Videokanál poslanca

Pán poslanec Pročko, spomenul si aj mňa, tak ja by som to doplnil.
Ten zákon 84/1990 dáva obci možnosť zakázať v troch bodoch zhromaždenia. Teraz podľa lex atentát sa to rozširuje o ďalšie tri body.
Prvý, keď je to pred domom nejakého politika, v poriadku. Povedali sme v poriadku. Druhý, keby sa mohli zraziť dve skupiny, v poriadku. Tretí, prečítam celý: „Z miesta konania zhromaždenia alebo iných oznámených skutočností plynie dôvodová obava, že konaním zhromaždenia dôjde k zásahu do základného práva na súkromie viacerých osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia viacerých osôb a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami.“
Sem možno vložiť čokoľvek. Toto je kľúčový problém, s ktorým nesúhlasíme, a budeme protestovať. O tých možnostiach, teda pokút, ktoré môžu likvidovať malé obce, o tom budeme hovoriť po... pri druhom čítaní, ale toto je proste problém, z ktorého proste, z tohto nemôžeme ustúpiť. Sem môžeme vložiť čokoľvek podľa vôle obce, podľa výkladu polície, že je narušený proste nejaký pokoj nejakého občana. Toto je alfa a omega, od ktorej nemôžeme ustúpiť.

Pán poslanec Majerský, ty si sa dotkol vo svojom vystúpení práve problému skráteného konania.
Tu sa celkom otvorene hovorí, že vlastne tento zákon sa týka v tej agende tej renty Roberta Fica, premiéra. Ale tu práve sa chcem dotknúť tej skrátenosti. Premiér Fico je stále premiér, má ochranku a riadny plat.
Po druhé. Ak by sa hneď dnes vzdal postu premiéra, tak zo zákona má tri mesiace nárok na ochranku a na plat. Aj po tých troch mesiacoch minister vnútra môže toto zo zákona predĺžiť na ďalšie tri mesiace. Čiže keby sa hneď dnes vzdal premiér Fico svojho mandátu, tak šesť mesiacov máme čas na to, aby sme pokojne takýto zákon prijali. Čiže tam nie je najmenší dôvod pre zrýchlené konanie.
Ale ja tu vidím iný problém. V tieni tej tragédie, ktorú už všetci odsudzujeme, veď o tom neni čo hovoriť, v tieni tej tragédie tu sa prijímajú dva zákony. Jeden sa týka tej renty pána premiéra Fica a druhý sa týka zákonu, ktorý má jasne zamedziť možnosti niektorých verejných zhromaždení. A to sú neni, to sú neni verejné zhromaždenia pred bytmi politikov. Pán poslanec Gašpar, to sú verejné zhromaždenia na námestiach, ten bod 6b), si ho prečítajte dobre. Ak na hocktorom námestí niektorí obyvatelia povedia, že ich to ruší, tak polícia má právo tú manifestáciu rozpustiť.
Čiže v tieni toho nešťastia sa tu prijímajú ďaleko radikálnejšie, ďaleko radikálnejšie obmedzenia verejného zhromažďovania a to je kľúčový problém celého ponovembrového vývoja. Tu proste, prepáčte, ale tu narazíte na nás, veľký odpor. Budeme sa domáhať na Ústavnom súde, budeme žiadať prezidenta, aby ten zákon vrátil, ak bude treba, obrátime sa aj na...

Pán poslanec Gašpar, vy ste vo svojom príspevku ani sa tak nedotýkali toho skráteného konania, ako ste obhajovali v jednej pasáži, že nenarušujete, tento zákon nenarušuje žiadne právo zhromažďovať sa, takže ak dovolíte, k tomu sa vyjadrím.
V bode 6 a ods. f) sa hovorí, že možnosť rozpustiť verejné zhromaždenie aj z dôvodu, kde rušia niektorých obyvateľov možno na Námestí SNP, Hviezdoslavovom námestí a podobne. Pán poslanec Gašpar, to je orwellovská totalitná inoreč, kde môžete čokoľvek dať. Čokoľvek tam môžete strčiť a príde polícia a rozpustí to zhromaždenie.
25. marca 1988 prišla polícia na Hviezdoslavovo námestie ako dôvod, že rozpúšťa to zhromaždenie, Sviečkovú manifestáciu, bolo, že nevieme zabezpečiť organizáciu pokojnú, a potom nastúpili vodné delá, obušky, psy a tak ďalej. To poznáme. Dnes je to pamätný deň.
A dnes môže byť dôvod, že rušíme niektorých obyvateľov, a príde polícia a môže rovnako postupovať, pokiaľ ľudia neodmietnu. Čiže prosím vás, v tomto je duch tohto zákona podobný duchu zákonov, na základe ktorých nás mlátili nielen v Bratislave, ale v Prahe pri Palachových dňoch a podobne.
Proste nejde to, je to protiústavné a je to aj proti princípom Európskej únie, ktorej sme aj riadnym členom. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, vďaka za vaše vystúpenie. Ja by som vás chcel doplniť jedným bodom, ktorý, na ktorý by mala odpovedať aj pani ministerka. Členov rady volí podľa § 11 ods. 3, piatich členov rady volí a odvoláva Národná rada. A potom je tam § 14 skončenie funkcie členov rady odsek 2 - Minister kultúry alebo Národná rada, podľa toho, kto je členom rady, kto člena rady do funkcie ustanovil, odvolá. To je v rozpore s nezávislosťou poslanca. Poslancovi môžu zaniknúť teda podmienky, aby bol, členovi rady môžu zaniknúť podmienky, aby bol v rade, ale Národná rada ho nemusí odvolať, pretože každý poslanec je nezávislý vo svojom hlasovaní. Čiže mne sa osobne zdá, že tu by malo jednoducho byť automaticky. Aj tí, ktorí nespĺňajú podmienky alebo prestali spĺňať, že by stratili členstvo v rade a nie, aby ich odvolávala Národná rada, pretože ich nemusí odvolať.

Pán poslanec Michelko, vy hovoríte o podlých časoch po roku, po roku 1998. Podkladáte ich takými argumentami, akože ľudia na tých poschodiach mali päť minút na vykonanie toalety, toalety. To už nechávam na súdnosť každého človeka.
Pán poslanec Michelko, vy bránite najčernejšie obdobie ponovembrových dejín Slovenska, obdobie mečiarizmu, obdobie únosov, vrážd, medzinárodnej izolácie, divokej privatizácie a bitia novinárov. Slovenská televízia stála v prvej línii obrany tohto obdobia. Pán poslanec Michelko, ja ako relikt dávnych čias som stál v prvej línii vtedy zápasu proti mečiarizmu. Utŕžil som za to celkom slušnú bitku pred mojím domom, bol som sledovaný na ulici, neustále atakovaný a na toto obdobie som absolútne hrdý. Rovnako dnes sa angažujem proti nekultúrnej politike, pán poslanec Michelko, ktorej symbolom sa, žiaľ, stávate vy ako začínajúci politik. Vy ste, ideovo stojíte na tejto strane, druhej strany barikády celý svoj čas, ideovo a publicisticky. Sledujú vás dávno v Slovenských národných novinách, ktoré sú akoby orgánom tohto, by som povedal, smeru netolerancie.
Ale chcem vás upozorniť, že tak ako obdobie mečiarizmu pominulo a dnes si naňho už nikto nespomenie, tak pominie aj obdobie každej takejto politiky, nekultúry a násilnosti. Proste idete na to veľmi zle. Kultúru sa nedá nijakým spôsobom likvidovať. Kultúra prežije všetko. (Potlesk.)

Pán poslanec Hajko, ty si hovoril o etickej komisii ako možnom, akomsi, akejsi cenzúre televízie. Ja sa na ňu pozriem z druhého pohľadu. Etická komisia je poradný orgán rady. V jej zastúpení sú cirkvi, menšiny, zdravotne postihnutí, šport, veda, novinári, deti, Matica slovenská, samosprávy. Etická komisia bude vytvárať alebo mala by vytvárať dojem, že RTVS bude ideovo nezávislá. Pokiaľ ide o oblasti, ktoré etická komisia zahŕňa, viem si predstaviť, že sa k tej nezávislosti bude približovať, čo už v športe, z olympiády a podobne. Ale najväčšou silou RTVS, teda televízie a rozhlasu je spravodajstvo a politické komentáre. A to bude mať na starosti rada, ktorá bude znovu v rukách jednej strany, a to SNS. V etickej komisii nie je nikto, kto by vedel posúdiť vyváženosť politických komentárov alebo politických správ. Ak v etickej komisii nemá byť niekto z politickej opozície priamo, tak bude len kulisou na krytie propagandy vlády, resp. politiky jednej strany. Čiže v tomto zákone ide o ovládnutie politickej propagandy a spravodajstvo vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, ktorú platíme my všetci, z našich, by som povedal, z našich príspevkov, z našich daní. A etická komisia tam bude hrať len nejakú kulisu, nejakú štafáž a po tejto stránke by som si naozaj zvážil, či by som do takej komisie vôbec išiel.
Ďakujem.

Pán poslanec Hajko, ty si formálne hovoril za klub, ale ty si hovoril za klub aj ideovo, myšlienkovo. Práve pri tvojom pokojnom, ale faktickom prejave som si uvedomil, že tuná, tuná ide vlastne o zápas, o tvár krajiny, zápas o tvár tejto krajiny. Môžeme si položiť otázku, ako môže jedna malá strana, ktorá je vo vláde, alebo ako môže jeden, dvaja ľudia alebo piati ľudia meniť tvár krajiny? No môžu, pokiaľ vládna väčšina ich kryje a podporuje. Čiže teraz ak zápasíme o tvár tejto krajiny, tak hovoríme o zodpovednosti všetkých, ktorí sa zúčastňujú na týchto zákonoch, a ktorí sa tomu vyjadria a ktorí zostanú takto aj zapísaní.
Som veľmi rád, že si vyjadril postoj Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré od novembra ´89 tu zápasí o kultúrne európske Slovensko.

Pán poslanec Blaha, vy ste cielene útočili na Progresívne Slovensko a všetky vaše kroky odôvodňujete tým, čo podľa vás oni predstavujú. Ale tým odvádzate pozornosť od podstaty tohto problému. Hovoríte o národnej kultúre, hovoríte napríklad o tom, že treba podporiť viac Maticu slovenskú. Ja od novembra ´89 sledujem Slovenské národné noviny. Slovenské národné noviny dávno pred tým, ako existovalo Progresívne Slovensko, rozoštvávali celú slovenskú spoločnosť a delili ich na dobrú, dobrých a zlých Slovákov. A toto je hlavný problém, že vy chcete pokračovať v tejto politike, ktorá tvorí genóm, že pod národnou kultúrou rozumiete deliť Slovákov na dobrých a zlých, a tým vytvárate proste stále nepriateľa, bez ktorého neviete žiť.
Ale ja vás chcem upozorniť, že národná kultúra je čosi viac, že je to aj Dóm svätej Alžbety v Košiciach, sú to aj barokové stavby, je to aj Levoča a je to aj Madáč, a je to aj Munkácsy, aj všetci, ktorí tuná boli, a teda že kultúra je univerzálna.
A upozorním vás, že kultúru sa nedá zničiť. Proste kultúra za komunizmu, keď bol tu útlak, dokázala žiť a vytvorili sa úžasné diela. Rád by som vás upozornil, že v novembri ´89 na tribúnach pri páde komunizmu stáli ľudia kultúry. Rád by som vás upozornil, že v ´98. pri páde mečiarizmu stáli ľudia kultúry.
Čiže deliť Slovákov na dobrých a zlých a na tomto budovať národnú kultúru, vás čaká taký istý osud, ako komunistov v ´89., mečiarizmus v ´98. a teda je otázka času, kedy to bude stáť aj vás.
(Potlesk.)

Pán poslanec Michelko, tento váš návrh zákona, ešte viac tento pritvrdzujúci pozmeňujúci návrh, navyše nekonečne siahodlhý, je vrcholným prejavom arogancie a nekompetentnosti politickej moci.
Politická strana, ktorá má 5,6 % a je známa svojou netolerantnosťou a výlučnosťou, si nárokuje rozhodovať o kultúre v celej krajine. Navrhovatelia tohto zákonu na čele s vami, pán poslanec Michelko, sú... v tomto zmysle sa zapisujú do novodobých dejín nekultúry slovenského národa. Napriek tomu sa tak hrdo hlásite k národu.
Ale politickú zodpovednosť za tento absurdný návrh zákona, nesie, nesú všetci, ktorí za, ktorí za neho budú hlasovať. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, ty si tu hovorila príklady o protestoch športových zväzov, o problémoch so spoločnými záchodmi a podobne. To sú fakty, ktoré, ktoré si musíme všetci akceptovať, že tu sú, to sú neni nejaké mýty. Na druhej strane tu zaznelo veľmi veľa príbehov, som zistil, o príbehoch týchto ľudí. Týchto ľudí, ktorí žijú s takýmito problémami a často trpia. Sú to ľudia, ktorí, ktorí majú veľmi ťažký príbeh životný. Tento váš návrh zákona problémy týchto ľudí nezohľadňuje, neberie ich do úvahy, a preto musím povedať, že s takýmto návrhom zákona, že ak tento zákon ublíži čo len jednému človeku alebo ak zraní čo len jedného človeka, tak ja s ním mám problém. Musím to zodpovedne povedať. (Potlesk.)