Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán poslanec Farkašovský, že, že ste vystúpili a uviedli vaše dôvody. V mnohom, čo ste povedali, sa, nazvem to filozoficky, zhodneme o tom, že verejnoprávne médium má byť odpolitizované, že má byť pre najširšiu verejnosť, že má byť objektívne. Ale to, v čom sa zásadne nezhodneme, je, ako dosiahnuť tento cieľ. A hovoríte o tom, že dôveryhodnosť sa nedá kúpiť a myslím si, že dôveryhodnosť si nekúpite ani tým, že postavíte novú inštitúciu.
Ja rozumiem, že máte výhrady voči súčasnému vedeniu RTVS. Rozumiem, že vám vadí asi mnohé, čo sa udialo za posledné roky, ale nerozumiem tomu a, a nevidím ten zmysel v tom, teraz jednu inštitúciu úplne zrušiť, lebo máte nejaké čiastkové výhrady k tomu, čo sa tam dialo alebo kto je momentálne na čele, vybudovať novú a odkiaľ beriete nejakú istotu alebo prečo si myslíte, že nová inštitúcia nutne bude dôveryhodnejšia. To, čo zásadne meníte, je spôsob teda menovania, posilňujete ministerstvo kultúry v tom celom práve tým, že štyroch tých členov rady bude menovať ministerstvo. A keď vidíme, aká je rozpoltená naša spoločnosť, keď vidíme, aké je, aké sú dva alebo viaceré tábory, ktoré si vzájomne nerozumejú v tejto krajine, tak si myslím, že o to je dôležitejšie neprísť s tým, že jednu vec úplne zbúrame, postavíme novú a za, budeme tvrdiť, že je nutne lepšia, ale to by práve tá dôveryhodnosť by sa mala budovať tými postupnými zmenami celospoločensk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja veľmi pekne ďakujem kolegyni Stohlovej a dodatočne aj kolegovi Hlinovi za to, že veľmi jasnou rečou pomenúvajú, čo sa tu deje. A ja tiež teda nie som odborníčka na zelené témy, nazvem to, alebo na ochranu životného prostredia, ale ako naozaj stačí. A dúfam, že čo najviac ľudí si vypočuje aspoň jeden z vašich príspevkov, lebo naozaj sa stačí na chvíľu na to započúvať, stačí si na päť minút rozkliknúť dokumenty k tomuto zákonu a je úplne evidentné, že je to absolútne pokrytecký zákon, ktorý úplne iné tvrdí, ako naozaj budú tie dopady. A ešte tu evidentne ani vaši vlastní poslanci, ktorí za to pravdepodobne idete zahlasovať, neviete, čo tam vlastne je napísané. Ako úplne že najzákladnejšia vec legislatívneho procesu, tuto sa hovorí o výraznom zjednodušovaní výrubu stromov a dôvodová správa sa tvári, že to nemá žiaden dopad na životné prostredie. Tak to je akoby len úplne že, že najzákladnejšia vec, že evidentne to nemôže byť pravda. Tváriť sa, že dôvodom na zjednodušené vyrúbanie stromov, aby sa nemal medveď kde skryť a umožniť zjednodušený výrub stromov všade, prakticky všade, vrátane miest, vrátanie developerských plôch. Ako naozaj už si ťažko viem predstaviť absurdnejšiu výhovorku a naozaj, naozaj ma mrzí, že s takýmto niečím sa musí Národná rada zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Sabovi, že napriek tomu, že teda bola zrušená obedná prestávka a naozaj je nás tu, takmer na jednej ruke by človek spočítal, v pléne, že priniesol naozaj obsahovo veľmi plný príspevok o dôležitej téme, lebo ochrana zdravia nás všetkých je dôležitá a myslím, že by si tu naozaj zaslúžila pozornosť. A nejde teraz len o to, koľko nás tu sedí v pléne, v konečnom dôsledku pri hlasovaní tu budú. Ide o podstatu toho zákona a ja to vnímam tak, že je to ďalšia ukážka istého takého nejakého pokrytectva, toho, ako u nás legislatíva funguje. Že keď, ako bolo povedané, že keď vlastne štátu na tom až tak nezáleží, tak tie povinnosti, ktoré aj zákon stanovuje, v konečnom dôsledku aj nad tým privrie oči, aj to odloží, aj zakryje, že sa niečo neplní. A trpíme v tomto prípade, v tomto prípade trpíme tým my všetci, pretože aj hluk, aj smog, aj záťaž životného prostredia je niečo, čo vplýva na nás všetkých.
A mrzí ma úprimne, že celkovo vieme, že táto vláda nemá veľký vzťah k ochrane životného prostredia, a mrzí ma, že sa to ukazuje aj v prípade zdravotníctva. Čiže ešte raz ďakujem kolegovi, a teda mrzí ma tento taký nezáujem vlády lepšie sa venovať ochrane aj nás všetkých skrz ochranu životného prostredia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
A ďakujem kolegovi Dostálovi, že pripomenul, ako celá táto rozprava začala. A pre mňa to bol teda veľmi silný zážitok, keď sme si na začiatku rozpravy o FPÚ vypočuli dlhú prednášku o literárnom vkuse poslanca Michelku a o tom, čo teda podľa neho je dobrá literatúra alebo nie je dobrá literatúra. A naozaj je to vrchol bizarnosti, že kritizoval knihu na ukážku toho, aké je teda vraj FPÚ dekadentné, lebo to zapadá do mentálneho sveta a konšpiračných teórií SNS, a aby sa potom ukázalo, že v skutočnosti ide o knihu, ktorú vydalo de facto jeho vydavateľstvo.
A ako až by to bolo úsmevné, keby to nebolo také smutné, že naozaj aspoň niečo tuto dlhoročne fungovalo v tejto krajine. Naozaj myslím, že desiatky až stovky, ja neviem presne to číslo, odborníkov z kultúry bolo zapojených do tých komisií, posudzovali sa tam desiatky až stovky projektov každoročne. A, samozrejme, vždy niekto je potom trochu urazený, lebo nedostane podporu, alebo niekomu sa niektoré projekty nepáčia, ale znovu to zopakujem, o tom sa nemá rozhodovať politicky. My tu sedíme, je nás tu 150, každý môže mať iný vkus na literatúru, na divadlo, na hudbu, na čokoľvek. Na to máme svoj voľný čas, aby sme si vyberali, ktoré knihy budeme čítať, ale predsa nemáme ako politici a političky rozhodovať o tom, že komu má ísť podpora. O tom majú rozhodovať odborníci.
A to je to, čo teraz idete zničiť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Znovu sa tu bavíme o zmenách v FPU, aspoň na niečo je toto celé dobré, že sa kultúra a podpora kultúry stala jedna z kľúčových tém v tejto krajine na chvíľu.
Ale naozaj, naozaj je škoda, že sa to deje takýmto spôsobom. V tomto čase, ako už bolo spomenuté, sa deje protest pred Národnou radou z platformy otvorená kultúra, kde sa združujú mnohí, ktorí chcú, aby kultúra na Slovensku bola podporovaná, bola nepolitická, bola odborne posudzovaná. A prečítam jednu vetu z ich vyjadrenia: "kde absentuje vôľa k dialógu, nezostáva nám nič iné ako kričať z ulice."
A toto je podľa mňa jedno z toho, to najsmutnejšie na tom procese, že namiesto toho, aby tu bol vypracovaný vládny návrh, ktorý by riadne išiel do MPK, kde by si riadne pani ministerka sadla s ľuďmi, ktorých sa to bytostne týka a ktorí tej téme dlhoročne sa venujú a rozumejú jej, a vyjasňovali si pripomienky.
A potom by to tu prišlo normálnym legislatívnym procesom a bol by čas tie veci riadne vydiskutovať so všetkými aktérmi, tak namiesto toho to prišlo ako poslanecký návrh, v totálnom legislatívnom chaose sa k nemu priliepevajú, mení sa to. Je vidno, ako je koalícia na tom rozhádaná a výsledok je, že idete politizovať podporu kultúry a naštvať celú kultúrnu obec. A to je naozaj tragédia.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem predovšetkým kolegyni Jaurovej za vynikajúci príspevok.
Nedávno som sa rozprávala s pár ľuďmi z kultúrnej obce, ktorí sa roky uchádzajú o podporu z FPU, občas im to vyjde, občas im to nevyjde, ale sú to ľudia, ktorí sa naozaj roky venujú umeniu, kreativite, nejde o žiadne veľké peniaze, ale o to, že prinášajú veľkú pridanú hodnotu našej spoločnosti práve, práve tým, že obohacujú nás všetkých. A tam som si uvedomila, aký reálny taký strach alebo nepohodlie oni zrazu cítia, žijúc na Slovensku a uvedomujúc si, že aj oni sa stali nejakým spôsobom vyslovene rukojemníkmi týchto koaličných sporov.
A súvisí to aj s tým neskutočným chaosom legislatívnym, ktorý už pomenovala kolegyňa Jaurová, že bol tu predložený nejaký zákon, ktorý sa výrazne týka istej skupiny ľudí, ktorí tu žijú, pracujú, tvoria, odvádzajú dane, a išlo to bez MPK, je to evidentne dokonca bez koaličnej dohody, čiže naozaj jedna ešte z tých najmenších strán v tomto parlamente sa rozhodla, že oni chcú mať vplyv práve na kultúru. A vždy si spomeniem na ten úvodný príhovor predkladateľa Michelku, kedy sme tu asi hodinu počúvali o jeho literárnom vkuse a ktoré knihy sa mu páčia a ktoré sa mu nepáčia a ktoré by podľa neho mali alebo nemali byť podporené, tak ja by som len chcela pripomenúť, že toto nemá byť o umeleckom vkuse niekoho z nás, ale o tom, aby tu fungovala jedna dôležitá inštitúcia, ktorá prispie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ako už sme avizovali, tak za Progresívne Slovensko veľmi jednoznačne podporujeme aj sme teda spolupodpísali tento návrh. Myslím, že tu bolo úplne jasne ukázané, že ten §15a je nielen zbytočný, ale nadbytočný, skôr komplikuje súčasnú situáciu. Síce platí už celý tento školský rok, ale v skutočnosti vôbec neni jasné, ako sa má interpretovať, školy si ho interpretujú rôzne a ten doplňujúci návrh, ktorý teraz ešte vlastne nezákonným spôsobom ako nesúvisiaci prílepok ide byť k tomu prilepený, tak celú tú situáciu ešte viac zhoršuje, pretože potom už vôbec nebude jasné, ako to celé interpretovať. Čiže naozaj keď sa zruší, neni to žiadne ohrozenie telesnej výchovy ako takej. Rovnako nemáme žiaden paragraf, ktorý by hovoril o tom, že sa má vyučovať slovenčina, ani nemáme paragraf o tom, že sa má vyučovať matematika. Jednoducho na to je štátny vzdelávací program, v ktorom aj telesná je jeden z povinných predmetov, a to že sa to nejakým spôsobom dostalo do zákona od začiatku bolo nešťastné riešenie, ale riešiť to ďalším nešťastným riešením ničomu nepomôže.
Čiže naozaj je škoda, že o tomto diskutujeme tu v pléne, že o tom diskutujeme s ministerkou zdravotníctva, ktorá určite si by si priala, aby teda iná, aby sa diskusia niesla v duchu toho, čo, čo ona pripravila a čo ste pripravili na ministerstve zdravotníctva, ale, žiaľ, bola zvolená cesta tohto prílepku. Ten prílepok je nešťastný a najlepšie, čo môže byť aj pre ten zákon samotný, je prijať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
A ďakujem kolegyni Nash, myslím si, že naozaj málokto v tomto pléne, ak vôbec niekto, tak dobre rozumie problematike školského športu, ako je to kolegyňa Nash, ktorá ešte, ešte pred voľbami riadila, teraz neviem, či to správne pomenujem, ale de facto odbor športu práve na ministerstve školstva, a aj preto si myslím, že naozaj treba brať vážne, keď tu zaznelo upozornenie, že týmto sa práveže znižuje kvalita telesnej výchovy, že my sme tu naozaj vytvorili úplne bizarný cikcak legislatívny, že tak najprv sa tu povedalo, že treba posilniť telesnú výchovu, ale urobilo sa to úplne nezmyselným ustanovením, to je ten paragraf 15a, ktorý je úplne v rozpore s tým, ako bežne funguje školská legislatíva. Potom sa upozornilo na to, že veď sa to nedá v praxi realizovať, tak sa spravilo usmernenie, že vlastne tak nemusia byť 3 hodiny telesnej. A teraz sa zase povedalo, že no tak síce musia byť tri hodiny telesnej, ale vlastne do toho ideme zarátávať aj poobedné aktivity a naháňačku na školskom dvore a už naozaj nikto nebude vedieť, ako ten paragraf vlastne interpretovať, a či sa to vzťahuje na triedu, alebo na žiaka, a čo tí, ktorí nechodia do družiny, a čo tí, čo nejdú na lyžiarsky, čiže podľa mňa ten legislatívny chaos, ako interpretovať v konečnom dôsledku tento paragraf 15a, bude ešte oveľa horší a teraz niektoré školy si to interpretujú naozaj tak, že nakoniec možno aj môžu zrušiť telesnú výchovu ako predmet, lebo si povedia, že veď deti sa športujú poobede a už to vôbec nebude zabezpečovať žiadnu kvalitu. Čiže naozaj je to krok zlým smerom, vôbec sa tým nedosiahne to, čo by sa pôvodne chcelo, a radšej zvoľme cestu úplného zrušenia toho paragrafu.
Ďakujem

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Rada by som naozaj podčiarkla slová mojej kolegyne z klubu Viery Kalmárovej, ktorá absolútne detailne vysvetlila, že aký je problém s tým prílepkom k školskému zákonu, a myslím, že je to veľmi výrečné, že keď sa aj tuto pozrieme, že kto sa hlási k zákonu, ktorý teda predkladá ministerka zdravotníctva, tak nakoniec sú tam ľudia, ktorí sa prevažne venujú školstvu. A naozaj je to škoda, že kvôli takémuto, ako to pekne kolegyňa nazvala, že prílepková legislatívna džungľa, že kvôli takýmto nasilu vstupom a takému znásilňovaniu toho legislatívneho procesu vlastne aj zákon, ktorý pôvodne bol dobrý, tak ho nemôžme podporiť. A ja chápem, že ako opozícia teda máme menej hlasov v tomto pléne, čiže asi vám to môže byť jedno, že my vám tie hlasy k tomuto zákonu nedodáme, ale čo je asi najhlavnejšie, je, že tá časť, ktorá sa týka telesnej výchovy, je naozaj zlá. A asi iba ľudia, ktorí sú hlboko v téme školstva a v školskom zákone mohli naplno pochopiť, ako detailne pani Kalmárová ukázala, že prečo je to zlé.
A ale každý si môže uvedomiť, že keď raz je niekde napísané, že v rozvrhu má byť nejaký počet hodín telesnej, a zrazu škola si do toho môže, nemusí, nejako začne zarátavať poobedné aktivity a lyžiarske výcviky a niektoré deti potom možno ani nebudú mať žiadnu telesnú, lebo sa povie, že veď išli na lyžiarsky, ale potom niekto ochorel, na lyžiarskom nebol, vznikne z toho absolútny chaos. Je to úplne v rozpore s nejakou... akoby myšlienkami telesnej ako takej a myslím si, že oveľa lepšie je to celé zrušiť, tak ako asi zaznel pán...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Možno na úvod chcem povedať, že som veľmi rada, že pri tejto príležitosti návrhu, opozičného návrhu zo strany SaS sa v tomto pléne diskutuje o situácii v reedukačných centrách a veľmi ma mrzí, že nevznikla tá príležitosť, aby generálny prokurátor Žilinka sem prišiel, predstavil celú správu a aby sme, aby tu snáď sedelo aj viac ľudí ako teraz v piatok poobede a aby sa naozaj celé plénum Národnej rady venovalo situácii v reedukačných centrách, lebo som hlboko presvedčená, že si to zaslúži tá situácia, tie zariadenia, tí zamestnanci a tie deti. Že naozaj toto je jedna z tých tém, ktorým by sme sa mali venovať. A ja ďakujem veľmi pekne kolegom z SaS, že stihli už na túto schôdzu predložiť návrh, ktorý sa situácii v reedukačkách venuje.
Je pravda, čo, alebo tiež to tak vnímam, ako to odznelo od kolegu Ledeckého, že teda tá správa, ktorá bola zverejnená, myslím, v januári od Generálnej prokuratúry, akoby vzbudila zhrozenie celého Slovenska, zároveň však treba povedať, že to neboli vyslovene nové zistenia, že veľmi podobné zistenia, myslím, že dva roky predtým, za školský rok 2021 – ´22 zverejnila Štátna školská inšpekcia a ešte predtým na tie problémy poukazovala ombudsmanka Dubovcová, že nie je to tak, že by sme mohli všetci povedať, že nevedeli sme, že sa tu dejú nejaké problémy. Ale teda som rada, že keď už tá správa prokuratúry prišla, že rozvírila isté stojaté vody a povedala by som, že dala príležitosť sa tomu začať venovať a bola to istá príležitosť aj pre súčasné, vtedy pomerne nové vedenie ministerstva školstva aj pre túto Národnú radu. A ja sama som sa aj na základe tej správy, priznávam, tej téme tiež intenzívne venovala, za posledný mesiac alebo dva mesiace som navštívila viaceré zariadenia, stretla som sa so zamestnancami aj s bývalým chovancom a naozaj je toho veľa, čo, o čom by sa dalo hovoriť, ale nebudem tu stáť polhodinu, myslím si, že toto nemá byť to miesto, kde máme nahrádzať celú tú inú debatu, ktorá mala byť okolo správe ako celku. A zároveň teda pevne verím, že určite ešte v najbližších schôdzach sa budeme venovať téme reedukačných centier. Čiže zameriam sa predovšetkým na ten návrh, ktorý, ktorý prišiel od strany SaS.
Chcela by som však ešte možno ako takú jednu z najdôležitejších vecí využiť ten priestor, aj z tohto miesta sa poďakovať všetkým tým zamestnancom v reedukačných centrách aj v iných špeciálno-výchovných zariadeniach, ktorí tú prácu robia poctivo s neskutočným nasadením svojho srdca, svojej odbornosti, viacerých takých ľudí som stretla a naozaj teda mám obrovský obdiv a rešpekt pred ich prácou a som presvedčená, že práve títo ľudia si zaslúžia, aby mali čo najlepšiu podporu pre svoju robotu a aby mali rešpekt aj od nás politikov, to tak poviem. Lebo trošku sa tak roztrhlo vrece aj s takými zovšeobecneniami, že ak sú tie reedukačné centrá katastrofa, tak len chcem pripomenúť, že naozaj nemôžme, nemôžme hádzať všetkých do jedného vreca.
Oceňujem teda aj, že práve ministerstvo školstva, by som povedala, že naozaj sa poctivo ujalo tejto úlohy a taktiež v nejakom, nejakým participatívnym spôsobom aj s pracovníkmi týchto zariadení pripravilo opatrenia, práve včera boli zaslané poslancom a poslankyniam školského výboru, taktiež som si to podrobne preštudovala a myslím si, že sú tam mnohé veci, ktoré idú dobrým smerom, vrátane toho, že sa idú zavrieť najproblematickejšie zariadenia v Bystričanoch a v Trstíne, vrátane toho, čo tu už spomenul aj pán kolega Ledecký o väčšom dôraze na nejaké delenie tých zariadení na diagnostiku. Ale vnímam tam medzi tými opatreniami, že chýbajú opatrenia, ktoré by boli viac zamerané práve na otvorenosť toho systému.
A tu prichádzam ku konkrétnemu návrhu, ktorý predložila strana SaS, alebo teda skupina poslancov zo strany SaS, a veľmi vítam ten návrh práve v tom, že sa snaží vytvoriť väčšiu otvorenosť, alebo dbať na väčšiu otvorenosť týchto zariadení. Tak ako Generálna prokuratúra prišla, urobila kontroly v zariadeniach a teda povedali, že sú šokovaní, aké sú tam hrôzostrašné podmienky, kde teda treba povedať, že trošku aj možno aj svoju vlastnú povinnosť zanedbali, pretože oni sú práve tí, ktorí mali robiť pravidelne tie kontroly, tak toto by sa nám už nikde nemalo stať. Nemalo by sa nám už nikdy stať ako krajine, že tam o pár rokov zase príde nejaká kontrola a povie, že veď my sme netušili, čo sa tu deje.
A práve preto je podľa mňa dôležité nielen zlepšovať napríklad systém diagnostiky alebo zlepšovať to zameranie na aké det... ktoré deti sú kde zaraďované, ale treba vytvoriť také mechanizmy transparentnosti celkovo v tých zariadeniach, ktoré pomôžu tomu, aby sa otvorili. Aby sa otvorili aj pohľadu zvonka, aby sa otvorili aj inšpiráciám zvonka, aby sa nebáli komunikovať, okej, my tu máme takéto problémy a riešia naozaj ťažké veci a naozaj tam majú agresívne deti, ktoré napádajú zamestnancov, ktoré si ubližujú medzi sebou, ako naozaj, naozaj je to ťažká robota, ale aj ja, čo som stretla, nazvem to, že zapálených zamestnancov, tak nikdy nemali problém pomenovať, kde sú tie problémy. Nikdy nemali problém povedať, že mali sme tu takýto ťažký prípad a aj by sa chceli o tom s niekým poradiť, aj by chceli vedieť, ako to funguje inde, aj by sa chceli inšpirovať či už možno inými zariadeniami, alebo zo zahraničia. A z tohto pohľadu vnímam aj tú radu školy ako nejaký dôležitý orgán, ktorý sa pravidelne stretáva, ktorý dohliada na to, čo sa v tom centre deje, a potrebujeme do tejto rady školy dostať aj ľudí zvonku. Čiže z tohto pohľadu plne podporujem ten zámer, ktorý tu bol predložený, lebo si myslím, že tá filozofia je strašne dôležitá. A keď tu odznelo, že je to nejaký čriepok do mozaiky, tak som ale presvedčená, že je to dôležitý čriepok do mozaiky, lebo my potrebujeme, aby tieto zariadenia boli viacej otvorené aj dohľadu a vplyvom, vplyvom iných ľudí.
Priznávam zároveň, že máme v klube trochu iný pohľad na to, aké by malo byť konkrétne to zloženie tej rady školy, obzvlášť napríklad je tu návrh, aby tam boli zástupcovia aj komisáru pre deti, kde si zároveň treba uvedomiť, že komisár pre deti plní istú kontrolnú funkciu a je to aj orgán, na ktorý by sa tie deti mali mať možnosť obrátiť, a tam vidíme istý konflikt záujmov, keby zároveň boli v rade školy a zároveň mali plniť túto kontrolnú funkciu. Čiže keď by sa podarilo a tento návrh pôjde do druhého čítania, tak tam by sme veľmi radi o tomto ešte diskutovali a možno našli nejaký lepší kompromis v tom, že kto konkrétne by mal byť v tej rade školy zastúpení.
Ale zároveň teda taktiež by som chcela akoby vyzvať túto, túto Národnú radu a toto plénum, aby posunuli ten návrh do druhého čítania a tam prípadne máme možnosť ho cibriť, ale je to dôležité sa zaoberať situáciou v reedukačných centrách a v špeciálno-výchovných zariadeniach a dopriať im väčšiu, väčšiu otvorenosť.
Ministerstvo školstva teda prednieslo isté návrhy, máme tu správu, sú tam aj niektoré krátkodobé kroky, mňa trochu mrzí, že legislatívne kroky sa odložili až na september, ale teda verím tomu, že v septembri už to snáď príde sem do Národnej rady a že medzi tým aspoň sa využije to leto na poctivé MPK, lebo áno, sú aj ďalšie legislatívne veci, ktoré by bolo treba opravovať celkovo na systéme reedukačných centier, ale práve táto zmena rady školy je jedna z tých vecí, ktoré sa, žiaľ, neocitli v tom návrhu, aspoň v tom zatiaľ doterajšom návrhu ministerstva, čo ma mrzí, a o to viac považujem za dôležité, aby sa posunul práve tento opozičný návrh od skupiny poslancov a aby sme naozaj urobili všetko pre to a postupne tými čriepkami do mozaiky poskladali ten obraz tak, aby sa tá situácia zlepšila a aby sme už nemohli povedať, že nevieme, čo sa v reedukačných centrách deje a nevieme, kde sa s deťmi zle zaobchádza pod dohľadom štátu a nevieme, kde sú porušované, porušované práva.
Čiže ďakujem kolegom za tento návrh a toľko za mňa. Ďakujem. (Potlesk.)