Videokanál poslanca

Ďakujem, Marián, za tvoju faktickú poznámku. Naša argumentácia bola veľmi podobná, sme sa pravdepodobne teda zamýšľali nad tým zákonom veľmi, veľmi podobne, akým spôsobom ovplyvní tých zamestnávateľov, akým spôsobom bude mať vplyv na benefity, ktoré dnes poskytujú, že jednoducho my im berieme tú slobodu toho, aby aj oni sami povedali, čo tým svojim zamestnancom a zamestnankyniam chcú poskytovať.
A súhlasím s tým, že firmám toto vôbec nepomáha, pretože je to len ďalší diktát štátu, ktorý naozaj má zničujúci vplyv na podnikateľské prostredie. A som veľmi zvedavá, akým spôsobom tieto firmy budú od 1. januára čeliť všetkým tým negatívnym dôsledkom ozdravovania verejných financií, takže plus toto, plus konsolidácia, som veľmi zvedavá, kedy začnú mať problémy prvé firmy, naozaj reálne problémy.
Ďakujem pekne ešte raz.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať.
Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom.
Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná.
Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť.
Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy.
Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu.
Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený.
Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode.
Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky.
Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov.
Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou.
Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov.
Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú.
Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných.
Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem, pán Hlina, len chcem doplniť to, keď hovoríte o tom, že aká je vlastne teda hodnota za peniaze u tých členov správnej rady, tak ja som sa z posledných troch zasadnutí správnej rady zúčastnila dvoch. Jedného som sa nezúčastnila, pretože bolo výjazdové, bolo v Spišskej Novej Vsi, tak tam som nevycestovala, ale dvoch som sa zúčastnila. Obe trvali medzi tromi-štyrmi hodinami. Musím povedať, že tie zasadnutia sú pripravené veľmi dobre, lebo vlastne ten fond pripraví úplne všetky materiály pre tú správnu radu. Tie projekty, ktoré sa posudzujú a schvaľujú, sú tam vyhodnotené, samozrejme, odbornou komisiou. Čiže s tým nemá správna rada, by do toho nemala zasahovať ani nezasahuje, čiže s tým nemá žiadnu prácu. Čiže de facto tá ich práca je naštudovať si návrh uznesení, programu a nakoniec tam prísť na tri alebo štyri hodiny raz za mesiac a odsúhlasiť teda tie uznesenia alebo prípadne podiskutovať. Takže toto je to, čo bude nás stáť jedenapolnásobka priemernej mzdy v hospodárstve. A to je podľa mňa že dosť veľa.
Ďakujem pekne.

(Prosím, vymazať rámček!)

Ďakujem pekne, Dávid, za tvoju reakciu. Áno, naozaj, my určite nechceme spochybňovať ten fond, hej? Ten fond je dobrá vec, je zavedený, zvýšia sa tam peniaze. To, že ste do zákona museli dať zvýšenie z 20 na 60, no nemuseli, pretože ste tam mali napísané to slovo minimálne 20, to znamená, že ste tam mohli poslať peniaze, ak by štát na to mal prostriedky. Takto ten štát zaväzujete, že ich tam musí poslať, a to nie je férové voči verejnosti, ktorá možno chce, aby sa stavali nemocnice alebo, ja neviem, rekonštruovali sa školské športové ihriská. Neviem, no za mňa to proste nie je fajn.
Ešte som zabudla v mojom príspevku, to len narýchlo doplním, že sa ešte zvyšujú aj počty členov v dozornej rade o dvoch a v správnej rade o jedného zástupcu SK8, čo síce je fajn, že tam zástupca SK8 bude, ale mohol byť kľudne tam nominovaný namiesto troch zástupcov ministerstva. A v tej dozornej rade momentálne budú, bude mať prevahu, budú mať prevahu nominanti ministerstva tri ku dvom, čo za mňa nie je fajn, pretože budú kontrolovať sami seba.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako som hovorila pri návrhu novely zákona o športe, máme konečne na stole veľmi dôležitú športovú legislatívu, na ktorú sme dlho čakali. To sa týka aj zákona č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu.
Tento návrh zákona, ktorý má za cieľ zefektívniť činnosť fondu a poskytnúť väčšiu flexibilitu pri jeho rozhodovaní, vyvoláva aj viacero otázok a obáv. Rovnako ako pri zákone o športe pod zámienkou zvýšenej efektívnosti a zjednodušenia procesov hrozí zníženie transparentnosti a vytvorenie priestoru pre neefektívne nakladanie s verejnými financiami.
Považujem za dôležité, aby tu práve tieto pochybnosti zazneli a to aj v kontexte masívneho nafúknutia rozpočtu tohto fondu. Pri aktuálnom investičnom dlhu v rámci športovej infraštruktúry mnohí vítajú snahu naplniť predvolebné sľuby predsedu SNS pána Danka týkajúce sa skokového navýšenia fondu. Na Slovensku sa však práve rozbieha proces ozdravovania verejných financií, ktorý pocítime všetci a všetky. Je fascinujúce, že za takejto situácie vo verejných financiách sa predkladateľom podarilo presadiť navýšenie objemu financií vo fonde na 60 mil. priamo v návrhu zákona. Reálne poskytnutie vyššieho objemu financií totiž umožňovalo aj pôvodné znenie, kde bolo napísané, že bude poskytnutých minimálne 20 miliónov. To znamená, že rezort športu túto možnosť mal a aj má teraz, aj za súčasného znenia toho zákona.
Návrh zákona teda predpokladá výrazné zvýšenie príspevku zo štátneho rozpočtu do fondu. Navýšenie rozpočtu zákonom o 40 mil. eur má byť sprevádzané prísnejšími kontrolnými mechanizmami a zvýšenou zodpovednosťou za nakladanie s verejnými financiami. Ako môžeme vidieť pri novele zákona o športe, predkladatelia nemajú vysoký záujem o zvýšenie kontroly, skôr naopak. Kontrola sa v mnohých ohľadoch oslabuje. Dôkazom sú zmeny ako zvýšenie limitu na schvaľovanie príspevku vládou alebo zrušenie zvukových záznamov zo zasadnutí správnej rady Fondu na podporu športu.
Jednou z ďalších výrazných zmien je zvýšenie limitu pre rozhodovanie správnej rady fondu. Tá môže teraz schvaľovať príspevky na výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu športovej infraštruktúry národného významu až do 10 mil. bez schválenia vládou. Doteraz bola tá hranica 5 miliónov. Tento krok sa v dôvodovej správe odôvodňuje tým, že má zjednodušiť a zrýchliť rozhodovanie o projektoch najmä v prípadoch, keď ide o urgentnú potrebu obnovy alebo výstavby športovej infraštruktúry. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o rozumný krok smerujúci k vyššej efektivite a menšej byrokracii. Doterajší mechanizmus, kde vláda schvaľovala projekty presahujúce 5 mil., poskytoval okrem širšej diskusie aj dôležitú úroveň kontroly nad veľkými investíciami, ktoré majú dlhodobý vplyv na verejný rozpočet a na športovú infraštruktúru. Tým, že sa tento limit zdvojnásobí, sa otvára priestor pre rozhodovanie o miliónových projektoch na úrovni správnej rady bez dostatočnej externej kontroly či kontroly v rámci vládnucej koalície.
Zásadné finančné rozhodnutia o verejných prostriedkoch majú podliehať čo najprísnejšej kontrole a nie byť ponechané na užší okruh ľudí v správnej rade. Keď hovoríme o sume 10 mil. eur, nemôžeme ignorovať, že ide o výraznú čiastku z verejných zdrojov, ktorá má byť použitá na účel rozvoja športu, preto by bolo rozumné, ak by sa zachoval doterajší princíp. Vláda predsa zasadá každý týždeň, kým správna rada raz za mesiac, tak ktorý orgán vie zaujať rýchlejšie rozhodnutie?
Jednou z kontroverzných zmien, ktorú novela navrhuje, je vypustenie povinnosti výberového konania pri obsadzovaní funkcie riaditeľa Fondu na podporu športu. Dnes je riaditeľ menovaný na základe výsledkov otvoreného výberového konania. Novela umožní, aby správna rada dosadila svojho nominanta bez transparentného výberového procesu. Tento krok predstavuje zásadné oslabenie nezávislosti a transparentnosti celého fondu. Je to ďalšia trafika do portfólia SNS. Predkladatelia argumentujú tým, že chcú zjednodušiť a zrýchliť proces obsadzovania pozície riaditeľa. Kam sa stále ponáhľame? Tento argument je chabý, ak vezmeme do úvahy, že riaditeľ fondu nesie zodpovednosť za každodenné fungovanie fondu a za efektívne riadenie procesov v ňom. Jeho vymenovanie by malo prebiehať maximálne transparentne, aby sa zabezpečilo, že sa do tejto funkcie dostane najlepší kandidát, odborník.
Zrušenie výberového konania vytvára priestor pre politické vplyvy a rodinkárstvo. Výberové konania sú dôležitým nástrojom na zabezpečenie transparentnosti a nestrannosti vo verejnej správe a ich absencia by nemala byť tolerovaná najmä v inštitúciách, ktoré spravujú významné finančné zdroje, akými disponuje aj Fond na podporu športu.
Ďalšou zmenou, ktorá vzbudzuje otázky, je zvýšenie odmien pre členov správnej a dozornej rady fondu. Dnes členovia správnej rady poberajú odmenu vo výške troch štvrtím priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Novela navrhuje zvýšenie tejto odmeny na jedenapolnásobok priemernej mzdy v hospodárstve. Údajným cieľom tohto kroku je zvýšiť motiváciu členov správnej rady a zohľadniť nárast zodpovednosti za väčší objem prostriedkov. Pýtame sa: je toto zvýšenie primerané a vhodne načasované? Zvyšovanie odmien prichádza v maximálne nevhodnom čase náročného ozdravovania verejných financií.
Treba si uvedomiť aj to, že v správnej rade sedia nominanti, ktorí pracujú pre subjekty, v ktorých sú riadne zaplatení a zamestnaní a mali by tam presadzovať záujmy týchto subjektov a nie aby to bola ďalšia zárobková činnosť pre tieto osoby. Nie je zrejmé, ako narastie vyťaženie člena tejto správnej rady navýšením prostriedkov vo fonde. Nie je jasné, aký konkrétny prínos pre efektívnosť riadenia fondu toto zvýšenie odmien prinesie. Zvyšovanie odmien by malo byť založené na objektívnych kritériách pri dosiahnutí zadefinovaných konkrétnych cieľov fondu. Bez jasných kritérií sa tento krok môže javiť ako zvyšovanie atraktivity trafík Slovenskej národnej strany.
Do fondu mieri viac peňazí, transparentnejší však byť nechce. Jedným z krokov, ktorý novela prináša, je zrušenie povinnosti vyhotovovať a zverejňovať zvukové záznamy zo zasadnutí správnej rady fondu. Zmena je odôvodnená tým, že ide o zbytočnú administratívnu záťaž, ktorá komplikuje prácu správnej rady. Táto povinnosť bola v minulosti zavedená s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť voči verejnosti, čo je kľúčové, keď hovoríme o rozhodovaní o veľkých sumách z verejných zdrojov. Záznamy zo zasadnutí správnej rady poskytujú verejnosti priamy prístup k informáciám o tom, ako sa rozhoduje o verejných prostriedkoch. Slúžia ako nástroj kontroly prijímaných rozhodnutí. Zrušenie tejto povinnosti znamená krok späť pre otvorenosť a môže oslabiť dôveru verejnosti vo fungovanie fondu.
Aby sme nezabudli, predkladateľ z neznámeho dôvodu navrhuje predĺžiť lehotu na zverejňovanie zo zápisu zo zasadnutia správnej rady z desať na dvadsať dní. Ak je cieľom fondu transparentne spravovať verejné financie, zrušenie záznamov a predĺženie lehoty na zverejnenie zápisov zo zasadnutí správnej rady tento cieľ nenaplní.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhovaná novela zákona o Fonde na podporu športu prináša zásadné zmeny vo financovaní športovej infraštruktúry a podujatí, ale aj zmeny, ktoré môžu mať vážne negatívne dopady na transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť pri nakladaní s verejnými financiami. Zvýšenie limitu na schvaľovanie príspevkov bez súhlasu vlády, zrušenie výberového konania na riaditeľa, zvyšovanie odmien pre členov správnej a dozornej rady a zrušenie zvukových záznamov zo zasadnutí sú také kroky, ktoré transparentnosti nepomôžu, ale objem peňazí do tohto fondu sa zvyšuje trojnásobne. Menšia otvorenosť oslabuje dôveru, že prostriedky budú poskytované férovo a efektívne.
Prosím predkladateľa, aby spomenuté body návrhu prehodnotil a sústredil sa na skvalitnenie zákona s ohľadom na aplikačnú prax, za zachovania férovosti a transparentnosti rozdeľovania verejných financií.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Dávid, za tvoj príspevok, tiež si myslím, že je to premárnená šanca, ako priniesť do zákona a zadefinovať napríklad, ako chceme zlepšovať kondíciu detí, ich pohybovú gramotnosť, ako chceme prilákať deti k športu, a tiež to ten zákon nepriniesol. Chceme, aby obyvateľstvo bolo zdravé, pohybovo zdatné, chceme podporovať celoživotnú pohybovú aktivitu obyvateľstva. Tiež to ten zákon ako keby nejakým spôsobom neprináša, a ja viem, že sa to zle počúva, ale naozaj je to premárnená príležitosť.
Čo chcem tiež apelovať na to, že zákon si myslí, že traja ľudia, ktorí sú zamestnaní u hlavnej kontrolórky športu, tak dokážu nahradiť vyše 60 kontrolórov, ktorých zrušíme v tých športových organizáciách. To ako kapacitne sa nedá jednoducho zvládnuť, tak ja neviem, že či ten zákon nemal nejakým spôsobom toto iným spôsobom upraviť tak, aby sme, aby sme týchto zrušených kontrolórov aspoň nahradili aspoň istým systémom kontroly, ktorý teraz tam nebude žiaden.
No a ešte by som chcela podotknúť, že ma mrzí, že boli zrušené tie výročné správy alebo teda že povinnosť ich mať, pretože si myslím, že ak chceme do športu pritiahnuť tých sponzorov, tak oni si veľmi radi pozrú takú výročnú správu, aby videli, že idem podporiť organizáciu, čo tá organizácia urobila v minulom roku, s akým objemom peňazí hospodárila, aké mala výsledky, jednoducho že či sa mi oplatí sponzorsky vstúpiť zmluvne do nejakého vzťahu s nejakou športovou organizáciou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán Pročko, za reakciu. Naozaj ja si tiež myslím, že tento zákon je premárnenou príležitosťou na to, aby sme riešili to, čo sme napríklad počuli aj na tej konferencii v Poprade, že chcete, aby sme mali silnú reprezentáciu o štyri roky na olympiáde, o osem rokov Brisbane. Jednoducho tento zákon zatiaľ tými zmenami, ktoré ste priniesli, tak vôbec ako keby neopravuje ten systém, ktorý je teraz v športe a ktorý je aj, aj zásluhou toho systému je to, kde sa v športe nachádzame, myslím teda výsledkovo a úspechmi. Takže ja by som bola rada, keby ste priniesli ešte ďalšiu novelu tohto zákona potom aj o tom, kde by ste podporili naozaj športovanie detí, aby ste prepojili sa s ministerstvom školstva, kde tie väzby sa pretrhali, aby ste s nimi nastavili tiež nejaký, nejaké systémové podporovanie mládeže a pohybových aktivít, lebo ja nevidím z tohto zákona zatiaľ nič také, čo by nám malo pomôcť k rozvoju športu. Zatiaľ sme len zrušili povinnosti niektorým športovým organizáciám a to je asi všetko, čo tento zákon teraz prináša. Inak ten systém neopravuje.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dočkali sme sa predloženia zásadnej športovej legislatívy, o ktorej počúvame už od vzniku zbytočného ministerstva športu vo februári tohto roku. Osobne som túto novelu očakávala trochu skôr, ale rozumiem, že bolo časovo náročné skĺbiť politický program strany SNS s veľkým množstvom požiadaviek športovej obce, ktorá aktívne spolupracovala pri príprave návrhu, ale to vnímam ako pozitívny prístup. Následne sa predkladateľ musel vysporiadať aj s lavínou pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pri ktorých sa ukázalo, že mnoho stakeholderov zostalo nespokojných, a odhalilo aj viacero nevyjasnených pozícií medzi navrhovateľom a inými povinne pripomienkujúcimi subjektmi.
V prvom čítaní k predloženej novele zákona č. 440/2015 Z. z. o športe chcem predniesť pár slov. Predložená novela má priniesť pozitívne zmeny do oblasti športu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Bohužiaľ, obsahuje aj viacero novelizačných bodov, ktoré vyvolávajú obavy z oslabenia kontroly verejných financií, predchádzania konfliktu záujmov a transparentnosti v športe. Jedným z cieľov novely je znížiť byrokratickú záťaž a poskytnúť väčšiu mieru flexibility športovým organizáciám. To je v každom prípade vítané. Žiaľ, viaceré navrhované zmeny môžu ohroziť integritu športu a zodpovedné využívanie verejných zdrojov. K obsahu návrhu vystúpim aj v druhom čítaní, takže sa dnes dotknem aspoň okrajovo zmien, na ktoré je potrebné na úvod upozorniť.
Prvou takou zmenou je zvýšenie limitu, od ktorého športové organizácie podliehajú povinnosti mať účtovnú závierku overenú audítorom. Podľa novely by športové organizácie museli podstúpiť audit len v prípade, ak by ich príjem z verejných prostriedkov presiahol 800-tisíc eur, pričom v aktuálnom znení zákona je táto hranica stanovená na 250-tisíc eur. Ide naozaj o skokové navýšenie hranice. Tento krok možno na prvý pohľad vyzerá ako opatrenie na zníženie byrokracie a zníženie nákladov pre športové organizácie, avšak jeho skutočný efekt môže byť negatívny. Skokové zvýšenie hranice znamená, že väčšina športových organizácií nebude auditovaná. Tento krok vytvára potenciál pre netransparentné hospodárenie, čo môže viesť k plytvaniu alebo neoprávnenému použitiu verejných prostriedkov. Rozumiem, že pre malé športové zväzy je administratívne a finančne náročné zabezpečiť vlastného kontrolóra, závierku, výročnú správu či audítora, ale namiesto hľadania cesty, ako zabezpečiť vnútornú kontrolu a zároveň odbremeniť malé zväzy, sa mantinely posúvajú tak, že úľavy získajú aj tí väčší. Je škoda, že predkladateľ neuvažoval o iných riešeniach pre malé zväzy, ako napríklad zdieľanie kontrolórov či upravenie podmienok kontroly v malých zväzoch.
V dôvodovej správe sa uvádza, že jednému zväzu to môže ročne ušetriť približne 1 870 eur, spolu pre všetky dotknuté zväzy ide o sumu 89 850 eur. Pri miliónoch z verejných zdrojov, nad ktorými sa oslabuje kontrola, je táto suma zanedbateľná.
Pri navrhovaní tejto novely predkladateľ argumentuje snahou o odbúranie zbytočných kontrolných mechanizmov a uvoľnenie rúk športovým organizáciám, aby sa mohli viac sústrediť na svoju činnosť. Zabúda však na fakt, že transparentnosť je základom dôvery verejnosti v to, že verejné zdroje sú využité efektívne predovšetkým na športovú činnosť. Predkladatelia riskujú, že dôvera verejnosti a ochota financovať šport z verejných zdrojov sa môže výrazne oslabiť.
Ďalším problémom v tejto oblasti je zvyšovanie prahových hodnôt pre povinnosť zriadiť pozíciu kontrolóra. Podľa súčasne platného zákona je organizácia povinná zriadiť kontrolóra, ak presiahne hranicu príjmov zo štátneho rozpočtu nad 50-tisíc eur. Navrhovaná novela však zvyšuje túto hranicu až na 500-tisíc eur. Tento krok opäť výrazne znižuje počet organizácií, ktoré budú mať povinnosť zaviesť mechanizmus vnútornej kontroly. Kontrolór je kľúčovou osobou vnútornej kontroly športových organizácií, ktorá zabezpečuje dohľad nad finančnými tokmi a hospodárením. Ak znížime počet organizácií, ktoré budú podliehať tejto povinnosti, výrazne tým oslabíme schopnosť identifikovať finančné a administratívne nezrovnalosti. Tento krok oslabuje transparentnosť hospodárenia s verejnými prostriedkami. Nedá sa predpokladať, že úlohu kontrolóra vo zväze efektívne nahradí kontrola zo strany hlavného kontrolóra športu, ktorého úrad má dnes troch zamestnancov, pričom organizácie zrušia desiatky kontrolórov. Novela neobsahuje žiadne nové opatrenia, ktoré by napríklad posilnili nezávislosť kontrolórov od športových organizácií, a preto nevidím jediný dôvod, prečo by sme dnes nepotrebovali mechanizmy, ktoré chránia prostriedky v športe.
Ďalšou vecou, ktorou sa zaoberá táto novela, je oslabenie ochrany pred konfliktom záujmov. Umožňuje totiž, aby dodávateľom pre národné športové zväzy mohli byť osoby alebo právnické osoby, ktoré sú v konflikte záujmov s členom zväzu. Tento krok otvára priestor pre netransparentné praktiky, kde budú dodávatelia tovarov a služieb vyberaní nie na základe kvality a ceny, ale na základe osobných alebo záujmových vzťahov. To vytvára riziko klientelizmu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že štát poskytuje športovým zväzom značný objem verejných prostriedkov a očakáva, že ich použitie bude účelné, zodpovedné a transparentné. Ak novela umožní, aby zmluvy uzatvárali osoby v konflikte záujmov, stráca sa jeden zo základných princípov, a to zabezpečenie najlepšej možnej hodnoty za verejné peniaze. Takéto nastavenie otvára priestor na vznik nepriehľadných obchodných vzťahov, kde preferovanie určitého dodávateľa môže byť ovplyvnené osobnými záujmami na úkor kvality poskytovaných tovarov a služieb. Takéto praktiky vyvolajú v organizáciách podozrenia, nedôveru a konflikty. Viem si predstaviť, že napríklad pri službách športových odborníkov alebo veľmi špecifických zákazkách súvisiacich s daným športom môže zväz naraziť na doterajšie pravidlo. No pokiaľ vznikali pri konkrétnych tovaroch a službách problémové situácie, je možné špecifikovať tieto tovary a služby a nie absurdne uvoľniť toto pravidlo pre všetky aj bežne dostupné tovary a služby, u ktorých existuje na trhu zdravá konkurencia.
V dôvodovej správe sa uvádza: "Je potrebné si uvedomiť, že v krajine s malým počtom obyvateľov, ako je Slovenská republika, je veľká časť športovej činnosti záležitosťou nadšencov a komunít spriaznených oddanosťou svojmu športu." Argumentovať tým, že Slovensko je príliš malé a v športe sa všetci poznajú, je naozaj smiešne. Športovú verejnosť trápi rodinkárstvo a nemôžme k takto citlivej veci pristupovať zrušením pravidiel. Ide predsa o ochranu verejných zdrojov.
Návrh zákona dáva športovým organizáciám s pozastavenou spôsobilosťou možnosť opraviť nedostatky, ale už bez hrozby nevyplatenia príspevku uznanému športu. Jediná sankcia, ktorú mohol štát použiť pri prípadoch vážneho pochybenia, bude tak zrušená. Hoci sa to môže javiť ako rozumné opatrenie, ktoré umožňuje organizáciám šancu na nápravu ich pochybení a netrestá ich prísne za formálne a administratívne chyby, klesá tak tlak na dodržiavanie pravidiel. Dokonca aj zadržané prostriedky štát poslal do daného športu prostredníctvom národného športového projektu aj v minulosti. Čiže ten šport o tie prostriedky neprišiel.
Uvedomme si, že zákon platí od roku 2016 a väčšina organizácií už s jeho dodržiavaním nemá problém, tak nerozumiem, prečo je potrebné tieto sankcie rušiť. Verejné prostriedky by mali byť spravované s maximálnou opatrnosťou a ak organizácia poruší stanovené pravidlá, malo by byť vo verejnom záujme, aby nedodržiavanie podmienok mohlo vyústiť do istej formy sankcie a nie pokračovať vo financovaní takejto organizácie.
Navrhovaná novela tiež zjednodušuje pravidlá pre sponzoring a sponzorské zmluvy, čím dáva športovým organizáciám väčšiu mieru voľnosti v uzatváraní sponzorských dohôd. Tento krok má posilniť financovanie športu zo súkromných zdrojov. Vítame zatraktívnenie sponzoringu v športe, pretože šport príjmy z iných zdrojov veľmi potrebuje. Bez spomínaných kontrolných mechanizmov môže uvoľnenie ale viesť k situácii, kde sponzorské dohody nebudú dostatočne transparentné.
Novela posilňuje kompetencie antidopingovej agentúry, čo vnímam tiež ako pozitívny krok, manipulácia s výsledkami je problém, ktorý ohrozuje integritu športu. Novela obsahuje však len málo konkrétnych opatrení na riešenie týchto problémov a to napriek tomu, že ide o rastúci problém v globálnom športe. Určite je tu aj priestor na zadefinovanie pojmov a povinností jednotlivých aktérov pri ochrane integrity športu, ktorá v tomto návrhu chýba.
Dôvodová správa k tejto novele tvrdí, že opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie najmä znížením administratívnej záťaže a poskytnutím väčšej flexibility športovým organizáciám. Keď sa však na to pozrieme bližšie, nie je to tak jednoznačné. Je síce pravda, že zníženie byrokracie môže uľahčiť fungovanie organizácií a pritiahnutie súkromných zdrojov, ale nesmieme pri tom obetovať mechanizmy na ochranu pred zneužitím verejných prostriedkov. Ak vytvoríme systém, v ktorom bude možné obísť kontrolné mechanizmy, môžeme spôsobiť vážnu ujmu verejným financiám a ohrozenie integrity športu.
Na záver oceňujem, že predložená novela zákona reaguje na viacero problémov aplikačnej praxe od zavedenia tohto zákona v roku 2016. Na úvod parlamentnej diskusie som ale považovala za dôležité pomenovať aj riziká, ktoré prináša.
Ďakujem za pozornosť.