Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, mohol by som hovoriť dvadsať minút, ale nebudem hovoriť tak dlho, lebo ponáhľame sa, nestíhame to, ako povedal môj kolega Hellebrandt. Naozaj je ešte veľa vecí, ktoré by malo odznieť k tomuto konsolidačnému balíčku a viem, že aj po mne idúci pán poslanec Viskupič by chcel vystúpiť, chcel, aby naňho boli ešte faktické teraz. Nebudem preto už ani zhŕňať to všetko, čo odznelo o tom, aký ten konsolidačný balík je, čo to znamená pre slovenské verejné financie. O tom, že to je konsolidačný balík, ktorý iba prejedá budúcnosť, o tom, že v podstate zvyšuje dlh, teda že nie je dostatočný, o tom, že berie ľuďom na odvodoch, na daniach, na poplatkoch, o ktorých sa hovorilo. To všetko, to všetko odznelo.
Ja by som sa chcel sústrediť na iný aspekt, možno taký širší, politický aspekt tohto celého. A naozaj to bude krátke. A súvisí to s tým, že keď sme mali predvolebnú kampaň, keď sme mali predvolebnú kampaň, tak najčastejšie Progresívne Slovensko, moja politická strana bola obviňovaná z toho, že je neskúsená, že nebude vedieť ako vládnuť, že tu bude pokračovať chaos a že si to už Slovensko nemôže dovoliť. Mali sme, to bolo, tiež zaznievalo v kampani, mali sme tri roky chaotické vládnutie, rozvrat a teraz teda musí prísť stabilita, musia prísť ľudia, ktorí ovládajú technológiu moci, ktorí prinesú poriadok, prinesú skúsenosť a odbornosť. A kde sme teda po troch mesiacoch od volieb?
Viete, už iba to, akým spôsobom sa predkladal tento konsolidačný balíček, akým spôsobom sme sa k nemu dopracovali, je séria naozaj bizarností. Tá minulá vláda zanechala lego, ix opatrení, desiatky opatrení, z ktorých si stačilo vybrať, a teda už sme sa dozvedeli v tejto rozprave, že spôsob, akým ich zložila táto vláda, tie lego kocky, to už moja trojročná dcéra by zložila krajšie, pevnejšiu stavbu, ktorá sa nerozsype hneď, hneď budúci rok, ale teda pozrime sa na ten proces. Bola diskusia o tom, že budú vianočné príspevky, aby strana HLAS mohla splniť aspoň trochu svoj predvolebný sľub. Tie mali byť najprv 150 euro, potom minister zatriasol ministrom financií, zrazu to bolo 300 eur zo dňa na deň, nikto ani nevedel ako. Potom bola debata o tom, že sa nahradia rodičovské dôchodky, teda že už nebudú vyplácané zo sociálneho systému, ale že prídu v podobe asignácie daní. To chvíľu tu pán minister vnútra (správne: minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pozn. red.) Erik Tomáš hovoril o tom, že to je teda to riešenie, ktoré ešte aj ušetrí a že aj opozícia za to má zahlasovať, to chvíľu trvalo, potom zrazu sa to úplne otočilo v priebehu niekoľkých dní a zrazu teraz zisťujeme, že rodičovské dôchodky ostanú aj v tom budúcom rozpočte.
No a potom, potom prišla, teda návrh konsolidácie, ktorý sa veľmi časovo zhodoval s tým, ako agentúra Fitch znížila Slovensku rating na najhorší, myslím, od roku 2004. Tak budem pokračovať ďalej, ale tieto tri veci, ktoré sa udiali za tých posledných pár týždňov, to naozaj je vizitka vlády, ktorá vie ako vládnuť, ktorá prinesie poriadok, stabilitu, skúsenosť a naozaj dobrú technológiu moci, tú kompetenciu v tom riadení toho štátu? Sme niekedy mali pocit, že to bolo ako za tých najhorších časov tých posledných troch rokov, že za týždeň lietali stámilióny, raz tak, raz tak, a minister sa rozhodne v ten moment, keď nám Fitch zníži rating, predloží do parlamentu konsolidačný balíček, o ktorom agentúra, ratingová, povedala, že je nedostatočný a že v reakcii na to nám znižuje rating, a to bol ten moment, keď si minister povedal, že teraz asi bude dobrý moment, aby o tom rokoval parlament.
A zároveň minister, čo bolo úplne čarovné, sám hovorí, že Slovensko je na gréckej ceste. To je tak neuveriteľné, tak amatérske, aby to hovoril minister financií tej krajiny, ktorej sa to týka. Je normálne, keď to hovorí opozícia, lebo kritizuje, ale teraz si predstavte ktoréhokoľvek investora, analytika, ľudí, ktorí pracujú v ratingových agentúrach, a teraz počujú hovoriť ministra financií, ktorý im hovorí, že naša krajina je na gréckej ceste a vlastne ja s tým neviem nič veľmi urobiť, hovoria, že majú plán na tri roky, ale tak ten plán nie je iba o tom, či mu veríte vy, ale či mu veria napríklad finančné trhy, ktoré nám majú požičiavať. Naozaj sa mi zdá, že málokedy zažijeme, aby minister financií sám toto, vlastne nabádal finančné trhy, aby nedôverovali jeho vlastnej krajine, že už teda sme na gréckej ceste.
Opäť sa vraciam k tomu motívu, ktorý tam bol v predvolebnej kampani, že Progresívne Slovensko by prinieslo chaos, neskúsenosť, amaterizmus a naopak tu sú ľudia, ktorí vládli roky, nebudú sa musieť učiť, nebudú musieť hľadať dvere na tých ministerstvách, rovno majú pripravené plány. No tak videli sme za tie posledné týždne presný opak. A teda do toho ešte treba prirátať rodiaci sa konflikt s Európskou komisiou, európsky komisár dnes povedal, že Európska komisia nebude váhať použiť všetky, všetky nástroje, aby zachránila právny štát na Slovensku. Vieme, čo to znamená, a nemyslím si, že ani pre hocikoho, kto uvažuje o tom, že požičia Slovensku, je nejaká perspektíva konfliktu s Európskou komisiou veľmi dobrá správa.
A do toho máme protesty na uliciach, 10, 15-tisíc ľudí v Bratislave, v iných mestách, tak neviem, že či toto presne je tá stabilita, ten poriadok, a tá skúsenosť, ktoré táto vláda sem chcela priniesť.
Naozaj nechcem, nechcem viac hovoriť, len som chcel poukázať na to, ako sa o tom hovorilo pred voľbami a pred čím teda, páni ministri, súčasní ministri zo SMER-u a HLAS-u a SNS varovali, a teda akú tú stabilitu máme dnes. A to ešte teda treba povedať, že nás v tejto chvíli nepostihla žiadna externá kríza, žiadny externý šok. Veď aj ten konsolidačný plán na tie tri roky, ktorý má byť taký pozvoľný teda, ale počíta s tým, že sa nič externé nestane, že všetko bude v zásade, v zásade normálne a že si postupne budeme môcť konsolidovať teraz o pol percenta štrukturálneho deficitu, potom o percento a všetci nám tu budú dôverovať a nikto si nebude veľmi všímať, že vlastne nám dlh stále rastie. Tak ja by som iba chcel upozorniť skúsených pánov politikov, že určite sa niečo stane, určite sa, či už budúci rok, alebo ten ďalší príde nejaký externý šok, lebo to tak jednoducho je taká doba, a potom sa veľmi rýchlo môžme ocitnúť v naozajstnej kríze, a potom som veľmi zvedavý a teda nie som veľmi povzbudený tým výkonom v posledných týždňoch, ako sa táto vláda zachová, keď bude reálna kríza a keď reálne napríklad sa nebude dať z čoho požičať.
Ďakujem veľmi pekne, iba toľko som chcel povedať. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
A s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikulec.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou ako prvý pán poslanec Petro.

Ďakujem veľmi pekne.
Veď celé Slovensko, celé Slovensko posledný mesiac pozorovalo ministrove prešľapy, v priamom prenose všetci videli, že pán minister Šutaj Eštok nemá osobnostnú ani profesionálnu výbavu, aby bol ministrom. Trúfam si povedať, že paradoxne ešte aj ako minister pán Robert Kaliňák by tie čistky robil profesionálnejšie a možno aspoň formálne správne. Takže prečo za ním premiér stojí, prečo ho prišiel podporiť, hoci formálne pán minister Eštok patrí k HLAS-u a nie k SMER-u?
A tá odpoveď, dámy a páni, je úplne jasná a je očividná. Lebo pán minister Šutaj Eštok je poslušným nástrojom pomsty. Pomsty premiéra, pomsty Roberta Fica voči príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry, ktorí vyšetrovali kauzy smeráckych vlád. Mimochodom, voči tým, voči tým vyšetrovateľom, ktorí, ktorým súd dával konzistentne za pravdu. Dával im za pravdu, a to bude platiť bez ohľadu na to, koľko hodín, koľko hodín SMER, koľko hodín nahrávok SMER zmanipuluje a zostrihá.
Dámy a páni, ten posledný mesiac ukázal, že agendou pána ministra nie je slúžiť ľuďom, verejnému záujmu, ale iba slúžiť záujmom Roberta Fica. A robí to veľmi snaživo, robí to, dalo by sa povedať, premotivovane, snaží sa naozaj splniť všetko, čo vidí pánovi premiérovi na očiach, doručiť tú pomstu aj zabezpečiť beztrestnosť, a to bez ohľadu na zákony alebo právny štát.
Dámy a páni, v dejinách v politike sa veľmi často ukázalo, že sú to práve takíto premotivovaní snaživci, ktorí v snahe zapáčiť sa svojmu pánovi, napáchajú tie najväčšie, tie najväčšie škody a tie najhoršie veci. A občania Slovenska si to nezaslúžia. Slovensko má naviac, majú mu vládnuť ľudia, ktorí sa vo svojom remesle vyznajú a ktorí konajú v prospech ľudí a nie v prospech svojho pána.
Kolegyne, kolegovia, veľmi často sme v politike, v slovenskej politike svedkami toho, že politikom sa prepečie arogancia, neslušnosť, neschopnosť a dokonca aj nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. Verím však, že sa všetci zhodneme na tom, že keď sa k tomu pridá aj obchádzanie zákona a porušovanie zákona, tak je tá čiara prekročená. A tam už je ohrozenie pre právny štát a spravodlivosť celej krajiny. A nezávislé rozhodnutia, hovorím, môžu prísť ďalšie. Dve nezávislé rozhodnutia súdov potvrdili, že minister Šutaj Eštok tú čiaru prekročil, urobil to vedome, urobil to opakovane a namiesto toho, aby si okamžite priznal chybu, povedal, že veď sa odvolajú na vyššiu inštanciu, tak sa začal vyhrážať tým sudcom disciplinárnym konaním alebo dokonca trestným. A iba preto, iba preto, že nerozhodli v jeho prospech.
A teraz pán minister, keď bude rozprávať po mne, to určite bude popierať, možno sa odvolá na nejaké iné rozhodnutia, vymyslí si rôzne právne kotrmelce, budú všetko zhadzovať na opozíciu alebo na bývalú vládu, obviňovať tých vyšetrovateľov, možno sa dostane aj na Sorosa, nič iné nečakám, ale dovoľte mi, dámy a páni, z tohto miesta tlmočiť vôľu státisícov ľudí, státisícov voličov, ktorí si neprajú, aby ich zastupoval minister, ktorý je spolovice neschopný a z druhej polovice schopný všetkého.
Pre pána Šutaja Eštoka je dnes jediná cesta, odovzdať kľúče od ministerstva, vrátiť sa sem do poslaneckých lavíc a postupne dozrievať na exekutívnu funkciu. Ja mu prajem na tejto ceste veľa úspechov, veľa síl, ale keďže zjavne sa na ňu nechystá vydať sám, tak by sme mu k tomu, dámy a páni, mali pomôcť. A preto si vás dovolím všetkých vyzvať, aby ste podporili tento návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Priznajme si, že tento experiment sa nevydaril, pretočme list, pán minister zlyhal, tak treba nájsť niekoho lepšieho, nemalo by to byť až také ťažké. Čím skôr, tým lepšie.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážený pán minister vnútra, členovia, členky vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť tých 30 minút, lebo to podľa mňa ani netreba. V každej, v každej normálnej demokratickej spoločnosti by stačil jeden jediný argument. Minister vnútra, o ktorom nezávislý súd skonštatuje, že porušil zákon, a on sa následne tomu súdu vyhráža, nemá na svojom poste čo hľadať. Tak v Rusku, v Bielorusku by to pre ministra vnútra určite nebol problém. Ale v demokratickej spoločnosti, dámy a páni, je to na uterák. Tu by som mohol skončiť. Ale, bohužiaľ, bohužiaľ to nie je celý príbeh. Tých dôvodov, pre ktoré predkladáme tento návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra necelý mesiac po jeho vymenovaní, tých dôvodov je omnoho viac. Lebo za ten necelý mesiac sa pán minister stihol zdiskreditovať viac než iní ministri za niekoľko volebných cyklov.
Dámy a páni, práca, ktorú vykonávame my ako poslanci, poslankyne, ministri, ministerky, je služba. Nie sme poslancami alebo ministrami preto, lebo sme na to predurčení, preto, lebo by sme mali nejaký Bohom daný nárok, ale preto, lebo nás občania poverili na istý čas zastupovať ich záujmy a spravovať veci verejné. A je našou povinnosťou vykonávať túto službu kvalitne, čestne a v súlade so zákonom. A špeciálne to platí, a špeciálne to platí pre exekutívne funkcie, pre ministrov a ministerky, čo majú byť tí najlepší z najlepších. No a keď zlyhajú, majú byť nahradení. Nie je to nič výnimočné, nie je to nič špeciálne, deje sa to aj v každej inej organizácii.
A teraz si predstavte, že by do nejakej firmy alebo organizácie nastúpil nový šéf bezpečnosti a ešte iba v skúšobnej lehote by začal urážať všetkých kolegov, hneď by vyhodil tých najlepších z nich, zastrašoval by všetkých ostatných, ešte by nejakú firemnú esbéesku poštval proti rodinným príslušníkom tých zamestnancov. No veď asi sa zhodneme, že by v tej firme, a ešte navyše v skúšobnej lehote, dlho nevydržal a hneď by ho vyrazili.
Tak prečo, dámy a páni, máme iné nároky na ľudí vo verejných funkciách? Lebo presne takto amatérsky a arogantne vedie svoj rezort minister vnútra pán Matúš Šutaj Eštok. A prečo je problém pre kolegov v SMER-e alebo v HLAS-e povedať, že je to jednoducho omyl? Veď posúďte.
Máme dnes k dispozícii dva, dve rozhodnutia súdov, dvoch rôznych súdov, neodkladné opatrenia a možno prídu ďalšie, to nevieme, ale v tejto chvíli máme dve, podľa ktorých pán minister v rozpore so zákonom odstavil funkcionárov Policajného zboru pána Kišša a pána Mašina. Pán minister dobre vedel, že títo dvaja policajti majú status chránených oznamovateľov, čiže na to potrebuje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nepožiadal. Mohol si myslieť, že im ten status bol udelený neo... neoprávnene. Mohol požiadať prokurátora, mohol sa domáhať preskúmania tohto rozhodnutia, ale nie. Pán minister Šutaj Eštok neurobil nič z toho. On zrejme žije vo svete, kde preňho zákony a pravidlá neplatia, kde on sám je zákon. A tak je to možno v Rusku alebo v Bielorusku, ale, pán minister, na Slovensku, našťastie, ešte nie.
Dámy a páni, ak máte pocit, že toto sú všetko iba nejaké nevinné pracovno-právne spory, tak sa spýtajte manželky bývalého pracovníka inšpekcie pána Koteka. Ona a jeho syn museli byť svedkom toho, ako im nové vedenie, nové vedenie policajnej inšpekcie s prítomným prokurátorom šikanuje jej muža priamo na verejnosti, na ceste pred jeho domom, iba kvôli nejakému služobnému autu. Aký to má zmysel? Aký to má zmysel táto akcia iný ako zastrašovanie a demonštrácia sily? A to už ani nebudem spomínať ten hulvátsky spôsob, akým minister vyhodil bývalého policajného prezidenta Hamrana bez osobného stretnutia, prevelil ho niekam na druhý koniec republiky.
Pozrite sa, ministrovi nikto neupiera nárok na personálne výmeny. Je normálne, že sa chce obklopiť ľuďmi, ktorým dôveruje, aby mohol robiť veci, ktoré má vláda v programovom vyhlásení vlády. Ale aj toto je potrebné urobiť s nejakou elementárnou slušnosťou, profesionálne a najmä, a najmä v súlade so zákonom. A špeciálne teda od vlády, ktorá si do programového vyhlásenia napísala, že do Policajného zboru prinesie zákonnosť, pokoj a že ukončí vojnu v polícii.
A prečo teda minister robí pravý opak a prečo to pán premiér podporuje, toleruje, prišiel ho sem podporiť? Veď my sme vyzývali ako opozícia, nielen ako Progresívne Slovensko, ako celá opozícia aj pána premiéra, aj samotného ministra, aby to trápenie ukončili, kým sa dá, ešte v tej skúšobnej lehote takpovediac. Ešte predtým, než vláda dostane dôveru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený predseda vlády, vážení členovia a členky vlády, diskusia o programovom vyhlásení vlády je jedným z pilierov parlamentnej demokracie. A hoci ja osobne, aj my v Progresívnom Slovensku považujeme túto vládu Roberta Fica za hrozbu pre budúcnosť Slovenska, k tomuto inštitútu a k tomuto dokumentu chceme pristupovať s úctou a rešpektom. Budeme ho, samozrejme, ako opozícia kritizovať, budeme poukazovať na to, čo tam je zlé, čo tam chýba, ale zdržíme sa pritom osobných útokov alebo vulgarizmov, alebo lacného divadla, lebo to nie je náš štýl politiky.
Teraz dovoľte k samotnému dokumentu. Ak by som ho mal ohodnotiť krátko jednou vetou, povedal by som, že programové vyhlásenie tejto vlády je nedostatočné a je zaseknuté v minulosti. Nielenže ním vláda neplní svoje vlastné sľuby, sľuby, ktoré tie strany dali pred voľbami, ale vôbec neodpovedá a nereaguje na tie hlavné výzvy, ktorým dnes Slovensko čelí.
Dámy a páni, programové vyhlásenie vlády je stavebným kameňom, základným stavebným kameňom každej exekutívy a vláda ním má preukázať svoju kompetenciu, svoju schopnosť ukázať, že vie, čo chce a že vie, ako to dosiahnuť. Potrebuje to ako svoj návod, ako svoj plán, ako realizovať svoje ciele. No a musím konštatovať, bohužiaľ, že toto predložené programové vyhlásenie, že mu chýba obsah, chýba mu cesta a chýba mu aj cieľ. Je vágny, je deravý a je nekonkrétny.
A, dámy a páni, ak je taký plán na vládnutie tejto vlády, tak presne také bude aj vládnutie. Akoby ani nešlo o vládu štvornásobného premiéra, veľmi skúseného politika, ktorý by už mal vedieť, ako stanoviť ciele a ako ich dosiahnuť. Ale to nie je pravda. V tejto chvíli nám Robert Fico predkladá programové vyhlásenie, ktoré je kompilátom rôznych pasáží naozaj rôznorodej kvality. Sú tam úplné nezmysly a úlety, sú tam viaceré škodlivé a nerealizovateľné návrhy a sú tam aj pasáže, ktoré asi celkom solídne spísali ministerskí úradníci, ale ktoré nikdy nebudú naplnené, lebo toto nie je a nebude étos štvrtej vlády Roberta Fica. A to vieme aj preto, lebo vieme, ako vládol predtým. A mimochodom, vláda to sama v tom dokumente naznačuje, keď často akýkoľvek konštruktívny návrh potom vyvracia na ďalšej strane alebo v ďalšej časti toho dokumentu. A ukazuje sa a potvrdzuje sa, že jediné, čo túto vládu motivuje, na čo skutočne mala plán, je pomsta, sú čistky na ministerstve vnútra. To vidíme už v prvých dňoch. Tam ten plán a tá cesta a ten cieľ skutočne existuje. A na rozdiel od pána premiéra podľa mňa stále má zmysel povedať si, kde sa Slovensko nachádza a čo sú jeho hlavné výzvy, Slovensko v 21. storočí v Európskej únii.
Mnohí z nás viete, že prakticky vo všetkých rebríčkoch sa prepadávame na posledné priečky v rámci Európskej únie. Naše hospodárstvo, a dnes vyšla správa o tom, že náš hospodársky rast je jedno percento. Máme rastúci deficit a rastúci dlh. Máme jednu z najnižších produktivít práce, ale aj kvalitu života, keď si tu porovnáme s okolitými krajinami. Prestali sme ekonomicky dobiehať západnú Európu, naopak sa jej stále vzďaľujeme a to je aj zodpovednosťou a dielom vlád, ktoré tu boli za posledných dvadsať rokov a väčšinu z nich riadil Robert Fico alebo politici SMER-u a HLAS-u.
Rovnako vieme, že na Slovensku umierajú ľudia zbytočne skoro. V nemocniciach sa im nedostáva nielenže základná zdravotná starostlivosť, ale často ani základná ľudská dôstojnosť. Do ambulancií cestujú ďaleko na bežné vyšetrenia, u špecialistov čakajú neznesiteľne dlho, na prevenciu v zdravotníctve náš štát myslí iba minimálne.
Čo sa týka školstva, tak rovnako vieme, že naše školy nedokážu zaplatiť kvalitných učiteľov, že naše deti sa stále musia memorovať nezmyselné zastaralé poučky, ktoré v živote nikdy nevyužijú. Školám chýbajú asistenti, moderné učebnice, chýbajú pomôcky, špeciálne potreby a na univerzity, na univerzity naši študenti chodia do zahraničia a odtiaľ sa už nikdy nevrátia a tým pádom Slovensko stráca to najcennejšie, čo má, stráca ľudský kapitál.
Dámy a páni, veľa sa tu hovorilo v tých prvých dvoch prejavoch o sociálnom štáte, o sociálnom pilieri. Ale my vieme, že náš sociálny systém zlyháva, že je neadresný a že zabúda, že zabúda na tých najslabších, na jednorodičov, na chorých ľudí, na starších ľudí, na ľudí, ktorí sú zneužívaní, opustení, mnoho z nich sa prepadáva do stále väčšej izolácie, alebo je v pasci generačnej chudoby, niektorí končia bez domova. A keby sa tieto problémy riešili tam, kde vznikajú, keby sa riešili v zárodku, nielenže tým by sme pomohli desaťtisícom ľudí, ale by to aj štát stálo menej peňazí.
Rovnako, dámy a páni, pokiaľ ide o spravodlivosť, tá dostala už za prvé týždne tejto vlády toľko faciek, že ledva stojí na nohách. A už doteraz mala veľké problémy, mnoho ľudí, príliš veľa ľudí na Slovensku sa spravodlivosti nevie domôcť. Máme nezmyselne dlhé súdne procesy a prieťahy, ale aj drakonické tresty. Tým najvypuklejším príkladom drakonických trestov sú roky v base, ktoré strávia ľudia za pár jointov. Často je to viac, než v base strávia vrahovia alebo mafiáni. A aby som nezabudol k tej spravodlivosti a právnemu štátu, to, čo sme nazývali korupčná chobotnica, je, bohužiaľ, stále živá a zdá sa, že bude ešte ďalej.
Pokiaľ ide o ľudské práva, súčasť spravodlivosti treba si pripomínať, že na Slovensku sú stále desiatky tisíc ľudí vrátane detí, ktorí nemajú rovnaké práva ako my všetci ostatní len preto, kým sú, koho ľúbia, kto sú ich rodičia alebo aká je ich identita.
Dámy a páni, slovenská príroda čelí jednému útoku za druhým. A teraz naozaj nemám na mysli iba globálnu klimatickú krízu, o ktorej, samozrejme, vieme a s ktorou sa treba na Európskej úrovni a aj na národnej úrovni popasovať čo najskôr. Hovorím aj o tom, že ak je tu niečo, na čom sa všetci zhodneme, že je možno pilierom našej národnej hrdosti, čo nás všetkých napĺňa hrdosťou, tak je to naša príroda v našich národných parkoch. Ale, bohužiaľ, ešte aj tu tento pilier našej hrdosti na Slovensku sa nám táto vláda chystá odpíliť za pomoci rôznych drevárskych, developerských alebo poľovníckych lobby. Mizne nám tu pred očami národné bohatstvo. A tým, samozrejme, aj trestuhodne zanedbávame zdroje, ktoré budeme potrebovať na zelenú transformáciu.
Pán premiér veľa hovoril vo svojom prejave o zahraničnej politike, o nejakej novej suverenite v zahraničnej politike. A to, kde sa asi môžme zhodnúť a možno aj s ním, je, že skutočne Slovensko čelí v zahraničnej politike veľkým krízam a výzvam, ktoré zasahujú aj náš bežný život a našu bezpečnosť. Ruská agresia a vojna na našej východnej hranici, migračná kríza, terorizmus, konflikt na Blízkom východe, ale aj vyostrujúca sa hospodárska konkurencia medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi a Čínou. To všetko si vyžaduje sebavedomú, zodpovednú a predvídateľnú zahraničnú politiku. To, že pred svoju zahraničnú politiku dáte prívlastok suverénna, ešte z nej takú nerobí a nerobí z nej zahraničnú politiku, ktorú budú naši partneri rešpektovať a ktorá nám vďaka spolupráci s partnermi umožní dosahovať naše ciele a naše záujmy.
A teraz, dámy a páni, keď sme sa pozreli na to, čomu Slovensko čelí, tak si povedzme, aké riešenia, aké odpovede ponúka vláda vo svojom programovom vyhlásení. Namiesto naštartovania ekonomiky píše iba o zvyšovaní daní, či už pre ľudí, alebo pre firmy. No a zvyšovanie daní je ľahké, to dokáže každý. To, čo Slovensko dnes potrebuje, to, čo naša stagnujúca ekonomika potrebuje, je povzbudiť podnikavosť, odstrániť prekážky, ktoré ľuďom a firmám stoja v ceste, pomôcť zvýšiť produktivitu práce a zväčšiť teda ten pomyselný koláč, z ktorého sa potom vyberajú a delia dane. Takže sa pýtam, kde sú všetky tie riešenia technologického transferu, kapitálového trhu či financovania investícií?
Namiesto zastavenia toho odlivu mozgov, ktorý tu pozorujeme, a odchodu mladých ľudí ponúka vláda len zopár fráz a jedno zriadenie nič nehovoriacej novej inštitúcie. Namiesto jednoznačnej podpory obnoviteľných zdrojov sa vláda špeciálne, pre mňa nepochopiteľne, zameriava iba na úlohu zemného plynu. A to sú pasáže v tom dokumente, ktoré akoby písala plynárenská lobby. Akoby táto vláda vôbec nerozumela tým príležitostiam pre našu ekonomiku, ktorej sa otvárajú zelenou transformáciou a zdrojmi, ktoré na to máme aj z Európskej únie. To je niečo, čo by Slovensko dokázalo postaviť opäť do čela moderných konkurencieschopných ekonomík.
Pokiaľ ide o sociálne otázky, jednorodičovské domácnosti na Slovensku tvoria 12 % domácností a sú to práve často tie najchudobnejšie, najzraniteľnejšie, najviac ohrozené chudobou. No v tomto dokumente o tom nie je ani slovo, žiadne riešenia, presne nula pre jednorodičovské domácnosti, ako vravím, tie najohrozenejšie často.
Pokiaľ ide o školstvo, tam opäť namiesto konkrétnych, merateľných opatrení sa tam píše o vágnych pojmoch, ako že znovu zavedieme zdravý rozum vo vzdelávaní. Pritom sa zabúda na dlhodobý problém, ktorým je nedostatok inklúzie alebo desegregác... potreba desegregácie detí v školách z marginalizovaných rómskych komunít.
Už som o tom hovoril, dámy a páni, namiesto väčšej ochrany nášho prírodného bohatstva a našich národných parkov chce vláda túto sústavu prehodnotiť. Neviem, čo to znamená, ale v kontexte slov ministra životného prostredia a niektorých iných predstaviteľov koalície to znamená iba snahy o zmenšenie ochrany našej prírody. A mimochodom zmienky o napríklad adaptácii na klimatickú zmenu, tú by sme tam hľadali ťažko.
Pokiaľ ide o dôchodky, pokiaľ ide o udržateľnosť dôchodkového systému, namiesto jasného plánu, ako zlepšiť jeho udržateľnosť, tam je iba veta o tom, že vláda prehodnotí efektívnosť všetkých troch pilierov, čo opäť nevieme, čo znamená, to môže byť čokoľvek, ale z toho, ako poznáme strany tejto vládnej koalície, tak podľa mňa to znamená iba hrozbu pre sporiteľov v II. a III. pilieri.
Pokiaľ ide o médiá, kultúru, tak opäť namiesto toho, aby sa vláda snažila podporiť kvalitu a nezávislosť verejnoprávnych médií, tak chce rozdeliť RTVS, aby ho mohla politicky ovládnuť a od momentu nástupu do funkcie a vlastne aj z tohto pódia vláda neustále útočí na nezávislé a kritické médiá, ktoré jej nejdú na ruku.
V zahraničnej politike namiesto toho, namiesto toho, aby sa vláda jasne postavila k hrozbe, ktorú predstavuje agresívna zahraničná politika Ruskej federácie a Putinovho režimu, tak strká hlavu do piesku, o hrozbe zo strany Ruska pre európsku bezpečnosť nie je v programe ani slovo. Tak to snáď naozaj pán minister zahraničia alebo vláda nemyslí vážne. To je naozaj ako deti, ktoré sa tvária, že keď niečo nevidia a budú zatvárať oči, tak tá hrozba zmizne.
Ďalšie veci tam chýbajú. Pred, pred parlamentnými voľbami ste pomaly každú chvíľu zvolávali mimoriadne schôdze o tom, že treba kompenzovať, že treba kompenzovať komunálu výpadky z príjmov, že treba pomôcť samosprávam. No a teraz, keď máte moc a keď ste napísali program, tak o tom tam nie je nič relevantné. Naopak chcete, a už to tu bolo povedané, chcete znižovať tresty za korupciu na niečo, čo bude naozaj iba malá pokuta alebo podmienka. Neviem, prečo práve za korupciu, možno je to naozaj preto, lebo, lebo to intímne poznáte, ale zase úplne ignorujete situácie, v ktorých tie tresty naozaj sú drakonicky až šikanózne vysoké vrátane prepadnutia majetku. Už som tu o tom hovoril, týka sa to napríklad, ale výlučne nielen ľudí, ktorí kvôli nejakým mastičkám trčia roky v base. Namiesto boja proti korupcii sa radšej chystáte ovládnuť špeciálnu prokuratúru a podriadiť ju prokuratúre generálnej.
Rovnako spomeniem zdravotníctvo. Chýba tu úplne jasný záväzok na výstavbu štátnej, veľkej štátnej nemocnice v Bratislave, ktorú všetci vieme, že potrebujeme. Chýba tu riešenie pediatrickej krízy, o ktorej sa veľa hovorilo pred voľbami. Chýbajú tu riešenia, ktoré by prilákali naspäť doktorov a sestry, zdravotníckych pracovníkov na Slovensko alebo chýba akákoľvek zmienka o kvalitnejšom pôrodníctve, ktorú, ktoré potrebujú naše ženy.
A takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho a bude sa pokračovať veľmi dlho a moji kolegovia a kolegyne z PS rozoberú toto programové vyhlásenie vlády, kapitolu po kapitole.
Veľmi krátko by som sa rád prihovoril aj tým voličom, ktorí volili strany vládnej koalície aj na základe tých sľubov, ktoré jej tieto strany dali. Aj títo voliči majú právo vedieť, koľko z tých sľubov sa premietlo do programového vyhlásenia vlády, lebo sami politici vládnej koalície to asi nepovedia, tak mi dovoľte urobiť tento odpočet za vás.
Lacnejšie potraviny, tak naozaj chcem vidieť, chcem vidieť od pána ministra pôdohospodárstva alebo od pána premiéra, alebo od ministra financií, kde v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že sa vláda zasadí o nižšie ceny potravín? Rovnako lacnejšie energie alebo lacnejšie hypotéky, aký je tam konkrétny udržateľný nástroj, ktorý by vláda v tomto programe predniesla?
Zastavenie migrácie? Tak aký je nejaký zmysluplný plán, zmysluplný plán tejto vlády na zastavenie migrácie? Odmieta európsky kompakčný, teda európsky migračný pakt. Zároveň ale, to sa asi všetci zhodneme, že tie manévre, jednodňové, s vodným delom na maďarsko-slovenskej hranici nepredstavujú plán na zastavenie migrácie.
Rovnako 13. dôchodky, tento rok nebudú a budúci rok na ne nie je finančné krytie.
Sľubovali ste mier, sľubovali ste, že Slovensko sa zasadí o mierové riešenie ruskej agresie. No tak kde je nejaký mierový plán, s ktorým by ste teraz prišli a na ktorý by kývol Vladimír Putin? A rovnako keď sa bavíme o konsolidácii verejných financií, zatiaľ sme toho veľa nepočuli. Pred voľbami ste hovorili o tom, že tá konsolidácia bude bez toho, aby sa to dotklo ľudí. No tak už teraz hovoríte o zvyšovaní daní, ktoré sa bezpochyby ľudí dotkne.
A ako vravím, takto by som mohol, mohol ešte dlho pokračovať a potom budú pokračovať moji kolegovia, ale chcem na záver jednu základnú otázku nastoliť a položiť na ňu odpoveď a to je, čo znamená všetko toto pre Slovensko? Pán premiér hovoril, že v roku 2027, ak sa podarí naplniť toto programové vyhlásenie vlády, tak, ak si správne pamätám, tak Slovensko alebo ľudia na Slovensku budú žiť lepšie, bezpečnejšie. No bude to opačne. Tá odpoveď je, že toto programové vyhlásenie znamená premrhanú šancu. Táto vláda je štyri roky. Znamenajú premrhanú šancu pre dôstojnejší, kvalitnejší život pre nás, pre našich rodičov a pre naše deti. Ak bude programové vyhlásenie schválené v tejto podobe a ak vláda bude postupovať podľa neho, tak Slovensko čakajú roky stagnácie, naši partneri v Európskej únii, naši susedia nás ešte viac predbehnú, ešte viac ľudí zo Slovenska odíde. Naša ekonomika bude ešte viac zaostávať, či už v modernizácii, alebo v produktivite práce, alebo v prechode na zelenú transformáciu. Rovnako bude zaostávať naša vzdelanosť, naše zdravie. Utrpí tým spravodlivosť, sociálny zmier, ale aj príroda. A to všetko iba preto, lebo ste nemali a nemáte žiadny plán, lebo v skutočnosti vás nezaujíma budúcnosť Slovenska.
V skutočnosti vám ide o jediné, a to je beztrestnosť a pomsta. A doplatia na to všetci ľudia na Slovensku. Viete, vládnuť s takýmto programovým vyhlásením vlády je ako neriešiť bolesť zubov, že na chvíľu to oklamete tabletkami proti bolesti, ale to neprejde a nakoniec vás tá bolesť dobehne, nakoniec budete musieť ísť k zubárovi a bude nás to všetkých stáť oveľa viac bolesti a oveľa viac peňazí.
Úlohou našou ako najsilnejšej progresívnej, najsilnejšej opozičnej strany je urobiť všetko pre to, aby k tejto stagnácii a premrhanej šanci nedošlo. Využijeme na to všetky možnosti, každý nástroj, ktorý nám opozičná politika dáva. Budeme to robiť slušne, odborne, aktívne a tvrdo a začiatkom toho bude, že budeme hlasovať proti tomuto vyhláseniu vlády a proti jej dôvere.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)