Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som skôr doplnil to, čo predložil a povedal pred chvíľou predkladateľ, a možno o také praktické skúsenosti aj vzhľadom na to, že som teda niekedy pôsobil pri niektorých tých zákonoch, ktoré sme aplikovali z postu policajného prezidenta.
Dotknem sa postupne jednotlivých článkov, takže začnem čl. I, a to je zákon o zhromažďovacom práve a k obsahu niektorých navrhovaných zmien, aby sme už teda diskutovali aj trochu viac o dôvodoch, pre ktoré, pre ktoré tieto zmeny robíme.
Chcem ešte raz zdôrazniť to, čo zaznelo, že my skutočne nechceme nejakým spôsobom toto právo obmedziť. To, že hovoríme o tom, aby sme mali pod kontrolou napríklad dva protichodné verejné zhromaždenia, dve teda protichodné verejné zhromaždenia, aby sme v prípade narušenia iných ústavných práv iných občanov vedeli toto riešiť, tak to hovoríme s jediným cieľom, my chceme prispieť k bezpečnosti tých verejných zhromaždení. Ani len náhodou nemáme v úvahe nejakým spôsobom obmedzovať zhromažďovacie právo.
Ja vám poviem praktický príklad, ktorý sa stal počas toho, keď sme riešili bezpečnostné opatrenia na území mesta Bratislavy, preto aby sme si trošku ale ozrejmili, ako ten zákon funguje, tí, ktorí zvolávajú verejné zhromaždenie, sa obracajú s oznámením o zvolávaní takéhoto verejného zhromaždenia na, na samosprávu, ktorá potom komunikuje s políciou a vyhodnocuje individuálne okolnosti okolo každého verejného zhromaždenia. Môže ísť o zhromaždenie, ktoré bude v rozsahu dvadsiatich ľudí, ale môže ísť o zhromaždenie, kde sa predpokladá účasť päťtisíc ľudí a, samozrejme, s tým sú už spojené nejaké riziká a potreby nejakých reakcií všetkých zložiek do toho zainteresovaných.
Stále platí a zostáva, že bude rozhodovať o tom, či sa vykoná verejné zhromaždenie, naďalej samospráva. My jej len dávame možnosť a rozširujeme okruh dôvodov, pri ktorých by mohla verejné zhromaždenie zakázať. Totižto zakázanie verejného zhromaždenia je aj v dnešnom zákone, aby si niekto nevykladal mylne, že my tie dôvody len teraz implementujeme a že doteraz sa žiadne verejné zhromaždenie zakazovať nemohlo. My len v tejto časti ideme precizovať ďalšie dôvody, ktoré by k tomu zákazu samosprávu mohli viesť, a teda dávame tam akúsi, akési upresnenie pre to, aby samospráva správne vyhodnotila dôvodnosť toho, či je potrebné, alebo nie je potrebné verejné zhromaždenie zakázať alebo koordinovať so zvolávateľom miesto zvolania verejného zhromaždenia, ale aj ďalšie opatrenia, ktoré súvisia s bezpečným a pokojným priebehom verejného zhromaždenia.
Stávalo sa totižto a hovorím opäť o, konkrétne o zhromaždeniach na území mesta Bratislava, kedy bolo povolené verejné zhromaždenie spojené nielen so zhromaždením na konkrétnom mieste, ale aj s pochodom z vlakovej stanice na konkrétne námestie v Bratislave, a toto zhromaždenie organizovala Ľudová strana Naše Slovensko. Trasa tohto pochodu sa krížila s iným protichodne názorovým zhromaždením do takej miery, že prechádzali okolo seba vo vzdialenosti asi 30 až 50 metrov. Ak mala polícia zabezpečiť bezpečnosť teraz účastníkov jedného aj druhého zhromaždenia, bolo nevyhnutné vypracovať také plány bezpečnostných opatrení a naďalej nám tam ale hrozilo a vyvstalo riziko, že nemusí polícia úplne vedieť zvládnuť v prípade, že sa, že sa dostanú do stretu tieto dve zhromaždenia.
Takže aby sme vylúčili takýmto situáciám alebo aby sme ich vylúčili, alebo sme umožnili samospráve konzultovať so zvolávateľmi týchto zhromaždení, ako toto vyriešiť, tak tá úprava má jediný cieľ, a to je ten, aby sa takéto situácie alebo nekonali. Napriek tomu sme boli v diskusii už s niektorými, ktorí, ktorí to kritizujú a ktorí povedali, že predsa ja by som chcel ísť ku verejnému zhromaždeniu, s ktorým nesúhlasím, s nejakým tričkom, kde budem mať provokačný nejaký nadpis, ktorý bude vyjadrovať, že to zhromaždenie teda odsudzujem a že nesúhlasím s jeho, s jeho ideami, myšlienkami.
No v dnešnej vyeskalovanej dobe je, je z môjho pohľadu toto nanajvýš rizikové správanie a musíme sa tu rozprávať o tom, či to, takéto správanie vôbec zo zákona pripustíme, aby sa ohrozilo, a ja tým nechcem nikomu nejako brániť v prejavení názoru, aby sme sa správne pochopili. Ja chcem tým povedať, aby sme vyeliminovali stret takýchto názorových skupín, ktoré dnes nebudú po sebe len kričať, a nakoniec pokojne stáť v nejakom tričku by nemalo vadiť žiadnemu verejnému zhromaždeniu s tým, že bude na tom tričku vyjadrený iný názor. Napriek tomu to môže vyvolať nejakú reakciu z toho, z toho verejného zhromaždenia, proti ktorému to tričko je, takže aj také situácie tu môžu nastať.
Pamätám si, nedávno, ešte sme boli v podstate v opozícii, konali sa pochody za mier vo vzťahu k vojne na Ukrajine, bolo to aj pred Prezidentským palácom a na päťdesiatmetrovej vzdialenosti od veľkého zhromaždenia, kde rádovo hovoríme o tisíckach, boli aj protestujúci opačného názoru a polícia ich oddeľovala od toho davu jedným radom policajtov, čím môžme povedať a kritizovať, že to nevyhodnotila správne a tie opatrenia neboli dobré zo strany polície, ale na druhej strane nemôžeme mať predstavu, že polícia vyrieši všetko, že my sme tu len zato alebo nato, aby sme si zvolali v akejkoľvek podobe rizikové verejné zhromaždenie a nechali to úplne len na tej polícii, veď platíme dane, tak sa starajte. Takto to asi nefunguje, to sa zhodneme určite všetci.
Tak chcel by som ešte raz zopakovať, že... (Krátka pauza. K rečníckemu pultu pristúpil poslanec Šuca, a podal rečníkovi písomnosť.) Dobre. To už je. Jáj, dobre, dobre, dobre.
Čiže, čiže vrátim sa k tomu, čo som chcel povedať, že v žiadnom prípade nejdeme nijako zasahovať do práva na, na, zhromažďovať sa a vyjadrovať svoj názor. Ak tá interpretácia zaznela tak, že áno, tak nie je správna. Súhlasím takisto s tým, čo povedal pán podpredseda vlády, že je možné stále diskutovať ešte o istých zmenách a nejakej detailnejšej úprave toho, čo sa navrhuje. Sám môžem povedať, že bude istý pozmeňujúci návrh aj vo vzťahu k tomu, čo sme predložili, takže nejaké úpravy prídu. Ak sa máme nejak riadiť aj vaším názorom, tak ho treba povedať, ale chcel by som, aby to bolo skutočne v duchu nieže tu chceme zaviesť opäť nejaké režimy z minulosti, ktoré zakazovali názor a ktoré zakazovali sa zhromažďovať a vyjadrovať svoj postoj ku hodnotovým otázkam, takže toľko k tomu článku I, kde riešime teda isté zmeny v zákone o zhromažďovacom práve.
Budeme určite ešte riešiť aj to, čo tam je v súvislosti s povinnosťou alebo s možnosťou udeliť pokutu samospráve obci zato, že keď jej Policajný zbor alebo iné zložky v štáte bezpečnostné odstúpia informácie o rizikách, ktoré môžu viesť ku problému a k ohrozeniu bezpečnosti účastníkov verejného zhromaždenia, a obec na to nereaguje a mali by nastať takéto hrozby napriek upozorneniu, že tam chceme tiež ešte zvažovať istú úpravu, či už sa bavíme o tej výške pokuty, alebo sa bavíme vôbec o tom, či to ustanovenie tam nechať. Nikto nemá záujem strašiť obce a hovoriť im, že teda budú sankcionovaní, ak nebudú rešpektovať tie riziká, ale na druhej strane tie obce sa správali niekedy práve opačne.
Ja už som to hovoril a zopakujem to, bol som na osobnom rokovaní na niektorých samosprávnych orgánoch mesta Bratislavy a napriek tomu, že sme hovorili o veľkých a vážnych rizikách, tak tvrdohlavo si išli za svojím a mal som pocit, že to bolo len preto, aby došlo k takej situácii, aby došlo ku konfliktu a aby sme mohli byť z ich strany kritickí, že polícia zas niečo nezvládla. Tak ja hovorím, že zodpovednosť sa musí, musí rozložiť aj na tú samosprávu. Nemôže sa tváriť samospráva, že sa jej to vôbec netýka a len mechanicky vykonávať povinnosti zo zákona o zhromažďovacom práve. Ale hovorím, ešte budeme diskutovať aj na tému toho, či tá sankcia vo vzťahu k obci bude alebo či bude, v akej výške. No.
Ďalej by som sa dotkol krátko čl. II. To je zákon o priestupkoch. V zásade sa tam precizuje niektoré, niektoré okolnosti, ako, kde a za akých okolností možno spáchať priestupok. To, že sa definuje to prostredie elektronickej komunikačnej služby, je len, je len vylepšenie toho zákona pre posudzovanie potom samotného priestupku. Ja si myslím, že nás čaká, a teraz to hovorím všetkým, v tom druhom kole debata o tom, čo ten priestupok vlastne v občianskom spolunažívaní alebo prípadne nejaký novozavedený priestupok bude vo vzťahu k obsahu, o ktorom tu hovoríme, a to mám na mysli k obsahu tých vyjadrení, ktoré sú u nás v online priestore od tých najvulgárnejších až po, až po možno, teraz ozaj použijem to, to satirické vyjadrovanie, aby sa nestalo, že sa začne tu postihovať aj niečo, čo, čo dnes musíme pripustiť aj v našej komunikácii opozičnej, kedy nemôžeme teda nepoužívať aj niekedy expresívny jazyk a zvýrazňovať tým možno niektoré iné pohľady na to, o čom tu diskutujeme,
takže to bude oveľa ťažšia diskusia, aby sme to lepšie nastavili.
Dnes si myslím, že táto zmena len umožňuje priestupkovým orgánom, ktoré riešia práve priestupok v občianskom spolunažívaní, lepšie posudzovať už to, čo dnes je v tom priestore, s použitím zatiaľ všetkých tých aplikačných praxí, ktoré majú na, na to posudzovanie tohto priestupku. Asi mi dáte za pravdu, že tento priestupok sa vo väčšine konal v minulosti v takých situáciách, ako je napríklad susedské konflikty a hádky, kde dochádza k rôznym správaniam sa pre nezhody susedov, nechcem používať krčmové bitky alebo uličné hádky pre, pre, ja neviem, iné, iné motívy, ktoré viedli k dvom konfliktom, ale vždy pri týchto konfliktoch bol známy páchateľ a väčšinou sa ten konflikt dal posúdiť aj z hľadiska jeho hrubosti alebo tej vulgárnosti, kdežto v tom online priestore, kde s tým súvisí potom aj úvaha o tom, aby boli tí prevádzkovatelia povinní poskytovať údaje niektoré, ktoré sa týkajú identity tých osôb, je to oveľa ťažšie na, na zisťovanie páchateľov priestupkov v online priestore. Ale hovorím, nič iné sa tým nesleduje, a ak by za tým chcel niekto niečo hľadať viac, zmena, alebo teda úprava pokuty súvisí s tým, čo povedal opäť podpredseda vlády, pri dopravných priestupkoch sa jednoznačne osvedčilo, keď tá pokuta bola prísna. Najviac zabolí takýchto ľudí strata v peňaženke a jednoducho bol v tom taký najlepší vynucovací poriadok pre dodržiavanie dopravných predpisov. Domnievame sa, že keby sme možno touto cestou išli, že by to malo aj efekt na tých priestupcov, ktorí raz budú označení ako priestupcovia v spáchaní, ktorí spáchali priestupok v online priestore, a to na ten charakter toho, že narušili ten charakter toho občianskeho spolunažívania.
Čo sa týka čl. III, Slovenská informačná služba, veľmi rýchlo. Bolo to podľa mňa veľmi pomerne a dobre vysvetlené. Tie úvahy, že by to malo viesť ku sledovaniu politikov, prosím vás, tak áno, toto sa tu dialo na chate, ktorú už spomenul, pán poslanec Pročko, jednoducho vtedy sa nezákonne sledovali politici. Celé, celé to konanie bolo už viacerými rozhodnutiami označené za nezákonné konanie a dnes sa toto konanie rieši aj na európskych inštitúciách a ja verím, že príde veľmi podobné rozhodnutie, aké sme dnes prezentovali vo vzťahu k sudcovi Klimentovi, teda sudcovi Najvyššieho súdu, kedy konštatoval Európsky súd pre ľudské práva opäť svojvôľu v rozhodovacích procesoch tohto sudcu, a verím, že nám dá za pravdu aj pri odpočúvaní politikov, v nezákonnom odpočúvaní zo strany Policajného zboru.
Slovenská informačná služba lepšou, lepším precizovaním svojich úloh, ktoré sú upravené v § 2 zákona o Slovenskej informačnej službe, bude môcť aj lepšie argumentovať pri niektorých svojich prostriedkoch, formách, ktoré používa vo svojej činnosti, a nemá to inú úlohu, táto úprava, len dať opäť zákonný rámec k zbieraniu informácií v odôvodnených prípadoch, keď prídu a zistia informácie, ktoré ohrozujú ústavných činiteľov alebo aj iné osoby, a je potrebné vykonať spravodajské činnosti na úrovni takéhoto rizika a ohrozenia.
Čl. 4, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, vo vzťahu tej prvej časti, kde sa rieši ubytovanie najvyšších troch ústavných činiteľov po novom, alebo sa bude uvažovať teda tak, ako to už bolo prezentované ministrom vnútra, do ktorého kompetencie to zrejme spadne, rieši len to, aby sa zvýšila ich bezpečnosť, a to v reakcii na to, čo sme tu mali. Sú tam ešte úpravy k podpredsedom, ak by podpredsedovia parlamentu napríklad taktiež čelili nejakým rizikám bezpečnostným a hrozbám, bohužiaľ, ja si myslím, že tie hrozby budú postupne narastať, že tá verejnosť alebo to, čo žijeme v súčasnej dobe, sa nebude ukľudňovať, ale bude sa to naďalej eskalovať, ten vývoj to ukazuje, dneska sme blízko vojne, a preto si myslím, že aj vnútri každej spoločnosti, bohužiaľ, eskalujú vzťahy, ktoré už nie sú len o pokojnej diskusie v krčme pri pive, ale sú to emócie, sú to prejavy veľmi nenávistné a tie, ktoré dokážu teda nakoniec viesť človeka až ku streľbe na iného človeka, takže ja sa domnievam, že to ubytovanie tých verejných činiteľov je potrebné riešiť nanovo, dať tomu vyšší dôraz a zlepšiť bezpečnosť, hovorím, tú stabilnú, lebo nie o všetkých hrozbách sa vie dozvedieť polícia alebo spravodajské služby a nie všetkým sa dá predísť.
Na niektoré môže ale zapôsobiť to preventívne opatrenie, myslím si, že máme také už z minulosti prípady, kedy páchateľ upustil od, od konania, keď zistil, že, že tá osoba je tak chránená, že nie je šanca sa k nej bližšie dostať, resp. môže byť zachytiteľná, takže to má asi logiku, s tým zrejme budete súhlasiť všetci.
Čo sa týka platových náležitostí, ktoré sa tu rozoberajú, povedal to podpredseda vlády, ja to tu nebudem viacej rozoberať, je to naše politické rozhodnutie, a mohol by som uviesť k tomu aj niekoľko dôvodov ďalších, aby ste len vedeli, keď pán Hlina tu argumentoval ekonomickou náročnosťou, dnes máte legálne zo zákona vo vzťahu k vojakom profesionálom dôchodcom, možno 25 až 30 dôchodcov, ktorým prevyšuje dôchodok už dnes plat poslanca, a poberali by teda väčší dôchodok, ako by mal navrhovaný mať dôchodok prípadne predseda vlády alebo predseda parlamentu po novom, alebo ako má prezident Slovenskej republiky, takže hovoriť o nejakej ekonomickej náročnosti vo vzťahu asi nie je celkom seriózne. A ja som to povedal pre médiá a zopakujem to, nemám problém zahlasovať len za túto okolnosť aj v samostatnom zákone, ale domnievam sa, že je potrebné toto riešiť.
Ešte jeden príklad vám k tomu poviem, mali sme tu prezidenta, pomenujem ho, pána Kisku, ktorý dnes poberá isté náležitosti napriek tomu, že je odsúdený prvostupňovým súdom za daňový trestný čin, a máme tu predsedu vlády, ktorý bol už alebo štvrtýkrát predsedom vlády dve úplné obdobia, a na ktorého bol spáchaný atentát, a my tu špekulujeme o tom, či, či teda to bude, alebo nebude schválené.
A zrýchlim, zákon o Policajnom zbore, tam sa len precizujú veci, ktoré súvisia s úlohami, ktoré plní Policajný zbor aj vo vzťahu k ochrane určených osôb. To, to ustanovenie, ktoré rieši tú, to oprávnenie smerom k tým komunikačným službách, ešte, ešte, hovorím, zvažujeme smerom k tomu, aby sme to upravili, a vo vzťahu ku, ku spomínaným, ministrovi financií, resp. guvernérovi Národnej banky to ustanovenie už máme aj teraz v zákone o Policajnom zbore. Dochádza tam len ozaj k detailnejším zmenám, takže, však budeme ešte asi na to diskutovať. Nie je to nič nové, aby ste nemali zase predstavu, že sa tam vsúva nejaký nový, nové ustanovenie, ktoré dnes policajný zákon alebo zákon o Policajnom zbore nepoznal.
No, ochrana utajovaných skutočností, opäť precizovanie priestupku vo vzťahu k tomu, čo bolo doteraz priestupkom na úseku utajovaných skutočností a čo treba vyňať ako všeobecný priestupok, tam, tam si tiež nemyslím, že budú asi sporné body, ktoré, ktoré riešime.
K Trestnému zákonu sa nebudem vyjadrovať, lebo ja sa domnievam, že, že to zo zákona pôjde von z tohto návrhu, a k elektronickým komunikáciám sa ešte diskutuje, takže to by som tak uzavrel.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, zaradil ho na rokovanie 15. schôdze. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
