Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánovi Stuškovi, že zaskočil aj za spravodajcovanie.
A teraz už k predmetnému návrhu zákona. Tento návrh zákona reflektuje na potreby zdravotne znevýhodnených, momentálne posudková činnosť na Slovensku je v ťažkej situácii a kompetentní to neriešia. Zdravotne znevýhodnení čakajú aj niekoľko rokov na posúdenie a rozhodnutie o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tým pádom sú príspevky pre nich absolútne v nedohľadne. Sú v pasci, pretože príbuzní sa o nich starajú a oni čakajú na príspevok na opatrovanie. Tým pádom spadajú do kolotoča zúfalstva a aj chudoby.
Novela zákona o posudkovej činnosti stanovuje, že zdravotne znevýhodnení môžu na posudok čakať až 120 dní. Doteraz to bolo 90 dní aj s rozhodnutím. A už pri tejto lehote je bežné, že úrady práce stále rozhodujú o žiadostiach, mám informáciu, že dokonca ešte zo septembra roku 2022. Namiesto toho, aby minister práce pomohol novým zákonom o integrovanej posudkovej činnosti a lehoty nepredlžoval, nestalo sa tak, práve naopak.
Pritom nie je úplne jasné, ktorým žiadateľom sa môže lehota predĺžiť. Kontaktujú ma mnohí zdravotne znevýhodnení, ktorí podali žiadosti o príspevky, a sú to kľúčové príspevky. Nie je možné, aby niekto, komu sa rozpadá doslova vozík pod zadkom, čakal 120 dní na posúdenie odkázanosti na nový vozík. Je nonsens, aby ľudia, ktorí potrebujú osobného asistenta alebo opatrovateľa čakali 120 dní na posúdenie a imobilní čakali napr. 120 dní na stropný zdvihák.
Nedávno som sa stretla s otcom dvoch vozíčkarov, ktorý musí všetky kompenzácie vybavovať dvakrát a bez príspevku si nemôžu dovoliť dva vozíky, už aj doplatok je pre nich finančne náročný. Deti rastú, vozíky sa opotrebovávajú a posúdenie je stále v nedohľadne.
V novele tohto zákona takmer zo zoznamu ŤZP vypadli ľudia s Aspergerovým syndrómom alebo s autizmom. Tlak fungoval a títo zdravotne znevýhodnení tam boli našťastie ponechaní, to sa ale nedá povedať napr. o ľuďoch s poškodením kože, ktorí musia mať poškodenie kože nad 40%, aby vôbec získali preukaz ŤZP. Preto podávame tento návrh zákona, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mohli žiť dôstojnejšie a mali také podmienky, ktoré by neohrozovali ich zdravotný stav či ich nehnali na hranicu chudoby.
Naším cieľom je taktiež upriamiť pozornosť na to, že rodičovská starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím je komplikovanejšia, pretože takéto dieťa si vyžaduje starostlivosť najmä rehabilitačnú, terapeutickú alebo logopedickú. S pomocou rodičov v domácom prostredí to má oveľa jednoduchšie. Kedy začne pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny skutočne pracovať pre zlepšenie života zdravotne znevýhodnených tak, aby to už dávalo zmysel? Koľko času ešte p-otrebuje?
Nedávno ma kontaktovala matka dieťaťa, ktoré má diabetes, a musí podávať ten inzulín a to naozaj nie je bežná rodičovská starostlivosť, tak ako jej to vyhodnotili úrady práce. Zdravotne znevýhodnení potrebujú pomoc a riešenia teraz, a preto ani my nečakáme na ministerstvo a prichádzame s naším návrhom zákona, ktorý opravuje kľúčové chyby zákona o integrovanej posudkovej činnosti.
Budeme radi, ak ho nebudete brať len ako opozičný návrh zákona, ktorý treba hodiť do šuflíka, ale ako záchranné lano pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo.
Návrh zákona, ktorým sa sa mení zákon č. 376/2004 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Veronika Veslárová a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými dokumentmi a právom Európskej únie.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, zdravotne znevýhodnení rovnako ako všetci ostatní v našej krajine žijú, pracujú, konzumujú tovary a služby a aj produkujú odpad. Avšak úkony, ktoré sú pre niekoho bežné, ako napríklad vyniesť odpad, sú pre nich nemožné.
Tento návrh zákona reflektuje na podnety od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku zdravotného znevýhodnenia, taká banálna vec, ako je odhodenie smetí do kontajnera, je pre nich náročná. Naším zákonom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu, aj pre ľudí na vozíku, nevidiacich a pre inkontinentné osoby. V Škandinávii či v Nemecku je bezbariérová prístupnosť k odpadu už štandardom a ani u nás to nemusí byť len snom.
Týmto návrhom zákona navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti bezpečne. Taktiež navrhujeme Braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a navrhujeme separátne zberné nádoby pre inkontinentných. Ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo nemôcť samostatne vyhodiť odpad do kontajnera. Nevidiaci si však potrebujú najprv zistiť prostredníctvom Braillového písma, ktorá nádoba je na papier, plast, sklo či komunálny odpad. Dokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, človek na vozíku odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu, a aj keď aktuálne ešte nie je bežne na Slovensku komodita jednorazových plienok recyklovateľná, vo svete už spoločnosti na spracovanie odpadu plienky bežne recyklujú.
Odvoz a likvidácia odpadu už v Bratislave označila 150 zberných nádob štítkami s Braillovým písmom, reliéfnou latinkou a piktogramami. A v Španielsku zasa prispôsobujú zberné nádoby s bočným hrdlom vo výške jeden meter tak, aby aj ľudia na vozíku mohli tento odpad vyhodiť. Niekoľko obcí na Slovensku už dnes zavádza systémy na zber plienok v separátnych zberných nádobách.
Ako vidíte, nielen po celom svete, ale aj na Slovensku zdola vznikajú iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadu.
Tento návrh zákona pomáha sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori. Sme pevne presvedčení, že prispeje k lepším a dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja veľmi oceňujem, že ste v tom konečnom návrhu zákona zohľadnili pripomienky organizácií so zdravotným znevýhodnením, ale nie úplne všetky pripomienky, preto by som si dovolila podať pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I § 3 sa vypúšťa odsek 8.
2. V čl. I § 13 druhej vety sa slová „60 dní" nahrádzajú slovami „30 dní".
V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. c) znie: c) ťažké deformity s ťažkou poruchou pohyblivosti, s polytopnou lokalizáciou a orgánovým postihnutím a rázštep chrbtice (spina bifida),"
4. V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. f) sa vypúšťa slová „telesná výška po ukončení rastu je 120 cm a menej"."
5. V prílohe č. 1 časti C písm. n) sa vypúšťajú slová „s postihnutím plochy tela nad 40 %".
6. V prílohe č. 1 časti C písm. p) znie: „p) inkontinencia moču alebo stolice,".
7. V prílohe č. 1 časti F písm. a) sa vypúšťajú slová „so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkčnosti".
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona má aj inkluzívny aspekt.
Predstavte si, že snúbenci so zdravotným znevýhodnením chcú spečatiť svoj vzťah sobášom. Musia v súčasnosti cestovať do obce, ktorá má matriku. Po ceste narazia na vysoké obrubníky, bariérovú dopravu, to je realita slovenských miest a obcí. Nehovoriac o tom, že ten druhý matričný úrad, do ktorého musia vycestovať, nemusí byť bezbariérový. Snúbenci si nemôžu vybrať, či uzavrú manželstvo pred starostom alebo starostkou v obci, v ktorej žijú, ak starosta alebo starostka nevedú matričný úrad. Stigma, že zdravotne znevýhodnení uzatvárajú manželstvo, je rarita, sa už našťastie odbúrava a návrh zákona, aby snúbenci mohli uzavrieť manželstvo v akejkoľvek obc, nielen tam, kde je matričný úrad, má teda aj tento inkluzívny charakter.
Obec, v ktorej žijú snúbenci so zdravotným znevýhodnením, je pre nich najbližšia a najdostupnejšia. Pokiaľ sa musia ísť sobášiť niekde inde, kde je zriadený matričný úrad, môžu mať v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia problém s prístupnosťou. V roku 2010 sa ratifikoval aj dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde je uvedený čl. 9 – prístupnosť. Tento článok je jeden z najviac porušovaných článkov tohto dokumentu, ako konštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v správe za rok 2023 aj v tých správach z predchádzajúcich rokov.
V prípade, že tento návrh zákona by parlament schválil, boli by aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením sobáše prístupnejšie. Pokiaľ žije v obci zdravotne znevýhodnený, je väčšia pravdepodobnosť, že aj úrad bude bezbariérový, pretože ho tento občan navštevuje. Taktiež by sa rešpektoval čl. 23 – rešpektovanie domova a rodiny, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany zabezpečia rešpektovanie manželstva zdravotne znevýhodnených. Aj ľudia so zdravotným znevýhodnením si zaslúžia uzatvárať manželstvo a zakladať si rodiny. Nebráňme im v tom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prinášame návrh zákona, vďaka ktorému majú byť odstránené prekážky, ktoré vytvárajú pre zdravotne znevýhodnených, lebo nemajú doprovod v ambulanciách a v nemocniciach. V poslednom období ma kontaktovali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodinní príslušníci. Bol im odmietnutý sprievod počas hospitalizácie, ale aj počas ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Človek so zdravotným znevýhodnením rieši počas celého života viacero úskalí, ktoré sa znásobia, pokiaľ potrebuje ísť k lekárovi alebo do nemocnice. Častokrát je návšteva lekára nadľudský výkon od parkovania cez prechod bariérovými nemocnicami či poliklinikami. Ak človek so zdravotným znevýhodnením, ktorý je hospitalizovaný, nemá bezbariérovú izbu s toaletou, je to doslova horor. Úzke dvere, prahy, bariérové kúpeľne, to je realita slovenských nemocníc. Koľko nemocníc alebo polikliník debarierizovala táto vláda? Odpoveď asi všetci poznáme. V takýchto podmienkach sa len tak človek nemôže so zdravotným znevýhodnením vybrať sám k lekárovi alebo do nemocnice. Potrebuje doprovod, doprovod, ktorý by mu pohol so sebaobslužnými úkonmi. Mnohí zdravotne znevýhodnení v dôsledku svojho znevýhodnenia sa nemôžu dorozumievať s okolím kvôli rečovým komplikáciám. Tu práve by im doprovod porozumel, vedia, kedy zdravotne znevýhodnený je hladný, smädný, kedy potrebuje ísť na toaletu. Pokiaľ je odmietnutý doprovod, zdravotne znevýhodnený je napospas osudu sám v nemocnici alebo v ambulanciách. Doprovod pomôže a odbremení aj personál nemocnice. Nemocnice sú častokrát personálne poddimenzované.
Je potrebné najmä chrániť pacientov so zdravotným znevýhodnením. Častokrát sa stáva, že sa vracajú z nemocníc s dekubitmi a preležaninami a to len preto, lebo personál nemá čas ich polohovať. Liečba dekubitov je finančne náročná a zaťaží sa tak štátny rozpočet a nehovoriac o bolesti, ktorú zdravotne znevýhodnení musia absolvovať.
A to je realita, ktorá sa stala dvom zdravotne znevýhodneným bratom len prednedávnom. Ponúknime preto zdravotne znevýhodneným dôstojnú liečbu a bezpečie, potrebujú to. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona reflektuje na potreby pacientov so zdravotným znevýhodnením počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj v súlade s právom Európskej únie. A bližšie poviem o tomto návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, možno si myslíte, že opatrovateľ je ten, alebo opatrovateľka je tá, ktorú poznáte z filmu Kúzelná opatrovateľka, ktorá ma na starosti jedného človeka, a keď niečo nefunguje, tak buchne palicou a všetko sa naraz zlepší. Tak to v skutočnosti nie je. Ľudia, ktorí sú odkázaní na peňažný príspevok na opatrovanie majú status ťažko zdravotne postihnutého. Aj keď nemám rada to slovo postihnutie, súčasná legislatíva ho používa.
Ale naozaj je to tak, títo ľudia sú imobilní, častokrát môžu iba ležať, sú pripútaní na dýchacie prístroje, treba ich polohovať aj v noci, aby nemali dekubity a preležaniny. O týchto ľudí sa v domácom prostredí starajú opatrovatelia a opatrovateľky, ktorí dostávajú peňažný príspevok na opatrovanie.
Aby ste mali predstavu, tento príspevok je vo výške 615 eur a 50 centov mesačne. Na toľko si štát cení prácu týchto ľudí. Pre zaujímavosť, ekonomicky oprávnené náklady na jedného klienta mesačne v zariadeniach sociálnych služieb sú okolo 1 900 eur mesačne na jedného klienta, teda keby sme nemali týchto opatrovateľov a opatrovateľky, museli by títo znevýhodnení byť v zariadení, lebo zdravotný stav im nedovoľuje ostať doma bez opatery. Teda my by sme mali byť vďační, že títo ľudia sú doma a starajú sa o odkázaných, okrem toho, že šetria náklady štátu, tak možno by sa umiestnenia opatrovaní ani nedožili, tak ako je to mnohokrát, pretože zariadení sociálnych služieb je málo a čakacie lehoty sú veľmi dlhé.
Jedna žiadateľka mi dokonca písala, že čakala päť rokov na umiestnenie do domova sociálnych služieb.
Návrh zákona s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme preto, aby sme odstránili hranicu príjmu pre opatrovaného tak, aby sa opatrovateľovi nekrátil peňažný príspevok na opatrovanie, ak opatrovaný bude mať napríklad zvýšený dôchodok a prekročí príjem dvojnásobku sumy životného minima. Pri nezaopatrených deťom hranicu navrhujeme zvýšiť na štvornásobok sumy životného minima. Tento návrh podávame preto, pretože v konečnom dôsledku na krátenie príspevku doplatia vždy zdravotne znevýhodnení, ktorí musia častokrát doplácať opatrovateľovi, aby bol ochotný opatrovať, alebo potom obidvaja, keď nemajú ten peňažný príspevok na opatrovanie, žijú iba z toho príjmu opatrovaného.
Títo ľudia sú dlhodobo na okraji záujmu a my by sme mali urobiť všetko preto aby ľudia čo najdlhšie ostávali v domácom prostredí a nešli do zariadení, pretože deinštitucionálny princíp je naprijateľnejší pre všetkých ľudí, a preto prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.