Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vo svojej rozprave by som sa rád dotkol niekoľkých vecí. Prvou je, samozrejme, forma a spôsob podania návrhu Trestného zákona od tejto vlády.
Ako sme už boli za posledné mesiace viackrát svedkami, kvalita a odbornosť vládnych návrhov zákonov sa prepadla. Napriek tomu, že nás predstavitelia súčasnej vlády v minulosti často kritizovali za drobné chyby alebo nedostatky pri návrhoch zákonov, musím skonštatovať, že sú to práve návrhy súčasnej vládnej koalície, ktoré podľa môjho názoru nenapĺňajú kvalitatívnu úroveň, ktorá sa od návrhov zákonov očakáva. Cez nedostatočne odôvodnenie návrhu v dôvodovej správe až po narýchlo napísané paragrafové znenia od vlády, v rámci ktorej pôsobí mnoho politických matadorov, by sa dalo čakať viac.
Zároveň sa nerešpektuje medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré má odstrániť chyby a pomôcť k tvorbe kvalitných zákonov, ktoré majú slúžiť ľuďom a krajine. Väčšina návrhov zákonov, ktoré podáva vláda, však MPK-čkom neprešla. To znamená, že v parlamente máme menej kvalitné zákony, ku ktorým sa nemohli vyjadriť inštitúcie, ale ani organizácie, ktorých sa zákony priamo týkajú.
No a nakoniec, počas minulého volebného obdobia sme dostávali od vtedajšej opozície častú kritiku za používanie inštitútu skráteného legislatívneho konania. Napriek tomu, že sme čelili mnohým krízam, ktoré závažne ohrozovali Slovenskú republiku, a teda tieto skrátené konania boli opodstatnené, vtedajšia opozícia bola v kritike veľmi hlasná. Súčasná situácia je ale úplne opačná. Slovensko nečelí žiadnym veľkým krízam, ale napriek tomu máme v parlamente viac ako 80 % návrhov zákonov, ktoré idú v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie je však možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. V realite tento návrh zákona ani iné návrhy, ktoré išli od vlády, však nenapĺňajú ani jednu z týchto podmienok, a teda mali by ísť normálnym parlamentným procesom. Neprijatím tohto návrhu zákona totiž nehrozí porušenie ľudských práv, nenaruší sa bezpečnosť krajiny a nehrozia ani hospodárske škody. A to napriek tomu, že jeden z cieľov návrhov zákona je podľa dôvodovej správy práve posilnenie garancií dodržiavania základných práv.
Určite však nie som jediný, ktorý si pamätá posledné vlády a ich vzťah k dodržiavaniu ľudských práv nielen menšín, napríklad Rómov, kedy sa však, kedy sa každý prípad ťahal dlhé roky a často musel zasiahnuť až Európsky súd pre ľudské práva, ktorý zdvihol voči našim súdom varovný prst a bez ktorého by boli práva mnohých ľudí porušené. Prípadov porušení ľudských a občianskych práv Rómov bolo počas dvanástich rokov vlády súčasnej koalície nespočetne veľa. Napriek tomu sa Trestný zákon nemenil tak, aby tú situáciu riešil. To naozaj treba až politických nominantov či politikov, ktorí hrozia veľ... ktorým hrozia veľké tresty, aby si všimli nedostatky v ochrane ľudských práv? Navyše podľa môjho názoru, práve schválením tohto alebo iných narýchlo spísaných zákonov príde k ohrozeniu ľudských práv či bezpečnosti a rozhodne hrozia značné hospodárske škody.
A teraz k podstate návrhu zákona, o ktorého skrátenom legislatívnom konaní v týchto dňoch diskutujeme. Návrh zákona okrem iného znižuje trestné sadzby za rôzne trestné, za rôzne činy vrátane korupcie, podplácania či ekonomickej trestnej činnosti. Pre viac odsúdených bude možnosť domáceho väzenia či podmienky namiesto basy aj za vážnejšie trestné činy. Rieši sa aj situácia kajúcnikov a aby toho nebolo málo, ruší sa špeciálna prokuratúra. Sústredím sa na dva najhoršie časti tohto zákona.
Po prvé, prijatím tohto návrhu zákona sa budú znižovať trestné sadzby. Ak za korupciu v súčasnom právnom poriadku hrozí sedem až dvanásť rokov, po novom by to malo byť tri až osem rokov. Pri podplácaní sa trestná sadzba mení z päť až dvanásť rokov na dva až osem rokov.
Znižovanie sadzieb zasiahne aj trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti. V súčasnosti by za tento čin hrozilo dvanásťročné väzenie, po novom sadzba dvanásť až dvadsať rokov sa mení na tri až desať rokov.
Faktom ostáva, že ak by sme sa opýtali obyvateľov Slovenska na to, či sa majú tresty za korupciu či podplácanie znižovať, väčšina ľudí by túto otázku ani nechápala. Prečo by sme predsa mali chcieť znižovať tresty za korupciu, podplácanie či ekonomickú trestnú činnosť, keď všetky prieskumy – slovenské, ale aj európske – hovoria o celoplošnom rozšírení korupcie? Prečo by sme mali znižovať tresty tým, ktorí si zvolili korupciu ako ich pracovnú metódu?
Ďalšou veľmi problematickou zmenou v rámci návrhu zákona je snaha koalície zrušiť špeciálnu prokuratúru. Dôvodov, ktoré pre tento akt nová vláda opakuje, je hneď niekoľko, reálnych dôvodov však málo. Jedným z nich je aj Úrad špeciálnej prokuratúry, je nenapraviteľný a zlyhal na plnej čiare. Faktom však ostáva, že špeciálna prokuratúra sa posledné roky zaoberala závažnými trestnými činmi, ktoré sa týkali všetkých a to bez rozdielu. Vyše 90 % úspešnosť a desiatky odsúdených ľudí za vážne trestné činy tak hovoria jasnou rečou. Prečo ale tento úrad novej vláde leží v žalúdku? Povedal by som, že preto, lebo robí, čo má. Po voľbách v roku 2020 sa totiž stalo niečo, čo malo na Slovensku, čo bolo na Slovensku takmer nevídané. Vyšetrovania sa konečne začali týkať aj politikov, politických nominantov alebo "našich ľudí". Polícii a iným orgánom činným v trestnom konaní sme rozviazali ruky a oni začali robiť to, čo mali. Od tohto momentu sa podarilo v politicky citlivých kauzách právoplatne odsúdiť vyše štyridsať ľudí a ďalších stotridsať sa vyšetruje alebo súdi.
Z právoplatne odsúdených spomeniem pre krátkosť času len pár. Vladimír Bisták, bývalý policajt, postupne usvedčoval zločineckú skupinu, na ktorej čele podľa obžaloby v kauze Očistec stál podnikateľ Norbert Bödör a policajný exprezident Tibor Gašpar. Bisták uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, v marci 2022 to odsúhlasil Špecializovaný trestný súd a odsúdil ho na štvorročnú podmienku a trest prepadnutia majetku právoplatne.
Milan Žáčik, Špecializovaný trestný súd odsúdil bývalého príslušníka NAKA na štvorročnú podmienku a trest prepadnutia majetku. Odsúdený bol za to, že pracoval pre zločineckú skupinu, zneužíval právomoci verejného činiteľa, bral tisícové úplatky a maril spravodlivosť. Podieľal sa tiež na sledovaní Igora Matoviča či Daniela Lipšica, súčasného šéfa špeciálnej prokuratúry, právoplatne.
Štefan Ágh, po odsúdení Kočnera a Ruska vyhlásil Špecializovaný trestný súd verdikt aj v prípade tretieho aktéra kauzy zmenky. Kočnerovho komplica, jeho pravú ruku Štefana Ágha odsúdil v októbri 2021 na 13 rokov a peňažný trest 5-tisíc eur.
Mnohé prípady sú ale stále na súde a viacerí ľudia sú aj naďalej vyšetrovaní. Ako napríklad môžem použiť exministra financií a guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra, ktorý je obžalovaný z toho, že ešte ako minister financií opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie tzv. vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše 3 mil. eur. Imreczemu podľa obžaloby odovzdal úplatok 48-tisíc eur.
Toto je len niekoľko príkladov, ktoré ukazujú na existenciu korupcie na najvyšších miestach a na potrebu zachovania jednak vysokých trestov za korupciu, podplácanie či ekonomickú trestnú činnosť, ale tiež na potrebu zachovanie špeciálnej prokuratúry. Vyzývajú nás na to mnohé organizácie, inštitúcie či samotná Európska komisia, ktorá tiež nevidí akýkoľvek dôvod na takéto obrovské zmeny, ktoré menia základ trestného systému na Slovensku.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.).