Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Myslím, že podobne ako kolegovia sa tu tiež ešte spamätávame z toho, čo sa tu dneska udialo a ďakujem ti, kolegyňa Kleinert, že si tak rýchlo vedela teda ísť za rečnícky pult napriek tomu, že tam teraz mali stáť úplne iní ľudia a mali sme hovoriť o dodržiavaní ľudských práv v našej krajine.
A som rada, že aspoň pán verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský stihol predniesť svoju správu, aj keď je teda tá rozprava k nej bola násilne ukončená. A ako naozaj si myslím, že máme v tejto krajine dosť veľa problémov, a ako tu neska odznelo, vo všetkých oblastiach ľudských práv a dodržiavanie ľudských práv je čo zlepšovať a príde mi neuveriteľné, že tuto posledné schôdze sedíme, lebo za najväčší problém tejto koalície je, že potrebujú ovládnuť Audiovizuálny fond, a niektorí ľudia v tejto koalícii považujú za svoje neviem aké ľudské právo, politické, rozhodovať o tom, aké filmy sa v tejto krajine môžu a nemôžu točiť.
Ako takto by demokracia naozaj nemala fungovať. Nechajme umelecký priemysel, podporujme ho, nechajme odborníkov a umelcov robiť si svoju robotu a my ako zákonodárci si robme svoju robotu na tom, aby sme riešili skutočné problémy v tejto krajine, napríklad stav ľudských práv, a nie ovládanie umeleckého priemyslu. Toto je naozaj, naozaj nehorázne!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pekný večer všetkým.
No ďakujem kolegyni Jaurovej, že nám to tak zhrnula a teda vďaka tomu, že zdá sa, že koalícia si všimla, že v tom extrémne rýchlom procese, v ktorom toto všetko chystali, asi sa tam našla nejaká chyba, tak sme sa teda znovu ocitli vo večernom druhom čítaní. A ja som si pri tom tak spomenula, keď teda tu hovoríme o tom procese, ja som absolventka magisterského a doktorandského štúdia verejnej politiky a tam vždy taká tá základná poučka, ktorú, ktorú nám vysvetľovali, sa týkala, že verejné politiky majú vznikať v nejakom teda cykle. Že v prvom rade sa má pomenovať ten spoločenský problém. Spoločnosť vždy má svoje problémy, ktoré treba riešiť, potom sa majú zadefinovať tie rôzne alternatívne riešenia, keď sa teda nejaký vyberie a implementuje, tak potom sa má vyhodnotiť. A tuto sa mi zdá, a už to odznelo od viacerých mojich kolegov vrátane Zory Jaurovej, že už v tom prvom kroku sme zlyhali, že, že čo vlastne je ten problém, ktorý tu riešime? Lebo naozaj tiež som počúvala, teda väčšinu, väčšinu tej rozpravy som tu bola a väčšinu toho času, čo som, sa mi podarilo teda pochopiť predovšetkým od predkladateľa Michelka, je, že jemu sa niektoré tie filmy nepáčia. No tak ako to ma mrzí a možno sa mu niektoré dokonca zdajú nie dosť či už národniarske, alebo tradičné, alebo dokonca, neviem, hoc aké prídavné meno si tam vložíme, akokoľvek, pokiaľ je ten problém ten, že tuto sa niekomu filmy nepáčia, no tak asi je už zle zadefinovaný vôbec prvý problém. A v celom tom procese vidíme, že sa len vytvárajú a vytvárajú ďalšie problémy.
Vďaka.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Prostredníkovi za naozaj taký ten ľudský a nazvem to v niečom taký láskyplný rozmer k tomu, že naozaj pozrime sa na to z pohľadu rodičov, pre niektorých, starých rodičov.
Nevieme, aký život čaká naše deti, ako oni budú chcieť žiť. Ale keď my tu žijeme, tak predpokladáme, že si prajeme, aby im zostali nejaké väzby na Slovensku. A toto je, keď sa niekto z lásky rozhodne uzavrieť zväzok v zahraničí a áno, o to väčšiu má motiváciu prijať aj tam to občianstvo práve preto, že naša krajina neuznáva tento zväzok, čiže nebude, nebude uznávať ani tie, tie rodinné väzby medzi nimi. Ale nevyháňajme tých ľudí preč, neberme im to, že sa tu narodili, že tu možno chcú v nejakej podobe aj ďalej žiť, že si chcú ponechať aj svoje právo na to, že sú občania a občianky Slovenskej republiky.
A jednoducho nechajme im ich základné ľudské právo žiť tu, a zároveň ich možnosť žiť s človekom, ktorého si vybrali. Myslím si, že o ničom inom ako o nejakom láskyplnom ľudskom prístupe k slobode jednotlivca to tu nie je. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doplniť, to, čo spomínala kolegyňa Jurík o tom, že naozaj sú z toho v zahraničí problémy, pretože naozaj pre... z pohľadu administratívy akejkoľvek inej krajiny, a to aj našich najbližších krajín v rámci Európskej únie, to prechyľovanie znamená, akoby to bolo iné meno. A ja som si to tiež zažila aj v detstve, keď som s rodičmi žila v Rakúsku a taktiež polovica rodiny bola -ová, teda moja mama a ja, polovica bez a pamätám si, keď potom po rokoch som sa stretla s mojou učiteľkou zo základnej školy a sa ma teda pýtala, že aký, aká je to tá tradícia zo Slovenska, prečo ženy majú trošku iné priezvisko. A keď som jej teda vysvetľovala, že viete, ono to vlastne v slovenčine znamená doslova, keď si to vezmeme gramaticky, že tá žena tomu mužovi patrí, lebo keď si zoberieme súčasné meno, tak Gažovičová vlastne znamená, akoby že patrí Gažovičovi. Tak tiež z toho boli tak pomerne prekvapené. A to isté sa mi môže stať aj dneska, ja napríklad tiež mám dvoch synov, ktorí majú priezvisko Gažovič obidvaja a viem, že keď s nimi zrovna napríklad teraz v lete pôjdem do zahraničia a budem tam iba ja z rodičov a nie manžel, tak pokojne sa nám môže stať, že niekde v nemocnici alebo tak, sa budú nad tým čudovať, že prečo sa volám inak. A, samozrejme, že si môžme povedať, že nech v zahraničí nejakú našu osobitosť, to je úplne v poriadku, môžme na tom trvať, len tiež súhlasím s tým, že by to mala byť slobodná voľba tej danej ženy, prípadne tej danej rodiny a nie niečo, čím vlastne štát tak trošku núti tú ženu, že keď to nechce, tak ako tu už bolo spomínané, tak teda si má uviesť inú národnosť. Tak myslím, že toto by nemal byť zámer vlastne, aby si ženy násilne uvádzali inú národnosť, pokiaľ teda nechcú mať prechylené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Števulovej. Tiež s tebou súzniem, lebo tiež som hrdá diváčka teda nielen, ale aj slovenských filmov. Ale čo považujem za oveľa dôležitejšie, je, že je naozaj absurdné, že opäť sme v tej situácii, tak ako to bolo pri FPU, že tu prišiel návrh na zmenu kultúrnych politík a formálne nie je prakticky žiadne zdôvodnenie, keď sa pozrieme na dôvodové správy, ale z tých diskusií, ktoré tu máme, je zrejmé, že skutočným dôvodom je umelecký vkus poslanca Michelku, prípadne nejakých ďalších. Tak ako poslanec Jarjabek sa tu pýtal na umelecký vkus Zory Jaurovej a chcel si tu možno s ňou vymieňať dojmy o tom, že teda ktorý film si zaslúžil tú podporu a ktorý nie, tak by som chcela pripomenúť, že toto naozaj nie je naša úloha. Akože my sme tu zákonodarný zbor, my sme tu na to, aby sme tvorili legislatívu a aby sme pri jej tvorbe dodržiavali legislatívne procesy. A je úplne jedno, kto z nás má, nemá rád filmy, alebo aké filmy a čo kedy pozerá, pretože to nie je naša úloha. Pokiaľ sa chceme baviť o vkuse na filmy, tak si treba vybrať nejaké iné fórum.
A znovu len pripomeniem, máme šesť hodín večer, o tomto bode sa má hlasovať zajtra o jedenástej, to znamená, že je sedemnásť hodín do hlasovania, ten pozmeňujúci návrh ešte ani nezaznel. To znamená, že zajtra o jedenástej sa má hlasovať o niečom, čo ešte ani toto plénum formálne vlastne o tom nemôže, teda vlastne už predbiehame diskusiu, lebo to tu ešte ani nezaznelo. Tak toľko k legislatívnej kultúre.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Baška, veď sedeli sme tam spolu na tom výbore a ja rozumiem tomu, že keď naozaj by sme úplne že vystrihli z časopriestoru tých pár minút, ktoré sa tam odohrali, kedy pán Šipoš, kedy bol otvorený bod o zmene rokováku a potom pán Šipoš sa rozhodol ukončiť výbor, lebo že ešte čaká na tú, na to stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a vtedy sa tam akoby vzniesla veľká diskusia, či to bolo v poriadku, že v tom momente to prerušil. Možno keby to prerušil o päť minút skôr, v momente, ako sme schôdzu otvorili, výboru, tak by aj právnici museli priznať, že to bolo v poriadku. To znamená, že tam akoby ten hlavný spor bol o tom, že to teda, či to mohol prerušiť zrovna v tom jednom bode. Ale vo vašom vystúpení dneska ste vôbec nereagovali na ten kontext toho, že či teda naozaj ste presvedčení, že zriadiť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu v SLK spĺňalo zákonné predpoklady, či bola splnená zodpovednosť a mala byť splnená zodpovednosť toho, že bolo vypýtané stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Jediné, čo v tomto kontexte od vás teraz odznelo, bolo, že veď mal teda požiadať výbor. No výbor ani nebol ochotný čakať na to stanovisko. Tak neviem si predstaviť, ako výbor, v ktorom vy máte väčšinu a tá väčšina to celé predniesla tu v pléne, to celé si opakovane odhlasovala, ako by boli ochotní toto podporiť. Veď naozaj sme sa pohybovali vtedy na hrane zákonnosti, podľa mňa v tomto pléne za hranou zákonnosti. A to, že naozaj prerušil ten výbor zrovna v tom jednom okamihu, to nie je dôvod na odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Jakabovi, že naozaj sa snažil veľmi vecne, a myslím, že zo všetkých vystúpení bolo toto najvecnejšie, popísať, čo sa tu vlastne udialo. Ja som členka výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ja som bola na tom zasadnutí, na tom kľúčovom, kvôli ktorému je teraz ten návrh predsedu Šipoša odvolať. Ja si pamätám tú vypätú atmosféru a to, že to, čo sa tam udialo, by som nazvala, že bolo na hrane rokovacieho poriadku výboru, ale treba si pripomenúť, že sa to celé udialo preto, lebo to, o čom sme vtedy rokovali, bolo ďaleko za hranou zákona, ktorý sa volá rokovací poriadok Národnej rady. Vy ste ako vládna koalícia cez skrátené legislatívne konanie pretlačili vznik nového ministerstva, bolo úplne jasné, že to bude stáť stovky miliónov eur. Nebol absolútne žiaden dôvod, ktorý by spĺňal náležitosti v rokovacom poriadku, že toto malo ísť cez skrátené legislatívne konanie, ja som presvedčená, že to všetci viete, že to bol jednoducho mocenský ťah, čo najrýchlejšie zabezpečiť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. A v tejto situácii predseda gestorského výboru zažiadal o stanovisko Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo využíval všetky nástroje, aby poukázal na tú nezákonnosť, ktorá sa tu diala priamo v pléne, a naozaj to bolo všetko iné než výlučne osobné dôvody. Nie, tie dôvody boli ochrana verejných financií. A na všetkých ostatných výboroch, ktoré boli od začiatku tohto rokovacieho obdobia, predseda Šipoš plnil svoj, úplne bez problémov a jednoznačne a v súlade so všetkým plnil svoje kompetencie a v tomto prípade poukazoval na to, že niečo bolo nezákonne pretlačené cez SLK a za to by si naozaj nezaslúžil byť odvolaný. (Potlesk.)

Predtým som ocenila kolegu Hlinu, že tu znovu otvára a občas aj dookola opakuje to, čo je potrebné, aby odznelo, a rovnako sa chcem poďakovať kolegyni Stohlovej aj za to, že znovu poukazuje na to, že tento zákon bol úplne bezdôvodne a tým pádom protiprávne predložený a pretlačený cez skrátené legislatívne konanie. A že kebyže tu máme nejakú úctu k procesom, k demokratickým procesom v tejto krajine, tak by to nebolo o tom, že bolo to pretlačené cez parlament, musela to prezidentka vrátiť, vďaka, že sme doteraz mali prezidentku, ktorá aspoň na toto dbala. A až teraz sa aj takí kľúčoví partneri, ako je ZMOS, vlastne ozývajú, lebo bolo preskočené to medzirezortné pripomienkové konanie. Čiže to je jedna rovina.
A druhá rovina je, ako naozaj by som si v ideálnom svete demokratickom predstavovala, že tu odznievajú vecné, faktické argumenty na oboch stranách a veď samozrejme, že sa nezhodneme, a to je v poriadku, ale keď samotný minister v odôvodnení veciach zavádza tak, ako tu napríklad teraz upozornila kolegyňa Stohlová, tak potom naozaj to absolútne pokrýva akúkoľvek, akúkoľvek diskusiu, akokoľvek demokratický proces.
Čiže ďakujem kolegyni Stohlovej, áno, v niečom je to hrach na stenu, ale je nesmierne dôležité, že tu tie veci aj znovu a znovu odznievajú.

Pán kolega Hlina, ja by som sa vám chcela poďakovať a, ako ste povedali, stromy sa nemôžu brániť, ale myslím si, že je strašne dôležité, aby aj v tomto pléne obrazne povedané zaznel ich hlas. A rozumiem, a asi všetci v politike alebo teraz v opozícii, či cítime občas tie pochybnosti o tej motivácii a o tom, že tu dookola upozorňujete na tie isté dôvody a s najväčšou pravdepodobnosťou zajtra aj tak všetci v koalícii poctivo za to zahlasujú. Ale tak ja som tu nová, ale chcem veriť tomu, že ono to má svoj zmysel a má to zmysel niekedy aj donekonečna opakovať to isté, kým to treba opakovať, poukazovať na tie klamstvá, poukazovať na tie skryté veci, ktoré sa nedostali do dôvodovej správy a myslím si jednoducho, že je dôležité, že tieto veci odznievajú. Takže také osobné ďakujem odo mňa.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela podčiarknuť práve ten aspekt nezávislosti a toho, aby sme umožnili aj osobám, ktoré majú nejaký typ bariéry vyplývajúci z ich zdravotného stavu, aby sme im zároveň čo najviac dopomohli k nezávislému životu a toto presne vnímam ako jeden z tých nástrojov.
A, žiaľ, tu teda nemohla byť kolegyňa Hanuliaková, ktorá je spolupredkladateľka, a zároveň my sme o tom už mali takú neformálnu diskusiu aj na výbore pre verejnú správu a odznelo tam aj to, že naozaj aj na základe monitoringu, ktorý kolegyne Veslárová a Hanuliaková realizovali, veľká časť miestnych úradov nemá bezbariérový vstup, ani len v okresných mestách a to nehovoríme ešte o tých menších, menších mestách. Čiže naozaj je to jednoducho taký ústretový krok k tomu, aby aj oni si vedeli vybavovať všetko, všetko, čo potrebujú.
Ďakujem.