Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za taký dobre sa počúvajúci, solídny prejav, poprekladaný vhodnými odvolávkami na viacerých mysliteľov, filozofov a politikov. Na úvode, v úvode svojho prejavu ste hovorili o tom, že ľudia platia dane a dalo by sa povedať, že sa skladajú, skladáme sa na fungovanie štátu, na to, čo je nevyhnutne potrebné, aby zabezpečila spoločenská autorita, čo si nedokážu buď, buď nikto si to nedokáže zabezpečiť, alebo drvivá väčšina občanov si to nedokáže zabezpečiť. A jedna z tých vecí, ktoré si jednotlivec len ťažko vie zabezpečiť, je spravodlivosť, spravodlivosť na úrovni štátu. Ak by, ak by to tak nebolo, tak potom by sme sa ocitli niekde na úrovni divokého západu, aspoň toho literárneho alebo westernového, kde by si každý musel zjednávať spravodlivosť sám s nejakým koltom za opaskom. Ale myslím si, že Slovensko 21. storočia nie je takouto krajinou, nechce byť takouto krajinou, kde by bol nútený každý si nejakým spôsobom, či už nejakým agresívnejším, alebo submisívnejším, napríklad formou úplatkov, zjednával spravodlivosť. Preto je to jedna z absolútne kľúčových úloh štátnej moci, zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých, takú, ktorá naozaj sa nekriví, ktorá, ktorá neustupuje, aby ľudia mali takú istotu, že sa nemusia báť, že im niekto ublíži alebo bude im ubližovať trvalo a oni sa nikdy nedovolajú spravodlivosti. Takže toto je podstatou zákonov a tento zákon, ktorý tu prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, určite takýmto zákonom nie je.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, vy ste prešli do takého apelujúceho tónu, aby ste sa prihovorili poslancom koalície alebo zástupcom koalície. A hovorili ste o tom, používali ste argumenty, ktorým ja, ty a mnohí ďalší rozumejú, ale ja sa trocha obávam, že to sú naozaj dva svety a nielen v, tu v parlamente, ale bohužiaľ, aj na Slovensku a že je to naozaj taký aj mentálny zápas medzi tým, že v čo vlastne veríme, na čom staviame svoju spoločnosť, a že je tu niekto, kto verí, alebo skupina ľudí, dúfam, že väčšia, ktorá verí, že má význam pracovať na spoločnom dobre, rešpektovať spravodlivosť, rešpektovať zákony, aj keď ma v nejakej situácii a príležitosti obmedzia alebo vyhradia mi iba nejaký priestor, a potom je tu skupina ľudí, ktorí, ktorí veria, že treba okamžite využiť príležitosť o osobné obohatenie, o privátne dobro, nie o spoločné dobro. A ak teda ja takto uvažujem, tak je ideálne, aby ak ma náhodou chytia, tak aby som mal čím menší trest. A, bohužiaľ, dosť veľká časť ľudí aj v našej spoločnosti tomu rozumie, a preto pokojne podporuje toto, čo nám sa zdá neprijateľné.
Takže ja vám ďakujem za to, že ste vniesli do toho tento, tento rozmer, a myslím, že to nie je len o rozprave tu v pléne, ale je to o takom filozofickom, mentálnom nastavení našej spoločnosti, kde je potrebné vzdelanie, kde je potrebná diskusia, kde je potrebné apelovanie na to, že naozaj pracovať na spoločnom dobre je v konečnom dôsledku na entú výhodné pre všetkých a oplatí sa to a spravodlivá spoločnosť, kde sa netoleruje korupcia a podobné skrivodlivosti, je výhodná pre všetkých.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Peter, za to vystúpenie. Hovoril si o tom, ako táto koalícia skracuje legislatívne konania, ako obchádza dôležité inštitúty, ako je napríklad medzirezortné pripomienkové konanie. Tak ja pár dát k tomuto. Keď vznikala, vznikal Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý vznikol a reálne začal pôsobiť od 1. septembra 2004, tak celý ten proces prebiehal už od roku 2002. 11. decembra 2002 dostalo ministerstvo spravodlivosti úlohu od vlády pripraviť takýto materiál do 31. 3. Ministerstvo tento zákon pripravovalo v rámci svojho interného procesu a už 25. februára, teda s mesačným predstihom, dalo ten... 2003, 25. februára 2003 dalo tento návrh do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré trvalo do 14. marca, čiže také bežné tri týždne, kde ho potom schválila vláda v máji 2003 a doručila do Národnej rady. 2. júla bol prerokovaný v prvom čítaní, potom naňho mali čas celé leto poslanci a na konci leta, 27. augusta ho začali prerokovávať výbory, gestorský bol 8. septembra, 21. októbra bol, bola v druhom a treťom čítaní a od 25. 11. 2003 bol v Zbierke zákonov. A napriek tomu až od ďalšieho 1. septembra 2004 začal pôsobiť. Čiže skoro dva roky trval celý ten proces, než vznikol.
Keby my sme vám to dovolili, tak vy by ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry doslova za pár dní. Porovnajte si to, skoro dva roky a pár dní. Takto sa nepostupuje, dokonca keby ste mali aj pravdu, keby ste mali, tak takýmto spôsobom je to nehorázne a veľmi škodlivé pre celý legislatívny proces.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Možno si dovolím, ak mi to bude akceptovať pán predsedajúci, že trocha nadviažem na tú celú situáciu, pretože sme teraz ukončili rozpravu, ktorá bola vložená do prostred tejto rozpravy, kde sme teda ukončili rokovanie o zákone vrátenom prezidentkou a teraz pokračujeme v rozprave k návrhu Trestného zákona, ktorý je len návrhom na skrátené legislatívne konanie, či vôbec budeme rokovať o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A máme teraz faktické poznámky. Ja som reálne prvý na vystúpenie pani poslankyne Holečkovej, predsedníčky poslaneckého klubu KDH.
Ona vo svojom príhovore hovorila práve k tejto téme, o tom, že je to nebezpečné takýmto spôsobom postupovať pri skrátenom legislatívnom konaní. Ja už niekoľko dní si študujem, ako vznikal Úrad špeciálnej prokuratúry, lebo to je pre mňa taký dosť kľúčový orgán, o ktorom sa hovorí v tomto návrhu zákona. A naozaj ten vznikal riadnym legislatívnym procesom. To znamená, dal sa tomu čas, tak ako je to bežné. To znamená, že pripravuje niečo ministerstvo, kde odborníci, rôzne sekcie pripravujú materiál, potom tento materiál ide do medzirezortného pripomienkového konania, kde majú možnosť opäť odborníci, ale aj široká verejnosť sa vyjadriť, bolo to tu viackrát spomínané. Potom to ide do vlády, ak to vláda schváli, ide do parlamentu. Prvé čítanie, výbory, druhé čítanie, tretie čítanie, potom ešte sa k tomu môže vyjadriť prezident Slovenskej republiky a nakoniec je to, nakoniec je to spublikované v Zbierke zákonov a je tam stanovená nejaká účinnosť, ktorá napríklad v prípade tohto zákona nebola okamžite, ihneď, ale mala nejaké prechodné obdobie, ktoré dávalo dostatok času na realizáciu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Dostál hovoril o tom vzťahu medzi ministerstvom obrany a ministerstvom zahraničných vecí. Takisto spomenul spravodajskú službu SIS. Tieto veci jednak že ma vždy zaujímali, ale bol som vlastne tri volebné obdobia členom výboru pre obranu a bezpečnosť a jedno volebné obdobie predsedom výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a uvedomujem si jednu vec. Čo sa týka obrany Slovenskej republiky, zahraničných postojov Slovenskej republiky a spravodajských služieb, je úplne najlepšie, ak je v tom istá kontinuita, ak je na tom zhoda podľa možnosti čím širším politickým spektrom, pretože obrana nie je koaličná ani opozičná, a hoci môžeme mať rôzne názory na niektoré aspekty medzinárodnej situácie, myslím si, že základná zahraničná orientácia Slovenska je jasná.
Ak pripustíme úzku stranícku politiku a koalično-opozičné spory, teda že my vás prehlasujeme a nesnažíme sa ani dohodnúť pri takýchto veciach, ako je obrana, ako sú zahraničné veci, ako sú spravodajské služby, spôsobuje to veľmi nedobré, nedobré dôsledky a vieme už aj z dejín našej mladej Slovenskej republiky, že napríklad spravodajské služby boli často zneužívané aj pri politickom boji a bolo to veľmi zlé a nesie to dodnes zlé výsledky.
Takže ja by som chcel apelovať, aby minimálne v týchto oblastiach obrana, zahraničné veci, spravodajské služby sme sa snažili naozaj jedni druhých, či sme raz tí v koalícii, tamtí v koalícii, aby sme sa snažili počúvať a podľa možnosti dohodnúť aj napriek určitým rozdielom v názore pre dobro našej vlasti, našej Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem, že ste mi dali slovo. Dúfam, že mi ho nezoberiete.
Ja by som, ja by som bol veľmi rád, keby som mohol sa venovať vystúpeniu pána poslanca Krajčího, ktoré bolo veľmi dobré aj v tom, že ukázalo takú genézu, čiže išlo aj do minulosti. A ja som si vtedy pri tom, som si to spojil s tými vecami viaceré tieto veci s tým, že máme tu pána kolegu Škripeka, s ktorým v roku 2012 sme boli zvolení do Národnej rady a pamätáme si, keď tu vládna koalícia pozostávala z jedinej strany, zo strany SMER. Bolo ich dohromady viac, ako má teraz celá koalícia z troch strán, dnes majú 79 hlasov, vtedy mali 83. A v tom čase, ako bolo už spomenuté v tejto rozprave, tak vznikala NAKA, existoval Úrad špeciálnej prokuratúry a bez akýchkoľvek problémov s koaličnými partnermi, s kýmkoľvek strana SMER, v ktorej mnohí poslanci dnešní, ktorí sú zo SMER-u, ale aj z HLAS-u boli, mohli tieto veci vyriešiť a mali na to úplne dostatok času, hej. Volil sa vtedy znova, myslím, že v roku 2014, uprostred toho volebného obdobia znova špeciálny prokurátor pán Kováčik. Čiže bolo tam veľmi veľa príležitostí. Ja si naozaj myslím, že je dobré, ak koalícia má väčšinu, môže veci rozhodovať, samozrejme, to je demokratických volieb, ale vôbec nie je dobré a vôbec nie je potrebné, aby sa to robilo takýmto spôsobom a už sme sa aj za mladej Slovenskej republiky ix-krát poučili, že to nie je dobré a potom to naozaj vytvára takú temnú škvrnu na dejinách, ako to bolo napríklad, keď šafáril Vladimír Mečiar a jeho kumpáni.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem pánu kolegovi, ktorý vystúpil v rozprave a povedal solídne ucelené vystúpenie. Mňa na tom zaujalo, pripomenulo mi to to, že tieto pravidlá, ktoré máme, aj čo sa týka skráteného legislatívneho konania a vôbec legislatívneho procesu, nie sú iba nejaké maniere, ktoré si niekto vymyslel preto, aby trýznil iniciatívnych poslancov, politikov, ktorí by chceli rýchlo niečo dobrého v prospech ľudí urobiť, ale je to niečo, čo je jednak overené nielen na Slovensku, ale aj v celom civilizovanom svete, určite v Európskej únii a, samozrejme, tieto veci sa môžu meniť. Zažil som viackrát zmeny rokovacieho poriadku, niektoré boli konsenzuálne, niektoré neboli konsenzuálne a tieto veci sa môžu vyvíjať, ale skutočne ten rokovací poriadok, aj čo sa týka legislatívneho procesu, vychádza z aplikačnej praxe, ktorá sa nejak ukáže. To znamená, že ak je problém so skrátenými legislatívnymi konaniami v prípade toho, že sa mení vláda, že by sa malo umožniť napríklad vláde, že prvých sto dní môže sekať, rúbať zákony hlava-nehlava, no tak treba sa s tým asi pochváliť a povedať, že máte takýto nápad a potom to budete robiť podľa zákona, ale momentálne ten zákon nie je nastavený tak a myslím si, že ani by to tak nebolo správne a aplikačná prax neukazuje, že by to bolo dobré zlepšenie rokovacieho poriadku, dobré zlepšenie legislatívneho procesu.
Takže myslím si, že tento overený proces treba rešpektovať nie pre dobro koalície, opozície, ale pre dobro občanov, pre kvalitu tých zákonov, aby mnohé veci, ktoré aj pri všetkej dobrej vôli sa nestihnú vychytať v takejto rýchlovke, tak aby naozaj sa na ne prišlo a nemuseli sa potom znova vracať späť. Môže sa veľmi ľahko stať, že ten zákon sa bude novelizovať o pár mesiacov, lebo zistíte niečo, čo by ste za normálneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pri tomto vystúpení som si spomenul na latinsky, na jedno latinské príslovie - repetitio est mater studiorum. Tak voľne preložené, opakovanie je matka múdrosti. Ix-tý krát sme počuli pri tomto vystúpení výraz Benátska komisia. A bolo teda citované z nejakých jej vyjadrení. A občania, ktorí sledujú túto rozpravu, tak možno niektorí z nich si už tak povedali, Benátska komisia, Benátska komisia, čo to je? Pozriem si to, vygúglim si, niečo si o tom prečítam. Takže to je jedna z vecí, ktorá je ozaj veľmi pozitívna. A prispieva k takej vzdelanosti, rozladenosti, múdrosti. Mne pritom prišiel na um jeden, jedna skúsenosť. Jeden muž hovoril. Keď som si šestnásty krát za sebou prečítal evanjelium svätého Marka, tak mi začalo dochádzať, kto je Ježiš Kristus. Myslím si, že sme si túto Benátsku komisiu spomenuli viac ako šestnásťkrát a aj sme si citovali. Tak ja pre občanov, aby vedeli. Benátska komisia sa oficiálne volá Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva. Ľudovo nazývaná Benátska komisia práve preto kvôli jej každoročným zasadaniam v tomto severotalianskom meste v Benátkach. Je to poradný orgán Rady Európy pre otázky ústavného práva. A v máji 1990 ju založilo 18 členských štátov rady Európy. Samozrejme, vieme sa, vieme sa dočítať ďalšie veci o tejto Benátskej komisii. Ale hovorím, má to svoj význam, naozaj nestačí niektoré veci povedať raz a tak ako tomu pánovi, ktorý si čítal to evanjelium, začalo dochádzať, kto je Ježiš Kristus. Tak verím, že pri tejto rozprave začne dochádzať najmä koaličným poslancom, o čo ide v tomto a prečo je tu problém. A prečo veľmi rôzni poslanci rôznych strán sa vyjadrujú proti a kritizujú to. Takže budem rád, keď bude naozaj opakovanie matkou múdrosti v tomto prípade.
Ďakujem.

Dobre, ďakujem pekne, takže Vašečka, nie Viskupič, aj keď pozdravujem pána poslanca Viskupiča.
Ďakujem pánu poslancovi Trubanovi za jeho prejav, začal s tým, že, kolegovia z koalície, príliš sa ponáhľate. Áno, skrátené legislatívne konanie je zrýchlené konanie, ale keď napríklad špeciálna prokuratúra vznikala, tak zákon o jej vzniku bol prijatý v roku 2013, ale Úrad špeciálnej prokuratúry začal fungovať až od september 2004. Takže bolo tam pomerne dlhé prechodné obdobie. Vy chcete rýchlo prijať zákon, rýchlo, ihneď, bezodkladne zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, vo všeobecnosti takéto konanie je podozrivé. A o to viac, keď evidentne a nie iba nejakým tušením, ale evidentne vieme, že to prinesie mnoho zlých dôsledkov, alebo môže to priniesť mnoho zlých dôsledkov. Jedných z nich sú priame, tie, ktoré vzniknú prijatím tohto zákona, a tam sa nejedná len o Úrad špeciálnej prokuratúry, ale mnohé ďalšie veci, ktoré tu boli spomenuté, ale aj tie nepriame dôsledky, ktoré spomenul pán poslanec Truban vo svojom vystúpení, ktoré majú aj medzinárodné dosahy a ktoré nielenže nerobia dobré meno Slovenskej republike, ale priamo nás aj poškodzujú. To znamená, nie je to len nejaká vec povesti Slovenskej republiky alebo nejaká politická záležitosť, ale aj ekonomická, aj záležitosť sociálna, lebo od nej závisí kvalita a úroveň života občanov Slovenskej republiky. Preto neponáhľajte sa s tým tak, stiahnite to a v každom prípade, ak by aj tento zákon bol prijatý, nech neplatí okamžite, ale nech je naozaj dostatočný čas, aby tieto veci sa mohli diať poporiadku, slušne, normálne, nie rýchlo a zbesilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Dostál mal, samozrejme, veľmi vhodné, vyvážené vystúpenie, kde upozornil na tie podstatné veci toho, čo prerokovávame návrh na skrátené legislatívne konanie a jedna z vecí, ktorá ma tam zaujala, chcel som ju spomenúť už skôr, ale teraz to bolo ešte vhodnejšie, že tu nejde o nejaké zákonníky, nejaký purizmus v zmysle, že teraz za každú cenu potrebuje vŕtať do toho. On spomenul, že boli situácie, kde naozaj keď sú odôvodnené skrátené legislatívne konania, tak keď nemá niekto potrebu k tomu vystupovať, naťahovať to, je tam zhoda, je to evidentné, že je to potrebné, tak naozaj vtedy ten inštitút skráteného legislatívneho konania sa vhodne použije. A pri samotnom návrhu na skrátené legislatívne konanie nemajú poslanci potrebu vystupovať, rozoberať to, odôvodňovať, lebo je to evidentné naľavo aj napravo, koalícii aj opozícii.
Ale evidentne toto nie je ten prípad. To znamená, že my to vnímame ako také veľké zlo, samotný ten proces, o ktorý tu ide, teda to skrátené legislatívne konanie v takomto prípade, ale aj obsah toho zákone, že cítime potrebu opakovane vystupovať už k návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo tak silno to odmietame. My vieme, že pri záverečnom hlasovaní sa spoliehate na matematickú prevahu, samozrejme, okej. Ale zlomiť takéto veci len číslami, len o pár poslancov, máte len o štyroch poslancov viac, ako je polovica parlamentu, tak je veľmi nedemokratické v tom zmysle v ducha demokracie. A preto na to upozorňujeme, preto takto protestujeme. Nikomu neubližujeme, nenadávame, nelikvidujeme tu. Snáď to prospeje aspoň k vzdelaniu občanov a Slovensko o tom, čo to vlastne ten skrátený legislatívny proces je, kedy sa má využívať, ako sa má využívať. Takže v tomto, v tomto vidím aspoň nejaké dobro tohto zlého návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)