Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ja sa tiež chcem poďakovať za toto vystúpenie a som veľmi rada, že viacerí moji kolegovia z Progresívneho Slovenska viacej do verejnej debaty prinášajú ten aspekt eko.. tých ekologických aspektov alebo aj keď tuto hovoríme o rozpočtových otázkach a prevládajú tie ekonomické argumenty, tak ako keby niekedy zabúdame na to, že ono to spolu súvisí, že to nie je len o nejakej ochrane prírody ako niečo, čo je okolo nás alebo o nejakých dopadoch na životné prostredie, ako keby sa nás to netýkalo, ale ono sa nás to všetkých veľmi vážne dotýka a bude čím ďalej tým viac. A som rada, že teda tu odznelo detailne v rozprave od kolega Sabu, že naozaj tuto plytváme financiami, aby sme plytvali energiami a nakoniec oboje nám bude v tejto krajine chýbať. No, žiaľ, je to takto.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Mňa teda veľmi teší, že práve vlastne podpora pre deti sa ukazuje byť jedna z mála tém, na ktorých vieme dosiahnuť istý aj nadstranícky konsenzus a teda, ako už povedala moja predrečníčka, je to jeden z mála vládnych návrhov, ktorý aj, aj v našom klube podporíme.
Odznelo od ministra školstva uistenie, že sa teda nájdu v štátnom rozpočte aj tie sľúbené peniaze na podporenie tých poradní, z čoho teda máme radosť, ale zároveň si dovolím apelovať na to, že stále sme tu v situácii, kedy podporné profesie nie v poradniach, ale priamo na školách máme financované predovšetkým z eurofondov, veľká časť tých pozícií bude už o deväť mesiacov im končiť zmluvy a potrebujeme a išla vlastne aj požiadavka na budúcoročný rozpočet ešte cez tú, cez tú novelu, ktorá bola schválená v máji, novela školského zákona. Tam išla požiadavka na to, aby už na rok ´24 boli vyčlenené financie práve aj na tie podporné profesie priamo na školách. Čiže tam sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, ktorí s tými deťmi pracujú priamo na hodinách, priamo vedia učiteľom pomôcť, vedia im dávať intervencie presne podľa toho, čo na danom vyučovaní potrebujú. Čiže dovolím si v tomto bode teda apelovať na predstaviteľa vlády, že aj toto je suma, ktorú teda budeme podrobne sledovať a dúfame, že sa objaví v tom rozpočte na budúci rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ja len veľmi stručne. Ďakujem za všetky reakcie, myslím si, že pri tých škôlkach tá najťažšia časť diskusie nebude o tom, že či prenesená alebo originálna kompetencia, ale ako nastaviť to financovanie a teda verím, že k tomuto vláda pristúpi, pristúpi konštruktívne, hlavne teda so záujmom na tie deti a na tie rodiny, ktoré do tých škôlok majú chodiť.
A inak len zopakujem, že budeme teda opozícia, ktorá je predovšetkým konštruktívna, máme záujem o dialóg, ale budeme teda veľmi dôsledne sledovať, že čo vláda bude a nebude robiť. Ďakujem pekne.

Vážení predstavitelia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády stavia ku školstvu a najmä, ako sa stavia k ľuďom, ktorí pracujú v školstve a s našou mládežou.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno dokonca krízové roky, lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nielen stagnáciu alebo premrhanú šancu, ale výrazné zhoršovanie súčasného stavu a tým v istom zmysle hazardovanie s našou budúcnosťou našej krajiny. Oceňujem, že na deklaratívnej úrovni si je tohto vedomá aj vláda a v PVV píše, že: „Ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť." Znie to ľúbivo. Lenže ďalej sa zo znenia tohto dokumentu nedozvedáme nič o rozsahu a ani detaily o forme deklarovaných investícií. Teda koľko a akým spôsobom chce vláda do školstva investovať. Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
Budem hovoriť práve o zamestnancoch a teda hlavne o zamestnankyniach, keďže v školstve pracujú hlavne ženy, o učiteľkách, o učiteľoch, o asistentoch, o školských psychologičkách, celkovo o všetkých pedagogických a odborných a iných zamestnancoch v školách, v poradniach alebo pri práci s mládežou. Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka alebo jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. A platí to obzvlášť, ak to dieťa vo svojom živote čelí určitým bariéram. Môže to byť zdravotne znevýhodnené dieťa, ktoré nevyhnutne potrebuje špeciálno-pedagogické intervencie. Môže to byť dieťa z prostredia generačnej chudoby, pre ktorého prítomnosť asistenta v triede, ktorý rozumie jeho materinskému jazyku, môže zásadne zmeniť jeho vzťah ku školstvu. A teda aj k celému vzdelávaniu a ďalšiemu životu. Preto kladiem taký dôraz na ľudí pracujúcich v školstve a preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí a udržať ich, aby tam zostali pracovať, aby si vybrali to školstvo ako svoju kariéru a dennodenne ovplyvňovali budúcnosť našich detí.
Naša krajina však momentálne čelí v školstve vážnej personálnej kríze. A priam sa dá povedať, že nám tu hrozí personálny kolaps. A budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by teda stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu. Keď sa pýtali študentov vysokých škôl, prečo si prevažne vyberajú iné kariérne cesty a naozaj veľmi málo z nich ide učiť, a to aj tí, ktorí vyštudujú pedagogiku, tak mnohí z nich idú nakoniec robiť niečo úplne iné, tak ako jednoznačný, hlavný dôvod uvádzajú nízke platy učiteľov. Nemôžme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% toho, čo zarábajú iní vysokoškolskí vzdelaní ľudia v našej krajine. Výsledkom je teda dramatický nedostatok učiteľov, ktorý sa nám neustále ďalej prehlbuje.
Podľa odhadov nám do roku 2025, čiže pravdepodobne počas pôsobenia tejto vlády, bude chýbať okolo 8 600 učiteľov a ten najvypuklejší problém máme v Bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, tak sa bude aj ďalej znižovať latka ich vzdelávania. Tu opäť PVV sľubuje, že: „Zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov," čo, samozrejme, oceňujeme, len nedozvedáme sa ani tu, k akému zvyšovaniu sa vlastne táto vláda zaväzuje. Lebo pri takto formulovanom cieli aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude vláda nakoniec môcť aj tak deklarovať ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tento súčasný stav je naozaj dlhodobý problém, nie je to dôsledok krokov iba jednej z predošlých vlád, ale teda v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho ako opätovný premiér Robert Fico. A keď sa pozrieme na štatistiky z minulých vlád SMER-u, tak nikdy nedošlo naozaj k skokovému nárastu platu učiteľov a aj preto sme teraz v tom bode, kde sme. Kiež by teda táto nastupujúca Ficova vláda bola iná.
Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. To sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni ped... špeciálne pedagogičky a ďalší. V aktuálnom školskom roku nám na školách pôsobí vyše 6-tisíc zamestnancov týchto podporných profesií, ktorí sú platení momentálne výlučne z eurofondov. A táto krajina už vyše desať rokov pláta dieru v štátnom rozpočte cez eurofondy tým, že práve tieto profesie financuje peniazmi z Bruselu. Európska komisia to na začiatku podporovala, ale teraz už dali jasné stanovisko, že financovanie podporných profesií v školstve z európskych peňazí musí skončiť a mali by sme už od budúceho septembra začať tieto pozície postupne preberať do štátneho rozpočtu, inak budú školy nútené týchto ľudí prepustiť a bude to znamenať ešte menej podpory pre naše deti. Aj tu PVV avizuje: „udržateľný systém financovania podporných opatrení". A podporné profesie sú súčasťou podporných opatrení. Len keďže tento sľub opäť nie je úplne konkrétny, tak si dovolím tu priamo v Národnej rade apelovať, aby sa platy týchto nových podporných pozícií objavili už v najbližšom štátnom rozpočte pre rok 2024.
Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá vedľajšie zamestnania či kombinujú úväzky, a aj to negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách. Výsledkom je niečo, čo tu už opakovane v rozprave odznelo a, žiaľ, v rozprave častejšie ako v PVV, že až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odchádza do zahraničia, z toho mnohí sa už nevrátia, a teda čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí preč zo Slovenska. Zdrojom problému je aj to, že Slovensko dáva len okolo 1 % HDP na vysoké školy, kým priemer OECD je 1,5 %. Aj tu sme v PVV našli vetu: „Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie." Opäť je tá veta však bez kvantifikácie nárastu. A opäť máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane predovšetkým sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády SMER-u, tak vysoké školy nikdy neboli investičnou prioritou.
Treba povedať, že kapitola PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na už rozbehnuté reformy a nadväzuje aj na existujúce strategické dokumenty. Len sa obávame, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencií samotného rezortu školstva. Dôvod na takéto pochyby nám dávajú už prvé vyjadrenia predsedu vlády, keď na tlačovej konferencii, kedy prvýkrát navštívil ministerstvo školstva, zdôrazňoval práve to čerpanie eurofondov, ale neodznelo nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu. A my môžme z peňazí z Bruselu rekonštruovať budovy alebo dovybavovať učebne technikou, ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve, teda toho najcennejšieho, čo v tých školách máme, tých ľudí, ktorí tam pracujú, tých potrebujeme zastabilizovať zo štátneho rozpočtu. Lebo im, iba vtedy im vieme zabezpečiť stabilitu a motivovať ich k tomu, aby v tom školstve aj zostali pracovať.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ asi neboli predmetom koaličných rokovaní a ukážkou toho je to, že v kapitole o školstve nájdeme aj zmienku o normatívnom financovaní materských škôl, čo teda by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí a bude to pravdepodobne vyžadovať zásadné diskusie o financovaní s predstaviteľmi obcí, ale na výbore pre verejnú, na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva. A že naše školstvo bude na tom o štyri roky lepšie, lebo táto krajina to naozaj potrebuje ako soľ. Ale vzhľadom na zloženie, celkové zloženie tejto vlády je to, žiaľ, ťažko uveriteľné. Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy, ktoré prídu do Národnej rady, a určite budeme vždy otvorení a otvorené konštruktívnej diskusii, hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo táto vláda pre naše školstvo urobí a tiež to, čo táto vláda pre školstvo neurobí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Tak teraz už ide, bol zlý signál.

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Ďakujem, poprosím, aby ste vrátili pani poslankyni dvojminútový čas, ešte sekundičku vydržíme. Tak, nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Dobrý deň, výborne. Tak technika je zvládnutá, ďakujem za slovo.
Je úplná pravda, že téma marginalizovaných rómskych komunít je v programovom vyhlásení vlády veľmi marginalizovaná, naozaj iba okrajová a odznie k tomu ešte aj viac zo strany Progresívneho Slovenska v rozprave. Ja by som sa chcela zamerať práve na tú úlohu toho raného veku a školstva vo vzťahu k týmto deťom, pretože naozaj všetky aj medzinárodné výskumy ukazujú na to, že najdôležitejšie je podchytiť tieto deti od raného veku a zrovna toto je jedna z tých oblastí na Slovensku, kde vlastne štát nemá nijaké programy vytvorené a práve tú absenciu štátu v tejto dôležitej službe suplujú mimovládne organizácie. A aj z tohto dôvodu je mi veľmi ľúto, že jedna z prvých vecí a z prvých krokov tejto vlády sú práve útoky na mimovládne organizácie, keď vidíme, že aj v takýchto dôležitých oblastiach, ktoré ani vláda vo svojom programovom vyhlásení poriadne nezahrnula, tak ešte útočia na tých, ktorí, ktorí ich v tomto suplujú.
A druhá vec je práve tie materské školy, kde síce máme v programovom vyhlásení vlády v kapitole školstva, že je záujem zaviesť normatívne financovanie, ale napríklad včera na výbore pre verejnú správu zatiaľ teda bolo jasné od zástupcov ministerstva vnútra, že ešte tam nie je žiadna premyslená stratégia, akým spôsobom sa toto má urobiť. A teda pevne verím, že sa tá oblasť tých miest v materských školách veľmi rýchlo začne zlepšovať, pretože naozaj je to jedna z tých vecí, kde nemáme alebo nemali by sme ako krajina strácať ďalšie roky, lebo tým strácame ďalšie generácie.
Ďakujem pekne.

Sľubujem. (Potlesk.)