Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán navrhovateľ, kolegovia, kolegyne, tak vás takto pred záverečnou srdečne pozdravujem.
Veľmi dôležitá téma, matky, podpora matiek, ocenenie pracujúcich matiek, pretože hovoríme o pracujúcich matkách, tie, ktoré pracujú, ktoré nastúpili do práce po tom, ako mali, vychovali deti a ktoré odvádzajú dane do štátneho rozpočtu, inak by sme nemohli hovoriť o daňovom bonuse. A ja sa musím priznať, že ja nie som socialista a myslím si, že sa tu niekedy pletú tieto veci, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Pre vládu v minulom volebnom období bola typická rodinná politika alebo prorodinná politika, nie sociálna a už vôbec nie socialistická politika. Medzi sociálnymi opatreniami a prorodinnými opatreniami je rozdiel. Sociálne opatrenia sú primárne zamerané na chudobných, teda na tých, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť určitú úroveň príjmov pre svoju rodinu, pre seba samých, ale prorodinné opatrenia sú zamerané na podporu rodín, rodín s deťmi.
Jeden známy tak povedal veľmi peknú vetu, keď sme sa o tomto bavili, že čo polievaš, to rastie. Keď polievame iba, selektívne iba tých, ktorí sú v nejakej hmotnej núdzi, ktorí sú, nazvime to ľudovo, chudobní, no tak tým podporujeme ich, to je dobré, samozrejme, to nie je zlé. Ale je chyba, že nepodporujeme aj tých, ktorí majú rodiny, majú deti, majú aj dostatok detí, majú aj viac detí ako je obligátnych jedno-dve, ale zároveň sú schopní si slušne zarobiť a platia preto aj slušné dane. My si myslíme, že treba podporovať rodiny, že netreba robiť len sociálnu politiku, ale treba robiť aj prorodinnú politiku. Sociálna a prorodinná politika nie sú to isté.
A myslím si, že veľmi vhodným nástrojom je práve daňový bonus. Ja spomeniem teda daňový bonus, ktorý je na rodiny s deťmi, ktoré sme zaviedli za našej vlády a páči sa mi to, lebo časť daní, ktoré niekto odvedie, časť peňazí, ktoré si zarobí, ktoré vyprodukuje, tak sa mu vracajú späť do jeho rodiny s deťmi. Nie je to pre bohatých, ale je to pre tých, ktorí sú zodpovední, pracovití, usilovní, úspešní a majú deti, chcú mať deti, majú ich, vychovávajú ich a určite investujú tie peniaze z toho daňového bonusu, teda ich peniaze, ktoré im nezoberieme, do, do svojej rodiny, do svojich detí pre ich vyššiu vzdelanostnú úroveň. Keď sme sa vtedy o tom rozprávali, tak sme rozmýšľali, akým spôsobom to urobiť, bolo v hre aj akési krúžkovné, ako to bolo ľudovo nazvané. Prečo, lebo to sme chceli, aby, aby toto sa dialo, aby tie deti mohli chodiť na rôzne krúžky, či už športové, či už kultúrne, prírodovedecké a tak ďalej. Nakoniec sa to uskutočnilo formou takého komplexného, že sú detské prídavky, tie sú pre všetkých a daňový bonus, ktorý je pre tých, ktorí odvádzajú dane a vlastne z tohto môžu podporovať aj tie krúžky.
Teraz hovoríme o daňovom bonuse, ktorý je pre matky, ktoré vychovali deti. Znova, je to vec, ktorá je veľmi taká, taká dôležitá nielen z hľadiska peňazí, z hľadiska financií, z hľadiska zákona o daniach, ale z hľadiska celej spoločnosti. Ocenenie nielen matiek ako takých, ale vôbec ich práce, ich činnosti, to znamená, že vykonávajú veľmi záslužnú prácu nielen pre svoje deti, to je skoro samozrejmé, aj keď nie vždy alebo nie automaticky, ale vykonávajú veľmi záslužnú činnosť aj pre celú spoločnosť. Mať deti a mať dobre vychované deti je veľký bonus, veľké plus pre spoločnosť, preto si myslím, že to je len to minimum, čo môžme urobiť, že naozaj týmto matkám, ktoré pracovali, ale neboli nejak tým ocenené alebo len veľmi málo, a naopak obetovali veľkú časť svojej kariéry, takže im to vrátime vo forme daňového bonusu.
A ďalší taký príklad ešte, aby som to zasadil do kontextu, je vlastne taký rodičovský bonus, ktorý je popri dôchodkoch, na ktorý som tiež veľmi hrdý, resp. veľmi ho oceňujem, som veľmi rád, že funguje. Pretože áno, dôchodcov chceme podporovať, hovorili sme o trinástych dôchodkoch a tak ďalej, ale myslím, že je veľmi dobré brať do úvahy to, že tí, ktorí mali deti, vychovávali tie deti, sú na Slovensku, pracujú tu, platia dane, že čosi z toho tí rodičia majú. To, čo si odopreli, tak niečo z toho sa im vráti. A znova, nejde len o nejaké tie eurá, desiatky, možno stovky eur v ktoromkoľvek z týchto prípadov, ale aj o to ocenenie. Vážime si ľudí, ktorí prijmú deti, ktorí ich vychovávajú, ktorí popritom sú zodpovední, usilovní, pracovití, starajú sa, že sa im to nejakým spôsobom vráti.
Tým matkám pri nástupe do práce, keď skončí to obdobie, ako to tu bolo vysvetlené, tej tzv. materskej dovolenky a toho rodičovského príspevku a znova začínajú pracovať a nejakým spôsobom dobiehajú ten hendikep.
Konkrétny príklad z našej rodiny, predtým ako som sa stal poslancom, 15 rokov som bol učiteľom a z tých 15 rokov moja manželka bola 12 rokov na materskej alebo na rodičovskom, teda bola doma s deťmi. Takže z tých 15 rokov ona pracovala tri roky ako učiteľka, tiež je učiteľka a ja 15. To je úplne jasné, hej? To znamená, že tým, že ona zostala doma s deťmi, zvyčajne do toho veku aspoň troch rokov, tak v podstate už len, už len kvôli bežným tabuľkám, ktoré platia pre učiteľov, tak mala dvanásťročné meškanie za moju, za mojím príplatkom na základe praxe. Samozrejme, my ako rodina sme sa pre to rozhodli, snažili sme sa, aby sme vedeli s tým ekonomicky vyjsť, ale v každom prípade si viem predstaviť, že by sme prijali to, keď manželka nastúpila znova do práce, tak že tento hendikep, ktorý vznikol práve tým, že bola doma taký dlhý čas, tak že by bol vyrovnaný.
Takže tento, tento návrh zákona nie je, nie je socialistický, nie je sociálny, ako by sme niekomu chceli dať nejakú almužnu, ale je to prorodinný, promaterský zákon, ktorý podporuje rodiny, ktorý podporuje ženy, ktorý oceňuje ženy - matky a ktorý vyrovnáva určitú nespravodlivosť.
Zákon má byť spravodlivý, predovšetkým spravodlivý, a toto naozaj si myslím, že je spravodlivosť. Veľmi často sa hovorí o tom, že ženy sú diskriminované a pravdepodobne áno, v niektorých oblastiach aj sú a myslím si, že riešenie pomocou nejakých umelých kvót alebo iných riešení, ktoré, ktoré sú také, asi najlepšie slovo je, umelé, tak nie, tieto, tieto riešenia nefungujú. Ale toto je prirodzený spôsob, ktorý umožňuje ženám, ktoré nechcú niekomu visieť na krku, ale, ale naopak sú pracovité, idú do práce, tak dostávajú potom ten bonus, ktorý im môže vyrovnať ten ich hendikep.
Takže v každom prípade vás chcem požiadať nie kvôli ekonomike alebo kvôli predkladateľom zákona, ale kvôli matkám, kvôli ženám, kvôli Slovensku, kvôli deťom, aby ste tento zákon podporili. Samozrejme, že v druhom čítaní sa dá baviť o tom, že či tá okrúhla suma 100 eur je veľa, málo, či by mala byť nejak stanovená, naviazaná na nejakú priemernú alebo minimálnu mzdu, to sú všetko technické detaily, o ktorých sa dá rozprávať.
Ale skutočne, keď budeme v utorok o tomto zákone hlasovať, tak myslím si, že sa budú mnohí pozorne, budú to mnohí pozorne sledovať a urobia si na základe toho názor. A keď príde nielen Medzinárodný deň žien, ale najmä Deň matiek v máji, tak že si povedia, okej, to je pekné všetko, pekné je dostať kvietky, pekné je potriasť rukou, ale takéto ocenenie, to spoločenské ocenenie, by mohlo byť napríklad formou takéhoto zákona.
Ak máte lepšie riešenie, nech sa páči, sem s ním, my ho radi podporíme, ale toto je podľa mňa výborné riešenie, a zatiaľ žiadne iné nevidím, nepočujem.
Takže poprosím vás o podporu tohto zákona a všetkým tým, ktorí ho vypracovali, presadzujú ho a budú zaňho hlasovať, chcem poďakovať aj za moju manželku, aj za našu maminu, za to, že si ich vážime, že ich vieme oceniť. Ďakujem.
