Videokanál poslanca

Veľká vďaka, kolegyňa Lucia.
Myslím, že nielen obsah, ale aj tón tiež si trafila fantasticky. Vďaka za to.
Ono tá legislatívna neúcta, o ktorej si pekne hovorila, má viacero následkov. Jedna z nich je, že proste zhadzujeme, bagatelizujeme, znevažujeme inštitúcie a osoby, na ktorých v mnohom fungovanie tohto štátu záleží a stojí. Dobré fungovanie tohto štátu.
Vám je to možno jedno vo vláde, to ako to tu fičí, pokiaľ ste pri moci a pokiaľ máte možnosť každé štyri roky sa tam vrátiť. Ale sú tu ľudia, ktorým záleží na tom, aby tu boli dodržiavané ľudské práva, boli dodržiavané práva detí, práva menšín. Toto sú inštitúcie, ktoré si dnes nevážili.
A potom je tá druhá manifestácia neúcty, tie druhé následky, ktoré znášame že okamžitejšie, tie sú hmatateľné, tie sa dostavia skoro ihneď. To je vtedy, keď sa v tom hŕ-bŕ, v tom, v tom ponáhľaní sa za tým, aby tie vaše zmeny boli hotové, ten únos štátu, boli hotové čo najrýchlejšie, ignorujete všetky základné proste princípy legislatívneho procesu.
A to je že znovu, znovu a znovu. O čom sme sa tu bavili? Čo sa tu dialo pri novele Trestného zákona? Pretože ste sa hnali, nedali ste to cez riadne medzirezortné, bolo to všetko v skrátenom, tak ste si ne... urobili základné, banálne chyby pri príprave zákona. V dôvodovej správe, že nesprávne citované, nesprávne interpretované výklady iných súdov, lebo ste urobili chyby pri preklade z angličtiny? Banálne veci, ktoré mali vypichnúť úradníci na ministerstvách, keby ste sa ich boli bývali opýtali? Potom sme tu mali debatu, túto debatu o Audiovizuálnom fonde.
Alebo nie, vrátim sa ešte k trestnoprávnym. Tie sme koľkokrát novelizovali, už novelizované časti zákona, ktorý vlastne ešte nebol schválený?
Potom sme tu mali túto debatu, kde sme viedli trojhodinovú diskusiu. Včera to bolo, nie? Trojhodinovú diskusiu o pozmeňovacom návrhu, ktorý vlastne ešte nebol ani prednesený.
Toto je ten koniec chaosu, ktorý ste sľubovali vo voľbách?

Vďaka, pán predsedajúci, ale aj vďaka pánu poslancovi Hajkovi.
Správne, ale smutne vypichol, že, z toho, citujúc tú výzvu profesných organizácií, že rozpletenie tohto klbka, odstraňovanie následkov tohto hrozného rozhodnutia, ak ho teda tento parlament urobí, je niečo, čo sa bude musieť robiť potom roky a roky, aj dávno po odchode tejto koalície z moci. Je to, bohužiaľ, jeden z tých danajských darov, z tých nášľapných mín, ktoré tu po nich ostanú, a v tomto zmysle aj ďalšie parlamentné voľby, ktoré, chcem veriť, povedú k odchodu tejto nešťastnej koalície SMER-u, HLAS-u a SNS, nebudú koncom, ale vlastne len začiatkom konca. To, čo bude musieť nasledovať, je potom naprávanie všetkých tých pokrivených zákonov aj tých inštitúcií, ktoré tu poctivo teraz už ôsmy mesiac systematicky a úplne cielene rozoberáte.
Druhý postreh, a to je taký skôr že metapostreh, som rád, že pán poslanec Hajko a jeho kolegovia prehovorili a že vyjadrili postoj, ktorý vyjadrili. Ono je totiž často využívané v tej diskusii o Audiovizuálnom fonde tá kritika alebo ten argument, čo je, že, samozrejme, že ho bránite progresívci a saskári, lebo však to sú tie vaše liberálne srandičky, ktoré ten fond financoval a, nedajbože, občas aj apage satanas, priam progresívne srandičky čo financoval.
Nuž je dôležité opäť, že tieto argumenty zazneli a že zazneli, odkiaľ, kade zazneli, pretože poukazujú na to, čo vám hovoríme celé mesiace. Rozdiel medzi vládou a opozíciou nie je v tom, že jedni sú liberálni a jedni sú progresívni alebo konzervatívni. Rozdiel medzi vládou a opozíciou je v tom, že opozícia rozumie tomu, že sú proste nejaké štátne záujmy, pardon, sú nejaké verejné záujmy, že sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré slúžia ľuďom, a nie politikom, a, žiaľ, vláda dokazuje každým svojím činom, že proste pre nich politika a vláda je štát, individuálne záujmy, stranícke záujmy sú štátne záujmy a mňa absolútne netrápi záujem verejný, a čo už absolútne netrápi, čo tu bude o desať rokov.

Vďaka, pán predsedajúci a veľká vďaka kolegyni Zore Jaurovej za tú výbornú prezentáciu ako vždy, ono to už niečo z toho odznelo, ale ako sa hovorí u nás v Trnave, opakovanie je matka múdrosti.
Dovolím sa vyjadriť, Zora, nie k tej časti, kde si hovorila, že v čom je ten zákon zlý, to je, to hovorí samé za seba, dovoľ mi vyjadriť sa krátko k tomu procesu. Ja neviem, čo bolo pôvodným zámerom ľudí, ktorí vložili do rokovacieho poriadku tú 48-hodinovú lehotu, asi na to bol nejaký dobrý dôvod, rád sa nechám poučiť, ale spôsob, akým je v tomto volebnom období obzvlášť zneužívaná, je skutočne do neba volajúci. Opäť v situácii, kedy je pozmeňovací návrh prednesený doslova že večer o ôsmej a na druhý deň ráno sa má o ňom hlasovať, je porušením minimálne ducha toho, tejto časti rokovacieho poriadku, toto určite nemohol byť úmysel pôvodných autorov rokovacieho poriadku. A dodám aj, Zora, to, čo si ty načala a nešla si to veľkého detailu, už to samotné fakt, že toto máme na stole ako poslanecký návrh, vieme, asi všetci šípime, čo za tým je. Ja si cením, a to myslím bez irónie, aj tú úprimnosť pána Michelka včera, keď v podstate priznal, či predvčerom, že keby to bolo na ňom, tiež si myslí, že to bol, že by to mal byť ministerský návrh, prepáčte, ak som vás zle interpretoval, kľudne to dopovedzte aj sám v rozprave. V každom prípade toto je, všetci asi šípime, že celou pointou, dôvodom, prečo je toto vo forme poslaneckého návrhu, je ten, lebo vládny návrh by si vyžadoval normálne pripomienkové konanie a, samozrejme, chceli ste to uhnať, ako sa len dalo vrátane opäť znásilnenia tej 48-hodinovej provízie.
Na záver ja len že hovorí sa o nás Slovákoch, že my Slováci si aj na šibenicu zvykneme, ale chcem veriť, že si nikdy nezvykneme na tento babrácky a lajdácky prístup k písaniu zákonov, pretože takto sa to nerobí.

Vďaka. Dva postrehy, začnem pochvalou a potom nesúhlasom.
Tá pochvala opatrná je, že, že mám pocit, že sa trochu posúvame. Ten argument, ak mu správne rozumiem, pán poslanec, je, že, že tie opatrenia, ktoré prijímate, nie sú zrkadlovo kópiou toho, čo sa stalo v Handlovej, ale máte informácie o tom, že sa môžu stať aj iné veci, a preto je tam logický súvis medzi tým, čo sa stalo v Handlovej, a tým, čo navrhujete. To som v princípe aj ochotný prijať, len narážate na jeden problém, že keď sme my vyzvali ústami nášho predsedu, ale aj ako opozícia spoločne na spoločné vyšetrovanie a spoločné následne aj nejaké že formulovanie tých pozícií, a nie takto, cez SLK, čo by nám vytvorilo aj príležitosť podeliť sa o tie informácie a lepšie vyargumentovať ten súvis medzi 15. májom a tým, čo navrhujete, tak ste to, žiaľ, zamietli, tak potom, prepáčte, nečudujte sa, že namietame my k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu.
A to menej konštruktívne, a hoci úprimne nenávidím ačohentizmus, musím to povedať, lebo tu zaznelo, cítim potrebu ohradiť sa voči tomu, čo od vás zaznelo, že príspevok SMER-u k nenávisti bol minimálny, to hlavne opozícia.
Nuž nie som žiaden veterán, ale som v politike dosť dlho na to, aby som si pamätal protesty proti obrannej zmluve s USA, pamätám si šibenice pred Národnou radou pre tých, ktorí túto zmluvu alebo za túto zmluvu zahlasujú. Pamätám si poslanca Blahu, ktorý zverejnil zmluvu... zoznam ľudí, ktorí za ňu zahlasovali. Pamätám si, že sa začali na súkromných... na sociálnych sieťach šíriť z iných zdrojov súkromné adresy ľudí, ktorí za ňu zahlasovali.
Pamätám si telefonát z polície, kde ma varovala polícia, aby sa zmenil spôsob, akým chodím do domu alebo z domu do práce, pretože moje zdravie a môj život môže byť v ohrození, takže odpustite, tú históriu si pamätám v zásade inak.
A pýtate sa nás, že kde sme my boli, keď sa robili krivdy proti iným. Nuž pamätám si potom, keď zveril niekto adresu pána Blahu na tom diaľničnom nadjazde niekde na D1, a ja som to skritizoval, skritizoval som to na Facebooku, povedal som – takto sa to nerobí.
Takže kde sme boli? Boli sme na strane práva, konzistentní ako vždy. (Potlesk.)

Mňa úprimne mrzí ten tón, ktorý táto diskusia nabrala.
Ja som úprimne nepočul či od pani poslankyne Kolíkovej, či od pani poslankyne Mesterovej pred ňou nič iné, než vecnú argumentáciu proti skrátenému legislatívnemu konaniu, nie vecnej podstate týchto zákonov, aj keď do toho sme tiež zabŕdli, ale hlavná námietka je proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Je nám tu vyčítané v rámci tej debaty, aspoň tej časti, kde sme sa venovali SLK-čku, že bagatelizujeme ten atentát. Ja som nepočul jedného jediného opozičného poslanca či poslankyňu, ktorý by nepopísal ten atentát ako čokoľvek iné, než ohavný, bezprecedentný, dramatický čin, ktorý si určite vyžaduje sprísnené bezpečnostné opatrenia.
To, čo vám vytýkame, a fakt ma mrzí, že sa nepočujeme a nepočúvame, je, že opatrenia, ktoré ste navrhli, nijak nesúvisia, alebo mnohé z nich nijak nesúvisia s tým aktom, ktorý sa 15. mája stal, a tým pádom nemôže ten akt z 15. mája zakladať dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo keď nie je logický súvis, tak nemôže slúžiť ten atentát z 15. mája ako odôvodnenie na skrátené legislatívne konanie. Tu zákon jednoducho nepustí.
A pokojne sa pobavme o tých vecných návrhoch, ktoré predkladáte, vrátane tej renty. Tu napríklad nesúhlasím s pani ministerkou a priznám sa, po otvorení dverí do našej politickej kuchyne máme aj živú odbornú diskusiu v tomto v rámci mojej strany. Čiže môj osobný názor, nič viac, nič menej, je, že pokojne si viem predstaviť, že by mali mať nárok na tú rentu. Moja definícia dobre spravovaného štátu je taká, že ho vedú ľudia, ktorí majú takú silnú reputáciu a takú spoločenskú prestíž, že by bola škoda ich nevyužiť aj potom, čo skončia vo funkcii, a ak vykonávajú nejakú užitočnú spoločenskú úlohu aj potom, podľa mňa by si tú rentu pokojne zaslúžili. Ale opäť, toto je debata na iný čas, na úplne iný proces, to by nemalo byť v skrátenom legislatívnom, lebo nijak nesúvisí s tým, čo sa stalo 15. mája.
Premiér Fico nebol postrelený kvôli tomu, že nemal doživotnú rentu. Ten logický súvis ste nepreukázali, nič viac, nič menej sa vám nesnažíme povedať, a fakt ma úprimne mrzí, že sa tá diskusia vykoľajila a že nabrala tie emočné tóny, my sa ju snažíme držať vo vecnej rovine.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci.
Ja, samozrejme, tu nikoho neprekvapím s kolegom, predsedom nášho klubu, plne súhlasím. Tu ideme síce trošku mimo tých správ, ktoré prerokuvávame, ale dodám len, že z toho zákona o tej ITP komisii vyplývajú aj osobitným kontrolným výborom nejaké povinnosti, ktoré si, teraz hovoriac za náš kontrolný výbor pre VS-ku, Vojenské spravodajstvo, si plníme. Vyžiadal som si od koalície aj mená, nomináciu ľudí do tejto komisie a začali aj nejaké neformálne rokovania o nomináciách v rámci opozície. Takže úplný súhlas a s tým, že ako Progresívne Slovensko a aj ako šéf výboru na kontrolu VS my tento, túto zákonnú povinnosť berieme smrteľne vážne a podľa toho aj konáme.
Vďaka.

Vďaka pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023.
V súlade s § 9 spomínaného zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal ministerstvo obrany v mesiaci december 2023 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023. Túto správu predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako nám boli predložené ministerstvom obrany, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva túto správu prerokoval na 3. schôdzi výboru dňa 1. februára 2024 a prijal uznesenie č. 11, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.

Pozastavím sa pri slovách z odpovede ministerstva vnútra – neboli preukázané dôvody, dôvody na začatie alebo na zrušenie statusu dočasného útočiska pre pána Marčevského.
Ľudia dobrí, bavíme sa tu o verejne známom dezinformátorovi, ktorý sa ani nehanbil, ani nezakrýval, alebo neskrýval, čo robí. Zneužíval štatút dočasného útočiska, pretože je to držiteľ ukrajinského pasu, má naňho nárok, nevyčítam ministerstvu vnútra, že mu udelil tento status, podľa zákona viac-menej muselo, ale potom je už na nás, na vláde Slovenskej republiky, či vieme triezvo zhodnotiť vlastné bezpečnostné záujmy, či berieme vážne náš vzťah s Českou republikou, či berieme vážne hybridnú vojnu, ktorú nám... voči nám, a nielen voči nám, voči nám všetkým západným demokratickým krajinám Rusko vedie, aby sme tento štatút zrušili. To už vieme urobiť.
Vy ste nám práve povedali – opäť, nie vy, pani ministerka, ale ministerstvo vnútra vašimi ústami –, že my sme ani len nezačali ten akt, že my nevidíme dôvody, na to, aby – opäť – známy dezinformátor, ktorý úplne verejne proste na hulváta očividne podrýval či demokratické zriadenie, či útoky na útoky na Európsku úniu a NATO v Českej republike, ktorá považovala jeho aktivity za natoľko dôležité a na toľko škodlivé a zásadné, že ho dala na vlastný sankčný zoznam. My nič.
Tak teraz sú len dve vysvetlenia. Proste že buď my vieme niečo, čo Česká republika nevie, čo chcem veriť, že by to bola pravda, ale skôr sa mi to nezdá pravdepodobné, skôr je potom pravdepodobnejšie – úprimne –, že sme tak trochu, odpustite výraz, na hlavu padnutí, ako však ja viem tejto vláde odpustiť všeličo, ale že si nevieme ani identifikovať vlastné národné záujmy a že chránime ľudí, ktorí – opäť – zneužívajú status dočasného útočiska a dezinformátorov, ktorí tu útočia na naše demokratické zriadenie, a my sedíme ticho ako voš pod chrastou a nekonáme?!
A čo sme na hlavu padnutí?!

Vďaka.
Ako bývalý úradník spoznávam túto taktiku, toto nie je odpoveď, toto je spôsob, ako vyplniť čas neodpoveďou. A to nie je kritika – teraz výnimočne – pani ministerky Šimkovičovej, tá je v tom nevinne, tá je poštárkou, to je kritika ministra Šutaja Eštoka, ktorý sa ani neunúval prísť a odpovedať osobne.
Pre tých, čo kontext nepoznajú, dovoľte mi doplniť. Pána Marčevský bol, samozrejme, zaradený na sankčný zoznam v Českej republike. Je to človek, ktorý sa podieľal aktívne na šírenie dezinformácií zameraných na podrytie či demokratického zriadenia, či jednoty a solidarity v Európskej únii. A na to, čo sú, mimochodom, že závadné, zásadné bezpečnostné ohrozenia v mojich očiach a v očiach českej spravodajskej služby a vlády, ktorú my otvorene označujeme za našu najbližšiu, toto boli dostatočné dôvody na to, aby bol sankcionovaný.
Ten človek zjavne utiekol k nám a my ho nevieme ani len zaradiť na sankčný zoznam Európskej únie, aby bol poslaný kade ľahšie, tam, kam patrí, vzhľadom na tie jeho aktivity, ktoré tu vyvíja. Opakujem, táto pasivita, toto nekonanie zoči-voči, pretože že už úplne jednoznačne očividnému správaniu pána Marčevského, veď sa neskrýval. Tá jeho, ten jeho plátok, to je, to je jeho platforma, Voice of Europe, suverénne dostupné, v celej tejto pasivite a zoči-voči už je úplne jasné krásne očividnému konaniu svedčí veľa o tom, o tej geopolitickej dezorientácii tejto vlády.
Dovoľte mi tiež poopraviť, opäť nie vás, pani ministerka, vy ste tu v role poštárky, ale poopraviť ministerstvo vnútra. Nie, netreba preukázanie trestného činu na to, aby bol niekto zaradený na sankčný zoznam. Stačí podozrenie, tam je nižší právny štandard, takže tá otázka okrem toho, že je alibistická, je zároveň aj faktuálne nesprávna.