Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, myslím, že to stihnem aj do tej technickej prestávky. Ja som si tu síce pripravil celý taký referát o tom, prečo je to skrátené legislatívne konanie zlé a neodôvodnené, ale aj vzhľadom na čas, vzhľadom na to, že sa táto rozprava pomaly chýli ku koncu, všetko dobré musí raz skončiť, hovorí môj kolega Dubéci, tak možno skúsim iba krátko zhodnotiť to, čo sme tu z tie posledné, koľko, 12 dní zažili.
Ale ešte pretým, než to urobím, chcem vysloviť veľké poďakovanie všetkým kolegom, najmä teda kolegom z opozície za tú rozpravu, za jej kvalitu, za ich výdrž a neuveriteľné nasadenie v tých posledných dňoch. Myslím, že to oceňujú aj ľudia, ktorí chodia na námestia, ľudia po celom Slovensku, ktorí to sledujú, takže ďakujem vám všetkým veľmi pekne.
A teraz k tejto, k tejto rozprave, myslím, že môžme aj precítiť tú historickú chvíľu, keď sa táto rozprava končí, lebo v niečom bola výnimočná, a sú tu aj skúsenejší poslanci a bardi, ale nebolo asi veľa takýchto rozpráv, takto dlhých, s takým obrovským počtom vystúpení, faktických poznámok a, samozrejme, písomných a ústnych rozpráv.
Zažili sme vystúpenie pani prezidentky, čo tiež bol historický okamih, ak sa dobre pamätám, tak ešte nikdy nevystupoval prezident Slovenskej republiky k prejednávanému bodu.
Zároveň aj začiatok, aj koniec tejto schôdze bol tak trochu symptomatický, alebo to... tejto rozpravy, ak si pamätáte, tak ten bod sa otvoril tesne pred Vianocami, už bol po... poloprázdny parlament, viacerí z opozície tu už neboli, a bolo to presne také, zo strany koalície také vzdorovité, také naschvál, lebo môžme, tak vám ukážeme, a ešte to teda otvoríme, aby ste si nemysleli, že môžte ísť na Vianoce s dobrým pocitom. No a presne tak sa aj končí táto, táto rozprava týmto nočným rokovaním, ktoré sa deje presne preto, lebo koalícia môže a má väčšinu, tak nám to chce, tej opozícii, ukázať, že nemôžte nám tu skákať po hlave, tak si rokujte v noci.
A ako už bolo povedané, je to na príkaz Roberta Fica, ukazuje to, akým kandidátom prezidentom Peter Pellegrini bude. Robert Fico hovoril o tom, že teda chce, aby parlament rokoval celonočne, pán predseda Pellegrini najprv tak vravel, že to neni úplne jeho preferované riešenie, no nakoniec je to presne to riešenie, ktoré tu dnes máme, takže to tiež o mnohom vypovedá. Tiež chcem povedať, že tá rozprava, už o tom kolega Dubéci aj ostatní hovorili, je, je v niečom sureálna, a teraz nielen kvôli tej mlčiacej väčšine, ale je sureálna v tom, že tu tak obrovskú, obrovský čas a energiu venujeme – aj vláda venovala, aj my tu v opozícii – niečomu, čo tá vláda pretláča napriek tomu, že to nikto reálne nechce.
Voliči to nechcú, nerozumejú, prečo to, prečo to teraz Robert Fico pretláča, nevedia si to vládni poslanci, ministri vôbec obhájiť, nechcú to obhajovať a je to na začiatku volebného obdobia, chápal by som, keby to bola nejaká zásadná reforma, ktorú vláda chce pretlačiť, hoci je nepopulárna, ale teraz pôjde aj cez, aj cez obštrukcie opozície, lebo to považuje za dôležité kvôli, ja neviem, ozdraveniu verejných verejných financií, čokoľvek.
Ale tuto máme novelu Trestného zákona, ktorej nikto z verejnosti nerozumie, prečo ju vlastne tak silno Robert Fico potrebuje. Prečo potrebujeme teraz znižovať trestné sadzby pre kriminálnikov? Nikto im to nevie ani vysvetliť, keďže tuto sa koaliční poslanci do rozpravy, do rozpravy nezapájajú, a napriek tomu tu o tom debatujeme dva mesiace a zrejme ešte aj budeme. To si neviem predstaviť v inej európskej krajine takúto situáciu, kde tak veľa času aj teda času pracovníkov tejto inštitúcie a nás všetkých venujeme niečomu, čo nikomu nie je jasné, prečo je vlastne také dôležité.
To, čo sa udeje zrejme zajtra, je, že, a už to vlastne aj vládni predstavitelia hovoria, že keďže opozícia blokuje parlament, tak preto bolo treba pristúpiť k tomuto celonočnému rokovaniu, lebo opozícia, ako mi to raz Andrej Danko vravel v diskusii, že nám neumožňuje vládnuť, čo je tak šialený argument, tak šialený a falošný argument, viacerí to tu hovorili, ale ja to musím zopakovať, že kedykoľvek, kedykoľvek mohla vládna väčšina prerušiť túto rozpravu. S čímkoľvek by prišla, čo by bolo len trochu príčetné, stavebný zákon sa tu spomínal alebo čokoľvek iné, tak som si úplne istý, že by našla aj podporu opozícia, ani ju nepotrebuje, ale našla by ju, aby sme prerušili tento bod rokovania.
Čiže teraz argumentovať, že opozícia niečo blokuje, je tak nad... taký faul argumentačný, že to snáď vidia už aj, aj bežní ľudia. Vy sami si to blokujete, samotná vládna väčšina si to blokuje.
To je podobne falošné, podobne šialené, ako keď Robert Fico a ostatní z vlády hovoria, že opoziční europoslanci nám chcú zastaviť eurofondy, že huckajú Európsku úniu, aby zastavila eurofondy. To je presne podobná falošná, perfídna logika, lebo je to konanie vlády, ktoré ohrozuje naše eurofondy. Hovorí to Európska komisia, hovorí to Európsky parlament, hovorí to Európska prokuratúra.
Presne ako je konanie vlády to, že je zablokovaný parlament. Len akoby... neviem, akoby Andrej Danko teraz začal hovoriť, že to je vina toho stĺpu, že mu nedovolí šoférovať, že doňho narazil. Však mu poviete, no tak vyhni sa tomu stĺpu alebo zabrzdi. A to je presne tento, tento istý argument, ktorý vláda používa, aby, aby to zvaľovala na opozíciu, že tu zabraňujeme nejakému vládnutiu alebo nejakým ich ďalším plánom, ktoré by mali a ktoré sú potrebné pre Slovensko.
Mal som tu pripravené, samozrejme, tie argumenty a ten sumár k zdôvodneniu vlády ohľadom skráteného legislatívneho konania. Asi nebudem cez to prechádzať, podľa mňa je dôležité ešte takto na záver ešte raz zacitovať to, čo tu už bolo veľakrát citované, § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, kedy skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. No nebudem sa venovať, lebo to bolo stokrát vyvrátené, tým hospodárskym škodám a tej bezpečnosti, ale tie ľudské práva, to mi fakt nedá, lebo, opäť, nehovorím nič nové, ale ten argument o masívnom porušovaní ľudských práv nielenže je nezmyselný, fakticky nesprávny a stokrát sme to dokázali, ale zároveň podľa mňa je to aj urážkou toho samotného konceptu a urážkou všetkých ľudí, ktorých ľudské práva skutočne sú porušované na Slovensku teraz alebo aj kedykoľvek v minulosti.
Ľudské práva sú dôležitý koncept, dôležitý pojem zakotvený v našej ústave, v jadre európskej liberálnej demokracie a nemôžte sa ním len tak oháňať bez toho, aby ste mali v ruke jediný, jediný napríklad nález Ústavného súdu, ktorý by povedal, že sa porušujú ľudské práva, a preto treba zrušiť Špeciálnu prokuratúru alebo znížiť trestné sadzby, alebo skrátiť premlčacie lehoty.
Nemáte jediný rozsudok Európskeho súdneho dvora, akejkoľvek autority, ktorá by potvrdzovala slová o tom, že sa tu masívne porušujú ľudské práva. Ešte sa hovorí, že ako v 50. rokoch. To je urážka všetkých ľudí, ktorí napríklad trpeli v 50. rokoch, keď sa naozaj masívne porušovali ľudské práva. Čiže nemusíme hovoriť len o Moldave nad Bodvou, od iných... o iných prípadoch, kedy Slovenská republika porušovala ľudské práva svojich občanov, ale keď tento argument používate, tak vedzte, že to nie je len fakticky nesprávne, nelogické a hlúpe, ale je to aj urážkou všetkých ľudí, ktorí trpia, lebo sú ich ľudské práva porušované, alebo všetkých tých, ktorí bojujú a presadzujú ochranu ľudských práv na Slovensku.
Čiže toľko iba k tomu zdôvodneniu, blížim sa už k záveru a ešte mám päť minút, kým budeme mať technickú prestávku. A chcel by som, chcel by som skončiť optimisticky s nejakou nádejou, lebo asi všetci vieme, čo sa stane zajtra o jedenástej pravdepodobne, ak budete mať 76, čo zrejme si dáte pozor, aby ste mali, tak, tak sa tento návrh na skrátené legislatívne konanie schváli.
Ale to nie je úplne celý ten príbeh tejto rozpravy. Asi bolo mnohým možno všetkým z nás a všetkým pozorovateľom a politickým komentátorom jasné, že na konci tejto rozpravy, akákoľvek bude dlhá, príde nejaké hlasovanie, kde bude tento výsledok. Ale počas tej rozpravy sa stali mnohé veci, ktoré, ktoré menia tú situáciu.
Stalo sa to, že veľká časť slovenskej verejnosti si uvedomila, aké je to nebezpečné, stalo sa to, že desaťtisíce ľudí vyšli aj v najväčšom mraze protestovať proti tomu, čo tu budete zajtra schvaľovať, no a stalo sa to podľa mňa, že ste si sami, teraz sa obraciam ku koalícii, uvedomili, že to je chyba a že sa rútite do steny, že to skrátené legislatívne konanie bola chyba, lebo to nakoniec môže trvať celé ešte dlhšie, lebo to môže zastaviť Ústavný súd, lebo tam budú chyby, budete to musieť opravovať, lebo ste si dali vlastný gól, a vy si tú chybu už uvedomujete aj vďaka tejto rozprave, čiže áno, zajtra to možno schválite, ale podľa mňa, podľa mňa aj táto rozprava môže dopomôcť k tomu, že to nakoniec bude stiahnuté.
Teraz to tak nevyzerá, dostávam sa k tej nádeji, teraz to tak, áno, nevyzerá, ale ešte stále žijeme v demokracii a jeden slávny politológ, myslím, že Sartori, vravel, že rozdiel medzi autokraciou a demokraciou je to, že v autokracii sú nepredvídateľné procesy a predvídateľné výsledky a v demokracii sú predvídateľné procesy a pravidlá a nepredvídateľné výsledky.
Tak my stále žijeme v demokracii, máme predvídateľné procesy, pravidlá, viac-menej predvídateľný rokovací poriadok, ale stále ešte máme nepredvídateľné výsledky, stále sa ešte môže niečo stať, tie protesty budú rásť, bude tlak verejnosti na vás, na vašich voličov čoraz väčší, čoraz viac odborníkov, čoraz viac zástupcov Európskej únie vás bude upozorňovať, že to je problém.
Čiže tento boj nekončí, možno zajtra bude hlasovanie, skončí táto rozprava, ale tento boj ani zďaleka nekončí a ten výsledok, keďže sme v demokracii, je stále nepredvídateľný a v tom, dámy a páni, ja vidím túto nádej.
Ďakujem vám veľmi pekne a končím, pán podpredseda. (Potlesk.)
Skryt prepis