Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, máme rozpravu k štátnemu rozpočtu. Ja som prihlásený do písomnej rozpravy azda jeden, vlastne posledný, ešte bude ústna, a teda mám možnosť aj niektoré veci nevysvetľovať tak dopodrobna, lebo ich rozobrali predchádzajúci kolegovia, takže sa ich len dotknem, alebo aj môžem už niektoré veci zhodnotiť, akým spôsobom prebehla rozprava a budem tak robiť pri...
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, máme rozpravu k štátnemu rozpočtu. Ja som prihlásený do písomnej rozpravy azda jeden, vlastne posledný, ešte bude ústna, a teda mám možnosť aj niektoré veci nevysvetľovať tak dopodrobna, lebo ich rozobrali predchádzajúci kolegovia, takže sa ich len dotknem, alebo aj môžem už niektoré veci zhodnotiť, akým spôsobom prebehla rozprava a budem tak robiť pri niektorých momentoch.
Najprv k tým makroukazovateľom v rozpočte, ktoré sú a ktoré je treba znovu pripomínať, pretože tie pomenúva celá opozícia za ukazovatele, ktoré tento rozpočet odsudzujú na to, že ho nemôžeme podporiť.
V prvom rade je to obrovské bremeno konsolidácie, ktoré prenášate na plecia ľudí, 4,2 mld., kolega dokonca hovorí o piatich miliardách, takže ani jedno z týchto čísiel nebude znamenať pre ľudí zlepšenie životnej úrovne, ba priam opačne to bude, životná úroveň ľudí klesne. To, čo je dôležité, keď sa poslanci pripravujú na rozpočet, tak si pozrú teda, že čo sú nejaké ciele, pre koho je rozpočet určený, akým spôsobom ste zohľadnili nejaké priority, štruktúru rozpočtu a čo, na čo ste hrdí vy, čo vy komunikujete o tomto rozpočte. A tak ako je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozpočtu téma konsolidácie, tak neoddeliteľnou súčasťou vašej témy o konsolidácii je klamstvo. Z rozpočtov sa viaže konsolidácia, s konsolidáciou sa viaže klamstvo, obrovské klamstvo, ktoré sa snažíte hovoriť do spoločnosti a presviedčať ľudí, že za to, aká konsolidácia prichádza, že celé toto bremeno konsolidačné prenášate na plecia ľudí, môžu predchádzajúce vlády. Nie je to pravda a hneď vám vysvetlím aj, že akým spôsobom sa na to treba pozerať a nebudem vôbec nejaký ľudový a budem veľmi technický teraz a nechám aj tie technické parametre na stole pre ministra, aby raz a navždy prestal šíriť tieto klamstvá, pretože tu to má čierne na bielom, ale ja som si vedomý toho, že on to už dávno vie. Ale keď mu to teda treba podať ešte raz do ruky, tak to rád urobím.
Kto je najrelevantnejší na to, aby posúdil, keď teda je to prestrelka medzi opozíciou a koalíciou, to, že kedy došlo k zhoršeniu verejných financií? Mohli by sme povedať, že adeptami sú dva, dve inštitúcie. Jednou je naša domáca inštitúcia, to je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a druhou inštitúciou je napríklad Eurostat. Moji kolegovia už hovorili, že nemôžete hovoriť o predchádzajúcej vláde, že môže za katastrofálny stav verejných financií, pretože Eurostat prináša dáta, ktoré tvrdia presný opak. Hospodárili sme lepšie ako priemer Európskej únie v krízových rokoch. Tomuto sa nejdem teraz bližšie venovať, idem sa bližšie venovať tomu, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má azda jeden z najpresnejších ukazovateľov analytických, ktoré majú výpovednú hodnotu v tomto smere, a je to ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Keď si ho pozriete, tak zistíte veľmi zaujímavé čísla. Pre tých, ktorí sledujú túto rozpravu a nie sú úplne oboznámení s touto problematikou, tak poviem len tak veľmi jednoducho, že čím vyššie číslo zaznie, tým horšie, tým väčšie zhoršenie stavu našich financií, verejných, tým väčšie zhoršenie ich udržateľnosti.
Kedy sa termínovo, dátumovo začali verejné financie zhoršovať? Rozpočtová rada hovorí, že to bolo v roku 2015. Koho vláda to bola? Bola to vláda, tretia vláda Roberta Fica. Vtedy bol pri kormidle verejných financií Peter Kažimír a po ňom nastupoval pán Kamenický, ktorý opäť je ministrom financií. Čiže toto je termín dátumový a rok, do ktorého treba vsadiť zásadné zhoršovanie verejných financií. Ten indikátor, jeden z najpresnejších, ktoré máme, hovorí, že, alebo dáva tomu konkrétne percentuálne vyjadrenie v HDP. Chcem teraz čo najviac vynechať nejaké technikálie, ale poviem pre tých, ktorí sledujú túto rozpravu, že ten indikátor v tom roku 2015 bol na úrovni 0,4. Veľmi dobré číslo, ešte raz, čím nižšie číslo, tým lepšie, čím vyššie číslo, tým horšie.
Čiže najhoršia, teda takto, k tomu najväčšiemu zhoršovaniu verejných financií prišlo postupne a začalo sa to v roku 2015. Keď končila tretia Ficova vláda a nastupovala alebo teda prvá Pellegriniho vláda, tak tento indikátor sa zhoršil z 0,4 na 5,2, čiže je tu skok o 4,8 %. O 4,8% sa zhoršil indikátor, ktorý hovoril o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Keď si to porovnáte s tým, čo sa snaží nahovoriť verejnosti pán minister financií, že za zhoršenie verejných financií a ich katastrofálny stav môžu vlády v krízových rokoch, tak pozrime si, čo hovorí tento indikátor, o koľko sa zhoršil alebo zmenil. Išiel z tohoto parametru 5,2 na parameter 6,9. O 1,7 percentuálneho bodu nastalo zhoršenie.
Obrovský rozdiel v tomto parametri treba vnímať najmä v kontexte doby, ktorá vtedy bola. Ja si pamätám, pán Kamenický, ja som sedel na tých výboroch, veď keď pán Kažimír nosil návrhy rozpočtov na finančný výbor a pamätám si aj, aký bol výber daní. A treba to pripomenúť, pretože to si už málokto pamätá, vy ste vtedy si predikovali výber daní na istej úrovni a mali ste bohaté roky, úrodné roky. Čo to znamená? Že vám prišlo viac, ako ste plánovali, ináč povedané, mohli ste mať prebytkové rozpočty, ktoré teraz tak veľmi potrebujeme. To boli roky, kedy ste mohli mať prebytkové rozpočty, pretože to, čo ste si nastavili, že miniete a to, čo ste si nastavili, že vyberiete, konvergovalo blízko k nule, blížilo sa k, vyrastali sme z dlhu, pretože ekonomika rástla, tým sa percentuálny, percentuálne dlh znižoval a vy ste vybrali na daniach ešte viacej, ako ste počítali. To znamená, že ste mohli tie peniaze nie prejesť, ako ste to urobili od toho roku 2015 až do roku 2019, ale mohli ste ich ušetriť. To ste neurobili, a preto sa zásadným spôsobom začala znižovať dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Rok 2015 až 2019 boli tie roky, kde sa katastrofálnym spôsobom znížila dlhodobá udržateľnosť. Bolo by to zvládnuteľné, keby neprišli krízy. A tie krízy prišli, ale vláda, ktorá ich zvládala a to, čo vy kritizujete, to je tiež, pri tom sa musím pozastaviť. Vy kritizujete, že vláda minula vtedy 9 mld., to hovoríte teraz, 9 miliárd na pomoc ľuďom. Ale vy ste sedeli tu v tomto pléne a sedel tu aj vtedy terajší premiér, ktorý bol poslanec Národnej rady a ja si pamätám, že ste pravidelne kritizovali tú pomoc ľuďom, že to je málo, že treba dávať viac, treba viacej minúť, treba dať viacej tým zdravotníkom, treba dať viacej. Že keď ste boli v opozícii a vláda vtedy pomáhala a doniesla deväťmiliardovú pomoc pre ľudí, ktorí potrebovali peniaze vtedy a hneď, tak ste kričali, dajte ešte viac!A teraz po rokoch prichádzate a hovoríte, že joj, koľko len veľa si požičali a koľko veľa to urobilo na dlhu.
Nie je to fér. Je to, poviem, špinavá politická hra, pretože kým ste vtedy hovorili, že treba dať viac a kým ste to mali v rukách, aby ste pripravili našu ekonomiku na ťažké časy, tak ste to neurobili, prejedli ste tie prebytkové rozpočty potencionálne. A ešte keď sa míňalo a išlo sa do dlhu, tak ste hovorili, viacej treba dať. A potom, keď sme z toho vyšli, keď kríza pominula a ľuďom už nebolo treba hovoriť, že im treba dať viac a pomáhať, tak ste začali kritizovať vládu, že pomáhala.
Čiže podčiarknuté a zhrnuté, výsledkom na papieri toho, kedy sa začali zhoršovať verejné financie, bol rok 2015 až do roku 2019. Vidíme to v najpresnejšom analytickom indikátore v stave dlhodobej udržateľnosti. A, pán minister, ja som vám to vytlačil, zvýraznil som vám tam dáta, ktoré o tom hovoria a keď skončím rozpravu, tak vám to podám do rúk, aby ste to mali, ak vám to ešte nikto nepodal. (Reakcia z pléna.) Máte. Tak potom nerozumiem, prečo hovoríte, že predchádzajúca vláda môže, lebo to neni korektné, keď hovoríte, že predchádzajúca vláda môže za katastrofálny stav verejných financií. Dobre potom viete, že to tak nie je.
Treba podotknúť ďalší ukazovateľ, ktorý je úplne kľúčový a má bezprostredný dopad na život ľudí a na ich peňaženky, a to je inflácia. Niežeby som potreboval o nej hovoriť, lebo ho považujem za najkľúčovejší indikátor ekonomický, ktorý sa týka rozpočtu, ale týka sa to vášho volebného sľubu, ktorý bol volebný sľub č. 1 tohto roku, zaznel z úst Roberta Fica 1. januára 2024, hovoril, že vašou prioritou v tomto roku pokiaľ pôjde o makroekonomické ukazovatele bude tlačiť na infláciu. Bude prioritou vlády, aby tá inflácia bola čo najnižšia, aby si ľudia mohli kúpiť za tie peniaze alebo dôchodky, ktoré majú, trošku viacej potravín. Konkrétne ste to previazali s témou potravín.
Chcem sa vás opýtať, viete, koľko spraví na inflácii navýšenie DPH? Ja si myslím, že to viete a pre tých, ktorí nemajú tieto dáta, tak to poviem, 0,8 % z inflácie bude, teda z toho 5,4-percentného inflačného navýšenia, ktoré nás čaká, robí 0,8 % zvýšenie DPH. A pokiaľ, to ešte uvidíme, ale pokiaľ sú tie prepočty, ktoré má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ja vychádzam z nej, to som si neprepočítaval sám, uvidíme, ako ešte dopadne vaša energopomoc, ale 0,2 % na inflácii bude tvoriť tá energopomoc. Vy budete tlačiť vašou politikou konsolidačnou, tlačíte na to, aby inflácia bola vysoká a vysoká bude a sami to očakávate, IFP pod vaším vedením prepočítalo, že to bude 5,4, eurorezort má konzervatívnejší prepočet a NBS-ka, tí sú na úrovni 5 %, ale vy sami, vaše čísla hovoria, že budeme mať najväčšiu infláciu v Európe. Ináč povedané, my budeme rekordmani v zdražovaní, čiže váš sľub, sľub predsedu tejto vlády z januára tohto roku dopadol tak, že ste urobili zo Slovenska rekordmanov v zdražovaní a v tom, že aké budú, aké vysoké ceny nás budú čakať.
Dotknem sa ešte tej témy, že kto je víťazom tohoto rozpočtu. Ja nevidím víťaza tohto rozpočtu nikde, keď mám pravdu povedať a už o tom hovorili viacerí moji predrečníci, pokiaľ sa téme školstva venovali a otvárali to, že akým spôsobom sa gazduje v tejto rozpočtovej kapitole. Poviem k tomu ešte jeden krátky komentár, veľmi jednoduchý, ak by naozaj boli víťazmi alebo bolo víťazom tohto rozpočtu školstvo, tak by ste vedeli zargumentovať a porovnať si to s tým, akým spôsobom sme k školstvu a k učiteľom pristúpili my. My sme pristúpili k učiteľom a k ich platom tak, že sme ich zvýšili o 26,9 % v minulosti. Jednoduchá kontrolná otázka je, že či nalievate peniaze do školstva tak, aby ste jasným spôsobom zlepšovali systém, aby ste tam prilákali šikovných ľudí, aby ste motivovali učiteľov, alebo proste to sú nejaké pozostatky politík, ktoré tu urobili vaši predchodcovia a nejaké presuny z jedného vrecka do druhého, a preto je tam tá zvýšená suma. A tá druhá možnosť, čo som povedal, je pravdou. Nerobíte systémové zmeny, sú to len presúvanie peňazí z jedného vrecka do druhého a pozostatok politík, ktoré tu urobili predchodcovia. Čiže ani školstvo nie je ten, kto sa môže tešiť alebo tí, ktorí sa môžu tešiť z tohto rozpočtu. Myslím si, že nie je skupina ľudí okrem politikov, ktorí dostali na svoje úrady väčší rozpočet, ktorí by sa tomuto rozpočtu mohli tešiť.
Ja nerád končím negatívne a ešte sa určite prihlásim aj do ústnej rozpravy, lebo mnoho z toho, čo som chcel povedať, som nepovedal a ja mám predstavu o tom, že akým spôsobom treba ísť dopredu a akým spôsobom treba nastaviť štátny rozpočet, aby niekto, aspoň niekto videl, že s touto krajinou to nejde od devíti k pěti, jak sa hovorí, ale má to nejaké svetlo na konci tunela. Myslím si, že trestuhodne, trestuhodne táto vláda robí politiku, pokiaľ ide aj o to, akým spôsobom ju vníma verejnosť, zvlášť teraz mladí ľudia. To, čo vám teraz poviem, nie sú nejaké moje dojmy, ale budem vychádzať z prieskumu, ktorý robil Focus v novembri tohto roka, čiže tento mesiac a zvlášť sa zameriam teraz na mladých ľudí. Vyšlo z tohto prieskumu, že mladí ľudia vo veku 16 do 24 rokov zvažujú odchod zo Slovenska, konkrétne 16,31 % mladých ľudí v tomto veku zvažuje odchod z krajiny. Mladí ľudia medzi vekom 25 až 34 rokov, tak tam je 13,22 % ľudí, ktorí zvažujú alebo plánujú odchod z tejto krajiny. 30 % mladých ľudí na základe tejto politiky, politiky vašej vlády a vášho zdražovania návrhu rozpočtu a toho, akým spôsobom prenášate bremeno aj konsolidácie na plecia ľudí a nedávate im vlastne nádej na zlepšenie, na nejaké lepšie politiky, lebo nič z toho nekomunikujete. Vy len komunikujete negatívne správy o rozpočte, kto všetko za to môže, ale kto bude premiant, čo za to budeme mať, kto sa bude mať lepšie, to nič z toho neodznieva a nevystúpili ste počas 24 prihlásených rečníkov ani raz, aby ste nejaký takýto odkaz verejnosti dali, a preto 30 % mladých ľudí chce z tejto krajiny dnes ísť preč. Keby ste sa pozreli na ostatné skupiny a zrátali ich, tak suma sumárum podškrtnuté, zo všetkých vekových kategórií 16 % ľudí, 16 % ľudí buď reálne, alebo potencionálne zvažuje teraz odchod zo Slovenska, z tejto krajiny. Je mi ľúto, že tu nestojí alebo nesedí pán Gašpar z ústavnoprávneho výboru, ktorému som to prišiel na jeden z predchádzajúcich ústavnoprávnych výborov povedať. Keď presne znechucujú, znechucujete verejnosť svojimi politikami a hádkami a len hovoríte, kto všetko za to, čo robíte, môže a neviete si priznať svoj podiel viny, ktorý je na tom, by som povedal, najväčší. To, že zvažuje taký obrovský počet mladých ľudí odchod zo Slovenska, je katastrofálna situácia, pretože keď si pozriete výskumnú a inovačnú autoritu, ktorá je aj teraz pod vaším vedením alebo ktorá patrí pod úrad vlády, tak tá hovorí, že 2,8 mil. nás stojí odchod každého jedného mladého človeka z tejto krajiny. Nehovoriac o tom, že počas toho, akým spôsobom ste robili politiku vo svojich predchádzajúcich troch vládach, tak ten exodus je tu dlhodobý a tie dáta sa líšia, ale či konzervatívny, alebo aj nejaký stredný, strednodobý odhad, a teda numericky to teraz myslím, koľko ľudí opustilo Slovensko preto, lebo nemá, neni stotožnené so smerovaním tejto krajiny, tak je katastrofálny. To sú čísla, ktoré hovoria od 150 až 350-tisíc ľudí, o takomto veľkom exode Slovákov do zahraničia. Ja si myslím, že tomuto sa treba venovať ako priorite číslo jedna.
Prikláňam sa ku kolegom, ktorí hovoria, že témou číslo jedna má byť školstvo, zdravotníctvu sa musíme venovať na plné obrátky, ale školstvo, vzdelávanie, dobiehanie toho, čo dáva OECD a priemer Európy na vzdelávanie, vedu a výskum, to musí byť prioritou. To musí byť prioritou nielen potom, keď budú dobré časy, to musí byť prioritou už dnes a to preto, lebo to je beh na dlhú trať. To presne je z tej kategórie, že nie zajtra budete vidieť výsledky, keď tam začnete investovať, ale budete potrebovať nechať pretiecť veľa vody v Dunaji, aby ste zožali z toho výsledky.
A tie výsledky vo vzdelávaní a vo výskume a inovácii môžu byť násobné. Ja sa budem tomu venovať ďalej v ústnej rozprave, do ktorej sa prihlásim. Nateraz ďakujem za ten čas, ktorý som mal a za pozornosť.
Skryt prepis
