Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, dôvera nie je formalita. Dôvera nie je hlasovacia mašina. Dobre, nie je niečo, čo si vláda vypýta len preto, že má v parlamente väčšinu. Dôvera sa opiera o výsledky, plán a pravdivosť. Táto vláda nemá výsledky, nemá ani plán. A nie je ani pravdivá voči občanom Slovenskej republiky. Táto vláda nemá dôveryhodný plán. Ja som to aspoň tu v pléne Národnej rady nepočul. A táto vláda nehovorí ľuďom pravdu o tom, aký vážny stav je verejných financií. KDH nebude hlasovať za dôveru vláde Roberta Fica. Nie preto, že by sme nechceli, aby Slovensko uspelo, práve naopak. Preto, že chceme, aby Slovensko malo vládu, ktorá dodržiava ústavu, hovorí ľuďom pravdu, nezvyšuje dane bez výsledku, chráni budúcnosť detí, myslí na regióny a rozumie tomu, že štátne financie nie sú iba hrou politikov, ale istotou rodín. Slovensko potrebuje pokojné, zodpovedné a pravdivé riadenie. Nie vládu, ktorá sa tvári silne, ale necháva krajinu slabnúť. Nie vládu, ktorá hovorí o suverenite, ale zadlžovaním ju ohrozuje. Nie vládu, ktorá si pýta dôveru, ale nevie ľuďom ukázať výsledok. Preto hovoríme jasne: v tejto vláde dôveru vysloviť nemôžeme. Slovensko si zaslúži vládu, ktorá nebude žiť na účet budúcnosti. Slovensko si zaslúži vládu, ktorá bude ľuďom slúžiť, nie im posielať účet za vlastné zlyhania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Ja sa v tej sále dozvedám stále nové a nové veci. Dnes som sa dozvedel, už to pán Ivan Štefunko síce povedal, že vláda má pod kontrolou nejaké médiá, tak bolo by dobré, pán Macášek, že by ste aj povedali, ktoré to sú, lebo potom sa nachádzame v zvláštnej krajine. Ja som rád, že tu je pán minister zdravotníctva. Škoda, že si to chcete iba takto tu na ping-pong s pánom Stachurom vydiskutovať. Prečo s ním nejdete do diskusie do obednej nedeľnej debaty? Diskusie. Tam si to vydiskutujte. Prečo nejde pán minister obrany do nedeľnej diskusie s pánom Stachurom alebo s pánom Ferom Majerským? Prečo tam si to nevydiskutujú, ale sú tu samé osočovania, koľko státisícov zobral pán Stachura za momky. No ani nula. Nulu. Ani jedno euro nezohnal. Nulu. Nič. Pán Stachura nemal ani jednu momku. Takže ho neosočujte, neobviňujte, nič z toho nie je pravda. Vláda ide požiadať po siedmich mesiacoch o dôveru. Tých sedem mesiacov potvrdil aj Ústavný súd, čiže demaskoval vás a ja samozrejme viem, že my vás tu nepresvedčíme, že tú dôveru, aby ste si získali nejakým iným spôsobom. Na jednej strane mi je mnohých z vás aj ľúto, lebo vás poznám ako serióznych ľudí. Máme možnosť debatovať tu v kuloároch chodieb Národnej rady. A je mi ľúto, ako slepo dôverujete tejto vláde. Je mi naozaj ľúto mnohých z vás. Je mi ľúto mnohých serióznych a čestných starostov z tejto vládnej koalície, ktorých poznám. A slepo dôverujú niektorým poslancom a vládnym predstaviteľom z vašej vlády. Je mi naozaj ľúto, lebo táto slepá dôvera vedie našu krajinu do pekla. Vedie ju na grécku cestu. A sme už na nej. Nehovorím to ja, hovoria to ekonómovia, hovoria to odborníci. Ústavné pravidlá jasne hovoria, že nás tu dotlačili do tohto stavu. To treba povedať úplne jasne. Občan si nemôže vybrať, či dodrží zákon. Nemôže. Živnostník si nemôže vybrať, či zaplatí odvody. Rodina si nemôže vybrať, či zaplatí faktúry, ale vláda Roberta Fica si mesiace vyberala, či splní vlastnú ústavnú povinnosť. Toto nie je iba právny problém. Toto je problém tej dôvery, o ktorej tu hovorím. Mnohých z vás si vážim. Ale dospeli ste na cestu a doviedli ste aj túto krajinu na grécku cestu. Lebo štát nemôže od ľudí žiadať disciplínu. A sám pri základných pravidlách hľadá len a len výhovorky. Slovensko má dnes verejný dlh viac ako 83 miliárd €, dlh presiahol 61 % HDP, deficit je okolo 6 miliárd ročne. A podľa odhadov Európskej komisie sa môže bez zmeny politiky ďalej len a len zhoršovať. Vláda pritom ľuďom už zobrala. Tým, že im siahla na životné istoty, zvýšila im DPH, zaviedla transakčnú daň, zvýšila tlak na podnikateľov, zrážala rodinám život a firmám a podnikateľom sa žije ťažšie. Lenže výsledok nevidíme. Ľudia platia viac, dlh rastie a podnikatelia viac a viac sa trápia s tým, či prepustia niekoho zo svojej firmy. Alebo dokonca, či zatvoria prevádzku. Rodiny sa trápia ešte viac. Dávajú si otázku, či zaplatia deťom krúžky, alebo ich z nich odhlásia. Toto je najväčší problém tejto vlády. Vyberá od ľudí viac peňazí, nedáva im ale za to lepší štát, nedáva im lepšie služby, nenecháva, nedáva im istotu a nedá im ani pravidelný dobrý život a pravidelný dobrý plat, preto o dlhu nemôžeme hovoriť ako o technickej téme. Dlh nie je tabuľka v rozpočte. Dlh je odložený účet, ktorý raz niekto bude musieť, či chce alebo nechce, zaplatiť. Budujete síce silný štát na úkor toho, že tu máme slabšie rodiny. Hovoríme o tom stále a budeme o tom hovoriť. Chceme silné rodiny, nie silný štát. Nechceme dávať viac a viac kompetencií a peňazí do štátu, ale do rodín. Ak budeme mať silné rodiny, vtedy bude aj silný štát. Vo všetkých vyspelých ekonomikách stojí na silných rodinách silný štát. Nie na silnom štáte, kde rozbujnie štátny aparát, veľa ministerstiev, veľa limuzín, veľa úradníkov, 3647 štátnych tajomníkov, v tomto silné rodiny nikdy nebudú. V tom sa budú iba prejedať peniaze. Keď sa hovorí o gréckom scenári, nie je to strašenie, je to varovanie. Varovanie ekonómov a budem to opakovať stále, ekonómovia hovoria, že sme na gréckej ceste. V Grécku nešlo o jeden zlý rozpočet. Išlo o roky odkladané riešenie problémov, míňalo sa nad možnosti štátu. A politici zakrývali realitu. A keď prišla kríza. Hovoria, že sme na gréckej ceste. V Grécku nešlo o jeden zlý rozpočet. Išlo o roky odkladané riešenie problémov, menilo sa nad možnosti štátu. A politici zakrývali realitu. A keď prišla kríza, už nebol priestor na pokojné riešenie. Prišli rýchle a tvrdé škrty. Takýto scenár by na Slovensku znamenal zásadný prepad životnej úrovne. Stovky tisíc ľudí bez práce, nižšia reálna hodnota dôchodkov, slabé platy, menej peňazí v rodinách, horšie služby štátu. Odklad opravy ciest, škôl či nemocníc, odchod mladých ľudí do zahraničia, ten už je teraz. Slovensko sa vyprázdňuje tým, že talenty odchádzajú do zahraničia. A preto je nezodpovedné, keď vláda míňa čas na politické konflikty, ale nevie predložiť jasný plán, ako ozdraviť verejné financie. Populizmus. Toto sprevádza túto vládu od predvolebnej kampane. Ani náboj na Ukrajinu. Pamätáte si to? Také ste mali billboardy. Dnes vyvážame najviac nábojov na Ukrajinu. Áno, poviete, predávame. Poviete, predávame. Ten náboj zabije ľudský život, či je predaný, darovaný alebo ukradnutý. Vždy zabije ľudský život. Najviac peňazí dávate do vojny. Áno, aj týmto vás demaskujem. Hovorili ste o lacných potravinách, sú drahšie. Hovorili ste o lacných pohonných hmotách, sú drahšie. Tie billboardy si pozrite, nájdite si ich na sociálnych sieťach, máte ich. Toto bol váš populizmus. Dva týždne sme tu rozprávali a počúvali od vás o rodinných príslušníkoch politikov. My tu nie sme na to, aby sme počúvali o životných príbehoch rodinných príslušníkov, ktorí urobili nejaký kiks, kolaps v nejakých verejných dotáciách alebo v niečom podobnom. My sme tu na to, aby sme riešili problémy bežných ľudí. Dva týždne sme tu riešili problémy politikov a otázky nad tým, že či brali alebo nebrali dotácie, kto, kde má syna, brata alebo nejakého politického súkmeňovca. O tom sa to tu odvíjalo celé dva týždne. Namiesto toho, aby sme riešili problémy ľudí. Áno, Fero Majerský povedal, že sme predložili rad dobrých kvalitných zákonov. Boli to zákony o obmedzovaní hazardu. Zbytočne budete v diskusiách rozprávať o tom, že áno, cez šport by nemal byť tak veľmi propagovaný hazard. Prečo ten náš zákon si nezoberiete, neskopírujete, nepodáte ho vy? Už ho tu predkladáme, myslím, že tretíkrát. Dali sme zákon o rodinných kartách. Dali sme zákon o obmedzení sociálnych sietí do 16 rokov pre mladistvých. Prečo sme sa týmto nezapodievali dva týždne? Zapodievali sme sa hlúposťami. Populizmus vás sprevádzal pred kampaňou a sprevádza vás aj teraz. Je mi to ľúto a je to smutné. Dnes dopoludnia som bol v jednej prešovskej firme. Rodinná firma, ktorá z jednej dielne vybudovala jednu z top sedem európskych firiem, top sedem európskych firiem bez jedného eura dotácie. Nezobrali ani jeden cent. Nie je to firma AVISO, ktorá na výskum a vývoj dostala státisíce alebo milióny. Je to rodinná firma, ktorá nedostala ani cent. Pýtal som sa ich, dostali ste nejakú dotáciu od štátu na výskum a vývoj? Nula. Obyčajná nula. Nedostali nič. Toto je obraz tejto vlády. Je to smutné, zarážajúce a idete v tomto celé tieto tri roky. Výsledok vidíme. Slovensko sa nepribližuje západným platom. Skôr sa približujeme západným cenám. Česi nás predbehli, Poliaci sú dávno pred nami. Keď vidíme to tempo, ako čerpajú eurofondy, tak môžeme sa iba zozadu na nich pozerať. Hovoríme tu o decentralizácii, o krokoch, ktoré sú odvážne, zodpovedné, ale prospešné pre krajinu. Ak by sme sa pustili týmito decentralizačnými rozhodnutiami, aby sme zrušili prietokové ohrievače inštitúcií, ktoré sú duplicitné, triplicitné, mohli by sme byť možno už na úrovni Poliakov. My tu máme iba zložité mechanizmy na to, ako by sme sťažili samosprávam, miestnym či krajským, čerpanie eurofondov. Dávame im zbytočné kontroly, obmedzenia a všetky tieto technikálie, ktoré im sťažujú čerpanie eurofondov. Namiesto toho, aby sme ich vyčerpali, zisťujeme, že sa nám predraží táto konkrétna stavba, ktorá je v ktoromkoľvek kraji, iba preto, že od podania žiadosti po finalizáciu prešli dva či aj tri roky. A zmluvu podpisujú tak, že máme november a zisťujeme, že v novembri žiadna stavebná firma nechce prevziať stavbu, lebo nevie nastúpiť na stavbu. Dalo by sa hovoriť veľa príkladov, ale nemám na to čas a chcem nechať priestor ešte kolegom. Áno, máme silný štát alebo chcete budovať silný štát, kde na konci ostanú chudobné a slabé rodiny a bez nich nebude žiaden štát. Odpoveď je jasná. Nemáme v zdravotníctve kvalitné nemocnice, nemáme kvalitné diaľnice. Hovoríte, že už takmer je do Prešova postavená diaľnica. Už pred 20 rokmi mala byť postavená, nie? Už takmer. Už pred 20 rokmi mala byť postavená. A vy iba máte stále výhovorky, stále spomínate nejakého Figeľa, ktorý tu bol pred 15 rokmi ministrom. Nie, je to vaša zodpovednosť. Z 20 rokov takmer 13 rokov ste viedli túto krajinu vy. Nie my. Vy ste ju viedli. Toto je účet Ficovej politiky. Väčší štát, vyšší dlh, viac daní, slabšie výsledky, menej istoty pre ľudí a preto dnes nestačí, aby vláda iba formálne požiadala o dôveru, musí povedať, za čo ju vlastne žiada. Žiada dôveru za dlh nad ústavnými hranicami, žiada o dôveru za vyššiu DPH, za transakčnú daň, za drahší život, za slabší rast ekonomiky, za to, že ľudia platia viac, ale štát nefunguje lepšie? Žiada o dôveru za svoju ústavnú povinnosť, za to, že si svoju ústavnú povinnosť splnila až vtedy, keď na to upozornil Ústavný súd. Dôvera nie je formalita. Dôvera nie je hlasovacia mašinéria. Dôvera nie je niečo, čo si vláda vypýta len preto, že má v parlamente väčšinu. Dôvera sa opiera o plán. O výsledky a o pravdivosť. Táto vláda nemá výsledky. A táto vláda nehovorí ľuďom pravdu. Ani o tom, aký vážny stav je verejných financií. KDH bude hlasovať proti tomu, aby ste túto dôveru dostali. Nemôžete dostať dôveru za to, že ste uvrhli našu krajinu do takého stavu, v akom je. Nie preto, že by sme nechceli, aby Slovensko uspelo. Práve naopak, pretože chceme, aby Slovensko malo vládu, ktorá dodržiava ústavu, hovorí ľuďom pravdu, nezvyšuje dane bez výsledku, chráni budúcnosť detí, myslí na regióny a rozumie tomu, že štátne financie nie sú iba hra politikov, ale istota rodín. Slovensko si zaslúži vládu, ktorá bude ľuďom slúžiť. Nie im posielať účet za vlastné zlyhania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Ja sa v tej sále dozvedám stále nové a nové veci. Dnes som sa dozvedel, už to pán Ivan Štefunko síce povedal, že vláda má pod kontrolou nejaké médiá, tak bolo by dobré, pán Macášek, že by ste aj povedali, ktoré to sú, lebo potom sa nachádzame v zvláštnej krajine. Ja som rád, že tu je pán minister zdravotníctva. Škoda, že si to chcete iba takto tu na ping-pong s pánom Stachurom vydiskutovať. Prečo s ním nejdete do diskusie do obednej nedeľnej debaty? Diskusie. Tam si to vydiskutujte. Prečo nejde pán minister obrany do nedeľnej diskusie s pánom Stachurom alebo s pánom Ferom Majerským? Prečo tam si to nevydiskutujú, ale sú tu samé osočovania, koľko státisícov zobral pán Stachura za momky. No ani nula. Nulu. Ani jedno euro nezohnal. Nulu. Nič. Pán Stachura nemal ani jednu momku. Takže ho neosočujte, neobviňujte, nič z toho nie je pravda. Vláda ide požiadať po siedmich mesiacoch o dôveru. Tých sedem mesiacov potvrdil aj Ústavný súd, čiže demaskoval vás a ja samozrejme viem, že my vás tu nepresvedčíme, že tú dôveru, aby ste si získali nejakým iným spôsobom. Na jednej strane mi je mnohých z vás aj ľúto, lebo vás poznám ako serióznych ľudí. Máme možnosť debatovať tu v kuloároch chodieb Národnej rady. A je mi ľúto, ako slepo dôverujete tejto vláde. Je mi naozaj ľúto mnohých z vás. Je mi ľúto mnohých serióznych a čestných starostov z tejto vládnej koalície, ktorých poznám. A slepo dôverujú niektorým poslancom a vládnym predstaviteľom z vašej vlády. Je mi naozaj ľúto, lebo táto slepá dôvera vedie našu krajinu do pekla. Vedie ju na grécku cestu. A sme už na nej. Nehovorím to ja, hovoria to ekonómovia, hovoria to odborníci. Ústavné pravidlá jasne hovoria, že nás tu dotlačili do tohto stavu. To treba povedať úplne jasne. Občan si nemôže vybrať, či dodrží zákon. Nemôže. Živnostník si nemôže vybrať, či zaplatí odvody. Rodina si nemôže vybrať, či zaplatí faktúry, ale vláda Roberta Fica si mesiace vyberala, či splní vlastnú ústavnú povinnosť. Toto nie je iba právny problém. Toto je problém tej dôvery, o ktorej tu hovorím. Mnohých z vás si vážim. Ale dospeli ste na cestu a doviedli ste aj túto krajinu na grécku cestu. Lebo štát nemôže od ľudí žiadať disciplínu. A sám pri základných pravidlách hľadá len a len výhovorky. Slovensko má dnes verejný dlh viac ako 83 miliárd €, dlh presiahol 61 % HDP, deficit je okolo 6 miliárd ročne. A podľa odhadov Európskej komisie sa môže bez zmeny politiky ďalej len a len zhoršovať. Vláda pritom ľuďom už zobrala. Tým, že im siahla na životné istoty, zvýšila im DPH, zaviedla transakčnú daň, zvýšila tlak na podnikateľov, zrážala rodinám život a firmám a podnikateľom sa žije ťažšie. Lenže výsledok nevidíme. Ľudia platia viac, dlh rastie a podnikatelia viac a viac sa trápia s tým, či prepustia niekoho zo svojej firmy. Alebo dokonca, či zatvoria prevádzku. Rodiny sa trápia ešte viac. Dávajú si otázku, či zaplatia deťom krúžky, alebo ich z nich odhlásia. Toto je najväčší problém tejto vlády. Vyberá od ľudí viac peňazí, nedáva im ale za to lepší štát, nedáva im lepšie služby, nenecháva, nedáva im istotu a nedá im ani pravidelný dobrý život a pravidelný dobrý plat, preto o dlhu nemôžeme hovoriť ako o technickej téme. Dlh nie je tabuľka v rozpočte. Dlh je odložený účet, ktorý raz niekto bude musieť, či chce alebo nechce, zaplatiť. Budujete síce silný štát na úkor toho, že tu máme slabšie rodiny. Hovoríme o tom stále a budeme o tom hovoriť. Chceme silné rodiny, nie silný štát. Nechceme dávať viac a viac kompetencií a peňazí do štátu, ale do rodín. Ak budeme mať silné rodiny, vtedy bude aj silný štát. Vo všetkých vyspelých ekonomikách stojí na silných rodinách silný štát. Nie na silnom štáte, kde rozbujnie štátny aparát, veľa ministerstiev, veľa limuzín, veľa úradníkov, 3647 štátnych tajomníkov, v tomto silné rodiny nikdy nebudú. V tom sa budú iba prejedať peniaze. Keď sa hovorí o gréckom scenári, nie je to strašenie, je to varovanie. Varovanie ekonómov a budem to opakovať stále, ekonómovia hovoria, že sme na gréckej ceste. V Grécku nešlo o jeden zlý rozpočet. Išlo o roky odkladané riešenie problémov, míňalo sa nad možnosti štátu. A politici zakrývali realitu. A keď prišla kríza. Hovoria, že sme na gréckej ceste. V Grécku nešlo o jeden zlý rozpočet. Išlo o roky odkladané riešenie problémov, menilo sa nad možnosti štátu. A politici zakrývali realitu. A keď prišla kríza, už nebol priestor na pokojné riešenie. Prišli rýchle a tvrdé škrty. Takýto scenár by na Slovensku znamenal zásadný prepad životnej úrovne. Stovky tisíc ľudí bez práce, nižšia reálna hodnota dôchodkov, slabé platy, menej peňazí v rodinách, horšie služby štátu. Odklad opravy ciest, škôl či nemocníc, odchod mladých ľudí do zahraničia, ten už je teraz. Slovensko sa vyprázdňuje tým, že talenty odchádzajú do zahraničia. A preto je nezodpovedné, keď vláda míňa čas na politické konflikty, ale nevie predložiť jasný plán, ako ozdraviť verejné financie. Populizmus. Toto sprevádza túto vládu od predvolebnej kampane. Ani náboj na Ukrajinu. Pamätáte si to? Také ste mali billboardy. Dnes vyvážame najviac nábojov na Ukrajinu. Áno, poviete, predávame. Poviete, predávame. Ten náboj zabije ľudský život, či je predaný, darovaný alebo ukradnutý. Vždy zabije ľudský život. Najviac peňazí dávate do vojny. Áno, aj týmto vás demaskujem. Hovorili ste o lacných potravinách, sú drahšie. Hovorili ste o lacných pohonných hmotách, sú drahšie. Tie billboardy si pozrite, nájdite si ich na sociálnych sieťach, máte ich. Toto bol váš populizmus. Dva týždne sme tu rozprávali a počúvali od vás o rodinných príslušníkoch politikov. My tu nie sme na to, aby sme počúvali o životných príbehoch rodinných príslušníkov, ktorí urobili nejaký kiks, kolaps v nejakých verejných dotáciách alebo v niečom podobnom. My sme tu na to, aby sme riešili problémy bežných ľudí. Dva týždne sme tu riešili problémy politikov a otázky nad tým, že či brali alebo nebrali dotácie, kto, kde má syna, brata alebo nejakého politického súkmeňovca. O tom sa to tu odvíjalo celé dva týždne. Namiesto toho, aby sme riešili problémy ľudí. Áno, Fero Majerský povedal, že sme predložili rad dobrých kvalitných zákonov. Boli to zákony o obmedzovaní hazardu. Zbytočne budete v diskusiách rozprávať o tom, že áno, cez šport by nemal byť tak veľmi propagovaný hazard. Prečo ten náš zákon si nezoberiete, neskopírujete, nepodáte ho vy? Už ho tu predkladáme, myslím, že tretíkrát. Dali sme zákon o rodinných kartách. Dali sme zákon o obmedzení sociálnych sietí do 16 rokov pre mladistvých. Prečo sme sa týmto nezapodievali dva týždne? Zapodievali sme sa hlúposťami. Populizmus vás sprevádzal pred kampaňou a sprevádza vás aj teraz. Je mi to ľúto a je to smutné. Dnes dopoludnia som bol v jednej prešovskej firme. Rodinná firma, ktorá z jednej dielne vybudovala jednu z top sedem európskych firiem, top sedem európskych firiem bez jedného eura dotácie. Nezobrali ani jeden cent. Nie je to firma AVISO, ktorá na výskum a vývoj dostala státisíce alebo milióny. Je to rodinná firma, ktorá nedostala ani cent. Pýtal som sa ich, dostali ste nejakú dotáciu od štátu na výskum a vývoj? Nula. Obyčajná nula. Nedostali nič. Toto je obraz tejto vlády. Je to smutné, zarážajúce a idete v tomto celé tieto tri roky. Výsledok vidíme. Slovensko sa nepribližuje západným platom. Skôr sa približujeme západným cenám. Česi nás predbehli, Poliaci sú dávno pred nami. Keď vidíme to tempo, ako čerpajú eurofondy, tak môžeme sa iba zozadu na nich pozerať. Hovoríme tu o decentralizácii, o krokoch, ktoré sú odvážne, zodpovedné, ale prospešné pre krajinu. Ak by sme sa pustili týmito decentralizačnými rozhodnutiami, aby sme zrušili prietokové ohrievače inštitúcií, ktoré sú duplicitné, triplicitné, mohli by sme byť možno už na úrovni Poliakov. My tu máme iba zložité mechanizmy na to, ako by sme sťažili samosprávam, miestnym či krajským, čerpanie eurofondov. Dávame im zbytočné kontroly, obmedzenia a všetky tieto technikálie, ktoré im sťažujú čerpanie eurofondov. Namiesto toho, aby sme ich vyčerpali, zisťujeme, že sa nám predraží táto konkrétna stavba, ktorá je v ktoromkoľvek kraji, iba preto, že od podania žiadosti po finalizáciu prešli dva či aj tri roky. A zmluvu podpisujú tak, že máme november a zisťujeme, že v novembri žiadna stavebná firma nechce prevziať stavbu, lebo nevie nastúpiť na stavbu. Dalo by sa hovoriť veľa príkladov, ale nemám na to čas a chcem nechať priestor ešte kolegom. Áno, máme silný štát alebo chcete budovať silný štát, kde na konci ostanú chudobné a slabé rodiny a bez nich nebude žiaden štát. Odpoveď je jasná. Nemáme v zdravotníctve kvalitné nemocnice, nemáme kvalitné diaľnice. Hovoríte, že už takmer je do Prešova postavená diaľnica. Už pred 20 rokmi mala byť postavená, nie? Už takmer. Už pred 20 rokmi mala byť postavená. A vy iba máte stále výhovorky, stále spomínate nejakého Figeľa, ktorý tu bol pred 15 rokmi ministrom. Nie, je to vaša zodpovednosť. Z 20 rokov takmer 13 rokov ste viedli túto krajinu vy. Nie my. Vy ste ju viedli. Toto je účet Ficovej politiky. Väčší štát, vyšší dlh, viac daní, slabšie výsledky, menej istoty pre ľudí a preto dnes nestačí, aby vláda iba formálne požiadala o dôveru, musí povedať, za čo ju vlastne žiada. Žiada dôveru za dlh nad ústavnými hranicami, žiada o dôveru za vyššiu DPH, za transakčnú daň, za drahší život, za slabší rast ekonomiky, za to, že ľudia platia viac, ale štát nefunguje lepšie? Žiada o dôveru za svoju ústavnú povinnosť, za to, že si svoju ústavnú povinnosť splnila až vtedy, keď na to upozornil Ústavný súd. Dôvera nie je formalita. Dôvera nie je hlasovacia mašinéria. Dôvera nie je niečo, čo si vláda vypýta len preto, že má v parlamente väčšinu. Dôvera sa opiera o plán. O výsledky a o pravdivosť. Táto vláda nemá výsledky. A táto vláda nehovorí ľuďom pravdu. Ani o tom, aký vážny stav je verejných financií. KDH bude hlasovať proti tomu, aby ste túto dôveru dostali. Nemôžete dostať dôveru za to, že ste uvrhli našu krajinu do takého stavu, v akom je. Nie preto, že by sme nechceli, aby Slovensko uspelo. Práve naopak, pretože chceme, aby Slovensko malo vládu, ktorá dodržiava ústavu, hovorí ľuďom pravdu, nezvyšuje dane bez výsledku, chráni budúcnosť detí, myslí na regióny a rozumie tomu, že štátne financie nie sú iba hra politikov, ale istota rodín. Slovensko si zaslúži vládu, ktorá bude ľuďom slúžiť. Nie im posielať účet za vlastné zlyhania. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som vyzvať pána poslanca Barteka, aby sa ospravedlnil pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi za urážku, ktorú mu adresoval dnes ráno. Ak by nebolo takých bojovníkov za slobodu a demokraciu, ako je František Mikloško, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou nesedel v tejto snemovni ani pán poslanec Bartek. A jedným dúškom (potlesk), a jedným dúškom chcem dodať, že prednedávnom sme tu mali plné reči toho, aký máme prijať etický kódex. Tak v prvom rade by mali svoje správanie upriamiť podľa neho tí, ktorí zaň hlasovali, ktorí ho predkladali a vyžadujú to aj od opozície. Buďte nám príkladom! (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Opäť, ja nebudem básniť, skúsim nakresliť taký obraz, lebo myslím, že Peter ty si spomínal, že obraz Slovenska. Či sme naozaj peknou krajinou alebo či sme iba nejakým gýčom. No, keď vidíte niekedy také karikatúry pokreslené husto osobami, pohorím, autami, mestami, budovami a keby ste si tak predstavili Slovensko a slovenskú politiku, tak by ste možno naozaj zistili, že sme takým gýčom. Že sme takým gýčom, kde sa v jeden deň povie, že ani náboj na Ukrajinu, na druhý deň zistíme aj keď príde táto vláda, že najviac nábojov sa vyváža na Ukrajinu. A pritom oni povedia, ale my sme to vtedy takto nemysleli. My sme to mysleli ináč, že ani jeden náboj zadarmo na Ukrajinu. No, tak rozdiely vnímame asi iba my. Rómske osady bez kanálov, slovenské školy bez študentov, to sú tie pokreslené, gýčové, slovenské budovy. Ale my chceme mať pekné Slovensko. Chceme ho mať plné detí, plné úspešných ľudí, plné krásneho a čistého životného prostredia. Budujeme takú krajinu? Ja chcem, aby v každej jednej obci a to je jedno či tá rómska osada je na východe krajiny alebo niekde na západe alebo na strednom Slovensku, mala kanál, mali deti, ktoré sa vedia umyť pod tečúcou vodou. Viem, koľko ich je, viem, koľko ich bude o pár rokov a ak sa im nebudeme venovať, bude to časovaná bomba, ktorá naozaj nebude generovať produkt pre túto krajinu, ale bude nám na škodu. Robme všetko preto, aby títo ľudia boli pre dobro a osoh tejto krajiny. Veľa ďalšieho by som povedal. Ďakujem za vaše faktické.

Nemám to v rýmoch, ale prajem všetkým príjemné dobré ráno a budem rozprávať o tom, ako to táto vláda nezvláda a to bol rým teda tak jediný asi. Mnohé veci, ktoré som si pripravil, už nepoviem, lebo boli tu povedané niekoľkými z vás a opakovane, takže niektoré časti aj vypustím, ale každá vláda má jednu veľmi dôležitú úlohu. Pomáhať ľuďom, pomáhať rodinám, pomáhať tým, ktorí žijú na Slovensku, aby sa im žilo lepšie. Dokonca aj to naše heslo, ktoré sme počuli tu v tejto sále v rámci Programového vyhlásenia vlády lepšie, bezpečnejšie a ako ešte bolo to tretie slovo pokojnejšie žiť tu na Slovensku. Lepšie, bezpečnejšie a pokojnejšie. Ani pokoj, ani bezpečnosť, ani naozaj tým ľuďom sa nežije lepšie. Na druhej strane sa mi zdá, že táto vláda slúži viac sebe ako ľuďom. Všetky legislatívne procesy, ktoré tu prebiehali, akoby sme v podtóne cítili, že sa tam viac upriamuje pozornosť na tých, ktorí buď sú aktuálne vo vláde alebo riadili nejaké rezorty alebo nejaké štátne inštitúcie a majú nejaký problém so zákonom. Bolo to tak viackrát, naprávali sme to alebo boli sme svedkami toho, ako táto vláda, ktorá teraz vládne, sa snaží to napraviť, aby im to vyhovovalo tak, aby bolo všetko v poriadku. Dokonca mne to až bolo také divné, že tá rôznorodá opozícia, ktorá je po mojej pravej ruke, je zjavne nezlučiteľná, nespojiteľná v mnohom aj preto, že si liezli po sebe ešte v predchádzajúcej vláde a zrazu títo ľudia boli spolu na jednej tribúne. Čiže tejto vláde sa podarilo dať dohromady takých ľudí, ktorí by už nikto nikdy v živote nepovedal, že raz budú sedieť za jedným stolom alebo stáť na jednej tribúne na protestoch. Áno. Sú veci, ktoré nás rozdeľujú a sú veci, ktoré nás totálne spájajú, lebo máme veľký rešpekt pred tým, keď je porušený zákon a spravodlivosť a vtedy vieme nájsť spoločnú reč, ale to nie preto, že my sme cielene išli po týchto atribútoch a po týchto veciach, ktoré nás spájajú. Pretože ste nás vy vyprovokovali k tomu, že sme našli spoločnú reč. Vláda má pomáhať vtedy, keď je ťažko a naozaj na Európu, ale aj na Slovensko prišli ťažké roky, ťažké dni a nie brať, keď ľudia potrebujú pomôcť a počítajú každé euro. A predsa dnes Slovensko zažíva zvyšovanie daní, okresanie daňového bonusu čo mimoriadnym spôsobom pomáhalo rodinám a viem, z akých peňazí sa vyplácali daňové bonusy, lebo sám pôsobím v samospráve a každý jeden primátor, župan, starosta mali problém urobiť rozpočty tak, aby pokryli všetky výdavkové časti, ale predsa len si povedali, dofrasa, bude pomôžeme tým, ktorí to potrebujú najviac rodinám. Zaťali sme zuby a pracovali sme, ale dnes už aj tie daňové bonusy sú fuč, dnes už aj rodičovský bonus je minulosťou a tí, ktorí mali možnosť byť odmenení za to, že priviedli na tento svet deti, ktoré pracujú, platia dane ...
===== ... rodinám. Zaťali sme zuby a pracovali sme, ale dnes už aj tie daňové bonusy sú fuč, dnes už aj rodičovský bonus je minulosťou a tí, ktorí mali možnosť byť odmenení za to, že priviedli na tento svet deti, ktoré pracujú, platia dane, pôsobia tu na Slovensku, tak ich rodičia budú mať z toho akú takú výhodu, tak o toto prišli títo ich rodičia, ktorí tu tvorili hodnoty celé tie roky.
Mladí ľudia, kde sú, čo plánujú a kde chcú ísť? To je ďalší problém na Slovensku. Každý má svoje štatistiky, ale naozaj, keď prídete na gymnázium, polovička rúk sa dvihne a povie, že chcú ísť študovať do zahraničia. Toto sú vážne problémy Slovenska. Niet väčšej hodnoty ako je ľudský kapitál. Ja keď som prišiel pred ôsmimi rokmi za župana, snažil som sa udržať čo najviac mladých ľudí v kraji. Tak sme spustili duálne vzdelávanie, potom som zistil, že ono už je spustené. Mali sme v ňom 82 mladých ľudí. Dnes ich tam máme tisíc šesťsto. Tisíc šesťsto mladých ľudí, ktorí pracujú na zmluvu a vieme, že skončia vo firme pre ktorú vykonávali svoju prax. Tam budú pracovať, majú garantovanú robotu, majú garantované brigády cez prázdniny. Robme motivačné programy pre mladých ľudí. Toto je cesta. My im dláždime cestu do Čiech alebo niekde do zahraničia na vysoké či stredné školy, kde potom ostanú a tam aj pracujú. Tí mladí ľudia neodchádzajú preto, že by sa im tu nepáčilo alebo že tu nechcú ostať. Odchádzajú preto, lebo tu nevidia príležitosti na svoju budúcnosť. A preto tiež, že im vláda Roberta Fica nedáva dôveru veriť v lepší zajtrajšok. Ja som videl aj mladých ľudí v rómskych osadách. Na východe Slovenska ich máme veľa. Tu sa možno stretnete v Bratislave s pracujúcimi Rómami a tí naozaj majú nejaké zručnosti, pracujú tu, pôsobia tu, zarobia si peniaze, prídu ich minúť späť. Lenže rómske osady na východe sú trošku špecifické. Tie deti sú vylúčené už na začiatku. Na samom začiatku, keď prídu do škôlky každý sa čuduje, že prečo si nevie umyť ruky, prečo nevie spláchnuť, prečo to, prečo ono. Ako, keď prvýkrát v živote vidí tečúcu vodu v škôlke, prvýkrát v škôlke vidí tečúcu vodu, splachovací záchod a všetko to, čo im vyčítajú učiteľky, že prečo nemajú hygienické návyky. Kde ich majú získať? Čo je s envirofondom? Čo sa s ním robí? Prečo sa nebudujú kanalizácie všade tam, kde je potrebné? Máme 60 % obcí bez kanalizácie. Nebudem spomínať všetko, ale zabolí ma, keď vidím ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity má pod sebou takmer jednu miliardu eur, ale 60 % z týchto peňazí chce vyčleniť na mäkké aktivity, na nie kapitálové aktivity. Mňa prekvapilo napríklad aj to, že posledný projekt do ktorého sa pustil za sedemnásť miliónov eur je tak srandovný, že spustenie projektu na kreovanie mäkkých zručností rómskych komunít. Čiže skončia rómske hliadky tam, kde si Rómovia zvykli pracovať, pravidelne chodia do roboty, prevádzajú deti, sprevádzajú deti do škôlky alebo do školy, učia ich ako prejsť bezpečne cez prechod pre chodcov a my tento projekt zrušíme, lebo už niet peňazí naňho, prepustíme a dáme ich na úrad práce, tých, ktorí pracovali, ale vytvoríme iný projekt pre nejakých dvesto či tristo ľudí za sedemnásť miliónov eur na kreovanie nejakých mäkkých zručností pre rómskych obyvateľov. Ja sa niekedy strácam naozaj v týchto rómskych politikách, lebo najviac zo všetkej rómskej komunity ich žije v Prešovskom samosprávnom kraji. Máme už okresy kde je viac Rómov ako majority. A bude tých okresov viac. Stále viac, ono to rastie geometricky. Poviem vám jeden príklad, keď sme v jednej obci Lomnička budovali strednú školu. Áno, v obci stredná škola pre Rómov, iba pre Rómov. Tak tam bolo na začiatku budovania nejakých dvetisícsto Rómov. Po roku a pol alebo takmer dvoch rokoch tam už bolo tritisíc Rómov. Dobre počujete. Z toho, z tých tritisíc Rómov jedna tretina sú deti, ktoré navštevujú škôlku, základnú školu alebo tú našu strednú školu. Tí Rómovia geometrickým radom rastú. My keď pre nich budeme pestovať projekty alebo vytvárať projekty na mäkké zručnosti, stratíme sa. Žiadna vláda im tam nevybudovala práčovňu, žiadna vláda im tam nevybudovala kanál či vodovod. Všetko vybudovali rehoľné sestry cez zahraničné projekty a vyšší územný celok Prešovský samosprávny kraj cez eurofondy. Ako sme sa tam dostali? Povedzte mi, že štát si nenájde cestu k Rómom, aby im vybudoval vodovod, kanalizáciu, dobrú kvalitnú základnú, materskú škôlku, ale pestuje tam projekty a vytvára, kreuje projekty na mäkké zručnosti. Vyhodené peniaze. Splnomocnenec vlády má pod sebou takmer jednu miliardu eur.
Výjazdové rokovania vlády. Asi na pätnástich som bol, keďže najmenej rozvinuté okresy, ono sa to už teraz aj po inom, po prepočtoch a koeficientoch pomenilo, ale najmenej rozvinutých okresov je najviac práve v Prešovskom samosprávnom kraji. Nechcem hovoriť o Prešovskom kraji, ale tam je najviac problémov a je to najchudobnejší kraj, ale pre ilustráciu to povedať musím. Mnohí z vládnych predstaviteľov, lebo hovoríme o odvolávaní vlády, sa hrdia tým, že robia výjazdové rokovanie vlády, aby boli bližšie k ľuďom. Tak ja vám poviem presne ako to je byť bližšie k ľuďom. Neodsudzujem ani chlieb a soľ, folklór a to všetko čo k tomu patrí. To k tomu naozaj patrí. Dobre, keď príde minister, premiér, to je jedno, nech je aj to ostatné. Ale keď hovoria, že rozdávajú všetkým, tak nech nehovoria, že rozdávajú všetkým a rovnako. Lebo pre vládnych starostov či primátorov dáte v priemere devätnásťtisíc eur na obec, pre opozičných a nezávislých iba niečo cez desaťtisíc eur na obec. To sú čísla, ktoré neklamú. Pozrite si tabuľky jednotlivých okresov, ktoré sú najmenej rozvinuté a je tam výjazdové rokovanie vlády. Vždy je tabuľka, kde máte na čo sú určené finančné prostriedky, ktorá obec na čo, či to je kultúrny dom, kino, futbalové ihrisko, šatne a tak ďalej. Nie je to spravodlivé, nie sú tam pravidlá. Je to podľa pocitu, je to podľa toho kto je priaznivec vládnej koalície. Nezávislí a opoziční majú takmer o jednu tretinu menej peňazí, takmer o polovicu menej peňazí ako vládni, vládni starostovia.
Vláda Roberta Fica nevie, nechce a nedokáže riešiť najväčšie problémy Slovenska a namiesto pomoci rodinám rieši len beztrestnosť pre svojich blízkych a ich vnútorné vzťahy. Ono, keď si zoberieme, deti mali pred chvíľou polročné vysvedčenie a generálny prokurátor ako keby dal polročné vysvedčenie včera ráno vládnej koalícii. Generálny prokurátor vám nastavil zrkadlo. Ukázal kde sú vaše slabé miesta, ukázal ktoré veci sa neriešia. Na druhej strane aj povedal, že sa nedá kúpiť a že bude poukazovať stále a vždy na nespravodlivosť. Generálny prokurátor poukázal aj na to, že jedna tretina všetkých podvodov s DPH v Európe sa dejú práve na Slovensku. Stali sme sa rajom pre daňových podvodníkov. Toto je realita. Toto nie je výmysel opozície. Toto nie je výkrik zo tmy tých, ktorí vám to hovorili celé dva roky. Je to vaše polročné vysvedčenie. Generálny prokurátor nastavil zrkadlo vám za to čo ste mali robiť a nerobíte.
Ja som mal možnosť byť dnes na európskom a zahraničnom výbore, kde mal byť aj premiér Robert Fico. Mal nám prísť povedať o tom, prečo bol a o čom rokoval v Amerike a mal nám prísť povedať prečo nebol reprezentovať Slovenskú republiku vo švajčiarskom Davose. Po tom všetkom, keď som videl, že neprišiel, tak som cítil iba neúctu a pohŕdanie. Jednak preto, že tam prišla celá opozícia, jednak preto, že schôdza nebola otvorená, jednak preto, že sme nepočuli dôvody o čom sa v Spojených štátoch s prezidentom rozprával. Nepočuli sme ani dôvody a na to som sa ho chcel spýtať, prečo Robert Fico nebol vo švajčiarskom Davose. Chápem čo je politika na všetky štyri svetové strany v ponímaní súčasnej vládnej koalície. Ale v tomto prípade sa mi zdá, že strelka na kompase Roberta Fica je zmagnetizovaná a švajčiarsky Davos nájsť nevie. Som sklamaný z toho, že tam, kde mnohé európske krajiny chodia hľadať investorov a my ich bytostne potrebujeme, Robert Fico nešiel. Nešiel do švajčiarskeho Davosu, kde investorov vyjednávať mohol. Tam boli mocní sveta, tam mohol rozprávať o ekonomických problémoch, ktoré sa nás týkajú.
Som sklamaný z mnohých vecí a mnohé tu zazneli. Veľmi dobre rozprával o záchrankovom tendri Fero Majerský. Je telom i dušou záchranár a spolu s Petrom Stachurom pomenuvávali aj s ostatnou časťou opozície zbabraný záchrankový tender. Keď minister Migaľ začal vykrikovať vládnej koalícii to, že nielen opozícia, ale už aj minister a to zdôrazňujem, pripomína, že ministerstvo zdravotníctva naďalej rieši a riadi prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini a v podstate možno aj stranu HLAS, lebo také, také hlasy aj zo strany vládnych ministrov počujeme, tak to je vážna vec. Tieto všetky veci počúvame dookola. Keď si myslíte, že len my ukazujeme na vládnu koalíciu kde zbabrala jednotlivé kroky a kde sú ich problémy, tak ste na omyle. Už samotná vládna koalícia si to vyčíta. Keď minister Huliak vykrikuje ministrovi Kaliňákovi jeho machové steny v hodnote rodinného domu za 160 či 180 tisíc, tak to je vážna vec. Len tak to tolerujeme? Zakrývate si pred tým oči?
Ja som zvedavý ako sa bude pri najbližšej návšteve na mňa pozerať veľvyslanec Talianska v Ríme, keď tam bude vymenovaný bývalý minister a podpredseda vlády. Pôjdeme tam možno viacerí a to je jedno či tam pôjdeme súkromne a budeme ho vidieť niekde v prvých radoch sedieť na Námestí svätého Petra a budem sa mu dívať do očí, či ho neplieska hanba, že tu sa ukradne sedemnásť miliónov eur alebo urobí sa bohapustý lup a on bude sedieť na Námestí svätého Petra ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Ríme. On sa nebude hanbiť? Vy sa nehanbíte, že ho pošlete za odmenu na takéto lukratívne miesto? Kde, kde...
===== ... ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Ríme. On sa nebude hanbiť? Vy sa nehanbíte, že ho pošlete za odmenu na takéto lukratívne miesto? Kde, kde je to svedomie? Kde sa pozeráme na to, kde je spravodlivosť? Čiže urobí sa, na to poukazuje už aj generálny prokurátor, na to poukazuje opozícia, na to poukazujú koaliční predstavitelia, všetci ukazujú na tú slejádu, či jak sa to povie. A vám to je jedno? Vy sa za to nehanbíte?
Takmer 400 dní sme čakali na toto odvolávanie. Ja som si už, naozaj, keď sa ma médiá pýtali na chodbe, že prečo vlastne odvolávate toho ministra. A ja som povedal, viete čo, ja neviem, čo bol pôvodný zámer odvolať toho ministra, ale viem vám povedať, akú chybu, aký kiks, aký prešľap urobil pre dvoma týždňami. Lebo ten prvý bol pred rokom. Čiže za ten čas 400 dní sa tie problémy nie že potvrdili, oni sa znásobili. Je ich omnoho viac. A keď ten minister mal trochu rozumu, že opozícia ho chce odvolávať, tak si mal dávať pozor na svoje vládnutie, alebo na svoje narábanie s problémami, ktoré má na svojom ministerstve, ale on to ešte viac dokázal dotiahnuť do tej, v negatívnom zmysle, samozrejme, do dokonalosti. Narazili sme na tvrdú realitu zdražovania a chaosu okrem toho všetkého. A tu mám na mysli, samozrejme, konsolidáciu, ktorá je niečím nehoráznym. Vládni predstavitelia si začnú zriaďovať ďalšie ministerstvo, ďalších štátnych tajomníkov, ďalšie limuzíny, ďalšie sekretárky, ďalšie kancelárie, nábytky a všetko, čo s tým súvisí a celý čas ale popritom hovorí o nejakej imaginárnej konsolidácii, ktorú chce riešiť na sebe, ale ukazuje na ľudí, že vy budete súčasťou konsolidácie. Zvýšime dane, zvýšime odvody. Zvýšime poplatky, zvýšime neviem čo všetko a vládna koalícia tak v prvom kole uvalila takmer 80 % konsolidačných opatrení práve na občanov, firmy, zamestnávateľov a zamestnancov. Došlo to až tak ďaleko a to ma prekvapovalo v celom tom, že keď sme prišli na prvý okrúhly stôl, tak sme prišli s opatreniami za KDH a premiér tak zobral tie body a že a tak čo to je, začal písať do toho papiera, veď to nič neznamená. Mali sme tam rôzne opatrenia, ktoré naozaj vládna koalícia potom neskôr začala realizovať v tých ďalších krokoch konsolidácie. A spýtali sa, a koľko tam je vlastne miliónov? Vravíme, tak v závislosti od toho, že na koľko nastavíte napr. zdanenie hazardu. Keď to dáte z 27 na 30, tak to bude smiešne, ale keď to dáte na 35, bude to až toľko miliónov eur. A zrazu zistili, že tam mohlo byť naozaj pol miliardy eur, aj viac, v závislosti od toho, ako by sme nastavili čísla. Ale oni nás zavolali na to, aby sme im doniesli opatrenia. Tie opatrenia dostali čierne na bielom, 5 minút potom na tlačovke povedali, že opozícia nedoniesla nič. Ja sa pýtam Joža Hajka, že či som bol na tom stretnutí alebo nebol, či sme im dali dajaké opatrenia alebo nie. Veď ruke ich držal premiér, aj si tam písal. Ešte aj klamú. Prešiel polrok a tieto opatrenie, ktoré sme im dali, pozerám v médiách, veď toto sme im dali. A vidíte, chytajú psa za chvost. Keby ich zrealizovali vtedy, keď sme im ich dali na začiatku prvého balíka konsolidačných opatrení, nemuseli sme tu byť dnes. Dnes by nemuseli deti rodiny s dvoma deťmi mať problém, že o 900 eur musia zaplatiť viac. Ja som zvedavý, čo bude teraz vo februárových výplatách a z čoho zaplatia krúžky a všetky tie poplatky, ktoré rodiny zvýšené poplatky majú.
Kým ľudia rátajú každé jedno euro na drahé potraviny, vláda celý rok rátala len to, koho zo svojich ľudí odmeniť, poprípade oslobodiť. Mne tak pripadá, že my sme v období, keď tu vládol Vladimír Mečiar. Ja som bol vtedy študent, kupoval som si každý deň ráno noviny v stánku. Keď som prišiel, vždy som sedel na vysokej škole vzadu, ale keď som dočítal noviny, tak som už potom jednotlivé časti dával ostatným spolužiakom, že by si aj oni stihli prečítať. A naozaj som politiku sledoval so záujmom už aj vtedy. Sledoval som to, ako tu bola Noc dlhých nožov, ako Fero Mikloško, ešte s kučeravými vlasmi vzadu, tu bojoval a keď som si pomyslel pred pár dňami, ako tu Fero Mikloško v podstate mohol ten istý prejav zobrať spred tridsiatich rokov a prečítať ho tu. Vravím, nič sa nezmenilo. Robert Fico, Mečiarov žiak, to dotiahol do dokonalosti, v negatívnom zmysle, samozrejme.
Pamätám si na to SME-čko, ako Fero Mikloško bol ešte s ostatnými svojimi kolegami, s Vladom Palkom a ďalšími tu vpredu. Dnes už samozrejme, tie transparenty sú zakázané, dnes tu platia iné pravidlá, ale nič sa nezmenilo. Práve sa to ešte znásobilo. Dúfam, že už nikomu nevybuchne auto, ako vtedy Remiášovi. Dúfam, že už nebudú mafiánske popravy a Duckeho zmenky a všetko to, čo sme si pripomínali po mnohých rokoch teraz opäť. Ale deje sa to všetko trochu ináč. V pekných golieroch, bielych košeliach, kravatách, oblekoch, bez teplákových súprav s troma prúžikmi, ale podstata sa nezmenila. Áno, Maroš Žilinka vám dal vysvedčenie. A to vysvedčenie bude aj trištvrte ročné aj koncoročné. A keď sa niečo nezmení v tejto krajine, tak bude presne také isté a možno ešte horšie. Ak vám zákony nevyhovujú, prepíšete si ich. Ak vám inštitúcie nejdú po ruke, zrušíte ich. Úrad na ochranu oznamovateľov. Dnes už aj vy zisťujete, že tento úrad možno vy využijete, alebo vám blízky ľudia, tak sme to čítali pred pár dňami v novinách.
Nechcem sa obracať ku Kotlárovi, lebo už mám iba tri minúty, ale ja už dám iba jednu takú otázku. Kedy vráti diplom? Vy fakt viac budete takého diletanta počúvať, ako odborníkov? V tejto sále je veľké množstvo odborníkov na zdravotníctvo a vy urobíte z Kotlára splnomocnenca vlády pre riešenie pandémie. Vy mu dáte 350-tis. eur na to, aby Slovenská akadémia vied pomáhala riešiť analýzu. Ako kde majú Boha pri srdci, že takéto veci vy jednoducho tolerujete. novinári utekajú pred tým, keď sa .. Politici utekajú pred novinármi, keď sa ich pýtajú na Kotlára. Kde sme sa to dostali? Eurofondy. Sme krajinou, ktorá najpomalšie čerpá eurofondy. Máme ich dosť, ale nevieme ich vyčerpať. Vždy časť vrátime späť do Bruselu. A bolo to aj pred tým, je to aj teraz. Ak by ste decentralizovali a posunuli tak, ako Poliaci aspoň tých 44 % na regióny, garantujeme vám, že by sme rozostavali Slovensko, vybudovali by sme ho a do Bruselu by sme nevrátili nič. Poliaci čerpú vyše 100 %. Totiž aj z tých krajín, ktoré nevyčerpú, tak dostanú časť z toho ešte aj Poliaci. Samozrejme, počúvali sme tu od ministrov, no ale veď župy majú peniaze, ale nečerpú. No nemajú, lebo župy musia čakať na to, kým pán minister vypíše výzvy. A samozrejme, že najprv vypíše dopytovo orientované výzvy, potom ministerské výzvy a až potom integrovanú územnú stratégiu. Čiže to ako keby vám niekto povedal, choď si zaplávať, ale kľúče od bazénu ti nedám. Môžeš iba pozerať cez okno, ako sa tam v tom bazéne môže plávať. Toto ste spôsobili. Hovoríte o tom, že viac kompetencií pre regióny? Nie. Vy im ich ešte dokonca beriete. Dobre spravovaná spoločnosť je vždy tá, kde platí princíp subsidiarity. Čo najviac práv, kompetencií a financií treba dať na samosprávy. Všetky vyspelé spoločnosti fungujú takto. Všetky vyspelé spoločnosti dajú nástroje aj peniaze tým, ktorí to vedia bližšie k občanovi aj realizovať. Preto sa chodíme s údivom pozerať na to, ako majú Poliaci vybudované diaľnice. Pozeráme na to, ako majú vybudované cyklochodníky, ako tam funguje cestovný ruch.
Poviem vám jeden príklad a vlastne už vám ho nepoviem, mám už iba 17 sekúnd. Neberte to ako útok. Berte to ako povzbudenie, keď príde rodič domov a zistí, že jeho dieťa má zlé vysvedčenie. To polročné vysvedčenie máte katastrofálne. Včera ráno vám ho vysta ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nemám to v rýmoch, ale prajem všetkým príjemné dobré ráno a budem rozprávať o tom, ako to táto vláda nezvláda a to bol rým teda tak jediný asi. Mnohé veci, ktoré som si pripravil, už nepoviem, lebo boli tu povedané niekoľkými z vás a opakovane, takže niektoré časti aj vypustím, ale každá vláda má jednu veľmi dôležitú úlohu. Pomáhať ľuďom, pomáhať rodinám, pomáhať tým, ktorí žijú na Slovensku, aby sa im žilo lepšie. Dokonca aj to naše heslo, ktoré sme počuli tu v tejto sále v rámci Programového vyhlásenia vlády lepšie, bezpečnejšie a ako ešte bolo to tretie slovo pokojnejšie žiť tu na Slovensku. Lepšie, bezpečnejšie a pokojnejšie. Ani pokoj, ani bezpečnosť, ani naozaj tým ľuďom sa nežije lepšie. Na druhej strane sa mi zdá, že táto vláda slúži viac sebe ako ľuďom. Všetky legislatívne procesy, ktoré tu prebiehali, akoby sme v podtóne cítili, že sa tam viac upriamuje pozornosť na tých, ktorí buď sú aktuálne vo vláde alebo riadili nejaké rezorty alebo nejaké štátne inštitúcie a majú nejaký problém so zákonom. Bolo to tak viackrát, naprávali sme to alebo boli sme svedkami toho, ako táto vláda, ktorá teraz vládne, sa snaží to napraviť, aby im to vyhovovalo tak, aby bolo všetko v poriadku. Dokonca mne to až bolo také divné, že tá rôznorodá opozícia, ktorá je po mojej pravej ruke, je zjavne nezlučiteľná, nespojiteľná v mnohom aj preto, že si liezli po sebe ešte v predchádzajúcej vláde a zrazu títo ľudia boli spolu na jednej tribúne. Čiže tejto vláde sa podarilo dať dohromady takých ľudí, ktorí by už nikto nikdy v živote nepovedal, že raz budú sedieť za jedným stolom alebo stáť na jednej tribúne na protestoch. Áno. Sú veci, ktoré nás rozdeľujú a sú veci, ktoré nás totálne spájajú, lebo máme veľký rešpekt pred tým, keď je porušený zákon a spravodlivosť a vtedy vieme nájsť spoločnú reč, ale to nie preto, že my sme cielene išli po týchto atribútoch a po týchto veciach, ktoré nás spájajú. Pretože ste nás vy vyprovokovali k tomu, že sme našli spoločnú reč. Vláda má pomáhať vtedy, keď je ťažko a naozaj na Európu, ale aj na Slovensko prišli ťažké roky, ťažké dni a nie brať, keď ľudia potrebujú pomôcť a počítajú každé euro. A predsa dnes Slovensko zažíva zvyšovanie daní, okresanie daňového bonusu čo mimoriadnym spôsobom pomáhalo rodinám a viem, z akých peňazí sa vyplácali daňové bonusy, lebo sám pôsobím v samospráve a každý jeden primátor, župan, starosta mali problém urobiť rozpočty tak, aby pokryli všetky výdavkové časti, ale predsa len si povedali, dofrasa, bude pomôžeme tým, ktorí to potrebujú najviac rodinám. Zaťali sme zuby a pracovali sme, ale dnes už aj tie daňové bonusy sú fuč, dnes už aj rodičovský bonus je minulosťou a tí, ktorí mali možnosť byť odmenení za to, že priviedli na tento svet deti, ktoré pracujú, platia dane ...
===== ... rodinám. Zaťali sme zuby a pracovali sme, ale dnes už aj tie daňové bonusy sú fuč, dnes už aj rodičovský bonus je minulosťou a tí, ktorí mali možnosť byť odmenení za to, že priviedli na tento svet deti, ktoré pracujú, platia dane, pôsobia tu na Slovensku, tak ich rodičia budú mať z toho akú takú výhodu, tak o toto prišli títo ich rodičia, ktorí tu tvorili hodnoty celé tie roky.
Mladí ľudia, kde sú, čo plánujú a kde chcú ísť? To je ďalší problém na Slovensku. Každý má svoje štatistiky, ale naozaj, keď prídete na gymnázium, polovička rúk sa dvihne a povie, že chcú ísť študovať do zahraničia. Toto sú vážne problémy Slovenska. Niet väčšej hodnoty ako je ľudský kapitál. Ja keď som prišiel pred ôsmimi rokmi za župana, snažil som sa udržať čo najviac mladých ľudí v kraji. Tak sme spustili duálne vzdelávanie, potom som zistil, že ono už je spustené. Mali sme v ňom 82 mladých ľudí. Dnes ich tam máme tisíc šesťsto. Tisíc šesťsto mladých ľudí, ktorí pracujú na zmluvu a vieme, že skončia vo firme pre ktorú vykonávali svoju prax. Tam budú pracovať, majú garantovanú robotu, majú garantované brigády cez prázdniny. Robme motivačné programy pre mladých ľudí. Toto je cesta. My im dláždime cestu do Čiech alebo niekde do zahraničia na vysoké či stredné školy, kde potom ostanú a tam aj pracujú. Tí mladí ľudia neodchádzajú preto, že by sa im tu nepáčilo alebo že tu nechcú ostať. Odchádzajú preto, lebo tu nevidia príležitosti na svoju budúcnosť. A preto tiež, že im vláda Roberta Fica nedáva dôveru veriť v lepší zajtrajšok. Ja som videl aj mladých ľudí v rómskych osadách. Na východe Slovenska ich máme veľa. Tu sa možno stretnete v Bratislave s pracujúcimi Rómami a tí naozaj majú nejaké zručnosti, pracujú tu, pôsobia tu, zarobia si peniaze, prídu ich minúť späť. Lenže rómske osady na východe sú trošku špecifické. Tie deti sú vylúčené už na začiatku. Na samom začiatku, keď prídu do škôlky každý sa čuduje, že prečo si nevie umyť ruky, prečo nevie spláchnuť, prečo to, prečo ono. Ako, keď prvýkrát v živote vidí tečúcu vodu v škôlke, prvýkrát v škôlke vidí tečúcu vodu, splachovací záchod a všetko to, čo im vyčítajú učiteľky, že prečo nemajú hygienické návyky. Kde ich majú získať? Čo je s envirofondom? Čo sa s ním robí? Prečo sa nebudujú kanalizácie všade tam, kde je potrebné? Máme 60 % obcí bez kanalizácie. Nebudem spomínať všetko, ale zabolí ma, keď vidím ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity má pod sebou takmer jednu miliardu eur, ale 60 % z týchto peňazí chce vyčleniť na mäkké aktivity, na nie kapitálové aktivity. Mňa prekvapilo napríklad aj to, že posledný projekt do ktorého sa pustil za sedemnásť miliónov eur je tak srandovný, že spustenie projektu na kreovanie mäkkých zručností rómskych komunít. Čiže skončia rómske hliadky tam, kde si Rómovia zvykli pracovať, pravidelne chodia do roboty, prevádzajú deti, sprevádzajú deti do škôlky alebo do školy, učia ich ako prejsť bezpečne cez prechod pre chodcov a my tento projekt zrušíme, lebo už niet peňazí naňho, prepustíme a dáme ich na úrad práce, tých, ktorí pracovali, ale vytvoríme iný projekt pre nejakých dvesto či tristo ľudí za sedemnásť miliónov eur na kreovanie nejakých mäkkých zručností pre rómskych obyvateľov. Ja sa niekedy strácam naozaj v týchto rómskych politikách, lebo najviac zo všetkej rómskej komunity ich žije v Prešovskom samosprávnom kraji. Máme už okresy kde je viac Rómov ako majority. A bude tých okresov viac. Stále viac, ono to rastie geometricky. Poviem vám jeden príklad, keď sme v jednej obci Lomnička budovali strednú školu. Áno, v obci stredná škola pre Rómov, iba pre Rómov. Tak tam bolo na začiatku budovania nejakých dvetisícsto Rómov. Po roku a pol alebo takmer dvoch rokoch tam už bolo tritisíc Rómov. Dobre počujete. Z toho, z tých tritisíc Rómov jedna tretina sú deti, ktoré navštevujú škôlku, základnú školu alebo tú našu strednú školu. Tí Rómovia geometrickým radom rastú. My keď pre nich budeme pestovať projekty alebo vytvárať projekty na mäkké zručnosti, stratíme sa. Žiadna vláda im tam nevybudovala práčovňu, žiadna vláda im tam nevybudovala kanál či vodovod. Všetko vybudovali rehoľné sestry cez zahraničné projekty a vyšší územný celok Prešovský samosprávny kraj cez eurofondy. Ako sme sa tam dostali? Povedzte mi, že štát si nenájde cestu k Rómom, aby im vybudoval vodovod, kanalizáciu, dobrú kvalitnú základnú, materskú škôlku, ale pestuje tam projekty a vytvára, kreuje projekty na mäkké zručnosti. Vyhodené peniaze. Splnomocnenec vlády má pod sebou takmer jednu miliardu eur.
Výjazdové rokovania vlády. Asi na pätnástich som bol, keďže najmenej rozvinuté okresy, ono sa to už teraz aj po inom, po prepočtoch a koeficientoch pomenilo, ale najmenej rozvinutých okresov je najviac práve v Prešovskom samosprávnom kraji. Nechcem hovoriť o Prešovskom kraji, ale tam je najviac problémov a je to najchudobnejší kraj, ale pre ilustráciu to povedať musím. Mnohí z vládnych predstaviteľov, lebo hovoríme o odvolávaní vlády, sa hrdia tým, že robia výjazdové rokovanie vlády, aby boli bližšie k ľuďom. Tak ja vám poviem presne ako to je byť bližšie k ľuďom. Neodsudzujem ani chlieb a soľ, folklór a to všetko čo k tomu patrí. To k tomu naozaj patrí. Dobre, keď príde minister, premiér, to je jedno, nech je aj to ostatné. Ale keď hovoria, že rozdávajú všetkým, tak nech nehovoria, že rozdávajú všetkým a rovnako. Lebo pre vládnych starostov či primátorov dáte v priemere devätnásťtisíc eur na obec, pre opozičných a nezávislých iba niečo cez desaťtisíc eur na obec. To sú čísla, ktoré neklamú. Pozrite si tabuľky jednotlivých okresov, ktoré sú najmenej rozvinuté a je tam výjazdové rokovanie vlády. Vždy je tabuľka, kde máte na čo sú určené finančné prostriedky, ktorá obec na čo, či to je kultúrny dom, kino, futbalové ihrisko, šatne a tak ďalej. Nie je to spravodlivé, nie sú tam pravidlá. Je to podľa pocitu, je to podľa toho kto je priaznivec vládnej koalície. Nezávislí a opoziční majú takmer o jednu tretinu menej peňazí, takmer o polovicu menej peňazí ako vládni, vládni starostovia.
Vláda Roberta Fica nevie, nechce a nedokáže riešiť najväčšie problémy Slovenska a namiesto pomoci rodinám rieši len beztrestnosť pre svojich blízkych a ich vnútorné vzťahy. Ono, keď si zoberieme, deti mali pred chvíľou polročné vysvedčenie a generálny prokurátor ako keby dal polročné vysvedčenie včera ráno vládnej koalícii. Generálny prokurátor vám nastavil zrkadlo. Ukázal kde sú vaše slabé miesta, ukázal ktoré veci sa neriešia. Na druhej strane aj povedal, že sa nedá kúpiť a že bude poukazovať stále a vždy na nespravodlivosť. Generálny prokurátor poukázal aj na to, že jedna tretina všetkých podvodov s DPH v Európe sa dejú práve na Slovensku. Stali sme sa rajom pre daňových podvodníkov. Toto je realita. Toto nie je výmysel opozície. Toto nie je výkrik zo tmy tých, ktorí vám to hovorili celé dva roky. Je to vaše polročné vysvedčenie. Generálny prokurátor nastavil zrkadlo vám za to čo ste mali robiť a nerobíte.
Ja som mal možnosť byť dnes na európskom a zahraničnom výbore, kde mal byť aj premiér Robert Fico. Mal nám prísť povedať o tom, prečo bol a o čom rokoval v Amerike a mal nám prísť povedať prečo nebol reprezentovať Slovenskú republiku vo švajčiarskom Davose. Po tom všetkom, keď som videl, že neprišiel, tak som cítil iba neúctu a pohŕdanie. Jednak preto, že tam prišla celá opozícia, jednak preto, že schôdza nebola otvorená, jednak preto, že sme nepočuli dôvody o čom sa v Spojených štátoch s prezidentom rozprával. Nepočuli sme ani dôvody a na to som sa ho chcel spýtať, prečo Robert Fico nebol vo švajčiarskom Davose. Chápem čo je politika na všetky štyri svetové strany v ponímaní súčasnej vládnej koalície. Ale v tomto prípade sa mi zdá, že strelka na kompase Roberta Fica je zmagnetizovaná a švajčiarsky Davos nájsť nevie. Som sklamaný z toho, že tam, kde mnohé európske krajiny chodia hľadať investorov a my ich bytostne potrebujeme, Robert Fico nešiel. Nešiel do švajčiarskeho Davosu, kde investorov vyjednávať mohol. Tam boli mocní sveta, tam mohol rozprávať o ekonomických problémoch, ktoré sa nás týkajú.
Som sklamaný z mnohých vecí a mnohé tu zazneli. Veľmi dobre rozprával o záchrankovom tendri Fero Majerský. Je telom i dušou záchranár a spolu s Petrom Stachurom pomenuvávali aj s ostatnou časťou opozície zbabraný záchrankový tender. Keď minister Migaľ začal vykrikovať vládnej koalícii to, že nielen opozícia, ale už aj minister a to zdôrazňujem, pripomína, že ministerstvo zdravotníctva naďalej rieši a riadi prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini a v podstate možno aj stranu HLAS, lebo také, také hlasy aj zo strany vládnych ministrov počujeme, tak to je vážna vec. Tieto všetky veci počúvame dookola. Keď si myslíte, že len my ukazujeme na vládnu koalíciu kde zbabrala jednotlivé kroky a kde sú ich problémy, tak ste na omyle. Už samotná vládna koalícia si to vyčíta. Keď minister Huliak vykrikuje ministrovi Kaliňákovi jeho machové steny v hodnote rodinného domu za 160 či 180 tisíc, tak to je vážna vec. Len tak to tolerujeme? Zakrývate si pred tým oči?
Ja som zvedavý ako sa bude pri najbližšej návšteve na mňa pozerať veľvyslanec Talianska v Ríme, keď tam bude vymenovaný bývalý minister a podpredseda vlády. Pôjdeme tam možno viacerí a to je jedno či tam pôjdeme súkromne a budeme ho vidieť niekde v prvých radoch sedieť na Námestí svätého Petra a budem sa mu dívať do očí, či ho neplieska hanba, že tu sa ukradne sedemnásť miliónov eur alebo urobí sa bohapustý lup a on bude sedieť na Námestí svätého Petra ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Ríme. On sa nebude hanbiť? Vy sa nehanbíte, že ho pošlete za odmenu na takéto lukratívne miesto? Kde, kde...
===== ... ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Ríme. On sa nebude hanbiť? Vy sa nehanbíte, že ho pošlete za odmenu na takéto lukratívne miesto? Kde, kde je to svedomie? Kde sa pozeráme na to, kde je spravodlivosť? Čiže urobí sa, na to poukazuje už aj generálny prokurátor, na to poukazuje opozícia, na to poukazujú koaliční predstavitelia, všetci ukazujú na tú slejádu, či jak sa to povie. A vám to je jedno? Vy sa za to nehanbíte?
Takmer 400 dní sme čakali na toto odvolávanie. Ja som si už, naozaj, keď sa ma médiá pýtali na chodbe, že prečo vlastne odvolávate toho ministra. A ja som povedal, viete čo, ja neviem, čo bol pôvodný zámer odvolať toho ministra, ale viem vám povedať, akú chybu, aký kiks, aký prešľap urobil pre dvoma týždňami. Lebo ten prvý bol pred rokom. Čiže za ten čas 400 dní sa tie problémy nie že potvrdili, oni sa znásobili. Je ich omnoho viac. A keď ten minister mal trochu rozumu, že opozícia ho chce odvolávať, tak si mal dávať pozor na svoje vládnutie, alebo na svoje narábanie s problémami, ktoré má na svojom ministerstve, ale on to ešte viac dokázal dotiahnuť do tej, v negatívnom zmysle, samozrejme, do dokonalosti. Narazili sme na tvrdú realitu zdražovania a chaosu okrem toho všetkého. A tu mám na mysli, samozrejme, konsolidáciu, ktorá je niečím nehoráznym. Vládni predstavitelia si začnú zriaďovať ďalšie ministerstvo, ďalších štátnych tajomníkov, ďalšie limuzíny, ďalšie sekretárky, ďalšie kancelárie, nábytky a všetko, čo s tým súvisí a celý čas ale popritom hovorí o nejakej imaginárnej konsolidácii, ktorú chce riešiť na sebe, ale ukazuje na ľudí, že vy budete súčasťou konsolidácie. Zvýšime dane, zvýšime odvody. Zvýšime poplatky, zvýšime neviem čo všetko a vládna koalícia tak v prvom kole uvalila takmer 80 % konsolidačných opatrení práve na občanov, firmy, zamestnávateľov a zamestnancov. Došlo to až tak ďaleko a to ma prekvapovalo v celom tom, že keď sme prišli na prvý okrúhly stôl, tak sme prišli s opatreniami za KDH a premiér tak zobral tie body a že a tak čo to je, začal písať do toho papiera, veď to nič neznamená. Mali sme tam rôzne opatrenia, ktoré naozaj vládna koalícia potom neskôr začala realizovať v tých ďalších krokoch konsolidácie. A spýtali sa, a koľko tam je vlastne miliónov? Vravíme, tak v závislosti od toho, že na koľko nastavíte napr. zdanenie hazardu. Keď to dáte z 27 na 30, tak to bude smiešne, ale keď to dáte na 35, bude to až toľko miliónov eur. A zrazu zistili, že tam mohlo byť naozaj pol miliardy eur, aj viac, v závislosti od toho, ako by sme nastavili čísla. Ale oni nás zavolali na to, aby sme im doniesli opatrenia. Tie opatrenia dostali čierne na bielom, 5 minút potom na tlačovke povedali, že opozícia nedoniesla nič. Ja sa pýtam Joža Hajka, že či som bol na tom stretnutí alebo nebol, či sme im dali dajaké opatrenia alebo nie. Veď ruke ich držal premiér, aj si tam písal. Ešte aj klamú. Prešiel polrok a tieto opatrenie, ktoré sme im dali, pozerám v médiách, veď toto sme im dali. A vidíte, chytajú psa za chvost. Keby ich zrealizovali vtedy, keď sme im ich dali na začiatku prvého balíka konsolidačných opatrení, nemuseli sme tu byť dnes. Dnes by nemuseli deti rodiny s dvoma deťmi mať problém, že o 900 eur musia zaplatiť viac. Ja som zvedavý, čo bude teraz vo februárových výplatách a z čoho zaplatia krúžky a všetky tie poplatky, ktoré rodiny zvýšené poplatky majú.
Kým ľudia rátajú každé jedno euro na drahé potraviny, vláda celý rok rátala len to, koho zo svojich ľudí odmeniť, poprípade oslobodiť. Mne tak pripadá, že my sme v období, keď tu vládol Vladimír Mečiar. Ja som bol vtedy študent, kupoval som si každý deň ráno noviny v stánku. Keď som prišiel, vždy som sedel na vysokej škole vzadu, ale keď som dočítal noviny, tak som už potom jednotlivé časti dával ostatným spolužiakom, že by si aj oni stihli prečítať. A naozaj som politiku sledoval so záujmom už aj vtedy. Sledoval som to, ako tu bola Noc dlhých nožov, ako Fero Mikloško, ešte s kučeravými vlasmi vzadu, tu bojoval a keď som si pomyslel pred pár dňami, ako tu Fero Mikloško v podstate mohol ten istý prejav zobrať spred tridsiatich rokov a prečítať ho tu. Vravím, nič sa nezmenilo. Robert Fico, Mečiarov žiak, to dotiahol do dokonalosti, v negatívnom zmysle, samozrejme.
Pamätám si na to SME-čko, ako Fero Mikloško bol ešte s ostatnými svojimi kolegami, s Vladom Palkom a ďalšími tu vpredu. Dnes už samozrejme, tie transparenty sú zakázané, dnes tu platia iné pravidlá, ale nič sa nezmenilo. Práve sa to ešte znásobilo. Dúfam, že už nikomu nevybuchne auto, ako vtedy Remiášovi. Dúfam, že už nebudú mafiánske popravy a Duckeho zmenky a všetko to, čo sme si pripomínali po mnohých rokoch teraz opäť. Ale deje sa to všetko trochu ináč. V pekných golieroch, bielych košeliach, kravatách, oblekoch, bez teplákových súprav s troma prúžikmi, ale podstata sa nezmenila. Áno, Maroš Žilinka vám dal vysvedčenie. A to vysvedčenie bude aj trištvrte ročné aj koncoročné. A keď sa niečo nezmení v tejto krajine, tak bude presne také isté a možno ešte horšie. Ak vám zákony nevyhovujú, prepíšete si ich. Ak vám inštitúcie nejdú po ruke, zrušíte ich. Úrad na ochranu oznamovateľov. Dnes už aj vy zisťujete, že tento úrad možno vy využijete, alebo vám blízky ľudia, tak sme to čítali pred pár dňami v novinách.
Nechcem sa obracať ku Kotlárovi, lebo už mám iba tri minúty, ale ja už dám iba jednu takú otázku. Kedy vráti diplom? Vy fakt viac budete takého diletanta počúvať, ako odborníkov? V tejto sále je veľké množstvo odborníkov na zdravotníctvo a vy urobíte z Kotlára splnomocnenca vlády pre riešenie pandémie. Vy mu dáte 350-tis. eur na to, aby Slovenská akadémia vied pomáhala riešiť analýzu. Ako kde majú Boha pri srdci, že takéto veci vy jednoducho tolerujete. novinári utekajú pred tým, keď sa .. Politici utekajú pred novinármi, keď sa ich pýtajú na Kotlára. Kde sme sa to dostali? Eurofondy. Sme krajinou, ktorá najpomalšie čerpá eurofondy. Máme ich dosť, ale nevieme ich vyčerpať. Vždy časť vrátime späť do Bruselu. A bolo to aj pred tým, je to aj teraz. Ak by ste decentralizovali a posunuli tak, ako Poliaci aspoň tých 44 % na regióny, garantujeme vám, že by sme rozostavali Slovensko, vybudovali by sme ho a do Bruselu by sme nevrátili nič. Poliaci čerpú vyše 100 %. Totiž aj z tých krajín, ktoré nevyčerpú, tak dostanú časť z toho ešte aj Poliaci. Samozrejme, počúvali sme tu od ministrov, no ale veď župy majú peniaze, ale nečerpú. No nemajú, lebo župy musia čakať na to, kým pán minister vypíše výzvy. A samozrejme, že najprv vypíše dopytovo orientované výzvy, potom ministerské výzvy a až potom integrovanú územnú stratégiu. Čiže to ako keby vám niekto povedal, choď si zaplávať, ale kľúče od bazénu ti nedám. Môžeš iba pozerať cez okno, ako sa tam v tom bazéne môže plávať. Toto ste spôsobili. Hovoríte o tom, že viac kompetencií pre regióny? Nie. Vy im ich ešte dokonca beriete. Dobre spravovaná spoločnosť je vždy tá, kde platí princíp subsidiarity. Čo najviac práv, kompetencií a financií treba dať na samosprávy. Všetky vyspelé spoločnosti fungujú takto. Všetky vyspelé spoločnosti dajú nástroje aj peniaze tým, ktorí to vedia bližšie k občanovi aj realizovať. Preto sa chodíme s údivom pozerať na to, ako majú Poliaci vybudované diaľnice. Pozeráme na to, ako majú vybudované cyklochodníky, ako tam funguje cestovný ruch.
Poviem vám jeden príklad a vlastne už vám ho nepoviem, mám už iba 17 sekúnd. Neberte to ako útok. Berte to ako povzbudenie, keď príde rodič domov a zistí, že jeho dieťa má zlé vysvedčenie. To polročné vysvedčenie máte katastrofálne. Včera ráno vám ho vysta ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nemám to v rýmoch, ale prajem všetkým príjemné dobré ráno a budem rozprávať o tom, ako to táto vláda nezvláda a to bol rým teda tak jediný asi. Mnohé veci, ktoré som si pripravil, už nepoviem, lebo boli tu povedané niekoľkými z vás a opakovane, takže niektoré časti aj vypustím, ale každá vláda má jednu veľmi dôležitú úlohu. Pomáhať ľuďom, pomáhať rodinám, pomáhať tým, ktorí žijú na Slovensku, aby sa im žilo lepšie. Dokonca aj to naše heslo, ktoré sme počuli tu v tejto sále v rámci Programového vyhlásenia vlády lepšie, bezpečnejšie a ako ešte bolo to tretie slovo pokojnejšie žiť tu na Slovensku. Lepšie, bezpečnejšie a pokojnejšie. Ani pokoj, ani bezpečnosť, ani naozaj tým ľuďom sa nežije lepšie. Na druhej strane sa mi zdá, že táto vláda slúži viac sebe ako ľuďom. Všetky legislatívne procesy, ktoré tu prebiehali, akoby sme v podtóne cítili, že sa tam viac upriamuje pozornosť na tých, ktorí buď sú aktuálne vo vláde alebo riadili nejaké rezorty alebo nejaké štátne inštitúcie a majú nejaký problém so zákonom. Bolo to tak viackrát, naprávali sme to alebo boli sme svedkami toho, ako táto vláda, ktorá teraz vládne, sa snaží to napraviť, aby im to vyhovovalo tak, aby bolo všetko v poriadku. Dokonca mne to až bolo také divné, že tá rôznorodá opozícia, ktorá je po mojej pravej ruke, je zjavne nezlučiteľná, nespojiteľná v mnohom aj preto, že si liezli po sebe ešte v predchádzajúcej vláde a zrazu títo ľudia boli spolu na jednej tribúne. Čiže tejto vláde sa podarilo dať dohromady takých ľudí, ktorí by už nikto nikdy v živote nepovedal, že raz budú sedieť za jedným stolom alebo stáť na jednej tribúne na protestoch. Áno. Sú veci, ktoré nás rozdeľujú a sú veci, ktoré nás totálne spájajú, lebo máme veľký rešpekt pred tým, keď je porušený zákon a spravodlivosť a vtedy vieme nájsť spoločnú reč, ale to nie preto, že my sme cielene išli po týchto atribútoch a po týchto veciach, ktoré nás spájajú. Pretože ste nás vy vyprovokovali k tomu, že sme našli spoločnú reč. Vláda má pomáhať vtedy, keď je ťažko a naozaj na Európu, ale aj na Slovensko prišli ťažké roky, ťažké dni a nie brať, keď ľudia potrebujú pomôcť a počítajú každé euro. A predsa dnes Slovensko zažíva zvyšovanie daní, okresanie daňového bonusu čo mimoriadnym spôsobom pomáhalo rodinám a viem, z akých peňazí sa vyplácali daňové bonusy, lebo sám pôsobím v samospráve a každý jeden primátor, župan, starosta mali problém urobiť rozpočty tak, aby pokryli všetky výdavkové časti, ale predsa len si povedali, dofrasa, bude pomôžeme tým, ktorí to potrebujú najviac rodinám. Zaťali sme zuby a pracovali sme, ale dnes už aj tie daňové bonusy sú fuč, dnes už aj rodičovský bonus je minulosťou a tí, ktorí mali možnosť byť odmenení za to, že priviedli na tento svet deti, ktoré pracujú, platia dane ...
===== ... rodinám. Zaťali sme zuby a pracovali sme, ale dnes už aj tie daňové bonusy sú fuč, dnes už aj rodičovský bonus je minulosťou a tí, ktorí mali možnosť byť odmenení za to, že priviedli na tento svet deti, ktoré pracujú, platia dane, pôsobia tu na Slovensku, tak ich rodičia budú mať z toho akú takú výhodu, tak o toto prišli títo ich rodičia, ktorí tu tvorili hodnoty celé tie roky.
Mladí ľudia, kde sú, čo plánujú a kde chcú ísť? To je ďalší problém na Slovensku. Každý má svoje štatistiky, ale naozaj, keď prídete na gymnázium, polovička rúk sa dvihne a povie, že chcú ísť študovať do zahraničia. Toto sú vážne problémy Slovenska. Niet väčšej hodnoty ako je ľudský kapitál. Ja keď som prišiel pred ôsmimi rokmi za župana, snažil som sa udržať čo najviac mladých ľudí v kraji. Tak sme spustili duálne vzdelávanie, potom som zistil, že ono už je spustené. Mali sme v ňom 82 mladých ľudí. Dnes ich tam máme tisíc šesťsto. Tisíc šesťsto mladých ľudí, ktorí pracujú na zmluvu a vieme, že skončia vo firme pre ktorú vykonávali svoju prax. Tam budú pracovať, majú garantovanú robotu, majú garantované brigády cez prázdniny. Robme motivačné programy pre mladých ľudí. Toto je cesta. My im dláždime cestu do Čiech alebo niekde do zahraničia na vysoké či stredné školy, kde potom ostanú a tam aj pracujú. Tí mladí ľudia neodchádzajú preto, že by sa im tu nepáčilo alebo že tu nechcú ostať. Odchádzajú preto, lebo tu nevidia príležitosti na svoju budúcnosť. A preto tiež, že im vláda Roberta Fica nedáva dôveru veriť v lepší zajtrajšok. Ja som videl aj mladých ľudí v rómskych osadách. Na východe Slovenska ich máme veľa. Tu sa možno stretnete v Bratislave s pracujúcimi Rómami a tí naozaj majú nejaké zručnosti, pracujú tu, pôsobia tu, zarobia si peniaze, prídu ich minúť späť. Lenže rómske osady na východe sú trošku špecifické. Tie deti sú vylúčené už na začiatku. Na samom začiatku, keď prídu do škôlky každý sa čuduje, že prečo si nevie umyť ruky, prečo nevie spláchnuť, prečo to, prečo ono. Ako, keď prvýkrát v živote vidí tečúcu vodu v škôlke, prvýkrát v škôlke vidí tečúcu vodu, splachovací záchod a všetko to, čo im vyčítajú učiteľky, že prečo nemajú hygienické návyky. Kde ich majú získať? Čo je s envirofondom? Čo sa s ním robí? Prečo sa nebudujú kanalizácie všade tam, kde je potrebné? Máme 60 % obcí bez kanalizácie. Nebudem spomínať všetko, ale zabolí ma, keď vidím ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity má pod sebou takmer jednu miliardu eur, ale 60 % z týchto peňazí chce vyčleniť na mäkké aktivity, na nie kapitálové aktivity. Mňa prekvapilo napríklad aj to, že posledný projekt do ktorého sa pustil za sedemnásť miliónov eur je tak srandovný, že spustenie projektu na kreovanie mäkkých zručností rómskych komunít. Čiže skončia rómske hliadky tam, kde si Rómovia zvykli pracovať, pravidelne chodia do roboty, prevádzajú deti, sprevádzajú deti do škôlky alebo do školy, učia ich ako prejsť bezpečne cez prechod pre chodcov a my tento projekt zrušíme, lebo už niet peňazí naňho, prepustíme a dáme ich na úrad práce, tých, ktorí pracovali, ale vytvoríme iný projekt pre nejakých dvesto či tristo ľudí za sedemnásť miliónov eur na kreovanie nejakých mäkkých zručností pre rómskych obyvateľov. Ja sa niekedy strácam naozaj v týchto rómskych politikách, lebo najviac zo všetkej rómskej komunity ich žije v Prešovskom samosprávnom kraji. Máme už okresy kde je viac Rómov ako majority. A bude tých okresov viac. Stále viac, ono to rastie geometricky. Poviem vám jeden príklad, keď sme v jednej obci Lomnička budovali strednú školu. Áno, v obci stredná škola pre Rómov, iba pre Rómov. Tak tam bolo na začiatku budovania nejakých dvetisícsto Rómov. Po roku a pol alebo takmer dvoch rokoch tam už bolo tritisíc Rómov. Dobre počujete. Z toho, z tých tritisíc Rómov jedna tretina sú deti, ktoré navštevujú škôlku, základnú školu alebo tú našu strednú školu. Tí Rómovia geometrickým radom rastú. My keď pre nich budeme pestovať projekty alebo vytvárať projekty na mäkké zručnosti, stratíme sa. Žiadna vláda im tam nevybudovala práčovňu, žiadna vláda im tam nevybudovala kanál či vodovod. Všetko vybudovali rehoľné sestry cez zahraničné projekty a vyšší územný celok Prešovský samosprávny kraj cez eurofondy. Ako sme sa tam dostali? Povedzte mi, že štát si nenájde cestu k Rómom, aby im vybudoval vodovod, kanalizáciu, dobrú kvalitnú základnú, materskú škôlku, ale pestuje tam projekty a vytvára, kreuje projekty na mäkké zručnosti. Vyhodené peniaze. Splnomocnenec vlády má pod sebou takmer jednu miliardu eur.
Výjazdové rokovania vlády. Asi na pätnástich som bol, keďže najmenej rozvinuté okresy, ono sa to už teraz aj po inom, po prepočtoch a koeficientoch pomenilo, ale najmenej rozvinutých okresov je najviac práve v Prešovskom samosprávnom kraji. Nechcem hovoriť o Prešovskom kraji, ale tam je najviac problémov a je to najchudobnejší kraj, ale pre ilustráciu to povedať musím. Mnohí z vládnych predstaviteľov, lebo hovoríme o odvolávaní vlády, sa hrdia tým, že robia výjazdové rokovanie vlády, aby boli bližšie k ľuďom. Tak ja vám poviem presne ako to je byť bližšie k ľuďom. Neodsudzujem ani chlieb a soľ, folklór a to všetko čo k tomu patrí. To k tomu naozaj patrí. Dobre, keď príde minister, premiér, to je jedno, nech je aj to ostatné. Ale keď hovoria, že rozdávajú všetkým, tak nech nehovoria, že rozdávajú všetkým a rovnako. Lebo pre vládnych starostov či primátorov dáte v priemere devätnásťtisíc eur na obec, pre opozičných a nezávislých iba niečo cez desaťtisíc eur na obec. To sú čísla, ktoré neklamú. Pozrite si tabuľky jednotlivých okresov, ktoré sú najmenej rozvinuté a je tam výjazdové rokovanie vlády. Vždy je tabuľka, kde máte na čo sú určené finančné prostriedky, ktorá obec na čo, či to je kultúrny dom, kino, futbalové ihrisko, šatne a tak ďalej. Nie je to spravodlivé, nie sú tam pravidlá. Je to podľa pocitu, je to podľa toho kto je priaznivec vládnej koalície. Nezávislí a opoziční majú takmer o jednu tretinu menej peňazí, takmer o polovicu menej peňazí ako vládni, vládni starostovia.
Vláda Roberta Fica nevie, nechce a nedokáže riešiť najväčšie problémy Slovenska a namiesto pomoci rodinám rieši len beztrestnosť pre svojich blízkych a ich vnútorné vzťahy. Ono, keď si zoberieme, deti mali pred chvíľou polročné vysvedčenie a generálny prokurátor ako keby dal polročné vysvedčenie včera ráno vládnej koalícii. Generálny prokurátor vám nastavil zrkadlo. Ukázal kde sú vaše slabé miesta, ukázal ktoré veci sa neriešia. Na druhej strane aj povedal, že sa nedá kúpiť a že bude poukazovať stále a vždy na nespravodlivosť. Generálny prokurátor poukázal aj na to, že jedna tretina všetkých podvodov s DPH v Európe sa dejú práve na Slovensku. Stali sme sa rajom pre daňových podvodníkov. Toto je realita. Toto nie je výmysel opozície. Toto nie je výkrik zo tmy tých, ktorí vám to hovorili celé dva roky. Je to vaše polročné vysvedčenie. Generálny prokurátor nastavil zrkadlo vám za to čo ste mali robiť a nerobíte.
Ja som mal možnosť byť dnes na európskom a zahraničnom výbore, kde mal byť aj premiér Robert Fico. Mal nám prísť povedať o tom, prečo bol a o čom rokoval v Amerike a mal nám prísť povedať prečo nebol reprezentovať Slovenskú republiku vo švajčiarskom Davose. Po tom všetkom, keď som videl, že neprišiel, tak som cítil iba neúctu a pohŕdanie. Jednak preto, že tam prišla celá opozícia, jednak preto, že schôdza nebola otvorená, jednak preto, že sme nepočuli dôvody o čom sa v Spojených štátoch s prezidentom rozprával. Nepočuli sme ani dôvody a na to som sa ho chcel spýtať, prečo Robert Fico nebol vo švajčiarskom Davose. Chápem čo je politika na všetky štyri svetové strany v ponímaní súčasnej vládnej koalície. Ale v tomto prípade sa mi zdá, že strelka na kompase Roberta Fica je zmagnetizovaná a švajčiarsky Davos nájsť nevie. Som sklamaný z toho, že tam, kde mnohé európske krajiny chodia hľadať investorov a my ich bytostne potrebujeme, Robert Fico nešiel. Nešiel do švajčiarskeho Davosu, kde investorov vyjednávať mohol. Tam boli mocní sveta, tam mohol rozprávať o ekonomických problémoch, ktoré sa nás týkajú.
Som sklamaný z mnohých vecí a mnohé tu zazneli. Veľmi dobre rozprával o záchrankovom tendri Fero Majerský. Je telom i dušou záchranár a spolu s Petrom Stachurom pomenuvávali aj s ostatnou časťou opozície zbabraný záchrankový tender. Keď minister Migaľ začal vykrikovať vládnej koalícii to, že nielen opozícia, ale už aj minister a to zdôrazňujem, pripomína, že ministerstvo zdravotníctva naďalej rieši a riadi prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini a v podstate možno aj stranu HLAS, lebo také, také hlasy aj zo strany vládnych ministrov počujeme, tak to je vážna vec. Tieto všetky veci počúvame dookola. Keď si myslíte, že len my ukazujeme na vládnu koalíciu kde zbabrala jednotlivé kroky a kde sú ich problémy, tak ste na omyle. Už samotná vládna koalícia si to vyčíta. Keď minister Huliak vykrikuje ministrovi Kaliňákovi jeho machové steny v hodnote rodinného domu za 160 či 180 tisíc, tak to je vážna vec. Len tak to tolerujeme? Zakrývate si pred tým oči?
Ja som zvedavý ako sa bude pri najbližšej návšteve na mňa pozerať veľvyslanec Talianska v Ríme, keď tam bude vymenovaný bývalý minister a podpredseda vlády. Pôjdeme tam možno viacerí a to je jedno či tam pôjdeme súkromne a budeme ho vidieť niekde v prvých radoch sedieť na Námestí svätého Petra a budem sa mu dívať do očí, či ho neplieska hanba, že tu sa ukradne sedemnásť miliónov eur alebo urobí sa bohapustý lup a on bude sedieť na Námestí svätého Petra ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Ríme. On sa nebude hanbiť? Vy sa nehanbíte, že ho pošlete za odmenu na takéto lukratívne miesto? Kde, kde...
===== ... ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Ríme. On sa nebude hanbiť? Vy sa nehanbíte, že ho pošlete za odmenu na takéto lukratívne miesto? Kde, kde je to svedomie? Kde sa pozeráme na to, kde je spravodlivosť? Čiže urobí sa, na to poukazuje už aj generálny prokurátor, na to poukazuje opozícia, na to poukazujú koaliční predstavitelia, všetci ukazujú na tú slejádu, či jak sa to povie. A vám to je jedno? Vy sa za to nehanbíte?
Takmer 400 dní sme čakali na toto odvolávanie. Ja som si už, naozaj, keď sa ma médiá pýtali na chodbe, že prečo vlastne odvolávate toho ministra. A ja som povedal, viete čo, ja neviem, čo bol pôvodný zámer odvolať toho ministra, ale viem vám povedať, akú chybu, aký kiks, aký prešľap urobil pre dvoma týždňami. Lebo ten prvý bol pred rokom. Čiže za ten čas 400 dní sa tie problémy nie že potvrdili, oni sa znásobili. Je ich omnoho viac. A keď ten minister mal trochu rozumu, že opozícia ho chce odvolávať, tak si mal dávať pozor na svoje vládnutie, alebo na svoje narábanie s problémami, ktoré má na svojom ministerstve, ale on to ešte viac dokázal dotiahnuť do tej, v negatívnom zmysle, samozrejme, do dokonalosti. Narazili sme na tvrdú realitu zdražovania a chaosu okrem toho všetkého. A tu mám na mysli, samozrejme, konsolidáciu, ktorá je niečím nehoráznym. Vládni predstavitelia si začnú zriaďovať ďalšie ministerstvo, ďalších štátnych tajomníkov, ďalšie limuzíny, ďalšie sekretárky, ďalšie kancelárie, nábytky a všetko, čo s tým súvisí a celý čas ale popritom hovorí o nejakej imaginárnej konsolidácii, ktorú chce riešiť na sebe, ale ukazuje na ľudí, že vy budete súčasťou konsolidácie. Zvýšime dane, zvýšime odvody. Zvýšime poplatky, zvýšime neviem čo všetko a vládna koalícia tak v prvom kole uvalila takmer 80 % konsolidačných opatrení práve na občanov, firmy, zamestnávateľov a zamestnancov. Došlo to až tak ďaleko a to ma prekvapovalo v celom tom, že keď sme prišli na prvý okrúhly stôl, tak sme prišli s opatreniami za KDH a premiér tak zobral tie body a že a tak čo to je, začal písať do toho papiera, veď to nič neznamená. Mali sme tam rôzne opatrenia, ktoré naozaj vládna koalícia potom neskôr začala realizovať v tých ďalších krokoch konsolidácie. A spýtali sa, a koľko tam je vlastne miliónov? Vravíme, tak v závislosti od toho, že na koľko nastavíte napr. zdanenie hazardu. Keď to dáte z 27 na 30, tak to bude smiešne, ale keď to dáte na 35, bude to až toľko miliónov eur. A zrazu zistili, že tam mohlo byť naozaj pol miliardy eur, aj viac, v závislosti od toho, ako by sme nastavili čísla. Ale oni nás zavolali na to, aby sme im doniesli opatrenia. Tie opatrenia dostali čierne na bielom, 5 minút potom na tlačovke povedali, že opozícia nedoniesla nič. Ja sa pýtam Joža Hajka, že či som bol na tom stretnutí alebo nebol, či sme im dali dajaké opatrenia alebo nie. Veď ruke ich držal premiér, aj si tam písal. Ešte aj klamú. Prešiel polrok a tieto opatrenie, ktoré sme im dali, pozerám v médiách, veď toto sme im dali. A vidíte, chytajú psa za chvost. Keby ich zrealizovali vtedy, keď sme im ich dali na začiatku prvého balíka konsolidačných opatrení, nemuseli sme tu byť dnes. Dnes by nemuseli deti rodiny s dvoma deťmi mať problém, že o 900 eur musia zaplatiť viac. Ja som zvedavý, čo bude teraz vo februárových výplatách a z čoho zaplatia krúžky a všetky tie poplatky, ktoré rodiny zvýšené poplatky majú.
Kým ľudia rátajú každé jedno euro na drahé potraviny, vláda celý rok rátala len to, koho zo svojich ľudí odmeniť, poprípade oslobodiť. Mne tak pripadá, že my sme v období, keď tu vládol Vladimír Mečiar. Ja som bol vtedy študent, kupoval som si každý deň ráno noviny v stánku. Keď som prišiel, vždy som sedel na vysokej škole vzadu, ale keď som dočítal noviny, tak som už potom jednotlivé časti dával ostatným spolužiakom, že by si aj oni stihli prečítať. A naozaj som politiku sledoval so záujmom už aj vtedy. Sledoval som to, ako tu bola Noc dlhých nožov, ako Fero Mikloško, ešte s kučeravými vlasmi vzadu, tu bojoval a keď som si pomyslel pred pár dňami, ako tu Fero Mikloško v podstate mohol ten istý prejav zobrať spred tridsiatich rokov a prečítať ho tu. Vravím, nič sa nezmenilo. Robert Fico, Mečiarov žiak, to dotiahol do dokonalosti, v negatívnom zmysle, samozrejme.
Pamätám si na to SME-čko, ako Fero Mikloško bol ešte s ostatnými svojimi kolegami, s Vladom Palkom a ďalšími tu vpredu. Dnes už samozrejme, tie transparenty sú zakázané, dnes tu platia iné pravidlá, ale nič sa nezmenilo. Práve sa to ešte znásobilo. Dúfam, že už nikomu nevybuchne auto, ako vtedy Remiášovi. Dúfam, že už nebudú mafiánske popravy a Duckeho zmenky a všetko to, čo sme si pripomínali po mnohých rokoch teraz opäť. Ale deje sa to všetko trochu ináč. V pekných golieroch, bielych košeliach, kravatách, oblekoch, bez teplákových súprav s troma prúžikmi, ale podstata sa nezmenila. Áno, Maroš Žilinka vám dal vysvedčenie. A to vysvedčenie bude aj trištvrte ročné aj koncoročné. A keď sa niečo nezmení v tejto krajine, tak bude presne také isté a možno ešte horšie. Ak vám zákony nevyhovujú, prepíšete si ich. Ak vám inštitúcie nejdú po ruke, zrušíte ich. Úrad na ochranu oznamovateľov. Dnes už aj vy zisťujete, že tento úrad možno vy využijete, alebo vám blízky ľudia, tak sme to čítali pred pár dňami v novinách.
Nechcem sa obracať ku Kotlárovi, lebo už mám iba tri minúty, ale ja už dám iba jednu takú otázku. Kedy vráti diplom? Vy fakt viac budete takého diletanta počúvať, ako odborníkov? V tejto sále je veľké množstvo odborníkov na zdravotníctvo a vy urobíte z Kotlára splnomocnenca vlády pre riešenie pandémie. Vy mu dáte 350-tis. eur na to, aby Slovenská akadémia vied pomáhala riešiť analýzu. Ako kde majú Boha pri srdci, že takéto veci vy jednoducho tolerujete. novinári utekajú pred tým, keď sa .. Politici utekajú pred novinármi, keď sa ich pýtajú na Kotlára. Kde sme sa to dostali? Eurofondy. Sme krajinou, ktorá najpomalšie čerpá eurofondy. Máme ich dosť, ale nevieme ich vyčerpať. Vždy časť vrátime späť do Bruselu. A bolo to aj pred tým, je to aj teraz. Ak by ste decentralizovali a posunuli tak, ako Poliaci aspoň tých 44 % na regióny, garantujeme vám, že by sme rozostavali Slovensko, vybudovali by sme ho a do Bruselu by sme nevrátili nič. Poliaci čerpú vyše 100 %. Totiž aj z tých krajín, ktoré nevyčerpú, tak dostanú časť z toho ešte aj Poliaci. Samozrejme, počúvali sme tu od ministrov, no ale veď župy majú peniaze, ale nečerpú. No nemajú, lebo župy musia čakať na to, kým pán minister vypíše výzvy. A samozrejme, že najprv vypíše dopytovo orientované výzvy, potom ministerské výzvy a až potom integrovanú územnú stratégiu. Čiže to ako keby vám niekto povedal, choď si zaplávať, ale kľúče od bazénu ti nedám. Môžeš iba pozerať cez okno, ako sa tam v tom bazéne môže plávať. Toto ste spôsobili. Hovoríte o tom, že viac kompetencií pre regióny? Nie. Vy im ich ešte dokonca beriete. Dobre spravovaná spoločnosť je vždy tá, kde platí princíp subsidiarity. Čo najviac práv, kompetencií a financií treba dať na samosprávy. Všetky vyspelé spoločnosti fungujú takto. Všetky vyspelé spoločnosti dajú nástroje aj peniaze tým, ktorí to vedia bližšie k občanovi aj realizovať. Preto sa chodíme s údivom pozerať na to, ako majú Poliaci vybudované diaľnice. Pozeráme na to, ako majú vybudované cyklochodníky, ako tam funguje cestovný ruch.
Poviem vám jeden príklad a vlastne už vám ho nepoviem, mám už iba 17 sekúnd. Neberte to ako útok. Berte to ako povzbudenie, keď príde rodič domov a zistí, že jeho dieťa má zlé vysvedčenie. To polročné vysvedčenie máte katastrofálne. Včera ráno vám ho vysta ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, blížia sa komunálne voľby a nie len tie komunálne, ale aj krajské a verím, že sa všetci zhodneme, že každý hlas má mať rovnakú váhu. Na túto protiústavnosť, ktorá sa udiala počas predchádzajúcich volieb, upozornil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. A vyzývam všetky strany, aj poslancov, aby sme túto nespravodlivosť spoločne napravili. Nie je to otázka opozície alebo koalície, ale dôvery v demokraciu. Na Slovensku dnes hlas jedného voliča váži viac než hlas druhého voliča, len podľa toho, kde býva. Sú volebné obvody, kde na zvolenie poslanca stačia niekde stovky hlasov a inde nestačia ani tisíce. Toto je nespravodlivosť, ktorú v demokracii nemôžeme ďalej prehliadať, tak ako ju prehliadali všetky vlády doteraz. A nie je to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Ja to zhrniem naozaj veľmi krátko a ďakujem za vaše pripomienky k tomuto vystúpeniu.
Áno, Janko Horecký, potrubná demokracia. Keď niečo nejde normálnym spôsobom, urobíme to tam takýmto zákerným spôsobom. Takým, že budeme ignorovať to, čo fungovalo, to, čo slúžilo ľuďom. Ďakujem za túto pripomienku.
Áno, Richard, smerujeme takýmito krokmi k autokracii. Ak budeme rušiť všetko to, čo fungovalo, a som rád, že Fero Majerský to vymenoval na takýchto ľudských príkladoch, tak to bude autokracia. Tak prídeme do situácie, že zrazu všetky dobré veci v tejto spoločnosti iba preto, že nevyhovujú vládnej koalícii, sú v jednom momente zrušené. A čo je najzaujímavejšie, ja som tak rád, že tento Úrad na ochranu oznamovateľov nezakladala aktuálna opozícia, ale časť súčasnej vlády, že dobehlo ich vlastne to, čo oni sami založili. Ale akonáhle im to už nevyhovuje, tak zrušia aj to, čo oni sami založili.
A, Martin, ďakujem aj za tvoje pripomienky. Jednoducho či chceme, alebo nechceme, tento zákon je ako zrkadlo. Je ako zrkadlo vášho svedomia. Ukazuje, kde robíte chyby.
Ďakujem.