Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, dobrý večer, pán minister, dobrý večer, milé kolegyne, milí kolegovia, tak dovoľte, aby som začal tak humorne, že bavíme sa tu dneska o konsolidácii a dneska keď som si všimol rôzne články, tak cestovný ruch asi nepotrebuje konsolidovať, povedzme si úprimne, ja neviem, čim si vás kúpil, ale dobre. A budeme sa baviť tým pádom o číslach, preto tento bod je pre mňa dnes dôležitý.
Pôvodný návrh, ktorým ste navrhli zdvihnúť daň na ubytovacie zariadenia, povedzme si úprimne, bol škandalózny, bol vysoký. Tam by bol dopad, resp. príjem do štátneho rozpočtu v miliónoch eur, v desiatkach miliónoch eur, ale bol by likvidačný pre tento segment. Čo ma teší, lebo ja osobne som obrovským fanúšikom cestovného ruchu, lebo si myslím, že naša krajina má čo ponúknuť či domácim, alebo zahraničným turistom. A teraz, pán minister, otázka na vás, opravte ma, keď sa mýlim, ale zrobil som si dneska prepočet a mi vyšlo, že znížením budeme musieť hľadať ďalších 74 mil. eur. Sedemdesiatštyri miliónov eur, to znamená, že sme niekde na sume už nie 2,7, ale 2,8 mld. eur. Ja nehovorím akože že je to zlé, však poďme podporovať ten cestovný ruch, ale tým pádom tá čiastka, ktorú zaplatia občania tejto krajiny, bude omnoho vyššia a budeme musieť hľadať niekde inde ďalšie rezervy. To znamená, že povedzme napríklad, uvidíme, čo príde v druhom čítaní, môže sa stať, že nakoniec, hovorím, bude to možno aj dezinformácia teraz, môže sa stať, že budeme musieť zdvíhať dépeháčku nie o 3 %, ale o 4 %.
Poďme ďalej. Dovoľte mi, aby som porovnal roky 2019 a 2023, čo sa týka cestovného ruchu. V roku 2019 zo štatistického údaju všetkých záznamov, čo sa nám podarilo zistiť, príjem do štátneho rozpočtu bol vo výške 2,8 mld. euro. V roku 2023, kde štáty Európskej únie tvrdili, že sú na tých istých alebo na ešte lepších číslach v rámci turizmu, my sme mali oproti roku 2019 príjem do štátneho rozpočtu o 500 mil. menej. To znamená, tu by sme si mohli nájsť ďalšie 1 %, čo sa týka dépeháčky, ale nerobíme to správne asi. A nerobíme to správne asi preto, lebo aj keď si pozriete štatistické stránky z iných miest, a priori ja som aj o tom rozprával v tlači 412 a 413, kľudne si to môžete potom prečítať, všetky krajiny V4 mali niektoré až dvojciferné prínosy zahraničných turistov za celý rok. To znamená, že také Poľsko, čo je taký pekný príklad, malo o 37 % viac turistov a Slovensko skončilo na mínus 1,2 %. To znamená na konci dňa, že my prichádzame o príjem, ale nerobíme preto nič, aby sme išli podobným štýlom, ako idú krajiny V4, ktoré asi majú, čo ponúknuť, alebo vedia to predať. Neviem, pýtam sa. Tu by som chcel podotknúť, že máme nové ministerstvo cestovného ruchu, ktoré, veľa inštitúcií, veľa škôl, ktoré sa zameriavajú na cestovný ruch, chvália, že konečne vzniklo. Môžme sa baviť o tom, že áno, cestovný ruch má teraz tú pozornosť, ktorú by mal mať.
Otázka je, že čo s tým, pán minister, keď zistíme po roku, že to ministerstvo, lebo už keď budeme mať dáta budúci rok, neprinieslo ani jeden jediný cent do rozpočtu navyše oproti tomu, či by sme mali to ministerstvo, alebo ho nebudeme mať. Chcem sa vás opýtať, budete to ministerstvo rušiť, alebo bude to umelo vytvárať ďalšie náklady nás obyvateľov. Zároveň k tomu ministerstvu, sú tam ďalšie milióny, fondy bez kontroly. Bude to niekto dôkladne kontrolovať, aby nenastala podobná situácia, že sa tuná budeme baviť, ako sa mrhajú peniaze alebo podobne?
Dovoľte mi ešte trošku, čo sa týka samospráv. Máme tu veľa kolegov poslancov, starostov, primátorov, ale vy určite viete, že dvihnutím dépeháčky sa zdvihnú náklady a výrazne sa zdvihnú náklady do rozpočtov samospráv. Keď som čítal správne, pán minister, a teraz ma môžete opraviť, ak sa mýlim, budúci rok plánujete dať samosprávam o 1 % menej, ako bolo v roku 2024. Tak sa chcem opýtať, akým spôsobom chceme dofinancovať samosprávy, kde nám padajú mosty, nedávno Banská Bystrica, a teraz budem trošku rozprávať aj za Prešovský kraj, kde Prešovský kraj má najviac mostov v zlom, veľmi zlom a v havarijnom stave. Ale to neznamená, že iné kraje nie sú na tom podobne. To znamená, že náš investičný dlh bude naďalej nejakým spôsobom stúpať.
Tiež by som sa chcel opýtať, a tuná aby som podporil aj kolegov z KDH, že čo vlastne s tou daňou za hazard? My ako všetci vieme, že ten hazard je jedno veľké zlo, ktoré spôsobuje nie jeden problém v rodinách. Ale v tomto návrhu ani jedna zmienka o tom, že budeme dvíhať daň za hazard. Prečo? Tieto financie by sme kľudne vedeli použiť na dofinancovanie samospráv. Prečo to neurobíme, pán minister? Chcem vedieť, či je na to konkrétny dôvod prečo nie a prečo, ak by to prišlo, že aj áno, či použijete tieto peniaze na dofinancovanie samospráv, alebo na čo?
Čo sa týka daňového bonusu. Poviem úprimne pravdu, daňový bonus, všetci to viete, spôsobil obrovské škody samosprávam. A niektoré samosprávy do dnešného dňa majú problém sa z toho dostať vonku. Je to pravda, povedzme si to úprimne. S týmto daňovým bonusom mal prísť ďalší iný zákon, ktorý by dofinancoval tieto samosprávy, ale nemyslím si, že je férové voči obyvateľom zrušiť takto daňový bonus už len skrz toho, že budúci rok sa zvýšia ich náklady na priemernú rodinu vo výške tisíc euro. Takže na jednej strane prídu o stovky eur každý, pardon, o stovky eur ročne a na druhej strane im zoberieme, resp. dáme im povinnosť, aby platili v priemere o tisíc eur viac. Chcem sa vás opýtať, pán minister, že či neexistuje lepšia cesta, ako pomôcť týmto rodinám a nastaviť ten daňový bonus adresnejšie, férovejšie, tak, aby pomohol všetkým rodinám.
A na záver chcem povedať, že ja nebudem obviňovať bývalé vlády, ale treba si povedať fakt úprimne od srdca, že keď si pamätáte v roku 2008, 2009, 2010, aj keď bola kríza, aj po tej kríze nás všetky štáty Európskej únie obdivovali, obdivovali na nás to, že akým spôsobom riadime túto ekonomiku, ako sa nám darí, koľko máme financií a tak ďalej. Ale povedzme si úprimne, dneska je to úplne, že úplne že naopak. V kvalite života nás predbehlo Rumunsko. Pred desiatimi rokmi by sme sa tomuto smiali. Dnes je to fakt a realita. Preto by som chcel požiadať vás, kolegovia, v prvom rade, aby ste neobmedzovali nás v týchto diskusiách, lebo ja si práve myslím, že to, že si vypočujete opozíciu, vypočujete si návrhy, ktoré sa vám nie vždy musia páčiť, však je to akceptovateľné, ale minimálne si nechať poradiť, že možnože toto by sme zrobili trošku inak a napríklad ten, tú daň za hazard, ja by som bol veľmi rád, keby ste aktívne na tom začali uvažovať.
A nebudem ďalej zdržiavať, chcú ísť ešte ďalší kolegovia, chceme hlasovať, takže pekný večer vám prajem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Muňko, ja by som mal dve otázky. Ja som si veľmi dobre a pozorne vypočul všetko, čo ste povedali v rozprave. Chcel by som sa opýtať, vy ste tu spomenuli už niekoľkokrát reformu verejnej správy, že či za ňu zahlasujeme. Ja si myslím, že ak tá reforma tej verejnej správy bude dobrá a bude podaná správne legislatívne a nie opäť iným legislatívnym konaním, tým, že budeme obmedzení, tak ja si myslím, že ak tu bude nejaká odborná diskusia a všetky inštitúcie, ktoré sú dôležité, sa k tomu vyjadria, ja si myslím, že áno, že vieme nájsť v tomto zhodu, lebo ja osobne si myslím, že áno, my potrebujeme takúto reformu a či je to SMER, HLAS alebo Progresívne Slovensko, tak my vítame takúto reformu.
Čo sa týka poistenia zo zahraničia, že chodia k nám ľudia zo zahraničia sa liečiť, opravte ma, ak sa mýlim, ale opäť sú tu múdrejší ľudia ako ja, čo sa týka zdravotníctva, ale čo viem, tak v rámci Európskej únie je aj taká dohoda, že nemôžeme byť poistení, zdravotne poistení v dvoch štátoch. To znamená, že ak daná osoba žije v zahraničí v krajine Európskej únie, nemôže mať poistenie na Slovensku, ale platí pre nich a pre každú jednu krajinu, takisto ako pre nás platí v iných štátoch Európskej únie, že všade budeme ošetrení a nepotrebujeme si tam dávať ďalšie navyše extra poistenie, keď sa nebavíme o cestovnom poistení, ale keď sa bavíme o poistení, že v tej danej krajine aj žijeme. Takže opravte ma, ak sa mýlim, že či v tomto máte vy pravdu, alebo budem veľmi rád poučený.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len dodal, že kolegyňa poslankyňa Gažovičová to povedala veľmi dobre, presne, za čo by som sa chcel jej poďakovať. A takisto myslím, že budem rozprávať za väčšinu, alebo dúfam, že za väčšinu tohto parlamentu, že mali by sme všetkým ďakovať zamestnancom Úradu pre oznamovateľov a to už aj z tých dôvodov, ktoré tu boli ešte raz spomenuté a je dobré si ich aj zopakovať, predsa opakovanie je matka múdrosti. Ide o bezplatnú pomoc a tá bezplatná pomoc je kľúčová, lebo slúži ako verejný záujem pre tých obyvateľov, ktorí si to ozaj nemôžu dovoliť. Takže ja osobne si myslím, že je v záujme tohto parlamentu a to je úplne jedno, že či sú to predstavitelia opozície, alebo predstavitelia koalície, ktorí by mali aktívne spolupracovať s týmto úradom a stále dávať tú pomocnú ruku.
Takže áno, myslím, myslím si, že aj súčasní predstavitelia vládnej koalície ocenia váš prínos, a opäť zopakujem, ste veľmi pozitívnym príkladom toho, ako by mal fungovať právny štát. Takže za mňa ešte raz ďakujem.
Ďakujem aj kolegyni, že všetko to pekne popísala, a držím palce ďalej.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja môžem len súhlasiť s veľa vecami, čo ste povedali, kolegyňa, ja osobne nemám skúsenosť, ale mám veľa kamarátov, ktorým bolo to odopreté, byť pri tých deťoch, a považujem to za veľmi nešťastné, lebo niektoré deti sú menšie, majú tú, ten citovú náväznosť na svojho rodiča úplne inú, takže ja sa absolútne stotožňujem s tvojím návrhom.
Tu by som chcel možnože podčiarknuť, že tak dôležitá téma a tak málo poslancov tu sedí. A je mi to veľmi ľúto, že v celej tvojej rozprave sme tu mali len jedného poslanca vládnej koalície, aj to je pán predsedajúci. A ja verím tomu, že keby si toto vypočuli aj poslanci rodičia vládnej koalície, tak by si uvedomili, že akú vážnu tému a akú dobrú tému si priniesla tu do Národnej rady, aj keď ju znova predkladáš, tak ja si myslím, že táto téma má opodstatnenie a mala by byť schválená aj vládnou koalíciou. Takže za mňa je to fajn, poďme sa diskutovať možno, poďme diskutovať o nejakých možno drobnostiach, ako to urobiť čo najefektívnejšie, ale opäť na tú diskusiu je potrebných aspoň v parlamente mať ľudí, resp. poslancov a poslankyne z koalície a z opozície, zatiaľ tu sedíme sami, akurát prišiel kolega, vidím, ale v tvojej rozprave si povedala veľmi veľa zaujímavých informácií, ktoré, žiaľ, asi nepadnú na úrodnú pôdu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za upozornenie. Budem sa snažiť nediskutovať.
Už len v krátkosti, ja budem veľmi rád, pán minister, keď vysvetlíte všetko, lebo v 412 ste veľa vecí zrušili, v 413 ste to na konci dňa nedefinovali. Nevieme, aké budú rozdelenie medzi regióny, nevieme, ako konkrétne to pomôže ľuďom, nevieme, ako konkrétne, ako konkrétne to pomôže lokálnym podnikateľom alebo hlavne tým, ktorí povedzme nepredložia žiaden projekt, aký bude prínos štátu alebo ten aktívny prínos štátu v tomto.
A na konci dňa, viete, ubytovanie 23 %, gastro 5 %. To ste, pán minister, fakt že radšej mali to nechať na 10 %.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené moje kolegyne, kolegovia, pán minister, máme tu ďalší zákon, s ktorým, ja môžem iba doplniť to, čo povedala kolegyňa pani poslankyňa Zora Jaurová, že celkom s návrhom tohto zákona sa my nevieme stotožniť. Ja, ja, ja, ja poviem, pri všetkej úcte, kde som si prešiel školy, ľudí, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, všetci si vás vážia, lebo považujú vás za odborníka, a ja vás tiež považujem za odborníka, ale preto nerozumiem, že čo to je. (Povedané so smiechom.)
Ja, ja preto budem rád, keď nám to vysvetlíte všetkým, lebo na konci dňa takýto fond ozaj môže slúžiť vybraným ľuďom, ale nie presne tým, ktorí to potrebujú. Ale pôjdem teraz trošku ku, ku detailom.
Možnože ste si všimli, že štatistický úrad nedávno vydal správu, kde konštatuje, že domáci cestovný ruch zažil v júli tretí najúspešnejší mesiac od pandémie COVID-19. To znamená, že v našich ubytovacích zariadeniach bolo viac ľudí. Ale čo hovorí aj štatistický úrad, že máme viac ľudí domácich ako zahraničných, preto by som sa opýtal opäť, akým spôsobom má takýto fond pomôcť tým ubytovacím zariadeniam, a resp. vzhľadom na to, že sme v predošlom bode zrušili základnú definíciu cestovného ruchu, akým spôsobom bude vôbec pomáhať tomu cestovnému ruchu. Komu vlastne pomôže? Lebo ja tomu nerozumiem a fond to nepíše. Neviem.
Videl som, prečítal som si správu, že z tohto fondu by ste rád vy alebo niekto v SNS vybudovali veľké kongresové štátne stredisko, ale neviem, že či to bude. Môžem sa mýliť. Čítal som to. Môžem sa mýliť. Budem rád, keď mi poviete, že či je to tak, alebo to tak nie je.
Tiež veľkým zásadným problémom v rámci tohto fondu je to, že my nevieme povedať, resp. pomôcť tým ubytovacím zariadeniam, a hlavne nevieme prilákať vďaka tomuto fondu zahraničných turistov. Ja súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Danko, že ostatné krajiny rastú, majú čím ďalej tým viac turistov.
Ale keď prejdem iba také základné čísla, nárast v Českej republike zahraničných turistov je na úrovni 9,3 %, nárast zahraničných turistov v Maďarsku je na úrovni 18 %, v Rakúsku to bolo 9,9 % a Poľsko 37 % zahraničných turistov. A viete, ako je na tom Slovensko? Mínus 1,2 %.
To znamená, že my momentálne, jedine čo sme dokázali, čo ja aj oceňujem, aby to nevyzeralo takto, že som kritik, možnože tie preukazy, resp. tie poukazy, áno, pomáhajú cestovnému ruchu. Pomáhajú našim, našim rodičom. Teraz po novom pomáhajú zamestnancom veľkých firiem, ovšem nepomáhajú tým malým. Tým sme teraz zobrali ďalších tisíc euro, takže toto bude zásadný problém, či vôbec si budú môcť dovoliť takúto dovolenku. Ale čas ukáže. Čas ukáže, prídu ďalšie štatistické údaje.
Ale v rámci tohto fondu absolútne netuším, akým spôsobom má pomôcť turizmu. A poviem takto. Akým spôsobom, pán minister, chcete pomôcť tým najzaostalejším regiónom, konkrétne: Gemer, Spiš, Zemplín, Šariš, Podunajsko, Horehronie a Novohrad? Áno, turisti tam chodia, ale na konci dňa je ich menej. Je ich menej ako v iných regiónoch. Aj pán kolega povedal hore, že Liptovský Mikuláš je na tom celkom dobre. Áno, všetko sa tam buduje. Ale to sú presne tie regióny, ktoré potrebujú tú pomoc. A tu sa opäť pýtam, pán minister. V zákone som nevedel dočítať, že akým spôsobom chcete pomáhať v rámci tohto fondu týmto zaostalým regiónom. To znamená opäť prinesie povedzme to nejakú pracovnú silu, prinesie to mzdy. A hlavne tieto regióny, nehovorím okolo miest, ale niektoré regióny z týchto majú vyššiu nezamestnanosť, ako je priemer v republike.
Takže budete garantovať, že tieto regióny budú dostávať tie peniaze? (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Bude to nejakým spôsobom férovo rozdelené medzi regióny? Kto dostane tie peniaze? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale ja sa pýtam, ale v rámci týchto regiónov tam nemáte ani koho osloviť. (Reakcia navrhovateľa.) Ja, ja, hej, čítal som. Ja inak veľmi rád sa teším, lebo opäť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, ja by som už iba nadviazal na to, čo povedala kolegyňa pani Zora Jaurová, s tým, že v 412 (tlač), pri zákone č. 91 správne sme rušili tie základné definície cestovného ruchu, ale mi povedzte, v tom fonde, resp. ja som stále nenašiel to minimum tých projektov, vlastne kto môže, lebo 412 (tlač), zákon č. 91 presne a jasne definuje o tom, kto je vlastne účastníkom v cestovnom ruchu. Ale tu to neni definované.
Tu fakt môžem povedať, že hocijaká garážová firma so schránkou vybuduje veľké kongresové centrum za päť miliónov eur. A čo jej stačí? Čestné vyhlásenie.
Áno, mám päť percent. Ja, len preto hovorím ako ja, aby ste vedeli, pán minister, my sme tí, ktorí podporujú cestovný ruch. My máme čo ponúknuť. Ale nemyslím si, že toto je systémové riešenie. A neviem si predstaviť, ako by som mohol niečo také podporiť v súčasnosti. Ale budem viac rozprávať o tom aj v mojej rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som iba doplnil kolegu Hlinu s tým, že, tak ako bolo povedané, my máme obrovský problém s infraštruktúrou, a to by som chcel podčiarknuť, to, čo ste povedali. Nám chýba 2,4 mld. eur len na opravu mostov II. a III. triedy. To znamená, že už keby sme mali vytvárať fondy, tak v prvom rade mali by sme si dať dokopy celú našu infraštruktúru, lebo keď prídu tu tí turisti, či sú to domáci, alebo zahraniční, tak by radi vôbec niekde prišli. Ale tak by radi prišli, aby sa mohli dostať aj späť.
My nemáme dobudovanú diaľnicu. Nás predbehlo Poľsko za posledných niekoľko rokov vo všetkých smeroch, od budovania, efektívnosti využívania eurofondov, budovania diaľnic, efektivity cestovného ruchu, všetko. Keď som bol na pracovnej ceste v Nowom Sączi, bolo mi povedané – že viete čo, my sme chodili k vám sa učiť od vás. A dnes je to úplný opak. Oni k nám už ani nechodia, lebo nemáme čo ponúknuť.
A ja chcem veriť, že tento fond, ale o tom budem rozprávať viac v mojej rozprave, že tento fond nejakým spôsobom bude pomáhať či regiónom, ale bez toho, že urobíme si nejakú kvalitnejšiu analýzu, a od toho, že ako by sme mali rozvíjať tento cestovný ruch, podľa mňa sú tieto peniaze len vyhodené.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ako to predrečník povedal, neviem, pána ministra považuje odborná obec ako fakt že za odborníka, s čím sa dá, s čím sa viem aj ja osobne stotožniť. Ale momentálne (povedané so smiechom) znenie tohto zákona, tak ako to bolo povedané, centralizácia, interná kontrola. To znamená, že my potrebujeme teraz kontrolovať každý jeden cent, každé jedno euro, a keď sa nám tamten podnikateľ alebo táto samospráva nepáči, im nedáme nič, lebo tam nie je náš nominant. Ja len chcem, aby ste mi to aj nejakým spôsobom vyvrátili, keď budete reagovať, že nie, nebude to takto.
A čo sa týka regiónov, tak ako bolo spomenuté kolegom, tiež mi chýba nejakým spôsobom nejaký mechanizmus, ako chceme nastaviť v rámci tohto zákona mechanizmus pre rozvoj regiónov, ktoré sú viac-menej zaostalé regióny, lebo máme bohatý sever, bohatý západ, ale zase, naopak, máme chudobný juh Slovenska a toto sú tie regióny, kde by ľudia pocítili aj pracovné príležitosti, aj rozvoj ekonomiky v týchto regiónoch, a v tomto zákone to chýba.
Takže určite súhlasím, takisto ako pre KDH, aj pre Progresívne Slovensko sú regióny dôležité, je rozvoj dôležitý, ale nie za každú cenu a nie s takýmto zákonom.
Ďakujem.

Dobré ráno prajem, kolegovia. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k navrhovaným úpravám zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Jedná sa o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 a mení sa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Aby sme vedeli o čom budeme tu hlasovať v prvom, druhom čítaní, dám vám také krátke overview ohľadom toho, čo je vlastne cestovný ruch.
Cestovný ruch, by mal byť rastúci a rozvíjajúci sa segment našej ekonomiky a určite pán minister bude súhlasiť, že má významný vplyv pre rozvoj ekonomiky, regionálnej oblasti a celkový imidž Slovenska ako atraktívnej turistickej destinácie. Cestovný ruch je jedným z kľúčových odvetví, ktoré má potenciál pozitívne ovplyvniť nielen príjmy štátneho rozpočtu, ale aj zamestnanosť a kvalitu života obyvateľov pre všetkých.
Cestovný ruch na Slovensku predstavuje takmer 3 % hrubého domáceho produktu a zároveň poskytuje pracovné miesta pre desaťtisíce ľudí. Napriek tomu prínosu máme v našich pomeroch stále obrovský priestor na zlepšenie, a to najmä v oblasti infraštruktúry, udržateľnosti a efektívnosti riadenia tohto odvetvia.
A teraz k dôvodovej správe, v dôvodovej správe, ktorá bola predložená k tomuto návrhu, sa píše, že cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívneho rámca s aktuálnymi potrebami sektora cestovného ruchu, navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu reštartu sektora cestovného ruchu v dôsledku následkov nepriaznivej situácie spojenej s ochorením COVID-19, následkami vojny na Ukrajine, energetickou krízou a nakoniec infláciou.
A ja môžem povedať, že je to veľmi pekný cieľ, ale naozaj nemôžem súhlasiť so všetkými krokmi, ktoré ste predstavili v tomto návrhu, a teraz prejdem k týmto... prejdem k týmto bodom.
Návrh zákona podľa navrhovateľa smeruje k vytváraniu pomocných nástrojov rozvoja a podpory cestovného ruchu s cieľom zdynamizovať a posilniť rozvoj a udržateľnosť cestovného ruchu ako základného piliera pri budovaní ekonomickej prosperity regiónov. A preto by som sa vás chcel spýtať, pán predkladateľ, že či vypustenie jasných definícii tohto zákona je tá cesta, ktorá má viesť k naplneniu cieľov, ktoré boli vytýčené. Aby sme sa nebavili o niečom abstraktnom, prejdem k tomu, čo sa vlastne zo súčasného znenia zákona navrhuje zrušiť.
Týmto návrhom sa zo zákona o podpore cestovného ruchu vypúšťajú základné definície z § 2 tohto zákona, a to konkrétne písmená „e“, „f“ a „g“, ktorými prakticky dochádza k zrušeniu vymedzenia základných a nevyhnutných pojmov pre kvalitu tohto zákona.
A teraz budem rozprávať o tých bodoch „e“, „f“ a „g“. Vládny návrh počíta s vypustením zákonných definícií takých dôležitých a základných pojmov, ako je „investičný zámer“. Teraz platné znenie zákona definuje investičný zámer pre účely tohto zákona ako projekt počiatočnej investície zameraný na vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu.
V znení vypustená je aj, v znení je vypustené aj „komplexné stredisko cestovného ruchu“. A komplexným strediskom cestovného ruchu sa podľa tohto zákona rozumie zariadenie poskytujúce najmenej tri služby cestovného ruchu, napr. ubytovacie služby, stravovacie služby alebo iné doplnkové služby, ako je lyžovanie, ako je kúpanie, kultúrno-poznávacie služby, ktoré tvoria celok buď v regióne, alebo v jednej lokalite.
A posledná definícia, ktorá by mala byť na základe tohto návrhu zo zákona vypustená, je definícia rozšírenia existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie nárast poskytovania služieb v hodnotovom alebo objemovom vyjadrení o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer doručený Ministerstvu cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, ak zároveň vedie k vytvoreniu minimálne... minimálneho počtu nových pracovných miest.

Tieto definície boli jasné, kvalitne vyšpecifikované a utvárali zrozumiteľný zákonný rámec pre pojmy a aktivity, ktoré sú nevyhnutné pre riadený a transparentný rozvoj cestovného ruchu.
A keď mám povedať úprimne, pán minister, ja tomu celkom nerozumiem, prečo práve tieto body e, f, g z toho vypúšťate. Ale budem rád, keď sa k tomu vyjadríte, lebo neviem si to vysvetliť, prečo práve tieto pojmy, ktoré sú základné definície, pojmy cestovného ruchu, sa v tomto zákone vypúšťajú.
Ale ak dovolíte, poviem to osobne, pán navrhovateľ, že, a odpustite mi, ale ja mám pocit taký, že chcete absolútne rozviazať ruky ministerstvu cestovného ruchu a aj vám, pán minister, pri posudzovaní žiadostí o investičnú pomoc pri projektoch, ktoré budú subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu predkladať. (Reakcia predkladateľa.) Dobre. Mám za to, že súčasná definícia bola presná a transparentná a špecifikovala presné a jasné definície projektových zámerov a tomu, či spadajú do rámca, na základe ktorého sa má cestovný ruch v našej krajine rozvíjať. A opäť, však vy však navrhujete jej vypustenie a znova opakujem, že tomu naozaj nerozumiem, čo tým chcete vlastne a ako chcete cestovného ruchu pomôcť tým pádom.
Investičný zámer a jeho definícia je pre tento zákon dôležitá, a to najmä na to, aby všetci, ktorí chcú investovať do nových projektov cestovného ruchu, mali jasno, či ich projekt spĺňa podmienky podpory a regulácie. Ak odstránime túto definíciu, neviem si predstaviť, ako môžu zareagovať investori a že či budú mať jasne definované, že či ich projekty spadajú pod tento zákon, alebo nie.
Hlavným dôvodom je to, že tá právna nevedomosť a právna neistota sú pre investorov veľkým rizikom. To znamená, že nebudú vedieť, nebudú mať základné definície o tom, že čo je vlastne investičný zámer a ako žiadať tieto peniaze.

Ešte väčšie riziko vidím v tom, že bez jasnej definície by sa mohlo stať, že pod investičný zámer sa budú schvaľovať aj také projekty, ktoré v skutočnosti neprispievajú k rozvoju cestovného ruchu. To by, samozrejme, viedlo k zneužívaniu štátnych prostriedkov a nesprávnemu smerovaniu podpory, čo by bolo nevýhodné pre celý sektor a určite by to neprispelo k jeho rozvoju.
Ak by sme prešli ďalej ku komplexným strediskám, ktoré poskytujú minimálne tri rôzne služby, to komplexné stredisko je definované ako ubytovanie, stravovanie, doplnkové aktivity, ako sú lyžovanie, kúpanie, toto je jadro cestovného ruchu. To znamená, že nemôže hocikto povedať, poviem to takto, Jožko s nejakou krčmou, že on je ten cestovný ruch. Tu sú jasné definície v zákone vlastne, že čo je ten cestovný ruch a ako je definovaný. A to odstraňujeme.
A odstránením tejto definície by sme stratili jasný obraz o tom, ktoré zariadenia majú nárok na podporu. Ja som si prečítal aj, to budeme mať, ešte budem sa vyjadrovať aj ku tlači 413, ale ja som si prečítal ďalšie základné definície v rámci cestovného ruchu a opravte ma, pán minister, keď budete mať slovo, že či sa niekde nejakým spôsobom to inde pridalo alebo či v rámci tohto zákona už nebudeme mať definované, že čo je vlastne ten cestovný ruch.
A čo sa týka, v poradí je nejasnosť pri rozšírení existujúcich stredísk. Rozšírenie existujúceho strediska je definované ako zvýšenie kapacity alebo aspoň o 15 % oproti predchádzajúcim trom rokom. Ak by sme odstránili túto definíciu, stratili by sme jasné kritériá, ktoré majú investori dodržiavať, aby ich rozšírenie bolo považované za dostatočne významné. A toto je úplne že zásadné, lebo takto absolútne zrušíme hocijaké podmienky pre investorov.
Dovoľte mi prejsť ďalej, čo sa týka ďalších zmien tohto zákona, ktorú tento zákon prináša.
Návrh zákona prináša aj zriadenie komisií na ministerstve, ktoré majú posudzovať žiadosti o poskytnutie dotácií v cestovnom ruchu. Podľa tohto návrhu majú žiadosti o poskytnutie dotácie posudzovať a vyhodnocovať najmenej päťčlenná komisia zriadená ministrom cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, komisia predkladá ministrovi zoznam žiadostí o poskytnutie dotácie, ktorých schválenie odporúča s uvedením odporúčacej výšky dotácie, a zoznam žiadosti o poskytnutie dotácie, ktorých schválenie neodporúča, a o poskytnutí dotácií a o jej výške rozhoduje minister na základe vyhodnotenia komisie. Podrobnosti o zložení a rozhodovaní komisie v procese hodnotenia žiadostí o poskytnutie dotácie, organizácii práce a postupne komisia ustanoví štatút, ktorý vydá ministerstvo cestovného ruchu. A tu poviem, že z uvedeného znenia zákona vyplývajú viaceré riziká týkajúce sa prideľovania finančných prostriedkov z fondov bez nezávislej kontroly, takže dovoľte mi tuná prečítať niektoré body.
Je to v prvom rade nezávislosť komisie. Opäť tu máme, v texte sa uvádza, že žiadosť o dotáciu bude posudzovať najmenej päťčlenná komisia zriadená ministrom cestovného ruchu a športu, kde nie je zaručená nezávislosť členov komisie od ministra alebo iných subjektov. Komisia je síce označená ako poradný orgán ministra, ale ak členovia komisie priamo podriadia ministrovi, môže to viesť k tomu, že rozhodnutia budú pod jeho vplyvom a nie objektívne na základe najlepších záujmov projektu.
Je tu ďalší potenciál, konflikt záujmov. Zákon síce hovorí, že člen komisie je vylúčený z posudzovania a vyhodnocovania žiadostí, ak je považovaný za zaujatého, avšak nie je jasné, ako sa tento konflikt záujmov bude reálne identifikovať, posudzovať a následne riešiť. Mne to v zákone chýba, pán minister. Ak chýba nezávislá externá kontrola alebo transparentný mechanizmus na preverovanie konfliktov záujmov, môže dôjsť k situáciám, keď zaujatosť nebude adekvátne zistená alebo vyriešená, čo opäť môže viesť k netransparentnosti a nespravodlivému prideleniu dotácií. Je to dosť zásadný problém.
Chýbajúci mechanizmus nezávislej externej kontroly. V texte zákona sa neuvádza žiadny mechanizmus na externú nezávislú kontrolu, ako, akým spôsobom, v akej výške sa prideľujú finančné prostriedky. Rozhodovanie o dotáciách je plne v ruke komisie zriadenej ministrom, pričom chýba zmienka o audite, kontrole z nezávislej orgánov či o verejnej transparentnosti pri hodnotení žiadostí. Bez takejto kontroly je väčšie riziko, že finančné prostriedky budú prideľované podľa subjektívnych kritérií alebo nebodaj pred politickým tlakom.
Možnosť manipulácie a s kritériami hodnotenia. Hoci sa uvádzajú niektoré základné kritériá na podanie žiadostí, projekt, rozpočet, čestné vyhlásenie, nie je podrobne stanovené, na základe akých konkrétnych kritérií bude komisia žiadosť posudzovať.
Nedostatočná kontrola nad spolufinancovaním. To je inak dosť vážne tu. Žiadatelia o dotácie majú povinnosť preukázať, že majú zabezpečené spolufinancovanie vo výške najmenej 5 % z celkového počtu projektov, aj keď je to pozitívne opatrenie, zákon nestanovuje presný mechanizmus na kontrolu týchto zdrojov a na overenie ich pravosti, bez dôkladnej kontroly môžu byť tieto čestné vyhlásenia ľahko účelovo manipulované.
A na záver by som chcel povedať, pán minister, vy ste, ste videli nedávne štatistiky, ktoré vyšli, ale to budem rozprávať v ďalšej tlači, ako zle na tom je náš cestovný ruch na Slovensku oproti susedným krajinám, kde máme pokles zahraničných turistov, a pritom krajiny V4 a väčšina z nich sa pohybuje v dvojciferných číslach, čo sa týka nárastu, takže budem veľmi rád, pán minister, že by ste mi nejakým spôsobom zdôvodnili, že prečo touto zmenou zákona, resp. čo chceme dosiahnuť touto zmenou zákona a aký by mal byť prínos. Konštruktívne. Dúfam, že som bol konštruktívny dosť.
Ďakujem veľmi pekne.