Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Tiež by som sa chcel prikloniť k Márii Kolíkovej, ale takisto aj k rečníčke a síce, že bolo by veľmi dobré, keby parlament schválil jedného spoločného predsedu tejto komisie. Myslím si, že bol by to aj silný signál voči verejnosti, že dobre, tie vzťahy v koalícii sú, aké sú. Samozrejme, sme na dvoch stranách rieky, vôbec nezdieľame tie isté hodnoty, ale to, že dokážeme zabezpečiť a zorganizovať férové, demokratické tajné voľby s korektným sčítaním hlasov, tak to je veľmi dôležité, aby toto ľudia vedeli. No a práve táto komisia má na to dohliadať. Poslanec Jakab pred chvíľou čítal, čo všetko takáto komisia robí a ten predseda túto komisiu zastupuje. Komisia je dôležitá, ale samotná funkcia predsedu je skôr taký primus inter pares, a preto my teda tiež podporíme kandidáta Hubináka, ale bolo by veľmi dobré, keby aj ostatné strany, aj koaličné strany, keby sa, keby sa dokázali zhodnúť na tomto mene.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, počuli sme to práve od pani poslankyne Nash, vy ste si napísali do... alebo možno, že Neš, to si ešte zistím. (Reakcia z pléna.) Nash. Vy ste si napísali do programového vyhlásenia vlády, vláda zvýši participáciu na prijímanie zákonov, to sme sa práve teraz dozvedeli z rozpravy pani, z vystúpenia pani poslankyne. No tak toto zrovna nie je zvýšenie akejkoľvek participácie, keď to tu idete poza bučky z večera do rána takpovediac rýchlo tu niečo pretlačiť.
Ale zároveň, myslím si, že také všeobecné apely na poslancov, pani poslankyňa, nemajú veľký zmysel. Treba ich menovať, treba si ich vybrať, treba hľadať tých, ktorí žili doteraz viac-menej slušným životom a ocitli sa niekde na nejakej kandidátke. Netreba hľadať pána Žigu napríklad, hej? Toho, toho poznáme. Ale je tu dosť veľa poslancov, ktorí si myslím, že by kľudne vedeli byť aj, aj v opozícii. A nehovorím, že 70, ale možnože takých 10 – 15 sa ich nájde. Ja osobne poznám niektorých, niekoľkých. A na toto treba apelovať, treba si ich, ja si teda berem za domácu úlohu, ja sa pozrem na tie mená a rozpošlem to.
A takisto som si všimol, že treba to, lebo vy ste aj mali veľmi odborný prejav, ale na nich treba ísť jednoduchšie a musíme to dať do jednoduchších slov a vybrať si tých, ktorí si o sebe namýšľajú, že žijú slušným životom – či už oprávnene, alebo neoprávnene, ale každopádne vychádzajú z toho, že žijú slušným životom. Týchto ľudí sa treba pýtať priamo na konkrétne a veľmi jednoducho podané veci.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolega Bužo to celkom zaujímavo pomenoval, že, páni poslanci koalície, ako s tým chcete žiť, s takýmto niečím, čo tu idete narobiť. Nemám na mysli vás, pán Žiga, samozrejme, vy už toto máte dávno preskákané a dostatok cynizmu a otrlosti v sebe, ale poznám osobne aj tu predo mnou sediaceho Števa Gašparoviča, slušný človek, pokiaľ viem, poznáme sa koľko, dva roky možno a to je starosta Slovenského Grobu, dúfam, že som to nepoplietol, získal väčšinu hlasov v tom Slovenskom Grobe. Pokiaľ viem, obľúbený starosta a možno vaši voliči nejak prehliadnu, že ste tých vašich kumpánov potrebovali, tutok aby pán Žiga napríklad nemal na krku nejaké, nejaké ďalšie stíhanie a obvinenie. Ale veď tam sú aj úplne nezmyselné veci. Do 35-tisíc eur to má byť, je, je možné, že to bude len priestupok, nejaká krádež napríklad. Tam okradnú vám babku, nejakú voličku vašu, bude to priestupok. Toto považujete za, že to je v poriadku? Že na toto ste vy v parlamente za... tým, že ste starosta, tak vlastne zarábate iba minimálnu mzdu, nato tu sedíte za minimálnu mzdu, aby ste s takýmito hlúposťami súhlasili, pán starosta Gašparovič? O toto vám ide? Toto budete vašim ľuďom vysvetľovať?
Z tohto, čo vám hovorím teraz tu, strihnem video a zacielim to na tú, na tú, na ten Slovenský Grob, nech počujú ľudia, vaši voliči nech počujú, čo vy tu idete schváliť. A my nehovoríme, že v žiadnom prípade sa nesmie zmeniť jediná trestná sadzba. Nie. Hovoríte, stiahnite to, normálne to predložte, nech je k tomu nielen tu v parlamente, ale celospoločenská diskusia a aj keď nedôjde k dohode, ale minimálne vám nebudeme môcť vyčítať, že to tu robíte, ako, ako keď sa nejaký zlodej zakráda v noci v tme rýchlo niekoho prekabátiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Juraj, ďakujem aj za tie konkrétne príklady, ale v jednej veci by som chcel, teda iba k jednej veci by som chcel reagovať.
Hovoril si, že to budú na tých, kraj... na... na Generálnej prokuratúre, že tieto prípady budú riešiť tí istí špeciálni, teda tí istí ľudia, ktorí dnes sú špeciálni prokurátori a potom budú na Generálnej prokuratúre nejakí obyčajní. Len, a tu by som možnože poprosil, aj o vyjadrenie ľudí, ktorí do toho detailne vidia. Ako som zachytil, tak zákon hovorí o tom, že tie všetky prípady prejdú na krajské prokuratúry, ale ľudia zo špeciálnej prokuratúry, tí prejdú na generálnu. A to, že pán generálny prokurátor sa vyjadril, že dostanú tie isté prípady, jeho vyjadrenia asi slabšie ako, ako zákon, ktorý hovorí, že kam majú ísť prípady a kam majú ísť ľudia. A tak toto je tiež moment, ktorý, ktorý, stojí naozaj na zamyslenie sa.
A áno, veľmi dobrý postreh je, Juraj, čo si hovoril, že tak tí istí ľudia, kvôli ktorým údajne treba zrušiť celú prokuratúru, teraz budú robiť vlastne tie isté prípady ďalej a tam to už bude v poriadku. No jasné, že z toho kuká to, že niekto potom príde a povie, toto takto, toto nijak a na toto zabudni.
Ale hlavne, ak je problém Daniel Lipšic, špeciálny prokurátor, opakovane ponúkol svoju funkciu. Ak je problém v nejakom ľudskom zlyhaní, čo ja teda si nemyslím, ale ak by mal byť, tak predsa aj keď doktor zlyhá v nemocnici, tak nerušíme celú nemocnicu, ale vyvodíme zodpovednosť voči tomu, kto zlyhal. To isté nech sa tu kľudne stane, ak také prípady sú. Ale rušiť celú inštitúciu, ktorá za dvadsať rokov vyriešila veľké množstvo prípadov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K samotnému skrátenému konaniu by som chcel povedať, že, predpokladám, že bude namieste diskusia o tom, ktoré sadzby by sa mohli upraviť. Viem, že aj naša koalícia sa o tom už bavila aj s bývalou pani ministerskou, mojou kolegyňou Máriou Kolíkovou som sa o tom bavil, čiže v samotnej veci, že niektoré sadzby by bolo rozumné upraviť v takomto zásadnom alebo všeobecnom tvrdení, sa zrejme zhodneme.
No ale tých úprav sadzieb je desiatky možno. A práve na to je legislatívny proces, aby sa tam nevniesli chyby, aby sme potom nebanovali, a obzvlášť v tomto prípade, preto, lebo, nie som síce právny expert, ale ako som sa dozvedel, stačí, že jeden jediný deň budú platiť zle nastavené alebo prehnane skrátené sadzby a už sa to nebude dať vrátiť späť voči ľuďom, ktorí boli odsúdení, alebo teda sú obvinení.
A toto je ten problém alebo dôvod, prečo naozaj v tomto, špeciálne v tomto prípade je dôvod na poctivú diskusiu. My nehovoríme, že sme zásadne proti skráteniu akejkoľvek sadzby, ale práve na toto je medzirezortné pripomienkové konanie, výbory, prvé čítanie, teda prvé čítanie, výbory, druhé čítanie, veď aj nech aj odborná verejnosť, kľudne aj vrátane pána dekana Burdu a ktokoľvek má pocit, že má sa k tomu vyjadriť, aby mali túto možnosť. Ale vy to tu idete strašne, strašne hnať, a potom, samozrejme, nemôžte sa čudovať, že, že prakticky všetci, čo tu sme v sále, vidíme a sme presvedčení o tom, že idete pomáhať najmä tým stotridsiatim obvineným alebo už aj nejakým odsúdeným.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán predsedajúci, ja by som len chcel poprosiť aj vo všeobecnosti, že keď vstupujete obsahovo do diskusií, že dajte nám možnosť reagovať, vy máte moc kedykoľvek vyžiadať si slovo, ho povedať, lebo je to tak trochu jednostranné, keď vy niečo poviete a, no. Poprosím zrušiť môj procedurálny návrh, keďže mal som možnosť vás teraz na toto upozorniť.
Ďakujem.

Nebojte sa, vy ste nemali veľa možností ma vypínať doteraz.
Chcem sa spýtať, resp. chcem navrhnúť hygienickú prestávku od šiestej hodiny ráno do siedmej hodiny ráno, či by ste teda tú jednu hodinu nezvážili zaradiť, myslím si, že čiste z technických dôvodov by to bolo namieste. Neviem, ak, ak sa napríklad aj vy s tým stotožníte, mohli by sme to teraz všeobecným súhlasom odhlasovať, a síce, že od šiestej do siedmej ráno by, by parlament nerokoval. Ak mi dovolíte ešte 24 sekúnd využiť bez vypnutia, toto všetko nemusí byť, ak stiahnete zrušenie, návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry a predložíte ho riadnym, kultivovaným spôsobom v normálnom MPK a podobne.
Ďakujem pekne, že som mohol dohovoriť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Blíži sa hlasovanie o kompetenčnom zákone. Strana SaS bude hlasovať proti. Máme na to viacero veľmi vážnych dôvodov. Spomeniem iba jeden kvôli krátkosti času. Takzvané právo veta pri vystavovaní licencií na vývoz zbraní sa presúva z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo obrany a problém je ten, že významne sa narúša systém bŕzd a protiváh, ktorý je dnes nastavený, a to z toho dôvodu, že dnes ministerstvo obrany je zároveň obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami, to je správne, to tak má aj byť, ale tým pádom nemalo by ministerstvo obrany rozhodovať samo o sebe, to správne už nie je. Preto je tam ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má právo veta. Ja som to aj vysvetľoval v rozprave, považujem to za vážne narušenie systému bŕzd a protiváh. Preto my budeme hlasovať proti.
Mám ešte trochu času, dovoľte mi, najmä cteným kolegom z opozície povedať, že ak vedenie Národnej rady a koalícia sa znovu uchýlia k tomu, že nechajú, nechajú Národnú radu rokovať celú noc, to je zjavne tá nová parlamentná kultúra, ktorú Peter Pellegrini sľuboval. Ak sa teda také niečo stane, Alojz Hlina tu mal včera jeho food-truck, tak dnes o polnoci tam pribudne kapustnica, ktorú navarím, aby sme to tu vydržali, aby sme ukázali tejto, tomuto parnému valcu s tou jeho kultúrou slávnou, že naše odhodlanie brániť demokraciu je silnejšie ako, ako odhodlanie väčšiny koaličných poslancov, ktorí, a som aj presvedčený, že väčšina z nich nemá žiaden strach pre basou a podobne, že sú, že je aj veľa slušných ľudí medzi nimi, ale hrajú túto špinavú hru, no ale naše odhodlanie je silnejšie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem pekne za, za všetky pripomienky.
Pán Čaučík, jednu vec by som chcel poopraviť, vy ste povedali, že po novom budú posudzovať sami seba, oni už aj dnes sú jedni z piatich posudzovateľov a teda posudzujú čiastočne sami seba, toto sa príliš nezmení, ale po novom oni budú vedieť blokovať všetkých ostatných, resp. vetovať všetkých ostatných, čo doteraz nevedia. A po druhé, oni na medzinárodnej úrovni nenesú žiadnu zodpovednosť za to, že či niečo vetovali alebo nevetovali, lebo vysvetľovať to bude naďalej chodiť ministerstvo zahraničných vecí. No a špeciálne, ja teda sa snažím odlíšiť od systém, od, od osôb, ktoré sú tam obsadené, viem si predstaviť, že keď, povedzme, by koalícia došla s nejakým dobrým systémom, ale na začiatku by tam boli nejaké osoby, ktoré, povedzme, my by sme tam nedali, tak v poriadku, hlavne, že ten systém je. Ale občas treba aj na to prizerať. No a my sme zažili ako Robert Kaliňák osobne zneužil štátnu moc napríklad na únos, únos Vietnamca a ešte tam bola aj výbušnina (povedané so smiechom), niekto, nejaký slovenský turista mal výbušninu niekde na lete, keď letel do Kanady a takéto veci. Čiže jednak ten systém je zlý, lebo obchodník so zbraňami bude mať zrazu právo veta a špeciálne je to ešte horšie, keď si pozreme, že kto je minister obrany.
Mám ešte chvíľku času, tak, Jozef Pročko, tebe by som chcel povedať, že ja s Petrom Pellegrinim nič neriešim, ani len na grémia nechodím, chodí tam šéf nášho poslaneckého klubu, tak určite ja sa teda tu s ním nejak nevybavujem a čo chcem, ak niečo chcem mu povedať, tak mu to aj určite poviem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Dobré ráno prajem, dámy a páni. Úvodom mi dovoľte jedno konštatovanie, a síce že táto debata má zmysel. Je to jednak preto, že tie argumenty, ktoré tu odznievajú, i keď chápem, že veľkú časť koalície nezaujímajú, tak sú kvalitné. Ja som sa už včera v jednej faktickej poznámke vyjadril, že nepamätám si, kedy v tomto parlamente prebiehala debata, ktorá bola takto dlhá a odznelo v nej toľko argumentov, veľakrát nových argumentov. Samozrejme, nie každý poslanec si vie načítať každú jednu predloženú normu, a práve preto je takáto debata dôležitá.
V minulosti, keď debaty trvali dlho, tak v podstate vždy to skončilo pri vyťahovaní hriechov. Vy nám toto a vy nám zase hentoto. A najmä, najmä poslanci SMER-u v tomto vždy excelovali, keď už nevedeli, čo povedať, ale vy tam vtedy pred ôsmimi rokmi ste urobili hentoto. Dnes je to iné, dnes naozaj aj vďaka tomu, že historicky najviac nových poslancov, tí ešte sa snažia čítať tie podklady a, a, a naozaj si pripraviť argumenty, a preto má táto debata veľký zmysel, i keď už veľa koaličných poslancov nezaujíma.
Druhý dôvod, prečo táto debata má zmysel, je, že do prezidentských volieb je 65 pracovných dní. Každým dňom čo táto debata trvá, sa znižujú šance na zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky. Ja som to hovoril už aj pred týždňom na mítingu, že tento pán veľmi okato strčil hlavu do piesku a myslím si, že všetci počujeme to ticho. Nevyjadruje sa že k ničom, k ničomu. Prosím vás pekne, nevšímajte si ma, ja tu nie som. Lebo pokiaľ tu niekto sľuboval, že slušnosť, odbornosť a profesionalitu, tak toto bolo na predvolebných billboardoch strany HLAS a tam vyfotený Peter Pellegrini. Sympaťák. Kto by ho nevolil. A hlavne keď teda sľubuje tú slušnosť a odbornosť a dnes z toho nič. Všetko preč. Veci sa tu lámu cez koleno. Rokuje sa do polnoci, lebo musí sa všetko rýchlo schváliť a všetko v skrátenom legislatívnom konaní, všetky tie nehoráznosti a hrôzy, ktoré táto vláda nachystala. A v domnení, že kým noví poslanci alebo parlament celkovo tu ešte budú vybavovať kartičky na parkovanie a hľadať parlamentné toalety, že rýchlo to tu prejdú, kým sa tie zákony, kým sa teda poslanci spamätajú. No žiadne také. Debata sa tiahne veľmi dlho a ako som hovoril, je veľmi kvalitná.
K samotnému kompetenčnému zákonu sa vyjadrím k dvom veciam. Nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo počul som viacerých opozičných kolegov, ktorí naozaj detailne sa zaoberali rôznymi aspektami tohto kompetenčného zákona. Pani poslankyňa Plaváková napríklad včera veľmi zaujímavo k tomuto vystúpila. Ja sa chcem teda zamerať na dve veci. To sú exportné licencie na produkty obranného priemyslu a produkty dvojakého použitia. No, a potom ešte spomeniem niečo k ministerstvu cestovného ruchu a športu. Takže najprv tie exportné licencie.
Ministerstvo hospodárstva v tých exportných licenciách je tzv. kolektor. Ministerstvo prvoplánovo neposudzuje žiadosť o vývoz alebo dovoz zbraní, na to tu máme päť štátnych inštitúcií, a to ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, najvyšší bezpečnostný úrad a Slovenskú informačnú službu. Čiže vývozca zbraní chce, ja neviem, tunák vyrábame 155-milimetrové projektily, to je momentálne veľmi žiadaný artikel najmä na východe od nás. A chce, máme tu tých výrobcov, chce vyviesť tieto projektily, no tak dá si žiadosť na ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva osloví s tou žiadosťou týchto päť spomínaných organizácií a každá sa vyjadrí. A keď všetkých päť organizácií dá súhlasné stanovisko, tak ministerstvo hospodárstva, ktorý je kolektor v tomto a neposudzuje samotnú žiadosť, vystaví tú exportnú licenciu. To sa v mierových časoch, doslova v mierových časoch deje raz za mesiac. Zasadne komisia a, a prejde sa to, schváli-neschváli.
Ja som zaviedol, jak začala vojna Ukrajine, denný režim, to znamená, každý deň sa posudzovali tieto žiadosti a celkovo vybavenie žiadosti sa skrátilo z nejakých dvoch, dva a pol mesiaca na, na niekoľko relatívne málo dní. Ale nie je všetkých týchto päť organizácií rovnako postavených. Keď, keď ministerstvo zahraničných vecí vysloví námietky a nedá súhlas, tak je to niečo ako právo veta. Pri vývoze zbraní, pri dovoze zbraní má takéto právo veta Slovenská informačná služby. A tie ostatné tri organizácie, to znamená obrana, vnútro a NBÚ sa síce tiež vyjadrujú, ale aj keď dajú nesúhlasné stanovisko, neznamená to právo veta a ministerstvo hospodárstva v tom prípade už začína posudzovať tú žiadosť, keď nie sú všetky stanoviská rovnaké a povie áno/nie. Ministerstvo hospodárstva v tomto pôsobí už tak trochu v predstihu ako odvolací orgán.
Stáva sa totiž, že napíšu tam v podstate nepodstatné taľafatky nejaké, no tak to ministerstvo hospodárstva odignoruje. Alebo keď napíšu relevantné, tak sa k tomu prikloní. Ale nie v prípade zahraničných vecí. Tam keď MZV povie, že nie, tak je to nie a bodka. A, samozrejme, samotné ministerstvo hospodárstva podlieha kontrole rôznych medzinárodných organizácií. Oni si tam, tento, toto oddelenie podlieha priamo ministrovi. Tiež si tam nemôže robiť, čo chce, a sú pod kontrolou rôznych medzinárodných organizácií na kontrolu s obchodovaním zbraní. V organizačnom poriadku ministerstva tam je niekoľko desiatok noriem, ktoré pod toto spadajú.
No, a keď ja som bol minister, tak stalo sa, stalo sa to opakovane, že ministerstvo zahraničných vecí veľmi rýchlo, veľmi rýchlo zamietlo nejakú žiadosť. Zamietlo žiadosť napríklad v prípade, kedy českí kolegovia v takom istom prípade, českí kolegovia vystavili exportnú licenciu, u nás nie, i keď my sme chceli. Lebo ja som v prvom rade videl to, že, že tvorí to zamestnanosť a zvyšuje to HDP. Ja som za to, aby sme vystavovali exportné licencie. A pamätám si napríklad 5-tisíc projektilov do Saudskej Arábie a takéto veci. A z Čiech to vyviesť nebolo problém, ale zo Slovenska áno. Tiež som opakovane toto riešil s vtedajším ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom a tak ďalej. Čiže áno, ja si viem predstaviť, že ministerstvo zahraničných vecí by zvoľnilo, by znížilo tú prísnosť na vystavovanie vývozných licencií. To je v poriadku. Lenže to, čo sa teraz navrhuje v kompetenčnom zákone, v poriadku nie je, a síce navrhuje sa, že právo veta pri vývoze už nebude mať ministerstvo zahraničných vecí, ale bude mať ministerstvo obrany. Problém je, že jednak, keď... sú tam dva problémy. Prvý problém je, že keď nastane nejaký prúser, napríklad že so slovenskými samopalmi sa spácha atentát alebo niekde tie už spomenuté slovenské projektily, niekde zabijú nevinných ľudí a tak ďalej, to sa vždy rieši potom. A toto musí žehliť a vysvetľovať minister zahraničných vecí, nie minister obrany. A nebude zvyšok sveta meniť svoje štruktúry, keď raz toto riešia ministri zahraničných vecí, tak nebude to zrazu inak. Čiže toto je prvý dôvod, prečo by to právo veta malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, majú s tým skúsenosti, majú s tým dlhodobé skúsenosti, tam sú ľudia, ktorí tam pracujú dvadsať rokov. To, že a sú tam ľudia, ktorí zažili ôsmich ministrov a robia si tú robotu. Ja sám som bol, neviem, či viete ministrom zahraničných vecí a to dva týždne v marci 2020 a zažil som si to, a preto by bolo veľmi správne to tam nechať.
Druhý dôvod, ten je omnoho závažnejší, je ten, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami. Ministerstvo obrany má licenciu na obchodovanie zbraní. Tých licencií je vydaných na Slovensku niekoľko desiatok. Takže keď chcete obchodovať na Slovensku so zbraňami, musíte najprv získať takú všeobecnú licenciu na obchodovanie a tú keď máte, tak potom na každý jeden vývozný obchod, exportný, exportnú udalosť potrebujete ešte samostatné povolenie. Takto to funguje prakticky všade v Európe. No a, samozrejme, keď teraz to právo veta prejde z MZV na ministerstvo obrany, tak budú oni, ministerstvo obrany, bude kontrolovať samé seba. Čiže oni si budú chcieť vystaviť žiadosť a už to nebude posudzovať nejaký iný orgán, už si to budú posudzovať oni sami. Oni sami si povedia, tak toto si tu vetovať nebudeme, ale napríklad nejakú inú vec, možno nejaká súkromná konkurenčná firma, tak tú vetovať budeme. A nemusia ani veľa odôvodňovať, ale vedia veľa a práve preto vedia veľa ovplyvniť. Toto je ten problém. Problém nie je, že čo som tu zachytil, neviem ani, že koľko je na tom pravdy, či minister Kaliňák mal v minulosti alebo má nejakú formu so zbraňami a tak ďalej. Nie, problém je, že samotné ministerstvo obrany je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami, musí ju mať, lebo aj ministerstvo obrany realizuje množstvo vývozných, ale najmä dovozných obcho... transakcií, čiže musí ju mať. Ale nemalo by to byť tak, že sa bude samo kontrolovať. Preto je správne, že to je na MZV a prispieva to posilňovať tzv. systém bŕzd a protiváh. A toto sa tu významne narúša. A ja teraz nehovorím, že raz keď je vytvorený systém bŕzd a protiváh, povedzme v tejto oblasti, že to je na veky vytesané do kameňa. V poriadku, nech nie je, ale, ale nech sa to, nemôže sa to zrušiť v skrátenom legislatívnom konaní, kedy naozaj nie je dostatočný priestor na posúdenie, resp. teraz vďaka veľmi intenzívnej účasti opozičných poslancov sme si ten priestor ako-tak vytvorili. Ale v normálnom prípade to je bum-bum-bum a doobeda to schváli vláda, poobede sa schváli skrátené legislatívne konanie a na druhý deň sa schváli samotný zákon. Vybavené. Dovidenia. Toto bol nakoniec jeden z dôvodov nášho odchodu z vlády, lebo sa diali takéto veci a bol to Robert Fico, ktorý toto a celkom oprávnene kritizoval ako chaos a teraz on robí, on to robí vlastne od úplného začiatku a v maximálnom rozsahu a ukazuje sa, že všetky tie reči boli len o tom, ako ukľudní situáciu, boli len prázdne sľuby, lebo toto je to, čo teraz, už teraz to vnáša chaos, ale keď sa potom, už keď to bude všetko schválené, lebo si to koalícia prevalcuje, tak a začne to fungovať v praxi, potom sa ukáže, jáááj, na toto súdruhovia nemysleli, toto tu, toto tu nedomysleli a potom vznikne chaos v štátnej správe. Preto si myslím a som presvedčený o tom, že treba nechať ten systém s tými licenciami tak, ako je a ak ministerstvo zahraničných vecí posudzuje žiadosti alebo niektoré žiadosti príliš prísne, nech sa páči, je tam pán minister, pán Blanár, jemu nepadne koruna z hlavy, keď si pôjde na to oddelenie sadnúť. Ja som to urobil niekoľkokrát a nech si nechá vysvetliť problematiku. No, lenže nie, to sa tu ide hneď celé meniť.
K druhej veci, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, to je to nové ministerstvo mágie, ktoré teda si tu Andrej Danko zmyslel, že aj on chce mať ministerstvo a šak ja si myslím, že každému predsedovi jeho vlastné ministerstvo by sme mohli napísať aj do ústavy. Problém je taký, že sú to dve oblasti, ktoré nejak nesúvisia. Šport, oblasť športu je vlastne o spravodlivom rozdelení verejných peňazí. Máme rôzne disciplíny, niektoré významné. To je teda, najvýznamnejšie sú hokej a futbal, niektoré menej významné, niektoré menej významné, niektoré úplne zanedbateľné, ako rozdeliť peniaze. Tak vymyslel sa pred časom taký vzorec, vzorec sa nepáčil, zdá sa mi hokejistom, tí potom boli vyčlenení. Ja si myslím, že by mali byť začlenení, ale každopádne ten vzorec určuje, že kto dostane koľko peňazí a čo s tým robia a to sa nejak kontroluje. Čiže, oblasť športu je o prerozdeľovaní verejných financií na nejaký verejný statok. Verejný statok je taký, ktorý by pravdepodobne nevznikol, kde spoločnosť má veľký záujem na tom, aby existoval takýto statok. S týmto súhlasím, aj keď som liberál a hovorím menej štátu, tak áno. Som presvedčený, že je správne, že štát podporuje masový šport detí.
No a cestovný ruch. Cestovný ruch je podpora podnikania. Vôbec je na mieste otázka, prečo práve táto oblasť podnikania má byť nejak významne podporovaná, prečo nejdeme podporovať pekárov napríklad. Ja si myslím, že aj chlieb je dôležité mať alebo prečo nejdeme podporovať predajcov kopíriek. To by som ja napríklad uvítal, som v minulosti mal takú formu. Nie. My sme si povedali, že práve ten cestovný ruch ideme podporovať. Tam si myslíme, je to dokonca trochu škoda, lebo keď idem do Tatier, v minulosti boli u nás tie Tatry trochu také zaspaté a, a to malo svoje čaro, keď som išiel vtedy do Zakopaného, kde to vyzeralo ako, ako na kolotočisku. Tak som bol celkom rád, že, že nemáme ten cestovný ruch až tak veľmi rozvinutý.
No, každopádne tomu rozumiem, že to je politika každej vlády, že si povedia, my ideme podporovať cestovný ruch, lebo, lebo to je našou prioritou a to považujeme za dôležité. V poriadku. Ale vytvárať kvôli tomu samostatné ministerstvo s potenciálne veľmi pochybnými personami, ktoré toto ministerstvo budú viesť, s veľkým množstvom peňazí, ktoré tam pôjde. A, samozrejme, aj sú tu samotné prevádzkové náklady. Robert Fico rozprával o tom, ako je štátny rozpočet deravý, v katastrofálnom stave, ale okrem RTVS nezrušil jediný výdavok bývalej vlády. A to my sme odišli z vlády preto, lebo, lebo kvôli štátnemu rozpočtu. Robert Fico nezrušil jediný výdavok zo štátneho rozpočtu, ale pridáva ďalšie. Napríklad nové ministerstvo. Keď si pozriete svetový rebríček ministerstiev všetkých krajín, tak zistíte, že tie najzaostalejšie africké krajiny majú že 40 ministerstiev. Také existuje. Že 35 ministerstiev v Afrike nájdete úplne v pohode. Naopak, Švajčiarsko má 7 ministerstiev. Ja si myslím, že toto by mohlo a pre Andreja Danka asi tažko, ale pre tých zopár súdnych ľudí, ktorí sa aj v koalícii nachádzajú, by toto mohlo byt také momentum, taký, taký hint, že možno by aj bolo dobré znižovať počet ministerstiev a nie takto že zvyšovať, že úplne z nuly vytvoriť nové ministerstvo jednoducho je vec, ktorá je zlá. Naopak, my by sme mali tie ministerstvá zlúčiť. Napríklad cestovný ruch presunúť na hospodárstvo, tam kde voľakedy bol. Školstvo, kultúru a šport pekne zlúčiť do jedného ministerstva, takto to napríklad majú v Nemecku. No tak keď 80-miliónové Nemecko môže mať federálne, teda tú bundes kultur ministerium, kde sa rieši aj školstvo, aj kultúra, tak si myslím, že aj na Slovensku by sa to zvládlo. Áno, mali by sme menej o jedného pána ministra, s pánmi štátnymi tajomníkmi a s limuzínami a tak ďalej, ale myslím si, že štátna správa by bola efektívnejšia.
Možno si dokonca kolegovia v koalícií zoberú za príklad, teda viem, že nezoberú, lebo robia presný opak, ale v Argentíne si zvolili teraz nového prezidenta a ten počas, je to asi dva-tri týždne dozadu, no tak počas prvých troch týždňov vo svojej funkcií pán prezident zrušil 5 ministerstiev a on to ale aj vopred oznamoval. Chodil na tie predvolebné akcie s motorovou pílou a hovoril, ja to tu budem sekať. To isté sa stalo na Novom Zélande, lebo v 70-tych rokoch v tej krajine vládli socialisti tak dlho, až ju úplne zhuntovali do gruntu a už krajina bola tesne pred krachom a potom tam nastúpil osvietenejší premiér aj s veľmi chytrým ministrom financií a porušili množstvo, množstvo tej centrálnej verejnej správy. Zrušili napríklad clá a podobne a tá krajina ožila.
Vidím, že sa mi končí čas, takže o príklade Nový Zéland porozprávam nabudúce. Veľmi dúfam, že bude mať koalícia dosť rozumu netlačiť silou mocou tú zmenu, ten prevod práva veta z MZV na ministerstvo obrany, ktoré je samotným obchodníkom zbraní. Že si dajú povedať. Majú predsa všetky ministerstvá pod kontrolou, tak kolega Blanár, nech si dá tú námahu a nech vystavuje tie licencie menej rigídne, tie súhlasy. Ale nech nebabrú do tohto, lebo napáchajú škody, o ktorých dnes ešte ani netušia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)