Videokanál poslanca

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Procedurálny návrh, ešte raz, žiadam, aby rokovacie hodiny boli riadne, tak ako je uvedené v rokovacom poriadku. Pán predseda, nie je pekné byť zbabelý a vyhovárať sa za kancelára Národnej rady. Pán kancelár nemá absolútne nič spoločné s tým, ako vy si tu odhlasujete rokovacie časy. Nevyhovárajte sa na kancelára.
Vy ste si odhlasovali, že budete rokovať do polnoci, vy ste si odhlasovali, že tých ľudí, ktorí tu musia drieť, tu budete držať do polnoci. A viete, za akú odmenu? Ešte im ani valorizáciu nedáte. Tu ste sa chválili v pléne, že jedno z konsolidačných opatrení, ktoré, ktoré prijímate, je ožobračovanie ľudí na Slovensku, zamestnancov verejnej správy, čiže títo zamestnanci, ktorí tu pracujú dostanú na budúci rok nulovú valorizáciu. A prosím vás, sú to ľudia, ktorí majú svoje rodiny, ktorí niektorí bývajú mimo Bratislavy, o polnoci sa nemajú ako dostať do svojich domov, len preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán predseda, žiadam vás, aby ste nepredlžovali rokovania do neskorých večerných hodín či nebodaj do polnoci. O nás poslancov vôbec nejde, ale vy tu držíte zamestnancov Národnej rady, ktorí s vašou politikou arogancie a pomsty voči opozícii nič nemajú ani za ňu nenesú zodpovednosť.
Včera tu mnohí zamestnanci museli byť od rána do polnoci len preto, že vy ste si zmysleli, že chcete silou-mocou a proti všetkým pravidlám presadiť návrhy, ktoré ožobračujú ľudí na Slovensku a reálne ohrozujú 20 mld. eur z eurofondov. Som zvedavá, či im vôbec platíte nočné nadčasy v súlade so zákonom. Zamestnanci tu robia za hrubú mzdu necelých 1 000 eur, vy ich tu držíte do polnoci, a preto žiadam, aby ste to nerobili a dodržiavali riadne rokovacie časy, to znamená od 9.00 hod. do 19.00 hod., tak ako je to uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady.
Vy sa chválite nejakým sociálnym cítením, ale tu v parlamente preukazujete nulovú empatiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem. Ja len na záver k prestávke som chcela povedať, že bude výbor pre nezlučiteľnosť funkcií o 13.05 h v Zimnej záhrade. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ak dovolíte, kolegovia, ďakujem za všetky faktické pripomienky a ak dovolíte, tak zareagujem na tú poslednú pripomienku pani poslankyne Števulovej. Ona hovorila o chránených oznamovateľoch korupcie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti. A v tom má absolútnu pravdu. Ja sama som riešila jeden, ešte v opozícii, mimoriadne komplikovaný prípad, ktorý sa posúval vďaka jednej statočnej osobe na inšpekcii životného prostredia, ktorá svoj vlastný život, vlastnú, až, by som povedala, zdravie zasadzovala za skládku na Vlčích horách, ktorú, dovolím si povedať, vlastnili hrubokrkí gauneri, ktorí jej chodili na úrad sa vyhrážať. Oni prišli, postavili sa jej tam, doslova jej povedali, že či vie, ako dopadne, a napriek tomu ona sa snažila, snažila upozorňovať na tieto environmentálne škody, ktoré táto skládka vtedy spôsobovala.
Takže áno, téma životného prostredia, ochrany životného prostredia, environmentálnych záťaží a ochrany oznamovateľov korupcie je veľmi úzko prepojená. Ak chceme, aby sa medzi nami našli statoční ľudia, ktorí sa nebudú báť oznámiť korupciu, ktorí sa aj v štátnych inštitúciách nebudú báť bojovať proti hrubokrkým doslova mafiánom, tak nemôžeme takýmto spôsobom vykastrovať a ničiť zákon o oznamovateľoch korupcie. Je to hanebné a táto vládna koalícia je... skrátka idete ako valec, ale idete proti Slovensku, idete proti našej budúcnosti.
Takže ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dnes, keď hovoríme o envirozáťažiach, dovoľte mi z tohto miesta vzdať česť jednému mimoriadne vzácnemu človeku, ktorý už v dôsledku tragickej nehody nie je medzi nami. Bol to vedec, zanietený ochranca vody, bojovník za odstránenie skládky vo Vrakuni, bol to pán profesor Dušan Velič. Tak ako hovorila pani poslankyňa Stohlová, že dlhé roky bojovala za skládku, respektíve za environmentálnu záťaž Istrochem, tak Dušanova srdcová téma celé roky bola skládka vo Vrakuni. Táto skládka znečistila sto miliónov metrov kubických spodnej vody. Bola to jeho téma osvety, jednoducho kade Dušan chodil, po regiónoch, stretnutiach s dôležitými ľuďmi, tam hovoril o tom, že máme obrovský dlh voči našim deťom, voči našej drahej krajine, voči Slovensku, voči našim deťom, voči budúcnosti. A ten dlh sa volá skládka vo Vrakuni. Pretože Slovensko má jednu, jeho najcennejšie bohatstvo je pitná čistá voda. Máme obrovské zásoby pitnej vody a táto skládka vo Vrakuni ich definitívne ničí.
Ešte v čase, keď sme boli v opozícii, od roku 2016, vládol tu SMER, neskôr bol predsedom vlády Peter Pellegrini za SMER, tak Dušan mal občianske združenie alebo pôsobil v občianskom združení spoločne so svojou manželkou Za našu vodu a toto občianske združenie v zásade robilo prácu namiesto štátu. Toto občianske združenie napríklad pripravilo mapu záťaží, ktoré v Bratislave ohrozujú zdroj pitnej vody. V istom zmysle to bolo veľmi absurdné, pretože takéto mapy a takéto, takéto iniciatívy malo v prvom rade vyvíjať ministerstvo životného prostredia, pretože toto je agenda ministerstva životného prostredia. Vtedy všetkým politickým stranám poslali výzvu, aby sa začali zaoberať starými skládkami a fabrikami, ktoré môžu kontaminovať Žitný ostrov. Myslíte si, že vtedy strana SMER nejako zareagovala? V ničom nezareagovala. Vtedy sa pri... našla teda v podstate úplnou náhodou, by som mohla povedať, kontaminácia a túto kontamináciu, ale nenašlo ministerstvo životného prostredia za SMER-u, ale našla ju, našiel ju Slovnaft, ktorý úplne pomocou svojej monitorovacej siete toto znečistenie našiel úplne náhodou. Našli látky, ktoré neboli ropného pôvodu, teda vedeli, že nejdú od nich, a začali zisťovať, ako sa to tam dostalo. Volali do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a odtiaľ sa dozvedeli, že je to najpravdepodobnejšie z Vrakune, čo sa neskôr aj potvrdilo. A toto občianske združenie začalo vtedy poukazovať na to a bojovať za to, že monitorovacia sieť štátu bola taká deravá, že si v tom čase ani nevšimli, že tečie niečo také obrovské, ako je Vrakuňa. To bolo za čias, pripomínam, keď my sme boli v opozícii a keď tu vládol SMER s pánom Ficom, neskôr s pánom Pellegrinim.
Celé roky toto občianske združenie, v ktorom pôsobil Dušan a jeho manželka, samozrejme, bezodplatne, lebo každý mal svoju prácu a toto robili vo svojom voľnom čase, tak ako to robia desiatky zanietených aktivistov, ktorých tuto pán Taraba permanentne zosmiešňuje, v každom vystúpení, v ktorom príde, tak zosmiešňuje ľudí, ktorí sa starajú o vtákov, ktorí sa starajú o sysle, ktorí sa starajú o motýľov, ktorí sa starajú o vody, ktorí sa starajú o lesy, tak v každom jednom vystúpení ich zosmiešňuje.
Áno, títo ľudia, aktivisti, ako bol Dušan, jeho žena a ďalší, to nie sú obchodníci. Oni sa nesnažia vytĺcť z prírody nejaký kapitál, im nejde o drevo, ktoré chcú predávať, im nejde o pôdu, ktorú chcú, kde chcú štát vydierať, aby im to vyčistil a oni z toho potom budú ryžovať ťažké peniaze. Nie, to sú ľudia, ktorí to robia vo svojom voľnom čase a ktorí to robia na svoje vlastné náklady. A jeho úsilie vyústilo vtedy do veľmi cennej spolupráce. Minulý rok v marci mohol oznámiť, že po mnohých iniciatívach sa našiel návrh riešenia na odstránenie bratislavskej vrakunskej skládky a že toto riešenie by malo byť hotové do marca tohto roku.
Pán minister Taraba, ktorý tu nie ste a ktorý ste v Dubaji, tešíme sa na to, že budeme vidieť, ako sa toto riešenie realizuje.
Takisto jeho úsilie vyústilo do veľmi cennej spolupráce s Holandskom pri príležitosti, keď tu bol kráľovský holandský pár a Slovensko vtedy spolu s Holandskom podpísalo deklaráciu o spolupráci pri sanácii envirozáťaže vo Vrakuni. Dali spoločne dokopy odborný tím Slovenska a Holandska. Mali sme tím, dali sme dokopy tím, boli k dispozícii peniaze, čiže nič nebráni tomu, aby sa táto iniciatíva zrealizovala. Dokonca sa uskutočnil aj okrúhly stôl pri príležitosti návštevy holandského kráľovského páru na Slovensku, kde deklarovali spoločné úsilie oboch odborných tímov na vyčistenie tejto skládky.
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo tu chcem poukázať na zásadný rozdiel medzi nebohým profesorom Dušanom Veličom a medzi ministrom životného prostredia Dušanom Tarabom, ó, pardon, Tomášom Tarabom. Dušan Velič životné prostredie miloval, miloval vodu, miloval hory, miloval lesy a celý svoj život bojoval za to, aby ich uchránil čisté pre budúce generácie. Minister Taraba prvé, čo príde, tak oznámi, že ide rušiť národné parky, že však stačí tu jeden národný park, potom oznámia iniciatívu, že idú zrušiť národný park Malá Fatra, to oznámili jeho štátni tajomníci, ktorých si tiež veľmi pekne vybral. Zrejme najväčším kritériom na to, aby ste získali pracovnú pozíciu na ministerstve životného prostredia, tak zrejme tam robia výberové konania, že či máte rád, alebo nemáte rád prírodu. Keď nemáte rád prírodu, neznášate ochranu prírody, najradšej by ste všetky lesy vyrúbali, tak ste tým ideálnym kandidátom na ministra životného prostredia a prípadne na obidvoch štátnych tajomníkov. Toto je teraz v súčasnosti ministerstvo životného prostredia.
Takže Taraba za všetkým vidí len biznis. Pokiaľ zo životného prostredia sa nedá vytĺcť žiadny biznis, nezaoberáme sa tým. Ak sa dá vytĺcť nejaký biznis, dá sa rúbať, zrušíme národné parky, urobíme z toho prírodnú rezerváciu, budeme rúbať drevo, super, hurá, dá sa z toho vytĺcť nejaký biznis, ideme to urobiť. Dá sa vytĺcť nejaký biznis tuto, keď zabezpečíme, že štát niečo vyčistí a potom pozemky desaťnásobne, stonásobne stúpnu na cene. Výborný biznis. Ideme to robiť. Máme tu, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní tu máme návrh zákona, hovorím, takýto perverzný až zvrátený návrh zákona. A toto je rozdiel medzi Dušanom, ktorému by som z toho miesta chcela vzdať poctu, a medzi ministrom alebo fraškou ministra životného prostredia pánom obchodníkom Dušanom Tarabom.
Slovensko nepotrebuje takýchto ministrov životného prostredia. Slovensko potrebuje viac ľudí ako Dušan, viac ľudí, ako sú aktivisti v oblasti životného prostredia, ako sú ľudia, ktorým skutočne záleží na tom najcennejšom, čo tu na Slovensku máme.
Dušan, ďakujeme za všetko.
Pán minister Taraba, hanba, že toto ste nám priniesli do parlamentu.
Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za osviežujúce, osviežujúce vystúpenie v rozprave. Áno, táto vládna koalícia má zastúpené všetky druhy, má tu diplomatov v bielych rukavičkách, ktorí nás tu mentorujú, že nemáme škriekať. Potom tam má takých obyčajných hulvátov, ktorí tu občas vystupujú, a potom tam má aj bagristov, ako je, ktorí všetko berú bagrom, ako je Šutaj Eštok. No.
Pri tomto zákone o envirozáťažiach človeku, ktorému záleží na ochrane prírody, ktorému záleží na, na tom, aby sa naozaj environmentálne záťaže odstraňovali, tak má chuť poukázať, alebo áno, kričať, že tento zákon je výsostne nespravodlivý a nespravodlivý hlavne kvôli tomu, že minimálne pomáha malým vlastníkom a veľmi bude pomáhať hlavne tým veľkým vlastníkom, ktorí za naše peniaze envirozáťaže budú odstraňovať.
A pokiaľ ide o to, že pri takom dôležitom zákone tu pán minister nie je a je v Dubaji, tak to je naozaj ukážka toho, ako mu záleží, ako mu záleží na envirozáťažiach. Mimochodom, pán Taraba naozaj s ochranou prírody, s ochranou klímy má pramálo spoločné. Jeho prvé rozhodnutia boli o tom, že chce strieľať vlkov, všetkých, všetkých dlhoročných odborníkov zo štátnych inštitúcií odpratal, vyhrážal sa im, šikanoval, takže pán minister Taraba a ochrana prírody, to je skrátka oxymoron.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za konštruktívne faktické poznámky. Odpoviem na dve.
Pán poslanec, myslím, Hazucha, ja rozumiem, ja rozumiem tej obave malých vlastníkov pôdy, to znamená, že maloroľníkov, ktorí reštituovali pozemky a teraz by mali dávať obrovské peniaze, ktoré ani nemajú na vyčistenie svojho pozemku. Ale ako hovorím, to sa, zákonom sa to dá veľmi dobre ošetriť. A ten rozdiel medzi práve takýmito drobnými roľníkmi alebo vlastníkmi pôdy a medzi obrovskými právnickými osobami, firmami s obrovským majetkom, tak myslím, že sa dá v zákone veľmi dobre špecifikovať, aj v pozmeňujúcom zákone pani Stohlová sa snaží tento problém konštruktívne vyriešiť.
Druhú vec, ktorú som chcela povedať, to je, pán Lackovič, ďakujem veľmi pekne za, za konštruktívnu faktickú poznámku. Áno, ten problém pri prednostoch a pri vôbec organizácii verejnej správy, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, je dlhodobý a ak by sa mal riešiť, tak by sa mal riešiť komplexne vlastne reformou celej verejnej správy. A je úplne absurdné to, že máte okresný úrad, máte tam úsek životného prostredia, ktorý nezodpovedá svojmu ministrovi, ale patrí pod okresný úrad a v zásade tento model je veľmi nefunkčný. A potom sa stane to, že pri takýchto komplexných problémoch, ako je napríklad určenie znečisťovateľa alebo povinnej osoby, sa nikam nepohneme. Čiže je to problém, ktorý je dlhodobý a ktorý by bolo dobré riešiť, aby tá verejná správa fungovala naozaj, naozaj efektívne. A ako hovorím, pri envirozáťažiach špeciálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k návrhu zákona o envirozáťažiach.
Minister Taraba v prvom rade, však on to už ukázal viacerými svojimi zákonmi a rozhodnutiami, tak v prvom rade je obchodník. V tomto zákone vychádza v ústrety veľkým privatizérom a de facto tento zákon je amnestiou na platenie alebo na zaplatenie environmentálnych škôd na pozemkoch, hlavne teda veľkých vlastníkov. Ako to už povedala kolegyňa pani poslankyňa Stohlová, takým emblematickým je príklad, príklad Istrochemu, pozemky, ktoré vlastní Andrej Babiš v jednej z najlukratívnejších častí Bratislavy, kde envirozáťaže, envirozáťaže, resp. aj znečistenie je obrovské a na vyčistenie je potrebná suma okolo, myslím, že 360 mil. eur.
Čo robí minister Taraba? Tak minister Taraba v zásade navrhuje to, že na to, aby sme na Babišových pozemkoch vyčistili envirozáťaže, sa poskladáme my všetci. Také výhovorky, že však je to z eurofondov, tak to neplatia slovenskí občania, je, všetci veľmi dobre vieme, že hlúposť, lebo to sú verejné peniaze, ktoré môžu ísť do iných užitočných projektov napríklad. Takže my všetci sa poskladáme na vyčistenie týchto pozemkov a potom tam vznikne lukratívna nová štvrť, kde budú miliónové byty, na ktorých zbohatnú obrovskí developeri, vlastníci, privatizéri, ako chcete, zbohatnú druhýkrát. Čiže my všetci sa im poskladáme na to, aby sme vyčistili súkromným vlastníkom pozemky a oni ich potom lukratívne predajú. Mimochodom, však na to jediné vlastníci týchto veľkých pozemkov v okolí Bratislavy čakajú. Čakajú na to, že z vlastného vrecka my sa im vyskladáme na envirozáťaže.
Ja nehovorím o tom, že rozumiem, prečo pani prezidentka vtedy mala výhrady voči zákonu, mala výhrady najmä voči malým vlastníkom, ktorí nejakým spôsobom reštituovali malé kúsky pôdy, boli na nich envirozáťaže a teraz nemali prostriedky na to, aby ich mohli vyčistiť, hoci, hoci envirozáťaže znečisťovali vodu alebo pôdu. Ale toto sa dá vyriešiť veľmi ľahko. Dá sa to, dá sa to vyriešiť férovo a spravodlivo a dá sa to vyriešiť nie tak, že my všetci sa budeme skladať na to, aby sme zvýšili hodnotu pozemkov, ktoré patria veľkým developerom.
Ako hovorím, pán minister Taraba je obchodník, však je to podnikateľ, vieme, s kým všetkým podnikal, dokonca aj s pozemkami, čiže uvedomuje si tie veľké problémy, ktoré trápia vlastníkov pozemkov, ktorí, žiaľ, na tom majú tú environmentálnu záťaž, ale nemôžu ich speňažiť a draho predať, a tak chce nájsť nejakú cestu, aby, aby sme im my všetci z peňazí daňových poplatníkov pomohli.
Teraz sa vrátim celkovo k envirozáťažiam. Na Slovensku je približne dvetisíc pravdepodobných alebo potvrdených environmentálnych záťaží a tie náklady na ich vyčistenie sú dve miliardy eur. V operačnom programe Slovensko sme na to vyčlenili 240 miliónov eur a takisto peniaze boli na to vyčlenené aj v predchádzajúcom, v predchádzajúcom období, ale najväčším problémom pri envirozáťažiach to nie je, nie sú len peniaze. Najväčším problémom pri envirozáťažiach, a hovorí to aj Najvyšší kontrolný úrad, je hlavne byrokracia. Je, sú to nejasné kompetencie, pretože za určenie, určenie vlastníka alebo povinnej osoby sú zodpovedné okresné úrady, ktoré však nespadajú pod ministerstvo životného prostredia, ale spadajú pod ministerstvo vnútra. A ďalším problémom, veľkým problémom je aj komplikovanosť procedúr verejného obstarávania. To znamená, že ak by minister Taraba mal skutočný záujem na tom, aby tu na Slovensku sme mali rýchlejšie, lepšie sme sa dokázali vysporiadavať s envirozáťažami, ktoré sú zväčša pozostatkom komunizmu, ale nielen, tak by v prvom rade riešil tieto byrokratické obštrukcie, ktoré historicky tu na Slovensku máme a ktoré prekážajú tomu, aby sa envirozáťaže rýchlo odstraňovali. Ani jednu z týchto vecí nerieši, namiesto toho, ešte raz opakujem, robí len to, že my všetci sa budeme skladať veľkým vlastníkom na to, aby oni si mohli zvýšiť hodnotu svojich pozemkov.
Ja mám, povedala to už aj pani kolegyňa Stohlová, beží konanie na Ústavnom súde, čaká sa na, na rozhodnutie Ústavného súdu, či súčasný mechanizmus je súladný s ústavou, a preto ja budem mať procedurálny návrh, v ktorom navrhujem, aby sa zákon stiahol a aby sa počkalo so zákonom až na rozhodnutie Ústavného súdu. Procedurál dám aj pánovi predsedajúcemu.
Zároveň tu chcem ešte podotknúť to, že dôležitým, dôležitým, dôležitou inštitúciou pri odstraňovaní a kontrole environmentálnych záťaží je aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. Čo urobí minister Taraba ako prvú vec? Tak vyhráža sa šéfovi inšpekcie životného prostredia, šikanuje ho, zakazuje mu prijímať personálne zmeny, hoci Slovenská inšpekcia životného prostredia je dlhodobo poddimenzovaná, na facebooku o ňom dehonestujúco píše dehonestujúce správy, takže napokon riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sám rezignoval, aby som to povedala jeho slovami, pretože považuje súčasné vedenie ministerstva za neodborné. Čiže na jednej strane nám minister Taraba tu v pléne hovorí, ako chce odstraňovať envirozáťaže, na druhej strane reálne a v praxi robí všetko pre to, aby sa tie envirozáťaže, hlavne teda tých, hlavne teda tie malé envirozáťaže aby sa nedali odstrániť, pretože neodstraňuje žiadnu z byrokratických prekážok, ktorú, ktorá tomu bráni.
Na záver mi dovoľte povedať už len to, že aj na výbore, parlamentnom výbore pre životné prostredie chceme, aby envirorezort pravidelne robil odpočet o stave riešenia najrizikovejších lokalít, aby na každom enviromen... výbore pre životné prostredie aby minister informoval, čo sa urobilo, ako to napreduje a ktoré sú najrizikovejšie. Tie, ktoré sú najrizikovejšie, tam by mala byť vyhlásená mimoriadna situácia a mal by dávať na každom výbore pre životné prostredie odpočet práce v odstraňovaní envirozáťaží.
Ďakujem vám veľmi pekne, toľko k tomuto problému. My považujeme odstraňovanie environmentálnych záťaží za mimoriadne dôležité, preto aj v Operačnom programe Slovensko sme práve na túto problematiku vyčlenili viac peňazí, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, čiže peniaze, peniaze na riešenie envirozáťaží sú, ale na to je potrebná aj súčinnosť ministerstva, aby skutočne prijalo také opatrenia, ktoré tento celý proces, ktorý, priznávam, je náročný, ale ktorý ho bude, budú uľahčovať a nebude vychádzať v ústrety len vybraným majiteľom pozemkov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

No super. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. Áno, mám doplňujúcu otázku. Chápem, že vy len zastupujete pána ministra obrany, ale nepýtala som sa na politické stanovisko. Nie sme už vo volebnej kampani. Pýtala som sa na fakty, pýtala som sa na fakty, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, na fakty, pokiaľ ide o vystúpenie pána Fica v Bruseli, kde v podstate súhlasil aj s vojenskou pomocou pre Ukrajinu. Navyše minister obrany Robert Kaliňák v kompetenčnom zákone si sám sebe pridelil nové kompetencie, ktoré mu dávajú v zásade výlučnú právomoc rozhodovať o vydávaní alebo nevydávaní licencií v rámci obchodovania so zbraňami. Takže zrejme to je zase len pokrytectvo SMER-u, niečo iné hovoríte pred voľbami, ani náboj na Ukrajinu, a niečo iné hovoríte o, po voľbách, kedy sú to obyčajné biznisové záujmy, ako vidieť aj z nového kompetenčného zákona, kde Kaliňák v podstate sám sebe dáva výlučnú právomoc rozhodovať o obchode, o vývoze zbraní, hoci sám má zbrojársku firmu a je v obrovskom konflikte záujmov.
Moja doplňujúca otázka je: Ako to mieni minister obrany riešiť? Sám má firmu, ktorá je v, podniká v zbrojárskom priemysle, v obchode so zbraňami a zároveň má tento segment regulovať. Toto je kolosálny konflikt záujmov. Ako to mieni minister Kaliňák riešiť?
Pán Blanár, padá to na vás.

Pán predseda, ja mám len otázku, v minulosti fungovala aplikácia eSchôdza, kde sme mohli vidieť poradie, kto je prihlásený do rozpravy, aké, v podstate sledovať priebeh schôdze, teraz to nefunguje. Na prvej schôdzi som si myslela, že ešte vlastne sa zlaďuje systém aj s aplikáciou, ale bola to veľmi užitočná aplikácia Národnej rady a moja otázka je, že či to môžu spojazdniť, bolo to pre všetkých užitočné. Ďakujem