Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Najprv faktická alebo procedurálna? Najprv faktická. Chcem poďakovať všetkým poslancom, poslankyniam, ktorí reagovali faktickou poznámkou na moje vystúpenie. Vážim si to aj u koaličných poslancov. Nestihnem na všetky reagovať. Chcem len konštatovať, že som prekvapený, že v rozprave o dôvere tejto vláde vystupujúci koaliční poslanci nehovorili o ničom inom než o Progresívnom Slovensku. Potom ešte tam bola zmienka o decibeloch, ale v zásade sa hovorilo o Trubanovi, o Ódorovi, hovorilo sa o rôznych vnútrostraníckych veciach v Progresívnom Slovensku, jedna z pani kolegýň, čím sa v zásade len potvrdilo to, čo tu vravíme od začiatku, že namiesto toho, aby koaliční poslanci a ministri obhajovali, prečo má vláda dostať dôveru, lebo urobila toto, toto, toto a toto, tak hovoria o Progresívnom Slovensku. A teda dvaja poslanci, ak to správne počítam, sa odvážili hovoriť aj o tejto vláde. Jedna bola teda takmer dokončená diaľnica do Košíc a potom boli peniaze, to bol pán Baran, do školstva a do zdravotníctva. Tak, keď toto sú tie úspechy, tak ja navrhujem, aby si vládna strana Smer pred voľbami 2027 dala na billboard: Postavili sme takmer diaľnicu do Košíc. A uvidíte, ako na to budú ľudia reagovať. Uvidíte, či toto naozaj bude ten víťazný slogan, lebo ľudia si pamätajú ten sľub. Tak, keď ste na to hrdí, dajte si to na billboard. Rovnako uvidíme, keď strana Hlas dá: Dali sme viac peňazí na školstvo a zdravotníctvo. Či to budú cítiť tí ľudia, ktorí chodia do slovenských nemocníc, ktorí čakajú mesiace na špecialistov. Skúste to ako dobrý experiment. Posledná vec, príživníctvo, tu je dôležitá definícia. Príživníctvo, to sú ľudia, ktorí majú výhody, peniaze, fleky nie preto, že by si to zaslúžili, mali na to kvalifikáciu, ale preto, lebo majú príbuzného, ktorý má moc, ktorý im to vie dať.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel som povedať, že vážený pán Mierna, ale on, ako povedal minister Kamenický, on si len povedal svoje a potom zutekal. Ale ja chcem začať jedným poďakovaním, ktoré mal vysloviť predseda vlády. Poďakovaním Ústavnému súdu. Keby nebolo nálezu Ústavného súdu, tak by Ficova vláda naďalej konala protiústavne. Naďalej by porušovala ústavný zákon a je to len vďaka Ústavnému súdu, že teraz aj tí menej chápaví z radu vládnej koalície vedia, čo to znamená bezodkladne. A to je veľmi užitočné a bude to užitočné aj do budúcna. Chcem týmto poďakovať aj poslancom, poslankyni, špeciálne poslankyni Plavákovej, ktorá spracovala ten podnet na Ústavný súd. A tým Ústavný súd prinútil vládu, aby si splnila svoju psiu povinnosť. Napriek všetkému, čo sa bude snažiť a sa snaží predseda vlády hovoriť, dnešná rozprava, dnešné hlasovanie, to nie je len formalita. Naopak by som povedal, vzhľadom na dátum, v ktorom sa nachádzame, že váha dnešnej rozpravy a dnešného hlasovania presahuje nielen tento deň, týždeň, ale dokonca aj toto funkčné obdobie. Že nehlasujeme len o dôvere tejto štvrtej vlády Roberta Fica. Ale keďže včera bolo 20 rokov od tých volieb, po ktorých SMER prvý raz zostavil vládu, tak je to aj príležitosť vystaviť účet strane SMER za celé toto vládnutie. To vládnutie je plné prázdnych sľubov, hlúpych výhovoriek, korupčných káuz, únosu bezpečnostných zložiek a neustálej a stupňujúcej sa agresivity. A treba si povedať, že bolo to 20 tučných rokov pre úzku skupinu ľudí, príbuzných, priateľov, priateľky premiéra a ľudí spojených so stranou SMER. Zázračne zbohatli, nadobudli vily a iné nehnuteľnosti v Chorvátsku, v iných destináciách, získali hoci aké „handy“, alebo aspoň taký slušný trvalý príjem tu v Národnej rade. A mnohí z nich, a teraz to naozaj nemyslím agresívne, mnohí z nich sú aj v tejto sále. A samozrejme, že budú hlasovať za dôveru tejto vlády. Veď vďaka tejto vláde sa im tak dobre žije. Ich dôveru premiér určite nestratil. No ale bolo to pre zvyšok krajiny 20 chudobných, chudých rokov. 20 rokov premárnených príležitostí a 20 rokov úpadku. Takže, keby mohli dnes rozhodovať občania Slovenskej republiky a voliť, tak by vláda skončila. Lebo dôveru ľudí táto vláda a Robert Fico ako predseda vlády už dávno stratil. Takže ešte raz, pomalšie, aby to bolo každému jasné. Toto nie je formalita. Priatelia, formalita je výberové konanie v Transpetrole, kde dosadil pán Richter svojho syna. To je formalita. Toto je jednak ústavná povinnosť a jednak príležitosť zúčtovať s tým 20-ročným príbehom úpadku a príživníctva. A z tých 20 rokov 15 vládol SMER a HLAS. Čiže títo páni, počínajúc predsedom vlády, nemajú absolútne žiadne, ale že žiadne morálne právo teraz sa stavať do úlohy komentátorov stavu našej krajiny. Alebo sa vyhovárať na opozíciu, na Ódora, na Radičovú, na Európsku úniu, na Ukrajinu, na Sorosa, mimovládky, na kohokoľvek, kto je práve teraz nepriateľom. Nemáte toto právo po 15 rokoch, čo ste vládli. Nemôžete sa vyhovárať na nejaké nepriaznivé geopolitické alebo ekonomické podmienky, či už vo svete alebo v Európe, no jednoducho preto, lebo za ten istý čas všetci naši susedia, a teda určite Poľsko, Česká republika a Maďarsko, za ten istý čas zbohatli. Za ten istý čas vybudovali cestnú a železničnú infraštruktúru. Za ten istý čas vybudovali kvalitné školy, kvalitné nemocnice. Rastú rýchlejšie, majú vyššiu životnú úroveň a vyššie platy. Nemôžete sa vyhovárať na nič. Dámy a páni, historici často hovoria, že Slovensko bolo víťazom 20. storočia. Bohužiaľ, toto víťazstvo skončilo v roku 2006. O 21. storočí sa to už nedá povedať. A to má svoj veľmi konkrétny dôvod a to sú práve tie štyri vlády strany SMER a strany HLAS. Pred 20 rokmi, ešte ako čerstvý člen Európskej únie, malo Slovensko obrovský potenciál. Vtedy sme boli schopní priťahovať zahraničné investície. Dobiehali sme aj západné štáty v životnej úrovni. Mohli sme sa stať úspešným stredoeurópskym príbehom. A akým úspešným? Môžete sa spýtať, čo sme už dnes mohli mať. Ja si tu pomôžem štatistikou z dokumentu TRESK, ktorý vypracoval tu často spomínaný Ľudovít Ódor. Od roku 2006 do roku 2019 si na Slovensku priemerná rodina s dvoma deťmi prilepšila o 680 € mesačne, teda plus 70 %. Čo si asi poviete, že nie je zlé. Ale problém je v tom, že v porovnaní s inými krajinami, ktoré mali ešte horšiu štartovaciu pozíciu, sme dramaticky zaostali. Napríklad krajiny z Pobaltia. Tam si rodiny dokázali za ten istý čas zvýšiť čisté príjmy o viac ako dvojnásobok, o 150 %. Čiže jednoducho povedané, aby tomu rozumeli všetci, aj tí, ktorí teraz sledujú tento záznam: keby sme mali na Slovensku v tom čase obyčajnú priemernú vládu, normálnu, tak dnes mohla mať rodina s dvoma deťmi o 1000 € mesačne viac. V čistom 1000 € mesačne, každá jedna rodina na Slovensku. A na to nebolo treba geniálnych politikov. Na to stačilo normálne vládnuť. Čo je presne to, čo strana SMER nikdy nerobila. A teda aj dnes je šok. Viete, je príznačné, že tu sa musíme stretnúť v Národnej rade nie preto, lebo premiér a vláda by mali reálnu odvahu predstúpiť pred Národnú radu so žiadosťou o dôveru, ale vás k tomu dotlačil Ústavný súd, že ani to základné štátoprávne minimum, teda vládnuť v súlade s ústavnými zákonmi, ešte ani to nedokážete naplniť. Viete, že to je presne obraz vládnutia nielenže posledného 2,5 roka, ale celého toho obdobia. Keď ide o vaše platy, renty a výhody, keď ide o ochranu vašich ľudí, novelu Trestného zákona, čokoľvek, čo vám vyhovuje, tak parlament a vláda vedia konať v rade hodín. Okamžite. Ale keď ide o zodpovednosť voči štátu, voči ústave, voči verejným financiám, vtedy sa tvárite, že neviete, čo to znamená bezodkladne. Hľadáte výhovorky a pohŕdate ústavou. Čiže preto vravím, že toto nemôže byť formalita, akokoľvek by ste chceli. Musíme si položiť tú otázku, dámy a páni, či si táto vláda reálne zaslúži dôveru. A moja odpoveď je jednoznačná, že si dôveru nezaslúži. Môžeme hovoriť o objektívnych výsledkoch, čo som už naznačil, ale faktom je, že všetci, všetky krajiny, s ktorými sme sa chceli kedy porovnávať, všetci nám ušli. Teraz nemusíme chodiť do Nemecka. Stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde majú zhruba o tretinu vyššie mzdy. A ten náskok, a to je ten problém, dámy a páni, ten náskok Čechov pred nami sa zvyšuje. Namiesto toho, aby sme ich dobiehali, ako sme si to mysleli v roku 2006. Rovnako nám uteká Poľsko a aj Maďarsko. Už to tu bolo povedané a zrejme aj bude ďalej o tom diskusia, akým dramatickým spôsobom sa zadlžuje náš štát. A tu chcem povedať, že premiér, keď chcel búrať v tom svojom úvodnom vystúpení nejaké mýty, tak by si mal doštudovať tie základné fakty. Pokiaľ ide o dlh, keď končila vláda Petra Pellegriniho, tak mala siedmy najhorší deficit verejných financií v celej Európskej únii a už to tu spomínal kolega Štefan Kiš, boli aj konjunktúra. Pokiaľ sa bavíme o čistom dlhu, tak táto ho vyrobila oveľa väčší už dnes, a to ešte má rok a pol pred sebou, než tá vláda minule. Ale najhoršie na tom je, že, hoci máme dlh 84 miliárd, teda 61 % HDP, nič z toho nemáme. A to je ten problém aj v porovnaní s inými krajinami. Lebo veď naše deti ten dlh budú musieť splatiť a raz sa nás pýtajú, alebo vás sa spýtajú, že čo teraz z tých peňazí máme? Lebo nemáme moderné nemocnice. Nemáme dokonca ani múry alebo stĺpy z tých nemocníc. Nemáme diaľnicu do Košíc. Nemáme lepšie školy, nemáme dostupné bývanie, máme iba ten dlh. A ľudia majú vyššie odvody, vyššie dane, vyššie ceny. A majú štát, ktorý síce dokáže uživiť príživnícke rodiny premiéra a s ním spojených smerákov, ale veľmi slabo sa dokáže postarať o tých, ktorí to celé platia, teda občanov Slovenskej republiky. Do zdravotníctva sa pozrite, kde stále chýbajú lekári a sestry, kde ľudia čakajú mesiace na vyšetrenie, kde v nemocniciach nájdu namiesto reálnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti akurát tak plesne a rozpadávajúce sa steny. Vieme, že každý rok na Slovensku zomierajú tisíce ľudí, ktorí by nemuseli zomrieť, keby naše zdravotníctvo fungovalo aspoň tak, ako funguje v Českej republike. Že naši seniori by sa dožívali v zdraví oveľa dlhší vek, keby naše zdravotníctvo fungovalo nie ako vo Švajčiarsku, ale iba ako v Poľsku alebo v Čechách. Veď to isté platí aj pre mladých ľudí. V školstve sa slovenskí žiaci v testovaní PISA zhoršili vo všetkých kľúčových kategóriách, v čítaní, v matematike, v prírodných vedách. Sám minister školstva to nazval národnou tragédiou. Sami ste si to priznali. Preto mladí ľudia, väčšinou tí pracovitejší, schopnejší, akčnejší, odchádzajú do zahraničia. 300 000. A premiér teraz ide hovoriť, že veď začali sa vracať. Potom, čo ich 300 000 odišlo, sa ich o zopár viac vrátilo. Mimochodom, po Ódorovej vláde 2014, potom, čo vládla 2013 OĽANO vláda, sa zopár ľudí rozhodlo, z tých 300 000, vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechá…
===== Po Odorovej vláde 2014 potom, čo vládla 2013 Odorova vláda, sa zopár ľudí rozhodlo z tých 300000 vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechávajú za sebou vyľudnené mestá, rodičov a starých rodičov, ktorí vidia svoje deti a ktorí vidia svoje vnúčence akurát tak cez WhatsApp a cez obrazovku mobilov. A sedia pri tom v dedinách, v mestách, z ktorých sa vytráca život. To je obdobie Ficových vlád. To je ten účet. No a teraz určite bude niekto, pán Kamenický alebo niekto sa prihlási, že to len opozícia kreslí škaredý obraz. O tom pán Kamenický asi niečo vie. Že to len my hovoríme, že tu je spálená zem. A že v skutočnosti ľudia sa majú dobre. Lebo veď aj pán Mierna povedal, že sa stavajú nové fasády na domoch a že parkoviská sú plné. No tak áno. Keď Slovensko vidíte len z okna limuzíny, tak sa vám to tak možno zdá. Ale skúste vystúpiť z tej limuzíny, dámy a páni, z vládnej koalície, porozprávať sa s kýmkoľvek, s ktorýmkoľvek živým človekom na Slovensku, povie vám presne to isté, čo ja. A ešte omnoho ostrejším jazykom. Ale to, čo je podstatné, vie, že toto nie je úpadok, ktorý nastal zo dňa na deň. To nie je živelná katastrofa, ktorá sa nám stala, dámy a páni. To je dielo, to je výsledok smeráckych vlád od roku 2006. A poďme si teda veľmi rýchlo urobiť takú rekapituláciu, keď už máme tento symbolický deň. Prvá vláda Roberta Fica 2006 – 2010 zdedila krajinu, ekonomiku, ktorá rástla, mala dôveru investorov. A mala šancu aj vďaka vstupu do Európskej únie na modernizáciu. Ale čo nám z toho zostalo v pamäti, dámy a páni? Kto, kto obdobia? Na stĺpik tender. Kauza emisie. Interblue, kde sme predali emisné kvóty za cenu neporovnateľne nižšiu než iné krajiny. Zostal nám v pamäti mýtny tender, pri ktorom štát uzavrel zmluvu za stovky miliónov a odvtedy to, čo sa deje, čo vidíme, je, že obrovská časť z výberu mýta končí u súkromného prevádzkovateľa. Namiesto toho, aby končila v investíciách do našich ciest a do naszych mostov. Vtedy už vtedy sa nastavil model vládnutia SMER-u, ktorý vlastne trvá dodnes. O štát ako vehikel pre šefty. Bola vládna strana ako mašinéria na transformáciu verejných peňazí na súkromný majetok. A potom sme mali roky 2012 až 2016, dámy a páni, jednofarebná väčšina. Žiadne výhovorky, žiadni koaliční partneri. Žiadne blokovanie parlamentu. Absolútna moc. Vtedy ste, dámy a páni, zo SMER-u a mnohí si to pamätáte, sedeli ste tu možno tiež. Vtedy ste mali možnosť, obrazne povedané, pohnúť zemeguľou alebo aspoň Slovenskom. Čo by dnes dala ktorákoľvek strana v Európe za jednofarebnú vládu. Že môže naozaj robiť veci, ktoré chce. A čo ste urobili? Čo bol výsledok? Čo si z toho pamätáme, dámy a páni? Piešťanské CTčko, symbol papalášskeho zdravotníctva, kde namiesto chorých ľudí, namiesto pacientov vláda riešila provízie a rôzne politické nominácie. To boli kauzy za kauzou. To si z toho pamätáme, Bašternák. Kauzy, kde sa ukázalo. Naplno sa už vtedy ukázalo, ako blízko k sebe mala moc peniaze. Rôzne daňové podvody. Ešte ste vtedy na to, nemôžem zabudnúť, lebo náš tieňový minister financií by to pripomenul. Nemôžem zabudnúť na dôchodky. Áno, páni zo SMER-u a HLAS-u, to bol moment, to bol čas, kedy ste ublížili slovenským dôchodcom tak, ako nikto predtým a nikto potom. V roku 2013 ste viac ako milión z nich presunuli do garantovaných dlhopisových fondov. Toto jedno rozhodnutie obrali ľudí na Slovensku o päť až šesť miliárd eur. Zhruba 5000 na každého sporiteľa. Takže toľko. SMER a HLAS, ktorí sa starajú o dôchodcov. No a potom je tu tretia vláda Roberta Fica 2016 a 2018, ak sa bavíme o ňom ako premiérovi. A to už nebolo iba o predražených tendroch. To už bolo o totálnom rozklade dôvery občanov v štát. Jednak Plavčanove eurofondy na vedu, pamätáte si? Zneužívanie agrodotácií, ale najmä slávny to obraz pani Kažimírovej Troškovej na obede s Angelou Merkelovou. To bolo už absolútne dno. Vtedajších moderných slovenských dejín. A samozrejme vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A vtedy to bol moment, keď sa ľudia na Slovensku, keď sa naša krajina pozrela do zrkadla a s desom sme si uvedomili, kam až môže zájsť štát, v ktorom sa politická moc absolútne utrhla z reťaze. Ale to, čo sa stalo, je, že tento systém sa vrátil. S vendettou, s pomstou v roku 2023. Úplne ste sa vykašľali na všetky tie predvolebné sľuby a ja si to pamätám, lebo som bol v tých predvolebných diskusiách, o tom, ako budú lacnejšie potraviny, o tom, ako budú lacnejšie energie, o tom, ako budú vyššie platy. O tom, ako dáte peniaze do regiónov, ako zabezpečíte dôstojný život. To všetko šlo von oknom. Absolútnou prioritou, to si tiež všetci pamätáme, bolo okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru, rozbiť NAKA, zmeniť trestný zákon, znížiť tresty za korupciu, aby ste si proste vytvorili bezpečný svet pre vašich ľudí. To bola skutočná priorita tejto vlády, ktorá dnes žiada o dôveru. Nie lacnejší chlieb, nie energie, nie ekonomický rast. Ale beztrestnosť pre smerákov. Za to platí, aj za to dodnes platíme. Pamätáte si, čo vlastne z tých sľubov zostalo? Kde sú? Kde sú tie sľuby z predvolebnej kampane? Lebo dnes majú ľudia vyššiu DPH, infláciu. Premiér hovoril, že teda tá inflácia sa znižuje, ale znižuje sa marginálne. Je dvojnásobná oproti eurozóne. Majú vyššiu DPH. Pamätáte si, že premiér hovoril, že nezvýši DPH? Zvýšili ste ľuďom DPH. Transakčnú daň. Celkovo drahší život. Čiže po troch konsolidačných balíkoch, to tu musíme znovu a znovu zopakovať, je život drahší. Po miliardách, čo ste vybrali od ľudí, je deficit stále rovnaký. Dlh vyšší a ekonomika zadusená. A to tiež treba znovu zopakovať. Vláda ani po 2,5 rokoch stále nedokáže šetriť na sebe. Viete šetriť na živnostníkoch, na rodinách, na zamestnancoch, na zamestnávateľoch, viete šetriť na kultúre. Ale neviete šetriť na sebe. Opäť, pamätáte si sľub Roberta Fica, že 30 % úspor sa nájde v štátnej správe? Kde to je? Kde to je? Na tejto vláde poslednej, čo bola v stredu, ste schválili nového štátneho tajomníka. Neviem, koľký je, 37. Koho je on, syn alebo otec alebo aké má príbuzenské vzťahy v koalícii, ale z toho, že budete šetriť na štátnej správe, sa stalo 36 alebo 37 štátnych tajomníkov. A to, čo je vlastne na tom najabsurdnejšie, čo ma vlastne hnevá najviac, že my sme si na to už zvykli. Všetci sme si na to zvykli. Celá krajina si na to zvykla. Že už vlastne od vás ani nič neočakávame. Že sme si zvykli, že neviete prísť s ničím normálnym, s ničím pozitívnym. Ani premiér nepovedal dnes, prečo má mať jeho vláda dôveru, čo chce urobiť, čo dosiahol, aké sú jeho plány. Mesiace ste tu varili, točili niečo o nejakých prorastových opatreniach. Potom to spľaslo. Potom prorastové opatrenie, ktoré ste oznámili, bolo, že obchodníci už nemusia mať povinne ten papier o povinnom vydávaní bločkov. Tváríte sa, že to zachráni našu ekonomiku, ale to nie je to najhoršie, veď to od vás čakáme. Najhoršie je, že my sme si už zvykli ako tá uvarená žaba. Že veď samozrejme, že z toho nič nie je. Veď samozrejme, že to odkopnú na september a nikdy z toho nič nebude. Že sme si zvykli, že ani tie normálne prevádzkové veci už neviete robiť bez škandálov, bez chaosu, bez predražovania a bez neustálých hádok, ktoré to sprevádza. Ale to je aj na nás. To je aj naše zlyhanie, že sme si na to nemali zvyknúť. Ale čo sa dá robiť, keď 2,5 roka tu počúvame, vidíme, riešime. Bežné veci, ktoré by sa mali normálne udiať, ako napríklad tender na nové záchranky za 2 miliardy, tam sa ukáže, že išlo o sponzora strany HLAS. Má sa stavať nové sídlo Ministerstva obrany? Však veď dobre, keď nejaké potrebuje, ale to sú neuveriteľné príbehy o predražených pisoároch. Ani tie bežné veci neviete urobiť bez škandálu. Nehovoriac už potom o desiatkach miliónov v utajených zákazkách. Na digitalizáciu. To je každý deň. Každý deň. No a ja sa skúsim sám seba spýtať, že prečo vlastne. Prečo vlastne to bolo 20 rokov týchto zlyhaní a úpadku? Že čo, nie ste dostatočne talentovaní alebo sa vám nechcelo? Lebo vieme, že to nie je kvôli vonkajším vplyvom. Lebo tie mali všetci rovnaké. Tak v čom to je? A ja si odpovedám, že je to preto, lebo všetok talent, ktorý ste mali a možno stále máte, všetku energiu, ktorú ste mali, možno stále máte, všetok politický kapitál a mandát, ktorý ste mali a teraz strácate, ste venovali nie tomu, aby ste zlepšili život ľuďom, nie službe. Ale transformácii štátnych peňazí na vaše súkromné peniaze, na peniaze vašich rodín a vašich ľudí. No a potom už vám nezostal čas robiť nič iné. A v tejto disciplíne, v tomto príživníctve, treba povedať, že ste dosiahli pozoruhodné výsledky. Za 20 rokov, dámy a páni, za 20 rokov si široká príživnícka rodina Roberta Fica, stranícka, ale kamarátska, obchodná a samozrejme aj tá najbližšia, doslova urobila z cicania štátnych peňazí štýl života, štýl zárobku. 5000 € mesačne pre premiérovho syna v agentúre SMER. 10000 mesačne pre syna Tibora Gašpara v roli šéfa SCS. 15000 mesačne v Transpetrole pre syna pána predsedu ANO klubu. A ako pán Mierna sám povedal, takýchto ľudí máte vo vláde tisíce. Na toto ste míňali energiu celé tie roky. Dobrý príklad, výpovedný príklad, dámy a páni, je bratranec pána premiéra. Určite ho poznáte. Pán Muránsky, lebo oňho ste sa dokázali postarať v každej vláde. Vždy bol v nejakej verejnej funkcii, v nejakom štátnom podniku. Za ten čas, ak sa nemýlim, x rokov, neviem či 14, pracoval ako poslanecký asistent pána Gogu. Ja neviem, či pán poslanec Goga za ten čas predložil nejaký návrh zákona, tuším jeden. Takže čo tam ten pán robil? A to je presne tento model. Alebo taký poslanec Hambálek. Tomu sa podarilo zamestnať pri tejto vláde dokonca dvoch svojich synov. Jeden sedí vo vedení Správy štátnych hmotných rezerv. A druhý v predstavenstve štátnej firmy Cargo a predtým na bratislavskom letisku. Alebo taký pán poslanec Mašgút, ktorý dostal vyše 3 miliónov od SMER-u zo štátnych verejných peňazí pre firmu svojej ženy a ešte dostal aj byt, v ktorom býva. Alebo sa pozrime na poslanecké kancelárie SMER-u. Opäť príbeh, ktorý sa vinie tým obdobím. Národná rada, teda my všetci daňoví poplatníci, platíme príspevky na nájmy kancelárií poslancom SMER-u, ktorí bohvie, či tam sedia alebo nesedia, sú ich desiatky. No a tie peniaze inkasuje firma strany SMER. Verejné peniaze do straníckej peňaženky, transformujú sa tie peniaze, ako by povedal pán Kaliňák. A to je ten štát, ktorý Fico budoval. Občan platí a SMER inkasuje. A keď sa na to niekto pýta, keď to niekto kritizuje, tak dostane tlačovku o nepriateľoch Slovenska, o mimovládkach, liberáloch, Bruseli, o Ukrajincoch a podobne. A ja si pamätám, že teraz pred tou hodinou, keď hovoril predseda vlády, tak hovoril o sociálnom štáte. Spomenul to, spomína to už menej ako kedysi, ale spomenul sociálny štát. Len ten štát, ktorý ste vybudovali za ten čas, je sociálny iba pre veľmi úzku skupinu ľudí. Straníkov, ktorí dostávajú príjem, dediaci funkcie, to je ako v stredoveku. A o nich je postarané. Ale to nie je sociálny štát, to je klanový štát, dámy a páni, lebo skutočný sociálny štát pomáha chorým ľuďom dostať sa k lekárovi. Pomáha deťom dostať dobré vzdelanie. Pomáha mladej rodine nájsť si dostupné bývanie. Pomáha seniorom žiť dôstojne. Pomáha mladým ľuďom nájsť si príležitosť na zmysluplný život na Slovensku. Pomáha chudobným ľuďom, ktorých je za tejto vašej vlády už milión. Podá im pomocnú ruku. No ale o týchto ľudí vy ste sa vôbec nepostarali. Vy ste sa postarali o tých svojich ľudí. Ekonómovia by to mohli nazvať, že to je taká mimoriadne adresná pomoc. Pre tých ľudí, ktorí sú príbuzní, sú kamaráti, sú straníci. No a podľa toho, podľa tohto modelu vieme veľmi ľahko odpovedať na otázku, či táto vláda má dôveru. Skoro najprv to viem, že má dlhy u vás, koaličných poslancov v tejto sále, lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by Že má dôveru vás, koaličných poslancov v tejto sále. Lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by stratil kreslo šéfa SIS? Alebo pán Mashgut, prečo? Samozrejme, že máte ako vláda dôveru svojich ľudí. Ale dôveru Slovenska si už dávno stratili. Dnes vám nedôverujú 2/3 ľudí. 2/3 ľudí si prajú demisiu tejto vlády. Nie, keby boli voľby, tak túto vládnu zostavu by nikto nezvolil. Keby boli voľby. Kedy ste sa modlili, aby sme vás v opozícii, aby sme sa k vám nesprávali tak, ako vy sa dnes správate k nám. Nemáte dôveru ani mladých ľudí a ukazujú vám to tým, že odchádzajú. Nemáte dôveru učiteľov, nemáte dôveru vedcov, aj tí vám to dávajú najavo. Nemáte dôveru kultúrnej scény, nedôverujú vám podnikatelia, zamestnávatelia, nedôverujú vám odborári. Obe skupiny, aj firmy, aj odbory, skritizovali vašu ekonomickú politiku a vašu konsolidáciu. To sa nepodarilo ešte nikomu. Nemáte dôveru starostov, nemáte dôveru primátorov, teda okrem tých vašich, samozrejme. Lebo viete, ja úprimne, keby ste popri tomto celom prikrmovaní a kradnutí aspoň niečo urobili. Aspoň niekam tú krajinu posunuli, tak podľa mňa aj veľká časť občanov, aj možno vašich voličov, by mohla prižmúriť oko. Ale na to vám už vôbec nezostal čas. A prečo? Preto majú dnes ľudia na Slovensku plné zuby tejto vlády, dámy a páni. Možno sa vám to nezdá z vašich limuzín, z vašich haciend, z vašich víl, ale ľudia na Slovensku, nech idete kamkoľvek, majú plné zuby tejto vlády. A pri mne aj predsedu vlády, ktorý už nevie nič ponúknuť. Už vie len hľadať nepriateľov, vie byť agresívny a hromžiť na tých, ktorí si dovolia povedať, že sa nám tu nežije dobre. A to je moja rada pre vás. Nesnažte sa ľudí presvedčiť, že sa im žije dobre. Tak ako to skúšal premiér, ako to skúša minister financií, nebude to fungovať. Nebude to fungovať, budú vás mať v zuboch ešte viac, lebo toto sa nedá obkecať. To sa nedá vyhovoriť na Radičovú, na Ódora, na Európu, na Ukrajinu, na Sorosa len, lebo ľudia to cítia. V každodennom živote. A vedia, vedia po tých 20 rokoch, že neexistuje na Slovensku politik, ktorý mal takú možnosť niečo zmeniť, tak fatálne zlyhal. Lebo to je vaša bilancia. Ešte aj tejto vlády. A tým končím. Pamätáte si, že „rozostavujeme Slovensko“, že „rozostavujeme našu krajinu“. Viete, čo ste rozostavali? Chorvátske pobrežie. Svojimi vilami a apartmánmi. Rozostavali ste dovolenkové destinácie. A pre toto všetko si dôveru verejnosti ani dôveru Progresívneho Slovenska nezaslúžite. Slovensko si nezaslúži, aby ste ďalej pokračovali a najneskôr na jeseň 2027 bude mať konečne šancu sa posunúť ďalej. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel som povedať, že vážený pán Mierna, ale on, ako povedal minister Kamenický, on si len povedal svoje a potom zutekal. Ale ja chcem začať jedným poďakovaním, ktoré mal vysloviť predseda vlády. Poďakovaním Ústavnému súdu. Keby nebolo nálezu Ústavného súdu, tak by Ficova vláda naďalej konala protiústavne. Naďalej by porušovala ústavný zákon a je to len vďaka Ústavnému súdu, že teraz aj tí menej chápaví z radu vládnej koalície vedia, čo to znamená bezodkladne. A to je veľmi užitočné a bude to užitočné aj do budúcna. Chcem týmto poďakovať aj poslancom, poslankyni, špeciálne poslankyni Plavákovej, ktorá spracovala ten podnet na Ústavný súd. A tým Ústavný súd prinútil vládu, aby si splnila svoju psiu povinnosť. Napriek všetkému, čo sa bude snažiť a sa snaží predseda vlády hovoriť, dnešná rozprava, dnešné hlasovanie, to nie je len formalita. Naopak by som povedal, vzhľadom na dátum, v ktorom sa nachádzame, že váha dnešnej rozpravy a dnešného hlasovania presahuje nielen tento deň, týždeň, ale dokonca aj toto funkčné obdobie. Že nehlasujeme len o dôvere tejto štvrtej vlády Roberta Fica. Ale keďže včera bolo 20 rokov od tých volieb, po ktorých SMER prvý raz zostavil vládu, tak je to aj príležitosť vystaviť účet strane SMER za celé toto vládnutie. To vládnutie je plné prázdnych sľubov, hlúpych výhovoriek, korupčných káuz, únosu bezpečnostných zložiek a neustálej a stupňujúcej sa agresivity. A treba si povedať, že bolo to 20 tučných rokov pre úzku skupinu ľudí, príbuzných, priateľov, priateľky premiéra a ľudí spojených so stranou SMER. Zázračne zbohatli, nadobudli vily a iné nehnuteľnosti v Chorvátsku, v iných destináciách, získali hoci aké „handy“, alebo aspoň taký slušný trvalý príjem tu v Národnej rade. A mnohí z nich, a teraz to naozaj nemyslím agresívne, mnohí z nich sú aj v tejto sále. A samozrejme, že budú hlasovať za dôveru tejto vlády. Veď vďaka tejto vláde sa im tak dobre žije. Ich dôveru premiér určite nestratil. No ale bolo to pre zvyšok krajiny 20 chudobných, chudých rokov. 20 rokov premárnených príležitostí a 20 rokov úpadku. Takže, keby mohli dnes rozhodovať občania Slovenskej republiky a voliť, tak by vláda skončila. Lebo dôveru ľudí táto vláda a Robert Fico ako predseda vlády už dávno stratil. Takže ešte raz, pomalšie, aby to bolo každému jasné. Toto nie je formalita. Priatelia, formalita je výberové konanie v Transpetrole, kde dosadil pán Richter svojho syna. To je formalita. Toto je jednak ústavná povinnosť a jednak príležitosť zúčtovať s tým 20-ročným príbehom úpadku a príživníctva. A z tých 20 rokov 15 vládol SMER a HLAS. Čiže títo páni, počínajúc predsedom vlády, nemajú absolútne žiadne, ale že žiadne morálne právo teraz sa stavať do úlohy komentátorov stavu našej krajiny. Alebo sa vyhovárať na opozíciu, na Ódora, na Radičovú, na Európsku úniu, na Ukrajinu, na Sorosa, mimovládky, na kohokoľvek, kto je práve teraz nepriateľom. Nemáte toto právo po 15 rokoch, čo ste vládli. Nemôžete sa vyhovárať na nejaké nepriaznivé geopolitické alebo ekonomické podmienky, či už vo svete alebo v Európe, no jednoducho preto, lebo za ten istý čas všetci naši susedia, a teda určite Poľsko, Česká republika a Maďarsko, za ten istý čas zbohatli. Za ten istý čas vybudovali cestnú a železničnú infraštruktúru. Za ten istý čas vybudovali kvalitné školy, kvalitné nemocnice. Rastú rýchlejšie, majú vyššiu životnú úroveň a vyššie platy. Nemôžete sa vyhovárať na nič. Dámy a páni, historici často hovoria, že Slovensko bolo víťazom 20. storočia. Bohužiaľ, toto víťazstvo skončilo v roku 2006. O 21. storočí sa to už nedá povedať. A to má svoj veľmi konkrétny dôvod a to sú práve tie štyri vlády strany SMER a strany HLAS. Pred 20 rokmi, ešte ako čerstvý člen Európskej únie, malo Slovensko obrovský potenciál. Vtedy sme boli schopní priťahovať zahraničné investície. Dobiehali sme aj západné štáty v životnej úrovni. Mohli sme sa stať úspešným stredoeurópskym príbehom. A akým úspešným? Môžete sa spýtať, čo sme už dnes mohli mať. Ja si tu pomôžem štatistikou z dokumentu TRESK, ktorý vypracoval tu často spomínaný Ľudovít Ódor. Od roku 2006 do roku 2019 si na Slovensku priemerná rodina s dvoma deťmi prilepšila o 680 € mesačne, teda plus 70 %. Čo si asi poviete, že nie je zlé. Ale problém je v tom, že v porovnaní s inými krajinami, ktoré mali ešte horšiu štartovaciu pozíciu, sme dramaticky zaostali. Napríklad krajiny z Pobaltia. Tam si rodiny dokázali za ten istý čas zvýšiť čisté príjmy o viac ako dvojnásobok, o 150 %. Čiže jednoducho povedané, aby tomu rozumeli všetci, aj tí, ktorí teraz sledujú tento záznam: keby sme mali na Slovensku v tom čase obyčajnú priemernú vládu, normálnu, tak dnes mohla mať rodina s dvoma deťmi o 1000 € mesačne viac. V čistom 1000 € mesačne, každá jedna rodina na Slovensku. A na to nebolo treba geniálnych politikov. Na to stačilo normálne vládnuť. Čo je presne to, čo strana SMER nikdy nerobila. A teda aj dnes je šok. Viete, je príznačné, že tu sa musíme stretnúť v Národnej rade nie preto, lebo premiér a vláda by mali reálnu odvahu predstúpiť pred Národnú radu so žiadosťou o dôveru, ale vás k tomu dotlačil Ústavný súd, že ani to základné štátoprávne minimum, teda vládnuť v súlade s ústavnými zákonmi, ešte ani to nedokážete naplniť. Viete, že to je presne obraz vládnutia nielenže posledného 2,5 roka, ale celého toho obdobia. Keď ide o vaše platy, renty a výhody, keď ide o ochranu vašich ľudí, novelu Trestného zákona, čokoľvek, čo vám vyhovuje, tak parlament a vláda vedia konať v rade hodín. Okamžite. Ale keď ide o zodpovednosť voči štátu, voči ústave, voči verejným financiám, vtedy sa tvárite, že neviete, čo to znamená bezodkladne. Hľadáte výhovorky a pohŕdate ústavou. Čiže preto vravím, že toto nemôže byť formalita, akokoľvek by ste chceli. Musíme si položiť tú otázku, dámy a páni, či si táto vláda reálne zaslúži dôveru. A moja odpoveď je jednoznačná, že si dôveru nezaslúži. Môžeme hovoriť o objektívnych výsledkoch, čo som už naznačil, ale faktom je, že všetci, všetky krajiny, s ktorými sme sa chceli kedy porovnávať, všetci nám ušli. Teraz nemusíme chodiť do Nemecka. Stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde majú zhruba o tretinu vyššie mzdy. A ten náskok, a to je ten problém, dámy a páni, ten náskok Čechov pred nami sa zvyšuje. Namiesto toho, aby sme ich dobiehali, ako sme si to mysleli v roku 2006. Rovnako nám uteká Poľsko a aj Maďarsko. Už to tu bolo povedané a zrejme aj bude ďalej o tom diskusia, akým dramatickým spôsobom sa zadlžuje náš štát. A tu chcem povedať, že premiér, keď chcel búrať v tom svojom úvodnom vystúpení nejaké mýty, tak by si mal doštudovať tie základné fakty. Pokiaľ ide o dlh, keď končila vláda Petra Pellegriniho, tak mala siedmy najhorší deficit verejných financií v celej Európskej únii a už to tu spomínal kolega Štefan Kiš, boli aj konjunktúra. Pokiaľ sa bavíme o čistom dlhu, tak táto ho vyrobila oveľa väčší už dnes, a to ešte má rok a pol pred sebou, než tá vláda minule. Ale najhoršie na tom je, že, hoci máme dlh 84 miliárd, teda 61 % HDP, nič z toho nemáme. A to je ten problém aj v porovnaní s inými krajinami. Lebo veď naše deti ten dlh budú musieť splatiť a raz sa nás pýtajú, alebo vás sa spýtajú, že čo teraz z tých peňazí máme? Lebo nemáme moderné nemocnice. Nemáme dokonca ani múry alebo stĺpy z tých nemocníc. Nemáme diaľnicu do Košíc. Nemáme lepšie školy, nemáme dostupné bývanie, máme iba ten dlh. A ľudia majú vyššie odvody, vyššie dane, vyššie ceny. A majú štát, ktorý síce dokáže uživiť príživnícke rodiny premiéra a s ním spojených smerákov, ale veľmi slabo sa dokáže postarať o tých, ktorí to celé platia, teda občanov Slovenskej republiky. Do zdravotníctva sa pozrite, kde stále chýbajú lekári a sestry, kde ľudia čakajú mesiace na vyšetrenie, kde v nemocniciach nájdu namiesto reálnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti akurát tak plesne a rozpadávajúce sa steny. Vieme, že každý rok na Slovensku zomierajú tisíce ľudí, ktorí by nemuseli zomrieť, keby naše zdravotníctvo fungovalo aspoň tak, ako funguje v Českej republike. Že naši seniori by sa dožívali v zdraví oveľa dlhší vek, keby naše zdravotníctvo fungovalo nie ako vo Švajčiarsku, ale iba ako v Poľsku alebo v Čechách. Veď to isté platí aj pre mladých ľudí. V školstve sa slovenskí žiaci v testovaní PISA zhoršili vo všetkých kľúčových kategóriách, v čítaní, v matematike, v prírodných vedách. Sám minister školstva to nazval národnou tragédiou. Sami ste si to priznali. Preto mladí ľudia, väčšinou tí pracovitejší, schopnejší, akčnejší, odchádzajú do zahraničia. 300 000. A premiér teraz ide hovoriť, že veď začali sa vracať. Potom, čo ich 300 000 odišlo, sa ich o zopár viac vrátilo. Mimochodom, po Ódorovej vláde 2014, potom, čo vládla 2013 OĽANO vláda, sa zopár ľudí rozhodlo, z tých 300 000, vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechá…
===== Po Odorovej vláde 2014 potom, čo vládla 2013 Odorova vláda, sa zopár ľudí rozhodlo z tých 300000 vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechávajú za sebou vyľudnené mestá, rodičov a starých rodičov, ktorí vidia svoje deti a ktorí vidia svoje vnúčence akurát tak cez WhatsApp a cez obrazovku mobilov. A sedia pri tom v dedinách, v mestách, z ktorých sa vytráca život. To je obdobie Ficových vlád. To je ten účet. No a teraz určite bude niekto, pán Kamenický alebo niekto sa prihlási, že to len opozícia kreslí škaredý obraz. O tom pán Kamenický asi niečo vie. Že to len my hovoríme, že tu je spálená zem. A že v skutočnosti ľudia sa majú dobre. Lebo veď aj pán Mierna povedal, že sa stavajú nové fasády na domoch a že parkoviská sú plné. No tak áno. Keď Slovensko vidíte len z okna limuzíny, tak sa vám to tak možno zdá. Ale skúste vystúpiť z tej limuzíny, dámy a páni, z vládnej koalície, porozprávať sa s kýmkoľvek, s ktorýmkoľvek živým človekom na Slovensku, povie vám presne to isté, čo ja. A ešte omnoho ostrejším jazykom. Ale to, čo je podstatné, vie, že toto nie je úpadok, ktorý nastal zo dňa na deň. To nie je živelná katastrofa, ktorá sa nám stala, dámy a páni. To je dielo, to je výsledok smeráckych vlád od roku 2006. A poďme si teda veľmi rýchlo urobiť takú rekapituláciu, keď už máme tento symbolický deň. Prvá vláda Roberta Fica 2006 – 2010 zdedila krajinu, ekonomiku, ktorá rástla, mala dôveru investorov. A mala šancu aj vďaka vstupu do Európskej únie na modernizáciu. Ale čo nám z toho zostalo v pamäti, dámy a páni? Kto, kto obdobia? Na stĺpik tender. Kauza emisie. Interblue, kde sme predali emisné kvóty za cenu neporovnateľne nižšiu než iné krajiny. Zostal nám v pamäti mýtny tender, pri ktorom štát uzavrel zmluvu za stovky miliónov a odvtedy to, čo sa deje, čo vidíme, je, že obrovská časť z výberu mýta končí u súkromného prevádzkovateľa. Namiesto toho, aby končila v investíciách do našich ciest a do naszych mostov. Vtedy už vtedy sa nastavil model vládnutia SMER-u, ktorý vlastne trvá dodnes. O štát ako vehikel pre šefty. Bola vládna strana ako mašinéria na transformáciu verejných peňazí na súkromný majetok. A potom sme mali roky 2012 až 2016, dámy a páni, jednofarebná väčšina. Žiadne výhovorky, žiadni koaliční partneri. Žiadne blokovanie parlamentu. Absolútna moc. Vtedy ste, dámy a páni, zo SMER-u a mnohí si to pamätáte, sedeli ste tu možno tiež. Vtedy ste mali možnosť, obrazne povedané, pohnúť zemeguľou alebo aspoň Slovenskom. Čo by dnes dala ktorákoľvek strana v Európe za jednofarebnú vládu. Že môže naozaj robiť veci, ktoré chce. A čo ste urobili? Čo bol výsledok? Čo si z toho pamätáme, dámy a páni? Piešťanské CTčko, symbol papalášskeho zdravotníctva, kde namiesto chorých ľudí, namiesto pacientov vláda riešila provízie a rôzne politické nominácie. To boli kauzy za kauzou. To si z toho pamätáme, Bašternák. Kauzy, kde sa ukázalo. Naplno sa už vtedy ukázalo, ako blízko k sebe mala moc peniaze. Rôzne daňové podvody. Ešte ste vtedy na to, nemôžem zabudnúť, lebo náš tieňový minister financií by to pripomenul. Nemôžem zabudnúť na dôchodky. Áno, páni zo SMER-u a HLAS-u, to bol moment, to bol čas, kedy ste ublížili slovenským dôchodcom tak, ako nikto predtým a nikto potom. V roku 2013 ste viac ako milión z nich presunuli do garantovaných dlhopisových fondov. Toto jedno rozhodnutie obrali ľudí na Slovensku o päť až šesť miliárd eur. Zhruba 5000 na každého sporiteľa. Takže toľko. SMER a HLAS, ktorí sa starajú o dôchodcov. No a potom je tu tretia vláda Roberta Fica 2016 a 2018, ak sa bavíme o ňom ako premiérovi. A to už nebolo iba o predražených tendroch. To už bolo o totálnom rozklade dôvery občanov v štát. Jednak Plavčanove eurofondy na vedu, pamätáte si? Zneužívanie agrodotácií, ale najmä slávny to obraz pani Kažimírovej Troškovej na obede s Angelou Merkelovou. To bolo už absolútne dno. Vtedajších moderných slovenských dejín. A samozrejme vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A vtedy to bol moment, keď sa ľudia na Slovensku, keď sa naša krajina pozrela do zrkadla a s desom sme si uvedomili, kam až môže zájsť štát, v ktorom sa politická moc absolútne utrhla z reťaze. Ale to, čo sa stalo, je, že tento systém sa vrátil. S vendettou, s pomstou v roku 2023. Úplne ste sa vykašľali na všetky tie predvolebné sľuby a ja si to pamätám, lebo som bol v tých predvolebných diskusiách, o tom, ako budú lacnejšie potraviny, o tom, ako budú lacnejšie energie, o tom, ako budú vyššie platy. O tom, ako dáte peniaze do regiónov, ako zabezpečíte dôstojný život. To všetko šlo von oknom. Absolútnou prioritou, to si tiež všetci pamätáme, bolo okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru, rozbiť NAKA, zmeniť trestný zákon, znížiť tresty za korupciu, aby ste si proste vytvorili bezpečný svet pre vašich ľudí. To bola skutočná priorita tejto vlády, ktorá dnes žiada o dôveru. Nie lacnejší chlieb, nie energie, nie ekonomický rast. Ale beztrestnosť pre smerákov. Za to platí, aj za to dodnes platíme. Pamätáte si, čo vlastne z tých sľubov zostalo? Kde sú? Kde sú tie sľuby z predvolebnej kampane? Lebo dnes majú ľudia vyššiu DPH, infláciu. Premiér hovoril, že teda tá inflácia sa znižuje, ale znižuje sa marginálne. Je dvojnásobná oproti eurozóne. Majú vyššiu DPH. Pamätáte si, že premiér hovoril, že nezvýši DPH? Zvýšili ste ľuďom DPH. Transakčnú daň. Celkovo drahší život. Čiže po troch konsolidačných balíkoch, to tu musíme znovu a znovu zopakovať, je život drahší. Po miliardách, čo ste vybrali od ľudí, je deficit stále rovnaký. Dlh vyšší a ekonomika zadusená. A to tiež treba znovu zopakovať. Vláda ani po 2,5 rokoch stále nedokáže šetriť na sebe. Viete šetriť na živnostníkoch, na rodinách, na zamestnancoch, na zamestnávateľoch, viete šetriť na kultúre. Ale neviete šetriť na sebe. Opäť, pamätáte si sľub Roberta Fica, že 30 % úspor sa nájde v štátnej správe? Kde to je? Kde to je? Na tejto vláde poslednej, čo bola v stredu, ste schválili nového štátneho tajomníka. Neviem, koľký je, 37. Koho je on, syn alebo otec alebo aké má príbuzenské vzťahy v koalícii, ale z toho, že budete šetriť na štátnej správe, sa stalo 36 alebo 37 štátnych tajomníkov. A to, čo je vlastne na tom najabsurdnejšie, čo ma vlastne hnevá najviac, že my sme si na to už zvykli. Všetci sme si na to zvykli. Celá krajina si na to zvykla. Že už vlastne od vás ani nič neočakávame. Že sme si zvykli, že neviete prísť s ničím normálnym, s ničím pozitívnym. Ani premiér nepovedal dnes, prečo má mať jeho vláda dôveru, čo chce urobiť, čo dosiahol, aké sú jeho plány. Mesiace ste tu varili, točili niečo o nejakých prorastových opatreniach. Potom to spľaslo. Potom prorastové opatrenie, ktoré ste oznámili, bolo, že obchodníci už nemusia mať povinne ten papier o povinnom vydávaní bločkov. Tváríte sa, že to zachráni našu ekonomiku, ale to nie je to najhoršie, veď to od vás čakáme. Najhoršie je, že my sme si už zvykli ako tá uvarená žaba. Že veď samozrejme, že z toho nič nie je. Veď samozrejme, že to odkopnú na september a nikdy z toho nič nebude. Že sme si zvykli, že ani tie normálne prevádzkové veci už neviete robiť bez škandálov, bez chaosu, bez predražovania a bez neustálých hádok, ktoré to sprevádza. Ale to je aj na nás. To je aj naše zlyhanie, že sme si na to nemali zvyknúť. Ale čo sa dá robiť, keď 2,5 roka tu počúvame, vidíme, riešime. Bežné veci, ktoré by sa mali normálne udiať, ako napríklad tender na nové záchranky za 2 miliardy, tam sa ukáže, že išlo o sponzora strany HLAS. Má sa stavať nové sídlo Ministerstva obrany? Však veď dobre, keď nejaké potrebuje, ale to sú neuveriteľné príbehy o predražených pisoároch. Ani tie bežné veci neviete urobiť bez škandálu. Nehovoriac už potom o desiatkach miliónov v utajených zákazkách. Na digitalizáciu. To je každý deň. Každý deň. No a ja sa skúsim sám seba spýtať, že prečo vlastne. Prečo vlastne to bolo 20 rokov týchto zlyhaní a úpadku? Že čo, nie ste dostatočne talentovaní alebo sa vám nechcelo? Lebo vieme, že to nie je kvôli vonkajším vplyvom. Lebo tie mali všetci rovnaké. Tak v čom to je? A ja si odpovedám, že je to preto, lebo všetok talent, ktorý ste mali a možno stále máte, všetku energiu, ktorú ste mali, možno stále máte, všetok politický kapitál a mandát, ktorý ste mali a teraz strácate, ste venovali nie tomu, aby ste zlepšili život ľuďom, nie službe. Ale transformácii štátnych peňazí na vaše súkromné peniaze, na peniaze vašich rodín a vašich ľudí. No a potom už vám nezostal čas robiť nič iné. A v tejto disciplíne, v tomto príživníctve, treba povedať, že ste dosiahli pozoruhodné výsledky. Za 20 rokov, dámy a páni, za 20 rokov si široká príživnícka rodina Roberta Fica, stranícka, ale kamarátska, obchodná a samozrejme aj tá najbližšia, doslova urobila z cicania štátnych peňazí štýl života, štýl zárobku. 5000 € mesačne pre premiérovho syna v agentúre SMER. 10000 mesačne pre syna Tibora Gašpara v roli šéfa SCS. 15000 mesačne v Transpetrole pre syna pána predsedu ANO klubu. A ako pán Mierna sám povedal, takýchto ľudí máte vo vláde tisíce. Na toto ste míňali energiu celé tie roky. Dobrý príklad, výpovedný príklad, dámy a páni, je bratranec pána premiéra. Určite ho poznáte. Pán Muránsky, lebo oňho ste sa dokázali postarať v každej vláde. Vždy bol v nejakej verejnej funkcii, v nejakom štátnom podniku. Za ten čas, ak sa nemýlim, x rokov, neviem či 14, pracoval ako poslanecký asistent pána Gogu. Ja neviem, či pán poslanec Goga za ten čas predložil nejaký návrh zákona, tuším jeden. Takže čo tam ten pán robil? A to je presne tento model. Alebo taký poslanec Hambálek. Tomu sa podarilo zamestnať pri tejto vláde dokonca dvoch svojich synov. Jeden sedí vo vedení Správy štátnych hmotných rezerv. A druhý v predstavenstve štátnej firmy Cargo a predtým na bratislavskom letisku. Alebo taký pán poslanec Mašgút, ktorý dostal vyše 3 miliónov od SMER-u zo štátnych verejných peňazí pre firmu svojej ženy a ešte dostal aj byt, v ktorom býva. Alebo sa pozrime na poslanecké kancelárie SMER-u. Opäť príbeh, ktorý sa vinie tým obdobím. Národná rada, teda my všetci daňoví poplatníci, platíme príspevky na nájmy kancelárií poslancom SMER-u, ktorí bohvie, či tam sedia alebo nesedia, sú ich desiatky. No a tie peniaze inkasuje firma strany SMER. Verejné peniaze do straníckej peňaženky, transformujú sa tie peniaze, ako by povedal pán Kaliňák. A to je ten štát, ktorý Fico budoval. Občan platí a SMER inkasuje. A keď sa na to niekto pýta, keď to niekto kritizuje, tak dostane tlačovku o nepriateľoch Slovenska, o mimovládkach, liberáloch, Bruseli, o Ukrajincoch a podobne. A ja si pamätám, že teraz pred tou hodinou, keď hovoril predseda vlády, tak hovoril o sociálnom štáte. Spomenul to, spomína to už menej ako kedysi, ale spomenul sociálny štát. Len ten štát, ktorý ste vybudovali za ten čas, je sociálny iba pre veľmi úzku skupinu ľudí. Straníkov, ktorí dostávajú príjem, dediaci funkcie, to je ako v stredoveku. A o nich je postarané. Ale to nie je sociálny štát, to je klanový štát, dámy a páni, lebo skutočný sociálny štát pomáha chorým ľuďom dostať sa k lekárovi. Pomáha deťom dostať dobré vzdelanie. Pomáha mladej rodine nájsť si dostupné bývanie. Pomáha seniorom žiť dôstojne. Pomáha mladým ľuďom nájsť si príležitosť na zmysluplný život na Slovensku. Pomáha chudobným ľuďom, ktorých je za tejto vašej vlády už milión. Podá im pomocnú ruku. No ale o týchto ľudí vy ste sa vôbec nepostarali. Vy ste sa postarali o tých svojich ľudí. Ekonómovia by to mohli nazvať, že to je taká mimoriadne adresná pomoc. Pre tých ľudí, ktorí sú príbuzní, sú kamaráti, sú straníci. No a podľa toho, podľa tohto modelu vieme veľmi ľahko odpovedať na otázku, či táto vláda má dôveru. Skoro najprv to viem, že má dlhy u vás, koaličných poslancov v tejto sále, lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by Že má dôveru vás, koaličných poslancov v tejto sále. Lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by stratil kreslo šéfa SIS? Alebo pán Mashgut, prečo? Samozrejme, že máte ako vláda dôveru svojich ľudí. Ale dôveru Slovenska si už dávno stratili. Dnes vám nedôverujú 2/3 ľudí. 2/3 ľudí si prajú demisiu tejto vlády. Nie, keby boli voľby, tak túto vládnu zostavu by nikto nezvolil. Keby boli voľby. Kedy ste sa modlili, aby sme vás v opozícii, aby sme sa k vám nesprávali tak, ako vy sa dnes správate k nám. Nemáte dôveru ani mladých ľudí a ukazujú vám to tým, že odchádzajú. Nemáte dôveru učiteľov, nemáte dôveru vedcov, aj tí vám to dávajú najavo. Nemáte dôveru kultúrnej scény, nedôverujú vám podnikatelia, zamestnávatelia, nedôverujú vám odborári. Obe skupiny, aj firmy, aj odbory, skritizovali vašu ekonomickú politiku a vašu konsolidáciu. To sa nepodarilo ešte nikomu. Nemáte dôveru starostov, nemáte dôveru primátorov, teda okrem tých vašich, samozrejme. Lebo viete, ja úprimne, keby ste popri tomto celom prikrmovaní a kradnutí aspoň niečo urobili. Aspoň niekam tú krajinu posunuli, tak podľa mňa aj veľká časť občanov, aj možno vašich voličov, by mohla prižmúriť oko. Ale na to vám už vôbec nezostal čas. A prečo? Preto majú dnes ľudia na Slovensku plné zuby tejto vlády, dámy a páni. Možno sa vám to nezdá z vašich limuzín, z vašich haciend, z vašich víl, ale ľudia na Slovensku, nech idete kamkoľvek, majú plné zuby tejto vlády. A pri mne aj predsedu vlády, ktorý už nevie nič ponúknuť. Už vie len hľadať nepriateľov, vie byť agresívny a hromžiť na tých, ktorí si dovolia povedať, že sa nám tu nežije dobre. A to je moja rada pre vás. Nesnažte sa ľudí presvedčiť, že sa im žije dobre. Tak ako to skúšal premiér, ako to skúša minister financií, nebude to fungovať. Nebude to fungovať, budú vás mať v zuboch ešte viac, lebo toto sa nedá obkecať. To sa nedá vyhovoriť na Radičovú, na Ódora, na Európu, na Ukrajinu, na Sorosa len, lebo ľudia to cítia. V každodennom živote. A vedia, vedia po tých 20 rokoch, že neexistuje na Slovensku politik, ktorý mal takú možnosť niečo zmeniť, tak fatálne zlyhal. Lebo to je vaša bilancia. Ešte aj tejto vlády. A tým končím. Pamätáte si, že „rozostavujeme Slovensko“, že „rozostavujeme našu krajinu“. Viete, čo ste rozostavali? Chorvátske pobrežie. Svojimi vilami a apartmánmi. Rozostavali ste dovolenkové destinácie. A pre toto všetko si dôveru verejnosti ani dôveru Progresívneho Slovenska nezaslúžite. Slovensko si nezaslúži, aby ste ďalej pokračovali a najneskôr na jeseň 2027 bude mať konečne šancu sa posunúť ďalej. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel som povedať, že vážený pán Mierna, ale on, ako povedal minister Kamenický, on si len povedal svoje a potom zutekal. Ale ja chcem začať jedným poďakovaním, ktoré mal vysloviť predseda vlády. Poďakovaním Ústavnému súdu. Keby nebolo nálezu Ústavného súdu, tak by Ficova vláda naďalej konala protiústavne. Naďalej by porušovala ústavný zákon a je to len vďaka Ústavnému súdu, že teraz aj tí menej chápaví z radu vládnej koalície vedia, čo to znamená bezodkladne. A to je veľmi užitočné a bude to užitočné aj do budúcna. Chcem týmto poďakovať aj poslancom, poslankyni, špeciálne poslankyni Plavákovej, ktorá spracovala ten podnet na Ústavný súd. A tým Ústavný súd prinútil vládu, aby si splnila svoju psiu povinnosť. Napriek všetkému, čo sa bude snažiť a sa snaží predseda vlády hovoriť, dnešná rozprava, dnešné hlasovanie, to nie je len formalita. Naopak by som povedal, vzhľadom na dátum, v ktorom sa nachádzame, že váha dnešnej rozpravy a dnešného hlasovania presahuje nielen tento deň, týždeň, ale dokonca aj toto funkčné obdobie. Že nehlasujeme len o dôvere tejto štvrtej vlády Roberta Fica. Ale keďže včera bolo 20 rokov od tých volieb, po ktorých SMER prvý raz zostavil vládu, tak je to aj príležitosť vystaviť účet strane SMER za celé toto vládnutie. To vládnutie je plné prázdnych sľubov, hlúpych výhovoriek, korupčných káuz, únosu bezpečnostných zložiek a neustálej a stupňujúcej sa agresivity. A treba si povedať, že bolo to 20 tučných rokov pre úzku skupinu ľudí, príbuzných, priateľov, priateľky premiéra a ľudí spojených so stranou SMER. Zázračne zbohatli, nadobudli vily a iné nehnuteľnosti v Chorvátsku, v iných destináciách, získali hoci aké „handy“, alebo aspoň taký slušný trvalý príjem tu v Národnej rade. A mnohí z nich, a teraz to naozaj nemyslím agresívne, mnohí z nich sú aj v tejto sále. A samozrejme, že budú hlasovať za dôveru tejto vlády. Veď vďaka tejto vláde sa im tak dobre žije. Ich dôveru premiér určite nestratil. No ale bolo to pre zvyšok krajiny 20 chudobných, chudých rokov. 20 rokov premárnených príležitostí a 20 rokov úpadku. Takže, keby mohli dnes rozhodovať občania Slovenskej republiky a voliť, tak by vláda skončila. Lebo dôveru ľudí táto vláda a Robert Fico ako predseda vlády už dávno stratil. Takže ešte raz, pomalšie, aby to bolo každému jasné. Toto nie je formalita. Priatelia, formalita je výberové konanie v Transpetrole, kde dosadil pán Richter svojho syna. To je formalita. Toto je jednak ústavná povinnosť a jednak príležitosť zúčtovať s tým 20-ročným príbehom úpadku a príživníctva. A z tých 20 rokov 15 vládol SMER a HLAS. Čiže títo páni, počínajúc predsedom vlády, nemajú absolútne žiadne, ale že žiadne morálne právo teraz sa stavať do úlohy komentátorov stavu našej krajiny. Alebo sa vyhovárať na opozíciu, na Ódora, na Radičovú, na Európsku úniu, na Ukrajinu, na Sorosa, mimovládky, na kohokoľvek, kto je práve teraz nepriateľom. Nemáte toto právo po 15 rokoch, čo ste vládli. Nemôžete sa vyhovárať na nejaké nepriaznivé geopolitické alebo ekonomické podmienky, či už vo svete alebo v Európe, no jednoducho preto, lebo za ten istý čas všetci naši susedia, a teda určite Poľsko, Česká republika a Maďarsko, za ten istý čas zbohatli. Za ten istý čas vybudovali cestnú a železničnú infraštruktúru. Za ten istý čas vybudovali kvalitné školy, kvalitné nemocnice. Rastú rýchlejšie, majú vyššiu životnú úroveň a vyššie platy. Nemôžete sa vyhovárať na nič. Dámy a páni, historici často hovoria, že Slovensko bolo víťazom 20. storočia. Bohužiaľ, toto víťazstvo skončilo v roku 2006. O 21. storočí sa to už nedá povedať. A to má svoj veľmi konkrétny dôvod a to sú práve tie štyri vlády strany SMER a strany HLAS. Pred 20 rokmi, ešte ako čerstvý člen Európskej únie, malo Slovensko obrovský potenciál. Vtedy sme boli schopní priťahovať zahraničné investície. Dobiehali sme aj západné štáty v životnej úrovni. Mohli sme sa stať úspešným stredoeurópskym príbehom. A akým úspešným? Môžete sa spýtať, čo sme už dnes mohli mať. Ja si tu pomôžem štatistikou z dokumentu TRESK, ktorý vypracoval tu často spomínaný Ľudovít Ódor. Od roku 2006 do roku 2019 si na Slovensku priemerná rodina s dvoma deťmi prilepšila o 680 € mesačne, teda plus 70 %. Čo si asi poviete, že nie je zlé. Ale problém je v tom, že v porovnaní s inými krajinami, ktoré mali ešte horšiu štartovaciu pozíciu, sme dramaticky zaostali. Napríklad krajiny z Pobaltia. Tam si rodiny dokázali za ten istý čas zvýšiť čisté príjmy o viac ako dvojnásobok, o 150 %. Čiže jednoducho povedané, aby tomu rozumeli všetci, aj tí, ktorí teraz sledujú tento záznam: keby sme mali na Slovensku v tom čase obyčajnú priemernú vládu, normálnu, tak dnes mohla mať rodina s dvoma deťmi o 1000 € mesačne viac. V čistom 1000 € mesačne, každá jedna rodina na Slovensku. A na to nebolo treba geniálnych politikov. Na to stačilo normálne vládnuť. Čo je presne to, čo strana SMER nikdy nerobila. A teda aj dnes je šok. Viete, je príznačné, že tu sa musíme stretnúť v Národnej rade nie preto, lebo premiér a vláda by mali reálnu odvahu predstúpiť pred Národnú radu so žiadosťou o dôveru, ale vás k tomu dotlačil Ústavný súd, že ani to základné štátoprávne minimum, teda vládnuť v súlade s ústavnými zákonmi, ešte ani to nedokážete naplniť. Viete, že to je presne obraz vládnutia nielenže posledného 2,5 roka, ale celého toho obdobia. Keď ide o vaše platy, renty a výhody, keď ide o ochranu vašich ľudí, novelu Trestného zákona, čokoľvek, čo vám vyhovuje, tak parlament a vláda vedia konať v rade hodín. Okamžite. Ale keď ide o zodpovednosť voči štátu, voči ústave, voči verejným financiám, vtedy sa tvárite, že neviete, čo to znamená bezodkladne. Hľadáte výhovorky a pohŕdate ústavou. Čiže preto vravím, že toto nemôže byť formalita, akokoľvek by ste chceli. Musíme si položiť tú otázku, dámy a páni, či si táto vláda reálne zaslúži dôveru. A moja odpoveď je jednoznačná, že si dôveru nezaslúži. Môžeme hovoriť o objektívnych výsledkoch, čo som už naznačil, ale faktom je, že všetci, všetky krajiny, s ktorými sme sa chceli kedy porovnávať, všetci nám ušli. Teraz nemusíme chodiť do Nemecka. Stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde majú zhruba o tretinu vyššie mzdy. A ten náskok, a to je ten problém, dámy a páni, ten náskok Čechov pred nami sa zvyšuje. Namiesto toho, aby sme ich dobiehali, ako sme si to mysleli v roku 2006. Rovnako nám uteká Poľsko a aj Maďarsko. Už to tu bolo povedané a zrejme aj bude ďalej o tom diskusia, akým dramatickým spôsobom sa zadlžuje náš štát. A tu chcem povedať, že premiér, keď chcel búrať v tom svojom úvodnom vystúpení nejaké mýty, tak by si mal doštudovať tie základné fakty. Pokiaľ ide o dlh, keď končila vláda Petra Pellegriniho, tak mala siedmy najhorší deficit verejných financií v celej Európskej únii a už to tu spomínal kolega Štefan Kiš, boli aj konjunktúra. Pokiaľ sa bavíme o čistom dlhu, tak táto ho vyrobila oveľa väčší už dnes, a to ešte má rok a pol pred sebou, než tá vláda minule. Ale najhoršie na tom je, že, hoci máme dlh 84 miliárd, teda 61 % HDP, nič z toho nemáme. A to je ten problém aj v porovnaní s inými krajinami. Lebo veď naše deti ten dlh budú musieť splatiť a raz sa nás pýtajú, alebo vás sa spýtajú, že čo teraz z tých peňazí máme? Lebo nemáme moderné nemocnice. Nemáme dokonca ani múry alebo stĺpy z tých nemocníc. Nemáme diaľnicu do Košíc. Nemáme lepšie školy, nemáme dostupné bývanie, máme iba ten dlh. A ľudia majú vyššie odvody, vyššie dane, vyššie ceny. A majú štát, ktorý síce dokáže uživiť príživnícke rodiny premiéra a s ním spojených smerákov, ale veľmi slabo sa dokáže postarať o tých, ktorí to celé platia, teda občanov Slovenskej republiky. Do zdravotníctva sa pozrite, kde stále chýbajú lekári a sestry, kde ľudia čakajú mesiace na vyšetrenie, kde v nemocniciach nájdu namiesto reálnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti akurát tak plesne a rozpadávajúce sa steny. Vieme, že každý rok na Slovensku zomierajú tisíce ľudí, ktorí by nemuseli zomrieť, keby naše zdravotníctvo fungovalo aspoň tak, ako funguje v Českej republike. Že naši seniori by sa dožívali v zdraví oveľa dlhší vek, keby naše zdravotníctvo fungovalo nie ako vo Švajčiarsku, ale iba ako v Poľsku alebo v Čechách. Veď to isté platí aj pre mladých ľudí. V školstve sa slovenskí žiaci v testovaní PISA zhoršili vo všetkých kľúčových kategóriách, v čítaní, v matematike, v prírodných vedách. Sám minister školstva to nazval národnou tragédiou. Sami ste si to priznali. Preto mladí ľudia, väčšinou tí pracovitejší, schopnejší, akčnejší, odchádzajú do zahraničia. 300 000. A premiér teraz ide hovoriť, že veď začali sa vracať. Potom, čo ich 300 000 odišlo, sa ich o zopár viac vrátilo. Mimochodom, po Ódorovej vláde 2014, potom, čo vládla 2013 OĽANO vláda, sa zopár ľudí rozhodlo, z tých 300 000, vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechá…
===== Po Odorovej vláde 2014 potom, čo vládla 2013 Odorova vláda, sa zopár ľudí rozhodlo z tých 300000 vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechávajú za sebou vyľudnené mestá, rodičov a starých rodičov, ktorí vidia svoje deti a ktorí vidia svoje vnúčence akurát tak cez WhatsApp a cez obrazovku mobilov. A sedia pri tom v dedinách, v mestách, z ktorých sa vytráca život. To je obdobie Ficových vlád. To je ten účet. No a teraz určite bude niekto, pán Kamenický alebo niekto sa prihlási, že to len opozícia kreslí škaredý obraz. O tom pán Kamenický asi niečo vie. Že to len my hovoríme, že tu je spálená zem. A že v skutočnosti ľudia sa majú dobre. Lebo veď aj pán Mierna povedal, že sa stavajú nové fasády na domoch a že parkoviská sú plné. No tak áno. Keď Slovensko vidíte len z okna limuzíny, tak sa vám to tak možno zdá. Ale skúste vystúpiť z tej limuzíny, dámy a páni, z vládnej koalície, porozprávať sa s kýmkoľvek, s ktorýmkoľvek živým človekom na Slovensku, povie vám presne to isté, čo ja. A ešte omnoho ostrejším jazykom. Ale to, čo je podstatné, vie, že toto nie je úpadok, ktorý nastal zo dňa na deň. To nie je živelná katastrofa, ktorá sa nám stala, dámy a páni. To je dielo, to je výsledok smeráckych vlád od roku 2006. A poďme si teda veľmi rýchlo urobiť takú rekapituláciu, keď už máme tento symbolický deň. Prvá vláda Roberta Fica 2006 – 2010 zdedila krajinu, ekonomiku, ktorá rástla, mala dôveru investorov. A mala šancu aj vďaka vstupu do Európskej únie na modernizáciu. Ale čo nám z toho zostalo v pamäti, dámy a páni? Kto, kto obdobia? Na stĺpik tender. Kauza emisie. Interblue, kde sme predali emisné kvóty za cenu neporovnateľne nižšiu než iné krajiny. Zostal nám v pamäti mýtny tender, pri ktorom štát uzavrel zmluvu za stovky miliónov a odvtedy to, čo sa deje, čo vidíme, je, že obrovská časť z výberu mýta končí u súkromného prevádzkovateľa. Namiesto toho, aby končila v investíciách do našich ciest a do naszych mostov. Vtedy už vtedy sa nastavil model vládnutia SMER-u, ktorý vlastne trvá dodnes. O štát ako vehikel pre šefty. Bola vládna strana ako mašinéria na transformáciu verejných peňazí na súkromný majetok. A potom sme mali roky 2012 až 2016, dámy a páni, jednofarebná väčšina. Žiadne výhovorky, žiadni koaliční partneri. Žiadne blokovanie parlamentu. Absolútna moc. Vtedy ste, dámy a páni, zo SMER-u a mnohí si to pamätáte, sedeli ste tu možno tiež. Vtedy ste mali možnosť, obrazne povedané, pohnúť zemeguľou alebo aspoň Slovenskom. Čo by dnes dala ktorákoľvek strana v Európe za jednofarebnú vládu. Že môže naozaj robiť veci, ktoré chce. A čo ste urobili? Čo bol výsledok? Čo si z toho pamätáme, dámy a páni? Piešťanské CTčko, symbol papalášskeho zdravotníctva, kde namiesto chorých ľudí, namiesto pacientov vláda riešila provízie a rôzne politické nominácie. To boli kauzy za kauzou. To si z toho pamätáme, Bašternák. Kauzy, kde sa ukázalo. Naplno sa už vtedy ukázalo, ako blízko k sebe mala moc peniaze. Rôzne daňové podvody. Ešte ste vtedy na to, nemôžem zabudnúť, lebo náš tieňový minister financií by to pripomenul. Nemôžem zabudnúť na dôchodky. Áno, páni zo SMER-u a HLAS-u, to bol moment, to bol čas, kedy ste ublížili slovenským dôchodcom tak, ako nikto predtým a nikto potom. V roku 2013 ste viac ako milión z nich presunuli do garantovaných dlhopisových fondov. Toto jedno rozhodnutie obrali ľudí na Slovensku o päť až šesť miliárd eur. Zhruba 5000 na každého sporiteľa. Takže toľko. SMER a HLAS, ktorí sa starajú o dôchodcov. No a potom je tu tretia vláda Roberta Fica 2016 a 2018, ak sa bavíme o ňom ako premiérovi. A to už nebolo iba o predražených tendroch. To už bolo o totálnom rozklade dôvery občanov v štát. Jednak Plavčanove eurofondy na vedu, pamätáte si? Zneužívanie agrodotácií, ale najmä slávny to obraz pani Kažimírovej Troškovej na obede s Angelou Merkelovou. To bolo už absolútne dno. Vtedajších moderných slovenských dejín. A samozrejme vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A vtedy to bol moment, keď sa ľudia na Slovensku, keď sa naša krajina pozrela do zrkadla a s desom sme si uvedomili, kam až môže zájsť štát, v ktorom sa politická moc absolútne utrhla z reťaze. Ale to, čo sa stalo, je, že tento systém sa vrátil. S vendettou, s pomstou v roku 2023. Úplne ste sa vykašľali na všetky tie predvolebné sľuby a ja si to pamätám, lebo som bol v tých predvolebných diskusiách, o tom, ako budú lacnejšie potraviny, o tom, ako budú lacnejšie energie, o tom, ako budú vyššie platy. O tom, ako dáte peniaze do regiónov, ako zabezpečíte dôstojný život. To všetko šlo von oknom. Absolútnou prioritou, to si tiež všetci pamätáme, bolo okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru, rozbiť NAKA, zmeniť trestný zákon, znížiť tresty za korupciu, aby ste si proste vytvorili bezpečný svet pre vašich ľudí. To bola skutočná priorita tejto vlády, ktorá dnes žiada o dôveru. Nie lacnejší chlieb, nie energie, nie ekonomický rast. Ale beztrestnosť pre smerákov. Za to platí, aj za to dodnes platíme. Pamätáte si, čo vlastne z tých sľubov zostalo? Kde sú? Kde sú tie sľuby z predvolebnej kampane? Lebo dnes majú ľudia vyššiu DPH, infláciu. Premiér hovoril, že teda tá inflácia sa znižuje, ale znižuje sa marginálne. Je dvojnásobná oproti eurozóne. Majú vyššiu DPH. Pamätáte si, že premiér hovoril, že nezvýši DPH? Zvýšili ste ľuďom DPH. Transakčnú daň. Celkovo drahší život. Čiže po troch konsolidačných balíkoch, to tu musíme znovu a znovu zopakovať, je život drahší. Po miliardách, čo ste vybrali od ľudí, je deficit stále rovnaký. Dlh vyšší a ekonomika zadusená. A to tiež treba znovu zopakovať. Vláda ani po 2,5 rokoch stále nedokáže šetriť na sebe. Viete šetriť na živnostníkoch, na rodinách, na zamestnancoch, na zamestnávateľoch, viete šetriť na kultúre. Ale neviete šetriť na sebe. Opäť, pamätáte si sľub Roberta Fica, že 30 % úspor sa nájde v štátnej správe? Kde to je? Kde to je? Na tejto vláde poslednej, čo bola v stredu, ste schválili nového štátneho tajomníka. Neviem, koľký je, 37. Koho je on, syn alebo otec alebo aké má príbuzenské vzťahy v koalícii, ale z toho, že budete šetriť na štátnej správe, sa stalo 36 alebo 37 štátnych tajomníkov. A to, čo je vlastne na tom najabsurdnejšie, čo ma vlastne hnevá najviac, že my sme si na to už zvykli. Všetci sme si na to zvykli. Celá krajina si na to zvykla. Že už vlastne od vás ani nič neočakávame. Že sme si zvykli, že neviete prísť s ničím normálnym, s ničím pozitívnym. Ani premiér nepovedal dnes, prečo má mať jeho vláda dôveru, čo chce urobiť, čo dosiahol, aké sú jeho plány. Mesiace ste tu varili, točili niečo o nejakých prorastových opatreniach. Potom to spľaslo. Potom prorastové opatrenie, ktoré ste oznámili, bolo, že obchodníci už nemusia mať povinne ten papier o povinnom vydávaní bločkov. Tváríte sa, že to zachráni našu ekonomiku, ale to nie je to najhoršie, veď to od vás čakáme. Najhoršie je, že my sme si už zvykli ako tá uvarená žaba. Že veď samozrejme, že z toho nič nie je. Veď samozrejme, že to odkopnú na september a nikdy z toho nič nebude. Že sme si zvykli, že ani tie normálne prevádzkové veci už neviete robiť bez škandálov, bez chaosu, bez predražovania a bez neustálých hádok, ktoré to sprevádza. Ale to je aj na nás. To je aj naše zlyhanie, že sme si na to nemali zvyknúť. Ale čo sa dá robiť, keď 2,5 roka tu počúvame, vidíme, riešime. Bežné veci, ktoré by sa mali normálne udiať, ako napríklad tender na nové záchranky za 2 miliardy, tam sa ukáže, že išlo o sponzora strany HLAS. Má sa stavať nové sídlo Ministerstva obrany? Však veď dobre, keď nejaké potrebuje, ale to sú neuveriteľné príbehy o predražených pisoároch. Ani tie bežné veci neviete urobiť bez škandálu. Nehovoriac už potom o desiatkach miliónov v utajených zákazkách. Na digitalizáciu. To je každý deň. Každý deň. No a ja sa skúsim sám seba spýtať, že prečo vlastne. Prečo vlastne to bolo 20 rokov týchto zlyhaní a úpadku? Že čo, nie ste dostatočne talentovaní alebo sa vám nechcelo? Lebo vieme, že to nie je kvôli vonkajším vplyvom. Lebo tie mali všetci rovnaké. Tak v čom to je? A ja si odpovedám, že je to preto, lebo všetok talent, ktorý ste mali a možno stále máte, všetku energiu, ktorú ste mali, možno stále máte, všetok politický kapitál a mandát, ktorý ste mali a teraz strácate, ste venovali nie tomu, aby ste zlepšili život ľuďom, nie službe. Ale transformácii štátnych peňazí na vaše súkromné peniaze, na peniaze vašich rodín a vašich ľudí. No a potom už vám nezostal čas robiť nič iné. A v tejto disciplíne, v tomto príživníctve, treba povedať, že ste dosiahli pozoruhodné výsledky. Za 20 rokov, dámy a páni, za 20 rokov si široká príživnícka rodina Roberta Fica, stranícka, ale kamarátska, obchodná a samozrejme aj tá najbližšia, doslova urobila z cicania štátnych peňazí štýl života, štýl zárobku. 5000 € mesačne pre premiérovho syna v agentúre SMER. 10000 mesačne pre syna Tibora Gašpara v roli šéfa SCS. 15000 mesačne v Transpetrole pre syna pána predsedu ANO klubu. A ako pán Mierna sám povedal, takýchto ľudí máte vo vláde tisíce. Na toto ste míňali energiu celé tie roky. Dobrý príklad, výpovedný príklad, dámy a páni, je bratranec pána premiéra. Určite ho poznáte. Pán Muránsky, lebo oňho ste sa dokázali postarať v každej vláde. Vždy bol v nejakej verejnej funkcii, v nejakom štátnom podniku. Za ten čas, ak sa nemýlim, x rokov, neviem či 14, pracoval ako poslanecký asistent pána Gogu. Ja neviem, či pán poslanec Goga za ten čas predložil nejaký návrh zákona, tuším jeden. Takže čo tam ten pán robil? A to je presne tento model. Alebo taký poslanec Hambálek. Tomu sa podarilo zamestnať pri tejto vláde dokonca dvoch svojich synov. Jeden sedí vo vedení Správy štátnych hmotných rezerv. A druhý v predstavenstve štátnej firmy Cargo a predtým na bratislavskom letisku. Alebo taký pán poslanec Mašgút, ktorý dostal vyše 3 miliónov od SMER-u zo štátnych verejných peňazí pre firmu svojej ženy a ešte dostal aj byt, v ktorom býva. Alebo sa pozrime na poslanecké kancelárie SMER-u. Opäť príbeh, ktorý sa vinie tým obdobím. Národná rada, teda my všetci daňoví poplatníci, platíme príspevky na nájmy kancelárií poslancom SMER-u, ktorí bohvie, či tam sedia alebo nesedia, sú ich desiatky. No a tie peniaze inkasuje firma strany SMER. Verejné peniaze do straníckej peňaženky, transformujú sa tie peniaze, ako by povedal pán Kaliňák. A to je ten štát, ktorý Fico budoval. Občan platí a SMER inkasuje. A keď sa na to niekto pýta, keď to niekto kritizuje, tak dostane tlačovku o nepriateľoch Slovenska, o mimovládkach, liberáloch, Bruseli, o Ukrajincoch a podobne. A ja si pamätám, že teraz pred tou hodinou, keď hovoril predseda vlády, tak hovoril o sociálnom štáte. Spomenul to, spomína to už menej ako kedysi, ale spomenul sociálny štát. Len ten štát, ktorý ste vybudovali za ten čas, je sociálny iba pre veľmi úzku skupinu ľudí. Straníkov, ktorí dostávajú príjem, dediaci funkcie, to je ako v stredoveku. A o nich je postarané. Ale to nie je sociálny štát, to je klanový štát, dámy a páni, lebo skutočný sociálny štát pomáha chorým ľuďom dostať sa k lekárovi. Pomáha deťom dostať dobré vzdelanie. Pomáha mladej rodine nájsť si dostupné bývanie. Pomáha seniorom žiť dôstojne. Pomáha mladým ľuďom nájsť si príležitosť na zmysluplný život na Slovensku. Pomáha chudobným ľuďom, ktorých je za tejto vašej vlády už milión. Podá im pomocnú ruku. No ale o týchto ľudí vy ste sa vôbec nepostarali. Vy ste sa postarali o tých svojich ľudí. Ekonómovia by to mohli nazvať, že to je taká mimoriadne adresná pomoc. Pre tých ľudí, ktorí sú príbuzní, sú kamaráti, sú straníci. No a podľa toho, podľa tohto modelu vieme veľmi ľahko odpovedať na otázku, či táto vláda má dôveru. Skoro najprv to viem, že má dlhy u vás, koaličných poslancov v tejto sále, lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by Že má dôveru vás, koaličných poslancov v tejto sále. Lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by stratil kreslo šéfa SIS? Alebo pán Mashgut, prečo? Samozrejme, že máte ako vláda dôveru svojich ľudí. Ale dôveru Slovenska si už dávno stratili. Dnes vám nedôverujú 2/3 ľudí. 2/3 ľudí si prajú demisiu tejto vlády. Nie, keby boli voľby, tak túto vládnu zostavu by nikto nezvolil. Keby boli voľby. Kedy ste sa modlili, aby sme vás v opozícii, aby sme sa k vám nesprávali tak, ako vy sa dnes správate k nám. Nemáte dôveru ani mladých ľudí a ukazujú vám to tým, že odchádzajú. Nemáte dôveru učiteľov, nemáte dôveru vedcov, aj tí vám to dávajú najavo. Nemáte dôveru kultúrnej scény, nedôverujú vám podnikatelia, zamestnávatelia, nedôverujú vám odborári. Obe skupiny, aj firmy, aj odbory, skritizovali vašu ekonomickú politiku a vašu konsolidáciu. To sa nepodarilo ešte nikomu. Nemáte dôveru starostov, nemáte dôveru primátorov, teda okrem tých vašich, samozrejme. Lebo viete, ja úprimne, keby ste popri tomto celom prikrmovaní a kradnutí aspoň niečo urobili. Aspoň niekam tú krajinu posunuli, tak podľa mňa aj veľká časť občanov, aj možno vašich voličov, by mohla prižmúriť oko. Ale na to vám už vôbec nezostal čas. A prečo? Preto majú dnes ľudia na Slovensku plné zuby tejto vlády, dámy a páni. Možno sa vám to nezdá z vašich limuzín, z vašich haciend, z vašich víl, ale ľudia na Slovensku, nech idete kamkoľvek, majú plné zuby tejto vlády. A pri mne aj predsedu vlády, ktorý už nevie nič ponúknuť. Už vie len hľadať nepriateľov, vie byť agresívny a hromžiť na tých, ktorí si dovolia povedať, že sa nám tu nežije dobre. A to je moja rada pre vás. Nesnažte sa ľudí presvedčiť, že sa im žije dobre. Tak ako to skúšal premiér, ako to skúša minister financií, nebude to fungovať. Nebude to fungovať, budú vás mať v zuboch ešte viac, lebo toto sa nedá obkecať. To sa nedá vyhovoriť na Radičovú, na Ódora, na Európu, na Ukrajinu, na Sorosa len, lebo ľudia to cítia. V každodennom živote. A vedia, vedia po tých 20 rokoch, že neexistuje na Slovensku politik, ktorý mal takú možnosť niečo zmeniť, tak fatálne zlyhal. Lebo to je vaša bilancia. Ešte aj tejto vlády. A tým končím. Pamätáte si, že „rozostavujeme Slovensko“, že „rozostavujeme našu krajinu“. Viete, čo ste rozostavali? Chorvátske pobrežie. Svojimi vilami a apartmánmi. Rozostavali ste dovolenkové destinácie. A pre toto všetko si dôveru verejnosti ani dôveru Progresívneho Slovenska nezaslúžite. Slovensko si nezaslúži, aby ste ďalej pokračovali a najneskôr na jeseň 2027 bude mať konečne šancu sa posunúť ďalej. Ďakujem vám veľmi pekne.

A keďže táto vláda už nevie vládnuť, háda sa medzi sebou a väčšina ľudí na Slovensku si praje koniec. Tak podľa mňa je úplne legitímne a na mieste, aby to tento parlament urobil ústavnou cestou a ukončil toto trápenie. Ďakujem veľmi pekne.

Funguje. Skvele. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Žiadam o doplnenie programu o nasledujúci bod: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie alebo teda uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia tejto Národnej rady Slovenskej republiky. A odôvodnenie je jednoduché, pán predseda. Budeme na tejto schôdzi diskutovať o možných formách referenda, ľudového hlasovania, aby sa skrátil parlament. A pritom máme ústavou konformnú možnosť, ako to urobiť. A keďže táto vláda už nevie vládnuť, háda sa medzi sebou a väčšina ľudí na Slovensku si praje jej koniec, tak podľa mňa je úplne legitímne a na mieste, aby to tento parlament urobil ústavnou cestou a ukončil toto trápenie. Ďakujem veľmi pekne.
=====

Pekne, pán predseda. Ja iba by som bol rád, aby bolo zaprotokolované, že tlač 1171, hlasovanie 278, som omylom hlasoval za, hoci som sa chcel zdržať, podobne ako zvyšok môjho klubu. Nebudem sa vyhovárať na technické zlyhanie, proste bola to nepozornosť. Ďakujem pekne. Dobre, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie na 3 minúty. O 17:22 pokračujeme v rozprave, ktorá bola prerušená.

Na čo najviac faktických poznámok kolegov. Pán predseda Richter, čo sa zmenilo? Od roku 2006, že teraz treba rušiť voľbu poštou, že prišlo Progresívne Slovensko, je váš argument. Progresívne Slovensko existuje 10 rokov. Vo voľbách 2023 sa dostalo do parlamentu a vy ste v programovom vyhlásení tejto vlády chceli zaviesť voľbu poštou pre prezidentské voľby. No tak už si, prosím vás, prosím vás, aspoň nás, aspoň z nás nerobte idiotov. Nič sa nezmenilo, iba vy zisťujete, že nebudete mať dosť hlasov vo voľbách. A keď vravíte, že politici by nemali strašiť, že by malo byť zakázané strašiť, keby toto platilo, tak politická strana Smer neexistuje. Však sa pozrite, čo ste robili pred 2023, ste strašili všetkým migrantmi, teraz strašíte vojnou. Vy by ste nemohli fungovať, keby sa nemohlo strašiť. Pán poslanec Karas dostáva správy o tom, že ľudia chcú zrušiť voľbu poštou. No my máme, a to sú tie balíky, my máme takmer 100000 podpisov ľudí, ktorí si prajú zachovať voľbu poštou. To nie sú vaše SMS v mobile, to sú reálni ľudia a je ich takmer 100000. A mimochodom to je jediné, čo sme tým chceli demonštrovať. Ešte skúsim veľmi krátko k tomu Francúzsku, lebo to sa tu často objavuje. Že čo, Francúzsko nie je demokratická krajina, keď zrušili voľbu poštou? No realita je taká, že vo Francúzsku môžu ľudia, ktorí žijú v zahraničí, voliť elektronicky. Za určitých podmienok aj poštou. Vo Francúzsku majú dokonca zahraniční Francúzi volebné obvody. To je iný systém a hlavne zaveďte to tak, ako je to vo Francúzsku, aby čo najviac ľudí čo najjednoduchšie mohlo voliť a potom sa teda bavme o tom, že čo je demokratické a čo je nedemokratické. Neviete odpovedať na tú základnú vec, prečo to doteraz fungovalo, prečo ste to mali v programovom vyhlásení vlády, keď je voľba poštou v rozpore s ústavou. Jediný, jediný argument, bojíte sa. Ďalší

Pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno prajem všetkým. Dostanem sa aj k matérii. K tomu, prečo tu dnes rokujeme o zrušení voľby poštou, ale veľmi krátko by som sa pristavil pri vystúpení navrhovateľa, pána obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara. Nebudem to celé rozoberať. Znosku nezmyslov, propagandy, demagógie iba, aby som poznamenal. Počúvajúc jeho prejav, ktorým sa snažil obhájiť zrušenie poštou tým, že úradnícky premiér Ódor sa rozprával so študentami, k tomu by som povedal iba nasledovné. Dúfam, že pri jeho nadchádzajúcom súdnom pojednávaní v kauze Očistec bude mať lepšie pripravenú vlastnú obhajobu, než mal pripravenú obhajobu tohto návrhu zákona. Pretože pred orgánmi činnými v trestnom konaní musíte hovoriť fakty. Tu vám nepomôže zmožka nezmyslov. Propaganda, dezinformácie možno, keď to tu budete hovoriť z tohto miesta a budete spomínať všetkých tých ľudí a občianske združenia, ako kto, kde, akí sú poprepájání, aké siete, tak možno pre vašich voličov alebo pre ľudí, ktorí to sledujú na vašom facebooku, to bude stačiť. Ale pre orgány činné v trestnom konaní to nebude stačiť. A ako to viem? Viem to tak, že polícia Slovenskej republiky hodila do koša vaše oznámenie o údajnej manipulácii volieb z roku 2023, lebo také slabé sú vaše argumenty o tom, že Veľká Británia alebo influenceri chceli ovplyvniť výsledok volieb. Takže pevne verím, že sa pripravíte na vlastné pojednávanie lepšie než na obhajobu tohto návrhu zákona. Lebo už to tu bolo spomínané. Dostávam sa k tým vecným argumentom. Každému, podľa mňa aj vašim voličom, v skutočnosti je jasné, o čo tu ide. Povedal to pán Dostál, povedal to dnes už slávne aj pán Michelko. Ide o to, aby bolo voličov opozície menej a tým pádom, aby mali strany vládnej koalície lepší výsledok. Pán Dostál aj citoval pána poslanca SNS Michalku, ktorý to hovorí úplne jasne. A mne nejde vlastne ani o to, že to idete spraviť. Mrzí ma to, je to podlé, ale vlastne ma to neprekvapuje. Prekvapuje ma, že urážate vlastných voličov, že urážate nás všetkých, pán Gašpar to ukázal tým, že sa to snažíte nejako obhájiť kvázi vecnými a racionálnymi argumentmi. Keby ste to povedali napriamo, tak si povieme, že je to podlé, je to proti tomu, ako má fungovať demokracia, aby ste menili pravidlá hry kvôli vlastnému zvýhodneniu, ale tak povieme si, že no tak veď to sú smeráci, to je táto vládna koalícia, ktorá sa chce zabetónovať pri moci. Presne ako keby ste pred dvoma rokmi pri novele trestného zákona povedali: „Veď však ide nám o to, aby sme našich ľudí dostali z basy,“ tak my si povieme, že no tak takí ste, budeme protestovať, ale aspoň by tam nebola tá faloš, ten alibizmus, keď ste sa to snažili obhájiť nejakými argumentmi o restoratívnej justícii, o tom, že naše väznice majú byť ľudskejšie. Ale je podobný prípad. Opäť vám ide o to, aby ste získali o 1 % viac vo voľbách, aby ste ubrali opozícii a snažíte sa to obhájiť nejakými kvázi argumentmi o demokracii, o bezpečnosti volieb. Neurážajte nás. Keď chcete ľuďom zobrať možnosť voľby, keď im ju chcete znemožniť, sťažiť a zabetónovať sa pri moci, aspoň nás pri tom neurážajte. Aspoň z nás všetkých nerobte idiotov s prepáčením a že máme veriť tomu, že pánovi Gašparovi a pánovi Ľukovi ide o to, aby všetci mohli voliť bezpečne? To nemyslíte vážne? A tým sa dostávam k tým vecným argumentom. A ten najdôležitejší, ktorý tu bol prednesený, ten kvázi vecný argument je, že to odporuje ústave. Že v ústave je stanovené, že voľby majú byť tajné, priame a rovné. Tak ja sa vás pýtam, to až teraz ste si prečítali ústavu? To až teraz ste si tam našli tú jednu vetu? V roku 2006, keď to začalo platiť, všetky tie ďalšie voľby, keď to platilo a keď sa zvyšoval počet ľudí, ktorí volili poštou, to ste si nevedeli prečítať ústavu, že to je protiústavné, nie? Pani poslankyňa, nie? Takže mi chcete povedať, že voľby v roku 2006 prebehli v rozpore s ústavou? Že SMER zostavil vládu po voľbách, ktoré boli v rozpore s ústavou, čiže sú nelegitímne. Chcete mi povedať, že v roku 2012, ak sa nemýlim, SMER získal absolútnu väčšinu tu v Národnej rade, 44 %. A v roku 2012, ja to tu mám, 7000 ľudí volilo poštou v rozpore s ústavou, takže tie voľby boli nelegitímne. Lebo to nám tu hovoríte. Že všetky voľby, ktoré prebehli a kde ľudia volili poštou, boli v rozpore s ústavou. Ale teraz zrazu vás osvietilo v apríli 2026, ste si pozerali ten článok ústavy, uvedomili ste si, že sme tu celý život žili v klame? A že všetky voľby boli v skutočnosti nelegitímne, že v podstate naša republika Ale teraz zrazu vás osvietilo v apríli 2026, ste si pozerali ten článok ústavy a uvedomili ste si, že sme tu celý život žili v klame? A že všetky voľby boli v skutočnosti nelegitímne, že v podstate naša republika stojí na nelegitímnej forme voľby. A teraz to treba vyriešiť. Tak ja sa spýtam, páni poslanci, pani poslankyne, čo sa zmenilo od roku 2006 do apríla 2026? Tá veta v ústave je stále rovnaká. Ten zákon o voľbe poštou, respektíve ten zákon o výkone podmienok volebného práva, je stále rovnaký. Viete, čo sa zmenilo? Zmenilo sa to, že dnes tí ľudia, ktorí volia poštou, nevolia stranu Smer primárne. To je tá jediná zmena. Tak prosím vás, aspoň nás neurážajte. Pozrite sa, pán Gašpar tu hovoril o voľbách aj v roku 2023, kde doslova nejak, a teraz dobre, aby som ho necitoval nesprávne, naznačoval, že tie voľby boli podvodné. Naznačoval, že tie voľby boli zmanipulované a že tá voľba zo zahraničia v tom zohrávala rolu. No tak opäť sa vraciam k tomu argumentu, ak to tak bolo. No tak potom prečo teraz všetci nezložíme mandáty? Prečo pán predseda Fico nepodá demisiu a povie, že treba nové voľby? No tak buď boli v súlade s ústavou, alebo neboli v súlade s ústavou. Bude táto vláda legitímna? Lebo vzišla z tajných priamych volieb. No, alebo nie je. Alebo sa udial podvod. Alebo voľby zo zahraničia sú podvod a potom nech pán Fico okamžite podá demisiu, nech okamžite dá podanie na Ústavný súd a ideme do nových volieb. Nerozumiete, že keď poviete, že tie voľby boli zmanipulované, že to má nejaké konzekvencie, že tu sa nedá len tak rozprávať do vetra. A opäť, nechcel som ísť do tých všetkých nezmyslov, ktoré pán Gašpar hovoril. Ale jeden vypichnem, lebo to je taká pekná ilustrácia. On sa vlastne snaží povedať, že všetci manipulujú voľbami, aj Progresívne Slovensko a influenceri a občianska spoločnosť, tak môže aj Smer. Že to vám akoby dáva mandát, morálne právo teraz obmedziť voľbu zo zahraničia, lebo veď aj ostatní, aj Progresívne Slovensko údajne manipulovalo voľbami. A uviedol ten jeden príklad, ktorý teraz chcem povedať. Pán Ódor. A teraz ten argument znel, že Ľudovít Ódor ako úradnícky premiér navštevoval stredné školy a vyzýval mladých ľudí, aby šli voliť. A dnes, keď sa predseda vlády Robert Fico stretáva so stredoškolákmi, že my vraj sa proti tomu búrime a kritizujeme to. A že to, čo vtedy robil Ódor, malo mať za cieľ ovplyvniť nejakým podvodným nekalým spôsobom výsledok volieb, kdežto to, čo robí dnes Robert Fico, je normálne. Toto pán Gašpar povedal ako argument podporujúci zrušenie volieb zo zahraničia. A teraz pre všetkých, ktorí to sledujú. Skúste sa spýtať, aký je rozdiel medzi pánom Ľudovítom Ódorom, úradníckym predsedom vlády, a Robertom Ficom, predsedom vlády a predsedom politickej strany Smer. Ja vám to poviem. Ono to nie je také ťažké. Keď bol Ľudovít Ódor predsedom vlády, nekandidoval do volieb. Nebol členom žiadnej politickej strany. Nikdy, a to som presvedčený, nevypustil na žiadnej zo svojich prednášok slovo Progresívne Slovensko. Naproti tomu Robert Fico je predsedom politickej strany, ktorý chodí po školách, hovorí so študentami. Však nech chodí, ale potom nech nekandiduje vo voľbách. O tom to je. A to je iba jeden argument, ktorý sa dá takto rozbiť. Jeden nezmysel z množstva, ktoré pán Gašpar narozprával. A fakt sa nechcem venovať všetkým tým ľuďom, ktorých pošpinil, všetkým aktivistom, občianskym združeniam, lebo ja ich ani mnohých nepoznám, ani neviem, ako to súvisí s voľbou poštou, ale iba keď si zoberieme tento jeden príklad pána Ódora, je to zjavné. Chcel by som povedať pár slov o demokracii, lebo to sme tu počúvali veľa zo strany vládnej koalície. Ja si to pamätám ešte na jeseň a v zime 2023 – 2024, ako tým, že organizujeme protestné zhromaždenia proti novele trestného zákona, ako tým vlastne popierame demokraciu a legitimitu novozvolenej, vtedy novozvolenej vlády. My sme to mimochodom nerobili. Ja som nikdy nepovedal, že tá vláda je nelegitímne zvolená, že nemá právo vládnuť. To ste povedali až vy, pán podpredseda Národnej rady, v piatok a dnes ráno. Až vy ste povedali, že tá vláda je nelegitímna, pretože voľby neboli férové, pretože sa hlasovalo poštou. A viete, demokracia, a tu sa snáď zhodneme. Demokracia je systém, v ktorom si občania volia svoj parlament, svojich zástupcov a potom ten parlament dáva dôveru vláde. To, čo vy chcete urobiť dnes, je obrátiť to. Aby si vláda vyberala občanov, ktorí potom chcú voliť. A teraz sú to občania, ktorí žijú v zahraničí. Občania Slovenskej republiky, Slováci, ktorí majú našu vlasť rovnako radi ako vy a ja, ale z nejakého dôvodu, ktorý môže byť osobný, ktorý môže byť pracovný, do ktorého nás nič nie je, sa rozhodli žiť v inej krajine. A je ich veľa, je ich takmer 300 000. A prečo by oni nemali mať tú istú možnosť ako my. A prečo my by sme nemali chcieť, aby čo najviac našich občanov participovalo na našej demokracii? Keď sa tu teda oháňame demokraciou a legitimitou demokraticky zvolenej vlády, prečo nie je naším záujmom, aby čo najviac ľudí mohlo voliť. Bez ohľadu na to, akú majú politickú preferenciu. Bez ohľadu na to, kde žijú. Alebo akú majú národnosť? Prečo toto nie je niečo, na čom sa vieme zhodnúť všetci, že pre našu demokraciu je dobré, aby čo najviac ľudí mohlo prísť voliť. Viete, prečo to je? Pretože pre vás to nie je dobré. Pretože pre vás nie je dobré, aby ľudia, ktorí volia opozíciu, mohli prísť voliť. To boli tie ďalšie argumenty, ktoré uvádzal pán Gašpar. A spomenul to aj pán Dostál. Že to je také divné, že pri tej voľbe zo zahraničia sú tie výsledky iné. Že 60 % alebo možno viac volilo opozíciu, že to je zvláštne. To treba zaraziť, takéto praktiky. A pán Dostál to veľmi dobre pomenoval s tým príkladom malej obce, kde väčšina ľudí volí vládnu koalíciu. Tak čo čakáte od nás, že keď prídeme my k moci, budeme mať 76, že zrušíme voľby v malých obciach? Alebo povieme, že v tej malej obci nemôžete voliť, musíte ísť do väčšieho okresného mesta, lebo to je podozrivé, že tam volí príliš veľa ľudí Smer. Takto chcete, aby sme postupovali? Lebo viete, je veľa okrskov na Slovensku, kde má Progresívne Slovensko a opozičné strany rovnako silné výsledky ako pri voľbe zo zahraničia. Vo viacerých okrskoch v Bratislave. Tak čo, aj im poviete, že by nemali prísť voliť? Lebo ten výsledok je divný, nie je to vyrovnané. Alebo si zoberme iné – predpokladám, že starší ľudia, a na to sú aj štatistiky, starší ľudia vo väčšej miere volia dnešné vládne strany. Tak čo povieme? Že aby to bolo vyrovnané, tak môžu voliť ľudia iba do nejakého veku? Alebo že ľudia, ktorí volia s volebným preukazom. Ja myslím, že to je mnoho študentov, ktorí nežijú v mieste trvalého bydliska a napríklad volia opozičné strany, často mladší ľudia. A im to zakážete, poviete, že musia voliť v mieste trvalého bydliska, lebo tie výsledky sú nejaké divné. To je to, o čom hovorím. Demokracia je to, že ľudia si vyberajú svoju vládu. Nie vláda si vyberá svojich voličov. Pokračujem v tom ďalšom vecnom argumente, kvázi vecnom, ktorý predniesol pán Gašpar. Že vraj tu hrozia nejaké podvody v tých voľbách, ktoré budú 2027, ak sa ponechá tento systém. Ak ľudia budú môcť naďalej voliť korešpondenčne. Žiadny, ani nie že dôkaz, žiadne podozrenie neexistuje, ani ho neuviedol nikto, ani pán Gašpar, že by voľby poštou boli nejakým spôsobom problematické. Ja som o tom tiež nepočul. Áno, možno niektoré lístky chodia ešte teraz. Možno nie všetci, ktorí sa zaregistrovali, naozaj volili. Ale bol tam nejaký podvod? Bolo podané na Ústavný súd množstvo sťažností. Hovoril o tom niekto? Vtedy po voľbách 2023 prišla strana Smer s tým, že toto je nejaké divné, že tuto nám hlásia občania masívne podvody pri voľbe korešpondenciou, no nie. Samozrejme, že nie. A pán Gašpar citoval príklad Francúzska, ktoré zrušilo voľbu poštou kvôli podozreniam z podvodov. No ale tu žiadne podozrenia s podvodom nie sú. Jediné podozrenie, ktoré máte, je, že vás voliči zo zahraničia nebudú voliť. A to je málo. Dámy a páni z koalície, to je málo. Ja by som teraz chcel prejsť po tom, čo sme si stanovili, že o čom to tu celé je, hej? Ja by som chcel sa spýtať, o čom to vypovedá, že teraz tu v apríli 2026 rokujeme o obmedzení voľby zo zahraničia. Tri veci by som spomenul. Jedna taká všeobecná a týka sa to vôbec fungovania tejto Národnej rady pod touto vládnou väčšinou. Že ste absolútne stratili cit pre realitu života na Slovensku. V čase, keď je pár dní potom, čo nám Standard & Poor’s znižujú rating. Masívne nám rastie dlh. Naša ekonomika sa rúti do recesie. Sám predseda vlády rozpráva o hrozbe rozpadu NATO. Otázka je, či si ho praje, ale to nechajme bokom. V čase, keď nám rastú ceny energií, je bezpečnostná kríza na našich hraniciach, je vojna v zálive, tak čo musí tento parlament riešiť? Voľbu poštou. Tak ako budeme asi, predpokladám, riešiť prípad Dušana Kováčika. Tak ako sme museli na tej minulej schôdzi riešiť rokovací poriadok, tak ako sme predtým museli riešiť novelu trestného zákona, aby to pán Gašpar mal ľahšie pred súdom. Tak ako sme museli riešiť zrušenie úradu na ochranu ústavných činiteľov. Stratili ste cit pre to, čím naozaj žijú ľudia na Slovensku a verte mi, oni nežijú voľbou poštou. A ja teraz chodím veľa s mojimi kolegami po mnohých slovenských mestách, aj tých menších, nikto, ani vaši voliči sa ma nespýta, že preboha, prečo niečo v tom parlamente nerobíte s tým, že ľudia môžu voliť poštou. Že tu hrozia obrovské podvody, masívna manipulácia s voľbami. Preboha, my chceme chrániť našu demokraciu. Okamžite zrušte voľby poštou. Nikoho to netrápi. Trápi to vás, lebo vám hrozí, že prídete o moc. Čiže opäť – to, že to tu dnes riešime, je dôkazom naprostej straty povedomia zo strany tejto vládnej koalície, čo vlastne trápi ľudí na Slovensku, a trápi ich to, že nemajú z čoho vyžiť, že odchádzajú investori, boja sa, že prídu o prácu. Tak ste im zvýšili odvody a dane, že reálne sa boja pozrieť sa na svoje účty, na to, koľko im príde a či im vyjde na konci mesiaca. Ale nie, vy musíte riešiť voľby poštou. Tá druhá vec, ktorá z toho vyplýva, dámy a páni, je taká, hlbšia. Že vás v tej koalícii absolútne nezaujímajú ľudia, ktorí nie sú vaši priaznivci. Absolútne vás nezaujímajú voliči, ale nielen voliči, ktokoľvek, kto nie je z vášho kmeňa alebo z vašej kliky. Nezaujímajú vás voliči a je ich veľa, sú ich desaťtisíce, ktorí volia zo zahraničia, ktorí žijú v zahraničí. V Prahe, Berlíne, v Kanade. Vám sú tí ľudia úplne ukradnutí, pretože vás nebudú voliť, tak si poviete, no však kašleme na nich, na ich práva, je nám to jedno. A tých ľudí mimochodom je stále viac, čo majú záujem o túto voľbu. Aj tá štatistika tu bola spomínaná, že odkedy tá voľba bola ustanovená poštou, tak tie čísla neustále rástli. A dnes sú to vyššie desiatky tisíc. Ja predpokladám, že keby ste to nezrušili, tak to môže byť aj 100 000 ľudí. Ale tých ľudí máte úplne na háku. Naopak im to chcete sťažiť. A to je podľa mňa širší problém tejto vládnej koalície. Že vás zaujímajú iba tí, a to je výrazná menšina v našej republike, ktorí vás volia alebo ktorí sú poslanci vášho klubu, alebo ktorí sú oligarchovia s vami spojení, alebo ktorí sú ľudia, ktorí sú vám lojálni a potrebujete ich dostať z basy. Nikto iný vás nezaujíma. Preto nemáte problém uvaliť transakčnú daň na podnikateľov, zvýšiť odvody živnostníkom, lebo si vravíte, že však oni nás aj tak nebudú voliť. A to je ten problém. A to je ten kardinálny problém s vami, pretože keď sa raz garde otočí, tak tu budeme musieť žiť nejako spolu. A vláda má zodpovednosť starať sa aj o tých a umožňovať ten najširší možný výkon demokratických práv aj tým, ktorí ich nevolia. A napríklad pri svojej ekonomickej politike myslieť aj na tých, ktorí ich nevolia. Napríklad ktorí majú firmy alebo študentov alebo živnostníkov alebo zamestnancov. Lekárov. Ja mám pocit, že vy ste na toto už úplne rezignovali. A ide to odhora. Pán Fico už myslí iba na seba. Na svoje traumy, pán Gašpar to isté a potom ešte na kajúcnikov, potom ešte na Čurilovcov, ktorí im robia zle, a týmto končí. A tento parlament to potvrdí, lebo povie a odkáže všetkým tým státisícom ľudí v zahraničí, že vy nás nezaujímate. Že vy nie ste skutoční Slováci. Že vy ste odišli, tak my na vás kašleme. A nechajme teda bokom to, že mnohí z nich odišli práve kvôli politikám. Tento parlament to potvrdí, lebo povie a odkáže všetkým tým státisícom ľudí v zahraničí, že vy nás nezaujímate. Že vy nie ste skutoční Slováci. Že vy ste odišli, tak my na vás kašleme. A nechajme teda bokom to, že mnohí z nich odišli práve kvôli politikám SMER-u. Práve kvôli tým 15 rokom vlád SMER-u. A toto je extrémne nebezpečné, lebo keď väčšina v tejto krajine, a to je väčšina, získa pocit, že vláde a parlamentu na nich absolútne nezáleží, tak potom sa tá polarizácia, kríza, ten problém v našej spoločnosti ešte prehĺbi. Skúste sa aspoň trochu zamyslieť nad tým, ako toto celé vnímajú ľudia, ktorí nie sú zarytí voliči SMER-u alebo vládnej koalície. No a tým sa dostávam k tomu tretiemu argumentu alebo tretej, tretiu poznatku, ktorý vyplýva z tejto diskusie, z tohto návrhu, a to je ten, že sa bojíte volieb. Že sa bojíte čeliť vlastným občanom. Nezaujímate sa o nich, ale aj tak sa ich bojíte. A preto potrebujete to 1 % stiahnuť. Plus mínus jedno percento, tak ako to bolo v minulých voľbách, stiahnuť teda z výsledku opozičných strán a myslíte si, že toto je taký ten nástroj jednoduchý, však stačí 76. Tak prečo by sme to neurobili? A ja vám vravím, že to vypáli úplne opačne. Možno to teraz nečaká, možno si myslíte, že keď tých ľudí prinútite voliť z ambasád, že ich príde menej, že ich nepríde tých 59 000, ale že ich príde 20 000, lebo veď áno, sú veľké krajiny, kde je to náročné aj drahé cestovať do hlavného mesta. A teraz si tak vravíte, že no, pozrieme sa na tie modely tých prieskumov, no tak teraz sme Progresívnemu Slovensku alebo Saske stiahli nejaké percentá a že už bude dobré. Pomýlite sa. Ja si myslím, že toto ľudí naštve. Aj tých ľudí v zahraničí a že naopak sa zvýši mobilizácia. Pretože keď ľuďom takto ostentatívne ukazujete, že oni nemajú byť súčasťou našej demokracie, tak oni o to väčšiu motiváciu budú mať, aby prišli v roku 2027 voliť. Aj si kúpia to lietadlo do hlavného mesta alebo pricestujú na Slovensko, aby vás porazili, aby vám ukázali, že aj oni chcú rozhodovať o budúcnosti Slovenska. Takže uzavriem to tým, že môžete to teraz zmeniť a asi to zmeníte, máte väčšinu. Predpokladám, že urobíte ešte všelijaké iné špinavosti, ktoré sa môžu týkať kvóra alebo iného obmedzenia volebných práv. Ja s tým počítam, ale vedzte, že nakoniec aj tak prehráte. Že nakoniec tí ľudia, tak ako sa to stalo v Maďarsku, tiež tam boli masívne pokusy prispôsobiť volebný systém, ovládnuť médiá, znevýhodniť opozíciu tak, ako sa to len dalo, a nakoniec tí ľudia prišli k tomu, že 2/3 ústavnú väčšinu má opozícia. Čiže to kľudne šponujte. Kľudne to meňte, kľudne si vravte, že na tých ľuďoch nezáleží a oni prídu, aj oni vás porazia. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie, 19 – 21 faktických poznámok. Pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno prajem všetkým. Dostanem sa aj k matérii. K tomu, prečo tu dnes rokujeme o zrušení voľby poštou, ale veľmi krátko by som sa pristavil pri vystúpení navrhovateľa, pána obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara. Nebudem to celé rozoberať. Znosku nezmyslov, propagandy, demagógie iba, aby som poznamenal. Počúvajúc jeho prejav, ktorým sa snažil obhájiť zrušenie poštou tým, že úradnícky premiér Ódor sa rozprával so študentami, k tomu by som povedal iba nasledovné. Dúfam, že pri jeho nadchádzajúcom súdnom pojednávaní v kauze Očistec bude mať lepšie pripravenú vlastnú obhajobu, než mal pripravenú obhajobu tohto návrhu zákona. Pretože pred orgánmi činnými v trestnom konaní musíte hovoriť fakty. Tu vám nepomôže zmožka nezmyslov. Propaganda, dezinformácie možno, keď to tu budete hovoriť z tohto miesta a budete spomínať všetkých tých ľudí a občianske združenia, ako kto, kde, akí sú poprepájání, aké siete, tak možno pre vašich voličov alebo pre ľudí, ktorí to sledujú na vašom facebooku, to bude stačiť. Ale pre orgány činné v trestnom konaní to nebude stačiť. A ako to viem? Viem to tak, že polícia Slovenskej republiky hodila do koša vaše oznámenie o údajnej manipulácii volieb z roku 2023, lebo také slabé sú vaše argumenty o tom, že Veľká Británia alebo influenceri chceli ovplyvniť výsledok volieb. Takže pevne verím, že sa pripravíte na vlastné pojednávanie lepšie než na obhajobu tohto návrhu zákona. Lebo už to tu bolo spomínané. Dostávam sa k tým vecným argumentom. Každému, podľa mňa aj vašim voličom, v skutočnosti je jasné, o čo tu ide. Povedal to pán Dostál, povedal to dnes už slávne aj pán Michelko. Ide o to, aby bolo voličov opozície menej a tým pádom, aby mali strany vládnej koalície lepší výsledok. Pán Dostál aj citoval pána poslanca SNS Michalku, ktorý to hovorí úplne jasne. A mne nejde vlastne ani o to, že to idete spraviť. Mrzí ma to, je to podlé, ale vlastne ma to neprekvapuje. Prekvapuje ma, že urážate vlastných voličov, že urážate nás všetkých, pán Gašpar to ukázal tým, že sa to snažíte nejako obhájiť kvázi vecnými a racionálnymi argumentmi. Keby ste to povedali napriamo, tak si povieme, že je to podlé, je to proti tomu, ako má fungovať demokracia, aby ste menili pravidlá hry kvôli vlastnému zvýhodneniu, ale tak povieme si, že no tak veď to sú smeráci, to je táto vládna koalícia, ktorá sa chce zabetónovať pri moci. Presne ako keby ste pred dvoma rokmi pri novele trestného zákona povedali: „Veď však ide nám o to, aby sme našich ľudí dostali z basy,“ tak my si povieme, že no tak takí ste, budeme protestovať, ale aspoň by tam nebola tá faloš, ten alibizmus, keď ste sa to snažili obhájiť nejakými argumentmi o restoratívnej justícii, o tom, že naše väznice majú byť ľudskejšie. Ale je podobný prípad. Opäť vám ide o to, aby ste získali o 1 % viac vo voľbách, aby ste ubrali opozícii a snažíte sa to obhájiť nejakými kvázi argumentmi o demokracii, o bezpečnosti volieb. Neurážajte nás. Keď chcete ľuďom zobrať možnosť voľby, keď im ju chcete znemožniť, sťažiť a zabetónovať sa pri moci, aspoň nás pri tom neurážajte. Aspoň z nás všetkých nerobte idiotov s prepáčením a že máme veriť tomu, že pánovi Gašparovi a pánovi Ľukovi ide o to, aby všetci mohli voliť bezpečne? To nemyslíte vážne? A tým sa dostávam k tým vecným argumentom. A ten najdôležitejší, ktorý tu bol prednesený, ten kvázi vecný argument je, že to odporuje ústave. Že v ústave je stanovené, že voľby majú byť tajné, priame a rovné. Tak ja sa vás pýtam, to až teraz ste si prečítali ústavu? To až teraz ste si tam našli tú jednu vetu? V roku 2006, keď to začalo platiť, všetky tie ďalšie voľby, keď to platilo a keď sa zvyšoval počet ľudí, ktorí volili poštou, to ste si nevedeli prečítať ústavu, že to je protiústavné, nie? Pani poslankyňa, nie? Takže mi chcete povedať, že voľby v roku 2006 prebehli v rozpore s ústavou? Že SMER zostavil vládu po voľbách, ktoré boli v rozpore s ústavou, čiže sú nelegitímne. Chcete mi povedať, že v roku 2012, ak sa nemýlim, SMER získal absolútnu väčšinu tu v Národnej rade, 44 %. A v roku 2012, ja to tu mám, 7000 ľudí volilo poštou v rozpore s ústavou, takže tie voľby boli nelegitímne. Lebo to nám tu hovoríte. Že všetky voľby, ktoré prebehli a kde ľudia volili poštou, boli v rozpore s ústavou. Ale teraz zrazu vás osvietilo v apríli 2026, ste si pozerali ten článok ústavy, uvedomili ste si, že sme tu celý život žili v klame? A že všetky voľby boli v skutočnosti nelegitímne, že v podstate naša republika Ale teraz zrazu vás osvietilo v apríli 2026, ste si pozerali ten článok ústavy a uvedomili ste si, že sme tu celý život žili v klame? A že všetky voľby boli v skutočnosti nelegitímne, že v podstate naša republika stojí na nelegitímnej forme voľby. A teraz to treba vyriešiť. Tak ja sa spýtam, páni poslanci, pani poslankyne, čo sa zmenilo od roku 2006 do apríla 2026? Tá veta v ústave je stále rovnaká. Ten zákon o voľbe poštou, respektíve ten zákon o výkone podmienok volebného práva, je stále rovnaký. Viete, čo sa zmenilo? Zmenilo sa to, že dnes tí ľudia, ktorí volia poštou, nevolia stranu Smer primárne. To je tá jediná zmena. Tak prosím vás, aspoň nás neurážajte. Pozrite sa, pán Gašpar tu hovoril o voľbách aj v roku 2023, kde doslova nejak, a teraz dobre, aby som ho necitoval nesprávne, naznačoval, že tie voľby boli podvodné. Naznačoval, že tie voľby boli zmanipulované a že tá voľba zo zahraničia v tom zohrávala rolu. No tak opäť sa vraciam k tomu argumentu, ak to tak bolo. No tak potom prečo teraz všetci nezložíme mandáty? Prečo pán predseda Fico nepodá demisiu a povie, že treba nové voľby? No tak buď boli v súlade s ústavou, alebo neboli v súlade s ústavou. Bude táto vláda legitímna? Lebo vzišla z tajných priamych volieb. No, alebo nie je. Alebo sa udial podvod. Alebo voľby zo zahraničia sú podvod a potom nech pán Fico okamžite podá demisiu, nech okamžite dá podanie na Ústavný súd a ideme do nových volieb. Nerozumiete, že keď poviete, že tie voľby boli zmanipulované, že to má nejaké konzekvencie, že tu sa nedá len tak rozprávať do vetra. A opäť, nechcel som ísť do tých všetkých nezmyslov, ktoré pán Gašpar hovoril. Ale jeden vypichnem, lebo to je taká pekná ilustrácia. On sa vlastne snaží povedať, že všetci manipulujú voľbami, aj Progresívne Slovensko a influenceri a občianska spoločnosť, tak môže aj Smer. Že to vám akoby dáva mandát, morálne právo teraz obmedziť voľbu zo zahraničia, lebo veď aj ostatní, aj Progresívne Slovensko údajne manipulovalo voľbami. A uviedol ten jeden príklad, ktorý teraz chcem povedať. Pán Ódor. A teraz ten argument znel, že Ľudovít Ódor ako úradnícky premiér navštevoval stredné školy a vyzýval mladých ľudí, aby šli voliť. A dnes, keď sa predseda vlády Robert Fico stretáva so stredoškolákmi, že my vraj sa proti tomu búrime a kritizujeme to. A že to, čo vtedy robil Ódor, malo mať za cieľ ovplyvniť nejakým podvodným nekalým spôsobom výsledok volieb, kdežto to, čo robí dnes Robert Fico, je normálne. Toto pán Gašpar povedal ako argument podporujúci zrušenie volieb zo zahraničia. A teraz pre všetkých, ktorí to sledujú. Skúste sa spýtať, aký je rozdiel medzi pánom Ľudovítom Ódorom, úradníckym predsedom vlády, a Robertom Ficom, predsedom vlády a predsedom politickej strany Smer. Ja vám to poviem. Ono to nie je také ťažké. Keď bol Ľudovít Ódor predsedom vlády, nekandidoval do volieb. Nebol členom žiadnej politickej strany. Nikdy, a to som presvedčený, nevypustil na žiadnej zo svojich prednášok slovo Progresívne Slovensko. Naproti tomu Robert Fico je predsedom politickej strany, ktorý chodí po školách, hovorí so študentami. Však nech chodí, ale potom nech nekandiduje vo voľbách. O tom to je. A to je iba jeden argument, ktorý sa dá takto rozbiť. Jeden nezmysel z množstva, ktoré pán Gašpar narozprával. A fakt sa nechcem venovať všetkým tým ľuďom, ktorých pošpinil, všetkým aktivistom, občianskym združeniam, lebo ja ich ani mnohých nepoznám, ani neviem, ako to súvisí s voľbou poštou, ale iba keď si zoberieme tento jeden príklad pána Ódora, je to zjavné. Chcel by som povedať pár slov o demokracii, lebo to sme tu počúvali veľa zo strany vládnej koalície. Ja si to pamätám ešte na jeseň a v zime 2023 – 2024, ako tým, že organizujeme protestné zhromaždenia proti novele trestného zákona, ako tým vlastne popierame demokraciu a legitimitu novozvolenej, vtedy novozvolenej vlády. My sme to mimochodom nerobili. Ja som nikdy nepovedal, že tá vláda je nelegitímne zvolená, že nemá právo vládnuť. To ste povedali až vy, pán podpredseda Národnej rady, v piatok a dnes ráno. Až vy ste povedali, že tá vláda je nelegitímna, pretože voľby neboli férové, pretože sa hlasovalo poštou. A viete, demokracia, a tu sa snáď zhodneme. Demokracia je systém, v ktorom si občania volia svoj parlament, svojich zástupcov a potom ten parlament dáva dôveru vláde. To, čo vy chcete urobiť dnes, je obrátiť to. Aby si vláda vyberala občanov, ktorí potom chcú voliť. A teraz sú to občania, ktorí žijú v zahraničí. Občania Slovenskej republiky, Slováci, ktorí majú našu vlasť rovnako radi ako vy a ja, ale z nejakého dôvodu, ktorý môže byť osobný, ktorý môže byť pracovný, do ktorého nás nič nie je, sa rozhodli žiť v inej krajine. A je ich veľa, je ich takmer 300 000. A prečo by oni nemali mať tú istú možnosť ako my. A prečo my by sme nemali chcieť, aby čo najviac našich občanov participovalo na našej demokracii? Keď sa tu teda oháňame demokraciou a legitimitou demokraticky zvolenej vlády, prečo nie je naším záujmom, aby čo najviac ľudí mohlo voliť. Bez ohľadu na to, akú majú politickú preferenciu. Bez ohľadu na to, kde žijú. Alebo akú majú národnosť? Prečo toto nie je niečo, na čom sa vieme zhodnúť všetci, že pre našu demokraciu je dobré, aby čo najviac ľudí mohlo prísť voliť. Viete, prečo to je? Pretože pre vás to nie je dobré. Pretože pre vás nie je dobré, aby ľudia, ktorí volia opozíciu, mohli prísť voliť. To boli tie ďalšie argumenty, ktoré uvádzal pán Gašpar. A spomenul to aj pán Dostál. Že to je také divné, že pri tej voľbe zo zahraničia sú tie výsledky iné. Že 60 % alebo možno viac volilo opozíciu, že to je zvláštne. To treba zaraziť, takéto praktiky. A pán Dostál to veľmi dobre pomenoval s tým príkladom malej obce, kde väčšina ľudí volí vládnu koalíciu. Tak čo čakáte od nás, že keď prídeme my k moci, budeme mať 76, že zrušíme voľby v malých obciach? Alebo povieme, že v tej malej obci nemôžete voliť, musíte ísť do väčšieho okresného mesta, lebo to je podozrivé, že tam volí príliš veľa ľudí Smer. Takto chcete, aby sme postupovali? Lebo viete, je veľa okrskov na Slovensku, kde má Progresívne Slovensko a opozičné strany rovnako silné výsledky ako pri voľbe zo zahraničia. Vo viacerých okrskoch v Bratislave. Tak čo, aj im poviete, že by nemali prísť voliť? Lebo ten výsledok je divný, nie je to vyrovnané. Alebo si zoberme iné – predpokladám, že starší ľudia, a na to sú aj štatistiky, starší ľudia vo väčšej miere volia dnešné vládne strany. Tak čo povieme? Že aby to bolo vyrovnané, tak môžu voliť ľudia iba do nejakého veku? Alebo že ľudia, ktorí volia s volebným preukazom. Ja myslím, že to je mnoho študentov, ktorí nežijú v mieste trvalého bydliska a napríklad volia opozičné strany, často mladší ľudia. A im to zakážete, poviete, že musia voliť v mieste trvalého bydliska, lebo tie výsledky sú nejaké divné. To je to, o čom hovorím. Demokracia je to, že ľudia si vyberajú svoju vládu. Nie vláda si vyberá svojich voličov. Pokračujem v tom ďalšom vecnom argumente, kvázi vecnom, ktorý predniesol pán Gašpar. Že vraj tu hrozia nejaké podvody v tých voľbách, ktoré budú 2027, ak sa ponechá tento systém. Ak ľudia budú môcť naďalej voliť korešpondenčne. Žiadny, ani nie že dôkaz, žiadne podozrenie neexistuje, ani ho neuviedol nikto, ani pán Gašpar, že by voľby poštou boli nejakým spôsobom problematické. Ja som o tom tiež nepočul. Áno, možno niektoré lístky chodia ešte teraz. Možno nie všetci, ktorí sa zaregistrovali, naozaj volili. Ale bol tam nejaký podvod? Bolo podané na Ústavný súd množstvo sťažností. Hovoril o tom niekto? Vtedy po voľbách 2023 prišla strana Smer s tým, že toto je nejaké divné, že tuto nám hlásia občania masívne podvody pri voľbe korešpondenciou, no nie. Samozrejme, že nie. A pán Gašpar citoval príklad Francúzska, ktoré zrušilo voľbu poštou kvôli podozreniam z podvodov. No ale tu žiadne podozrenia s podvodom nie sú. Jediné podozrenie, ktoré máte, je, že vás voliči zo zahraničia nebudú voliť. A to je málo. Dámy a páni z koalície, to je málo. Ja by som teraz chcel prejsť po tom, čo sme si stanovili, že o čom to tu celé je, hej? Ja by som chcel sa spýtať, o čom to vypovedá, že teraz tu v apríli 2026 rokujeme o obmedzení voľby zo zahraničia. Tri veci by som spomenul. Jedna taká všeobecná a týka sa to vôbec fungovania tejto Národnej rady pod touto vládnou väčšinou. Že ste absolútne stratili cit pre realitu života na Slovensku. V čase, keď je pár dní potom, čo nám Standard & Poor’s znižujú rating. Masívne nám rastie dlh. Naša ekonomika sa rúti do recesie. Sám predseda vlády rozpráva o hrozbe rozpadu NATO. Otázka je, či si ho praje, ale to nechajme bokom. V čase, keď nám rastú ceny energií, je bezpečnostná kríza na našich hraniciach, je vojna v zálive, tak čo musí tento parlament riešiť? Voľbu poštou. Tak ako budeme asi, predpokladám, riešiť prípad Dušana Kováčika. Tak ako sme museli na tej minulej schôdzi riešiť rokovací poriadok, tak ako sme predtým museli riešiť novelu trestného zákona, aby to pán Gašpar mal ľahšie pred súdom. Tak ako sme museli riešiť zrušenie úradu na ochranu ústavných činiteľov. Stratili ste cit pre to, čím naozaj žijú ľudia na Slovensku a verte mi, oni nežijú voľbou poštou. A ja teraz chodím veľa s mojimi kolegami po mnohých slovenských mestách, aj tých menších, nikto, ani vaši voliči sa ma nespýta, že preboha, prečo niečo v tom parlamente nerobíte s tým, že ľudia môžu voliť poštou. Že tu hrozia obrovské podvody, masívna manipulácia s voľbami. Preboha, my chceme chrániť našu demokraciu. Okamžite zrušte voľby poštou. Nikoho to netrápi. Trápi to vás, lebo vám hrozí, že prídete o moc. Čiže opäť – to, že to tu dnes riešime, je dôkazom naprostej straty povedomia zo strany tejto vládnej koalície, čo vlastne trápi ľudí na Slovensku, a trápi ich to, že nemajú z čoho vyžiť, že odchádzajú investori, boja sa, že prídu o prácu. Tak ste im zvýšili odvody a dane, že reálne sa boja pozrieť sa na svoje účty, na to, koľko im príde a či im vyjde na konci mesiaca. Ale nie, vy musíte riešiť voľby poštou. Tá druhá vec, ktorá z toho vyplýva, dámy a páni, je taká, hlbšia. Že vás v tej koalícii absolútne nezaujímajú ľudia, ktorí nie sú vaši priaznivci. Absolútne vás nezaujímajú voliči, ale nielen voliči, ktokoľvek, kto nie je z vášho kmeňa alebo z vašej kliky. Nezaujímajú vás voliči a je ich veľa, sú ich desaťtisíce, ktorí volia zo zahraničia, ktorí žijú v zahraničí. V Prahe, Berlíne, v Kanade. Vám sú tí ľudia úplne ukradnutí, pretože vás nebudú voliť, tak si poviete, no však kašleme na nich, na ich práva, je nám to jedno. A tých ľudí mimochodom je stále viac, čo majú záujem o túto voľbu. Aj tá štatistika tu bola spomínaná, že odkedy tá voľba bola ustanovená poštou, tak tie čísla neustále rástli. A dnes sú to vyššie desiatky tisíc. Ja predpokladám, že keby ste to nezrušili, tak to môže byť aj 100 000 ľudí. Ale tých ľudí máte úplne na háku. Naopak im to chcete sťažiť. A to je podľa mňa širší problém tejto vládnej koalície. Že vás zaujímajú iba tí, a to je výrazná menšina v našej republike, ktorí vás volia alebo ktorí sú poslanci vášho klubu, alebo ktorí sú oligarchovia s vami spojení, alebo ktorí sú ľudia, ktorí sú vám lojálni a potrebujete ich dostať z basy. Nikto iný vás nezaujíma. Preto nemáte problém uvaliť transakčnú daň na podnikateľov, zvýšiť odvody živnostníkom, lebo si vravíte, že však oni nás aj tak nebudú voliť. A to je ten problém. A to je ten kardinálny problém s vami, pretože keď sa raz garde otočí, tak tu budeme musieť žiť nejako spolu. A vláda má zodpovednosť starať sa aj o tých a umožňovať ten najširší možný výkon demokratických práv aj tým, ktorí ich nevolia. A napríklad pri svojej ekonomickej politike myslieť aj na tých, ktorí ich nevolia. Napríklad ktorí majú firmy alebo študentov alebo živnostníkov alebo zamestnancov. Lekárov. Ja mám pocit, že vy ste na toto už úplne rezignovali. A ide to odhora. Pán Fico už myslí iba na seba. Na svoje traumy, pán Gašpar to isté a potom ešte na kajúcnikov, potom ešte na Čurilovcov, ktorí im robia zle, a týmto končí. A tento parlament to potvrdí, lebo povie a odkáže všetkým tým státisícom ľudí v zahraničí, že vy nás nezaujímate. Že vy nie ste skutoční Slováci. Že vy ste odišli, tak my na vás kašleme. A nechajme teda bokom to, že mnohí z nich odišli práve kvôli politikám. Tento parlament to potvrdí, lebo povie a odkáže všetkým tým státisícom ľudí v zahraničí, že vy nás nezaujímate. Že vy nie ste skutoční Slováci. Že vy ste odišli, tak my na vás kašleme. A nechajme teda bokom to, že mnohí z nich odišli práve kvôli politikám SMER-u. Práve kvôli tým 15 rokom vlád SMER-u. A toto je extrémne nebezpečné, lebo keď väčšina v tejto krajine, a to je väčšina, získa pocit, že vláde a parlamentu na nich absolútne nezáleží, tak potom sa tá polarizácia, kríza, ten problém v našej spoločnosti ešte prehĺbi. Skúste sa aspoň trochu zamyslieť nad tým, ako toto celé vnímajú ľudia, ktorí nie sú zarytí voliči SMER-u alebo vládnej koalície. No a tým sa dostávam k tomu tretiemu argumentu alebo tretej, tretiu poznatku, ktorý vyplýva z tejto diskusie, z tohto návrhu, a to je ten, že sa bojíte volieb. Že sa bojíte čeliť vlastným občanom. Nezaujímate sa o nich, ale aj tak sa ich bojíte. A preto potrebujete to 1 % stiahnuť. Plus mínus jedno percento, tak ako to bolo v minulých voľbách, stiahnuť teda z výsledku opozičných strán a myslíte si, že toto je taký ten nástroj jednoduchý, však stačí 76. Tak prečo by sme to neurobili? A ja vám vravím, že to vypáli úplne opačne. Možno to teraz nečaká, možno si myslíte, že keď tých ľudí prinútite voliť z ambasád, že ich príde menej, že ich nepríde tých 59 000, ale že ich príde 20 000, lebo veď áno, sú veľké krajiny, kde je to náročné aj drahé cestovať do hlavného mesta. A teraz si tak vravíte, že no, pozrieme sa na tie modely tých prieskumov, no tak teraz sme Progresívnemu Slovensku alebo Saske stiahli nejaké percentá a že už bude dobré. Pomýlite sa. Ja si myslím, že toto ľudí naštve. Aj tých ľudí v zahraničí a že naopak sa zvýši mobilizácia. Pretože keď ľuďom takto ostentatívne ukazujete, že oni nemajú byť súčasťou našej demokracie, tak oni o to väčšiu motiváciu budú mať, aby prišli v roku 2027 voliť. Aj si kúpia to lietadlo do hlavného mesta alebo pricestujú na Slovensko, aby vás porazili, aby vám ukázali, že aj oni chcú rozhodovať o budúcnosti Slovenska. Takže uzavriem to tým, že môžete to teraz zmeniť a asi to zmeníte, máte väčšinu. Predpokladám, že urobíte ešte všelijaké iné špinavosti, ktoré sa môžu týkať kvóra alebo iného obmedzenia volebných práv. Ja s tým počítam, ale vedzte, že nakoniec aj tak prehráte. Že nakoniec tí ľudia, tak ako sa to stalo v Maďarsku, tiež tam boli masívne pokusy prispôsobiť volebný systém, ovládnuť médiá, znevýhodniť opozíciu tak, ako sa to len dalo, a nakoniec tí ľudia prišli k tomu, že 2/3 ústavnú väčšinu má opozícia. Čiže to kľudne šponujte. Kľudne to meňte, kľudne si vravte, že na tých ľuďoch nezáleží a oni prídu, aj oni vás porazia. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie, 19 – 21 faktických poznámok. Pán poslanec Pročko, nech sa páči.