Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie. Súhlasím, keď sa dá, treba pomôcť. Je vzácne, ak ľudia prijímajú deti a neboja sa ich prijať aj v čase nejakého štúdia, vzdelávania aj na vysokej škole. Je to, samozrejme, slobodná voľba každého, a ak sa dá, tak treba pomôcť. Ako sa hovorí, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
Takže určite môžme sa baviť o tom, čo sa dá zmeniť, na to bude priestor potom v druhom čítaní ešte na samotnom výbore alebo v pléne, a takisto ale za seba môžem povedať, že je to dobrý návrh, dobrý úmysel podporovať študentov, študentky, študentky, ktoré sú v požehnanom stave, alebo teda rodičov, ktorí sa starajú o deti a študujú.
Ja som mal teraz v stredu prednášku pre vysokoškolákov a padla tam taká otázka, či sa zobrať počas vysokej školy, teda prípadne či mať deti. A ja hovorím, tak má to svoje riziká, samozrejme, sú aj komplikácie, ale nie je to nič neprekonateľné, ako do toho idete. Ak vnímate ten vzťah, že je perspektívny, netreba sa toho báť a takí ľudia, ktorí sú zodpovední, vstupujú do manželstva, majú rodiny, majú deti a zároveň sa vzdelávajú, tak ak sa dá, treba ich podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, pani poslankyňa, ja by som to chcel doplniť alebo rozvinúť.
Hovorila si o tom, že rektor odpustí poplatok, prípadne aký majú názor. A je tu taká zaujímavá vec, že predkladatelia zákona, jeden z nich je rektor a, myslím, pani predsedníčka je prorektorka, takže asi by vedeli na to odpovedať, keďže nie sú len poslanci, ktorí navrhujú len nejakú povinnosť vysokým školám, ale zároveň sú aj, nazvem to, že akademickými činiteľmi alebo funkcionármi, predstaviteľmi vysokých škôl, takže sa to tam stretáva, takže by nám mohli odpovedať na to, že ako to vidia z jednej aj z druhej strany, na to, na čo ste upozornili, pani poslankyňa.
Ďakujem

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec hovoril vo svojom vystúpení dosť výrazne, k dosť výraznej časti o tom legislatívnom procese a hovoril o tom, že teda nestačí, že sa dozvieme zásadnú zmenu na výbore a potom máme niekoľko dní na to, aby sme na to reagovali. Ja by som sa skúsil na to pozrieť pozitívne. Dalo sa to robiť aj horšie, mohlo to byť predložené aj dnes ešte len prvýkrát teoreticky, ale dalo by sa to urobiť aj lepšie. A mne sa páči, že konečne vystupujú vo faktických poznámkach aj koaliční poslanci a v jednej z nich zaznel taký názor, s ktorým sa ja stotožňujem a povedal by som ho, aj keby nezaznel v tej faktickej poznámke, že ten priestor sa dá stále vylepšiť. To znamená, že naozaj a pán poslanec to povedal aj vo svojom vystúpení, vieme prerušiť toto rokovanie, vieme oddialiť hlasovanie, znovu otvoriť rozpravu a baviť sa o týchto veciach. Evidentne je tu záujem. Ja sledujem od rána túto rozpravu, niečo v sále, niečo na monitore a je záujem k tomu vystupovať.
Totižto ak, ak sa takýmto spôsobom niečo stane, tak potom sa deje v Národnej rade v sále to, čo sa deje, že sa proste opoziční poslanci hlásia, lebo vlastne nemáme inú možnosť, ako k tomu, ako na to zapôsobiť, ako vyvolať tú zmenu a potom, poviem tak ako prakticky, sa naťahujú tie schôdze, lebo sa neurobilo to, čo sa malo urobiť v iných časoch, v iných priestoroch, v iných termínoch, tak sa to potom supluje tu v sále a potom je z toho, ale to nie je podstatné, ako povedal pán poslanec, že je to vlastne nuda, že každý začína, opakuje a pripomína toto. Pretože to takto nejde, nie je to tak dobré. A ja si myslím, že je teda ochota. Počul som aj vo vyjadreniach koaličných poslancov sa o tom baviť. Takže je dobré, že sa to nerobilo horšie, ale stále sa to dá urobiť lepšie, aj čo sa týka toho procesu, a ja vás vyzývam, aby ste to urobili.

Pán predsedajúci, ja by som chcel požiadať, že ak chcete všeobecný súhlas, že zrušíme hlasovanie, v podstate hovoríme o tom, že budeme hlasovať teraz naposledy v štvrtok večer a až v stredu, tak že keby ste mohli aj uviesť dôvody, že máme už zrušené hlasovanie v piatok, v utorok dopoludnia o jedenástej a teraz v utorok o sedemnástej, tak poprosím aj do budúcna, prípadne aj teraz nám môžte vysvetliť, že prečo je tá požiadavka nehlasovať, aby sme vedeli, možno bola legitímna a boli by sme súhlasili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No toto je rozdiel medzi prorodinnou politikou a sociálnou politikou. Prorodinná politika podporuje rodiny, ktoré sú zodpovedné, ktoré pracujú, ktoré sa chcú postarať o seba, aby mali dostatok, aby sme im zobrali menej. Nie je to rozdávanie cudzích peňazí, ale ponechanie vlastných peňazí, preto je to daňový bonus. Preto je to pre matky, ktoré po tom, ako porodili, vychovali deti, boli na tzv. materskej dovolenke na rodičovskom príspevku, nastúpia do práce. Ale logicky napríklad už len kvôli praxi alebo ďalším okolnostiam sú znevýhodnené, čo sa týka kariérneho postupu, ale zároveň urobili nielen pre seba a pre svoju rodinu, ale aj pre Slovensko veľmi záslužnú činnosť, ak majú deti, vychovávajú ich. Deti sú nádej, sú budúcnosť, tak týmto pracujúcim matkám, opakujem, pracujúcim matkám, ktoré nastúpia do zamestnania, tento návrh zákona priznáva daňový bonus. Je to vlastne úplne konkrétny a podľa mňa veľmi správny a dobrý krok na vyrovnávanie aj mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami, ktoré nevyplývajú veľmi často len z rozdielnosti pohlaví, ale práve z toho, že ženy sú matky a ako matky vypadávajú z toho kariérneho postupu na ten čas, keď sú s deťmi doma, ten čas, ktorý je veľmi dôležitý.
Ak má niekto iný lepšie riešenie, tak sem s ním, dá sa ešte zareagovať aspoň faktickými na vystúpenie ďalších poslancov, ktorí sú prihlásení do rozpravy, ale ak nemáme lepšie riešenie, tak toto, si myslím, že je veľmi dobré riešenie, ktoré treba podporiť. Ja by som tiež chcel, podobne ako pán poslanec Šipoš, ktorému ďakujem za vystúpenie, vyzvať, podporme tento návrh zákona minimálne teraz v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
O minútku máme 16.00 h, končí nám šichta, a to špeciálne teraz tak apel na nás chlapov, že mnohým našim ženám, mnohým matkám šichta nekončí. Takže ja by som chcel využiť tie, túto poslednú minútu na to, ak chcete, ja vás tak povzbudzujem, teraz nie kvôli zákonu, nie kvôli rečníkom vystupujúcim, skúsme trochu zatlieskať teraz na záver šichty našim ženám a matkám. Ak chcete, pridajte sa. (Potlesk.)
Ďakujem a prajem pekný víkend.

Ďakujem pekne.
Ja len krátko, kolegovia, keďže ste v podstate vyjadrili poďakovanie a súhlas, myslím, že máme všetci takéto nastavenie a je dôležité naozaj mať takéto odvážne myšlienky. A ďakujem Igorovi, že vlastne prišiel s takou myšlienkou, že nerozmýšľal o tom, že niekde dáme 3,50 a tak. Však 3,50 je tiež fajn, ale tým nerobíme nič zásadného jednak ani v ekonomickej pomoci, ale už vôbec nie v tom, v tom zmenení zmýšľania, zmeniť zmýšľanie.
Viete, máme teraz pôstne obdobie a mottom pôstneho obdobia je pokánie. A pokánie doslovne, to slovo v gréckom origináli znamená zmenu zmýšľania. A myslím, že pri tomto zákone ide o zmenu zmýšľania, že sa začneme inak pozerať na matky, na rodiny s deťmi, že to nie je len o nejakých tabuľkách, nie je to o nejakom socializme, ale naozaj o takých úplne základných prirodzených hodnotách. A to je úcta k matke, úcta k materstvu a ich ocenenie, hoci ako zaznelo u viacerých kolegov, to nie je niečo, čo sa dá vyčísliť peniazmi a určite 100 eur nenahradí tie rôzne obety, odrieknutia, znevýhodnenia, ktoré žena, ktorá sa rozhodne byť matkou, prijať deti, na seba berie.
Samozrejme, verím tomu, že absolútna väčšina žien to ani tak ekonomicky, alebo číselne neberie a že tá veľká radosť z detí, z nového života, z toho, že môžu byť matkami, tak prevýši akékoľvek ekonomické straty.
Ale my máme túto lásku, túto materinskú lásku ohodnotiť, oceniť, poďakovať sa aj tým, že ukážeme tým matkám, že okej, ale to, čo vám môžeme nahradiť, to urobíme. Nemôžme urobiť všetko, ale neviem, ako vysvetlíme, že neurobíme nič.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán navrhovateľ, kolegovia, kolegyne, tak vás takto pred záverečnou srdečne pozdravujem.
Veľmi dôležitá téma, matky, podpora matiek, ocenenie pracujúcich matiek, pretože hovoríme o pracujúcich matkách, tie, ktoré pracujú, ktoré nastúpili do práce po tom, ako mali, vychovali deti a ktoré odvádzajú dane do štátneho rozpočtu, inak by sme nemohli hovoriť o daňovom bonuse. A ja sa musím priznať, že ja nie som socialista a myslím si, že sa tu niekedy pletú tieto veci, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Pre vládu v minulom volebnom období bola typická rodinná politika alebo prorodinná politika, nie sociálna a už vôbec nie socialistická politika. Medzi sociálnymi opatreniami a prorodinnými opatreniami je rozdiel. Sociálne opatrenia sú primárne zamerané na chudobných, teda na tých, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť určitú úroveň príjmov pre svoju rodinu, pre seba samých, ale prorodinné opatrenia sú zamerané na podporu rodín, rodín s deťmi.
Jeden známy tak povedal veľmi peknú vetu, keď sme sa o tomto bavili, že čo polievaš, to rastie. Keď polievame iba, selektívne iba tých, ktorí sú v nejakej hmotnej núdzi, ktorí sú, nazvime to ľudovo, chudobní, no tak tým podporujeme ich, to je dobré, samozrejme, to nie je zlé. Ale je chyba, že nepodporujeme aj tých, ktorí majú rodiny, majú deti, majú aj dostatok detí, majú aj viac detí ako je obligátnych jedno-dve, ale zároveň sú schopní si slušne zarobiť a platia preto aj slušné dane. My si myslíme, že treba podporovať rodiny, že netreba robiť len sociálnu politiku, ale treba robiť aj prorodinnú politiku. Sociálna a prorodinná politika nie sú to isté.
A myslím si, že veľmi vhodným nástrojom je práve daňový bonus. Ja spomeniem teda daňový bonus, ktorý je na rodiny s deťmi, ktoré sme zaviedli za našej vlády a páči sa mi to, lebo časť daní, ktoré niekto odvedie, časť peňazí, ktoré si zarobí, ktoré vyprodukuje, tak sa mu vracajú späť do jeho rodiny s deťmi. Nie je to pre bohatých, ale je to pre tých, ktorí sú zodpovední, pracovití, usilovní, úspešní a majú deti, chcú mať deti, majú ich, vychovávajú ich a určite investujú tie peniaze z toho daňového bonusu, teda ich peniaze, ktoré im nezoberieme, do, do svojej rodiny, do svojich detí pre ich vyššiu vzdelanostnú úroveň. Keď sme sa vtedy o tom rozprávali, tak sme rozmýšľali, akým spôsobom to urobiť, bolo v hre aj akési krúžkovné, ako to bolo ľudovo nazvané. Prečo, lebo to sme chceli, aby, aby toto sa dialo, aby tie deti mohli chodiť na rôzne krúžky, či už športové, či už kultúrne, prírodovedecké a tak ďalej. Nakoniec sa to uskutočnilo formou takého komplexného, že sú detské prídavky, tie sú pre všetkých a daňový bonus, ktorý je pre tých, ktorí odvádzajú dane a vlastne z tohto môžu podporovať aj tie krúžky.
Teraz hovoríme o daňovom bonuse, ktorý je pre matky, ktoré vychovali deti. Znova, je to vec, ktorá je veľmi taká, taká dôležitá nielen z hľadiska peňazí, z hľadiska financií, z hľadiska zákona o daniach, ale z hľadiska celej spoločnosti. Ocenenie nielen matiek ako takých, ale vôbec ich práce, ich činnosti, to znamená, že vykonávajú veľmi záslužnú prácu nielen pre svoje deti, to je skoro samozrejmé, aj keď nie vždy alebo nie automaticky, ale vykonávajú veľmi záslužnú činnosť aj pre celú spoločnosť. Mať deti a mať dobre vychované deti je veľký bonus, veľké plus pre spoločnosť, preto si myslím, že to je len to minimum, čo môžme urobiť, že naozaj týmto matkám, ktoré pracovali, ale neboli nejak tým ocenené alebo len veľmi málo, a naopak obetovali veľkú časť svojej kariéry, takže im to vrátime vo forme daňového bonusu.
A ďalší taký príklad ešte, aby som to zasadil do kontextu, je vlastne taký rodičovský bonus, ktorý je popri dôchodkoch, na ktorý som tiež veľmi hrdý, resp. veľmi ho oceňujem, som veľmi rád, že funguje. Pretože áno, dôchodcov chceme podporovať, hovorili sme o trinástych dôchodkoch a tak ďalej, ale myslím, že je veľmi dobré brať do úvahy to, že tí, ktorí mali deti, vychovávali tie deti, sú na Slovensku, pracujú tu, platia dane, že čosi z toho tí rodičia majú. To, čo si odopreli, tak niečo z toho sa im vráti. A znova, nejde len o nejaké tie eurá, desiatky, možno stovky eur v ktoromkoľvek z týchto prípadov, ale aj o to ocenenie. Vážime si ľudí, ktorí prijmú deti, ktorí ich vychovávajú, ktorí popritom sú zodpovední, usilovní, pracovití, starajú sa, že sa im to nejakým spôsobom vráti.
Tým matkám pri nástupe do práce, keď skončí to obdobie, ako to tu bolo vysvetlené, tej tzv. materskej dovolenky a toho rodičovského príspevku a znova začínajú pracovať a nejakým spôsobom dobiehajú ten hendikep.
Konkrétny príklad z našej rodiny, predtým ako som sa stal poslancom, 15 rokov som bol učiteľom a z tých 15 rokov moja manželka bola 12 rokov na materskej alebo na rodičovskom, teda bola doma s deťmi. Takže z tých 15 rokov ona pracovala tri roky ako učiteľka, tiež je učiteľka a ja 15. To je úplne jasné, hej? To znamená, že tým, že ona zostala doma s deťmi, zvyčajne do toho veku aspoň troch rokov, tak v podstate už len, už len kvôli bežným tabuľkám, ktoré platia pre učiteľov, tak mala dvanásťročné meškanie za moju, za mojím príplatkom na základe praxe. Samozrejme, my ako rodina sme sa pre to rozhodli, snažili sme sa, aby sme vedeli s tým ekonomicky vyjsť, ale v každom prípade si viem predstaviť, že by sme prijali to, keď manželka nastúpila znova do práce, tak že tento hendikep, ktorý vznikol práve tým, že bola doma taký dlhý čas, tak že by bol vyrovnaný.
Takže tento, tento návrh zákona nie je, nie je socialistický, nie je sociálny, ako by sme niekomu chceli dať nejakú almužnu, ale je to prorodinný, promaterský zákon, ktorý podporuje rodiny, ktorý podporuje ženy, ktorý oceňuje ženy - matky a ktorý vyrovnáva určitú nespravodlivosť.
Zákon má byť spravodlivý, predovšetkým spravodlivý, a toto naozaj si myslím, že je spravodlivosť. Veľmi často sa hovorí o tom, že ženy sú diskriminované a pravdepodobne áno, v niektorých oblastiach aj sú a myslím si, že riešenie pomocou nejakých umelých kvót alebo iných riešení, ktoré, ktoré sú také, asi najlepšie slovo je, umelé, tak nie, tieto, tieto riešenia nefungujú. Ale toto je prirodzený spôsob, ktorý umožňuje ženám, ktoré nechcú niekomu visieť na krku, ale, ale naopak sú pracovité, idú do práce, tak dostávajú potom ten bonus, ktorý im môže vyrovnať ten ich hendikep.
Takže v každom prípade vás chcem požiadať nie kvôli ekonomike alebo kvôli predkladateľom zákona, ale kvôli matkám, kvôli ženám, kvôli Slovensku, kvôli deťom, aby ste tento zákon podporili. Samozrejme, že v druhom čítaní sa dá baviť o tom, že či tá okrúhla suma 100 eur je veľa, málo, či by mala byť nejak stanovená, naviazaná na nejakú priemernú alebo minimálnu mzdu, to sú všetko technické detaily, o ktorých sa dá rozprávať.
Ale skutočne, keď budeme v utorok o tomto zákone hlasovať, tak myslím si, že sa budú mnohí pozorne, budú to mnohí pozorne sledovať a urobia si na základe toho názor. A keď príde nielen Medzinárodný deň žien, ale najmä Deň matiek v máji, tak že si povedia, okej, to je pekné všetko, pekné je dostať kvietky, pekné je potriasť rukou, ale takéto ocenenie, to spoločenské ocenenie, by mohlo byť napríklad formou takéhoto zákona.
Ak máte lepšie riešenie, nech sa páči, sem s ním, my ho radi podporíme, ale toto je podľa mňa výborné riešenie, a zatiaľ žiadne iné nevidím, nepočujem.
Takže poprosím vás o podporu tohto zákona a všetkým tým, ktorí ho vypracovali, presadzujú ho a budú zaňho hlasovať, chcem poďakovať aj za moju manželku, aj za našu maminu, za to, že si ich vážime, že ich vieme oceniť. Ďakujem.