetkého charakterizuje je, že vládne iba pre seba. A to je taká aj v niečom banálne, ale nechajte ma to, prosím vás, milí kolegovia trochu, trochu rozviesť.
Môžeme kritizovať vládu aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci, porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legit...
=====

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán predseda.
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí dali faktickú poznámku. Mrzí ma, že žiadni z koaličných kolegov nereagovali a že pán Gašpar tu nie je, ale ďakujem všetkým opozičným kolegom aj pánovi poslancovi Matovičovi, hoci sa mi nezdá, že toto je úplne ten správny priestor a fórum na debatu o opozičnej politickej stratégii, ale, ale registrujem. V zásade veľa tých príspevkov sa točilo okolo toho, že tento rokovací poriadok, tento etický kódex v podstate okliešťuje demokraciu, slobodu prejavu a že je ďalším krokom na ceste Slovenska, teda na ceste Slovenska niekde od funkčnej liberálnej demokracii k niečomu, čo to už nie je.
A to, čo som aj chcel povedať vlastne, aj som, aj som mohol, je, že to nie je pre nikoho prekvapenie, keďže sám predseda vlády nám dáva za vzor krajiny, kde vládne jedna strana, ako Čína, ako Vietnam, a kde majú teda aj relatívne silnú cenzúru, takže táto trajektória by nás vôbec nemala prekvapiť.
A to, čo ja chcem možno ešte k tomu dodať, čo je také aj pre občanov dôležité, lebo to nie je iba o procese a o tom, či opozícia môže-nemôže koľko rozprávať, ale tu je dôležité aj povedať, že čím menej debaty a diskusie o návrhoch zákonov, tým horšie tie zákony budú. Videli sme to v prípade transakčnej dane, videli sme to v prípade konsolidácie a rozpočtu, to všetko boli zákony, a v novele Trestného zákona, to všetko boli zákony, kde v jednom momente koalícia v jednom momente uťala rozpravu, lebo už nechcela diskutovať. A nakoniec to boli zákony, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, dramaticky poškodili občanov Slovenskej republiky, či už ich bezpečnosť alebo ich peňaženky, alebo vôbec ekonomiku našej krajiny. A tým chcem povedať, že menej diskusie bude znamenať aj horšie zákony.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
A ďakujem aj pánovi technikovi, ospravedlňujem sa za krátke, krátke zdržanie, o to kratšie budem asi musieť hovoriť.
Ani som nechcel hovoriť dlho aj vzhľadom teda na rokovací poriadok, ktorý nám skracuje časy. Nemám ani žiadne pomôcky, mám iba takúto, takúto jednu stranu poznámok. Dúfam, kolegovia z koalície, že je to v poriadku. Aj som si dal kravatu. Tak snáď som prešiel aj tvrdými kritériami a metrom pána Gašpara, pána navrhovateľa, a môžem vystúpiť.
Chcem len niekoľko politických poznámok povedať. Potom moji kolegovia a predpokladám, že aj kolegovia z iných klubov budú hodnotiť tú novelu rokovacieho poriadku možno vo väčšom detaile, ja len niekoľko poznámok za klub Progresívne Slovensko.
Celkové zhrnutie, podľa nás je táto novela zlou prioritou do nového roku a prvého parlamentu. Je to zlá novela a je to v zlom čase a je to aj zo zlých pohnútok. A skúsim to vysvetliť. V tej prvej časti, prečo je to zlá priorita v zlom čase a zo zlých pohnútok. Lebo ktokoľvek si dnes zapol prenos z Národnej rady, a predpokladám, že to sú tisíce ľudí, aby sa dozvedel, čo teda Národná rada Slovenskej republiky po týždňoch, čo nezasadala, ide riešiť, tak tu vidí prejav pána Gašpara o tom, ako máme byť oblečení, o tom, kto komu ublížil a hlavne o tom, ako všetci ublížili jemu, o tom, čo sa stalo na minulej schôdzi, proste videli tu pána Gašpara, ako sa, s prepáčením, ani to nebudem radšej hovoriť, už si treba dávať pozor, cenzúra, nový režim, ešte chvíľku môžem, ako tu, s prepáčením, bliakal na všetkých, chcel som použiť tvrdšie, a hovoril o tom, ako tvrdšie postihy, slušnejší oblek, menej rozprávať, menej kritizovať. No a keď si predstavíte ktoréhokoľvek Slováka, Slovenku, ktorí toto pozerajú, čím žijú oni, čo čakajú oni od svojich zvolených zástupcov.
Ľudia na Slovensku dnes žijú v obavách, strachu z toho, čo bude. Vidia, že budú mať v čistom menej, vidia to už na konci tohto mesiaca, prepočítavajú si tie peniaze, majú z toho stres, nevedia, či si budú môcť dovoliť vôbec zopár dní voľna niekde v prírode v lete, či budú vôbec mať na nejakú jednu dovolenku, či budú vôbec môcť svojim deťom kúpiť nejaké hračky, či si budú môcť dovoliť tie potraviny, ako si mohli dovoliť dnes. Vidia, že ekonomika sa zhoršuje, čítajú prognózy Národnej banky Slovenska o tom, že 17-tisíc ľudí príde tento rok o prácu, obávajú sa, či to náhodou nebudú, nebudú oni a ako sa postarajú o svoju rodinu. A očakávajú od svojich zástupcov, očakávajú od pána Gašpara, hoci dnes naozaj netuším prečo, že to budú nejako riešiť, že keď teraz sa znovu zíde parlament, tak ako prvá téma novej schôdze bude, ako budeme riešiť krízovú ekonomickú a sociálnu situáciu, ako sa nám podarí naštartovať ekonomiku, ako pomôžeme strednej triede, ktorá krváca, živnostníkom, zamestnancom, firmám, a riešime sami seba. Koalícia rieši sama seba.
Ja som bol v šoku, keď som počul predsedu poslaneckého klubu SMER-u dnes doobeda, dúfam, že ho dobre citujem, povedať, že rokovací poriadok je na tejto schôdzi pre vládnu koalíciu absolútna priorita. Skúste to povedať ktorémukoľvek človeku na Slovensku, že toto je priorita.
Ja sa obávam, dámy a páni z koalície, že vy ste sa už úplne odtrhli od voličov, ktorých máte reprezentovať, lebo ich naozaj nezaujíma, ako sme tu oblečení, kto na koho kričí, kto komu čo vyčíta. Preto hovorím, že je to zlá priorita, vysiela to zlý signál, že politikom nejde o nič iné, iba o ich samých. A teraz tie pohnútky sú komické, keď tu počujem aj pána Rašiho, aj pána Gašpara, že teraz toto je preto také dôležité, aby nebol zablokovaný parlament, aby teda oni mohli riešiť všetky tie zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ale čo sa vlastne dnes nedá, pretože je nedostatočne nastavený rokovací poriadok. Mimochodom tie zákony chcú riešiť, kvôli ktorým konsolidácia, transakčná daň, kvôli ktorým dnes ľudia trpia. Ale ako je predsa možné, ako je možné argumentovať, že bez tejto novely sa zablokuje parlament? Veď jediný, alebo párkrát keď bol zablokovaný parlament v tomto mandáte, to bolo vtedy, keď koalícia nemala väčšinu, keď ste boli pohádaní s pánmi Ferenčákom, Huliakom a tam svietila červená. Ani na, ani na sklonku minulého roku nebol zablokovaný parlament, lebo ste si odhlasovali zrušenie Úradu na ochranu ústavných činiteľov (Úradu na ochranu oznamovateľov, pozn. red.), pomohli ste pánovi Gašparovi, teda on si pomohol sám tou novelou Trestného zákona a my sme spievali hymnu v piatok ráno a vy ste do toho hlasovali ignorujúc štátny symbol, nemajúc k nemu žiadnu úctu. Čiže tu nebol jediný moment, keď bol zablokovaný parlament. To je čistá lož.
Tá skutočná pohnútka, prečo sme tu teraz a riešime tvrdšie postihy, kratšie časy na vystúpenia, tá jediná pohnútka je, že sa vám proste nechce počúvať kritiku, že sa vám tu nechce sedieť, že vám je to nepríjemné, ale hold, taká je politika. A je dobré, že vám je to nepríjemné, ale to je jediný dôvod, prečo to teraz pretláčate.
Potom by som chcel hovoriť o, o troch takých pojmoch, ktoré tu zazneli aj počas tej rozpravy, aj v médiách v súvislosti s novelou rokovacieho poriadku. Počul som, myslím, že to bol pán Raši, ktorý hovoril, že to, čo sa udialo v decembri, bol útok na demokraciu a preto treba chrániť demokraciu novelou rokovacieho poriadku a novým etickým kódexom. To je strašne silné slovo, útok na demokraciu. To si pamätám, že sme naposledy hovorili, keď sa stal atentát na predsedu vlády. A ja by som k tomu chcel povedať jedno. Demokracia, tak ako je chápaná v Európe, v civilizovanej západnej demokratickej spoločnosti, je demokracia predovšetkým parlamentnou demokraciou v našich zemepisných šírkach. Parlament keď je silný, tak je demokracia silná, a, bohužiaľ, tento parlament je slabý. Tento parlament vedený touto vládnou koalíciou na čele s predsedom Rašim je slabý, je najslabší parlament, aký si pamätáme. A to je problém pre slovenskú demokraciu. Nie to, že tu ľudia nie sú pekne oblečení, že majú tričká alebo že sa píska, to nie je problém pre demokraciu. Slabý parlament, to je problém. Vláda, vláda SMER-u na čele s pánom Ficom si s parlamentom robí, čo chce, správa sa k nemu ako k handre, presne tak, ako sa správajú koaliční partneri k strane HLAS, ktorá má predsedu parlamentu.
Vidíme to na výboroch, kam ministri absolútne nechodia, kašlú na to. Vidíme to, keď sa tu nedokáže ani otvoriť rozprava k odvolávaniu členov vlády, hoci to je zakotvené v ústave. Vidíme to, keď vláda ignoruje ústavný zákon, aby podala žiadosť o dôveru, keď dlh prekročí 50, resp. 60 %. Vláda ignoruje parlament a parlament si to nechá, nechá so sebou zametať, ako by si neuvedomoval, a to sa týka aj koaličných poslancov, ako by ste nemali trochu cti, že ste poslanci zvolení s mandátom a máte kontrolovať vládu. Vláda má byť vám zodpovedná. Ale tento parlament to nerobí, nechá si všetko diktovať. A to je jeho problém. A to je jeho problém. Nie to, ako sa tu rozpráva alebo to, kto má čo oblečené.
A potom tu je také slovo rešpekt a slušnosť. Často sa to objavovalo aj v prejave pána Rašiho, aj teraz v prejave pána Gašpara. Ten problém s rešpektom je, že ak chcete viesť nejakú inštitúciu, napríklad Národnú radu, tak by ste ten rešpekt mali mať prirodzene. To patrí k vedeniu dôležitých inštitúcií. A preto sa ten parlament správa tak, ako sa správa, preto sa udialo to, čo sa udialo v decembri a preto je tu taký neustály chaos, nepredvídateľná situácia a, áno, aj taká agresia, lebo tí, ktorí ten parlament vedú, nemajú rešpekt. Nemajú rešpekt opozície, asi často nemajú rešpekt ani koaličných poslancov a potom sa to zvrháva. A keď nemáte rešpekt, tak potom si musíte vynucovať poslušnosť. Nechcem povedať násilím, ale takými drakonickými trestami, kratšími časmi na vystúpenie a všelijakými ďalšími sprísňujúcimi pravidlami. Musíte to dať do novely rokovacieho poriadku, do etického kódexu, aby ste mohli poslancom hroziť, že im zoberiete peniaze, alebo aby ste ich mohli umlčiavať. A to preto, lebo nemáte ten rešpekt prirodzene.
A nebolo to tak vždy v slovenských parlamentoch alebo v slovenskom parlamente, ale teraz to tak je. Je to úpadok parlamentu a rešpektu k vedeniu parlamentu. Ale ten problém, keď si chcete vynucovať rešpekt, je, že tu nie sme v základnej škole. A pán Raši alebo pán Gašpar nie sú tí prísni učitelia, ktorí nám poslancom majú diktovať, ako sa máme správať a potom nám budú písať kárne poznámky, aby nás teda disciplinovali. Lebo my máme rovnaký mandát aj opozícia, aj koalícia, silný mandát od voličov, ja mám silnejší mandát, ako pán Gašpar, určite ako pán Raši, Progresívne Slovensko má silnejší mandát ako HLAS, my tu nie sme ako opozícia vaši podriadení, my tu nie sme vaši žiačikovia, a vy to, samozrejme, môžete urobiť, lebo máte väčšinu, schválite si to, ale budete mať ešte menej rešpektu. A tá situácia nebude lepšia, bude ešte horšia. Vždy to tak bolo a vždy to tak je a bude to tak aj teraz. Ten parlament nebude slušnejším miestom za to, že prinútite poslancov poslúchať pod hrozbou finančných sankcií. Rešpekt si treba získať a vy ste ho naprosto stratili za posledné tie dva roky, páni a dámy z koalície.
A posledné také silné slovo je etika, morálka, veď preto máme etický kódex, a tuto viacerí kolegovia už to povedali, hovorili o slušnosti, o tom, že sa treba správať v súlade s nejakou morálkou, oni nám idú diktovať tú morálku, ale predsa keď pán Gašpar, a ja nechcem už teraz naňho znovu, lebo však veľa o ňom bolo povedané, viac, než si zaslúži, ale on bol v tak zjavnom konflikte záujmov, keď sme koncom novembra hlasovali o novele Trestného zákona, v tak očividnom konflikte záujmov, že to by v žiadnom normálnom parlamente nemohlo prejsť, aby o ôsmej ráno prílepkom on sám navrhol zákon alebo zmenu, ktorá jemu pomôže v jeho procesnom postavení. Keď už sa bavíme o akomkoľvek etickom kódexe, už nech tam aj je alkohol, nie je alkohol, ale toto tam predsa musí byť, že poslanec nemôže zneužiť svoje postavenie na svoj mandát, aby sám sebe pomohol na súde. Ja nie som ochotný baviť sa o akomkoľvek etickom kódexe pre správanie poslanca, kým toto nevie jasne odsúdiť. A pán Gašpar nám teraz ide hovoriť o etike a ako mnohí predo mnou povedali, ide nám hovoriť, čo máme mať oblečené. A je v tak masívnom konflikte záujmov, že keby ste to povedali ktorémukoľvek kolegovi z akéhokoľvek parlamentu, českého, nemeckého, európskeho, tak vám neuverí, že toto sa môže v slovenskom parlamente stať.
A s tým súvisí aj celá tá debata o slušnosti, rešpekte k inému názoru. Ja som počúval pána Gašpara, ktorý vraví, že už sú nejaké ponosy od učiteľov a žiakov, že vraj to správanie v parlamente zle, zle vplýva na morálku v školách. A to, to zabudol, že to bol Robert Fico, kto gymnazistov posielal bojovať na Ukrajinu priamo na škole? A on teraz bude hovoriť, že to, ako sa správajú opoziční poslanci, že to kazí morálku na školách? Viete, môžeme sa donekonečna baviť o rešpekte, kto je slušný, kto neni slušný, v akomkoľvek, v akomkoľvek momente a situácii. Ale teda keď raz má vláda kampaň rešpekt k inému názoru, a potom idú hovoriť v tom novom etickom kódexe, že keď nielen v pléne, kdekoľvek poslanec Národnej rady použije nejaký tvrdší výraz, že za to mu idete brať plat? To je aký rešpekt k inému názoru? Apropo, premiér tiež bude pod touto sankciou? Ministri budú pod touto sankciou? Čistá faloš tu rozprávať o nejakom etickom kódexe, zaštiťovať sa nejakou morálkou.
A už budem končiť a ešte chcem jedno, a nie varovanie, lebo to je silné slovo, ale možno také odporúčanie kolegom z vládnej koalície. Keď budete hlasovať o tejto novele rokovacieho poriadku, tak si predstavte sami seba v opozícii, lebo to už nebude dlho trvať. A keby my sme sa tak správali k vám v budúcnosti, ako vy sa dnes správate k opozícii, tak sa vám to nebude páčiť. Odvolávanie podpredsedov Národnej rady, znefunkčňovanie výborov, ministri, ktorí kašlú na výbory, chaos v legislatívnom procese, každá druhá vec skráteným legislatívnym konaním, umlčiavanie cez nový rokovací poriadok, dobre si zvážte, či chcete za takúto novelu zahlasovať, lebo tak sa potom môžeme správať aj my k vám a nebude sa vám to páčiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Horeckému za vystúpenie, ktoré malo v sebe argumenty, racionálnu debatu. Čiže všetko to čo chýbalo dnešnému dňu v Národnej rade a dnešnej noci mafie a ja, keď som to tu tak pozoroval cez deň a keď som videl ako jednak z noci na ráno prišiel pozmeňovací návrh, tri prílepky pána Gašpara bez akejkoľvek diskusie večer to bolo schválené. Všetko v prospech mafie a jeho samotného. Potom, keď som videl ako ste expresne zaradili do pléna prelomenie veta prezidenta, opäť zákon, ktorý nepomôže nikomu iba kriminálnikom, tak som si tak vlastne vravel, že, že ako si asi vy teda myslím páni z koalície aj vás pán Danko, že čo si asi vy myslíte, že sa stane, keď prehráte voľby? Lebo teraz má vaša koalícia ani 20 možno maximálne 30 %. Strana SMER má neviem 16 a vy snáď viete, že ono sa teraz otočí a že raz budete v menšine a možno v drvivej menšine. A čo si tak asi po tom predstavujete, že sa stane. Keď týmto spôsobom ohýbate fungovanie parlamentu, demokratickú diskusiu, akékoľvek základné pravidlá toho ako má parlament fungovať. Ja som niekde počul, že táto koalícia, že to už je taká apokaliptická sekta. Akoby vám na ničom už nezáležalo. Možno na slobode pre vašich ľudí ale, že vôbec vám nezáleží na budúcnosti a ani na vašej budúcnosti, keď raz budete v opozícii. Lebo ako si teda myslíte, že potom tá nová väčšina bude k tomu pristupovať, keď vy ste spravili toto, že z večera do rána ideme prelomiť veto bez akejkoľvek diskusie o výhradách prezidenta bez toho, aby reálne sa o tom, sa o tom rozprávalo. Že pred Vianocami vo štvrtok v noci idete schváliť masívnu zmenu trestného zákona. Toto mi fakt, že nejde do hlavy

.