Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Náhorný Karabach je prapôvodné územie Arménov. Ak sa niektorá ortodoxná cirkev východná nazýva apoštolskou, tak preto, že ju založil priamo niektorý z apoštolov. Arménsku apoštolskú cirkev založil apoštol Bartolomej, ktorý sa predtým volal Natanael a práve v Náhornom Karabachu sú uctievané miesta, je uctievané miesto, kde sa usadil. V roku 1923 pri vzniku Sovietskeho zväzu bolo Arménsko a Azerbajdžan pripojené k Sovietskemu zväzu, ale Stalin vytýčil nové hranice tak, že Náhorný Karabach sa s viac ako 90 % Arménmi stal súčasťou Azerbajdžanu a oblasť Nachičevanu, ktorá je hlboko v Arménsku, kde žili prevažne Azerbajdžanci, pričlenil k Arménsku. A toto sa stalo dôvodom ďalších napätí, z ktorých vyplýva aj dnešná situácia.
V roku 1988 začali nacionalistické napätia v Sovietskom zväze, čo nakoniec v konečnom dôsledku viedlo k jeho rozpadu a začalo to v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku, kde začali pogromy na Arménov. Potom pokračovali násilnosti Azerbajdžanov voči Arménom v Nachičevane. 30. augusta 1991 vyhlásil Azerbajdžan nezávislosť na Sovietskom zväze. Hneď nato 2. septembra 1991 vyhlásil nezávislosť Náhorný Karabach už pod skúsenosťou a pod vplyvom týchto udalostí, ktoré sa udiali v roku 1988.
Následne sa v rokoch 1992 až 1994 rozpútala veľmi krutá vojna medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom, a ktorí, samozrejme, boli podporovaní Arménmi. Stála viac ako 50-tisíc obetí. Karabach vtedy obhájil svoju nezávislosť a uzavreli mier. V septembri 2023 napadol Azerbajdžan druhýkrát Náhorný Karabach a vyhnal vlastne takmer všetkých obyvateľov odtiaľ, vyše 100-tisíc Arménov. Zanechal tam, zanechali tam svoje domovy a majetky. Títo, títo utečenci z Náhorného Karabachu žijú dnes rozptýlení po celom Arménsku, kde ich uchýlili ich proste národní rodáci, súkmeňovci. Azerbajdžan zatkol vtedy osem predstaviteľov Náhorného Karabachu, ktorí sú symbolmi tejto nezávislej, aj keď neuznanej republiky a odvtedy ich drží na neznámom mieste a za neznámych okolností. Sú medzi nimi napríklad traja bývalí prezidenti, predseda parlamentu bývalý, minister zahraničných vecí, štátny, minister a tak ďalej.
Okrem toho medzičasom stále počúvame správy, že Azerbajdžan vlastne mení charakter toho Náhorného Karabachu s tými prapôvodnými, starými arménskymi kostolmi, ktoré mení teraz na kostoly akejsi albánskej pravoslávnej cirkvi, ktorá s týmto územím nemala nikdy nič spoločné. A toto je vlastne to uznesenie, ktorým žiadame, aby Národná rada v zásade vyslovila tri body.
Po prvé, že uznesenie a väznenie, väznenie považuje Národná rada za rozpor so záujmami a závermi OBSE, ktorými signatármi sú Azerbajdžan i Slovensko. Po druhé, žiadame Azerbajdžan, aby prepustil týchto väzňov na slobodu. A po tretie, aby Národná rada informovala o tomto svojom uznesení veľvyslanectvo Azerbajdžanu vo Viedni, veľvyslanectvo Arménska vo Viedni a predsedu vlády, ktorý by mal vykonať takisto potom patričné kroky.
Kolegyne, kolegovia, prosím o súhlas s týmto uznesením a prosím, aby ste teda podporili toto uznesenie, ktoré je dnes vyslovene humánnym a ľudským aktom voči týmto ľuďom, ktorí sú bez súdu, bez obvinenia väznení na neznámom mieste.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ja len pripomínam, že vláda týmto návrhom zákona proste rozkladá bezpečnosť štátu. Akékoľvek to bolo nariadenie legitímne zvolenej vlády a legitímne zvolených orgánov, respektíve menovaných orgánov, akékoľvek nariadenie do budúcnosti vydá vláda alebo niektoré takéto orgány, tak ľudia to nemusia vôbec rešpektovať a budú sa odvolávať na túto amnestiu. Čiže zakladáte niečo, čo do budúcnosti môže znamenať rozklad bezpečnosti štátu.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, k vášmu vystúpeniu by som chcel dodať jednu vec. 5. mája 1995 Národná rada na návrh poslanca SNS Víťazoslava Morica prijala uznesenie, ktorým vyslovila nedôveru vtedajšiemu prezidentovi Michalovi Kováčovi. Za tento návrh hlasovalo 80 vládnych poslancov, jediný z HZDS sa zdržal pán Sečánsky. Vtedy začínajúci politik Robert Fico povedal, za SDĽ, konštatoval, že návrh Víťazoslava Morica bol vopred pripravený a dodal, citujem: „takú hlúposť treba dlho pripravovať". Označil tento postup za protiústavný a vyslovili názor, že koalícia chce prostou väčšinou manifestovať, že nemá rada prezidenta.
Dnes sme v situácii, že vládna koalícia šesťdesiatich poslancov za SMER, SNS a HLAS podávajú návrh uznesenia na prezidenta Kisku. Prezident Kiska bol odsúdený, spáchal čin, za ktorý bol odsúdený, a tým to skončilo. Je zaujímavé, že vládna koalícia to dáva vo chvíli, keď už si novelou Trestného zákona amnestovala ľudí, ktorí by mali rovnako byť postavení pred zodpovednosť. Resp. aspoň teoreticky. Aký je rozdiel medzi prezidentom republiky, ministrom alebo akýmkoľvek ústavným činiteľom? Jedine v ústavnom postavení. A z morálneho hľadiska pre spoločnosťou žiadny. Či aj dneska vládna koalícia potrebuje, má potrebu takto ponížiť prezidenta, tak jej pripomínam, že kde sú tí osemdesiati poslanci, ktorí vtedy tak trápne hlasovali proti Michalovi Kováčovi, kde je vtedy predseda vlády? To bolo HZDS, SNS a ZRS, kde sú predsedovia ich strán. A pripomínam vám, že takto raz trápne vyznie aj vaše toto uznesenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán podpredseda, vy ste spomínali v takom divnom tóne ten film o pani prezidentke.
Ja sa vám chcem opýtať, prečo doteraz nevznikol žiadny film o Štúrovi, Hlinkovi, Štefánikovi alebo akýkoľvek film, ktorý by ste vy akceptovali ako zaujímavý film. Slovenská národná strana bola od novembra, alebo od volieb ’90 pätnásť rokov vo vláde, 15, ja som si to vyrátal pre istotu, prečo ona sa nezasadila, aby nejaký film vznikol. Čiže hovoríte, tento film nemal vzniknúť, ale pritom sa nezaangažovať, aby vôbec nejaký vznikol, ktorý by ste akceptovali, tak ak dovolíte, to nie je naša chyba, pozrite sa do svojich radov.

Pán poslanec Dostál, po voľbách boli politické rokovania na pôde Národnej rady. Tam bolo dohodnuté posty predsedov výborov, posty členov výborov. Podľa politickej dohody predseda kontrolného výboru na SIS bol daný SaS-ke a bola to pani Kolíková. Keď bola odvolávaná, my sme hlasovali proti a dali sme jasné politické stanovisko, že koho si dá SaS-ka, tak toho budeme podporovať, lebo jej to patrí. Keď bude dávať stále pani Kolíkovú, budeme dávať stále, podporovať pani Kolíkovú. Podľa tých istých dohôd sme sa my v KDH vzdali postu akéhokoľvek predsedu výboru, ale žiadali sme za to dve miesta vo výbore pre sociálne veci. Čiže bola to taká istá politická dohoda. A čo teda je na tom nedemokratické, že sa dožadujeme tej istej politickej dohody, aká bola v prípade SaS-ky a predsedníčky výboru? Ak sa pani Holečková, Bajo Holečková prihlási do ktorého výboru, ktoréhokoľvek výboru, celý klub KDH bude za ňu hlasovať. A pokiaľ by nemala byť nikde zvolená, tak sa budeme toho dožadovať a budeme verejne vystupovať.
A keď vy hovoríte, že my máme byť veľkorysí v tom, aby sme teda vzhľadom na túto pôvodnú dohodu po voľbách teda rezignovali a boli veľkorysí, no tak dovoľte, aby som na oplátku ja vás vyzval vás k veľkorysosti. Navrhnite pani Holečkovú za predsedníčku výboru na kontrolu SIS, my ju podporíme. Buďte veľkorysí! (Potlesk.)

Pán predsedajúci, zvolanie ústavnoprávneho výboru teraz podľa mojej mienky nemá žiadny zmysel. Nemôže sa viesť vo vecnej atmosfére, pretože nemáme k tomu podklady, nie sme dostatočne pripravení. V tejto situácii vypätej, emocionálnej to bude čiste politické rozhodovanie, preto vás žiadam, aby ste odložili rokovanie ústavnoprávneho výboru o tejto otázke na neskôr, aby sme sa aspoň z toho mohli vyspať. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, ja vám ďakujem, že ste pochválili túto veľmi kompetentnú a obsiahlu a zaujímavú správu. V tejto súvislosti by som vás rád doplnil tromi otázkami na pani predsedníčku.
Po prvé, anonymy. To je, samozrejme veľmi háklivá vec, akýsi prežitok ešte z čias komunizmu. Anonym môže zahltiť, anonym môže zahltiť takú inštitúciu a môže sa ukázať, že je to záležitosť nejakých ľudí, ktorí majú túto záľubu v písaní anonymov, a po ďalšie, samozrejme, že to má trošku háklivú stránku pri výchove občanov, že my by sme mali ľudí vychovávať predsa k akejsi statočnosti. Chcem sa preto opýtať, z tých anonymov, ktoré ste dostali, koľko sa ukázalo pravdivých, opodstatnených. To je prvá otázka.
A druhá otázka, že či na vašom úrade zažívate aj nejaké politické alebo sociálne, alebo vyhrážky, nejaké tlaky.
Ďakujem.

Najprv chcem povedať, že návrh novely tohto zákona je legitímny, v každej demokratickej spoločnosti treba takéto problémy otvoriť a tuto sa ku nim postaviť. Mám tieto tri doplňujúce otázky, keby ste mi ich mohli zodpovedať.
K akým náboženským smerom sa hlásia tí ľudia, ktorých, ktorí tvoria tých 56-tisíc? Tie nové trendy, ktoré sú to smery, keby ste mohli popísať.
Druhá, tých šesťtisíc budhistov, akým spôsobom sa oni hlásia k tomu budhizmu, alebo ako, ako? Len tým, že sa zaregistrujú, že sú budhisti, alebo, alebo už nejakým spôsobom praktikujú svoje náboženstvo?
A tretia je taká asi najháklivejšia, že akým spôsobom chcete odhadnúť prípadnú možnosť registrovania tých manipulatívnych náboženstiev? Pretože je úplne samozrejmé, že v tom návrhu, ktorý oni predložia, nebudú nič také spomínať. To je logické. A ak budú zaregistrované, samozrejme, nesie to nebezpečenstvo, že oni dostanú možnosť potom už pôsobiť v médiách a podobne. A poprípade, ak sa medzičasom zistí, že oni sú manipulatívne a škodlivé, je možné v novele zákona ich zrušiť? Navrhujete aj takú možnosť, že ich štát má právo zrušiť?
To je zatiaľ, tieto tri otázky by som rád počul.

Pani poslankyňa, je tu jeden problém. V roku 1951 bol v Československu prijatý interrupčný zákon, a do roku 1989 ak nejaký lekár odmietol povedzme z náboženského presvedčenia robiť interrupcie, nemohol robiť gynekológiu, musel odísť.
V roku 1990 po júnových voľbách, Vladimír Mečiar bol predseda vlády a ministrom zdravotníctva sa stal Rakús, ktorý dal vyhlášku ministerstva, že ak niektorý lekár nechce robiť interrupcie, že nemusí a má právo byť ďalej na gynekológii. To platí až dodnes.
Tu je ten problém, že keby sa toto prijalo ako základné ľudské právo, tak my by sme sa mohli vrátiť tam, kde sme boli za komunizmu, že človek, ktorý má výhradu vo svedomí s problémom vykonávať interrupcie, a to mu všetci musíme uznať, že by nemohol robiť gynekológiu, že keď je to základné ľudské právo. To je problém, ktorého ste sa vy nedotkli. Ja sám neviem, ako je to chápané potom v tej, v tej následnej legislatíve, ale obávam sa, že toto bude z toho vyplývať. V tom je ten problém, v tom ja vidím ten problém.

Pán predsedajúci, dnes došlo na pôde Národnej rady k niečomu, čo sa úplne vymyká nášmu civilizačnému prostrediu. Poslanec Richard Glück ráno na tlačovke SMER-u predniesol na adresu Michala Šimečku tieto slová, citujem: „Pán Šimečka mladší dostal tú nenávisť proti slovenskému národu takpovediac v materskom mlieku." Ak je niekomu čudné, že tu o tom hovorím, tak nech si každý predstaví, že by niekto na jeho matku verejne povedal, že ho nadájala nenávisťou voči čomukoľvek.
Navrhujem preto, aby Národná rada bezodkladne prijala toto uznesenie: „Národná rada odsudzuje výrok Richarda Glücka, ktorý hlboko uráža materstvo a uráža všetky matky, ktoré sa s láskou starajú o zdravie a duchovný rast svojich detí a žiada ho, aby sa Michalovi Šimečkovi a jeho matke verejne ospravedlnil." (Potlesk.)