Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dnes, keď hovoríme o envirozáťažiach, dovoľte mi z tohto miesta vzdať česť jednému mimoriadne vzácnemu človeku, ktorý už v dôsledku tragickej nehody nie je medzi nami. Bol to vedec, zanietený ochranca vody, bojovník za odstránenie skládky vo Vrakuni, bol to pán profesor Dušan Velič. Tak ako hovorila pani poslankyňa Stohlová, že dlhé roky bojovala za skládku, respektíve za environmentálnu záťaž Istrochem, tak Dušanova srdcová téma celé roky bola skládka vo Vrakuni. Táto skládka znečistila sto miliónov metrov kubických spodnej vody. Bola to jeho téma osvety, jednoducho kade Dušan chodil, po regiónoch, stretnutiach s dôležitými ľuďmi, tam hovoril o tom, že máme obrovský dlh voči našim deťom, voči našej drahej krajine, voči Slovensku, voči našim deťom, voči budúcnosti. A ten dlh sa volá skládka vo Vrakuni. Pretože Slovensko má jednu, jeho najcennejšie bohatstvo je pitná čistá voda. Máme obrovské zásoby pitnej vody a táto skládka vo Vrakuni ich definitívne ničí.
Ešte v čase, keď sme boli v opozícii, od roku 2016, vládol tu SMER, neskôr bol predsedom vlády Peter Pellegrini za SMER, tak Dušan mal občianske združenie alebo pôsobil v občianskom združení spoločne so svojou manželkou Za našu vodu a toto občianske združenie v zásade robilo prácu namiesto štátu. Toto občianske združenie napríklad pripravilo mapu záťaží, ktoré v Bratislave ohrozujú zdroj pitnej vody. V istom zmysle to bolo veľmi absurdné, pretože takéto mapy a takéto, takéto iniciatívy malo v prvom rade vyvíjať ministerstvo životného prostredia, pretože toto je agenda ministerstva životného prostredia. Vtedy všetkým politickým stranám poslali výzvu, aby sa začali zaoberať starými skládkami a fabrikami, ktoré môžu kontaminovať Žitný ostrov. Myslíte si, že vtedy strana SMER nejako zareagovala? V ničom nezareagovala. Vtedy sa pri... našla teda v podstate úplnou náhodou, by som mohla povedať, kontaminácia a túto kontamináciu, ale nenašlo ministerstvo životného prostredia za SMER-u, ale našla ju, našiel ju Slovnaft, ktorý úplne pomocou svojej monitorovacej siete toto znečistenie našiel úplne náhodou. Našli látky, ktoré neboli ropného pôvodu, teda vedeli, že nejdú od nich, a začali zisťovať, ako sa to tam dostalo. Volali do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a odtiaľ sa dozvedeli, že je to najpravdepodobnejšie z Vrakune, čo sa neskôr aj potvrdilo. A toto občianske združenie začalo vtedy poukazovať na to a bojovať za to, že monitorovacia sieť štátu bola taká deravá, že si v tom čase ani nevšimli, že tečie niečo také obrovské, ako je Vrakuňa. To bolo za čias, pripomínam, keď my sme boli v opozícii a keď tu vládol SMER s pánom Ficom, neskôr s pánom Pellegrinim.
Celé roky toto občianske združenie, v ktorom pôsobil Dušan a jeho manželka, samozrejme, bezodplatne, lebo každý mal svoju prácu a toto robili vo svojom voľnom čase, tak ako to robia desiatky zanietených aktivistov, ktorých tuto pán Taraba permanentne zosmiešňuje, v každom vystúpení, v ktorom príde, tak zosmiešňuje ľudí, ktorí sa starajú o vtákov, ktorí sa starajú o sysle, ktorí sa starajú o motýľov, ktorí sa starajú o vody, ktorí sa starajú o lesy, tak v každom jednom vystúpení ich zosmiešňuje.
Áno, títo ľudia, aktivisti, ako bol Dušan, jeho žena a ďalší, to nie sú obchodníci. Oni sa nesnažia vytĺcť z prírody nejaký kapitál, im nejde o drevo, ktoré chcú predávať, im nejde o pôdu, ktorú chcú, kde chcú štát vydierať, aby im to vyčistil a oni z toho potom budú ryžovať ťažké peniaze. Nie, to sú ľudia, ktorí to robia vo svojom voľnom čase a ktorí to robia na svoje vlastné náklady. A jeho úsilie vyústilo vtedy do veľmi cennej spolupráce. Minulý rok v marci mohol oznámiť, že po mnohých iniciatívach sa našiel návrh riešenia na odstránenie bratislavskej vrakunskej skládky a že toto riešenie by malo byť hotové do marca tohto roku.
Pán minister Taraba, ktorý tu nie ste a ktorý ste v Dubaji, tešíme sa na to, že budeme vidieť, ako sa toto riešenie realizuje.
Takisto jeho úsilie vyústilo do veľmi cennej spolupráce s Holandskom pri príležitosti, keď tu bol kráľovský holandský pár a Slovensko vtedy spolu s Holandskom podpísalo deklaráciu o spolupráci pri sanácii envirozáťaže vo Vrakuni. Dali spoločne dokopy odborný tím Slovenska a Holandska. Mali sme tím, dali sme dokopy tím, boli k dispozícii peniaze, čiže nič nebráni tomu, aby sa táto iniciatíva zrealizovala. Dokonca sa uskutočnil aj okrúhly stôl pri príležitosti návštevy holandského kráľovského páru na Slovensku, kde deklarovali spoločné úsilie oboch odborných tímov na vyčistenie tejto skládky.
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo tu chcem poukázať na zásadný rozdiel medzi nebohým profesorom Dušanom Veličom a medzi ministrom životného prostredia Dušanom Tarabom, ó, pardon, Tomášom Tarabom. Dušan Velič životné prostredie miloval, miloval vodu, miloval hory, miloval lesy a celý svoj život bojoval za to, aby ich uchránil čisté pre budúce generácie. Minister Taraba prvé, čo príde, tak oznámi, že ide rušiť národné parky, že však stačí tu jeden národný park, potom oznámia iniciatívu, že idú zrušiť národný park Malá Fatra, to oznámili jeho štátni tajomníci, ktorých si tiež veľmi pekne vybral. Zrejme najväčším kritériom na to, aby ste získali pracovnú pozíciu na ministerstve životného prostredia, tak zrejme tam robia výberové konania, že či máte rád, alebo nemáte rád prírodu. Keď nemáte rád prírodu, neznášate ochranu prírody, najradšej by ste všetky lesy vyrúbali, tak ste tým ideálnym kandidátom na ministra životného prostredia a prípadne na obidvoch štátnych tajomníkov. Toto je teraz v súčasnosti ministerstvo životného prostredia.
Takže Taraba za všetkým vidí len biznis. Pokiaľ zo životného prostredia sa nedá vytĺcť žiadny biznis, nezaoberáme sa tým. Ak sa dá vytĺcť nejaký biznis, dá sa rúbať, zrušíme národné parky, urobíme z toho prírodnú rezerváciu, budeme rúbať drevo, super, hurá, dá sa z toho vytĺcť nejaký biznis, ideme to urobiť. Dá sa vytĺcť nejaký biznis tuto, keď zabezpečíme, že štát niečo vyčistí a potom pozemky desaťnásobne, stonásobne stúpnu na cene. Výborný biznis. Ideme to robiť. Máme tu, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní tu máme návrh zákona, hovorím, takýto perverzný až zvrátený návrh zákona. A toto je rozdiel medzi Dušanom, ktorému by som z toho miesta chcela vzdať poctu, a medzi ministrom alebo fraškou ministra životného prostredia pánom obchodníkom Dušanom Tarabom.
Slovensko nepotrebuje takýchto ministrov životného prostredia. Slovensko potrebuje viac ľudí ako Dušan, viac ľudí, ako sú aktivisti v oblasti životného prostredia, ako sú ľudia, ktorým skutočne záleží na tom najcennejšom, čo tu na Slovensku máme.
Dušan, ďakujeme za všetko.
Pán minister Taraba, hanba, že toto ste nám priniesli do parlamentu.
Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.)
