Ďakujem za slovo.
Som vďačný aj za diskusiu, že ju vedieme a že vystupujú v podstate obidve strany názorové. Celkom dobre prospieva tomu, keď sa do diskusie nezapája pani Cigániková. Čo poviete? Že je to taká oveľa kultivovanejšia diskusia bez nejakej silnejšej emócie zbytočnej a bez osobných útokov? Sám si pamätám, som si od nej užil osobné počastovania a celkom to padne vhod, keď také nemáme tu, a vieme sa rozprávať o veľmi vážnych...
Ďakujem za slovo.
Som vďačný aj za diskusiu, že ju vedieme a že vystupujú v podstate obidve strany názorové. Celkom dobre prospieva tomu, keď sa do diskusie nezapája pani Cigániková. Čo poviete? Že je to taká oveľa kultivovanejšia diskusia bez nejakej silnejšej emócie zbytočnej a bez osobných útokov? Sám si pamätám, som si od nej užil osobné počastovania a celkom to padne vhod, keď také nemáme tu, a vieme sa rozprávať o veľmi vážnych témach s istou úctou aj, aj konfrontáciou, ale snažíme sa na seba vecne reagovať v zásade.
Vážne otázky, ktoré majú veľmi hlboký obsah, keď sa poctivo zodpovedajú, tak prinášajú aj veľmi vážnu a silnú konzekvenciu, čiže následok. A stále to neodznelo a neodznelo to teda z tej názorovej protistrany – že kde začína život, lebo tento, táto otázka, keď sa zodpovedá, tak má potom veľmi silnú konzekvenciu. A myslím si, že potrebujeme sa o tom rozprávať, pretože dnes už pod tým nánosom kultúrnej vojny mnohí ľudia, ktorým nie je blízke viesť túto tému, stratili túto odpoveď. Nenosia ju vo svojom vnútri a stali sa z nich často dezorientovaní ľudia. Žijú alebo majú takú názorovú antropológiu, ktorá sa nezhoduje so skutočnou dôstojnosťou človeka. Skúsim to povedať jednoduchšie. Poviem vám úplne konkrétny príklad.
Viedol som pár rokov dozadu takú diskusiu s jednou študentkou medicíny a presne o tejto téme a bola to veľmi prudká diskusia, niekedy aj kľudnejšia, ale v zásade bolo, pre tú diskusiu bolo charakteristické to, že bola veľmi emotívna, ale napriek tomu sme na seba neútočili osobne a pretrvával medzi nami silný spor. A keď som teda ju pritlačil na záver tej diskusie v podstate k múru – a to hovorím obrazne, preto, lebo to bolo také naozaj veľmi nepríjemné názorové stretnutie – tak ona mi vlastne nevedela povedať, že kde začína život, a skúsila si to zadefinovať tým, že asi to bude, podľa nej, lebo potrebovala podložiť nejakým spôsobom svoj názor, že teda zákon o interrupciách potrebujeme, tak to skúsila podložiť medicínsky tak, že zohľadnila to, kedy sa človeku, bábätku roztiahnu pľúca a kedy sa prvýkrát nadýchne, a teda že to by mohol byť začiatok života. A to je to, čo myslím tým, keď hovorím, že ľudia už stratili ten vnútorný kompas a sú dezorientovaní často z týchto diskusií práve preto, lebo nezaznie, že kedy začína život. Kedy? Lebo aj môj osobný názor je, že začína od počatia a nezačína prvým nádychom bábätka po narodení napríklad.
So všetkou úctou k ženám aj s hlbokým porozumením a ťažkým životným situáciám, v ktorých sa ženy ocitajú pri neželanom otehotnení, potrebujem povedať nasledovné. To, že chceme brať ohľad na ženu a že chceme brať tú jej životnú situáciu s plnou vážnosťou a poskytnúť jej pomocnú ruku a vytvoriť jej podmienky, ktoré pomôžu riešiť jej ťažkú životnú situáciu, by rovnako nemalo byť na úkor niekoho iného, a teda v tomto prípade nenarodeného človeka. A tento moment, tieto dve premisy, tieto dve spojené nádoby, tieto dva spojené ľudské osudy by sa nemali vytratiť z tejto diskusie, pretože keď začneme hovoriť izolovane len o potrebe žien, o potrebe riešenia ich náročnej situácie a tom, že potrebujú nejakým spôsobom vykorčuľovať z neželanej situácie, v ktorej sa ocitli, a opomenieme ten život, ktorý tam vznikol, a nebudeme o ňom hovoriť alebo ho vynecháme, ho zamlčíme, nás nedovedie k podstatnému pravému skutočnému riešeniu tejto situácie.
Ako som povedal, veľmi vážne otázky majú pri svojom riešení aj ďalekosiahle dôsledky aj, samozrejme, to cítiť z tejto debaty, že ak sa rozhodneme povedať, že život je životom od počatia, tak potom hneď nastúpi otázka, akým spôsobom ho chceme chrániť. Akú mieru ochrany mu chceme dať. A myslím si, že táto diskusia by tu mala byť, pretože sú aj hlasy, ktoré hovoria – nechoďte s tým už, s touto diskusiou, opäť za rečnícky stôl. Ale to je tak vážna, bytostná otázka, doslova bytostná, že ju potrebujeme viesť, až kým dôsledne nedôjdeme na jej záver.
A to hovorím s ohľadom a naozaj so srdcom, ktoré má porozumenie pre náročné situácie, v ktorých sa ženy ocitajú. A tu musím konštatovať, že som si so záujmom, naozaj so záujmom, vypočul pani poslankyňu Jurík, ktorá povedala, že by si želala také Slovensko, pri ktorom nebude dochádzať k potratom z ekonomických dôvodov, a preto tu mám teraz jeden návrh do diskusie, poďme teda zisťovať, na základe akých dôvodov ženy podstupujú interrupcie, lebo inak sa to nedá urobiť, tak a verím, že toto nebude rozporovať nikto z Progresívneho Slovenska, chceme mať politiku postavenú na pádnych dôvodoch, argumentoch a dátach, tak potrebujeme zistiť to, že aký je podiel žien toho celkového množstva, ktoré podstupuje interrupciu, ktoré ju podstupujú z ekonomických dôvodov, čiže nechávam túto otázku otvorenú alebo hádžem túto rukavicu.
Začnime túto diskusiu, zisťujme teda u koľkých žien je toto ten dôvod, zároveň nepoužívajme, prosím, keď máme poctivo vyriešiť túto problematiku, a viem teraz, že tento termín je termínom, ktorý používa aj samotný zákon. Nepoužívajme nepresnú terminológiu, pretože pre mňa prerušenie tehotenstva nepopisuje presne ten jav, ku ktorému dochádza, tú skutočnosť. To nie je prerušenie, ešte by sme mohli povedať ukončenie, ale nie prerušenie, pretože to je nezvratné, nezvratné a fatálny dôsledok. A teraz som si nie istý, či to povedal pán poslanec Mažgút, alebo niektorý iný z kolegov, a doslova použil taký termín, že keď zničíme život žene... to pokračovalo, tak kým toto je obrazný popis toho, čo sa tej žene deje, keď jej berieme, skracujeme alebo regulujeme prístup k interrupcii, tak tento istý termín sa dá doslovne použiť na to dieťa, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia a tohto zákona, pretože jemu sa neničí život obrazne, ale reálne, preto je to tak citlivá debata, ale hovorím ešte raz a zdôrazňujem, že nikdy nemôžeme vynechať samotné dieťa a záujem dieťaťa a jeho život a hodnotu jeho života z diskusie o pomoci ženám. A prosím ešte raz, hovorím to so všetkou citlivosťou a s porozumením mnohým náročným situáciám, v ktorých sa ženy ocitajú a pre ktoré rozmýšľajú, že využijú túto výnimku z ochrany života, pretože to je len výnimka.
Naša spoločnosť, teraz keď si pozriete ten zákon, on nadobudol platnosť ešte v čase, keď sme tu nemali Slovenskú republiku, čiže naša spoločnosť sa v tom čase dohodla, že takáto bude výnimka, a je dobré, že o nej diskutujeme, myslím si, že doba sa posunula a je čas hovoriť o tom, že táto výnimka by mohla byť zúžená. Á... A tu by som asi tú myšlienkovú, ten myšlienkový prúd zastavil a odklonil ho ešte k niekoľkým momentom, ktoré chcem povedať.
Vôbec to nie je náboženská téma, nemusí to tak byť nevyhnutne spojené, pretože mnohí ľudia spájajú tému ochrany života s náboženským presvedčením. Chcem povedať hneď, že... a jasne, toto neni nevyhnutná premisa, nemusíte byť nábožensky presvedčený a môžete mať svetonázor taký, že život je hodný od počatia, prvý moment.
Druhý moment, pán kolega Vančo, musím ho spomenúť menovite, lebo on to doslova tak podsunul, že však nech sa o tomto rozprávajú, ale len ženy. No nie. (Povedané so smiechom.) Nie, nemyslím si, že toto je len téma pre ženy, aj keď áno, je to o ženách a rozumiem tomu, že prečo to skĺzlo do tohto naratívu, že prečo to skĺzlo do toho naratívu, že to je o ženách, a nech sa rozprávajú o tom len ženy, ale veď predsa jednoduchý biologický fakt, na dieťa treba muža a ženu a je to téma aj pre mužov. Samozrejme, že muži by o tom mali rozprávať hlavne tak, že majú pochopenie pre tú ženskú realitu, ale nemali by byť z tej témy vynechaní, nemali, nemali a za mňa sa môžu vyjadrovať a majú sa vyjadrovať a hlavne sa majú vyjadrovať otcovia a ich hlas predsa by mal byť tiež počuť, pretože potom tí, ktorí kričia, že pozor, diskriminácia, ale zároveň hovoria, že v tejto téme vy muži nehovorte nič, diskriminujú, sami diskriminujú, takže dajme si pozor aj tento moment a prosím neodkláňajme túto diskusiu len na ženy, hoci je vo veľkej miere práve o nich.
No a záverom, áno, pán poslanec Mikloško, Marián Kotleba túto tému predkladal a zneužíval a teraz použijem vaše slová, že pokiaľ ide o požehnanie toho, že či mu táto téma doniesla požehnanie alebo nie, tak ten výsledok je jasný, nedoniesla, a preto skončil tak, ako skončil, a tam, kde skončil, pretože toto je veľmi populárne, áno, že táto téma sa zneužíva a mnohí ju zneužívajú, a teraz nehovorím o tom, že či pán Kotleba to tak aj reálne myslí a cíti, ale je nepopierateľný fakt aj z toho vystupovania a z toho, akým spôsobom niesol túto tému, že ju aj politicky zneužíval, a to nehovorí nič o tom, že tí ostatní, ktorých je možno aj menšina, ale nemyslím si to, to sa snažia nahovoriť tí, ktorí sú práve na tom opačnom brehu názorovom, je veľká skupina ľudí, ktorým na tejto téme záleží, ale chcú ju diskutovať slušne a chcú ju diskutovať tak, že budú počúvať aj tých druhých.
Pre mňa je stále otázka, a tým uzavriem svoj príspevok do diskusie, že keď my konzervatívci sme ochotní počúvať, že či sú ochotní počúvať aj tí s opačným názorom a ochotní na začiatku diskusie definovať, kde ten život začína. Áno, aby sa nám nestávalo, že máme v spoločnosti množstvo ľudí, ktorí zostanú potom dezorientovaní a nebudú vedieť odpoveď na túto základnú otázku.
Kolegovia, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis