Videokanál poslanca

Prijímali vtedy príslušné opatrenia, zatiaľ čo vláda Slovenskej republiky sa tvárila, že na nášho územia sa to netýka. Pamätáme si vtedy pána ministra Takáča, ktorý chodil po oslavách MDŽ a napriek tomu, že slintačka a krívačka už bola aj za hranicou nášho južného suseda, tak pozornosti venoval pramálo, ak vôbec nejakú. Týmto uznesením sa navrhuje prijatie zaviazať alebo taký záväzok pre vládu, aby predložila aktuálne opatrenia pre slintačku a krívačku. V tom období, kedy to vzniklo, vtedy som sa to pokúšal zaradiť na schôdzu. Chcel som, aby sme to zaradili hneď vtedy, to bola aktuálna téma a diskutovali o tom, že aké opatrenia sú prijaté, či sú dostatočné, či je ešte priestor na to, aby sa vylepšili alebo akým spôsobom prebieha kontrola týchto opatrení alebo, že či tie opatrenia, ktoré sú, tak boli nasadené na tom území, kde mali byť a podobne. No, opäť, toto uznesenie sa vtedy nezaradilo, pretože vládni poslanci odmietli zaradiť toto uznesenie na prerokovanie Národnej rade a posunulo sa až na ďalšiu schôdzu a tam opäť došlo k tomu, že opozičné návrhy zákonov o uznesení, ako aj toto, sa odsunulo, odsunulo sa a posúvalo sa v mesiacoch až po dnes, kedy prišlo na rad, aj keď slintačka a krívačka, poviem tak, že chvalabohu je zažehnaná a našťastie sa nepotvrdzovali ďalšie výskyty po tom poslednom, ktorý teda nastal a sa ešte upravovali opatrenia aj v tom období, neustále boli vo vývoji a mali sme tu aj Eurovet, čiže vyslaných veterinárov, ktorí spadajú pod kompetenciu Európskej komisie, sú k dispozícii, lebo majú, majú skúsenosti z iných štátov, čo sa týka boja slintačky a krívačky. Majú skúsenosti exekutívne, akým spôsobom postupovať, čo je dobrá prax, čo je to dobré know-how a akým spôsobom ho sem preniesť, keďže slintačku a krívačku sme my na našom území celé desaťročia nemali a tí veterinári, ktorí ju zažili a boli vtedy v operatívnej praxi, tak dnes sú v podstate vo výsluhovom dôchodku a alebo už len tak z boku napomáhajú svojim kolegom a prípadne ešte majú nejakú malú vlastnú prax, ale už nie sú v takom výkone, ako to bolo vtedy. Ak vôbec v mnohých regiónoch ani nezostali, takí veterinári, ktorí by si to živo pamätali. Takže dostali sme, tú možnosť alebo vláda dostala tú možnosť konzultovať s veterinármi z iných krajín, akým spôsobom má postupovať a vzišla aj správa z tejto kontroly. No a tá správa podľa interpretácie vlády hovorila o tom, že všetko je v poriadku, nebol problém. Pochválili nás, Európska komisia vraj pochválila vládu za to, akým spôsobom sa hneď chopila témy slintačky a krívačky, ale my vieme dnes spätne, keďže táto správa bola verejná, že v tejto správe týchto dvoch veterinárov boli kritické riadky, ani jeden ani dva, ale hneď päť závažných bodov. Jeden z nich, ktorý môžem úplne ľahučko ukázať, že vláda nemala dobre podchytené procesy, je že odporúčali títo veterinári v čase, keď tu boli a keď už slintačka a krívačka bežala v plnom prúde, aj zavádzanie tých opatrení a a ich kontrola, aby bol nejaký jeden kontrolný, koordinačný, centrálny orgán, čiže nejaký krízový štáb. No a krásne to z tej prezentácie aj z tých termínov, kedy tu tí veterinári boli, vidno a vyplýva, že minister, až na ich popud, až po ústnej diskusii s nimi, že takéto niečo nemá a bolo by to tu treba zaviesť, tak to vtedy zriadili, keď tu tí veterinári boli a len vtedy vznikol krízový štáb. Nie vtedy, keď to vypuklo, u južného suseda, ale vtedy už keď sme mali slintačku a krívačku zavlečenú na našom území. Až vtedy sa zriaďovali všetky tieto skupiny. Takisto veľmi slabo zafungovali procesy, pokiaľ ide o diagnostiku, pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa vyhodnotilo, že tá slintačka a krívačka je. Prvé podozrenie vzniklo a teraz si pozriem termín v kalendári, aby som nepovedal nepresne, keďže to už nejaký čas. Myslím, že to, to bolo 17., to bol utorok a to bolo 17. marca, vtedy budete mať, 18. marca, takže 18. marca vzniklo podozrenie v prvom ohnisku. 19. nebol žiadny výsledok, hoci 18. bola odobratá vzorka. Až 14. sa táto vzorka vyhodnotila a piatok odišli výsledky na zverejnenie zo štátnej veteriny a a až v sobotu boli zverejnené a v nedeľu prišli prvé prípisy veterinárom o tom, ako majú postupovať, že tu máme potvrdenú slintačku a krívačku a aký je teraz ďalší postup, čiže to je trestuhodne dlhá doba, päť dní od spozorovania prvých symptómov, až kým neprídu prvé návody na to, ako s tým to jednať a do chovov a k rôznym farmárom, ktorých sa toto týkalo. Takže toto bola trestuhodne dlhá doba a potom sa začali diať a naplno nasadzovať opatrenia, ktoré boli veľmi slabo kontrolované. Pamätáme si tie kafilérne vozy, ktoré chodili krížom cez republiku, z ohnísk až do kafilérie a vznikal okolo toho veľké haló, pretože vôbec neboli zabezpečené. Ľudia cítili smrad, vytekali tekutiny, jednoducho, tie nakazené zvieratá, ktoré sa prevážali, neboli zabezpečené. Hrozilo, hrozilo rozvlečenie tejto nákazy naprieč celou republikou. Je len obrovským šťastím a zhodou okolností, že niečo také sa nestalo, pretože tieto kafilérne vozidlá a tento zvoz týchto porazených zvierat bol práve popri tých najväčších farmách a chovateľoch vnímavej zveri. Takže to pokladám za šťastie pre ministra pôdohospodárstva, ktorý sa neskoro chytil tejto témy a dlho, dlho chýbala kontrola daných opatrení a kontrola ich zmysluplnosti a toho, že, či naozaj fungujú tak ako majú. Uvediem vám úplne konkrétny príklad. 24. marca, to znamená v pondelok po tomto víkende, keď sa rozbehli všetky opatrenia, jeden a jeden a pol dňa potom čo minister na svojich sociálnych sieťach a aj na eh oficiálnej stránke. Oznámil, že hraničné priechody budú, budú zavreté alebo budú kontrolované a nebude možné prevážať cez tie priechody hlavne s Maďarskom vnimavú zver, tak som vycestoval do, na hraničný priechod do Čunova a Rajka Čunovo, tam sú tri priechody. Pre tých, ktorí nechodia touto hranicou alebo ju nepoznajú. Jeden je priechod diaľničný, veľký priechod s veľkou prepravou, kde bola samozrejme kontrola. Potom je taký ten starý priechod cez pôvodnú hlavnú komunikáciu. Tam bola kontrola a chýbali tam dlho hliadky, ktoré by mali k dispozícii dezinfekčné brody, ale dobre, tie prišli časom. Povedzme si ešte, dokázali by sme ospravedlniť to, že tie dezinfekčné brody neboli k dispozícii. Odvtedy minister hovoril, že sme pripravení, nič sme nezanedbal. No, keby bol pripravený a nič nezanedbal, tak sa ešte od toho 10. januára pripravuje. 10. januára, nie od toho 7. marca, kedy to vzniklo v Maďarsku. Už odvtedy sme pripravení, máme techniku k dispozícii a pri prvom zaváhaní alebo podozrení by sa toto všetko hneď nasadilo. No, toto nebolo, ale čo nebolo, nebola ani poriadna kontrola tých opatrení, ktoré sa nariadili, pretože medzi Čunovom a Rajkom je aj eh Rajkov je aj tretí priechod a tam vôbec žiadna kontrola nebola. Bol som si to skontrolovať aj ráno, aj večer, aj na druhý deň. A nestál tam jeden jediný policajt, ktorý by kontroloval prechod cez túto hranicu a nie je to prechod, ktorý je nejaký málo používaný alebo neznámy, je veľmi dobre známy. Veľa, veľká premávka je, tadiaľ chodia tadiaľ bežne dodávky, osobné autá naložené, aj kamión tadiaľ prejde. Takže keď je niekto chcel, tak tadiaľ prešiel a vyhol sa kontrole a toto považujem za exemplárny príklad zlyhania tých opatrení, ktoré síce niekde aj nasadené boli.

Dobre. Ďakujem za slovo. Navrhuje sa prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorým poslanci Národnej rady dôrazne vyzvú vládu, aby prestala zneužívať Slovenskú informačnú službu a bezpečnostnú radu na zastrašovanie širokej verejnosti a na zastrašovanie a kriminalizáciu opozície. To je presne tá situácia, kedy došlo k zastrašovaniu opozície a verejnosti z januára tohto roku, keď bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. A namiesto toho, aby sa otvorilo riadne rokovanie o vyslovení nedôvery vlády, tak sme tu videli premiéra, ktorý z môjho pohľadu úplne jasne zneužil Slovenskú informačnú službu, skryli otvorené verejné rokovanie spred očí verejnosti a čítali nejakú správu, ktorá sa dá hodnotiť všelijako, ale rozhodne nie dôveryhodná. Takže toto uznesenie ma nadväzuje ešte na veci z januára tohto roku, ktoré sa stali okolo vyslovenia nedôvery vláde a ktoré doteraz nebolo otvorené ako množstvo iných schôdzí alebo návrhu opozície na vyslovenie nedôvery členom vlády. Sú tu nenávistné prejavy, extrémistické vyjadrenia, šírenie nepravdivých informácií a násilná rétorika čoraz viac preniká do spoločnosti a ktorá sa nachádza práve priestor vo verejnom diskurze z úst predstaviteľov vládnej moci. Tieto fenomény sú dôsledkom zhoršujúcej sa spoločenskej súdržnosti aj zhoršujúcej sa funkčnosti a reputácie štátnych inštitúcií. Udržiavanie tohto kurzu môže mať za následky zhoršenie vnútornej bezpečnosti a bezpečnostnej situácie, preto je potrebné odsúdiť a zastaviť zneužívanie štátnych orgánov. Zneužívanie administratívnych procedúr výstrahy o zavedení represívnych opatrení, potláčanie politickej opozície prostredníctvom zneužívanie Slovenskej informačnej služby sú cestou k autokratickému režimu. Pokiaľ nositelia verejnej moci zneužívajú svoje právomoci na dosahovanie vlastných politických cieľov a upevnenie vlastného postavenia, pričom ich cieľom je zdiskreditovanie a kriminalizácia svojich politických oponentov, oslabujú tak princíp právneho štátu a ústavného zriadenia Slovenskej republiky.
Toľko na úvod, pán predsedajúci. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ľudia v hazardných hrách minuli 25 mld. eur, 1,5 mld. tam prehrali. To je obrovské číslo, je to priemysel, ktorý vyslovene zarába na tom, že predáva ľuďom návykové a robí ich závislými, tak preto potrebujeme zdravú a zodpovednú reguláciu. Prinášaš a naše hnutie prináša zodpovednú reguláciu v tom, že dneska sú v tomto zákona, pokiaľ ide o reguláciu reklamy na alkohol diery. Napríklad kým tí, ktorí predávajú a chcú robiť reklamu na liehoviny, tak to majú zakázané, ale na destiláty už môže reklama bežať a aj sa to deje. A preto je dôležité tieto diery vychytať a zakázať aj reklamu nielen na destiláty, ale aj na likéry a na rôzne iné tvrdšie alkoholické nápoje. A to čo navrhujeme vôbec neni nejaká prísna regulácia z pohľadu toho, ako to funguje v iných krajinách. Sú krajiny, ktoré to majú zakázané až od 23-tej hodine večer. Zároveň ten trh sa nebráni aby bol regulovaný. Aj tí predajcovia a výrobcovia liehovín sú za zodpovednú reguláciu. Čiže toto je posun správnym smerom, ide do biznisu v ktorom sú obrovské peniaze a nebudú strádať výrobcovia. Aj tak vítajú reguláciu zvlášť pre mladistvých a mládež, ktorá v podobnom duchu chceme pre nich dobre aj pri inom návrhu zákona ako zákon o energetických nápojoch, aj ten v rovnakom zmysle pozerá na zdravie detí a to, aby nepodliehali látkam ktoré im ubližujú aj ich vývoju zdravotnému. Takže tento návrh je veľmi dobrý návrh, je to návrh, ktorý bez nejakého politického názoru vie podporiť celé spektrum, pretože kto by už nechcel chrániť mládež.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 902 z 27. mája 2025 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie poslaneckého prieskumu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 29. mája 2025 o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som predniesol predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, ďakujem, ďakujem kolegom za faktické poznámky.
K pani Kolíkovej, mojím úmyslom, prečo som spomenul tie príklady, nebolo, nepovažujem to za tie hlavné argumenty, ale prihováral som sa aj mladým ľuďom a chcel som im ukázať inšpiratívne príklady, kedy mladí ľudia dokázali veľké veci a robili ťažké veci a nebolo dôležité, aký majú vtedy vek. Pretože ja mám taký pocit osobne, že čím je aj naša krajina, ale aj celý svet vyspelejší, rozvinutejší, čím sa rýchlejšie hýbeme dopredu, tým menej nárokov a menej zodpovednosti vyžadujeme od tých mladých, ktorí sú v tej dobe, a myslím si, že by sme to mali robiť opačne, že mali by sme od nich chcieť, aby sa podieľali, aby boli zodpovední, aby priložili ruku k dielu a aby mali vlastný názor. Takže ja som tú rozpravu smeroval viac-menej tak inšpiratívne a hovoril som o tom potenciály mladých ľudí, ten je pre mňa veľmi dôležitý. Áno, je čas, je čas, aby sa zapojili do rozhodovania aj o veci verejných, je čas, kedy majú dostatok informácií, je čas, kedy nevidím žiadnu prekážku, ktorá by mi v tom bránila, svoj úsudok používajú na veľmi vážne rozhodnutia ohľadom vlastného osudu, rovnako tak sa môžu podieľať na chode krajiny, vedia si zvážiť, vedia si vybrať, ten názor by mali mať možnosť aj vyjadriť v tom výbere.
Ďakujem pekne za slovo.

... ktorú som si zapamätal, je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal, ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila, bola to kniha bratov Harrisovcov, čítal som ju hodne dávno, myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla, ona vyšla v roku 2011, a oni hovoria presne o tom, že dnes neni najväčšia frajerina alebo rebélia neposlušnosť, ale dnes je najodvážnejšia vec, ktorú mladí môžu urobiť a najväčšia frajerina, že prevezmú zodpovednosť. Ja som si našiel také praktické príklady mladých ľudí, ktorí prevzali zodpovednosť a dokázali úžasné veci bez toho, žeby mali alebo prekročili tú legislatívnu hranicu dospelosti. Lebo to neni nič iné, to je len legislatívna hranica tých 18 rokov. Je na nás, na nás, čo sme tu v tejto sále, kde ju dáme, kde ju posunieme. A teraz my len posúvame tú možnosť voliť. A poviem vám príklad, poviem zopár takých príkladov známych ľudí, ktorých aj vy môžete poznať, ktorých životný príbeh je pútavý a oslovujúci, a robili už vtedy vážne veci, prevzali zodpovednosť v oveľa vážnejších veciach častokrát ako len to, že by sa podieľali, teraz to „len to" je v úvodzovkách z mojej strany, na voľbách.
George Washington, ten bol vo veku 17 rokov už veliteľom. David Farragut, to je inak menej známy človek, ale poviem, že kto to bol. To bol človek, ktorý bol v americkom námorníctve kapitánom, velil lodi a mal vtedy 12 rokov. Samozrejme, je to príklad zo svojej doby, ale ukazuje to, že, ukazuje to vlastne na ten termín tínedžer, že kto sú to tínedžeri. Že to je pomerne inak aj mladý pojem alebo čerstvý, že v minulosti tento pojem neexistoval, zaviedol sa v 20. storočí a vtedy sa hovorilo len o buď deťoch, alebo mladých dospelých ľuďoch. Čiže toto prechodné štádium tých, to tínedžerstvo žijeme len v ostatnej dobe. Z môjho pohľadu, áno, zbavuje to mladých ľudí častokrát tej zodpovednosti, mohli by mať oveľa väčší potenciál, oveľa lepšie výsledky, keby sme zvýšili na nich tie očakávania.
Poviem iný príklad človeka, Clara Barton. Možnože poznáte, to ona sa stala neskôr zakladateľkou Červeného kríža v USA a ona už učila, bola učiteľka a mala vtedy 15 rokov. Thomas Edison. Toho určite pozná drvivá väčšina populácie, veľa sa hovorí o tom, aký bol vynálezca, ale už málo sa hovorí o tom, že on vo svojej mladosti, keď bol mladý, podnikal s cukrovinkami, rozdával noviny a čiže mal podnikateľského ducha už ako mladý človek, prezval zodpovednosť a robil, v úvodzovkách, ťažké veci.
Takže toto sú príklady ľudí, ktorí uchopili zodpovednosť a podieľali sa na veľkých veciach vo svojej krajine a aj bez toho, aby museli prejsť nejakú legislatívnu hranicu a myslím si, že dosiahli krásne výsledky a mali krásny osobný, vlastný príspevok do spoločnosti.
To sú také, by som povedal, filozofické také, by som povedal, moje osobné východiská a teraz vám poviem jeden taký úplne že praktický príklad, ktorý, na ktorý sa ja pozerám a nad ktorým rozmýšľam dlho a veľa som už aj rozprával o tejto téme v tejto sále a to je téma baterkárne v Šuranoch. Hej, je to veľmi špecifický príklad, ale pre tých z vás, ktorí ešte nemali možnosť o tom počuť, o čo ide. Vláda chce postaviť v Šuranoch veľkú baterkáreň, fabriku, zmenil sa územný plán, tí zastupitelia mesta, ktorí sú tam, alebo teda v tých jednotlivých samosprávach to odsúhlasili, ale teraz sa nám deje takovej nešvár (povedané s pobavením), že tá technická dokumentácia celá k tej baterkárni je veľmi, veľmi zle spracovaná, doslova uvádza, aj teraz už ako máme a ešte budem o tom oveľa viacej hovoriť v budúcnosti, ale má tam hodnoty, ktoré vyslovene prekračujú legislatívne hranice. Vyslovene je tam napísané, že postavia to tak, aby to porušovalo zákon. Zjednodušujem, ale doslova je to takto tam napísané, také čísla sú tam, hodnoty uvedené. A teraz čo majú tí ľudia robiť? Aj napríklad teraz s ohľadom špecificky na tých mladých ľudí, ktorí tam sú. Akým spôsobom by oni sa teraz mali ozvať? Akým spôsobom by oni mohli priložiť ruku k dielu k tomu, aby nejakým spôsobom ešte mohli zasiahnuť a ovplyvniť budúcnosť. No a práve preto som osobitne rád aj s ohľadom na takéto veci aj na mnohé iné príklady, ktoré sa dajú povedať, že máme možnosť aj nejakého referenda obecného alebo miestneho, a presne to chceme urobiť.
Chceme týmto ľuďom dať len nie nejakú parciálnu možnosť, ale celkovú možnosť na všetkých tých nástrojoch demokratických, ktoré máme, či už sú to komunálne voľby, ale aj referendum miestne alebo národné, alebo podieľať sa na voľbách do parlamentu, podieľať sa na voľbe prezidenta, do eurovolieb, toto všetko chceme týmto ľuďom otvoriť a dať im možnosť priložiť ruku k dielu. A informácie majú podľa Trestného poriadku aj podľa zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, všetky dvere tam majú otvorené, otvorme im dvere aj v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo milé kolegyne, kolegovia. Ja som sa s touto otázkou stretol, to už bude asi aj 8 rokov dozadu, keď som prvý krát počul, že teda či od 16 rokov by som podľa môjho názoru umožnil voliť alebo nie. A musím sa priznať, že taký úplne prvý moment, ktorý som vtedy prežil bolo, že asi nie. Že, že nie sú ešte na to dosť mladí? Že asi nie. A potom čím ďalej som viacej nad tým rozmýšľal a som si tak pozeral na tie argumenty a na vlastne tú vývojovú fázu toho dospievajúceho človeka, tak som sa priklonil na tú stranu, že ale áno. Že myslím si, že mali by mať tú šancu. A celé by som to uvažovanie, ktoré som vtedy mal a dneska som poslanec Národnej rady tak to viem aj tu vysloviť. Ale dalo by sa aj zhrnúť do takej myšlienky, že nízke očakávania sú pascou, ktorá ničí potenciál. A myslím si, že také niečo prežívame alebo mnohí aj rodičia alebo mnohí ľudia, ktorí túto otázku ešte úplne nemajú v sebe vyriešenú, tak niečo také prežívajú voči ľuďom 16, 17 ročným. Skrátka im až tak nedôverujú a majú od nich nízke očakávania. Ale už tu povedal aj môj predrečník Igor Matovič a myslím si to aj ja, že títo ľudia dnes majú oveľa zodpovednejšiu rolu v spoločnosti napríklad, keď podnikajú, lebo môžu a v súvislosti s tým by mali a majú na starosti to, že majú podať daňové priznanie, že čo je pomerne zodpovedná vec a rola pričom vo voľbách sú tak to poviem odľahčene taký ten jeden z milióna. Človek milión, že prispeje k tomu spoločnému smerovaniu. A už, keď plní a má aj tú trestnoprávnu zodpovednosť, môže podnikať a už plní tieto role a umožňujeme mu to legislatívne tak prečo mu neumožniť aj kreovať alebo spoluvytvárať, spolu vyberať si tú budúcnosť, ktorú má pred sebou a do ktorej vlastne tým prechodom tej hranice áno aj tých 18 rokov postupne prejde a bude plnohodnotným a s plnými právami občanom Slovenska. Čiže nevidím problém z tohto pohľadu dať mladým ľuďom 16, 17 ročným ale nie len v komunále. Ja by som im tiež rád doprial teda už doplna to otvoriť tie dvere a nech sa rozhodujú či už o budúcnosti krajiny, o voľbe prezidenta, či je to aj napríklad referendum. Prečo nie aj v tejto otázke im neotvoriť cestu. Myslím si a my to aj navrhujeme, že áno je ten čas. Môžeme im to umožniť a môžu mať aj v národnom referende alebo aj v miestnom obecnom referende mať možnosť sa vyjadriť do toho priestoru, v ktorom žijú a ktorý by mal prirodzene mať o týchto ľuďoch už väčšie očakávania. Poviem tak úplne prakticky. Veď 16 ročný ľudia často krát sú už deviataci na základnej škole. Nie sú tam len 15 ročný. Niektorí sú tam už aj 16 ročný a už od deviatakov na základnej škole očakávame, že sa budú rozhodovať o svojej budúcnosti. Mnohí rodičia očakávajú, že sa nejakým spôsobom títo povedzme to tak, že mladí dospelí by sa dalo na nich pozerať, že sa rozhodnú o tom, že akú strednú školu si vyberú. Či sa budú venovať športu ak sa mu venujú alebo nejakému koníčku na plno tak, že postupne to budú z nich profesionálni športovci. Čiže ony sa už svojim spôsobom veľmi osobným a praktickým rozhodujú o svojej budúcnosti a má to veľmi jasný dopad na ich život a myslím si, že o nič menej by nemali mať ten priestor. Zvlášť, keď majú dnes možnosť mať dostatok informácií aj o národnej politike ale aj o tej miestnej samozrejme, kde žijú. Alebo o ľuďoch, ktorí sú v politike angažovaní. Majú mať a majú všetky možnosti na to, aby mali dostatok informácií a mohli sa rozhodnúť slobodne a vážne. Zásadné niečo sa stane? Keď tejto generácií umožníme sa rozhodovať? Ja som sa pozrel na čísla, že máme alebo mali sme v roku 2023 4 milióny 388 tisíc oprávnených voličov. A aký počet tých ľudí by k tomu pribudol? No okolo 112 tisíc. To je asi počet ľudí, ktorí sú v tej kategórii 16, 17 rokov. Čiže by sa nám zvýšil ten počet oprávnených voličov na 4 a pol milióna s nejakým malým presahom. Presne je to 4 mil. 501 tisíc 90 ľudí. No. Chcem tým inak povedať, že 2 a pol % ľudí by pribudlo. 2 a pol % ľudí, ktorí, keď sa nad tým zamyslíte aj z iného pohľadu, že ony často krát napríklad dnes sú 17 ročný, 18-tka ho čaká. Idú voľby pár dní zostáva. Nemôžu ísť voliť. Ale samozrejme už na strednej škole, býva na internáte, je samostatný, v podstate podniká. Množstvo takých príkladov môžeme nájsť. Jemu tie voľby ujdú ale v skutočnosti on už funguje, využíva služby štátu, rozbieha si vlastnú firmu a nemohol sa vyjadriť v tak vážnej veci ako je smerovanie Slovenska a vybratie si aj nejakej vízie pre krajinu. Nejaké alternatívy budúcnosti, ktorú by on sám chcel pre svoju, svoje podnikanie seba samého alebo svoju budúcu rodinu vidieť. Myslím si, že nie je problém dnes a vieme sa zhodnúť na tom, že ako títo ľudia jednak majú aj možnosť podnikať a sú trestnoprávne zodpovední tak nech sa aj spolupodieľajú svojim, svojim hlasom na tom, že kam krajina smeruje. To čo ma povzbudzuje a utvrdzuje v tom, že netreba podceňovať potenciál v mladých ľuďoch a mať na nich veľké očakávania. Je jedna knižka, ktorá, ktorú som si zapamätal. Je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila. Bola to kniha bratov Herisovcov. Čítal som ju hodne dávno. Myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla. Ona vyšla v roku 2011. Ony hovoria presne o tom, že

Ďakujem za slovo.
Julo, dobré, že si tam sadol a ukázal si, že keď na niečom záleží, tak sa vie aj chce aj sa vie postaviť a vie sa adresovať to, čo treba, že si prítomný v Národnej Rade. To je dôležité, pretože mnohí koaliční poslanci tu nie sú prítomní. A keď treba zachrániť ekonomiku, tak presne si to povedal, nasadia výpalné, zachránia len seba a čo tam po ľuďoch. Prečo to hovorím? Hovorím to takto po lopate, strašne ťažko sa ľuďom, ktorí sa nevenujú verejným financiám, vnímajú všetky tie technické výrazy okolo toho a v podstate z toho majú často taký dojem, že to je vlastne taký spor o to, že či niekto dobre hospodáril ten jeden, dva roky, či bol vo vláde vtedy, alebo teraz niekto dobre hospodári jeden, dva roky. To je veľmi podstatné, to je veľmi dôležité, ale spor o to, kto zničil verejné financie na Slovensku, treba vnímať vo väčšom kontexte, pretože za rok ich viete zničiť, len v takom prípade ak vystúpite napríklad z Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Tak, pán Danko, to máte v pláne? A keď to chcete vnímať v kontexte a chcete vnímať tie dlhodobé dopady, potrebujete vnímať viac ako jeden, dva roky. A ja som sedel. Ja som sedel na tých výboroch roku 2016. Čo 2016. Ešte aj skorej trošku až do 2019. A pozeral som sa vtedy na ministra Kažimíra. Ten teraz je opäť mediálne veľmi populárny svojim spôsobom, však? A on vtedy mal niečo naplánované, že vyberú z daní do rozpočtu, ale vždy vybrali oveľa viac. stovky miliónov miliardy a prejedli budúcnosť vtedy. A dneska to potvrdzuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To, že sme my zachránili Slovensko pred krízami, to sme spravili správne, ale to, že kto prejedol budúcnosť, to boli Smeráci.