Dobre, no ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, táto vláda ľudí v produktívnom veku úplne vyžmýka. A robí to rýchlosťou blesku. Tak ako silou buldozéra búra tehly právneho štátu, ktorý sa tu aj pomocou špeciálnej prokuratúry pokúšame budovať, búra aj plány ľudí vo veku 20, 30 či 40 rokov na dôstojné dôchodky, bývanie alebo lepší štandard zdravotnej starostlivosti.
Ako podpredsedníčka sociálneho výboru si rozhodne nemyslím, že rozpočet, ktorý bude z veľkej časti vychádzať práve zo zmien v zákonoch, o ktorých sa tu teraz bavíme, zachová sociálne štandardy obyvateľstva, tak ako to často omieľa pán premiér v diskusných reláciách. Mnohé jeho opatrenia sú buď diskriminačné, neadresné alebo cez ne prepadávajú ľudia v núdzi. Ako žena v produktívnom veku, matka, vysokoškolsky vzdelaná osoba so zahraničnou skúsenosťou a dlhoročná podnikateľka som zároveň hlboko znepokojená. Pozrela som sa totiž na dosiahnutý národný sociálny štandard očami človeka, na ktorom stojí slovenská ekonomika, pomer je 100 : 1. Zatiaľ čo zarábajúci slobodný muž či žena bez hypotéky alebo s pocovidovou hypotékou pri plnom zdraví sa poskladá na 100 % nových vládnych opatrení, na oplátku nedostane od štátu nič. Dokonca na výplatnej páske títo ľudia uvidia, že cena ich práce vzrástla, ale na účte im pribudne tá istá suma... (Rečníčke sa vypol mikrofón.) Neviem, čo sa stalo, aha, za jednopercentné navýšenie zdravotníckeho odvodu ale nedostanú kvalitnejšie zdravotníctvo, nebudú v čakárni čakať kratšie, ani sa o nich nepostará viac odborníkov či odborníčok a rodiace ženy pravdepodobne budú ďalej vo väčšine pôrodníc zažívať traumy kvôli necitlivému správaniu lekárskeho personálu. Zvyšovanie odvodov je pritom jedna z najhorších možností konsolidácie, akú si vláda mohla zvoliť, najmä keď už sme teraz krajinou s najväčším daňovo-odvodovým zaťažením práce v rámci V4. Naopak, do spoločného I. piliera budú títo ľudia prispievať o 1,5 % viac na úkor ich vlastného II. piliera. Otázne však je, kto prispeje na dôchodok im, keď dovŕšia dôchodkový vek. Čísla totiž hovoria jasne. Starneme, populácia sa scvrkáva, cudzích nechceme a vlastných nechávame odísť. Tak ako je táto vláda vládou minulosti, vrátim sa do minulosti na chvíľu aj ja, lebo je naozaj dôležité pripomenúť si, že toto sa nám tu nedeje po prvýkrát, vážení a vážené.
Predošlé vlády Roberta Fica už obrali ľudí o miliardy eur na ich budúcich dôchodkoch. Pripomeňme si obdobie prvej Ficovej vlády, ktorá v roku 2009 zaviedla garantované fondy, ktoré sú slabo výnosné, následne vláda Fico 2 v roku 2012 znížila percento odvodov do II. piliera z 9 na 4 % a presunula ich do I. piliera. Táto istá vláda pre istotu o dva roky neskôr automaticky presunula ľudí do garantovaných, teda dlhopisových fondov s minimálnymi výnosmi, čím pripravila budúcich dôchodcov a dôchodkyne v priemere o 130 eur mesačne, tak ako to už niekoľkokrát spomínal aj kolega Štefan Kišš.
Presne toto isté sa chystá urobiť aj štvrtá Ficova vláda. Znižuje percento odvodu do II. piliera z 5,5 na 4 % a 1,5 % sa presunie do I. piliera, aby bolo na 13. dôchodky. Celá vláda a premiér často hovoria o solidarite. Údajnou solidaritou však len zakrývajú svoju snahu rozdávať za štátne a draho si kupovať svojich voličov. Nie je totiž nič solidárne na tom okradnúť budúcich dôchodcov na úkor terajších. Dajme si, prosím vás, konkrétne príklady, nech si to vie naozaj predstaviť každý.
25-ročný človek, ktorý zarába v hrubom 1 300 eur mesačne, si bude, po prvé, sporiť menej v čase a vďaka zníženiu príspevkov do II. piliera príde na dôchodku každý mesiac o 80 eur v dnešných cenách. To je viac ako 1 000 eur ročne, ak by si tento istý človek zostal sporiť cez aktuálne platnú predvolebnú, predvolenú investičnú stratégiu, jeho ročné zhodnotenie by bolo na úrovni 8 %. A v roku 2007, kedy by už percento odvodov z II. pilieri bolo na plánovanej úrovni 6 %, pretože tak to bolo plánované, mal by pri odchode do dôchodku nasporených 206-tisíc eur. Po novom pri spomínaných 4 % v II. pilieri to bude len okolo 140-tisíc eur. To je rozdiel 67-tisíc eur. 67-tisíc eur menej dostane tento človek pri odchode do dôchodku.
Štyridsaťročný sporiteľ alebo sporiteľka pri tomto postupe prídu síce o menej, ale aj tak ten rozdiel bude okolo 24-, 25-tisíc eur. To proste to nie sú stovky eur, to sú tisícky eur, o ktoré táto vláda okráda budúcich dôchodcov a dôchodkyne. V súčasnosti na jedného človeka v seniorskom veku pracuje jeden a pol človeka v produktívnom veku, toto číslo sa však bude postupne stále znižovať v dôsledku negatívnej demografickej zmeny. V tejto situácii je preto potrebné II. a III. pilier podporovať, aby si ľudia dokázali šetriť na dôchodok sami a nie ich obmedzovať. Takúto solidaritu si naozaj neprosíme. Poviem to slovami, ktoré pochopí aj vládna garnitúra. To, čo sa vláda chystá urobiť, nie je zlodejina, to je galaktický lup.
Keby to nebolo na plač, tak je vyslovene vtipné, že v návrhu zákona na zlepšenie stavu verejných financií sa nachádza návrh, ktorý dlhodobo poškodí udržateľnosť verejných financií a dôchodkového systému. Oslabenie II. piliera destabilizuje celý dôchodkový systém, oba jeho piliere, priebežný aj druhý súkromný, a pritom dôchodkové výdavky Sociálnej poisťovne už teraz prekračujú príjmy I. piliera. Na zabezpečenie schopnosti vyplácať dôchodky, nemocenské dávky či dávky v nezamestnanosti, lebo to sú všetko dávky, ktoré vypra... vypláca Sociálna poisťovňa, bude Sociálna poisťovňa potrebovať v nasledujúcich troch rokoch rekordne vysokú finančnú pomoc od štátu. Podľa návrhu rozpočtu by v budúcom roku malo na dofinancovanie ísť 1,6 mld. eur, v roku 2025 taktiež o 1,6 mld. eur a v roku 2026 by pomoc štátu mala dosiahnuť 1,65 mld. eur. Čiže každý rok zhruba 1,6 mld. eur, počas nasledujúcich troch rokov tak ide o celkovú sumu takmer 5 mld. eur. Pre porovnanie za posledných desať rokov, nie tri, desať, za posledných desať rokov Sociálna poisťovňa dostala zo štátneho rozpočte 5,3 mld. eur. Čiže teraz sa za tri roky chystá štát dať toľko peňazí, čo dal do Sociálnej poisťovne za posledných desať rokov, aby sme si to skrátili.
Rast nákladov je pritom spôsobený najmä neudržateľnými zásahmi do dôchodkového systému, ktoré niežeby sa išli zastaviť teraz, ale ony sa inú ďalej prehlbovať. O nepriaznivom demografickom vývoji som už hovorila, ten spôsobí, že populačne slabšie generácie budú musieť zo svojich odvodov zaplatiť dôchodky pre populačne silné ročníky, matematika je v tomto jednoduchá a ja sa pýtam, odkiaľ na to chcete, prosím vás, zobrať. Či znovu percento po percente budete zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je už dnes najvyššie vo V4 a desiate najvyššie spomedzi krajín OECD. Ja politicky rozumiem, že sa koalícia snaží urobiť čo najviac pre vlastný elektorát, tieto kroky sú však ďaleko za hranou. Ponechanie rodičovského dôchodku súčasne s vyplácaním 13. dôchodkov a za zachovania inflačnej valorizácie dôchodkov stojí ľudí v produktívnom veku viac ako miliardu eur. Bohužiaľ, nie jednorazovo, ale každý rok. Ak vládnej koalícii skutočne záleží na tom, aby sa udržali pri moci, mali by sa starať aj o tých, ktorí im tento dosiahnutý sociálny štandard financujú.
Toto však nie je jediný návrh, kedy sa vláda rozhodla nesolidárne pomôcť len jednej skupine ľudí. Rovnako podľa mňa nie je nič solidárne na tom nákladne pomôcť ľuďom s hypotékou, aj tým, ktorí to nepotrebujú a len štátnu pomoc zneužívajú alebo ju zneužijú, ale zároveň zrušiť daňové oslobodenie pre podielové fondy či okresať zvýhodnenie stavebného sporenia, teda vlastne znevýhodniť ľudí, ktorí si chcú zodpovedne šetriť na svoju budúcnosť.
Začnime teda najprv podielovými fondami. Národná rada v júni, v júni tohto roka schválila výhodnejší režim zdanenia výnosov z podielových fondov. Od nového roka by mal teda fungovať tzv. trojročný časový test, teda v prípade, ak investícia vo fonde trvá aspoň tri roky, tak všetky výnosy by boli oslobodené od daní a odvodov. Tento test nie je ničím novým a už dnes funguje napríklad aj pri investovaní do akcií. Čo však urobila táto vláda? Na hulváta menej ako mesiac pred plánovaným zavedením tohto inštitútu ho navrhuje zrušiť. To sú tie vaše sľuby o predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Vec sa má tak, že toto oslobodenie sa nemalo týkať investorov podnikateľov, ktorí majú investície zaradené v obchodnom majetku, ale len bežných sporiteľov, teda fyzických osôb, a podľa údajov asociácie správcovských spoločností je priemerná investovaná suma klientov okolo 10-tisíc. Ľudia, ktorí investujú do podielových fondov, nie sú žiadni milionári, to sú bežné domácnosti, ktoré si zodpovedne šetria na budúcnosť, vytvárajú si rezervu a ktorých táto vláda ide okradnúť, aby mala peniaze na pomoc napríklad aj hypotekárnym dlžníkom.
Táto vláda berie sporiteľom a sporiteľkám na každom kroku, čo ma dostáva k ďalšiemu bodu lex nekonsolidácia, ako ho ja doma volám, a tým je bývanie. Áno, bývanie na Slovensko nie je dostupné. Podľa správy o finančnej stabilite od Národnej banky Slovenska je naša dostupnosť bývania na najhoršej úrovni za poslednú dekádu. Podľa štúdie spoločnosti Deloitte má Slovensko najmenej dostupné bývanie spomedzi 21 skúmaných európskych krajín. Dostupnosť bývania je vážny problém a vláda by ho mala riešiť. Čo sa však koalícia rozhodla urobiť? Rozhodla sa podporiť ľudí, ktorí sú v natoľko dobrej situácii, že si za lacno požičali na vlastné bývanie a zároveň sú tak nezodpovední, že hoci si v minulosti mohli zafixovať úrokovú sadzbu na dlhšie obdobie a vyhnúť sa riziku navýšenia, neurobili to. Zároveň sa to vláda rozhodla urobiť tým najdrahším spôsobom. Na to, aby budúci rok, len budúci rok, poskytla príspevky v sume cca 64 mil. eur., minie približne 72,5 mil. eur, v čom sú zahrnuté aj náklady na mzdy, prevádzku, úpravy systémov či materiálno-technologické zabezpečenie, aby som to odcitovala, náklady budú teda vyše 11 %. Nehovoriac o tom, že tento návrh má zásadnú medzeru v tom, že nepovoľuje ľuďom zmeniť banku, ak by chceli výhodnejší úrok, v takom prípade totiž o štátnu podporu prídu. Tento návrh teda v skratke nielenže zvýhodňuje lenivých, ešte aj kazí súťaž medzi bankami v prospech tých najväčších bánk.
A ako sa vláda rozhodla pomôcť ľuďom, ktorí na vlastné bývanie nemajú? Minimálne, prípadne im situáciu ešte zhoršila. Problém, v ktorom sa nachádza veľa najmä mladých ľudí, je, že hypotéky dnes štandardne financujú len 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Čiže ak si zoberieme napríklad nehnuteľnosť za 120-tisíc eur, mladá rodina musí nájsť ďalších 24-tisíc na doplatenie hypotéky a ďalšie tisícky eur na zariadenie či rekonštrukciu. Práve tu ako jeden z možných finančných nástrojov prichádza stavebné sporenie, čo je koncept, ktorý máme na Slovensku už cez 30 rokov. Poslanci a poslankyne s cieľom akej-takej podpory sporiteľov na konci bývalého volebného obdobia schválili nový typ stavebného sporenia, tzv. rodinné stavebné sporenie, ktoré má ešte len vstúpiť do platnosti v januári 2024. Ja tu musím ale povedať, a je to nutné povedať, že zákon má veľa chýb. Už ten, ten zákon minulej vlády má veľa chýb a je nutné ho opraviť, v prvom rade napríklad ide o definíciu rodiny, ktorá je príliš úzka a neodzrkadľuje rôznorodosť rodín na Slovensku, vylučuje jednorodičovské rodiny alebo nezosobášené páry. Zákon ale zahŕňa aj niekoľko dobrých myšlienok, ako je napríklad zrátavanie príjmových limitov v rámci rodiny, ktoré už v istej forme funguje aj pri daňovom bonuse. A Ficova vláda sa rozhodla v rámci konsolidácie nie urobiť iné, iné návrhy alebo iné riešenia, ale rozhodla sa ho zrušiť ešte pred tým, ako vôbec vojde do platnosti.
Zákon, ktorý zaviedol rodinné stavebné sporenie, nie je dokonalý, ale znížením sumy na dosiahnutie plnej prémie a zrátavaním príjmových limitov robí aspoň niečo. Zrušiť celý zákon vôbec nezmení stav, v ktorom mladí ľudia v priemere odchádzajú z rodičovského domu po tridsiatke. A to nehovorím len ja. V rámci pripomienkového konania sa za zachovanie rodinného stavebného sporenia vyslovili všetky zamestnávateľské organizácie, mnohé ďalšie subjekty vrátane spotrebiteľskej hromadnej pripomienky so stovkami podpisov.
Podobne ako pri podielových fondoch teda vláda opäť bagrom berie peniaze ľuďom, ktorí myslia na svoju budúcnosť. Je zaujímavé, že nákladná hypotekárna pomoc vedela byť napísaná expresne rýchlo, ale reálne, zodpovedné a nepopulistické smerovanie spotrebiteľov k šetreniu svoje miesto v prioritách vlády nemá.
Vážené kolegyne, kolegovia, konsolidovať potrebujeme, to všetci vieme. Ale to, čo predložila táto vláda, je opak zodpovednej a inteligentnej konsolidácie. Cieľom tohto zákona nie je zlepšenie stavu verejných financií, ale vyťahovanie peňazí od zodpovedných ľudí v produktívnom veku na ďalšie bezbrehé rozdávanie. My v Progresívnom Slovensku takéto nezodpovedné zahrávanie sa s našou budúcnosťou nikdy nepodporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)
