Vďaka, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som trochu s nádejou počúval predrečníka, keď začal predkladať pozmeňujúci návrh dúfajúc, že koalícia prijme návrhy na zmenu tohto nešťastného zákona z dielne pani prezidentky a že si ušetríme túto debatu, ale, bohužiaľ, také šťastie nebudeme mať, takže poďme do toho.
Kolegovia a kolegyne najmä z koalície, nemôžete povedať, že by toto pani, veto pani prezidentky bolo prekvapením. Veci, ktoré vám vytkla, vytkla vo svojom dlhom a detailnom, vo svojej dlhej a detailnej správe pre tento parlament vám boli vytknuté opozíciou či mojimi kolegyňami a kolegami z Progresívneho Slovenska či kolegami z SaS, OĽANO, bývalé OĽANO, či KDH počas tej debaty bod po bode. A boli by vám bývali vytknuté aj príslušnými zložkami štátnej správy a odbornou verejnosťou, keby ste sa boli bývali unúvali predložiť tento zákon do riadneho legislatívneho konania, čo ste, samozrejme, neurobili. Či sú to zásahy do postavenia Slovenskej informačnej služby a Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ktorých jediným zjavným dôvodom je uľahčiť vaše politické nominácie do ich vedenia, či je to zmena v menovaní a odvolávaní predsedov štatistického úradu či úradu pre reguláciu, pardon, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Opäť, ide o zmeny zjavne motivované snahou ešte viac spolitizovať úrady a orgány, ktoré by mali byť zo svojej povahy nezávislé. Toto všetko sú prešľapy v rozpore s duchom či literou zákona tejto republiky. Boli spomenuté, boli vám vytknuté, boli ste opakovanie varovaní a môžete si na hulváta pretlačiť, ako zrejme sa stane možno už dnes podvečer, ale to nemení nič, absolútne nič na ich povahe.
Týmto prešľapom, spomenutým mnou v úvode, sa budú venovať moje kolegyne a kolegovia vo svojich rozpravách, kolegyne a kolegovia z opozície, a keď tu urobím trošku odbočku, a žiada sa dodať, že v zdravej a normálne fungujúcej demokracii by sa im rovnako venovali aj kolegyne a kolegovia z koalície, pretože sú krajiny, kde poslanci a poslankyne berú smrteľne vážne to ustanovenie, že každý v konečnom dôsledku hlasuje v prvom rade v duchu vlastného, vlastného úsudku a hlasuje za seba. A sú krajiny, kde aj koaliční, vládni poslanci a poslankyne sú, vedia byť kritickí voči svoje vlastnej vláde, keď predkladá do Národnej rady či do ich ekvivalentu Národnej rady, do ich parlamentu veci, ktoré sú nedopečené, čiže nedomyslené, ale v prípade tejto Národnej rady to tak, žiaľ, nie je, čiže túto úlohu si na seba bere opozícia.
Ja osobne sa chcem v tejto, v tomto vystúpení venovať jednej časti, a tou je konkrétne tie zmeny navrhované pani prezidentkou, žiadané pani prezidentkou, ktoré sa týkajú článkov č. 8 a čl. č. 9 novely kompetenčného zákona, a sú to v podstate tie zmeny, ktoré sa týkajú systému, ktorý reguluje, ako sa udeľujú licencie na dovoz či vývoz výrobkov obranného priemyslu a iných smrtiacich nástrojov, zbraní, ktoré nie sú určené pre obranný priemysel. Bavíme sa tu o zmene, ktorá bola pretriasaná opäť v tomto parlamente či pánom poslancom Krúpom, či mnou celé hodiny. Dovoľte mi najskôr povedať, čo bolo obsahom zmeny v tomto zákone a potom prejdem na to, prečo prezidentka namieta a prečo s ňou súhlasím. Začnite mi trošku, dovoľte mi začať trošku zo širšia.
Sú v podstate tri zákony, ktoré regulujú, ako sa vyvážajú, alebo ako sa dovážajú a kto vôbec môže obchodovať s výrobkami, ktoré majú smrtiace účinky. Zákon 392/2011 reguluje výrobky priamo určené pre potreby ozbrojených zborov. Zákon 144/2013 reguluje výrobky určené pre civilný trh, ale také, ktoré zabíjajú či môžu byť použité pri zabíjaní, čiže napríklad poľovnícke pušky, puškohľady a tak ďalej. A tieto, bod, dva zákony boli zmenené a novelizované tými spomínanými článkami č. 8 a 9 v tomto tres... v tomto kompetenčnom zákone.
Je ešte aj tretí zákon, zákon č. 39/2011, ktorý reguluje obchod s prostriedkami dvojakého využitia. To sú veľké veci, ktoré nie sú určené pre zabíjanie, ale môžu tak byť zneužité či použité veci, ako napríklad drony, ale aj softvér. Tento prezidentka nevetovala, čo si myslím, že pokojne mohla, a dostanem sa k tomu neskôr v tejto rozprave.
Čo tie zákony určujú, tie spomínané zákony, ako ten systém fungoval doteraz, čo v tom zmenila táto parlamentom schválená nedávna novela a prečo tomu prezidentka namieta? V praxi ten systém fungoval zhruba tak, že gestorom pre všetko udeľovanie licencií opäť na dovoz, vývoz a či obchodovanie s týmito spomínanými prostriedkami, gestorstvo nad týmto má ministerstvo hospodárstva, a to však hrá relatívne obmedzenú úlohu, v podstate len skontroluje, či tie papiere, že či všetky tie požadované dokumenty, ktoré majú byť súčasťou žiadosti o licenciu, boli naozaj predložené, či sa tá vec naozaj môže vyviesť, či je to kóšer a v súlade s právnymi normami a reguláciami, ku ktorým sa ešte o chvíľku dostanem, to už reálne ministerstvo hospodárstva nikdy nerobilo, toto v praxi vždy robievalo, robievala sieť orgánov štátnej správy, ktorá je priamo taxatívne vymenovaná v tom zákone. Patrí sem ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba, ministerstvo zahraničných vecí a iné, ale dve ministerstvá mali osobitné postavenie v tej starej verzii zákona alebo dv. Jedno ministerstvo a jedna, jedna služba, to bolo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a Slovenská informačná služba, tie mali výnimočné postavenie v tom, v starej, v tej starej verzii zákona pred vašou novelou v tom zmysle slova, že mali právo veta. Ich postoj, ich názor k danej žiadosti o dovoz či vývoz či žiadosť o obchodovanie boli pre ministerstvo hospodárstva záväzné. Keď ministerstvo zahraničných vecí alebo Slovenská informačná služba v minulosti povedala nie, toto nevyveziete, toto nedoveziete, ministerstvo hospodárstva nemalo na výber, muselo sa ich, ich pozíciou riadiť zo zákona.
Čo urobila vaša novela? Novela predložená vládou a následne vetovaná pani prezidentkou? Táto novela ponecháva konzultačnú úlohu pre ministerstvo zahraničných vecí a pre Slovenskú informačnú službu, ale odobrala im právo veta. Podľa novely schválenej v tomto parlamente pred sviatkami dostáva ministerstvo obrany výlučné právo vetovať žiadosti o dovoz a vývoz licencií. Nebudem teraz sa púšťať do odôvodnenia, ktoré bolo v tejto, ako súčasťou tej navrhovanej novely, ono prakticky neexistuje, avšak pokúsim sa vám ľudovým jednoduchým jazykom vysvetliť, prečo je to zásadná chyba a prečo silne súhlasím s vetom pani prezidentky, pretože presne tie isté dôvody, ktoré vám vytkla v jej navrátenej verzii zákona, boli dôvody, ktoré sme spomenuli aj v rozprave už pred niekoľkými týždňami.
To, či sa nejaké ministerstvo alebo nejaká vláda rozhodne vyviesť alebo doviesť alebo udeliť licenciu na vývoz alebo dovoz smrtiacich prostriedkov, to nie preds... predmetom žiadnej improvizácie. Sme tu riadení konkrétnymi zákonmi, normami a smernicami aj Európskej únie. Dovoľte mi spomenúť jednu, ktorú som vypichol v rozprave, potom pridám druhú, ktorú pridala pani prezidentka vo svojom, vo svojom vrátení toho zákona.
Existuje niečo ako spoločná pozícia Rady Európskej únie z roku 1994. Táto spoločná pozícia sa týka opäť výrobkov obranného priemyslu a vymenuváva taxatívne dôvody, osem dôvodov, pre ktoré nemôžu byť tieto prostriedky vyvezené do určitých krajín. Ide o spoločnú pozíciu, táto nie je právne vymožiteľná v tom zmysle, že nebude žiadny infringement a žiadna pokuta, pokiaľ sa jej nebudeme držať, ale predpokladám, že ani vládna koalícia nechce povedať, že sa ide účelovo odlišovať a odchyľovať od spoločnej pozície európskej kraj... Európskej únie a že ideme na hulváta porušovať dohodnuté pravidlá všetkými členskými krajinami, čiže predpokladám, že sa ňou aj vy cítite viazaní.
Čo sú tie dôvody, pre ktoré môže podľa tejto spomínanej spoločnej pozície, nieže môže, ale musí vláda zamietnuť žiadosť o vývoz, o vývoz vojenskej technológie. Tým prvým dôvodom sú porušovania ľudských práv. To je, myslím si, že samozrejmé, pokiaľ existujú oprávnené obavy, že technika, ktorú vyvezieme, bude použitá na strieľanie do demonštrantov atď., tak je, myslím si, že už len čisto v ľudskom záujme, aby sme tieto strelné zbrane nevyviezli.
Potenciálne zneužitie na represiu je ďalší dôvod. K tomu tiež, myslím, všetci rozumieme, je to veľmi jednoduché. Pokiaľ je v tom štáte napätie medzi dvoma etnickými skupinami, je tu vážna obava, že tá, ktorá je pri moci, zneužije tie zbrane na to, aby postrieľala členov druhej etnickej skupiny, tak asi ich nechceme, tie zbrane dodať. Opäť je to v rozpore s mnohými smernicami, s medzinárodnými zákonmi a vôbec, s morálkou a etikou.
Podpora terorizmu. Asi nechceme vyvážať, spomeniem konkrétnu krajinu, do Iránu zbrane, ktorá ich potom tá postúpi milíciám Houthi, ktoré potom používajú pri útoku na vode, ktoré dovážajú aj nám tovar cez Červené more. Takže podpora terorizmu je, myslím, že úplne samozrejmé kritérium. Nechceme byť súčasťou, nechceme, aby naše vývozy vojenskej technológie boli súčasťou takéhoto niečoho.
Možnosť zneužitia daných zbraní z danej techniky proti inej členskej krajine EÚ. Toto nie je malá vec. Stalo sa nám v minulosti, pamätám si z mojich čias ako veľvyslanec pri NATO, že veci vyvezené, to vieme, nemenované alebo to, to asi jedno, do akej krajiny, boli následne posunuté napríklad do Pakistanu a ocitli sa v rukách Talibanu a boli použité Talibanom proti francúzskym, nemeckým či americkým našim spojencom, s ktorými sme bok po boku vtedy pôsobili v Afganistane. To nie je pre spolunažívanie v koalícii, pardon, v Aliancii, ani pre dobré vzťahy s našimi spojencami zdravé, keď ozbrojené zložky našich spojencov sú buď v útoku, pod útokom slovenskou muníciou zo slovenských zbraní, nech už sú v rukách kohokoľvek. Čiže opäť, myslím si, že je úplne samozrejmé kritérium, ktoré máme silný záujem dodržiavať.
Ďalšia, ďalší dôvod. Možnosť efektívne využiť kupovanú technológiu. To keď teraz zdanlivo že čudne znejúce kritérium, ale skúsim ho vysvetliť. Ak je úplne zrejmé, že tá vec, ktorú tej danej krajine predávame, je ich ďaleko na technologickej spôsobilosti tej krajiny využiť, jednoducho nemá dôvod tú danú technológiu kupovať, no tak je tu silné podozrenie, že ju nekupuje pre seba, a že v rozpore s písomnými záväzkami, ktoré sú tiež súčasťou takejto žiadosti o dovoz, ju zrejme plánuje postúpiť niekomu inému a nehovorí nám pravdu a úmyselne nás asi zavádza. Čiže jedna z vecí, ktoré musíme posúdiť pri žiadosti o takýto, o vývoz licencií do nejakej krajiny, je, či tá daná krajina má reálnu fyzickú potrebu pre tú technológiu a či ju vie aj reálne využiť z príčin, ktoré som spomenul.
Posledný a nemalý dôvod z tých ôsmich - finančný dopad na danú krajinu. Ak máme vážny dôvod si myslieť, že tá technológia, ktorú ideme predať, de facto zruinuje štátny rozpočet tej krajiny, že si tu inými slovami nejaký diktátorský režim posilňuje svoju moc a necháva tisíce, možno viac ľudí umrieť hladom, len aby si zadovážil nové tanky, stíhačky či lietadlové lode, no tak asi nechceme byť súčasťou takejto de facto represie proti vlastnému obyvateľstvu.
To sú tie dôvody, tých osem taxatívne vymenovaných dôvodov priamo v spoločnej pozícii Európskej únie, ktoré musia byť posúdené príslušnými orgánmi štátnej správy na Slovensku pri každej žiadosti o vývoz, o licenciu na vývoz zbraní, výrobkov obranného priemyslu zo Slovenska do ďalších krajín.
No a teraz prečo je dôležité, aby sme v praxi mali poctivé mechanizmy na to, aby sme vedeli týchto osem dôvodov posúdiť? Je úplne zrejmé, že nechceme byť súčasťou porušovania ani jedného z týchto princípov, myslím, že tie dôvody som, som vyložil veľmi jasne. A teraz otázka je, že ako sa, ako tomu vieme zabrániť a v praxi to fungovalo tak, že ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má veľmi širokú sieť zastupiteľských úradov po celom svete, bolo často doslova požiadané a dožiadané ministerstvom hospodárstva. Prišla nám tu žiadosť z krajiny, nepoznáme tú krajinu dobre, nevyvážame tam často, trochu nám to smrdí, máme tam zastupiteľský úrad, prosím vás, pozrite sa na to. A naši diplomati v danej krajine skutočne sa pustili do práce, obvolali si, zistili si, aká je situácia v danej krajine, či naozaj tú technológiu potrebujú, aký je finančný dopad a vypracovali hodnotenie, ktoré bolo následne použité ministerstvom zahraničných vecí pri posudzovaní toho, či tá licencia má byť udelená, alebo nie.
Preto bolo ministerstvo zahraničných vecí priamou súčasťou a s právom veta, s výnimočným postavením v tej starej verzii zákona medzi tými orgánmi, ktoré posudzujú každú žiadosť o licenciu a mimochodom SIS má podobné spôsobilosti, podobné kapacity, preto mali tieto dve zložky to výnimočné postavenie, lebo majú tú kapacitu. Majú tú ozajstnú sieť úradov, tých ľudí a tú prax takéto veci posudzovať, a to už ani nespomínam, že v rámci Európskej únie existujú databázy, pri, ktorými si vymieňajú jednotlivé členské krajiny informácie o tom, že ktoré, ktorá krajina, členská krajina Európskej únie zamietla žiadosť o vývoz do ktorej krajiny a táto informácia, táto databáza je dôležitou súčasťou posudzovania každej žiadosti, lebo sa bežne robí v tejto brandži, že jedna vláda Európskej únie odmietne vývoz do nejakej pofidérnej krajiny a tá daná firma, tá daná krajina to potom skúsi cez inú členskú krajinu.
A preto máme spoločnú databázu, kde si zdieľame informáciu o tom, čo bolo zamietnuté, aby sa nám nestalo, že my omylom, z lajdáctva, šlendriánstva či nepozornosti pustíme niečo, čo šesť iných členských krajín z dobrých príčin zamietlo. Do tejto databázy nemá prístup ministerstvo obrany, do tejto databázy má prístup ministerstvo zahraničných vecí. Poviete si technická záležitosť, dá sa to prehodiť, ale ďalšie zbytočné náklady, ďalší know-how, ktorý je stratený. Túto databázu spravujú ľudia na ministerstve zahraničných vecí, jej preklopenie na ministerstvo obrany je zbytočné, nákladné a nijako v tejto dôvodovej správe nevysvetlené či nepodložené.
Tým nechcem spochybniť, a zastavím sa tu na sekundu aj pri spôsobilostiach samotného ministerstva obrany. Ministerstvo obrany nie sú len kasárne na Kutuzovovej a sieť základní po celom Slovensku. Ministerstvo obrany má svoje Vojenské spravodajstvo, ktoré je, ktoré má aj zahraničnú zložku, má, samozrejme, vnútornú zložku, kontru, ale má aj externé spravodajstvo a má ľudí aj v zahraničí na niektorých zastupiteľských úradoch. A sú to ľudia, ktorých mnohých poznám osobne, pôsobil som v tejto brandži desiatky rokov, mnohí sú mi aj kamarátmi, boli by prví, ktorí by povedali: Tomáš, my nemáme tie spôsobilosti na to, aby sme posúdili celé toto spektrum vecí, ktoré sa od nás žiada posúdiť. My sme trénovaní odborníci na vojenské záležitosti. Spýtaj sa ma, aká je bezpečnostná situácia v krajine, spýtajte sa ma, aké má vzťahy táto krajina s nejakou druhou a či tu hrozí napätie a či sa nepripravuje na ozbrojený konflikt, to sú veci, čo vám viem posúdiť.Ale ľudské práva? Sociálna situácia? Toto nie sú veci, ktorým sa venujú, toto nie sú veci, na ktoré sú trénovaní, a pripomínam, tá sieť, ktorú má k dispozícii Vojenské spravodajstvo, je zlomkom toho, čo má k dispozícii ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Jednoducho nie je v silách, nie je v silách ministerstva obrany s jeho súčasnými spôsobilosťami a s tou sieťou ľudí, ktorých v zahraničí má, posúdiť tie žiadosti o vývoz tak dôkladne, ako to historicky posudzovalo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí spolu so Slovenskou informačnou službou.
Toto boli všetko výhrady, ktoré odzneli už v našej pôvodnej rozprave či od pána poslanca Krúpu či odo mňa, ak mi ušli príspevky od iných, ospravedlňujem sa. Pani prezidentka dodala ešte jeden, dovoľte mi ho zacitovať, ten nám ušiel, ale nie je malý a stojí za spomenutie. Vypichla takisto, že existuje niečo zvané Oznámenie Komisie Európskej únie adresované Rade a Európskemu parlamentu o strelných zbraniach a vnútornej bezpečnosti Európskej únie z roku 2013, ktoré jasne ustanovuje, že je cieľom Európskej únie pri strelných zbraniach a obchodovaní s nimi zvýšiť tlak na kriminálne trhy, zastaviť nelegálnu držbu strelných zbraní a zabrániť ich zneužitiu zločincami či teroristami. Opäť jednoznačný a myslím si, že ľahko pochopiteľný zámer tejto, tejto spoločnej, spoločnej pozície či, pardon, tohto oznámenia. A toto oznámenie zároveň kladie na členské krajiny to očakávanie a tú požiadavku, aby, citujem pani prezidentku: "aby si zabezpečila svoje vlastné vnútorné orgány", dôkladné orgány kontroly nad tým, aby tieto zbrane neboli vyvezené a zneužité na účely, ktoré som práve spomenul. A opäť, keď zoberieme tým orgánom, ktoré sú kompetentné na posudzovanie žiadostí na export, ktoré majú na to aj príslušnú sieť, aj príslušný know-how, to právo veta a pridelí mi niekoho, kto to právo, kto ten know-how nemá, tak nemáme zabezpečené podľa tohto, podľa tohto spoločného, podľa tohto oznámenia tú dôkladnú kontrolu proti zneužitiu, ktorú by sme mali v zmysle oznámenia, citovaného oznámenia mať. V tomto sa takisto zhodujem plne s pani prezidentkou. Myslím si, že duch tohto jej kroka, kroku je presne v súlade s tým, s tou kritikou, ktorú sme voči zákonu vypichli, či už v tej predošlej rozprave, či som teraz spomenul, či som spomenul dnes.
Dodám ešte na záver, že pani prezidentka sa nedotkla článku č. 7 danej novely a pokojne mohla. Článok č. 7 danej novely je ten, ktorý mení postavenie ministerstva zahraničných vecí a SIS-ky v neprospech ministerstva obrany pri regulácii dovozu a vývozu prostriedkov dvojakého použitia, to sú tie spomínané drony, to sú tie spomínané, to je ten spomínaný softvér, umelá inteligencia a iné. Neviem úprimne, prečo nenamietala aj proti zmene v tomto prípade alebo pri vývoze tohto typu technológie. Každý, kto trošku sleduje ozbrojené konflikty v zahraničí, vidí, že napríklad také drony sú oveľa relevantnejšie pre použitie pri dnešnom konflikte ruskej agresie voči Ukrajine, ako napríklad bežne držané ručné zbrane. Tie sú jednoducho ľahšie dostupnejšie ako drony. Myslím si, že je, sú veľmi silné dôvody na to, aby bol trh a obchodovanie, medzinárodné obchodovanie s prostriedkami dvojakého využitia rovnako prísne regulované ako obchodovanie s prostriedkami, výrobkami obranného priemyslu či s inými strelnými zbraňami. A myslím si, že pani prezidentka mohla pokojne vetovať aj článok 7 novely tohto kompetenčného zákona, neurobila tak, ale myslím si, že stojí za spomenutie, že aj v tomto tá novela tohto zákona pochybila.
Je, samozrejme, na vás, páni poslanci a pani poslankyne z vládnej koalície, ako s týmto naložíte. Boli ste opakovane varovaní, že ideme s touto novelou porušiť minimálne ducha, ak nie priamo literu tých spomínaných spoločných pozícií, ktoré nás viažu a ktoré sme sami podpísali, a to som ani nešiel, ani nepôjdem z časových príčin do vecí, ktoré prezidentka nevytkla a ktoré sme vám vytkli v tej pôvodnej rozprave, ten deformačný efekt, ktorý bude mať táto novela na samotný zbrojársky trh. Fakt, že ministerstvo obrany, ktoré je samé aktérom na obrannom trhu, lebo vlastní veľkú časť obranných firiem, ktoré na Slovensku pôsobia, sa stáva vlastne aj de facto pánom života a smrti týchto obranných firiem, tohto celého trhu vrátane tých súkromných podnikateľov, ktorí na tomto trhu podnikajú, lebo bude nielen podnikateľom, ale aj jediným hlavným regulátorom tohto trhu, čo sa mi zdá byť dosť absurdná pozícia a potenciálne aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Je toho viacero, čo sa tomuto zákonu dá vytknúť len v tej časti, ktorá sa týka vývozu a dovozu obrannej technológie. V každom prípade účelom tejto rozpravy je venovať sa len prezidentkinmu vetu, preto do týchto častí nepoviem, ale poviem len toľko, že už len tie námietky, ktoré prezidentka vzniesla, ktoré som zacitoval, ktoré by sa pokojne dali rozšíriť, sú pre nás veľmi silným dôvodom pre to, aby sme tento zákon minimálne v tom zmysle, ako pani prezidentka požiadala, upravili, a tie spomínané časti vyhodili. Pokojne by sme mohli ísť aj ďalej a je už len na vás, páni poslanci vládnej koalície, poslanci a poslankyne vládnej koalície, či budete skutočne hlasovať v tomto prípade podľa svojho vlastného úsudku a podľa vlastného duchu, alebo či budete s plným vedomím, že touto novelou porušujete naše medzinárodné záväzky a naše medzinárodné pozície, napriek tomu všetkému podporovať tento zákon. (Potlesk.)
