Videokanál poslanca

Vďaka, budem takisto stručný už aj preto, lebo chcem, aby sme mali minimálne k tomuto bodu ucelenú rozpravu a nerozdelili ju na dve.
Veľmi krátko, tento zákon, samozrejme, bude mať našu podporu, to vyslanie, to prvotné vyslanie bolo urobené ešte v čase, keď sme boli aj my s poslancom Krúpom ešte v Stálej delegácii pri NATO. Je to dobrá vec. Je úplne správne a namieste, aby aj slovenské ozbrojené sily sa podieľali na tej chvályhodnej, záslužnej misii, odstrašovať agresora, ktokoľvek to je, v tomto prípade Ruská federácia, čohokoľvek nekalého, čo by sa pokúsil urobiť voči spojencom NATO.
Ale nedá mi, podobne ako pán poslanec Krúpa či predo mnou pani poslankyňa Jurík, moja kolegyňa, nevypichnúť ten nesúlad v tom, čo robíme v Lotyšsku, a s rétorikou v obrane na Slovensku, doma. Pán minister, už sme mali túto debatu, otvorila ju kolegyňa Jurík pri predošlom bode. Ja mám veľmi pozorne naštudované vaše vyjadrenia, pozrel som si to video, ten rozhovor, mám ich pred sebou, presné citáty z toho, čo odznelo k augustu ´68. Aby bolo jasné, ten kontext, o ktorom ste hovorili, aj ten čas, ktorý ste spomínali, august ´68, jasne naznačuje, že ste sa nebavili o Ukrajine, bavili ste sa aj o Slovensku a o obrane Slovenska.
A povedzme si, čo sa tu politicky deje. Je tu nemalá časť verejnosti, ktorá sa inštinktívne, a ja tomu úplne rozumiem, obáva vojny a obáva konfliktu až do takého bodu, že by naozaj radšej uprednostňovala či kapituláciu, či kolaboráciu. A môžme si povedať, či je to neetické, nečestné, nepatroické atď., fakt je, že takéto tu niečo, takáto nemalá časť verejnosti tu je, je to v niečom pochopiteľné.
To, čo ma mrzí, pán podpredseda vlády a pán minister obrany, podčiarkujem obrany, je, že v situácii, v ktorej sme sa dnes ocitli, v situácii, že naša susedná krajina, Ukrajina je obeťou agresie, v situácii, že ani s tými Američanmi nevieme, či s nimi budeme môcť rátať o rok, o dva, v tejto situácii namiesto toho, aby ste pracovali na posilnení toho povedomia, aby sme tu rozmýšľali trochu viac o tom, že aj tejto krajine môže raz hroziť niečo takého, čo sa stalo Ukrajine pred troma rokmi, že toto nie je nikde napísané a vytesané do kameňa, že vždy budeme mať túto štátnosť, tieto hranice, za to treba občas aj zabojovať. Namiesto toho, aby ste ako minister obrany popracovali na zmene toho povedomia, že, práve naopak, že nahrávate tým, nazvime to, že nižším sentimentom. A potom ale zase pochválim, je to v takom príkrom kontraste, to, čo naďalej robíte zoči-voči Aliancii. Som rád, že pokračujete v napĺňaní tých aliančných záväzkov, vnímate, že je to dôležité, chválim vás za to, len potom to vedie k takým absurdným situáciám ako napr. na výbore, neviem, ktorí z vás ste boli, tuším pán predseda Majerský bol na zahraničnom výbore, kam prišiel štátny tajomník rezortu obrany odôvodniť ten návrh na vyslanie vojsk do Lotyšska, Estónska, Litvy a Lotyšska a keď sa opakovane, pochválim pána poslanca Krúpu, pán poslanec Krúpa pýtal, že pred kým nás tam majú brániť, tak sa nevedel ani len prinútiť k tomu, aby povedal Rusko. Museli sme to z neho páčiť (povedané s pobavením), ako, ako, ako z... no, nenapadá ma dobrá metafora.
Ja rozumiem tomu, čo politicky hráte, pán minister, ale povedzme si to na rovinu. Snaha skĺbiť opäť aj to správne voči Aliancii, aj s tým proste apelovaním na tie nižšie pudy a sentimenty našich populácií. Mrzí ma, že tú hru hráte. V danej situácii si myslím, že jediné zdravé, patriotické a poviem aj to slovo, ktoré vy radi používate, suverénne by bolo snažiť sa posilniť tú ochotu našej verejnosti postaviť sa za to správne, za tieto hranice, za túto krajinu, za životy občanov, a nie takýmto, poviem že nekalým a poviem aj silné slovo, nečestným spôsobom miešať ten obraz a takýmto spôsobom zahmlievať. Mrzí ma to, že to robievate vo svojej rétorike. Tento návrh zákona je, našťastie, v tej línii toho dobrého, čo táto vláda urobila, a bude mať, samozrejme, našu plnú podporu. Moja kritika, moje výhrady boli namierené voči verejným vyjadreniam, ktoré s tým súvisia, ale nie sú obsahom tohto zákona, ktorý podporíme.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Nebudem dlho. Z tohto miesta väčšinou kritizujem pána ministra, jednak lebo je to nejakou prirodzenou úlohou opozície a jednak preto, že si to zaslúži často. Teraz urobím výnimku. Najskôr pochválim, potom znovu skritizujem.
Ten zámer reformovať aktívne zálohy tak, ako bol nielen predložený, ale aj v podstate to odôvodnenie, sedí do bodky. Pokúsila sa o to už aj predošlá vláda, ten zámer súčasnej vlády a predošlej vlády sa líšia obsahovo, do toho sa dostaneme v druhom čítaní, to teraz vynechám, ale dôvod na reformu aktívnych záloh absolútne zdieľam. To, čo momentálne máme, jednoducho nefunguje. Pán minister spomenul tie čísla, bavíme sa o nejakej vyše stovky v aktívnych zálohách, nejakých pár sto ďalších v príprave. To je zlomok toho, čo reálne potrebujeme v dnešnej bezpečnostnej situácii.
Odbočím trochu, ale súvisí to, chcem zaradiť tie aktívne zálohy aj trochu do kontextu. Prebieha tu diskusia, pán predsedajúci k nej sám prispel, o tom, či treba obnoviť základnú vojenskú službu na Slovensku. Tá otázka ma fascinuje, lebo je to nepochopenie súvislostí o nejakej časovej následnosti. Najskôr potrebujeme rozchodiť aktívne ozbrojené sily, tak ako ich máme, tie nie sú v dobrom stave, máme hlboký podstav, keď chodím po tých jednotkách, úplne bežne ledva nejaká že dvojtretinová naplnenosť je, žiaľ, rutina. Potom, keď naplníme a máme poctivé, dobre vycvičené, dobre vyzbrojené ozbrojené sily, je ten plán B, to sú tie aktívne zálohy, ktoré riešime týmto návrhom zákona, ktorý máme pred sebou, až potom, keď plán A a plán B zlyhajú, treba otvoriť diskusiu o tom, či nejaká povinná vojenčina, alebo nie. Takže aj táto aktívna zálohová, pardon, tieto aktívne zálohy, ktoré tu riešime dnes, sú svojím spôsobom čiastočnou odpoveďou na to, či nám treba povinnú vojenčinu, alebo nie. Ak toto rozchodíme, ak dáme dokopy aktívne zálohy a ak popritom dáme aj poctivým, normálnym, aktívnym ozbrojeným silám, tej dobrovoľníckej armáde, čo máme, tú výzbroj, tréning a tú naplnenosť, ktorú potrebujú, tak vlastne nebude treba povinnú vojenčinu. To som chcel len dať do kontextu.
Ten zámer, máme nejaké praktické rozdiely, ku ktorým sa dostaneme v druhom čítaní, čo sa týka tých aktívnych záloh, tu sme v prvom, takže ukončím debatu o tom obsahu aktívnych záloh. Ten problém, a tu prechádzam k tej kritike, a mrzí ma to, my sme mali viacero debát k tomu s pánom ministrom, neprekvapím ho, je, že dáme dokopy hrušky a jablká. Nerozumiem celkom úmyslu a opäť, mali sme viacero debát, nedostal som uspokojivú odpoveď, prečo miešame aj aktívne zálohy, aj vytvorenie žandárov. Myslím si, že sme pokojne vedeli spracovať najskôr jedno, potom druhé. Máme vecné problémy s tým návrhom na vytvorenie žandárov.
Ja si cením, pán minister, mali sme aktívnu debatu niekoľkomesačnú, vy ste to odôvodnili, ja som považoval tie odôvodnenia za, alebo odpovede za neuspokojivé. Rozumiem, aké problémy nimi, tým chcete riešiť, či je to ochrana hraníc, či je to posilnenie alebo vyriešenie toho podstavu v polícii a mestskej polícii. Naším postojom je, to sú veci, ktoré treba riešiť primárne reformou Policajného zboru a reformou financovania samospráv, aby vedeli mať tie stavy v mestskej polícii, ktoré potrebujú nie vytvorenie novej infraštruktúry s novými uniformami, byrokraciu a s týmto všetkým. Mrzí nás preto, že nevieme podporiť ten zákon v tejto podobe, ako je predložený. Jednoducho momentálne nemáme na výber, hlasovanie za aktívne zálohy alebo reformu aktívnych záloh, ktorú podporujeme, znamená aj podporenie žandárov, ktorých nepodporujeme. Budeme navrhovať v druhom čítaní oddelenie tých dvoch vecí, ak sa to podarí legislatívne, pretože si myslíme, že aktívne zálohy si budú, si zaslúžia, aby ich tento, táto Národná rada podporila.
Pán minister, úplne na záver. Ja som si vedomý, že naše hlasy za predpokladu, že vám koalícia vydrží aj do druhého čítania, nepotrebujete, ale chcete hlasy minimálne z tejto strany opozície tam vpravo, žiadam vás, navrhujem, vyložte, vyjmite z toho tých žandárov. Opäť, reforma aktívnych záloh je niečo, čo má našu plnú podporu, poďme sa baviť vecne o tom, ako to nastaviť tak, aby to fungovalo ešte lepšie, ako to máte v tom návrhu, ale, prosím, nedávajte tieto dve veci dokopy, týmto zabíjate šancu na podporu minimálne tohto krídla opozície (rečník ukázal prstom do pléna), podporu pre niečo, čo je dobrým a pre slovenskú obranu a bezpečnosť veľmi potrebným návrhom.
Vďaka. Zatiaľ toľko.

Vďaka, len veľmi krátka reakcia na pána predsedu Glücka. Veď ja súhlasím, medzi nami nie je rozdiel v tom, či je ten problém reálny a či ho treba riešiť, ale možno v tej poslednej veci rozdiel je. Dodávam, že už teraz sú právne spôsoby a prostriedky, ako nasadiť ozbrojené sily, keď treba. Tým úmyslom bolo zjednodušiť, spriamočiariť, ak môžem, ten proces nasadzovania, my hovoríme, v princípe sme tiež za, len urobte to skráteným legislatívnym, nech si môžme prebrať následky, ktoré ste nemali čas premyslieť a nebol som presvedčený tými konverzáciami, ktoré som mal, že ste všetky tie možné nežiadané následky premysleli. A opäť, keby to aj neprešlo, my neberieme ozbrojeným silám právo byť nasadení pri ochrane kritickej infraštruktúry, bude to musieť byť robené inak, ako navrhujete, ale táto možnosť na stole stále je, berieme tú zodpovednosť chrániť kritickú infraštruktúru smrteľne vážne, sme pripravení pomôcť aj pri zjednodušení toho procesu, len to urobte aspoň skráteným legislatívnym, nech môžme vychytať všetky tie muchy, ktoré by týmto možným zásahom vznikli. To je jediné.

Vďaka, kolegovia, kolegyne, nebudem dlho. Chcem vystúpiť krátko. Môžem poprosiť o pozornosť?
(Zaznievanie gongu.) Chcem vystúpiť krátko k jednému z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov, ktorý sme práve schválili a kvôli ktorému sme aj my zmenili naše hlasovanie k zákonu ako celku zo za na zdrž.
Rozumiem, bavíme sa tu o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý by umožňoval ozbrojeným silám byť nasadené pri ochrane kritickej infraštruktúry na ochranu a obranu tejto infraštruktúry. Rozumieme úmyslu predkladateľa. Bavil som sa za posledných 24 hodín o tomto pozmeňováku či s ministrom obrany, či s riaditeľom vojenskej služby, či so šéfkou legislatívy na ministerstve obrany, aj im ďakujem za tú spoluprácu v tomto. Len upozorňujem, že riešime problém, ktorý aj je reálny, sami sme ako hnutie Progresívne Slovensko upozornili na potrebu poctivého a nielen ostražitosti, ale aj potom ochrany a obrany našej kritickej infraštruktúry. Skutočne sa tu množia po celej Európe, po všetkých členských krajinách NATO príklady sabotáže voči kritickej infraštruktúre.
Čiže rozumieme tomu úmyslu, len spôsob, ktorý vláda zvolila, považujeme za nešťastný, ideme na to prílepkom. Ideme na to prílepkom, čo z definície znamená, že prilepujeme niečo k nesúvisiacemu zákonu. Tá zmena, ktorú robíme, nie je malá. Pýtal som sa, nepodarilo sa mi dopátrať, čo si o tom napríklad myslí ministerstvo vnútra, pretože ochrana, obrana kritickej infraštruktúry je v prvom rade záležitosťou ministerstva vnútra. Ja rozumiem tomu, že tým asi riešime podstav na ministerstve vnútra a nedostatok policajtov. Pýtam sa, prečo neriešime prioritne podstav policajtov, prečo to riešime a plátame opäť ozbrojenými silami, ktoré majú aj iné povinnosti. Prečo si opäť škriabeme tak trochu ľavou rukou za pravým uchom?
Vyzývame vládu, ak to neprejde, predpokladám, že to prejde, ale ak to neprejde, vyzývame vládu, aby predložila riešenie v normálnom, ak treba v skrátenom legislatívnom konaní, nech môžme mať aj debatu o tom, či to riešenie, ktoré predkladá, je proporcionálne, či je primerané a aké bude mať následky, ktoré vláda možno nepremyslela a ktoré sme nemali čas ani my premyslieť vzhľadom na to, že táto vec je na stole doslova len nejakých 48 hodín, možno trošku viac. Opäť, nie je to slovo alebo hlasovanie proti úmyslu, či zlepšiť ochranu kritickej infraštruktúry, či proti tomu zákonu ako celku. Ten zákon napríklad zlepšuje sociálne platové podmienky vojakov, čo má našu plnú podporu v princípe, len namietame proti takémuto predkladaniu pozmeňovákov, takto sa to nerobí. Berme všetci, prosím, poctivú ochranu kritickej infraštruktúry pred sabotážou poctivo, ale pristupujme k nej aj legislatívne poctivo. Toto je náš odkaz týmto hlasovaním.
Len toľko som chcel. Vďaka. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci. Len krátko. Využijem a trochu zneužijem inštitút spravodajcu, aby som zareagoval, ale v podstate to už povedala moja kolegyňa Števulová. Počúvam tie námietky k tomu formátu 3 : 3 : 2, veď mali sme konverzácie na túto tému. Len dodám, že my sme obdobný problém nemali, tí civilní odborníci aj s PT previerkami sú v dispozícii, nie sú ich tisíce, priznávam, ale sú ich desiatky, ktoré k dispozícii sú. My sme nemali problém nájsť človeka, ktorý je aj pripravený to robiť, aj sme už nejaké mená neformálne sami očekovali. Ale ak vy teda hovoríte, že zo strany opozície, pardon, zo strany koalície takého experta jednoducho neviete nájsť, opäť, sme pripravení baviť sa o nejakej zmene právnej úpravy, ktorá vzniká alebo kreuje túto komisiu. Len, prosím, akože nech táto konverzácia netrvá ďalších šesť mesiacov či rok, fakt už rok po stvorení vlády už bol, myslím, si dostatok času na to, aby sme stihli sformovať aj túto komisiu. My ste pripravení konštruktívne rokovať, túto komisiu chceme stvoriť, ale, prosím, nie ďalší polrok, určite nie ďalší rok.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci.
Neprekvapím, keď podporím moju kolegyňu Zuzku Števulovú v tom odkaze, ktorý ste práve pred pár sekundami dopočuli. Doplním pre úplnosť, alebo teda podporím pre úplnosť, ono to už odznelo od kolegyne Števulovej, že nejaké konverzácie s koalíciou na túto tému prebiehajú a vítam ich. Dodám však, že už ubehol skoro rok od volieb a myslím si, že už je viac ako najvyšší čas, aby sme prešli z fázy konverzácií do fázy realizácie. A dodám tiež pre férovosť, že ani predošlá vláda, ako už spomenula kolegyňa Števulová, túto komisiu nedala, takže toto nie je politikárčenie. Myslím si, že táto komisia je niečo, čo by mala každá vláda každej farby urobiť pre dobro občanov.
Dodám tiež, len pre vysvetlenie toho posledného bodu, že tá správa, ktorú dnes schvaľujeme, nie je plnohodnotnou náhradou za prácu komisie na kontrolu ITP. Tá správa, ktorú schvaľujeme, máte ju pred sebou, je verejná, obsahuje v podstate len holé čísla, ktoré veľa nevypovedajú o tom, či sú, alebo aký je potenciál na zneužívanie informačno-technických prostriedkov, preto je úloha tejto komisie svojím spôsobom nenahraditeľná. Opakujem, máme tu nejakú konverzáciu o jej stvorení alebo sformovaní, je čas posunúť sa z fázy konverzácie do fázy realizácie. Myslím si, že to dlžíme občanom Slovenskej republiky.
Vďaka, pán predsedajúci.

Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci júl 2024 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 7. schôdzi výboru, to bolo 18. septembra 2024, prijal uznesenie č. 26, ktorým predmetnú správu vzal na vedomie. Z príčin, ktoré už popísal predrečník, ministerstvo spravodlivosti totiž poslalo list, v ktorom uviedlo, že v časti netýkajúcej sa Vojenského spravodajstva nám poskytlo chybné údaje, preto sme prerokovali novú, korigovanú správu, informáciu ministerstva spravodlivosti, to sa udialo vo výbore 29. októbra 2024, to bola 9. mimoriadna schôdza, prerokovali sme ju opätovne a prijali sme uznesenie č. 33. Odporúčame týmto Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu v znení schválených, zapracovaných a opravených údajov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám teraz Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.

Pripomínam členom výboru osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že sa stretávame v miestnosti 71 o 12.00 h. To je tá ubytovacia časť. Vďaka.

Pán poslanec Mikloško, srdečná vďaka za ten, teda za to krátke vystúpenie. Veľmi som dúfal, že tu niekto dnes urobí tú paralelu medzi tým, čo sa deje v tejto sále a praktikami z čias KSČ. A kto lepší, kto si túto smutnú obdobu alebo túto smutnú epochu lepšie pamätá ako vy. Som rád, že ste to pomenovali správnymi slovami.
Nemám ani vaše skúsenosti, ani vaše šediny, ale som dosť starý na to, aby som si pamätal tú éru. A pamätám si, ako keď mocní a skazení ľudia narazili na niekoho dobo principiálneho, prvou reakciou vždy bolo očierniť, dehonestovať vaše slovo, pretože keď nechcete, neviete niekoho zlomiť, tak ho chcete aspoň pripraviť o vplyv, ktorý môže mať na iných. Jediný rozdiel medzi ŠTB alebo praktikami ŠTB vtedy a praktikami SMER-u dnes je, že SMER to dnes fláka. Tá ŠTB si to aspoň odmakala. Tá si aspoň skúsila nastrčiť nejakú volavku. Nech človeka dostaví do nejakej morálnej pasce. Alebo skúsili človeka zlomiť na lesk peňazí. SMER? SMER dnes pozliepa, nechá si účelovo niekým napísať audit, ktorý im aj tak nevyjde, tak ho potom radšej nezverejnia. Potom to zverejnia, znôšku poloprávd a čistých lží, ktoré nazvú kvalifikovaným úsudkom a dúfajú, že sa im to nejak ujme. Veď už aspoň tá nejaká že remeselnícka hrdosť a česť by mala kázať a diktovať trošku väčšiu dôstojnosť.
Pán poslanec, povedali ste, že nevadí, tento štát nespočíva len z nich a nepatrí len im. Som presvedčený, že máte pravdu a chcem povedať aj niečo iné, skončím porekadlom, niekto múdrejší ako ja raz povedal, že história sa opakuje, najskôr ako tragédia, potom ako fraška. Obávam sa, že toto, čo tu vidíme v podaní SMER-u, je už to štádium frašky.

Veľká vďaka, kolegyňa Lucia.
Myslím, že nielen obsah, ale aj tón tiež si trafila fantasticky. Vďaka za to.
Ono tá legislatívna neúcta, o ktorej si pekne hovorila, má viacero následkov. Jedna z nich je, že proste zhadzujeme, bagatelizujeme, znevažujeme inštitúcie a osoby, na ktorých v mnohom fungovanie tohto štátu záleží a stojí. Dobré fungovanie tohto štátu.
Vám je to možno jedno vo vláde, to ako to tu fičí, pokiaľ ste pri moci a pokiaľ máte možnosť každé štyri roky sa tam vrátiť. Ale sú tu ľudia, ktorým záleží na tom, aby tu boli dodržiavané ľudské práva, boli dodržiavané práva detí, práva menšín. Toto sú inštitúcie, ktoré si dnes nevážili.
A potom je tá druhá manifestácia neúcty, tie druhé následky, ktoré znášame že okamžitejšie, tie sú hmatateľné, tie sa dostavia skoro ihneď. To je vtedy, keď sa v tom hŕ-bŕ, v tom, v tom ponáhľaní sa za tým, aby tie vaše zmeny boli hotové, ten únos štátu, boli hotové čo najrýchlejšie, ignorujete všetky základné proste princípy legislatívneho procesu.
A to je že znovu, znovu a znovu. O čom sme sa tu bavili? Čo sa tu dialo pri novele Trestného zákona? Pretože ste sa hnali, nedali ste to cez riadne medzirezortné, bolo to všetko v skrátenom, tak ste si ne... urobili základné, banálne chyby pri príprave zákona. V dôvodovej správe, že nesprávne citované, nesprávne interpretované výklady iných súdov, lebo ste urobili chyby pri preklade z angličtiny? Banálne veci, ktoré mali vypichnúť úradníci na ministerstvách, keby ste sa ich boli bývali opýtali? Potom sme tu mali debatu, túto debatu o Audiovizuálnom fonde.
Alebo nie, vrátim sa ešte k trestnoprávnym. Tie sme koľkokrát novelizovali, už novelizované časti zákona, ktorý vlastne ešte nebol schválený?
Potom sme tu mali túto debatu, kde sme viedli trojhodinovú diskusiu. Včera to bolo, nie? Trojhodinovú diskusiu o pozmeňovacom návrhu, ktorý vlastne ešte nebol ani prednesený.
Toto je ten koniec chaosu, ktorý ste sľubovali vo voľbách?