Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená koalícia, vážená opozícia, musím povedať, že toto je asi najabsurdnejšia a najzbytočnejšia schôdza, akú som v tomto pléne videl. Odvolávať ministra, ktorý za necelý mesiac vo funkcii dokázal viac, než iný za svoje celé funkčné obdobie. V každom prípade, vám ďakujem veľmi pekne za to, že ste nám dali túto možnosť a príležitosť urobiť odpočet toho, čo minister Matúš Šutaj Eštok vo funkcii stihol urobiť, aj napriek veľmi krátkemu času, ale aj pripomenúť si to, čo ste vy v minulom volebnom období pokazili a čo po vás treba od prvej chvíle naprávať.
Som rád, že tu môžem stáť a obhájiť konečne to, po čom Slovensko volalo tri a pol roka. Po zmene, poriadku, po konci chaosu. Tri a pol roka je však ten čas, čo naša krajina dostala na plecia poriadny náklad - pandémiu covidu, vojnu na Ukrajine, finančnú krízu, ale najmä vládu, akú si, bohužiaľ, do týchto časov absolútne nezaslúžila.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na toto utrpenie, ktorým si prechádzalo toto naše Slovensko, som sa pozeral tu z hora z parlamentného balkóna. A s otvorenými ústami som sledoval, ako nekriticky a nie s dvojakým, ale s trojakým kilometrom riadite našu krajinu. Tak amatérsky, ako to nemalo v dejinách Slovenska obdobu. A vtedy som pochopil jedno, ozajstný líder sa ukáže len v časoch krízy. A vy ste to naozaj ukázali. Líder Matovič, líder Heger, blahoželám, páni! Dokázali ste dokonať vaše dielo až k predčasným voľbám. Skutočne vám blahoželám! Naprávať škody po vás bude skutočne mimoriadne náročné.
No poďme pekne po poriadku. A ako hovorí šéf tej sekty tam z kúta hanby, opakovanie je matka múdrosti, tak teda poďme si to tu pekne a poporiadku zopakovať. Vyberali ste a vyberali na začiatku na svojich seansách na Úrade vlády a vybrali ste za ministra vnútra Romana Mikulca. Wau! Do funkcie ste dali človeka, ktorý sa nikdy ministrom vnútra stať nemal. Uvedomme si, prosím, všetci, že rezort vnútra je najväčším a skutočne najťažším rezortom, aký na Slovensku je. Je najväčším zamestnávateľom v štáte. Rezort, ktorý spravuje políciu, hasičov, civilnú ochranu, zabezpečuje to, aby naša krajina vôbec fungovala. A toto, prosím pekne, dostal do rúk najneschopnejší a najodvolávanejší minister vnútra v histórii Slovenska Roman Mikulec. A to aj preto, že na rozdiel od nás, u vás ten váš minister nemal podporu ani medzi svojimi. Pán Spišiak by vedel o tom hovoriť svoje, určite.
Viete, čo je zaujímavé? Že bývalá opozícia prišla s odvolávaním ministra vnútra až takmer rok po tom, čo dostala vtedajšia vláda dôveru. Bývalý minister vnútra teda dostal viac ako sto dní na to, aby sa mohol oboznámiť so svojím rezortom, čo, bohužiaľ, dnes neplatí. Ale nevadí. Bol to jún 2021, keď nastalo prvé odvolávanie Romana Mikulca, v júli ďalšie, v auguste, v septembri a tak ďalej a tak ďalej. Opozícia, v ktorej sedela aj strana HLAS a dnešný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, poukazovala na absolútne zlyhávanie v riadení rezortu vnútra. Ale ani to však bývalému ministrovi Mikulcovi neprekážalo, nedokázal v sebe nájsť ani štipku sebareflexie, aby vyvodil voči sebe zodpovednosť. A to ho k nej vyzývali aj jeho koaliční partneri. Dobre si spomínam na slová poslancov Pčolinského, ale napríklad aj pána poslanca Krúpu.
Aj napriek narastajúcej kritike minister vnútra Mikulec pokračoval vo svojom ministrovaní ďalej. A aké výsledky za ním bolo vidieť? Rozvrátená polícia, rozvrátená inšpekcia ministerstva vnútra namiesto toho, aby ste vy, pán bývalý minister, riešili to, že policajtom chýbajú čiapky, ponožky, uniformy, poriadne autá, počítače, ale aj normálne pracovné prostredie v slušných policajných staniciach. Ľudí na Slovensku totiž zaujíma to, či ich niekto ochráni pred vyrabovaním záhrady alebo či im má kto nájsť ukradnutý bicykel. Ľudí na Slovensku už naozaj nezaujímajú boje vašich kamarátov, ktorí sa nikdy nemali stať šéfmi polície či špeciálnej prokuratúry. Koniec koncov, ako to vlastne bolo s tou voľbou vášho policajného prezidenta? Predstavitelia vašej koalície, ktorá vznikla v roku 2020, v minulosti kritizovali možnosť odvolať policajných funkcionárov bez odôvodnenia a taktiež apelovali na to, aby výber policajného prezidenta prebiehal cez transparentné výberové konanie pred komisiou s cieľom odpolitizovania kľúčových štátnych inštitúcií. K zmene došlo za čej vlády? Za vlády Petra Pellegriniho. Neskôr v roku 2021 sa však vláda Eduarda Hegera rozhodla vrátiť k pôvodnej podobe zákona.
Tu by som sa možno pristavil. Mnohí pamätníci si isto spomenú, aká panika zavládla v bývalej vládnej koalícii, keď po Bratislave lietalo komando zo Sobraniec a pán vtedajší minister nemal ani len tušenie o tom, čo sa v jeho rezorte deje. A tak nechal prerušiť policajný zásah. Vy dobre viete, pán Mikulec, prečo to bolo. Len škoda, že sa o tom nerozhovoril pán obvinený policajný prezident Kovařík, ktorý len kvôli vám dnes čelí obžalobe zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Verím, že jeho mlčanie je dočasné a že sa nakoniec rozhovorí a prestane vám kryť chrbát.
Táto kauza mala aj ďalší politický dosah. Viedla k posilneniu právomocí ministra vnútra pri vymenúvaní a odvolávaní policajného prezidenta. Na čelo polície vymenoval vtedajší minister vnútra Roman Mikulec Štefana Hamrana. Toho Štefana Hamrana, ktorý v predošlom výberovom konaní pred komisiou neuspel. Štefan Hamran sa stal verejnosti známy najmä svojimi tlačovými konferenciami, ktoré často pripomínali tlačové konferencie politických predstaviteľov. Na nich zároveň opakovane dokonca zverejňoval aj dôkazy zo živých spisov, ktorými vysielal rôzne signály podozrivým či obvineným. V jednom prípade sa dokonca priznal k tomu, že na jednej zo svojich tlačových konferencií informoval verejnosť nepravdivo s cieľom zmiasť podozrivého. Išlo o vraj akúsi „taktickú“ tlačovú konferenciu, ktorej organizácia však policajnému prezidentovi v právnom štáte neprislúcha. Na svojich tlačových konferenciách neváhal vystupovať politicky a kritizovať politikov. Aj keď na druhej strane sa mu ani nečudujem, keďže vo vás, pán bývalý minister vnútra, nemal Hamran absolútne žiadnu politickú podporu.
Ďalšou politickou nomináciou bývalej vlády bol bývalý advokát a predtým dlhoročný politik a spolupracovník vtedajšieho premiéra Igora Matoviča podmienečne právoplatne odsúdený Daniel Lipšic. Ten bol známy svojím kritickým postojom voči predstaviteľom bývalej vládnej garnitúry. K jeho nominácii na pozíciu špeciálneho prokurátora prišlo po tendenčnej zmene zákona o prokuratúre, ktorou sa umožnilo uchádzať sa o funkciu aj neprokurátorom. Jeho nomináciu kritizovali aj viaceré mimovládne organizácie. Po vymenovaní do funkcie si k sebe do tímu postupne pribral aj svojich známych či blízkych priateľov. Napríklad jeho bývalého spoločníka v advokátskej kancelárii Dentons pána Petra Kubinu. Presne toho advokáta, ktorý dnes mieša mediálne vody našej spoločnosti. Nekriticky, len v prospech jednej strany vojny v polícii a v neposlednom rade v prospech politickej opozície. A to sa nebavme o tom, čo tento pán spolu so špeciálnym prokurátorom navymýšľali len preto, aby ochránili ľudí, o ktorých oni z nejakého dô... dôvodu hovoria ako o tých dobrých.
Mohol by som sa tu dnes oháňať ďalším rozhodnutím bratislavského mestského súdu, ktorý tentoraz rozhodol v prospech rezortu vnútra. Ale nebudem to robiť. Stále trváme na tom, že o vecnej príslušnosti týchto prípadov mal rozhodovať iný súd. A keďže máme názor iný, tak to musí rozhodnúť krajský súd a my ho nechajme pracovať. Nehrajme proste, prosím, mediálne hry, ktoré tu rozdeľujú policajtov na dobrých a zlých.
Vážená opozícia, ľudia na Slovensku sa v tomto naozaj strácajú. Ľudí na Slovensku už nezaujíma váš hon na čarodejnice. Ľudia chcú pokoj od týchto vašich výlevov, ktoré nevedú naozaj k ničomu, akurát zdržiavajú tých, ktorí sa pracovať neboja a pracovať chcú.
No nie je to len vojna v polícii a inšpekcii, ktorá tu po vás ostala po predchádzajúcej vláde. Poďme sa pozrieť do nemocnice sv. Michala, špičkového zariadenia v správe práve rezortu vnútra. Dovolím si povedať, že ide o jednu z najšpičkovejších nemocníc na Slovensku vybudovanú preto, aby tí, ktorí nám majú pomáhať a chrániť nás, ale aj tých, ktorí zachraňujú naše životy, mali zabezpečenú tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť. A čo ste v nej svojim nominantom dosiahli vy? Áno, opäť ste ju rozvrátili. Odišli vám odtiaľ najlepší špecialisti. Napríklad také kardio oddelenie takmer zaniklo. Ale vám to vôbec nevadilo. Stačilo, že vám nemocnica poslúžila ako vaše VIP miesto pre rozmarnú starostlivosť bývalého predsedu parlamentu po jeho nehode. V čase najväčších protipandemických opatrení. A to v tom čase, keď sa rodiny nesmeli rozlúčiť ani so smrteľne chorými v nemocniciach. A to nie je všetko. Váš nominant predal sliepky, čo tejto nemocnici znášajú zlaté vajcia. Nemocničné laboratóriá či nemocničnú lekáreň odovzdal to do súkromných rúk. A k tomu ste stihli na stráženie nemocnice najať firmu vášho brata. Prečo ste to asi tak robili? V Zázrivej mi dali miestni odpoveď.
Ani to nie je všetko. Rozvrátená letka ministerstva vnútra. Spozornel som, keď som si v správach vypočul, ako vrtuľník letky ministerstva vnútra Mi-71 musí byť uzemnený. Dôvod? Pre vojnu na Ukrajine vraj nie sú náhradné diely. A my potrebujeme náhradu. Rýchlo a hneď. Veď máme núdzový stav a môžeme nakupovať na priamo. Darmo sa núkala obrana s novými BlackHawkami. Nie, vy ste potrebovali bez akéhokoľvek konceptu, bez akejkoľvek odbornej diskusie nakúpiť stroje, ktoré boli a dodnes sú pre našu krajinu absolútne zbytočnou záťažou. A sú tou starosťou, s ktorou sa bude musieť minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vysporiadať. Nehovoriac o premárnených miliónoch vášho rozmaru. Ako vyzerala vaša odborná diskusia na túto tému? Vybrali a kúpili ste vrtuľníky a potom nechali vypracovať koncepciu vrtuľníkového letectva, tak, aby vám sedela. Ale takto sa to nerobí. My to takto robiť rozhodne nebudeme. Vy ste nám tu nechali jeden niekoľkomiliónový poruchový vrtuľník niekde vo švajčiarskom hangári, ktorý ste v deň svojho odchodu z ministerstva z peňazí daňových poplatníkov vyplatili.
No a to sme sa ešte nebavili o krízovom riadení, ktoré sme vo vašom podaní videli v priamom prenose na hraniciach s Ukrajinou po vypuknutí vojny. Na východných hraniciach nastal chaos a vy, pán Mikulec, nikde. Nie hodinu, dve, tri.
Vy ste sa tam objavili o niekoľko dní. Ale áno, aj keď ste tam prišli, tak ste tam iba zavadzali. Chýbal tam štát. Chýbal tam krízový manažment. Nebyť dobrovoľníkov, tak tam tí chudáci vojnoví utečenci zahynú. Nie preto, že ich zabila vojna, ale preto, že inštitúcia, na čele ktorej ste stáli vy, zlyhala.
Príklad o Kuchároch bez hraníc hovorí za všetko. Tých kuchároch, ktorí sa pozbierali, za vlastné peniaze nakúpili suroviny a na úkor svojho času a svojich rodín odišli do zimy a mrazu variť teplé jedlo pre ľudí unikajúcimi pred vojnou. A čo ste urobili vy? Z tepla svojej bratislavskej kancelárie ste nechali vysúťažiť nejakú agentúru, ktorej ste tučne zaplatili za to, aby tým chudákom vydávali studené kuracie nugety s hranolkami. Nebyť samospráv, ktoré na hraniciach okamžite zareagovali a poskytli ubytovanie v teple kultúrnych domov a obecných úradov, títo ľudia utekajúci pred vojnou, by v tej zime zamrzli. Toto je obraz vášho riadenia. Krízového riadenia, ktorý je, verím, dávno za nami.
Len by som možno pripomenul, čo urobil minister Matúš Šutaj Eštok po zemetrasení vo Vranovskom okrese. Vydal sa spolu s premiérom do tejto oblasti spolu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. A okamžite riešili situáciu na mieste. Okamžite hasili to, čo štát má hasiť. Tak ako to má v krízových situáciách vyzerať.
Migračná kríza. Toto je, prosím pekne, téma, ktorá mňa osobne dvíha zo sedadla už pekne dlho. Tak ste tu bačovali, že ste zo Slovenska spravili migračnú diaľnicu. Áno, deravé boli schengenské hranice v Maďarsku, ale my sme sa nelegálnym migrantom, no najmä prevádzačom, vystavili doslova v priamom prenose. Dávali sme im pozvánky v podobe legálnych legendárnych papierikov, ktoré sa tu vydávali bez akéhokoľvek systému komukoľvek. Vaša mantra, že na Slovensku nemáme problém s migráciou, narážala na tvrdú realitu v regiónoch a na stovky či tisíce migrantov, ktorí sa bezprízorne pohybovali po mestách a obciach. Situácia eskalovala až tak, že nám susedia zavreli hranice a znovu zaviedli kontroly. Je to až absurdné, ako hlboko dokázala minulá vláda, ale aj nasledujúca úradnícka vláda pchať hlavu do piesku. Štatistiky sú neúprosné. Medziročne nám narástla nelegálna migrácia o viac ako päťnásobne!
A v neposlednom rade rozvrátená spoločnosť. Áno, presne toto dokázala vláda, v ktorej sedel až do jej konca najneschopnejší minister vnútra, akého kedy Slovensko malo. Prečo o tom hovorím? Pretože toto musí naprávať minister Matúš Šutaj Eštok. A že mu ide práca od ruky. Možno aj práve preto vznikla veľká panika v opozícii a rýchla snaha sa ho zbaviť. Dnes ideme odvolávať azda najakčnejšieho ministra.
Pozrime sa na nelegálnu migráciu. Pozrime sa na jej okamžité, dramatické zníženie. Ešte aj dnes, keď ho odvolávate, tak minister predpoludním pracoval pre bezpečnosť Slovenska. Stretol sa so svojím rezortným kolegom vo Viedni. Podpísali zmluvu o spolupráci, diskutovali o migrácii a zhodli sa na potrebe spoločného riešenia. Už v pondelok by mala zasadnúť V4-ka vo formáte spolu s Rakúskom a Nemeckom, kde práve migrácia bude kľúčovou témou. Pretože aj naši susedia vedia, čo ste svojím konaním, resp. nekonaním spôsobili. Ohrozili ste bezpečnosť Európskej únie. Áno, celej Európskej únie. Pretože do tej cieľovej krajiny, ktorou sa tu celý čas aj Progresívne Slovensko oháňalo, cez Slovensko, dostala mimoriadne vážna bezpečnostná hrozba. Každý bol Abdul, každý sa narodil 1. januára 2000, každý pochádzal zo Sýrie. My sme na Slovensku dlhé mesiace absolútne podcenili situáciu a priniesli do Európy bezpečnostnú hrozbu, za ktorú je len a len zodpovedná bývalá vláda. Potom sme sa len čudovali, že nám hranice zavreli naši susedia. Tak asi lepšie vedeli, čo majú robiť, keď naše ministerstvo vnútra nebolo schopné robiť nič.
A keď som už pri tej migrácii, bol som niekoľkokrát na hraniciach v Kútoch, kde sa počas vášho ministrovania títo nelegálni migranti museli prevláčať po železničnej stanici, kým sa naše krízové riadenie rozhýbalo a tým neborákom postavilo aspoň stany. A nedá mi nespomenúť nebohého profesora Krčméryho a jeho ľudí. Nebyť ich dobrovoľného prístupu, títo ľudia by na hraniciach umreli v svrabe a bohvieakých chorobách, ktoré so sebou priniesli. Ale vaše stanovisko bolo jasné: My nemôžeme nič robiť. Nie nemôžeme, nechceme a nebudeme. A vy teraz idete vyčítať ministrovi Šutaj Eštokovi, že koná? Že sa stará o to, aby prevádzačský biznis, ktorý tu počas predchádzajúcich rokov veselo fungoval... Áno, nula zadržaných migrantov počas preventívno-bezpečnostnej akcie je stopercentný úspech polície. A takto razantne bude polícia pokračovať a my na tom budeme trvať, aby to tak bolo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale aj bývalé kolegyne a kolegovia novinárky a novinári, dovoľte mi byť trošku aj osobný. Keď som prijal ponuku podieľať sa na projekte modernej ľavice v strane HLAS, tak sa ma moja do istej miery liberálna bublina pýtala, že či viem, do čoho idem, a že HLAS je iba prezlečený SMER. Hoci genézu strany poznáme, vedel som, že to nie je tak. Vedel som, že HLAS je autentická moderná ľavica, možno tak trochu škandinávskeho typu. Vedel som to z diskusií s pánom predsedom a dnes už aj predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim, ale aj po dlhých diskusiách s ministrom Matúšom Šutaj Eštokom. Aj Matúšova vízia toho, čo chce dosiahnuť nielen v Policajnom zbore, ale aj v iných častiach rezortu, je veľmi jasná, veľmi ľudská a veľmi profesionálna, jeho cieľ je vysoká bezpečnosť. Vysoká bezpečnosť obyvateľov a nie politické prekáračky. Jeho cieľom je funkčný štátny aparát vo verejnej správe a nie nekonečné špekulovanie nad každou personálnou nomináciou.
Každá ministerka, každý minister a každá poslankyňa a poslanec za HLAS majú jednotný cieľ, a to je silný, proobčiansky orientovaný, moderný štát, kde majú regióny dôležité slovo, a nie nejaká vendeta. Veď ostatne ste si to mysleli asi aj vy, kolegovia v PS, pre ktorých sme boli voľbou pre potenciálnu koalíciu. Asi si to mysleli aj kolegovia v SaS, ktorí od začiatku hovorili, že by sme mali mať ministerstvo vnútra. To, že sme skončili v koalícii so SMER-om a SNS, je výsledkom politickej reality a parlamentnej matematiky. Koaličným kolegom, samozrejme, veľmi ďakujem za to, že sa stotožnili s našimi prioritami a nechávajú nás ho napĺňať a robiť si svoju prácu. Pre nás to ale neznamená, že nechceme byť stranou dialógu s každým, kto prináša konštruktívnu diskusiu.
Chápem, že práca v opozícii vyžaduje aj istú mieru politického marketingu a chápem aj to, že odvolávanie ministra je tak trošku divadlo na voliča a na médiá. Chcel by som vás ale poprosiť o jednu vec, milé súčasné aj bývalé kolegyne, kolegovia, vyčítajme si veci, ktoré sú racionálne a ktoré sa zakladajú na faktoch. Ak sa vám niečo nezdá, pokojne sa môžete kedykoľvek opýtať. S mnohými z vás, či už z koalície alebo z opozície, som mal často mnohé konštruktívne debaty aj mimo kamier a vedeli ste uznať, že rozumiete krokom, ktoré sa dejú. Pochopenie, samozrejme, neočakávam od kúta hanby v podobe bývalého OĽANO, hoci ako hovoria prieskumy, Slovensko našej práci fandí stále rovnako ako vo voľbách.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)