Videokanál poslanca

Pán poslanec Šipoš, vďaka za tvoje vystúpenie a že si zdôraznil, že my sme naozaj odštartovali v tom minulom volebnom období rodinnú revolúciu a ani tí najstarší obyvatelia na Slovensku si nepamätajú takú masívnu pomoc pre rodiny, akú sme odštartovali tým vlajkovým, alebo tou vlajkou tejto pomoci pre rodiny, a celým tým balíčkom bolo 200 euro na dieťa, čo bolo, čím sme sa zaradili medzi, alebo stali sme sa lídrom pomoci rodinám v Európe. My sme urobili naozaj zo Slovenska krajinu, ktorá, mohli by sme si dať na hranice tabuľa, že tu sa darí rodinám, tu sa podporuje rodina, takúto tabuľu by sme mohli mať na každom hraničnom priechode. Tých 200 euro na dieťa znamenalo po prijatí, že sa zvýšila podpora o 320 % oproti tomu, čo tzv. sociálni poslanci a vládni predstavitelia priniesli a prinášali v ich politikách o tom, ako podporujú rodinu, 320 % skokový nárast a 41 ďalších opatrení by sa dalo nájsť v tom balíčku, ktoré sme prijali na pomoc rodinám a ich deťom, 2,47 mil. detí a rodičov sa našli v tejto pomoci a mohli cítiť, že majú viacej vo vrecku, viacej v peňaženke. Na konci dňa nedávno vyšla štúdia, alebo teda také prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá jasne deklarovala, a teraz nehovorím o maličkých, že percentíčko-dve, teraz hovorím o desiatkach percent v pomoci, pokiaľ ide o kúpnu silu týchto rodín počas kríz, že im to reálne pomohlo, že sa zvýšila kúpna sila týchto rodín vďaka tejto pomoci. A toto je skutočný výsledok sociálnej prorodinnej politiky, ktorá podporuje deti a rodiny s deťmi, a v tomto ideme pokračovať, tento návrh je ďalší z nich.

Ďakujem za slovo.
Nuž pán poslanec Galko, tak ja to poviem na plné ústa, že ty si to nechcel povedať, aby si sa nepomýlil, chcel by si byť korektný v číslach, ale neni, neni vôbec žiadna výnimka v tom, keď mladé rodiny dostanú za súkromnú škôlku sumu, ktorú napríklad zaplatia, 400 euro, a to nehovorím tú najvyššiu, ktorá je a nájdete na trhu aj drahšie.
Čiže toto je náklad a keď majú dve deti, tak pri niekom by sa dalo povedať, že je výplata fuč celá. Čiže jeden rodič zarába len na to, aby si mohol dať deti do škôlky a keď je tam druhý, tak ten zarába na to, aby mali z čoho žiť.
A práve pre takéto, pre takéto rodiny, pre takýchto manželov a páry je výborné, keď im doručíme ďalšiu pomoc. Veľmi oceňujem tvoju otvorenosť aj v tom, že si hovoril o tom svojom vlastnom príklade a v tej svojej vlastnej životnej skúsenosti si ukázal, aké je to vzácne, keď matka viacpočetnej rodiny sa príkladne s veľkou snahou stará o, o detičky. A teraz chcem povedať jednu vec, že toto je to, že kde keď sa zlepší prostredie a vytvorí perfektná klíma. Hovorím perfektná, ja viem, že môžem povedať aj dobrá, ale naozaj tuto by mala byť vzorová klíma v štáte vytvorená, pretože od nej sa odvíja kopec ďalších vecí. Tak potom si zaslúžia ústavní činitelia aj vyšší plat. Ty si znovu nechcel povedať presne konkrétne, lebo si si to chcel nájsť ešte dodatočne, že o koľko si zvýšil napríklad premiér výplatu. Tak zo 4895 euro išiel na 9572. 96 % hore. Keby tí učitelia aspoň išli hore, alebo nejaká reforma by prišla. Ale učiteľom zvýšili o 0 %, nič, ani euro a premiér išiel hore o 96 %.
Toto je ten problém, toto je to hrozné.

Ďakujem za slovo.
Veronika, veľmi pekne si vysvetlila, že pokiaľ ide o boj s chudobou a o to, ako si vieme vytvoriť dobrú spoločenskú, aj ekonomicky priaznivú klímu pre tých, ktorí to práve vtedy potrebujú, pre tých, ktorí sú častokrát aj odkázaní, alebo potrebujú pomoc v ťažkej životnej situácii, tak rodina je to prvé najdôležitejšie, aj najsilnejšie miesto pomoci. Čo keď funguje a je rodina zdravá, fungujú vzťahy, funguje táto klíma, tak to ľuďom v ich individuálnych situáciách pomôže, pretože práve tam to zafunguje. A práve preto aj my podporujeme rodinu, chceme pre ňu vytvoriť dobrú klímu. Jeden z faktorov, ktorý tu ešte nezaznel, je faktor, ktorý sa týka mladých ľudí. Mladí ľudia, vidíme to z čísiel, dlhodobo sa nám zvyšuje ten vek, kedy sa rozhodnú mať páry prvé dieťa. A presne toto chceme, ak môžem byť aj odvážny a nepoviem len že brzdiť, alebo zastabilizovať tento vek, tak ho chceme aj motivovať ľudí aby mali proste prvé dieťa skôr, alebo aby mali viac detičiek. Práve preto napríklad aj tento návrh, ktorým matkám s detičkami do 15 rokov prinášame v daňovom bonuse 100 euro mesačne a považujeme to za veľmi dobrý návrh aj preto, pretože opäť ešte raz poviem, že nielenže mladých ľudí to motivuje, alebo respektíve ich to ubezpečuje, že štátu záleží na rodine, záleží na ich vzťahoch, záleží na ich budúcnosti už od toho prvého momentu kariéry a osamostatnenia sa, ale aj nielen mladým ľuďom, aj celkovo ako rodine, ako takej.
Takže ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Prosím aj ja o podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo.
Igor, áno, presne tak, ako si spomínal, od začiatku odkedy je toto hnutie v politike, tak prináša návrhy a politiky, ktoré zlepšujú postavenie rodinám, ktoré zlepšujú postavenie rodičom, tým, ktorí chcú a majú deti. My sme v tom čase, keď sme mali vládu, priniesli, ja mám zoznam 42 návrhov pre zlepšenie postavenia týchto rodín. A aby sa im dýchalo, aby mali v peňaženke viac, aby sa im dýchalo ľahšie, my sme zrealizovali revolúciu rodinnú. My sme priniesli také veci, o ktorých sa tu hovorilo dlho, teraz mám na mysli to, že ľudia pozreli do Rakúska na to, ako je tam podporovaná rodina, my sme urobili ešte omnoho viacej. Spravili sme zo Slovenska lídra. Toho, kto ide vzorom v Európe, ako sa majú podporovať rodiny a deti. Spomeniem napríklad tých 42 opatrení, ešte aj to, že sme napríklad schválili 830 euro. Čiže zaviedli sme príspevok pri narodení aj štvrtého dieťaťa, ktorý dovtedy vôbec nebol, čiže alebo respektíve bol omnoho nižší. Čiže toto bolo tiež jedno z významných opatrení, ktorým sme motivovali a chceli sme ukázať, že nám záleží aj na tých, ktorí majú štvrté a ďalšie dieťa. Priniesli sme napríklad otcovskú dovolenku, čiže možnosť čerpať pre otcov dva týždne po pôrode a tak ďalej. Potom sme napríklad priniesli tehotenský príspevok, to bol hneď jeden z prvých krokov, ktoré sme urobili, o ktorom ešte dúfam, bude reč a ešte vám o ňom poviem viacej, keďže už mi končí čas.
Takže my prinášame ďalší návrh z našej dielne, ktorý zlepšuje postavenie, teraz osobitne matiek, ktoré to veľmi potrebujú.

Ďakujem za slovo, pani poslankyňa Jurík, aj za vaše vystúpenie.
Chcem využiť tento priestor, lebo až mám zimomriavky, keď ste spomínali, že nejakí poslaneckí kolegovia z minulého volebného obdobia žartovali a vtipkovali na túto tému. Chcem vyjadriť ľútosť, dištancovať sa ako muž od takýchto vtipov, a zvlášť tu v tejto snemovni, a vyjadriť aj pobúrenie nad tým, že poslanci dnes niečo takéto ako muži dopustili a že jednoducho skĺzli až tak nízko. Čiže ma to veľmi mrzí a dúfam, že presne pri takýchto vážnych témach a citlivých si zachováme tú úroveň a k ničomu takému podobnému už v budúcnosti nedôjde.
Ďakujem za slovo.

vymazať rámček

Opäť ešte raz ďakujem za slovo.
Čiže máme tu v podstate teraz pred sebou spojenú rozpravu o dvoch návrhoch zákonov, jeden je ústavný, 397/2014, a druhý opäť rokovací poriadok, kde sa premietajú, plus nabaľujú niektoré drobné návrhy v súvislosti, substantívne teda sa jedná o rovnakú záležitosť.
Uviedol by som to opäť tak, že by som odôvodnil osobne každý ten bod toho návrhu. Nejedná sa vôbec o dlhé návrhy. Je to ani nie jedna celá A4, takže, takže nie je to také rozsiahle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Pokiaľ ide teda o ústavný zákon 397, ktorý pojednáva o spolupráci Národnej rady a vlády, tak prvý bod a druhý bod sa týka vyslovene len technickej zmeny názvu v jednotlivých článkoch, kde upravujeme názov a upravujeme ho tak, že sa tam bude používať v príslušnom bode názov „Európskych spoločenstiev".
Pokiaľ ide o bod č. 3, v článku 1 ods. 2 sa slová „v dostatočnom časovom predstihu" nahrádzajú slovami „najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie okrem prípadov, ak vec neznesie odklad".
O čo ide? Čo sa tým myslí? O čom tento bod hovorí? Ja som hovoril o odôvodnenom stanovisku v tom predchádzajúcom bode rokovania. Prosím, teraz toto dajte bokom, pretože to je niečo iné ako termín stanovisko, ktoré teraz budem používať. Termín stanovisko sa používa na materiál, ktorý, ktorý prislúcha členovi vlády po procese, v ktorom sa, ktorý tento, ktoré toto stanovisko absolvovalo, ktoré sa vyvíjalo dané, dlhšie obdobie. Toto stanovisko so sebou nesie tento člen vlády na stretnutie členov vlád do Bruselu a v podstate je to stanovisko za Slovenskú republiku k danému návrhu, k danému legislatívnemu aktu.
To, čo sa tu navrhuje v tomto bode 3, je, že by členovia výboru pre európske záležitosti v tomto prípade dostali, a návrh tohto alebo členov, člena výboru dostali znenie tohto stanoviska minimálne päť pracovných dní pred týmto výborom. Je tomu tak, však všetci poznáme teraz tú prax, že sa nosia všelijaké podpazušníky a z noci do rána, kým začne výbor, tak sa ešte objavia nejaké návrhy na stole, čiže vyslovene táto lehota, tých päť pracovných dní, je tu navrhnutá z toho titulu, aby na to bol čas oboznámiť sa s týmto stanoviskom a aby výbor pre európske záležitosti napríklad odobril toto stanovisko za Slovenskú republiku ministrom. Teraz nikde to neni vryté do kameňa, že to má byť tých päť pracovných dní, ale tento návrh je tu preto, pretože teraz je to tam neflex... veľmi flexibilné a je tam vyslovene ten terminus technicus, že v dostatočnom časovom predstihu. Čo teda môžme diskutovať o tom, či to má byť päť, alebo menej pracovných dní, ale určite je lepšie podľa môjho názoru stanoviť lehotu, ako to nechávať častokrát na poslednú chvíľku.
Pokiaľ ide o bod 4, článok 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží", teraz hovorím o tomto stanovisku, „nepredloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh stanoviska v lehote podľa odseku 2 ešte do tých päť pracovných dní pred začiatkom, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne, negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní zástupcov vlád členských štátov Európskej únie k návrhom právne záväzných aktuálnych aktov podľa odseku 1."
No. Mohlo by sa to zdať, že to je také neflexibilné, ale chcem upozorniť na odsek 11 tohoto zákona, kde sa teda vsúva alebo teda uskutočňuje táto zmena, ktorá hovorí, a stále sa tam ponecháva ministrovi možnosť zmeniť, samozrejme, toto stanovisko na mieste v prípade, že by na mieste zistil nejaké iné závažné skutočnosti. Samozrejme, že on by mal potom prísť na výbor a odôvodniť, že prečo zmenil toto stanovisko, s ktorým ho tam Národná rada poslala.
Ono v praxi často dochádza k tomu, že títo ministri nemajú "posvätené" alebo odsúhlasené stanovisko Národnou radou. Je to veľká škoda. Nevnímam to ako zúženie flexibility pre ministra na základe toho, čo som povedal pred chvíľkou. Je to presne o tom, že my si tu môžeme urobiť jasný nástroj a proces na to, aby tie stanoviská, ktoré ministri jednotlivým európskym politikám vyjadrujú, aby boli naozaj stanoviská za Slovenskú republiku, aby to neboli nejaké individuálne názory alebo, alebo podobne. Preto, preto tento bod 3. Čiže inak povedané, člen vlády nemôže obísť VEZ v danom prípade.
Ďalší, ďalší bod, ktorý by som rád odôvodnil. V článku 2 ods. 4 druhá veta znie: "Ak sa ani deň pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky." Inak povedané, opäť recipročne, pokiaľ člen vlády si splnil lehotu, zaslal návrh stanoviska, ale výbor v tomto prípade sa ukrátil o to, aby toto stanovisko mohol buď korigovať, alebo odsúhlasiť, alebo navrhnúť úplne iné stanovisko, tak, samozrejme, platí, že to, čo má člen vlády pripravené, to, čo predložil, tak s tým ide a s tým potom rokuje a jedná o našej pozícii. Čiže o tomto hovorí tento bod 5.
Tým som vyčerpal v podstate body, ktoré sa týkajú návrhu bodu 68 rozpravy, článku, číslo parlamentnej tlače 164. V nadväznosti na to, keďže máme spojenú rozpravu, tak by som hneď odôvodnil jednotlivé návrhy zmien v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa týka bodu 69 tejto schôdze, číslo parlamentnej tlač 165.
Opäť sa v podstate rozprávame o tej istej téme a nadväzujeme na to, čo som uviedol pred chvíľkou.
Čiže bod 1. V § 58a ods. 8 sa slová „štyri týždne" nahrádzajú slovami „päť týždňov".
O čo ide? Ide tu o to, že z praxe ministerstvá, ktoré dostanú informáciu, anotáciu o zámere legislatívneho aktu, tak začnú na ňom pracovať. Častokrát ide o medzirezortné alebo nadrezortnú politiku, čiže je dôležité sa tam koordinovať medzi jednotlivými ministerstvami a zároveň tu prebieha alebo, áno, to prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa treba potom vysporiadať s pripomienkami. Z praxe je odozva, že štyri týždne sú, sú nesplniteľný termín, takže navrhujem päť týždňov, predĺžiť túto lehotu.
Ďalší bod je, v § 58a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie, teraz ten odsek znie: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti ho neschváli, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko, čiže potrebuje schválenie výboru pre európske záležitosti, vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Čiže inak povedané, on príde na to rokovanie a povie, že má parlamentnú výhradu, čiže nedočistili, nezhodli sme sa na tom doma v národnom parlamente.
Pokračujeme: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, hoci bol zvolaný, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Opäť, čiže potrebuje, potrebuje to posvätenie výboru, aby nedochádzalo teda k tomu, že má nejaké, nejaký vlastný názor alebo že ide si nejakú jednostrannú politiku.
"Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, pretože nebol zvolaný, člen vlády je viazaný predbežným stanoviskom." Opäť platí to, že ak má prípravu, výbor nevyužil možnosť, tak má svoju prípravu, ktorej sa drží alebo teda stanoviska, a teraz čiarka a pokračujeme: „ktoré predložil výboru pre európske záležitosti. Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie."
Nejde o nič nezvyčajné. Nielen, nielen členovia vlády, ale aj experti na nižších úrovniach často môžu používať tieto výhrady v danej skupine, či môže vzniesť substantívnu, alebo časovú výhradu, tak v tomto prípade by vzniesol parlamentnú, čo znamená opäť to, čo som už odôvodňoval, že je potrebné, aby mu v Národnej rade stanovisko za Slovenskú republiku odsúhlasil príslušný orgán.
Teraz je tu technická vsuvka, čiže doterajšie odseky 9 až 13 sa označujú ako odseky 10 až 14.
Ďalší bod, § 58 ods. 10 znie: "Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne Európskej únie predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a). Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky v lehote podľa prvej vety, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní v príslušnom orgáne Európskej únie. Člen vlády si v tomto prípade nemôže uplatniť iné stanovisko, ako je uvedené v druhej vete." Čiže opäť je to o tom, aby daný člen vlády mal schválené stanovisko VEZ-om.
Poznámka pod čiarou k bodu 47c znie: „Článok 2 ods. 5 prvá veta ústavného zákona (...)", toto už je vlastne len legislatívno-technická, technická záležitosť. Áno. A ďalšie body rovnakého charakteru.
Čiže v podstate ide o to, aby sme jasne nastavili pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, aby nebolo už viacej výhovorky, že nejaký zlý Brusel a, alebo nejaké legislatívne akty idú k nám z Európskej únie a my tu teraz postavení pred nich a jednoducho paralizovaní tým, že nemáme presne daný postup, pretože, mimochodom, ten ústavný zákon, o ktorom rokujeme v spojení s bodom o rokovacom poriadku, predpokladá, že bude mať jasne dané pravidlá, ako sa takéto momenty a procesy upravujú. My máme, my máme tieto pravidlá v uznesení vlády len upravené v revidovanom uznesení vlády, ktoré pojednáva o spolupráci národného parlamentu s vládou v týchto záležitostiach, ale nemáme na to osobitý zákon, čo je z môjho pohľadu aj priestor aj pre tých, ktorí sa venujú týmto témam a priestor na doplnenie v ďalšom čítaní.
A týmto vás chcem aj poprosiť o podporu týchto dvoch návrhov zákonov, ktoré prinesú aj pre občanov jasné pravidlá, jasné možnosti toho, akým spôsobom sa môžeme a akým procesom sa môžeme zapojiť a ozvať ako národný parlament k jednotlivým legislatívnym aktom na, v Európskej únii, ktoré vznikajú. A budeme mať presne daný v zákone, aj v ústavnom, aj v rokovacom poriadku, ten proces, akým spôsobom to má prebehnúť, a budeme ho môcť využívať takýmto spôsobom, ako bol navrhnutý, prípadne v druhom čítaní pri pozmenení a doplnení iným spôsobom, ale bude to jasne dané. Nebude tu výhovorky alebo priestor na ďalší populizmus, pretože toto sa bude môcť aplikovať a budeme sa ako národný parlament aktívnejšie vedieť zapojiť a zároveň to prinesie posilnenie personálne pre výboru, výboru pre európske záležitosti, čo určite bude vítané vzhľadom na množstvo agendy, ktoré je tam a ktoré prinesie to poctivé skúmanie toho, že či legislatívne akty, ktoré idú z Komisie, sú, alebo nie sú v rozpore s princípom proporcionality a subsidiarity.
Takže veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Viem, že to bola taká legislatívno-technická rozprava, viac odborná, a že som išiel po jednotlivých bodoch, ale chcel som si dopriať ten komfort vám vysvetliť každý jeden paragraf, aby ste presne vedeli, čo za ním stojí. Takže ešte raz ďakujem za pozornosť a prosím o podporu týchto návrhov.

vymazať rámček

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Tak opäť rovnakým spôsobom by som to uviedol všeobecne a potom by som sa teda, sa hlásim do rozpravy, lebo aby ste mohli reagovať, prípadne, ak by vznikli otázky, tak veľmi rád dám priestor.
Pokiaľ ide o bod 68, tlač 164, cieľom návrhu ústavného zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady a vlády v európskych záležitostiach pri vypracovaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnou radou pred tým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a to tak, že sa spresní rámec tejto spolupráce optimalizáciou doterajších lehôt na vypracovanie týchto stanovísk a vhodnejším nastavením sankcií za nedodržiavanie povinností v zmysle tohto zákona tak zo strany vlády, ako aj zo strany parlamentu.
Takže toľko k úvodnému slovu. A viac, podrobnejšie poviem v rozprave.

vymazať rámček