Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, začnem trocha takým legislatívnym intro. Tento návrh zákona bol podaný v minulom volebnom období. V prvom čítaní prešiel ústavnou väčšinou, 93 hlasmi, ale vlastne kvôli neskráteniu lehoty a obštrukčnému ukončeniu schôdze vlastne už v druhom čítaní hlasovanie nebolo, preto sme aj s pani kolegyňou Annou Záborskou z Kresťanskej únie tento návrh zákona, ihneď s ďalšími, ktoré mali podobný osud, podali do podateľne po začiatku tohto volebného obdobia, práve z toho dôvodu, akým, akým to skončilo v minulom volebnom období.
Ale keďže, ako viete, po kreovaní parlamentu boli na poriadku rokovania, také vážne veci, ako napríklad štátny rozpočet, alebo teda zo strany koalície pre nich dôležitý Trestný zákon, ktorý my sme teda nechceli, aby išiel tak rýchlo, aj sa nám to celkom podarilo zbrzdiť, tak sme aj požiadali predsedu Národnej rady, jeden-dvakrát, aby ten návrh zákona posunul. Keď to poviem tak, že budú tie základné veci, základné veci stabilizované, ako napríklad teda štátny rozpočet, že bude fungovať nielen provizórium, to sme radi. A teraz je čas, aby sme prebrali tieto návrhy ďalej. Tento konkrétny návrh zákona bol na predchádzajúcej schôdzi a dostal sa na rokovanie teraz, tak som veľmi rád, že o ňom, že o ňom môžeme rokovať.
Je to veľmi jednoduchý návrh zákona. Mám takú skúsenosť, sme takí ľudia, že častokrát reagujeme na tie veci, ktoré niekde si pozrieme, možno. (Reakcia z pléna.)
Vystúpim aj v rozprave, ale najprv ten úvod, keby som mohol. pani poslankyňa.
Čiže sme takí, že si pozrieme zopár nejakých možno výstupov na sociálnych sieťach alebo nejaké články a na základe toho robíme závery. Ja by som vám chcel predstaviť teraz najprv skôr tak legislatívne tento návrh zákona a potom vystúpim v rozprave, aby som ho odôvodnil, povedzme tak ľudovejšie alebo po lopate.
Takže tento návrh zákona, ktorý je novelou školského zákona, teda zákona o výchove a vzdelávaní, k tomu ešte chcem povedať takú vec, že som rád, že sme mali teraz viacero takých zákonov týkajúcich sa školstva, pretože niekedy mám taký pocit, že sa venujeme všeličomu možnému v pléne a tomu školstvu až tak nie, tak dneska sme mali celkom tých zákonov dosť a toto je teda tiež jedna z noviel školského zákona.
A ja vám prečítam to paragrafové znenie, lebo je veľmi krátke, a aby sme vedeli, že sa bavíme o niečom veľmi jednoduchom a veľmi krátkom.
1. Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15b
Výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania:
1) Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to najmä v obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného a informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe č. 2
2) V prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas podľa odseku 1, škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť.
3) Práva patriace rodičovi podľa odseku 1 a odseku 2 patria aj iným zákonným zástupcom.“
3. Doterajšia príloha sa označuje príloha č. 1, za ktorú sa dopĺňa príloha č. 2, ktorá vrátane nadpisu znie...
Toho vás ušetrím, prílohu vám nebudem čítať. Tú si môžete pozrieť v tlači a je to taká normálna štandardná príloha. To je všetko.
Ja na základe toho, čo som si prečítal na... v niektorých článkoch alebo v niektorých reakciách na sociálnych sieťach, tak by som tam musel dopísať ešte neviem čo všetko možné o tom, čo zakazujeme, čo rušíme, čo nedovoľujeme, proti čomu bojujeme. Ja by som to sformuloval tak veľmi jednoducho, že toto je zákon pre nás rodičov. Nie je to zákon pre konzervatívnych rodičov ani pre liberálnych rodičov.
Je to zákon pre rodičov, aby mali po prvé informáciu o tom, že ich dieťa je vzdelávané v takej oblasti, citlivej oblasti, ako je výchova o sexuálnom správaní, a aby podobne ako pri iných veciach mohli udeliť svoj súhlas alebo nesúhlas.
Nezavádzame žiadny nový inštitút do slovenského právneho poriadku. Predpokladám, že ako rodičia úplne bežne informované súhlasy, napríklad s exkurziami. My máme teda najmladšiu dcéru ešte na základnej škole, ôsmačku, a niekoľkokrát počas tohto školského roka som už podpisoval informovaný súhlas. Podobne ako asi drvivá väčšina rodičov po preverení základnej veci a v rámci dôvery voči škole, ktorú mám, som sa, ten, ten súhlas podpísal a nerobil som s tým žiadne problémy. Dokonca asi ani neviem, či si pamätám, že by som nejaký informovaný súhlas nepodpísal. Týka sa to aj ďalších aktivít.
Viete, a nikto nepovie, že požiadavka vyžadovať informovaný súhlas pri exkurziách je zameraný proti exkurziám. Kto by to povedal, tak asi by si ľudia ťukali na, na hlavu. Podobne tento informovaný súhlas nie je a ani nemôže byť proti tomu, aby sa deti vzdelávali, alebo boli vychovávaní v oblasti sexuálneho správania. Ide len o to, aby v takejto vážnej veci rodičia o tom vedeli, a v prípade, ktorý, predpokladám, že by bol ojedinelý, aby mohli vyjadriť svoj nesúhlas podobne ako v prípade exkurzie.
Ja som dokonca nepočul ani, že by mi nejaký rodič hovoril, že nesúhlasil som, taká, takáto exkurzia je zlá pre deti, nechcem, aby moje dieťa išlo na takúto exkurziu. Viete, a mohli by byť nejaké také citlivé veci, ktoré by aj z hľadiska nejakého politického mohli byť citlivé. Napríklad na škole, kde som učil, deti pravidelne chodili na exkurzie do Osvienčimu, pokladám to za veľmi osožné, ale niekto, kto popiera holokaust, alebo má iný, nazvime to pokojne, extrémistický názor, aby sme to teda dali do extrému, tak by mohol s tým nesúhlasiť. Zrušíme pre to informovaný súhlas, lebo niekto to môže takto zneužiť? Nie, nezrušíme.
Ďalšia vec je, ak poznáte školskú prax, tak viete, že dnes rodičia, ktorí nejakým spôsobom sa chcú z ich pohľadu vyhnúť indoktrinácii, ktorá sa im nezdá, ktorá, ktorú považujú za ideologickú alebo neviem akú, tak to vedia urobiť viacerými spôsobmi. Nieže by som chcel radiť, ale napríklad veď keď vedia, že také niečo je v škole, tak dieťa môže zostať doma. To znamená, to nejde tu o to, že my teraz potrebujeme mať zákonný, zákonný mechanizmus, ako zabrániť deťom, aby sa dostali do styku so sexuálnou výchovou. Ak by to nejaký rodič chcel, tak jednak by som sa mu čudoval, ale jednak, to môže urobiť ľahko, nechať dieťa doma, rodič môže ospravedlniť dieťa na krátku dobu.
Ďalšia vec je, mnohí napríklad preferujú domáce vzdelávanie, tzv. homeschooling, kde tiež môžu mať niektorí motiváciu, že pokladajú verejné školstvo alebo akékoľvek alternatívne školstvo, súkromné školy, alternatívne za nedôveryhodné. Toto v mojom prípade, v našom prípade s pani poslankyňou Záborskou neprichádza do úvahy, my sme veľmi radi a vďační za slovenské školstvo, sme veľmi radi, že máme na výber medzi školami štátnymi, ako sa hovorí, súkromnými, cirkevnými a že je tu tá sloboda.
A ďalšia vec je tiež, veľakrát som to počúval, že veď ale my nejdeme vôbec nikomu hovoriť niečo do vyučovania, my hovoríme jedine o rodičovi a jeho dieťati, ja som dokonca sa dočítal, že vlastne my chceme zákonom zakázať, aby mali, iným deťom, aby mali sexuálnu výchovu. Absolútne nie! Keby náhodou, keby náhodou sa stalo, že by som ja vyjadril nesúhlas, informovaný nesúhlas s tým, aby sa naše dieťa v tomto prípade, už máme maloletú len tú najmladšiu dcéru, ôsmačku, nezúčastnila nejakej tej aktivity, tak to nemá absolútne žiadny dopad na tú samotnú aktivitu, na tú vyučovanú, na to vyučovanie, na to vzdelávanie samotné a pre ostatných študentov a pre ostatných žiakov. Je to čisto iba medzi... týka sa to iba svojho vlastného dieťaťa.
Takže prečítam ešte také odôvodnenie, kde je niekoľko faktov. Navrhovaná úprava podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov. V oblasti sexuálneho správania. Viete, keď niekto povie, a čo teraz, na biológii sa nebudú môcť učiť, že ľudia majú pohlavné orgány, no tak, toto je samotný zlý príklad, pretože to nie je sexuálne správanie, sú ľudia, ktorí majú pohlavné orgány, teda predpokladám, že takmer všetci, ale niektorí z nich sa nesprávajú sexuálne, to znamená, že biológiu neriešime, my nehovoríme o tom, že niekto je puritán, a povie, nie nemôžme, nemôže ísť moje dieťa do školy, keď sa bude v rámci biológie alebo prírodopisu, sa to stále mení, neviem, ako sa to volá v poslednej verzii, že, že sa budú učiť, že sú chlapci a dievčatá, to je nezmysel. Toto tento zákon nerieši, hej.
Ešte raz, podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov.
A teraz čo tento návrh zákona napĺňa. Napĺňa sa tým ustanovenie čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, citujem: „právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“ Európska charta základných práv Európskej únie.
Ďalej sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatku Dodatkového protokolu k Dohovore... k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zase citujem: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
To nie je návrh Kresťanskej únie, to nie je návrh Vašečku a Záborskej, to je Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takisto sa tento návrh nášho zákona opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, citujem: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“
Tu taká malá poznámka, že niektorí ľudia povedia, áno, ale vy dovolíte dať nesúhlas a niekto to zneužije, lebo neviem čo, jeho dieťa je zneužívané a on to chce nejakým spôsobom zakryť. Toto je veľmi vážna vec, veľmi vážna, ale na to máme súdy, my nemôžme zákonom protiústavne obmedziť právo rodičov, vaše právo, nie moje len, aj vaše právo, áno, ak máme nejaké podozrenie, tak to môže riešiť súd, lebo práva rodičov sú prvoradé, sú zákonní zástupcovia, tí rodičia, pokiaľ im to nie je odňaté. A my týmto návrhom túto vec aplikujeme v školskom zákone.
A nakoniec, naša úprava vychádza tiež zo Zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: „Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením“.
Čiže ešte raz, to nie je, to nie sú citáty z Biblie, to nie je katolicizmus, protestantizmus, ja neviem, budhizmus, islam, toto sú medzinárodné dokumenty, Ústava Slovenskej republiky a zákon o rodine, náš slovenský zákon o rodine. Vy máte to právo, ja vám hovorím o tom, aké máte právo. A ja hovorím a my hovoríme, že toto právo treba jasne pomenovať v školskom zákone. A teraz prečo to hovoríme, lebo sme si zmysleli? Tak ako niektorí hovorili, lebo máme tému?
Ja by som bol radšej, keby sme túto tému nemali, ale stalo sa viacero prípadov a oslovilo nás množstvo rodičov, že sa udialo v prípade ich detí, že sa udiala takáto výchova, takéto vzdelávanie, takýto pokus, kde neboli spokojní, nevedeli o tom a neboli spokojní, takisto sa aj v médiách objavili učebnice, ktoré spomíname aj tu v našej dôvodovej správe. Nemusím im teraz robiť reklamu. A pozor, ja ich nenegativizujem, ale môže mať nejaký názor ako rodič na to. A poviem vám jednu, jednu veľmi konkrétnu a veľmi, by som povedal, výpovednú situáciu.
Bol som v diskusii ešte v minulom volebnom období s jedným bývalým poslancom SaS, ktorý teda nemá deti, hej, takže to bola taká zaujímavá diskusia v tom slova zmysle, že bavili sme sa o právach rodičov, a on nie je rodič. A ale, ale ja som chcel ukázať reprodukcie z tej knihy, reprodukcie z tej knihy. A viete čo mi povedali, keď zameriavali na to kameru z réžie? To, to sme pred desiatou hodinou, to neukazujte, ešte raz, reprodukcie z učebnice, ktorá sa má vraj používať pre deti pri takejto výchove, tak z réžie mi povedali, že nech to neukazujem počas relácie, že sme ešte pred 22.00 hodinou, ja si myslím, že sa skôr mýlil ten z tej réžie, hej, že to nie je nejaký pádny argument, ale niečo o tom hovorí, že jemu na prvé pozretie sa zdalo, že mohol by byť problém. A prečo? Keď dáme na vyjadrenie na človeka z réžie, a teda ja som povedal, že nebudem to ukazovať, samozrejme, však tak, ako tuto napríklad nemôžem ukázať, lebo máme zákon rokovací, že nemôžeme vizuálne pomôcky používať, no tak som to neukazoval, ale ja ako rodič nemám právo sa vyjadriť, že viete čo, ja tak posudzujem pre svoje dieťa, pre svoje dieťa, že ja by som nechcel, aby bolo vyučované o sexualite o vzťahoch na základe tejto učebnice. Môžem? Môžem mať taký názor ako rodič pri svojom dieťati, ktorého som zákonným zástupcom? O tom je ten zákon, len o tom, o ničom inom. My nehovoríme, že taká učebnica nesmie byť vydávaná, že niekto, keď chce, ju nemôže používať, že nejakí rodičia si nemôžu zorganizovať aktivitu a povedať, áno stretneme sa a naše deti budú na základe tohto mať poučenie o sexualite, o vzťahoch, úplne v pohode. Toto mi neriešime.
Základom novej úpravy je zavedenie povinnosti školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov novými publikáciami javí ako najpálčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča.
A teraz prichádza z môjho pohľadu rodiča, ale aj ako učiteľa asi možno taká najkľúčovejšia časť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Viete, z toho sa robia aj také vtípky, aj videjká sú vtipné. Čo bolo v škole? – Nič. Viete, deti v nejakom veku a môžu mať dobrý vzťah s rodičmi proste povedia, že nič, a vy ako rodič neviete, zaujímate sa, ale neviete, hej, možno je to len obdobie, možno je to dokonca len ten deň iba, ale nedozviete sa, takto sa dozviete, takto sa dozviete, že vaše dieťa bude mať budúci týždeň prednášku, ja neviem, o predchádzaniu sexuálnemu zneužívaniu, super, si poviem, veľmi dobre, som rád a opýtam sa, prosím ťa, tak čo, mali ste tú prednášku, okej, a už mu dám nejakú možnosť, aby sa vyjadrilo, každý vie, pozná svoje dieťa, pozná vek, nech povie, a môžem sa s ním citlivo porozprávať, dokonca ja by som toto povedal, že, že ľudia, ktorí argumentujú, že rodičia, ktorí, ktorí nechcú, nechcú, aby ich deti sa o tom dozvedeli alebo tak, ja takých ľudí nepoznám, ale dobre, možno existujú takí ľudia, tak možno to robia, ja neviem, z akých dôvodov a niekto možno, pretože nevie komunikovať s deťmi, ale zrazu má podnet a on dostane a napríklad vyžiada si a dostane dopredu materiály a možno si ich prečíta a povie, fíha, však áno, však tak toto áno, takto by som to aj ja mohol, aj ja s ním. Čiže ide o komunikáciu medzi rodičmi a školou.
Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove.
Viete, toto je možno také filozofické jadro toho. A ja neviem a som zvedavý, čo budete hovoriť aj v rozprave, lebo videl som, že viacerí ste aj písomne prihlásení, že aká je to základná, základné presvedčenie, základná filozofia. Moja základná filozofia, moje základné presvedčenie je, že primární vo výchove sú rodičia. A garantuje to aj ústava. A že ak si mám vybrať, komu dôverujem na prvom mieste vo všeobecnosti, tak sú to rodičia, až potom škola, to nie je rodičia vs. škola, to nie je že rodičom dôverujeme a škole nedôverujeme, ale rodičom dôverujeme a majú to právo na prvom mieste. A ak sú nejaké výnimočné prípady, keď rodina zlyháva, také sú, tak potom nastupuje nejaká forma komunitnej pomoci, verejnej pomoci, či už je to škola, či už sú to nejaké združenia, nejaké sociálne inštitúcie, ale primárne sú to rodičia, pokiaľ, pokiaľ sa, pokiaľ to nedospeje do niečoho iného a toto je moje presvedčenie a za toto sa budem biť. A myslím si, že to nie je nejaké súkromné presvedčenie moje alebo Kresťanskej únie, ale že je to naozaj niečo, čo sa opiera o národné aj medzinárodné dokumenty.
Ide o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením a škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplnení úlohy prvých vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka, a nielen internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti.
Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí, ktorí majú deti v tej iste triede či škole, vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, a, naopak, môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania, ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať.
Úplný záver. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, to sme si dokázali, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana, ale návrh má pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
takže týmto končím a do rozpravy sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
