Videokanál poslanca

Ono aj keď hráte Monopoly, môžete nadobudnúť pocit, že ste skvelý investor (smiech), ale ono toto je hra a my sme tuná v realite. A keď chcete pripraviť nové ministerstvo, tak určite to nemôže ísť takto hŕ hŕ rýchlo skráteným legislatívnym konaním a potrebujeme si to dobre premyslieť, pripraviť. Takže toto je moja výtka, že kompetenčný zákon, no on by mal jasne upravovať kompetencie a mal by jasne povedať, že čo bude, ktorá, ktorý ústredný orgán štátnej správy za čo zodpovedať a tu v tomto narýchlo pripravenom zákone, ktorý sa podobá hre Monopoly, tieto veci nevidím. Je to skutočne šité veľmi rýchlo horúcou ihlou. A áno, vyhovárate sa na to, že voľby boli vtedy, kedy boli, a že to nie je váš problém, ale takto sa politika nerobí a zvlášť zodpovedné rozhodnutie, ktoré ovplyvní slovenskú politiku na niekoľko rokov, snáď možno aj na štyri, a dokedy to ministerstvo bude.
Takže chcel by som apelovať, aby sme takéto kotrmelce nerobili v budúcnosti.
Ďakujem.

Áno, tie výmeny sú problém. Boli problémy aj za minulej vlády, ministerstvo zdravotníctva štyria ministri, šiesti štátni tajomníci, štyria generálni tajomníci, čiže toto je zlé a takto by to nemalo byť.
Ale chcel som povedať ešte inú vec, a to, že ideme zriaďovať ďalšie ministerstvo, bude to 15. momentálne na Slovensku. Pozrime sa tak trošku exkurzne do iných krajín, v Česku majú 14, to znamená, sme ich predbehli alebo ich predbehneme od nového roka, a v Rakúsku, čuduj sa svete, stačí 12 ministerstiev. Neviem, prečo na Slovensku nám ide skôr rozdeľovať ako spájať, to je asi taký náš národný neduh. Som presvedčený o tom, že by to malo byť inak, pretože ten náš svet okolo je veľmi komplexný s komplik, s komplek, skompletizoval sa a je náročnejšie ho stále vnímať nejako solitárne. A potom sa dejú také veci, že na Slovensku začínajú vznikať rady vlády. Lebo zrazu zistíme, že napríklad také ministerstvo cestovného ruchu samo nedokáže všetko obsiahnuť, pretože potrebuje aj ministerstvo hospodárstva, potrebuje možno MIRRI, možno ministerstvo školstva, keď už hovoríme aj o športe, potrebuje ministerstvo životného prostredia. No a potom vznikne ďalšia rada vlády, vážení. Viete, koľko máme rád vlády? Sedemnásť a potom ešte máme šesť takých rôznych, ktoré rátam, že tie treba, taká legislatívna a tak ďalej. Ale 17 všelijakých od duševného zdravia cez všetko možné, neviem, čo všetko tam je, a to je práve to, že zrazu si uvedomujeme, že fúha, no tak to na ministerstve sami nezvládneme.
Čiže ja mám obavu, že toto 15. ministerstvo, ktoré teraz akože pripravíme, bude, jeho prvou úlohou bude pripraviť ďalšiu radu vlády.

Ryba smrdí od hlavy. Toto je ľudová múdrosť, ktorá je dôležitá, aby sme si ju uvedomili. Naozaj je dôležité, kto vedie úrady, je dôležité, kto je na tých vrcholných priečkach pyramídy, pretože by to mal byť človek, ktorý je čestný, poctivý, kompetentný, ktorý je lídrom, ktorý vie motivovať ľudí, ktorí sú pod ním, ktorý sa nespráva k nim despoticky, ktorý má dobrú minulosť. Toto by mali byť atribúty a ja mám obavu, že v tých našich inštitúciách je takýchto ľudí stále menej a menej a to je aj dôvod, prečo mnohí mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, pretože tie inštitúcie im neponúkajú kvalitné služby.
Marek, ďakujem ti veľmi pekne za to, čo si tu povedal. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je klasickým príkladom toho, čo som povedal, ryba smrdí od hlavy. Vy túto pani Bláhovú chcete odvolať, chcete ju poslať preč. Ten Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ja budem v rozprave hovoriť aj o iných kauzách, kedy bol úrad veľmi dôležitý, dajme bokom spájanie Apolla a Dôvery, ale poďme sa rozprávať o záchrankovom tendri. To bude tiež zaujímavé rozprávanie. Poďme hovoriť DRG, ktoré bolo osem rokov na úrade pre dohľad, alebo poďme hovoriť o obhliadkach mŕtvych. Aj to budem spomínať vo svojej rozprave, pretože sú to veľmi zaujímavé rozprávania. Takže chcem vás len takto navnadiť a, Marek, máš pravdu, tento úrad je pre slovenské zdravotníctvo nesmierne dôležitý a je nesmierne dôležité, kto tento úrad bude viesť, aby tá ryba skutočne potom nesmrdela.
Ďakujem.

Myslím, že všetci, ktorí si prešli ministerstvami, tak vedia, že ako dôležité je pripravovať kvalitné zákony. Je to dlhý proces cez vnútrorezortné pripomienkové konanie, musíte presvedčiť kolegov a dostávate niekedy aj zaujímavé informácie, ktoré dopĺňajú alebo zlepšujú vašu, vašu predstavu o tom, o tej legislatíve o tom zákone, následne mimorezortné pripomienkové konanie a potom jednotlivé čítania, výbory, takže je to komplikovaný proces. Ale komplikovaný je preto, že my tuná nemáme druhú komoru parlamentu, my tu potrebujeme bytostne, aby tie zákony boli preosievané odborníkmi, ľuďmi, ktorí tomu rozumejú, potrebujeme mať dostatok času, už sme to tu viackrát spomínali.
Ale, vážení, aké sú dôvody, prečo my tu stále viac a viac robíme týchto skrátených legislatívnych konaní? Áno, aj minulá vláda to robila, ale bol tu covid. Ja som bol na ministerstve chvíľu, keď bol covid, a to bola kľúčov situácia, kedy sme nevedeli niektoré veci upraviť inak, upratať inak, a preto to muselo ísť cez skrátené legislatívne konanie. Ale teraz nie je tu ani vojna, nie je tu ani covid, nejaká masívna pandémia a napriek tomu tuná prijímame v cvale zbesilom, v cvale jeden zákon za druhým, pozmeňováky tu lietajú hore-dole. Toto je veľmi zlá cesta, na ktorú sme sa vydali a pouvažujeme nad tým, či takto môžeme ďalej fungovať.
Ja len ako krátky, krátku epizódu poviem, to, čo povedal aj Tomáš Szalay včera, že základný zákon v zdravotníctve, 576 o zdravotnej starostlivosti, bol viac ako sedemdesiatkrát novelizovaný. Nikto už pomaly nevie, ktorá novela novely to je. Veď takéto zákony nemôžu pomáhať tejto spoločnosti. Uvedomme si to.

Ďakujem, pán poslanec Matovič, za vystúpenie, aj to, aj za to, že sa venujete zdravotníctvu pomerne intenzívne, veľmi to oceňujem. Ten kompetenčný zákon je skutočne zlý a asi budeme tu o ňom ešte stále dostatočne hovoriť. Myslím si, že jedným z problémov Slovenska sú také zvetralé inštitúcie, myslím, že sme to videli veľmi dobre počas covidu, kedy sme mali veľmi málo inštitúcií, na ktoré sme sa vedeli spoľahnúť, úrad verejného zdravotníctva, veď mnohé veci možno nemuseli robiť politici, mohli to robiť kvalitní odborníci, ktorí tam ostávajú počas všetkých politických garnitúr. Bohužiaľ, na Slovensku je situácia taká, že keď príde nový víťaz volieb, tak si začne meniť ľudí podľa svojvôle, síce pán Mikas tam prežil, ale neviem, či tiež je to tá najvhodnejšia osoba. Každopádne všetky naše inštitúcie sú, ako som spomínal, arodované, zvetralé, menia sa tam ľudia, nie je to tak ako vo vyspelých zahraničných, vo vyspelých krajinách, kde príde nová politická garnitúra, vymenia sa štátni tajomníci, možno generálny tajomník služobného úradu, ale všetci ostatní, hlavne tí generálni riaditelia ostávajú na svojich pozíciách. A to hovorím teda aj radov bývalej vlády, lebo aj tam sa robili, robili zmeny, nepomáha to tej situácii, tie, tie ministerstvá potom nevedia vykonávať svoju činnosť kvalitne a nielen ministerstvá, ale aj všetky ostatné inštitúcie. Nad tým by sme sa mali zamyslieť a budovať taký odborný trast na týchto úrovniach, pretože bez toho je tu veľká fluktuácia a stále menej vieme kvalitných ľudí motivovať, aby prišli pracovať pre štát, aby pracovali čestne, zodpovedne, tak, ako sa patrí, aby pracovali pre nás.

Ide mi čas, ale skúsim to zrýchliť. (Reakcia z pléna.) Nemám zrýchliť, ale poviem, Oskar, že... (povedané so smiechom a smiech v sále), že ďakujem ti veľmi pekne za tento príspevok, vidím, že si si to užíval a ja tiež, pretože si to pomenoval jasne, bolo to naozaj veľmi dobré, dobré vystúpenie a ohľadom predovšetkým Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a tak si urobil taký úvod do tohto legislatívneho skvostu, ktorý je tu pripravený pred nami a ktorý budeme, myslím si, že všetci šťavnato komentovať.
Ja sa zdržím teda ešte raz pri tom úrade pre dohľad. Myslím si, že teraz sa na tej Einsteinovej tým ľuďom v Pente musí čkať, pretože oni sa tak snažia, pripravujú si analytikov, platia nejaké príspevky, iné sú... rôznym iným skupinám, a tuná zrazu nie je tu len ten zlý Krajčí, ktorý to rozpráva o tej Pente, ale čuduj sa svete, zrazu sa nejako tento, tento duch re... pro... prenáša aj do iných strán, že zrazu o tom hovorí aj PS a možno aj KDH, aj ten zlý Stachura, aj, neviem, všetci ostatní, ktorí tu zrazu rozprávajú veci, ktoré sú im veľmi nepríjemné, veľmi nepríjemné. A doteraz sa im to darilo nejakým spôsobom tlmiť, že z povinných zdravotných odvodov je možné vyplácať zisk. No že to je len na Slovensku, nevadí, že je krížové vlastníctvo súkromníka, nie je problém, nikomu to nevadí.
Myslím si, že... a som šťastný, že je tu nás viac, a bude nás ešte viac, ja verím, že nás bude viac, ktorí o tom budú otvorene hovoriť. A ja verím, že možno budú počúvať aj naši koaliční partneri, pretože ostatní vás volajú etatisti, tak ako nás, že toto je...(Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pani poslankyňa Gažovičová, ďakujem za pekný príspevok. Spomínali ste, že odchádza nám veľmi veľa ľudí do zahraničia, to je pravda.
A prečo to tak je? Je to aj preto, že ľudia nedôverujú tomuto štátu, že vie im zabezpečiť také prostredie, v ktorom by sa cítili dobre. A viete, ono aj tá konsolidácia by sa vedela oželieť. Myslím si, že ľudia by dokázali možno žiť aj s tými zvýšenými poplatkami, pokiaľ by videli, že to má nejakú víziu, že to niekam smeruje, že to ide niekam. A nemyslím si, že tou víziou, tou správnou víziou pre Slovensko by mala byť neadresná pomoc do dôchodkov alebo kvôli hypotékam ideme pomáhať ľuďom, alebo zachraňovať nejaké vysoké ceny energií.
Myslím si, že táto vládna koalícia by si mala možno naštudovať napríklad takú skratku SDG, možno vám to niečo hovorí, možno nie – Sustainable Development Goals –, ktoré teda sme nevymysleli my. Sú to múdri ľudia, ktorí zhrnuli, čo by mali byť vízie, ciele pre každú krajinu, ktorá chce byť moderná a chce priniesť v budúcnosti budúcim generáciám zmysluplné veci. A ja som sa tak zamyslel, že aj v tom zdravotníctve všetko so všetkým súvisí. Viete, zbytočne budeme tu mať vysoko kvalitné zdravotníctvo, pokiaľ tu nebudeme mať dobré školstvo, pretože v tých nemocniciach nebude mať kto robiť. Môžme mať perfektné školstvo, perfektné nemocnice, ale pokiaľ nebudeme mať boj proti chudobe zvládnutý a budeme mať slumy, kde žijú rómski spoluobčania, ktorí sa nedostanú k zdravotnej starostlivosti, tak takisto nám to celkom nepomôže. Môžeme mať vynikajúce ostatné systémy, pokiaľ nebudeme mať zdravú vodu a nebudeme sa starať o naše prostredie, tak takisto nebudeme, nebudeme úspešní a budú nám odchádzať títo ľudia ďalej do zahraničia.
Čiže ja by som veľmi apeloval, aby sme si ako krajina povedali, čo sú naše ciele, a išli po nich.
Ďakujem.

Pán poslanec Prostredník, ďakujem veľmi pekne za veľmi pekný príspevok, myslím si, že nám v KDH pojmy ako nebo a peklo niečo hovoria, a možno skúsim aj trošku vysvetliť, že o čo ide.
To nebo a peklo je v každom z nás. My si tu na pravidelne roz... rozmýšlame a rozhodujeme, či budeme robiť dobré veci, alebo budeme robiť zlé veci. A každý z nás nie je len dobrý, alebo len zlý. Každý z nás je aj dobrý, aj zlý.
A peklo, peklo je stav duše, ktorá trpí tým, čo vykonala zlé. A možno to je to, keď tých zlých vecí, ktoré človek urobí, je viac ako tých dobrých, a, bohužiaľ , my kresťania veríme na to, že tento stav toho utrpenia trvá večne.
No a ja si myslím, nech ostanem v tej alegórii, že Robert Fico sa zatiaľ naozaj rúti do pekla, zatiaľ na bielom koni. Ako to bude dlho trvať, ako to dlho vydrží, pretože začal šprintom, začal skrátenými legislatívnymi konaniami, nevieme. Ale myslím si, že veľmi rýchlo vie toho svojho bieleho koňa unaviť. A potom už bude len krívať a ja dúfam, že krívať do zabudnutia.
Ďakujem.

Marek, ďakujem aj ja za vystúpenie. Mne táto dnešná noc pripomína trošku nočnú službu, veď nakoniec my s Marekom sme zvyknutí ako lekári sem-tam robiť nočné služby a väčšinou tie nočné služby sú spojené s tým, že zachraňujeme nejaké ľudské životy. A my aj dnes sme tu preto, že zachraňujeme spravodlivosť, právny štát, slušnosť v tejto krajine, preto tu sme. A Marek Krajčí sa dotkol dôležitej veci poplatkov. Na Slovensku je skutočne s poplatkami v zdravotníctve, keď sa dotýkam tej témy, ktorej rozumiem, absurdný stav. Máme 360 miliónov eur, ktoré za ekonomicky aktívne osoby budeme vyberať navyše v nasledujúcom roku. Už to tu viackrát odznelo, čo z toho budú mať tí pacienti. Budú sa opäť a stále znovu objednávať cez top doktorov, môj lekár, návšteva lekára, KURO, s. r. o., napíš lekárovi, všetkým možným eseročkám, ktoré od nich vyberajú od troch eur po tridsať eur. Predbiehajú sa v rade. Máme budúci rok o miliardu viac v zdravotníctve.
Ja sa pýtam, keby ste vymenili aspoň túto, túto miliardu za niečo v tom zdravotníctve, aspoň za to, aby si ľudia nemuseli takto pokútne a hanebne kupovať, kupovať svoje termíny u lekárov. Nevidím tam žiadne zmeny, nevidím tam žiadne ´policychanges´, nič, nič pre pacienta a toto je skutočne hanba.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Oskar, za pekný príspevok. Chcel by som tiež povedať pár sov.
To, čo si povedal, je úplná pravda, že my máme naozaj tretinové zdroje, s ktorými musíme nejako zabezpečiť túžby našich občanov z oblasti zdravotnej starostlivosti, a to je skutočne veľmi málo oproti Nemecku, Rakúsku, iným vyspelým krajinám. Apropo, s touto túžbou sa tu vôbec nepracuje, nikto tuná nehovorí, lebo, samozrejme, je to politicky nepríjemné povedať niektorým skupinám, či už pacientom, alebo niektorým záujmovým skupinám, že niektoré platby sú možno nad rámec nejakých dobrých mravov.
Ja si myslím, že to čo, tu už odznelo, že zdravotníctvo je taký deravý hrniec, zase je to možno fráza, ale na to, aby sme mohli priniesť našim občanom nejaké pozitívne správy v zdravotníctve, potrebujeme v prvom rade odvahu, odvahu urobiť konečne poriadok. Lebo keď neurobíme v tom celom systéme nejaký poriadok, tak darmo tam budeme liať ďalej viac a viac zdrojov, to nebude jednoducho prinášať efekt.
My tu máme málo víťazov a veľmi veľa porazených. To, to znamená urobiť poriadok. My to musíme nastaviť tak, aby tí, ktorí robia, pracujú a zaujímajú sa o dobro pacienta, dostávali viac, a tí, ktorí na tom zarábajú a, nazvime to, ryžujú diery tohto systému, ktorých je strašne veľa, tak aby tieto platby nedostávali alebo boli zredukované. No a na to treba tú odvahu, ktorú doteraz nikto alebo je to, je to otázka budúcnosti, či niekto túto odvahu nájde. To zdravotníctvo je v spleti rôznych záujmov, rôznych skupín a bez tej odvahy to nepôjde.