Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja len pripomeniem, že pán minister dneska na výbore hovoril o tom, že to je jedna veľká mína, tento stavebný zákon, ktorý tuná nechal, ktorý tuná nechal pán podpredseda vlády Holý, a že vôbec to nemalo ísť cez volebné obdobie, ale mal si to urobiť.
No, na plán obnovy, kde ste zdedili niekoľko stoviek miliónov, teda nie stoviek, ale naozaj množstvo miliónov, na to sa nesťažujete, že to ide naprieč, naprieč volebnými obdobiami. A ja si naozaj myslím, že mali by ste myslieť na tú samosprávu, lebo čokoľvek sa tu prijme, čokoľvek sa tu prijme, v konečnom dôsledku to niekto dole v tom regióne musí vykonať, uskutočniť, zrealizovať a zvyčajne, zvyčajne je to samospráva. A sa pýtam, ako sa tí štatutári tých stavebných úradov majú tváriť alebo ako majú dodržiavať Zákonník práce, keď vy mesiac a pol predtým donesiete do parlamentu zákonnú normu, ktorá ovplyvňuje stovky zamestnancov na týchto úradoch. To znamená, že naozaj pokiaľ by nepredvídali a nekonali v najlepšom záujme, ale držali by sa toho, ako platia zákony, tak už dávno by tých zamestnancov asi prepustili alebo minimálne by mali výpovede.
Takže naozaj čokoľvek sa tu robí, tak to robte v prospech regiónu v tom zmysle, aby ste tým mestám a obciam, poprípade VÚC-kam robili čo najmenšie problémy a najviac vychádzali v ústrety a nie naopak.
Ďakujem.

Pán predseda, sedíme tu od rána od deviatej s malými prestávkami. Tak intenzívny deň som v parlamente ešte nezažil za tie štyri roky, čo tu sedím. A vy ste takéto intenzívne rokovanie predĺžili, do neviem kedy, tak ja naozaj dávam návrh a ja viem, že sme si niečo alebo ste si niečo odsúhlasili v parlamente, ale tie emócie sú tak vybičované a vybičované sú vlastne tým intenzívnym jednaním, a tým preťahovaním do noci a už to nebude lepšie, len horšie. A preto dávam návrh na prerušenie rokovania a pokračovanie zajtra ráno o deviatej hodine s vychladnutými hlavami. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo.
Pani kolegyňa, ďakujem za príspevok, ktorý sa týkal korupcie vo futbale na všetkých úrovniach, naozaj na všetkých úrovniach aj na tej miestnej. A viete, tí funkcionári futbaloví na tých miestnych úrovniach majú takú, takú průpovídku, že futbal sa hrá cez týždeň a v nedeľu je len divadlo pre fanúšikov. Tak to nasvedčuje, nasvedčuje tomu, o čom ste hovorili.
A ja som tu dneska prišiel zavčasu o deviatej a od rána som si vypočul v konkrétnych oblastiach, to znamená školách, ktoré, ktoré sú pri rómskych osadách, aká je tam korupcia veľkého rozsahu, teraz vo futbale aká je korupcia veľkého rozsahu. Naozaj tá, tá korupcia žerie celú našu spoločnosť. Vieme, že v politike je korupcia. Však tých štyridsať odsúdených tomu nasvedčuje a neviem už aký, aký väčší dôkaz k tomu treba. A mňa stále udivuje, mňa stále udivuje naozaj tá odvaha tej koalície, čo, čo idú spáchať.
Viete, sú krajiny, kde, kde existuje mafia, Taliansko. Ja som, ja som v rámci jedného projektu navštívil v každej európskej krajine rôzne väzenia a bol som aj v Kalábrii, to je vedľa Sicílie a Kalábria aj Sicília majú problém s mafiou. A ma prekvapilo úplne nové väzenie, kde bol taký otvorený režim. Naozaj tam boli, boli ľudia z mafiánskych rodín, ale oni tam mali, oni tam mali osemmetrový múr, ale vnútri mali skleníky, normálne si tam fungovali na voľne. Bola to mužská väznica, veľká časť personálu bola ženská. Akože mal, mal som naozaj pocit, že ako keby, ako keby si to budovali tam pre seba. Ešte, ešte ani v takých krajinách prekrytých mafiou, ako je Taliansko, si nedovolia urobiť to čo my.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Pani poslankyňa, ja tak isto veľmi rád vás počúvam, lebo, lebo naozaj vaše skúsenosti sú reálne. A keď ste hovorili o fungovaní strednej odbornej školy pri rómskej osade, viete, všetky elokované pracoviská, alebo veľa elokovaných pracovísk, ktoré školy majú vysunuté pracoviská pri rómskych osadách, majú takýto problém, že ani nejedná sa o kvalitu tej výučby, ale či tam vôbec tá výučba prebieha. A ja som ich navštívil veľa a čo mňa udivilo, ja som, samozrejme, tých žiakoch nepočítal, ale čo mňa vždycky tam udivilo, že koľko málo tých žiakov je tam prítomných. Hej, väčšinou idem, že sa neohlasujem, samozrejme, a, a nevravím, že všetky majú problém, ale naozaj keby sa na to viacej zamerala možno inšpekcia, možno zriaďovateľ a alebo, alebo školská správa, tak asi, asi by sme zistili, že neni všetko s kostolným poriadkom, ale chcem povedať, že to presne je obraz toho, ako my neriešime vôbec problém kriminality v rómskych osadách, a ten zákon tomu tak isto tiež nasvedčuje. Najväčší problém v rómskych osadách je úžera. Ako v každej osade svieti jeden alebo niekoľko domov, ktoré sú luxusné, boli postavené teraz a my vieme, že tí ľudia nikdy nepracovali. A my to jednoducho neriešime alebo nechceme to riešiť. A potom a potom kdesi v Davose hovoríme, jak, jak tí Rómovia nechcú pracovať a tak ďalej. Takže najprv sa pozrime na ten problém, začnime ho riešiť a toto je príležitosť. A naopak, nie, my tam pôjdeme a budeme sa sťažovať, aký máme s nimi problém.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená kolegynka, ja by som chcel reagovať na jednu vec, na materiál, ktorý nám ráno sa objavil na stole, a kde som hľadal autorov tohto materiálu a je tam uvedené, že autori sú ministerstvo spravodlivosti a úrad vlády. No neviem, či úrad vlády a ministerstvo spravodlivosti vie písať materiály, podľa mňa nevie, takže očakával by som, že tam budú uvedení skutoční autori. My vieme, že Trestný zákon nepripravoval nikto z ministerstva spravodlivosti, tak keď sa takýto materiál objaví, tak ja dúfam, že autori sa nehanbia pod to podpísať a, a povedia aj vzhľadom k tomu, že len tak letmo keď si to človek prejde, tak zistí, že sú tam veci, ktoré sú napadnuteľné na súde, či už ide o ohováranie alebo očierňovanie a tak ďalej, takže neviem, na koho sa ten dotyčný má obrátiť alebo koho má ako protistranu na súde uviesť, či to ministerstvo spravodlivosti a úrad vlády. Čiže nás na vysokej škole učili presne, ako sa takéto materiály píšu, ako sa uvádza autor a podobne, tak ja dúfam, že, ja dúfam, že to tam doplníte, lebo väzba je krásna, vidno, že sa na, na vydaní nešetrilo, úpravy, tabuľky, všetko, sú pekné, tak autori, dúfam, že sa k tomu priznajú. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne, ako chronologicky si to všetko zhrnul a logicky vysvetlil všetky argumenty. Veľmi sa mi páčil príklad úradu pre ochranu oznamovateľov, ktorého ignorovali a hovorili, že je to všetko v súlade so zákonom, ale pre istotu ten, ten úrad buď zrušíme, alebo prerobíme na svoj obraz, aby bol impotentný.
Ďalšia vec, čo ma zaujala, je politická pomsta alebo rozviazanie ruky, ruky polície. Tak viete, po tom, čo, čo tu boli obvinení ľudia, čo spolu, začali spolupracovať tí kajúcnici, a po tom, čo sa všetko dialo, tak ja si myslím, že ani najlepšia umelá inteligencia, keby to organizovala, tak to takto, takto zorganizovať nevie, nie, nejde, takže to je jasné, že toto je úplný šit. Ale čo ma trápi a naozaj čo treba pripomínať, je proces, ako to bolo celé prijaté, že výbor problematické rokovanie do dneska sa nevie, či bolo ukončené, alebo nebolo ukončené. Rozprava o skrátenom konaní bola v noci, aby sa rýchle ukončilo. To isté prvé čítanie obmedzené na dvadsať hodín, v skutočnosti ani nie deväť hodín. Druhé čítanie obmedzené na 62 hodín.
Ale viete, mňa udivuje naozaj človek, ktorý to tu celé organizuje, a to je pán Gašpar, keď, keď o druhej, po druhej v noci, to nebolo po pol noci, po druhej v noci si zoberie na dve hodiny slovo a naozaj je v totálnom konflikte záujmov, a celé jeho argumenty hovoria o tom, ako, ako on je krivo obvinený, a nie o tom, o čom hovorí zákon. Takže mal by si to uvedomiť a mal sedieť v poslednom rade a vôbec sa k tomu nevyjad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ďakujem pekne, pán poslanec Majerský. Ja by som chcel reagovať na tú časť, v ktorej si hovoril, že nie je žiadny priestor, že ten zákon bude platiť okamžite po jeho schválení, že nie je priestor na to, aby si tie príslušné inštitúcie to, to naštudovali, čo naozaj pri takomto rozsiahlom zákone nieže nie je zvykom, ale podľa mňa to ešte ani nikdy nebolo a navyše sa jedná o Trestný zákon, ktorý priamo ovplyvňuje a v tej najväčšej miere, akú si vieme predstaviť, ovplyvňuje životy ľudí. Keď hovoríme, že zdravie je najdôležitejšie, tak určite to ten trest, keď niekoho zatvoria do väzenia, je, patrí do tých priorít, ktoré rozhodujú. A práve ja také prirovnanie chcem použiť, že keď ide niekto stavať garáž, tak potrebuje projekt, na jednu maličkú garáž potrebuje stavebný projekt, kde potrebuje architekta, geodeta, stavebníka a ďalšie a ďalšie profesie. Navyše to stavebné povolenie trvá niekoľko mesiacov, lebo musí dodržať lehoty a tak ďalej.
A pri takomto dôležitom procese, kde, kde tomu človeku berieme slobodu, tak my jednoducho si ten zákon navrhneme takým spôsobom, aký bol navrhnutý, to znamená, že vytiahneme ho spod pazuchy, donesieme na vládu, potom rýchle do parlamentu, snažíme sa to za tri dni a tri noci schváliť a potom, keď to nadobudne účinnosť, tak ešte nedávame vôbec priestor, aby si to tí kompetentní, kompetentní naštudovali, a najmä s ohľadom na tie výrazné zmeny, ktoré sa pripravujú v tomto zákone, ktoré sa takisto vyťahujú na poslednú chvíľu a vlastne nikto netuší, čo to konkrétne prinesie. Takže obávam sa rovnako toho.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Mária, ďakujem veľmi pekne za naozaj emotívny, emotívny prejav. Ja nevedel som, čo si skôr poznačiť, lebo čo odsek, tak to veľmi inšpirujúci. Hovorila si, že celý proces je neštandardný, on je podľa mňa, veľmi pokrivený, a to ešte je slušné slovo. Zaujímavé bolo, že nepísali ho ľudia na ministerstve, no jakože to je nonsens. Ja si neviem predstaviť, že nejakú právnu normu na ministerstve spravodlivosti nepíšu zamestnanci ministerstva spravodlivosti, to samé už je veľký problém. Kto ho presadzuje, ktorá autorita sa zaňho postavila, že tento proces je v poriadku, že je všetko v poriadku?
Najviac ma zaujalo domáce väzenie, ktoré sa, ktoré sa naozaj predlžuje až na päť rokov. To kým sa inšpirovali? V Kolumbii ako si narkobarón Escobar postavil vlastné väzenie. To ani, ani on si nedovolil, alebo neodvážil podplatiť zákonodarcov na takúto právnu normu. Jakože každý bývalý minister hovorí o tom, ako je potrebné vybudovať systém okolo domáceho väzenia. Hlavný problém je nedostatok probačných úradníkov, tých si nevieme nejak vybartrovať, alebo kúpiť ako, ako náramky, hoci aj tie náramky 52 miliónov sa minulo zbytočne, neefektívne a musel sa celý systém hodiť do koša, ako to dal najavo úrad NKÚ a vlastne, že ešte, ešte aj v tom, v minulosti to bolo celé pokrivené. Evokuje to myšlienku, že domáce väzenie bude zase len obmedzené, a to znamená, že bude len pre vyvolených, pre vašich ľudí. A domáce väzenie je naozaj luxus a je veľmi dôležité zvažovať, kto, kto to väzenie dostane, aby to viedlo k nejakej náprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. V svojej rozprave si hovoril, aké je falošné, ak sa koalícia odvoláva na ľudské práva, a naozaj aktéri a obhajcovia porušovania ľudských práv, a teraz myslím konkrétne predsedu vlády Fica a bývalého ministra, ako, ako, ako stáli na tých tlačovkách, ako obhajovali, ako obhajovali porušovanie ľudských práv, a či to boli ľudia násilne napadnutí v Moldave nad Bodvou, alebo Hedvigu Malinovú, alebo únos Vietnamca, a teraz tí istí ľudia sa odvolávajú na porušovanie ľudských práv.
No, je to také falošné a také neuveriteľné, že k tomu snáď ani nič iné netreba dodávať, ale keď hovoríme o porušovaní ľudských práv, a čo naozaj treba riešiť, tak to je to na čo prišla Generálna prokuratúra prednedávnom, lebo podľa Dohovoru o právach dieťaťa, deti, ktoré sú dočasne alebo trvale zbavené domáceho prostredia, majú právo na osobitnú ochranu a pomoc pri poskytovaní štátom, v tomto prípade však o tomto napĺňaní nie je možné ani hovoriť. Hovorím o zisteniach z reedukačných domovov. A naozaj tomu sa treba venovať. To je prioritne, to sú deti, ktoré, ktoré sú z rodín s totálne patologickými javmi, ktorých rodina nevie ochrániť, a štát ich zavrie do reedukačných domovov a namiesto toho, aby im chránil a pomáhal, tak ich ešte viac týra.
To je porušovanie ľudských práv, čomu sa treba venovať. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ja by som poprosil, aby ste ukľudnili tuná toho kolegu, lebo, lebo naozaj nás tu vyrušuje, a my musíme reagovať a mňa, mne vadí, keď každý tu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)