Videokanál poslanca

Pani Vaľová, ja neviem, kto je vy, či to je vláda, či to je parlament, lebo keď som sedel v parlamente, tak zákon, takýto typ zákona som určite, určite nepodporil. A ja som vymenoval tie úrady práve kvôli tomu, aby som zdôvodnil lepšie, že forma, ktorá bola zvolená pri tomto type sociálnej podpory, nie je najvhodnejšia.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som už vystupoval v prvom čítaní, takže teraz len k nejakým procesným stránkam by som sa chcel vyjadriť a zároveň by som chcel možnože zúročiť skúsenosti, ktoré mám ako, ako dvadsaťdvaročný starosta slúžiaci a človek, ktorý v obci sa postavil stovka bytov a niekoľko stoviek rodinných domov. A keď si pozriem, ako tí ľudia majú hypotéku, aké, aké problémy ich čakajú, tak k tomu trošku, hej?
Najprv by som chcel k tej forme, ktorá bola zvolená na podporu tých zvýšených hypoték. Tak teraz sme pred, predtým schvaľovali formu daňového bonusu, aj keď je to, vyzerá, že to je retroaktívne, tak napriek tomu sa mi tá forma, forma zdá oveľa lepšia ako, ako táto cez, cez tú podporu cez okresný úrad. Možno by sme mali zvážiť alebo možno by ste mali zvážiť, či nebola by jednoduchšia a účinnejšia pre každého podpora, keby to zákon sa schválil, že by to priamo procesovali banky. A, samozrejme, asi väčšina z nás sa tu zhodne na tom, že úplne najideálnejšie a najspravodlivejšie je príspevok na bývanie, ale, ale ten momentálne nie je v hre.
Takže si povedzme, čo ten človek musí urobiť, keď chce získať tú podporu na tú hypotéku. Tak najprv sa vyberie na okresný úrad pozisťovať podmienky, poprípade zistiť, aké je k tomu potrebné tlačivo. Potom ide do banky po potvrdenie o zvýšení úroku a po potvrdení o uhradení mesačnej splátky, ktorý k tomu musí doložiť, navštívi obecný a mestský úrad pre potvrdenie o trvalom pobyte; viete, toto je veľmi zaujímavé, lebo ľudia si skolaudujú dom alebo byt alebo kúpia si byt, nasťahujú sa a ten trvalý pobyt si nezmenia, a u niekoho je to mesiac-dva, u niekoho pol roka, ale garantujem vám, že väčšina ľudí na to kašle. A teraz keď v zákone máme, že musí tam bývať, tak ja sa pýtam, bude to dokladať dajakým potvrdením alebo čestným prehlásením? Keď to bude predkladať čestným prehlásením, tak sa bojím, že tú dávku budú zneužívať ľudia, ktorí jednoducho majú niekoľko investičných bytov a, samozrejme, dajú si ten pobyt alebo prehlásia si, že bývajú v tom byte, ktorý im vyhovuje. Pokiaľ sa to bude prehlasovať občianskym preukazom a trvalým pobytom, ktorý je v občianskom preukaze, tak, samozrejme, musia navštíviť, väčšina z nich musia navštíviť ten, ten obecný úrad a následne ísť na políciu zmeniť si ten pobyt v občianskom preukaze. Takže to ich určite čaká. Potom si musia požiadať zamestnávateľa o potvrdenie príjmu za predchádzajúci rok, samozrejme, aj keď tú hypotéku majú s manželkou, tak aj jeden, aj druhý. Pripraví si zmluvu, poprípade dodatky, ktoré podpísal s bankou, lebo to je, tú je tiež potrebné uložiť, a tak sa vyberie na okresný úrad doručiť žiadosť o doklady a čaká vlastne na rozhodnutie a neskôr aj na peniaze, ktoré mu z toho prídu.
Tak len, len ten proces, ktorý, ktorý ho čaká, sa mi zdá, že pre ľudí, ktorí, lebo to sú ľudia, ktorí, samozrejme, všetci sú pracujúci, nikto nie je nezamestnaný, dokonca sú to veľmi výkonní ľudia, lebo keď berú hypotéku, tak jasné, že majú poriadne príjmy a ten zamestnávateľ za poriadne príjmy očakáva aj poriadnu prácu. Čiže ten proces je podľa mňa pre, pre takýto typ žiadateľov dosť komplikovaný. Tak zato si, si myslím, že táto forma nie je celkom vhodná, a ja dúfam, že bude len dočasná a vymyslí sa niečo, niečo, keď chceme podporovať akokoľvek, aby tí ľudia nemali s tým toľko papierovačiek.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem. Ja len sa chcem spýtať pána poslanca, či si náhodou nepomýlil zákony, lebo mal som pocit, že celý čas rozprával o tom zákone, ktorý predkladá pán minister sociálnych vecí, to je tlač 84, áno, ale v tých pozmeňovákoch som sa ešte nezorientoval, neviem isto, lebo som mal taký pocit, že stále rozprávate o tom ďalšom zákone, ktorý ide potom.

Ďakujem pekne za faktické poznámky, tam asi nemám čo dodať, ale jednu vec by som chcel ešte uviesť. Že keď som obvolával tie pobočky tých bánk, tie riaditeľky, tak čo mňa zarazilo, tak mi hovorili, že boli prekvapené najprv, keď som im povedal, že nejaký taký zákon sa pripravuje, lebo že áno, chodia sa ľudia pýtať a nevedeli, o čo sa vlastne tí ľudia chodia pýtať a až teraz, keď som im povedal, že taký zákon je v parlamente a že pravdepodobne bude za 48 hodín schválený, tak to je taká jedna, jedno prekvapenie, že ony netušia, o čom to je. A s tým súvisí asi aj to, že tie banky budú musieť vydávať nejaké potvrdenia, či niekto s nimi rokoval, lebo ony si majú právo za tie potvrdenia, samozrejme, pýtať nejaké peniaze, najmä keď sa im idú zvyšovať odvody.
A k tomu asi pán minister financií tu dneska rozprával, že, že ohľadom toho, toho, pomoc tých hypoték, že pred voľbami mu nikto nedvíhal v bankách telefón a po voľbách mu všetci vyvolávajú a že na oplátku on nedvíha telefóny, tak asi, asi s tými bankami sa moc nejedná, čo je, čo je úplne, úplne zlé, lebo keď sa niečo také pripravuje, tak si myslím, že za veľmi úzkej spolupráce s bankami to treba pripravovať, lebo banky sú v tomto dôležitý partner, lebo ony vlastne vydávajú nejaké záväzné potvrdenia, na základe ktorého sa potom bude to rozhodnutie na danom okresnom úrade robiť a na základe toho štát bude vyplácať peniaze, tak si myslím, že aby to celé zase neskrachovalo alebo nebol problém v tom, že banky sa budú nejaké spôsobom brániť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegyne, kolegovia, zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie, tak ja som si dal tú námahu a v priebehu dvoch dní som obvolal riaditeľky pobočiek bánk na východnom Slovensku, bolo ich niekoľko, a čo som zistil. Zistil som jednu vec, že pýta, jedna z mojich otázok bola, že koľko ľudí prišlo, že nedokážu splácať úver. Ani jeden taký človek v tých konkrétnych bankách, kde som bol, neprišiel. Takže z toho len vyplýva, že to neni akútny problém. Bola to téma, samozrejme, pred voľbami vytiahnutá, ale, ale tento problém určite nie je akútny, lebo nikto neprišiel do tých, do tých bánk.
Druhá moja otázka bola, že o aké navýšenie sa tak jedná v tých hypotékach. Ešte raz upozorňujem, že, že to bolo na východnom Slovensku v pobočkách v Prešove a v Košiciach, čiže veľké mestá. Tak jedná sa o navýšenie 80 až 260 eura. Môžme si povedať, že tých 260 eura alebo, alebo tá suma je veľmi vysoká, ale, samozrejme, jedná sa pri tých 260 eura o hypotéku, kde je viac ako 200-tisíc hypotéka a 50-tisíc ten človek musel dopredu mať v hotovosti, čiže jedná sa o nehnuteľnosť, ktorá stála 250-tisíc. 250-tisíc euro. Na východe už je to veľmi luxusná nehnuteľnosť.
Ďalej som sa dozvedel, že v podstate keď mu navyšujú úroky, tomu klientovi, a ten príde do banky a povie, že ide ku konkurencii, tak že vedia mu ten úrok nejak znížiť, aby ku tej, ku tej konkurencii neodišiel. Ďalšia vec, či nemajú obavy, moja otázka znela, či nemajú obavy, že teraz tí klienti budú vo veľkom za nimi chodiť a to riešiť, tak vraveli, že pri tých nápočtoch tých hypoték, samozrejme je tam, je tam koeficient alebo je tam algoritmus, kde počítajú s tým, že tie úroky, úroky sa navýšia, takže, takže takéto obavy nemajú. A napriek tomu tento môj prieskum nepokladám za veľmi dôležitý práve preto, lebo pre mňa sú dôležité dáta a tie dáta, samozrejme, to sú len také orientačné, ale skutočné dáta nám môže dať Národná banka alebo nejaká iná inštitúcia, ktorá je relevantná, ktorá ich urobí na nejakom reprezentačnom prieskume. Preto som nahnevaný a preto sa ospravedlňujem aj vám, pani spravodajkyňa, že, že som na vás na výbore vybehol, lebo viete jasne, že tá splátka môže vybehnúť na 260 euro, dokonca si myslím, že môže aj na tisíc eur, aj na dvetisíc, no keď si niekto zoberie obrovskú hypotéku, tak primerane k tomu mu aj tá splátka porastie. Čiže akože držme sa naozaj tvrdých dát, inštitúcia relevantná, ktorá ich robí, a na jednotlivých konkrétnych príkladoch, ktoré sú, nevieme posudzovať ten skutočný stav, ktorý je celý život, sa toho držím a preto, preto to pripomínam.
No všetci vieme, že existuje nejaký Štátny fond rozvoja bývania, ktorý má pravidlá nastavené presne. Viete, čo je zaujímavé? Že on má úrok 2 % na byty, ale komerčné banky dávali výhodnejšie úroky, tak tak tí ľudia išli za tými výhodnejšími úrokmi, menšími, ako je dva percenta, do tých komerčných bánk, kde boli, samozrejme, aj tie pravidlá, aj tie pravidlá mäkšie, lebo v tom Štátnom fonde rozvoja bývania musíte ísť len do určitého životného minima, je tam vek, je tam počet detí, veľmi dôležité je výmera bytu, čiže nedajú vám na každý byt, musíte sa vmestiť do tej ich výmery a takisto sa musíte vmestiť do tej ich sumy maximálnej, ktorá tam je. Fixná úroková sadzba tam je 2 %. A teraz ja sa pýtam akože, keď chceli tí ľudia mať naozaj tú istotu tridsať rokov, aby splácali jeden úrok, tak Štátny fond rozvoja bývania im to garantoval. A tu je taká otázka, že keď ste, pán minister, pripravovali túto dotáciu alebo túto schému, prečo práve ste nedali tie pravidlá, ktoré sú v Štátnom fonde rozvoja bývania, lebo ten Štátny fond rozvoja bývania nám funguje tridsať rokov, naozaj rieši tie nižšie príjmové skupiny, obmedzuje toto výmerou bytu, obmedzuje, tie, tie pravidlá nikto nespochybňuje, za tých tridsať rokov v podstate sú nemenné, minimálne sa menia tie pravidlá tam, a to je taký oskúšaný model, ktorý keby sa aplikoval, tak poviem, že okej, s tým som celkom v pohode, ale vôbec to tak nie je.
Maximálna podpora je do výšky príjmu pre dve osoby, pre, predpokladám, pre dvoch rodičov 4 172 euro. Tieto dáta, ktoré teraz tu budem hovoriť, sú z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík, ktoré, samozrejme, sú tie základné dáta zo Štatistického úradu. Tak. 85 % slovenských domácností má príjem do tisíc euro. 85 % domácností má príjem do tisíc euro. Takže týmto, a keď som ešte volal do tých bánk, tak mi povedali, že samozrejme žiadnu hypotéku ten, čo má tisíc euro a, a, a má aj deti, nedostane, dokonca aj keď má vyšší príjem, tak, tak nedostane. Takže my vlastne ideme podporovať tých 15 % najbohatších ľudí na Slovensku, lebo chudobný človek si naozaj tú hypotéku nemôže dovoliť. Tých 85 % ľudí, ktorí majú príjem do tisíc euro, je 4,5 milióna ľudí. Takže tomu vrchnému miliónu ideme pomáhať. A majú ešte jednu smolu, že budú sa skladať pre, pre, pre ten najbohatší milión, ale oni nemajú šancu nikdy tú hypotéku dostať. A sú to ľudia, ktorí sú dôchodcovia a budú na to prispievať cez bankový odvod, lebo majú účty, ktoré ste zaviedli, budú prispievať cez rôzne poplatky, ktoré ste zaviedli, a budú prispievať práve na tých najbohatších. Potom sú to zamestnanci, ktorí takisto každý jeden má účet v banke, kde ste zaviedli odvod, budú prispievať cez zvýšené odvodové zaťaženie či už samostatne zárobkovo pri samostatne zárobkovo činné osoby alebo, alebo ako zamestnanec bude platiť vyššie odvody. A na výbore mi pani Vaľová hovorila, no určite ešte aj Rómovia z osád, povedz, že budú prispievať, tak čudujte sa svete, budú prispievať. Ministerstvo sociálnych vecí už niekoľko rokov tlačí, aby sociálne dávky sa nevyplácali v hotovosti, čo je správne, a z roka na rok viac a viac tých dávok ide na účty tých, ktorí sú vlastne poberatelia týchto dávok. A títo na tie účty budú, samozrejme, pri každej transakcii platiť viacej. Nehovoriac o tom, že tri štvrtiny Rómov už dneska pracuje, sú zamestnaní a títo, samozrejme, ako pracovníci jeden obvod zaplatia a potom aj v tých bankách. A nebudete mi veriť, aj deti budú platiť, lebo rodičia častokrát založia účet pre to dieťa, aby im starí rodičia na Vianoce alebo na narodeniny, na meniny prispeli tam nejakou korunou, áno, a toto bude, samozrejme, takisto podliehať odvodom, ktoré sú zvýšené.
Rada pre štátnu službu odkedy, odkedy vznikla, teraz to bude šesť rokov, stále upozorňuje na to, že počet štátnych zamestnancov nám rastie. Ja ako predseda výboru sociálneho som to sledoval za posledné, posledné roky a v priemere nám rástlo 400 štátnych úradníkov ročne. 400 štátnych úradníkov nám ročne narastá a žiadna vláda to nedokáže, nedokáže zastaviť, skôr naopak. A my tu sedíme mesiac, počujem, že vzniká nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 100 ľudí, tuná máme projekt, na ktorom je 300 ľudí. Čiže od prvého mesiaca nám rastie 400 úradníkov a ešte sme ani poriadne nezačali. A ja sa pýtam, no dokedy bude ten počet úradníkov vzrastať. Lebo neviem, či ste si uvedomili, ale posledné dva roky klesá počet obyvateľov Slovenska, klesá, a toho roku sa nám narodí najmenej detí v histórii Slovenska odkedy sa robí podrobná štatistika. Akože najmenej detí. To, to ja neviem, že toto nedokáže nikto zastaviť a práve naopak, z roka na rok viacej tých úradníkov. A to znamená väčšie odvody, štát potrebujú väčšie peniaze a nielen nominálne, teda nielen reálne, ale aj nominálne.
Celý tento problém by vedel vyriešiť príspevok na bývanie, ktorý ste mimochodom mali v programovom vyhlásení vlády, o ktorom hovoríte, že ho zavediete, len, samozrejme, potrebujete k tomu, k tomu čas a analýzu, tak ja si osobne myslím, že, že áno, súhlasím, ale aj, aj tento problém nie je a nebol taký ožehavý, aby sa to neriešilo systematicky a najlepšie, samozrejme, cez, cez ten príspevok na bývanie.
Čo je zarážajúce, že pri tejto sociálnej pomoci, lebo to je sociálna pomoc, viete, to vám musí niekto na tom úrade vydať rozhodnutie, vy pôjdete na ten, na ten sociálny úrad, na ten okresný úrad, odbor, odbor sociálny, tam sedia nejakí pracovníci a tam s tými nezamestnanými alebo sociálne odkázanými budete sedieť s tými papierami, ktoré budete mať, predpokladám, že z banky, aby vám vydali to rozhodnutie. A nijakým spôsobom neobmedzujeme ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností alebo iný akýkoľvek majetok. To bude asi sociálna pomoc jediná, kde, kde si dopredu hovoríme, že nás nezaujíma, aký, aké benefity má ten človek, aký, aký má okrem toho legálneho príjmu, ktorý má, aký majetok má, hej? A to je jedno, či to bude chudobný, či bohatý, my mu, my mu tú podporu dáme. Ja si osobne myslím, že tí, ktorí najviac potrebujú tú podporu, tí, tí, ktorí sú, ktorí si vážia každú korunu, ktorí, ktorí majú tú hypotéku nie až tak drahú, nezvýši sa im, nezvýši sa im ten, ten príspevok, nenavýši sa im až toľko, keď zistia, koľko byrokracie bude s tým spojené a keď zistia, že, že ten príspevok bude v desiatkach eurá, tak podľa mňa sa na to vykašlú a, a vôbec nepôjdu za týmto príspevkom. A naopak výhodné to bude pre tých, ktorý bude dosahovať tú, tú maximálnu výšku toho príspevku.
Bolo tu niekoľkokrát spomenuté a spomeniem to možno aj ja, že náš bankový sektor je úplne v poriadku, naozaj jedná sa o momentálne o jedno percento klientov, ktorí, ktorí majú takýto problém, to znamená zo sto jeden, tie banky nemajú problém s nimi komunikovať a riešiť to. A ja si myslím, že keď ideme riešiť problém hypoték, tak mali by sme sa zamerať na týchto ľudí a nie jednoducho, jednoducho vyhodiť, vyhodiť tie peniaze.
Čo, čo, čo ma ešte, čo ma ešte prekvapuje, veľmi ma prekvapuje, že vlastne 11 % je plánovaných na prevádzku tohto systému, to je, to je, to je (povedané so smiechom) tak neefektívne, že až, že my vymyslíme jednu novú sociálnu dávku pre ľudí, ktorí to nepotrebujú, a, a potom ešte 11 %. Stále nechápem tých politikov, prečo si myslia, že treba zvýšiť dane a oni najlepšie vedia, ako tie peniaze presunúť do toho správneho vrecka. Ale zároveň sa priznajú, že nevedia nejak špecifikovať bližšie ako ktorí ľudia tie peniaze potrebujú a tak radšej to dáme, radšej to dáme všetkým.
A preto je veľmi dôležité prestať plošne rozdávať a naozaj pomáhať tým, čo treba, adresne, o čom tu dlho hovoríme. A ja, ja chápem, ja chápem, že bol to váš predvolebný sľub, ktorý chcete splniť, ale, ako som na začiatku povedal, vôbec to nebol aktuálny predvolebný sľub, lebo vyšli ste s tým, ale Slovensko tento problém nemalo ani pred voľbami a, chvalabohu, nemá ho, nemá ho ani po voľbách.
Ďakujem.

V tejto sále sa šíri toľko zla a nenávisti, že taký odľahčený príspevok, ako, ako už niekoľko krát mal tuná pán kolega poslanec Hlina, má určite výraznejší zásah ako, ako keď tu niekto kypí žlč každých tridsať minút. Takže tomu drukujem. A ten jeho nápad, že mnohopočetné rodiny a rodiny s jedným rodičom by si mali založiť nejakú organizáciu, najlepšie, najlepšie momentálne nie neziskovú, ale nejakú inú, a aby si presadzovali svoje záujmy, no minimálne ja sa nad tým zamyslím.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová, ja viem, že to je nepochopiteľné, ale nemusíte byť v politickej strane, keď ste voliteľný a viete sa prekrúžkovať a vlastne tie politické strany sa bijú o to, aby vás na tú kandidátku dali. Nikdy v žiadnych voľbách som, som nebol na kandidátku daný akože som členom politickej strany, ale preto, že som bol voliteľný, vždy to bola rôzna koalícia strán a až potom som začal niektoré strany vylučovať, napr. konkrétne vás, za ktorých som nechcel ísť kandidovať, lebo vyšli na povrch korupčné kauzy, pod ktorými som sa nechcel podpísať, ale dovtedy, pokiaľ nevyšli, tak som aj tú vašu stranu, za ktorú som kandidoval, pokladal za normálnu, slušnú stranu. K tejto jednej veci. A musím povedať, že aj tuná do tohto parlamentu som sa musel prekrúžkovať, lebo nebol som na takom mieste, že pokiaľ by som sa neprekrúžkoval, čiže áno, vsádzam na to, že, že ľudia ma poznajú a ma volia, bez toho by som tu nebol, ale treba to pochopiť naozaj, že aj tak sa dá dopracovať do volených funkcií.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, začnem troška odľahčene v tejto vypätej atmosfére. Mám niekoľko kamarátov v rómskych osadách a ich navštevujem alebo sa navštevujeme a jeden kamarát kúpil sviňu. Kúpil sviňu, zaplatil za ňu, zaplatil za ňu 100 euro, aby ju tri mesiace choval a vždy keď som ku nemu prišiel, tak mi ukazoval, jak tá svinka pekne rastie. No a o tri mesiace, keď som za ním prišiel a som sa pýtal, že čo je s tou sviňou, že mi ju neukazuje, a on mi vraví, že predal som ju, a vravím, za koľko si ju predal. Za 80 euro. A vravím, tak moment, ty si kúpil za 100 euro, tri mesiace si ju choval a za 80 si ju predal? A on mi na to hovorí, že biznis je biznis. Ale viete, je to také úsmevné, ale v podstate tí, čo, tí, čo túto situáciu tam nejak troška poznáme, tak my vieme, že peniaze majú inú hodnotu pred podporou a inú hodnotu po podpore v osadách, lebo oni naozaj nemajú prístup k inštitúciám, ktoré by im nejak vypomohli v kríze, jedine úžerník, a to je, to je koniec sveta, to je cesta zakopaná. A mám pocit, mám pocit, že aj predvolebné sľuby niektorých strán majú takú hodnotu, že iné, iné pred voľbami a iné po voľbách.
Ja chápem, že ak ste si povedali, že vaša cieľová skupina sú dôchodcovia a treba ich pretiahnuť na svoju stranu, tak, tak ste sa zamerali na nich a niečo sľúbili, ale viete, po voľbách to naozaj bolo také kostrbaté, keď ste najprv sa postavili a ste povedali, že sorry, ale nevieme sprocesovať, Sociálna poisťovňa nevie sprocesovať 13. dôchodok, hoci predtým ste ich, predtým ste ho sľubovali. Potom, potom ste prišli so 150 eurami a keď som sa pýtal na výbore, prečo 150 euro, tak tá odpoveď bola, že no tak štvrť roka vládneme, tak to je asi jedna štvrtina obdobia, tak jedna štvrtina toho dôchodku, čo pred voľbami ste, ste to celkom tak nespomínali. A teraz, a teraz vlastne máme 300 euro, hej? Ja dúfam, že to je, ja dúfam, že to je konečná, ale je to naozaj, je to, je to také kostrbaté a nie je to až príliš uveriteľné. Ja musím povedať, že, lebo je veľmi dobré kritizovať, ale potom je treba povedať aj riešenie, ako si to predstavuje ten, tá daná strana alebo ten daný človek, alebo ten daný poslanec.
Tak my si to predstavujeme tak, že pokiaľ sú peniaze, tak každý dôchodca v každomesačnom dôchodku bude mať tie peniaze, žiadne 13. dôchodky, lebo osobne si myslím, že 13. dôchodky sa tu využívajú len presne na to, aby, aby sme, aby sme cez to robili politiku, ale naozaj keď chceme tým dôchodcom pomôcť a máme tie peniaze, tak zvýšme im každomesačný dôchodok a nevyberajme si na tom nejaké politické body.
A druhá vec je, že či, či na to naozaj máme. No ako hovoril Marián, ten rozpočet je taký, ako je, a treba povedať, že nieže my tie peniaze si ideme požičať, my tie peniaze už sme si dávno požičali a momentálne za nich platíme vysoké úroky. Áno, doteraz to boli veľmi nízke úroky, ale teraz tá Európska centrálna banka to nastavila inak a naozaj za každé požičané peniaze, a Slovensko žije z požičaných peňazí, už keď si zoberieme a niekomu ich dáme, tak budeme, budeme ich vracať aj s tými úrokami. A ja si myslím, že každý jeden z nás si váži svoje peniaze a o to viacej by si mal vážiť zverené peniaze od štátu, ktoré tuná máme, o ktorých rozhodujeme a neviem prečo, ako neviem sa s tým vžiť v tej, v tej politike, že prečo si tí politici všetci myslia, že keď zvýšia dane a potom tie peniaze rozdajú a rozdajú to, samozrejme, jak oni určia, aká je priorita, že prečo je to dobré, hej. Lebo ja si osobne myslím, že naozaj nemali by sme rozdávať a nemali by sme zvyšovať dane, tie dane sú naozaj na takej úrovni, že, že, že to a potom plačeme, že, že príde inflácia.
Viete, teraz mestá a obce hovoria, že idú zvyšovať cca, som počul, 30 % priemerne dane z nehnuteľností. Viete, to sú dane za poľnohospodársku pôdu a keď ten poľnohospodár vyprodukuje ten produkt a zaplatí väčšie dane, no je jasné, že potom ho drahšie predá. Každý si dá k tomu tú svoju maržu a potom sa čudujeme, že tá inflácia je najväčšia v Európskej únii. No je, lebo jednoducho, lebo je to tak.
Minister Krajniak vymyslel a presadil tuná rodinné dôchodky, dal na to cez 300 mil. euro, my sme za to nehlasovali, lebo si osobne myslím, že tie peniaze by sa mali solidárne rozhodovať a pokiaľ je to z peňazí dôchodcov, tak ten element, že, že do toho zasahujú deti dôchodcov, sa mi nezdá celkom šťastný. Ale viete, pokiaľ rozdeľuje, na základe toho zákona rozdeľujeme v rozpočte viac ako 315 mil. a z roka na rok sa to, samozrejme, bude navyšovať, tak nehovorte, že nič tým dôchodcom ten minister alebo táto koalícia nedala, hej? Jednoducho, jednoducho dala. Ročne, pokiaľ si zoberieme štatistiky, tak ročne ide do dôchodku 30-tisíc ľudí viac ako, ako prichádza, prichádza na pracovný trh, lebo tá demografia je, je taká a to číslo sa bude ešte zhoršovať. Tak o to viacej by sme mali dbať na to naozaj, že by ten rozpočet bol vyrovnaný, lebo prídu roky, a tie roky to nie sú desaťročia, ale naozaj nás to čaká o päť, sedem, osem rokov, že ten rozpočet, ktorý je v Sociálnej poisťovni, musí byť dotovaný zo štátneho rozpočtu a tie sumy budú, samozrejme, tým mixom, tým zlým mixom, demografickým, čoraz vyššie. A pokiaľ sa na to nepripravíme, pokiaľ rozflákame ten rozpočet, tak, tak zanecháme nielen svojim deťom, ale aj svojim dôchodcom a hlavne tým politikom, ktorí po nás nastúpia, jeden veľký neriešiteľný problém.
Ale ešte jeden, jedna hodnota do toho, jedna hodnota do toho zasahuje, že či naozaj sú tí dôchodcovia tou najohrozenejšou skupinou, ktorá v súčasnosti potrebuje pomoc. Alebo kto je v našej republike skupina, ktorá najviac potrebuje pomoc? Pred chvíľou tuná pán, sedel pán Richter a hovoril, že sú to dôchodcovia. No podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj podľa správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorú, ktorú vydáva ministerstvo, jednoducho sú to rodiny s jedným rodičom, mnohopočetné rodiny a potom ešte rodiny so špecifickými potrebami. Ale my pokiaľ naozaj rozdáme teraz stovky miliónov dôchodcom a nepridáme týmto ohrozeným skupinám, zvýšime dane, zvýši sa inflácia a v konečnom dôsledku ublížime tým, čo to najviac potrebujú. V súčasnosti, a to vychádzam z tých materiálov, ktoré som spomínal, v súčasnosti je chudobou ohrozených 10 % dôchodcov, ale až 40 % rodín s jedným rodičom a mnohopočetných rodín. Som hovoril, že vychádzam z materiálov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj správy o sociálnej situácii. Takže môžme sa prieť, či sú to dôchodcovia, ale vždy treba povedať ten, vždy treba povedať ten zdroj, z ktorého, z ktorého čerpáme.
Takisto som pred hodinou podpísal pozmeňujúci návrh, ktorý tuná určite bude prezentovať poslanecký klub KDH, kde 13. dôchodok navrhujú, navrhujú naozaj solidárnejší, aby vlastne zdupľovali, zdupľovali to, čo, čo sa pred mesiacom vyplatilo. Myslím si, že tento príspevok, ktorý, ktorý zavádzate vy, to je taká plošná dávka, nemá prvky žiadnej solidárnosti a naozaj keď chceme pomôcť, tak pomáhajme tým dôchodcom, ktorí to najviac potrebujú a tí sú, sú najchudobnejší. A má to ešte takú pridanú hodnotu, že výrazne menej tých, tých miliónov sa minie, a preto sme, preto ak sme schopní niečo podporiť, poslanci za SaS, tak, tak sú schopní podporiť niečo, čo, čo je efektívnejšie a minie naozaj menej zdrojov.
Jedna vec ma ešte trápi, a vy ako keby ste mali niekedy dve tváre. Jedna tvár hovorí, že nič ste dôchodcom nedali, čo nie je pravda, lebo som spomínal, že naozaj minister Krajniak do toho systému nalial oveľa viac peňazí, ktoré sa rozdeľujú v stovkách miliónov, a potom sa obrátite na druhú stranu a poviete, že, že rozpočet ste nám nechali, špajza rozkradnutá, rozpočet rozbitý. No tak buď jedno je pravda, alebo druhé je pravda, lebo vy keď ste podporovali naozaj tie dôchodky, tak ste rozbíjali rozpočet, takže musíme si povedať, čo preferujeme, či rozbíjanie rozpočtu, alebo či preferujeme 13. a 14. a neviem, aké dôchodky a iné sociálne dávky, ktoré sa tu presadzovali, lebo viete, tú logiku mi tá moja hlava neberie.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel tuná pripomenúť, keďže ešte mám čas, že hovoríte ako, ako vy ste presadili tú valorizáciu a 13. dôchodok a neviem, čo ešte. Tak valorizáciu zo 141 poslancov tu hlasovalo za 139, hej, takže áno, bola to aj koalícia, bola to aj opozícia a mohli by ste, pán minister, predložiť sebelepší návrh, sebelepší návrh, keď ste boli v opozícii, nebyť toho, aby sa koalícia dohodla, tak by ste ho nepresadili. Ja viem, je to výnimočné, aby sa opozičný návrh nejak koalícia dohodla a presadila, v tom prípade sa tak stalo, chvalabohu, ale naozaj zásluhu majú na tom jedni aj druhí, lebo to nebolo tak, že tí koaliční poslanci sa pomýlili a zahlasovali, ale to bolo tak, že sa dohodli a povedali, áno, toto, toto podporíme.
Takže lejme si čistého vína, hovorme si pravdu a tak ako to je a nie, kde tá jedna tvár pozerá a kde nám to vyhovuje, tak to, tak to točíme a v priebehu, v priebehu jedného, jednej rozpravy alebo jedného príhovoru vlastne hovoríme, že rozpočet je rozbitý a nie je tam peňazí a potom, potom tu každý týždeň navyšujeme 220 mil., lebo zistíme, že sa to dá, že je to v poriadku, že tie peniaze sa tam nájdu.
Ďakujem pekne.

Ide mi čas. Vážení kolegovia, kolegyne, ja naozaj nechápem, keď už je jasné, že to nestihneme tento týždeň, že musíme tu prísť aj na budúci týždeň a ten program na budúci týždeň je de facto na jeden deň, že prečo by sme mali naťahovať to. Viete, keď je to len naozaj preto, aby zajtra pán predseda vlády vystúpil na tom svojom sneme o to, o to slávnostnejšie, tak to svedčí len o tom, v akom predklone pred predsedom vlády tu stojí 79 poslancov a celá vláda a dá sa to povedať, samozrejme, aj neslušnejšie, a to je jedna vec.
A druhá podstatná vec, čo som chcel povedať, ja druhýkrát som si vypočul prejav pána poslanca Hlinu a musím povedať, že všetci prítomní, ktorí tuná boli, so záujmom počúvali, takže myslím si, pán poslanec, že si tu chýbal a budeš veľkým prínosom. Ďakujem.